Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. február 2026

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 30Csp/25/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125277306
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nikola Pitoňáková

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2026:6125277306.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom sudkyňou JUDr. Nikolou Pitoňákovou v spore žalobcu: Home Credit

Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, v zast.: Advokátska
kancelária Goliašová gabriela s. r. o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679 proti
žalovanej: Q. v zast.: WEBBER LEGAL, s.r.o., so sídlom Duchnovičovo námestie 1, 080 01 Prešov, IČO:
50 680 552, o zaplatenie 8.093,55 eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou upomínaciemu súdu Banská Bystrica dňa 08.04.2025 a postúpenou

Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 22.08.2025 cestou svojho právneho zástupcu domáha vydania
rozhodnutia, ktorým by súd žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy 8.093,55 eur spolu s úrokom vo výške
1.055,93 eur a s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 7.992,10 eur od 26.12.2024 do
zaplatenia a zaplatenie náhrady trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku a trov
právneho zastúpenia.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovanou ako dlžníkom -

spotrebiteľom dňa 03.06.2021 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Úverová zmluva“), ktorej
neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s.,
ktoré obsahujú Sadzobník poplatkov. Predmetom Úverovej zmluvy bolo poskytnutie revolvingového
úveru s výškou úverového rámca 8.000,- eur zo strany žalobcu žalovanej, ktorá (žalovaná) tento úver
čerpala prostredníctvom úverovej karty. Žalobca taktiež uviedol, že revolvingový úver je dlhodobý,
opakovateľný a obnoviteľný úver, ktorý je dlžníkovi (žalovanej) poskytovaný k uspokojovaniu jej
priebežných finančných potrieb a umožňuje jej čerpať po odsúhlasení zo strany veriteľa peňažné

prostriedky prostredníctvom úverovej karty do výšky nevyčerpaného zostatku úverového rámca a
následne uhrádzať splátky v minimálne dohodnutej výške, pričom môže uhradiť aj celý čerpaný
úver jedinou splátkou. Žalovaná bola odo dňa účinnosti Úverovej zmluvy informovaná v pravidelných
mesačných výpisoch z úverového účtu v listinnej forme, ktoré jej boli zasielané na adresu, o výške
úroku a poplatku, výške úverového rámca ako aj o celkovom zostatku na úverovom účte a jednotlivých
transakciách na úverovom účte. Žalovaná sa zaviazala peňažné prostriedky vrátiť spolu s úrokom a
poplatkom v pravidelných mesačných splátkach v súlade s Úverovou zmluvou a Úverovými zmluvnými

podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s. Žalovaná sa dostala do omeškania s plnením
zmluvných povinností, keď úver riadne a včas nesplácala, konkrétne sa žalovaná dostala do omeškania
s úhradou splátky splatnej dňa 20.08.2024. Žalobca taktiež uviedol, že výzvou na zaplatenie dlžnej
sumy zo dňa 04.11.2024 vyzval žalovanú na úhradu splátok, ktoré neboli riadne a včas zaplatené asúčasneupozornilžalovanú,ževprípadeneuhradeniaomeškanýchsplátokvlehote15dníoddoručenia
výzvy, sa celé plnenie zo zmluvy o úvere stane splatným. Žalovaná omeškané splátky v dodatočne
poskytnutej lehote neuhradila. Výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 10.12.2024 žalobca oznámil

žalovanej, že v dôsledku neuhradenia omeškaných splátok sa celé plnenie zo zmluvy o úvere stalo ku
dňu 10.12.2024 splatným a žalovanej zároveň vyčíslil dlh. Žalobca taktiež uviedol, že poskytol žalovanej
lehotu 15 dní na splnenie povinnosti, no žalovaná v lehote na plnenie dlžnú sumu neuhradila, a preto
si žalobca okrem dlžnej sumy žalobou uplatňuje aj zákonné úroky z omeškania, ktoré k prvému dňu
omeškania, t. j. ku dňu 26.12.2024 predstavujú 8,15 % ročne. Pred podaním žaloby žalobca vyzval

žalovanú listom zo dňa 08.01.2025 k zaplateniu aktuálne dlžnej sumy s upozornením, že ak v stanovenej
lehote dlžnú sumu neuhradí, bude vo veci podaná žaloba. Žalovaná tak bola vyzvaná na úhradu dlhu
v posledných 3 mesiacoch pred podaním žaloby. Žalovaná prostredníctvom úverovej karty čerpala
poskytnutý revolvingový úver spolu vo výške 23.840,01 eur a žalobcovi uhradila čiastku 22.183,15
eur. Žalovaná suma pozostáva z istiny vo výške 7.992,10 eur, úroku vo výške 21,88 eur, úroku za
hotovostné transakcie vo výške 1.026,49 eur, úroku za poistné vo výške 7,56 eur a poistenie CPI

vo výške 101,45 eur. Žalobca taktiež zdôraznil, že posudzoval s odbornou starostlivosťou schopnosť
žalovanej splácať spotrebiteľský úver s poukazom na ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. zisťovaním
jej kreditného skóre, ktoré zaisťuje oddelenie úverových rizík žalobcu. Týmto procesom je posudzovaná
príjmová a výdavková stránka žalovanej a ďalej sa skúmajú informácie o premenných hodnotách
žalovanej ako je vek, vzdelanie, zdroj príjmov, rodinný stav, počet detí, spôsob bývania a pod. Uvedené

posudzovanie bonity na základe parametrov vytvorených odbornými zamestnancami žalobcu vykonáva
automatizovaný systém s výsledkom, ktorý predstavuje limit najvyššej mesačnej splátky. V rámci
neho je overovaná schopnosť žalovanej splácať ďalšie finančné záväzky a hradiť nevyhnutné životné
výdavky. Je zohľadňované rodinné postavenie žalovanej, najmä vyživovacia povinnosť, príjem partnera
žalovanej, prípadne ďalšie skutočnosti. Pokiaľ z takto uvedených informácií vznikne pochybnosť o

pravosti tvrdení žalovanej, pristupuje žalobca k žiadosti o predloženie potvrdenia o výške príjmu a výpisu
z bankového účtu. Existenciu prípadných ďalších pochybností ohľadom bonity žalovanej minimalizuje
žalobca kontrolou žalovanej v externých registroch, pričom využívané sú registre Sociálnej poisťovne
pre overenie príjmu žalovanej a jej zamestnávateľa, poprípade overenie poberania dôchodku a úverové
registre NRKI, s ktorých pomocou sa zhromažďujú informácie ako je napr. existencia záväzkov, ich

výška, historická platobná morálka žalovanej. Žalobca dodal, že hodnotu informácií z týchto registrov
je potrebné považovať za významnú s ohľadom na skutočnosť, že poskytujú obraz o stave záväzkov
z veľkého počtu veriteľov.

3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil súdu zmluvu o spotrebiteľskom úvere - revolvingový

úver č. XXXXXXXXXX zo dňa 03.06.2021 vrátane prílohy č. 1, úverové podmienky spoločnosti Home
Credit Slovakia, a.s. pre Úverovú kartu HC - IHK220 (platné od 1.10.2020), dodatok k úverovej zmluve
s priradeným variabilným symbolom XXXXXXXXXX zo dňa 10.06.2022, výzvu na zaplatenie dlžnej
sumy zo dňa 04.11.2024 vrátane poštového podacieho hárku, výzvu k splateniu celého úveru zo dňa
10.12.2024 vrátane poštového podacieho hárku, výpis čerpania splátok a úhrad, predžalobnú výzvu zo

dňa 08.01.2025 vrátane poštového podacieho hárku, interné dokumenty o posúdení bonity žalovanej.

4. Na výzvu súdu žalobca súdu oznámil, že právny úkon z ktorého nároky žalobca transformoval do
podanej žaloby je dlhodobý, opakovateľný a obnoviteľný úver s výškou úverového rámca 8.000,- eur zo
strany žalobcu žalovanej. Žalobca je toho právneho presvedčenia, že práve „výšku úverového rámca“

je potrebné považovať za totožný právny pojem ako „suma úveru“, tak ako je tento pojem uvedený v §
53 ods. 9 písm. a) až c) OZ. Zmluva o revolvingovom úvere bola uzatvorená na dobu neurčitú, tak ako
je to uvedené na strane 3 Zmluvy o úvere a v súlade s ust. § 14 ZoSÚ v spojitosti s ust. § 53 ods. 14
OZ. Dodal, že zákon a ani dôvodová správa neuvádzajú špeciálne ustanovenie a právne posúdenie pre
zmluvy uzatvorené na dobu neurčitú. Žalobca je toho názoru, že zmluva uzatvorená na dobu neurčitú je

uzatvorená na viac ako aj 10 rokov, a teda omeškaná suma má dosahovať najmenej dva a pol percenta
z poskytnutej sumy úverového rámca, keďže doba trvania zmluvy je viac ako 10 rokov v zmysle ust. §
53 ods. 9 písm. c) OZ. Taktiež uviedol, že výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 04.11.2024 vyzval
žalovanú na úhradu splátok, ktoré neboli riadne a včas zaplatené v celkovej výške 612,42 eur, čo je viac
ako dva a pol percenta poskytnutej sumy úverového rámca, teda 200,- eur v zmysle novelizovaného

ust. § 53 ods. 9 OZ v znení účinnom od 01.11.2024.

5. Upomínací súd Banská Bystrica o žalobe rozhodol platobným rozkazom, sp. zn.: 26Up/475/2025
zo dňa 28.04.2025, ktorým v celom rozsahu vyhovel žalobe žalobcu. Právnemu zástupcovi žalobcubol platobný rozkaz doručený dňa 29.04.2025, žalovanej bol platobný rozkaz doručený do vl. rúk dňa
17.06.2025. Dňa 01.07.2025 bol Okresnému súdu Banská Bystrica ako upomínaciemu súdu doručený
odpor žalovanej voči platobnému rozkazu. S poukazom na ust. § 11 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. o

upomínacom konaní v znení neskorších predpisov došlo v dôsledku podaného odporu žalovanou voči
platobnému rozkazu, k jeho zrušeniu. Dňa 01.08.2025 bol žalobca vyzvaný, aby sa v lehote 15 dní
vyjadril k podanému odporu a aby navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie
veci podľa Civilného sporového poriadku. Žalobca v zákonom stanovenej lehote navrhol pokračovanie
v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci. Následne bola vec postúpená Okresnému súdu Žiar

nad Hronom na ďalšie konanie.

6. Žalovaná v podanom odpore uviedla, že Civilný sporový poriadok na rozdiel od Občianskeho
súdneho poriadku, je koncipovaný jednak na hľadaní tzv. formálnej pravdy (na rozdiel od pravdy
materiálnej) jednak je založený na povinnosti strán sporu najprv i) tvrdiť rozhodujúce skutkové tvrdenia
podľa hmotného práva (prednášať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany),

teda uniesť bremeno tvrdenia a následne ii) preukázať svoje priame skutkové tvrdenia dôkazmi, teda
uniesť dôkazné bremeno. Podľa názoru žalovanej nesplnenie povinnosti relevantne tvrdiť rezultuje do
procesnej sankcie v podobe prehry sporu, čo vyplýva aj z dôvodovej správy k ust. § 150 CSP, v zmysle
ktorého „Navrhovaná právna úprava zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej
nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu.“.

Musí ísť o priame tvrdenie strany sporu, nakoľko CSP neumožňuje tvrdenia nepriame, prostredníctvom
odkazu na označené alebo predložené dôkazné prostriedky, naopak takéto zjednodušovanie povinnosti
tvrdenia výslovne zakazuje ust. § 132 ods. 2 CSP. Podľa vyjadrenia žalovanej nestačí, že určité
skutočnosti vyplývajú z dôkazných prostriedkov, bolo by totiž v rozpore s požiadavkami rovnosti zbraní
a kontradiktórnosti sporového procesu, keby mala protistrana hádať ktoré skutočnosti tvoria predmet

sporu, je preto elementárnou povinnosťou žalobcu skutkovo vymedziť tvrdenie a následne preukázať
tvrdené skutočnosti v rámci dôkazného bremena. Žalovaná považuje vyjadrenie žalobcu na základe
výzvy súdu zo dňa 23.04.2025 za nové skutkové tvrdenia, ktoré predstavujú zmenu žaloby v zmysle
ust. § 140 ods. 2 CSP, no v poukazom na ust. § 294 CSP sa zmena žaloby v spotrebiteľských
sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným spotrebiteľ. Skutkové tvrdenia žalobcu ohľadom údajného splnenia

podmienky v zmysle ust. § 53 ods. a 10 OZ považuje žalovaná za neprípustnú zmenu žaloby, má
zato, že súd na takúto zmenu žaloby a nové skutkové tvrdenia ako aj nové dôkazy nemôže prihliadať.
Žalobcovi nič nebránilo, aby už v podanej žalobe uviedol tieto skutkové tvrdenia a označil dôkazy na ich
preukázanie,čožalobcaneučinil,vdôsledkučohosažalovanánevedelarelevantnýmspôsobomvyjadriť
k splneniu tejto povinnosti a ani súd na základe skutkových tvrdení uvedených v návrhu na vydanie

platobného rozkazu nemôže preskúmať, či bola táto podmienka splnená, teda či mohlo dôjsť k platnému
zosplatneniu úveru. Žalobca až vo svojom vyjadrení uviedol nové skutkové tvrdenia k údajnému splneniu
tejto povinnosti a predložil nové dôkazy, ktoré jednoznačne predstavujú neprípustnú zmenu žaloby, na
ktoré nie je možné prihliadať. Žalovaná z dôvodu právnej istoty uviedla, že predpokladom platného
zosplatnenia úveru je, že veriteľ upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie

práva vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru a rovnako, že výzva ako jednostranný adresný právny úkon
je adresátovi doručený. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na ust. § 45 ods. 1 OZ ako aj rozhodnutie
NajvyššiehosúduSR,sp.zn.6Obo/283/2003.Podľanázoružalovanejvšakžalobcanepredniesolžiadne
skutkové tvrdenia, že by si splnil svoju povinnosť v zmysle ust. § 53 ods. 10 OZ, ním prednesené
tvrdenia sú neurčité a vágne, žalovaná a ani súd tak nemajú ako preveriť, či bol tento úkon žalobcu

v súlade s platnou právnou úpravou a súdnou praxou žalovanej riadne doručený, či boli zachovaný
zákonné lehoty a či takáto výzva spĺňa zákonné obsahové náležitosti. Nakoľko žalobca, podľa názoru
žalovanej, v podanej žalobe neuviedol žiadne skutkové tvrdenie o tom, či a ako si splnil svoju povinnosť
a zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú, žalobca neuniesol bremeno tvrdenia, že bol oprávnený
vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru. Hoci žalobca uviedol, že výzvou k splateniu celého úveru zo dňa

10.12.2024 oznámil žalovanému, že v dôsledku neuhradenia omeškaných splátok sa celé plnenie zo
zmluvy o úvere stalo ku dňu 10.12.2024 splatným a vyčíslil žalovanej dlh, no v žalobe netvrdil nič o tom,
či a akým spôsobom túto výzvu s poukazom na ust. § 565 OZ doručil žalovanej. Žalovaná tak vzhľadom
na absenciu skutkových tvrdení nemá čo popierať a nemá uplatniť aké prostriedky procesnej obrany.
Žalovaná poukázala aj na to, že neuvedenie splátky, pre ktorú došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti,

nie je v právnom úkone veriteľa s poukazom na ust. § 565 OZ, a teda je zosplatnenie úveru neplatné aj z
tohto dôvodu. Taktiež uviedla, že Zmluva o úvere bola uzatvorená prostredníctvom mobilného telefónu,
kde v mobilnej aplikácii podpísala zmluvnú dokumentáciu. V časti prevzatie úverových podmienok je
uvedené, že „Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú úverové podmienky spoločnosti Home CreditSlovakia, a. s. s kódom IHK220 a Príloha č. 1. Vy ako klient týmto podpisom potvrdzujete, že ste s
uvedenými podmienkami oboznámený(á), sú Vám všetky ich ustanovenia zrozumiteľné, považujete ich
za dostatočne určité, prejavujete súhlas byť s nimi viazaný(á) a ďalej potvrdzujete, že ste uvedené

podmienky prevzal(a), prípadne súhlasíte, že Vám budú poskytnuté na e-mail uvedený v tejto zmluve.“.
Hoci má žalovaná vymazané všetky správy zo svojho e-mailu z relevantného obdobia, nespomína
si, aby na jej boli na jej e-mail uvedená v zmluve zaslané obchodné podmienky. Žalovaná má za to,
že sa s úverovými podmienkami oboznámila až v priebehu súdneho konania. Uviedla, že Obchodné
podmienky sa nikdy nestali súčasťou zmluvy, do zmluvy neboli inkorporované správne a žalovaná nimi

niejeviazaná.Žalovanýichnikdynepodpísala,nikdyjejnebolidoručenéanikdysasnimineoboznámila.
Zároveň uviedla, že zmluva je formulárová, je vopred pripravená veriteľom a žalovaná nemala možnosť
znenie tejto formulárovej zmluvy ovplyvniť, a to žiadnym spôsobom. Jediný, kto zodpovedá za súlad
zmluvy so všeobecne záväznými právnymi predpismi, je veriteľ. Žalovaná v tomto smere poukázala
na Rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-110/2014. Uviedla, že podpísala formulárovú zmluvu
tak, ako ju na podpis pripravil veriteľ a veriteľ je teda jediným subjektom, ktorý zodpovedá za súlad

Zmluvy so všeobecne záväznými právnymi predpismi a platnú inkorporáciu ZP do zmluvného vzťahu.
Žalovaná formulárovú zmluvu podpísala, ale ZP nikdy neprevzala, nikdy jej neboli doručené, nikdy sa
s nimi neoboznámila a nikdy s nimi neprejavila súhlas. Z tohto dôvodu ZP neboli do zmluvy platne
inkorporované a žalovaná nimi nemôže byť viazaná. Žalovaná ako priemerný spotrebiteľ nemá dostatok
právnych a iných vedomostí a ani také možnosti ako veriteľ, pre ktorého pracujú vlastní právnici alebo

advokátskekancelárie,abypočasuzatváraniazmluvyvedela,čomábyťačonemábyťsúčasťouzmluvy.
Ďalej poukázala aj na bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru a prehlásila, že všetky
platby, ktoré historicky v súvislosti z predmetným úverom vykonala, započítava najprv na istinu a potom
na úroky. Zdôraznila, že zmluva je formulárová, jej obsah nemohla meniť, mohla ju len ako celok prijať
alebo len ako celok odmietnuť. V tomto smere žalovaná poukázala na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo

veci C-147/16. Zmluva je v hrubom rozpore so zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,
smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom
úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
a o zmene zákona slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a zákonom č. 40/1964
Zb. Občianskym zákonníkom. V zmluve nie sú uvedené náležitosti, resp. sú uvedené nesprávne, a

to predovšetkým predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov v zmysle ust.
§ 9 ods. 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom tieto v zmluve nie sú vôbec uvedené.
Podľa názoru žalovanej, skutočnosť, že zmluva je vyhotovená v hrubom nepomere so zákonom o
spotrebiteľských úveroch a smernicou č. 2008/48/ES má za následok žalobcove porušenie práva
žalovaného v zmysle ust. § 3 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, navyše žalobca

porušil aj svoju povinnosť v zmysle ust. § 4 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa,
kedy ukladal žalovanej povinnosti bez právneho dôvodu (žalobca požadoval úroky od žalovanej bez
právneho dôvodu - úver bol od počiatku postihnutý fikciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti). Zákon o
spotrebiteľských úveroch ako aj smernica č. 2008/48/ES požadujú, aby boli v zmluve o úvere uvedené
všetky predpoklady použité pre výpočet RPMN. Ich uvedenie slúži na kontrolu správnosti postupu

poskytovateľa úveru pri vypočítavaní RPMN zo strany orgánov kontroly (vrátane súdov) a informovanie
spotrebiteľa. V Zmluve o úvere však tieto predpoklady nie sú uvedené vôbec, je tam uvedená len
samotná RPMN. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C448/17
Danko. Žalovaná zdôraznila, že neuvedenie konkrétnych predpokladov pre výpočet RPMN je potrebné
posudzovať rovnako, ako keby RPMN uvedená v zmluve vôbec nebola, čo je aj tento prípad. Vo vzťahu

k odbornej starostlivosti žalobcu žalovaná uviedla, že popiera prostriedky procesného útoku žalobcu
týkajúce sa jeho konania s odbornou starostlivosťou v zmysle ust. § 7 a § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Dodala, že ani zo žaloby a ani z predložených dôkazov nevyplýva, že
by si žalobca riadne splnil svoju povinnosť konať s odbornou starostlivosťou. Súdu navrhla, aby žalobu
zamietol a priznal jej nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

7. Žalobca vo svojom vyjadrení k podanému odporu uviedol, že zobral do úvahy to, že uvedený
revolvingový úver je dlhodobý, opakovateľný a obnoviteľný úver, ktorý je dlžníkovi (žalovanej)
poskytovaný k uspokojovaniu jeho priebežných finančných potrieb a umožňuje mu čerpať po
odsúhlasení zo strany veriteľa peňažné prostriedky prostredníctvom úverovej karty do výšky
nevyčerpaného zostatku úverového rámca a následne uhrádzať splátky v minimálne dohodnutej výške,

pričom môže uhradiť aj celý čerpaný úver jedinou splátkou. Taktiež dodal, že žalovanú výzvou na
zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 04.11.2024 vyzval na úhradu splátok, ktoré neboli riadne a včas zaplatené
v celkovej výške 612,42 eur, čo je viac ako dva a pol percenta poskytnutej sumy úverového rámca,
teda 200,- eur v zmysle novelizovaného ust. § 53 ods. 9 OZ v znení účinnom od 01.11.2024. Napreukázanie svojich skutkových tvrdení žalobca súdu predložil interný dokument o posúdení bonity ku
dňu uzatvorenia zmluvy s výpočtom ukazovateľa schopnosti splácať úver, úverovú správu z registra
NRKI pre účely posudzovania schopnosti žalovanej splácať úver, výpis z bankového účtu žalovanej,

výzvu na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 04.11.2024 vrátane poštového podacieho hárku a výzvu k
splateniu celého úveru zo dňa 10.12.2024 vrátane poštového podacieho hárku.

8. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 20.10.2025 uviedla, že vyjadrenie žalobcu k podanému odporu
obsahuje nové skutkové tvrdenia, ktoré predstavujú zmenu žaloby s poukazom na ust. § 140 ods. 2 CSP,

ktorá je s poukazom na ust. § 294 CSP v spotrebiteľských sporoch neprípustná. Dodala, že žalobcovi
nič nebránilo, aby už v žalobe/návrhu na vydanie PR uviedol, či a ako splnil zákonné podmienky
stanovené v ust. § 7 a § 11 zákona č. 129/2010 Z. z., ide totiž o podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia a dôkazy v otázke, či uplatnený nárok je dôvodný a v akej výške. Žalovaná poprela prostriedky
procesného útoku žalobcu vo vzťahu k otázke ako veriteľ (žalobca) konal s odbornou starostlivosťou
v zmysle ust. § 7 zákona č. 129/2010 Z. z. Žalovaná má za to, že ani z vyjadrenia žalobcu a ani z

predložených dôkazov nevyplýva, že by žalobca svoju povinnosť konať s odbornou starostlivosťou splnil
riadne. Podľa názoru žalovanej žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia a nepreukázal splnenie
svojich povinností v zmysle ust. § 7 a § 11 zákona č. 129/2010 Z. z., tzn. že si žalobca túto svoju
povinnosť nesplnil. Taktiež uviedla, že ak žalobca tvrdí, že nahliadol do registra NRKI, tak k uvedenému
neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko z dôkazov, ktoré predložil nevyplýva kto a kedy do týchto registrov

skutočne nahliadol, ak vôbec, a či vôbec ide o výstupy z týchto registrov. Žalovaná spochybnila pravosť
a hodnovernosť týchto dôkazov. Vo vzťahu k žalobcom predloženej výzve na zaplatenie dlžnej sumy zo
dňa 04.11.2024 a výzve k splateniu celého úveru zo dňa 10.12.2024 žalovaná uviedla, že ide rovnako
o nové skutkové tvrdenia, ktoré predstavujú zmenu žaloby. Rovnako tak skutkové tvrdenia žalobcu
ohľadom údajného splnenia zákonných podmienok zosplatnenia úveru v zmysle ust. § 53 ods. 9 OZ

a § 565 OZ považuje žalovaná na neprípustnú zmenu žaloby, na ktorú súd nemôže prihliadať. Podľa
názoru žalovanej žalobcovi nič nebránilo v tom, aby už v podanej žalobe/návrhu na vydanie PR uviedol
tieto skutkové tvrdenia a označil dôkazy na ich preukázanie, čo však žalobca neurobil, v dôsledku čoho
sa žalovaná nevedela relevantným spôsobom vyjadriť k splneniu tejto povinnosti a ani súd nemohol na
základe skutkových tvrdení žalobcu uvedených v žalobe/návrhu na vydanie PR preskúmať, či žalobca

túto podmienku splnil, a teda či došlo k platnému zosplatneniu úveru. Žalovaná zdôraznila, že žalobca
aj vo svojom vyjadrení uviedol nové skutkové tvrdenia k údajnému splneniu tejto povinnosti a predložil
nové dôkazy, ktoré však predstavujú neprípustnú zmenu žaloby, na ktorú nie je možné prihliadať.

9. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 16.02.2026 o 09.00 hod., na ktoré sa nedostavil právny

zástupca žalobcu, ktorý svoju neúčasť písomne ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa 11.02.2026.
Nedostavil sa ani právny zástupca žalovanej, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie
vykázané riadne a včas, svoju neúčasť písomne ospravedlnil e-mailom doručeným súdu dňa 16.02.2026
o 08.45 hod. Súd s poukazom na ust. § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) prejednal žalobu v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a

právneho zástupcu žalovanej.

10. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby, písomnými vyjadreniami strán sporu a vykonal vo veci
dokazovanie oboznámením sa s obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere - revolvingový úver č.
XXXXXXXXXX zo dňa 03.06.2021 vrátane prílohy č. 1, úverových podmienok spoločnosti Home Credit

Slovakia, a.s. pre Úverovú kartu HC - IHK220 (platné od 1.10.2020), dodatku k úverovej zmluve s
priradeným variabilným symbolom XXXXXXXXXX zo dňa 10.06.2022, výzvy na zaplatenie dlžnej
sumy zo dňa 04.11.2024 vrátane poštového podacieho hárku, výzvy k splateniu celého úveru zo dňa
10.12.2024 vrátane poštového podacieho hárku, výpisu čerpania splátok a úhrad, predžalobnej výzvy
zo dňa 08.01.2025 vrátane poštového podacieho hárku, interných dokumentov o posúdení bonity

žalovanej, interného dokumentu o posúdení bonity ku dňu uzatvorenia zmluvy s výpočtom ukazovateľa
schopnosti splácať úver, úverovej správy z registra NRKI pre účely posudzovania schopnosti žalovanej
splácať úver, výpisu z bankového účtu žalovanej, výzvy na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 04.11.2024
vrátane poštového podacieho hárku a výzvy k splateniu celého úveru zo dňa 10.12.2024 vrátane
poštového podacieho hárku a zistil tento skutkový stav:

11. Dňa 03.06.2021 uzatvoril žalobca so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere - revolvingový úver
č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Úverová zmluva“), na základe ktorej mohla žalovaná čerpať peňažné
prostriedky prostredníctvom karty až do výšky úverového rámca. Podľa Úverovej zmluvy bola výškaúverového rámca dohodnutá na sumu 6.000,- eur, s minimálnou výškou mesačnej splátky 2,85 % z
výšky úverového rámca (171,- eur) splatnej vždy k 20. dňu v mesiaci, s celkovou čiastkou splatnou
spotrebiteľom vo výške 6.971,76 eur, s ročnou úrokovou sadzbou 29,90 %, s RPMN vo výške

34,36 % s poznámkou predpoklady použité pre výpočet RPMN: čerpanie celej výšky úveru okamžite,
bezhotovostne, v plnej výške, pri najvyšších poplatkoch a najvyššej úrokovej sadzbe. Poskytnutie úveru
na obdobie jedného roka a splatenie v dvanástich mesačných splátkach s rovnakou výškou istiny.
Úverová zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú.

12. Dňa 10.06.2022 žalobca uzatvoril so žalovanou dodatok k úverovej zmluve s prideleným variabilným
symbolom XXXXXXXXXX, ktorým došlo k zmene výšky kreditného limitu (úverového rámca) na sumu
8.000,- eur a k zmene výšky mesačnej splátky na sumu 228,- eur.

13. Podľa hlavy 5. Podmienky splácania úveru, § 1 Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home
Credit Slovakia a.s. pre Úverovú kartu HC - IHK220, platných od 01.10.2020, úver musí klient splácať

riadneavčasvstanovenýchmesačnýchsplátkach.Termínsplatnostiavýškamesačnejsplátkyjeurčená
v zmluve. Prvú splátku klient hradí až v mesiaci nasledujúcom po účtovnom období, v ktorom vykonal
prvé čerpanie z úverového účtu. Za účtovné obdobie sa považuje jeden kalendárny mesiac.

14. Podľa hlavy 5. Podmienky splácania úveru, § 2 Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home

Credit Slovakia a.s. pre Úverovú kartu HC - IHK220, platných od 01.10.2020 v jednotlivých splátkach je
zahrnutá príslušná časť čerpaného úveru (istina), dohodnuté úroky, poplatky a prípadné sankcie (ďalej
iba „splátka“).

15. Podľa hlavy 7. Ukončenie úverovej zmluvy, § 2 písm. a) Úverových zmluvných podmienok

spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. pre Úverovú kartu HC - IHK220, platných od 01.10.2020 ak sa
klient oneskorí s platením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskorí s platením jednej splátky dlhšie ako
tri mesiace, musí byť celý čerpaný úver na požiadanie splatený (tzv. zosplatnenie úveru).

16. Z predloženého výpisu čerpania splátok a úhrad vyplýva, že k čerpaniu úveru vo výške 6.000,- eur

došlo dňa 04.06.2021, prvá splátka bola splatná dňom 20.07.2021.

17. Z obsahu žaloby ako aj z predloženého výpisu čerpania splátok vyplýva, že žalovaná z poskytnutého
úveru uhradila sumu 22.183,15 eur, pričom posledná úhrada úveru žalovanou je evidovaná ku dňu
25.03.2025 vo výške 13,- eur.

18. Výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 04.11.2024 žalobca upozornil žalovanú na omeškanie so
splácanímmesačnýchsplátokanaaktuálnuvýškunedoplatkuvovýške682,-eur,stým,žedlžnáčiastka
pozostáva z nezaplatených úrokov vo výške 612,42 eur, zmluvnej pokuty vo výške 29,- eur a poistenia
vo výške 40,58 eur. Žalovaná bola zároveň upozornená, že v prípade, ak dlžnú sumu nezaplatí ani do 15

dní od doručenia výzvy, bude žalobca požadovať okamžité jednorazové vrátenie celého úveru, vrátane
úrokov, nákladov a sankcií. Podľa predloženého poštového podacieho hárku zásielka s podacím č. Y.
adresovaná žalovanej bola doručená dňa 18.11.2024, zásielka s podacím č. Y. adresovaná žalovanej
bola doručená dňa 18.11.2024.

19. Výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 10.12.2024 žalobca informoval žalovanú o zosplatnení
celého úveru a zároveň ju vyzval k úhrade dlžnej čiastky vo výške 9.281,23 eur najneskôr do 15 dní od
spísania výzvy. Podľa predloženého poštového podacieho hárku zásielka s podacím č. Y. adresovaná
žalovanej bola vrátená ako neprevzatá v odbernej lehote.

20. Predžalobnou výzvou zo dňa 08.01.2025 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej čiastky vo
výške 9.311,22 eur, ktorá pozostáva z istiny úveru vo výške 8.143,80 eur, úroku vo výške 1.136,68
eur a úroku z omeškania vo výške 30,74 eur, a to najneskôr do 7 dní odo dňa odoslania výzvy. Podľa
predloženého poštového podacieho hárku bola zásielka s podacím č. Y. adresovaná žalovanej doručená
dňa 14.01.2025.

21. Z predloženej listiny Posúdenia schopnosti klienta splácať spotrebiteľský úver vyplýva, že žalovaná
bola pri posúdení žiadosti vedená ako zamestnanec s príjmom 800,- eur mesačne, bez vedľajšíchpríjmov. Splátky iným spoločnostiam uvedené v žiadosti - 0 eur. Bolo uvedené, že je slobodná, počet
detí 1, druh bývania - vlastný dom/byt.

22. Podľa predloženého dokumentu „Úvěrová zpráva“ (č. l. 18 spisu) bola u žalovanej evidovaná 1
žiadosť o splátkový úver, 12 odmietnutých žiadostí o splátkový úver, 2 odmietnuté žiadosti o nesplátkový
úver a 1 existujúci nesplátkový úver, a to vo forme povoleného debetu na bežnom účte u finančnej
inštitúcie B02. Z predloženého listinného dôkazu nevyplýva dátum realizácie dopytu do úverového
registra.

23. Podľa predloženého dokumentu „Úvěrová zpráva“ (č. l. 19 - 21 spisu) bola u žalovanej evidovaná
1 žiadosť o splátkový úver, 21 odmietnutých žiadostí o splátkový úver, 3 existujúce splátkové úvery, 2
odmietnuté žiadosti o nesplátkový úver, 1 existujúci nesplátkový úver, a to vo forme povoleného debetu
na bežnom účte u finančnej inštitúcie B02, a 1 existujúca kreditná karta. Suma zostávajúcich splátok
splátkového úveru finančnej inštitúcie L01 predstavuje sumu 3.185,- eur s výškou mesačnej splátky 38,-

eur, suma zostávajúcich splátok splátkového úveru finančnej inštitúcie L01 predstavuje sumu 2.860,-
eur, s výškou mesačnej splátky 53,- eur a suma zostávajúcich splátok splátkového úveru finančnej
inštitúcie L01 predstavuje sumu 850,- eur s výškou mesačnej splátky 50,- eur. Suma zostávajúcich
splátok kreditnej karty finančnej inštitúcie L01 predstavuje sumu 5.872,- eur s výškou mesačnej splátky
171,- eur. Z predloženého listinného dôkazu nevyplýva dátum realizácie dopytu do úverového registra.

24. Z listiny označenej ako „Posúdenie schopnosti klienta splácať spotrebiteľský úver“ okrem iného
vyplýva dátum rozhodnutia o poskytnutí úveru 03.06.2021, druh úveru - revolvingový úver, výška rámca
8.000,- eur a dátum odpovedí externých registrov (MVSR, NRKI, MVSR, Sociálna poisťovňa) ako
03.06.2021.

25. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení účinnom v čase uzatvorenia
úverovejzmluvyzmluvouoúveresazaväzujeveriteľ,ženapožiadaniedlžníkaposkytnevjehoprospech
finančné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
zaplatiť úroky.

26. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia úverovej
zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme

pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných
prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom,
ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa;
1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15

alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov
úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b)
Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu,1a) niektoré stavebné
úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom
na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov1c)

týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru
podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

27. Podľa § 1 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch na spotrebiteľský úver formou povoleného
prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, sa vzťahujú ustanovenia §

1, § 2, § 3 ods. 1 písm. a) až d) a § 3 ods. 3, § 4 ods. 16, § 5 až 8, § 9 ods. 1, 4, 6 až 8, § 10, § 11,
§ 12 ods. 2, § 15, § 17, § 20 až 23 a § 25 až 27.

28. Podľa § 1 ods. 8 zákona o spotrebiteľských úveroch ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté
ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov 5).

29. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, 5a)b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti.

30. Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

31. Podľa § 7 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka,
zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky17a) sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti
na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať
údaje o spotrebiteľských úveroch a úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu1d) tak, aby boli
splnené podmienky podľa odsekov 16 a 17.

32. Podľa § 7 ods. 16 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať
spotrebiteľské úvery
a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a

b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne
preukázať.

33. Podľa § 7 ods. 17 zákona o spotrebiteľských úveroch vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie
najmä to, že veriteľ

a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,
b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na
údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet

sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

34.Podľa§7ods.20zákonaospotrebiteľskýchúverochnavýpočetukazovateľaschopnostispotrebiteľa

splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky:
a) čistý príjem spotrebiteľa,
b)nákladynazabezpečeniezákladnýchživotnýchpotriebspotrebiteľaaosôb,vočiktorýmmáspotrebiteľ
vyživovaciu povinnosť,17ta)
c)výška splátky spotrebiteľského úveru a

d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

35. Podľa § 7 ods. 23 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka,
zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky môžu poskytnúť spotrebiteľský úver spotrebiteľovi, len
ak spotrebiteľ spĺňa limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na

podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.

36. Podľa § 7 ods. 27 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a),
banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 19 použiť
dostatočné, primerané a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných

životnýchpotriebspotrebiteľaaosôb,vočiktorýmmáspotrebiteľvyživovaciupovinnosť,17ta)peňažných
záväzkochspotrebiteľa,výškecelkovejzadlženostiaďalšieinformácieofinančnejaekonomickejsituácii
spotrebiteľa. Informácie o príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom
prostredníctvom interných zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ
podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez

súhlasu spotrebiteľa, len na splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úveranaúčelypodľaodseku19,akodsek43neustanovujeinak,elektronickyoveriťinformáciesúvisiace
s príjmom spotrebiteľa v Sociálnej poisťovni,17ab) a to prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ
podľa§20ods.1písm.a),banka,zahraničnábankaapobočkazahraničnejbankyoverujúleninformáciesúvisiace s príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť
splácať spotrebiteľský úver. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb,
voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné

minimum ustanovené osobitným predpisom17td) a na príjem spotrebiteľa.

37. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť

v záhlaví zreteľne označená názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová „spotrebiteľský úver“ v príslušnom
gramatickom tvare.

38. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené
rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia,
d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo

služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
l) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie

platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

o) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
r) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti podľa § 16,
s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
t) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,u) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej

výpočtu,
v) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23.

39. Podľa § 10 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere formou
povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, musí obsahovať

tieto náležitosti:
a) podľa § 9 ods. 2 písm. a), b), c), d), e), g) a u),
b) povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške,
c) výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť.

40. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie

alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) a § 10 ods. 1 písm.
b) a c) alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov

na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného
spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie
iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu,18b)

f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z
poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,
g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku
odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.18aa)

41. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa

alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj
porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

42. Podľa § 63 zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o platobných službách“) platobná inštitúcia je
právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá je na základe udeleného povolenia na
poskytovanie platobných služieb oprávnená poskytovať platobné služby.

43. Podľa § 2 ods. 1 písm. d) zákona o platobných službách platobnou službou sa rozumie vykonávanie

platobných operácií z úveru poskytnutého používateľovi platobných služieb
1. formou povoleného prečerpania účtu, a to
1a. úhradou,
1b. prostredníctvom platobnej karty alebo iného platobného prostriedku,
1c. inkasom, alebo

2. formou úverového rámca prostredníctvom platobnej karty alebo iného platobného prostriedku.44. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára obchodník so spotrebiteľom.

45. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

46. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka obchodníkom je osoba, ktorá v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou, z nej vyplývajúcim záväzkom alebo pri obchodnej praktike koná v rámci svojej
podnikateľskej činnosti alebo povolania, a to aj prostredníctvom inej osoby, ktorá koná v jej mene alebo

na jej účet.

47. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou, z nej vyplývajúcim záväzkom alebo pri obchodnej praktike nekoná v rámci
svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania.

48. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne

a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

49. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

50. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak obchodník nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi obchodníkom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

51. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak má spotrebiteľ plniť podľa spotrebiteľskej zmluvy v

splátkach, môže obchodník požadovať vrátenie celého plnenia, ak je spotrebiteľ celkom alebo čiastočne
v omeškaní aspoň s tromi splátkami a suma splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní, je najmenej vo
výške a) desiatich percent poskytnutej sumy úveru alebo iného plnenia, na ktorého vrátenie je spotrebiteľ
podľa spotrebiteľskej zmluvy povinný, ak je doba trvania spotrebiteľskej zmluvy dohodnutá najviac na tri
roky, b) piatich percent poskytnutej sumy úveru alebo iného plnenia, na ktorého vrátenie je spotrebiteľ

podľa spotrebiteľskej zmluvy povinný, ak je doba trvania spotrebiteľskej zmluvy dohodnutá na viac ako tri
roky a najviac na desať rokov, alebo c) dva a pol percenta poskytnutej sumy úveru alebo iného plnenia,
naktoréhovráteniejespotrebiteľpodľaspotrebiteľskejzmluvypovinný,akjedobatrvaniaspotrebiteľskej
zmluvy dohodnutá na viac ako desať rokov.

52. Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka ak sú splnené podmienky podľa odseku 9, obchodník
je povinný vo výzve na vrátenie splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní, poskytnúť spotrebiteľovi
dodatočnú lehotu na plnenie, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní od doručenia výzvy. Ak spotrebiteľ
neuhradí splátky, s ktorými je v omeškaní, v dodatočnej lehote poskytnutej mu obchodníkom, jej
uplynutím sa stáva celé plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy splatným; ustanovenie § 565 sa nepoužije.

Obchodník je povinný vo výzve na vrátenie splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní, upozorniť
spotrebiteľa na následok podľa predchádzajúcej vety a uviesť sumu splátok, s ktorými je spotrebiteľ v
omeškaní.

53. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

54. Predložená zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou je zmluvou typovou. Nakoľko žalovaná
ako dlžník nepoužila predmet plnenia na podnikanie, žalobca bol od uzavretia zmluvy v postaveníobchodníka a dlžník - žalovaná v postavení spotrebiteľa. Táto zmluva o spotrebiteľskom úvere -
revolvingový úver je spotrebiteľskou zmluvou a na žalovanú je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa,
pretože pri jej uzavieraní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Táto zmluva medzi stranami bola uzavretá ako formulárová zmluva, obsah ktorej spotrebiteľ ovplyvniť
nemohol. Právny vzťah medzi stranami sporu je založený spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je regulovaná
osobitnou právnou úpravou, a to ustanoveniami Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch.

55. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

56. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca so žalovanou uzatvorili dňa 03.06.2021 zmluvu o
spotrebiteľskom úvere - revolvingový úver č. XXXXXXXXXX, v zmysle ktorej bola žalovanej poskytnutá
možnosť čerpať finančné prostriedky až do výšky dojednaného úverového rámca - 6.000,- eur,

prostredníctvom karty. Z uvedeného dôvodu zmluva o spotrebiteľskom úvere - revolvingový úver
obsahuje aj zmluvu o platobných službách. Žalovaná sa v zmysle predloženej úverovej zmluvy zaviazala
vrátiť peňažné prostriedky vrátane úroku (29,90 %) v mesačných splátkach vo výške minimálne 2,85 %
z výšky úverového rámca, t. j. 171,- eur mesačne pri úverovom rámci 6.000,- eur, splatných k 20. dňu
v mesiaci s tým, že celkom má zaplatiť 6.971,76 eur. Medzi stranami sporu nebolo sporným ani to, že

dodatkom k úverovej zmluve uzatvoreným dňa 10.06.2022 došlo k navýšeniu výšky kreditného limitu
(úverového rámca) na sumu 8.000,- eur a taktiež došlo aj k zmene výšky minimálnej mesačnej splátky
na sumu 228,- eur. Rovnako tak medzi stranami nebolo sporné, že žalovaná celkovo vyčerpala sumu
23.840,01 eur a uhradila sumu 22.183,15 eur. Nesporným bolo aj to, že žalovaná úver riadne nesplácala,
preto žalobca, po predchádzajúcej výzve zo dňa 04.11.2024, úver predčasne zosplatnil listom zo dňa

10.12.2024 s dodatočnou lehotou na plnenie 15 dní od vystavenia výzvy.

57. Sporným, resp. žalovanou namietaným bolo nesplnenie povinnosti žalobcom postupovať s odbornou
starostlivosťou v zmysle ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, neuvedenie predpokladov
pre výpočet RPMN v úverovej zmluve a s tým súvisiaca bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, splnenie

podmienok v zmysle ust. § 53 ods. 9 a 10 Občianskeho zákonníka žalobcom, neuvedenie splátky,
pre ktorú došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti v právnom úkone žalobcu v zmysle ust. § 565
Občianskeho zákonníka a s tým súvisiaca neplatnosť tohto úkonu a nedoručenie úverových podmienok
žalobcom žalovanej.

58. Revolvingový úver je špecifickou formou úveru, ktorého výška sa neustále dopĺňa po stanovenú
hranicu, tzn. po dohodnutý úverový rámec. Veriteľ teda poskytuje dlžníkovi peňažné prostriedky do
výšky dohodnutého úverového rámca, ktorého výška sa dopĺňa po stanovenú hranicu. Dlžníkovi sa teda
umožňuje čerpať poskytnuté peňažné prostriedky opakovane, bez nutnosti žiadať o povolenie čerpania
veriteľa. Ak dlžník vyčerpá len časť, resp. celý úverový rámec a následne vyčerpanú sumu jednorazovo

splatí, má po pripísaní úhrady opäť k dispozícií celú úverový rámec. Ak klient vyčerpanú sumu spláca
postupne, t. j. v splátkach, má k dispozícii len tú časť úverového rámca, ktorá ešte nebola vyčerpaná a
ktorá sa zvyšuje každou zaplatenou splátkou.

59. Nakoľko predložená zmluva o spotrebiteľskom úvere - revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX je

zmluvou spotrebiteľskou, súd z úradnej povinnosti podrobil predloženú zmluvu súdnemu prieskumu s
poukazom na ust. § 1 ods. 4 v spojení s § 7 ods. 1, § 9 ods. 1 a 2 a § 10 zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy.

60. Súd dáva stranám sporu do pozornosti nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II.
ÚS 530/2024 zo dňa 12.02.2025, v zmysle ktorého „Súd rozhodujúci vo veci je teda povinný (ex offo)
sa vysporiadať so všetkými konkrétnymi okolnosťami prípadu a v rámci rozhodnutia spotrebiteľovi
odôvodniť, prečo preskúmanie jeho bonity veriteľom bolo/nebolo v súlade nielen so slovenskými
právnymi predpismi, ale aj normami európskeho práva. Ak vychádzame z myšlienky, že spotrebiteľ

nedisponuje potrebnými znalosťami a skúsenosťami na posúdenie jeho možnosti a schopnosti splácať
úver v čase jeho poskytnutia, potom nemožno očakávať ani to, že tieto skúsenosti zrazu nenadobudne
v priebehu súdneho konania. Odôvodnenie preto musí zodpovedať tomuto základnému predpokladu -spotrebiteľ by mal z rozhodnutia pochopiť aspoň v základoch, čo a prečo veriteľ zisťoval, čo zistil, ako
sa s tými skutočnosťami vysporiadal a napokon či to urobil správne ,a preto mu mohol úver poskytnúť.“

61. Ako teda vyplýva z jednotlivých vyššie citovaných zákonných ustanovení zákona o spotrebiteľských
úveroch zákon sankcionuje veriteľa za nedodržanie ustanovení zákona na úseku posúdenia schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver jednak nemožnosťou veriteľa požadovať od spotrebiteľa
jednorazové splatenie úveru a v prípade hrubého porušenia týchto ustanovení aj bezúročnosťou a
bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru.

62. Pri uzatváraní akejkoľvek zmluvy o spotrebiteľskom úvere je veriteľ povinný skúmať tzv. bonitu
spotrebiteľa. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žalobca pri uzatváraní úverovej
zmluvy porušil svoju povinnosť posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver, uloženú mu v § 7 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

63. Podľa čl. 8 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, členské štáty zabezpečia, že veriteľ
pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií
získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej

databázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu
spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu túto povinnosť zachovať.

64. Podľa bodu 26. preambuly vyššie citovanej Smernice členské štáty by mali prijať vhodné opatrenia
na podporu zodpovedných postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc do úvahy osobitný

charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie informácií a
vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných ustanovení
týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité,
abyveritelianeposkytovaliúverynezodpovednealebobezpredchádzajúcehoposúdeniaúverovejbonity
a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a aby stanovili

potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch.

65. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho
parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií
(1), veritelia by mali byť zodpovední za individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel

by mali mať možnosť využiť informácie, ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej
zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli
veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať
svoje zmluvné povinnosti.

66. V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais (C-565/12,
EU:C:2014:190), posudzoval dodržanie takýchto hraníc vymedzených pre režim sankcií, ktorý bol
stanovený zo strany členského štátu, v danom prípade v súvislosti so sankciou spočívajúcou v zániku v
zásade celého nároku veriteľa na úroky v prípade porušenia povinnosti, upravenej v článku 8 smernice
2008/48, preveriť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa.

67. Vzhľadom na dôležitosť cieľa ochrany spotrebiteľov, ktorý je nerozlučne spojený s povinnosťou
veriteľa preveriť úverovú bonitu dlžníka, Súdny dvor rozhodol, že ak by sa sankcia zániku nároku
na úroky oslabila alebo úplne znefunkčnila, nevyhnutne by z toho vyplývalo, že nemá skutočne
odrádzajúcu povahu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais,

C-565/12, EU:C:2014:190, body 52 a 53) (bod 64., 65. Rozsudku SD vo veci C-42/15 Home Credit
Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej).

68. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver treba chápať ako situáciu, v ktorej v závislosti
na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných

prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej
výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako
stranupríjmov,takstranuvýdavkov,atovždyvovzťahukukonkrétnemužiadateľovioúver(t.j.konkrétne
príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosťalebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama osebe k posúdeniu úverovej
schopnosti nepostačuje.

69. Dostatočnými informáciami dokladujúcimi schopnosť spotrebiteľa splácať úver nie sú považované
informácie získané výlučne od spotrebiteľa. Odborná starostlivosť predpokladá údaje, ktoré dlžník
veriteľovi uviedol, overiť, resp. objektívne preukázať minimálne potvrdením zamestnávateľa dlžníka
zdroj jeho príjmu (v danom prípade žalobca v konaní nepredložil ani len tvrdenie o takejto skutočnosti).
Kľúčová je i povinnosť veriteľa využívať verejne dostupné informácie akými sú napríklad štátom

publikované údaje o životnom a existenčnom minime, priemerných výdavkoch obyvateľstva a pod. a
tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými (nie len tvrdenými) informáciami o jeho
príjmoch a výdavkoch (pozri rozsudok NS ČR z 25.07.2018, sp. zn. 33 Cdo 2178 / 2018).

70. Ustanovenie § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch neobsahuje žiadnu výnimku zo zákonnej
povinnosti veriteľa skúmať bonitu klienta v čase poskytovania úveru. V zmysle § 7 a § 11 ods. 2 zákona

o spotrebiteľských úveroch je veriteľ povinný pri posúdení úverovej schopnosti klienta brať do úvahy
existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, so zreteľom na pomer medzi nimi, teda či
spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná
pre splácanie úveru. V zmysle § 7 ods. 16 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch je veriteľ
povinný vynaloženie odbornej starostlivosti hodnoverne preukázať, teda nielen tvrdiť. Aj podľa rozsudku

Súdneho dvora EÚ vo veci C-449/13 z 18. decembra 2014 (CA Consumer Finance SA proti D. E. a spol.)
článok 8 smernice 2008/48 ukladá veriteľovi povinnosť overiť úverovú bonitu spotrebiteľa, opierajúc sa
o dostatočné informácie a neobmedzujúc sa iba na vyjadrenie spotrebiteľa, ktoré nie sú podložené.
Poskytovateľ úveru nesie dôkazné bremeno ohľadom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa na
základe dostatočných informácií, pričom na informácie podané len spotrebiteľom sa môže spoliehať len

vtedy, ak sú dostatočné a podložené dokladmi. Len samotné zhromaždenie informácií o klientovi, aj
to nie úplné, neznamená splnenie povinnosti veriteľa v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch skúmať bonitu dlžníka s odbornou starostlivosťou.

71. Súd dáva ďalej žalobcovi do pozornosti, že podľa § 7 ods. 16 zákona o spotrebiteľských úveroch

je veriteľ povinný hodnoverne preukázať vynaloženie odbornej starostlivosti a teda je povinný okrem
iného hodnoverne preukázať aj to, že u žiadateľa v čase poskytovania úveru preskúmal limity podľa
§ 7 ods. 23 zákona o spotrebiteľských úveroch a že žiadateľ v čase posudzovania schopnosti splácať
požadovaný úver (rovnako tak aj v prípadoch navýšenia úverového rámca, okrem prípadu navýšenia
podľa § 7 ods. 24 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch) spĺňal tak limit pre ukazovateľ schopnosti

splácať úver, ktorý nemôže presiahnuť hodnotu 1 ako aj limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k
príjmu, ktorý nesmie presiahnuť hodnotu 8. Ak totiž žiadateľ tieto limity nespĺňa, nesmie mu veriteľ úver
poskytnúť, keďže účelom predmetného zákonného ustanovenia a na neho nadväzujúceho opatrenia
NBS je chrániť spotrebiteľa pred takým neúmerným zadlžením, ktoré spotrebiteľ nie je reálne schopný
už od počiatku zmluvného vzťahu znášať. Zákon ďalej v § 11 ods. 2 konštatuje, že za hrubé porušenie

povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie § 7 ods. 23, čo má za následok nástup nielen
zákonnej sankcie spočívajúcej v bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru, ale aj sankcie
spočívajúcej v nemožnosti požadovať od dlžníka jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, pretože
opak by mal za následok, že spotrebiteľ, ktorý nie je ani schopný riadne a včas splácať úver, a ktorému
ani spotrebiteľský úver z uvedených dôvodov poskytnutý nemal byť, je povinný v dôsledku zosplatnenia

úveru zo strany veriteľa, jednorazovo splatiť celý úver, na ktorého vrátenie ani len v pravidelných
mesačných splátkach, nespĺňal už v čase poskytnutia úveru zákonom kladené požiadavky.

72. Žalobca v konaní nepreukázal, že v čase pred uzavretím zmluvy o úvere ako aj pred zmenou tejto
zmluvy spočívajúcou v navýšení spotrebiteľského úveru, posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť

spotrebiteľa splácať úver. Z listinných dôkazov predložených žalobcom vyplýva, že tento síce nahliadol
do úverového registra, a to dvakrát, pričom v jednom prípade zistil úverové zaťaženie pozostávajúce z
jedného nesplátkového úveru a v druhom prípade úverové zaťaženie pozostávajúce z troch splátkových
úverov, jedného nesplátkového úveru a jednej kreditnej karty, avšak z uvedených listín nijako nevyplýva,
kedy došlo k nahliadnutiu do úverového registra, pričom povinnosťou žalobcu bolo preukázať, že tak

učinil jednak pred uzavretím zmluvy, ako aj v prípade navýšenia úverového rámca.

73. Súdu boli v konaní predložené interné doklady žalobcu („Posúdenie schopnosti splácať
spotrebiteľský úver“ a „Potvrzení o provedení ověření bonity klienta - oddelení řízení rizik“), ktoré (listinnédôkazy) nemožno považovať za relevantný dôkaz v tomto smere, nakoľko ide len o zhrnutie žalobcom
tvrdeného postupu preverenia bonity žalovanej. Z internej listiny žalobcu označenej ako „Posúdenie
schopnosti splácať spotrebiteľský úver“ má podľa žalobcu preukázateľne vyplývať overenie v úverovom

registri dňa 03.06.2021, čo sa zhoduje s dňom uzavretia úverovej zmluvy, avšak sa v ňom tiež uvádza, že
výška úverového rámca predstavuje sumu 8.000,- eur, pričom žalovanej bol dňa 03.06.2021 poskytnutý
úverový rámec len vo výške 6.000,- eur, úverový rámec na sumu 8.000,- eur bol navýšený až dodatkom
zodňa10.06.2022.Objektívnedátumnahliadnutiadoúverovéhoregistranemôžepreukazovaťanilistina
označenáako„Potvrzeníoprovedeníověřeníbonityklienta-oddelenířízenírizik“,keďajvtomtoprípade

ide len o internú listinu žalobcu. Tu dáva súd ďalej žalobcovi do pozornosti, že v konaní ani len netvrdil,
že dopyt do úverového registra vykonal aj pri navýšení úverového rámca, hoci tak bol povinný v zmysle
zákona učiniť.

74. V zmluve o úvere nie je údaj o celkových výdavkoch žalovanej. Z predloženej zmluvy o úvere a ani zo
žalobcom predložených listín nevyplýva, že by k nej žalovaná nejaké doklady predkladala a preukázala

výšku svojich bežných výdavkov. Zo žalobcom predloženej listiny označenej ako „Posúdenie schopnosti
klienta splácať spotrebiteľský úver“ okrem iného vyplýva, že žalobca dopytom na Sociálnu poisťovňu
preveril výšku príjmu žalovanej (800,- eur), ako aj jej úverové zaťaženie dopytom do úverového registra,
avšak nemal prehľad o celkových výdavkoch žalovanej, teda ani reálnu predstavu o sume, ktorá
žalovanej reálne na živobytie zostáva.

75. Vzhľadom na uvedené, za situácie, keď žalobca nemal v súvislosti so skúmaním bonity žalovanej
v čase poskytnutia úveru k dispozícii všetky relevantné údaje o výške jej celkových výdavkov, hrubým
spôsobom porušil povinnosť podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch keď účelovo vytvoril
zdanie väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať úver, než ako tomu skutočne bolo, o čom svedčí aj

tá skutočnosť, že žalovanej bolo podľa úverovej správy z č. l. 18 spisu odmietnutých 14 žiadostí o
splátkový/nesplátkový úver a podľa úverovej správy z č. l. 19 - 21 spisu bolo odmietnutých 23 žiadostí
o splátkový/nesplátkový úver. Z predložených úverových správ zároveň nie je zrejmé k akému dátumu
boli vyhotovené.

76. Žalobca tak bez pochyby porušil svoje povinnosti zakotvené v § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch, čo sa v zmysle § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za hrubé porušenie
povinnosti a uvedené má za následok nielen nástup zákonnej sankcie spočívajúcej v bezúročnosti a
bezpoplatkovosti poskytnutého úveru, ale aj sankcie spočívajúcej v nemožnosti požadovať od žalovanej
jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, keď hrubé porušenie jednoznačne subsumuje v zmysle

intencií zákona, aj menej závažné porušenie.

77. V danom prípade z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa domáha voči žalovanej zaplatenia
peňažného nároku s tvrdením o predčasnom zosplatnení spotrebiteľského úveru na základe neplnenia
zmluvných povinností zo strany žalovanej. Súd je toho názoru, že žalobca nebol oprávnený poskytnutý

úver zosplatniť (z dôvodov vyššie uvedených).

78. Žalobca v podanej žalobe ako aj v následných vyjadreniach doručených súdu po skutkovej stránke
jasne tvrdil, že došlo k zosplatneniu poskytnutého úveru a v uvedenom smere produkoval k svojim
tvrdeniam aj dôkazy. Žalobca v žalobe nešpecifikoval svoj uplatnený nárok ako plnenie z jednotlivých

splatných splátok zo zmluvy o úvere, na tomto skutkovom základe svoju žalobu nepostavil, ani v tomto
smere nenavrhol vykonať žiadne dôkazy. S poukazom na vyššie uvedené súd konštatuje, že v dôsledku
prijatého záveru o nemožnosti predčasného zosplatnenia úveru, nemôže prekročiť rámec žalobcom
vymedzeného petitu a priznať mu plnenie z iného skutkového základu (nárok na zaplatenie jednotlivých
splatných splátok, ktorým hoc žalobca v zmysle zmluvy o úvere stále disponuje), než aký bol vymedzený

v žalobnom návrhu (nárok na plnenie zo zosplatneného úveru), keďže uvedeným spôsobom by došlo
k porušeniu zásady „ne ultra petitum“.

79. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/85/2021 zo dňa
12.02.2024, podľa ktorého nemožno priznať veriteľovi právo na zaplatenie splátok úveru splatných ku

dňu rozhodnutia súdu, ak si v žalobe veriteľ uplatňoval zaplatenie celého predčasne zosplatneného
úveru a súd dospel k záveru, že predčasné zosplatnenie úveru je neplatné. Najvyšší súd SR uzavrel, že
síce by šlo o plnenie z rovnakej zmluvy, ale súd by neprípustne priznal plnenie z iného skutkového stavu,
než aký bol vymedzený v žalobe. V žalobe pritom žalobca jednoznačne tvrdil, že došlo k zosplatneniuposkytnutého úveru k 15.10.2024 (a aj odôvodňoval, akým postupom sa tak stalo), ktoré súd posúdil
nakoniec ako neplatné a žalobca žiadal priznať práve a len takto zosplatnený úver. Najvyšší súd SR
pre takéto prípady uzavrel, že ak by súd priznal za takéhoto stavu nárok na zaplatenie jednotlivých

splatných splátok, porušil by tým zásadu „ne ultra petitum“, a teda prekročil by rámec vymedzeného
petitu, čo je neprípustné. Predmetné rozhodnutie prešlo aj kontrolou ústavnosti, keď Ústavný súd
SR v rozhodnutí zo dňa 2. októbra 2024, sp. zn.: I. ÚS 528/2024 ústavnú sťažnosť proti uzneseniu
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/85/2021 z 12. februára 2024 odmietol, pričom v
odôvodnení odmietajúceho rozhodnutia tiež uviedol, že „...Všeobecný súd musí rešpektovať predmet

konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať z iného skutkového
základu, než aký bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu (uznesenie najvyššieho súdu
sp. zn. 4MCdo/15/2010 z 27. júla 2011, obdobne I. ÚS 122/2012). Rovnako nedôvodný je aj odkaz
sťažovateľky na skutočnosť, že zo samotných skutkových zistení vyplynulo, že pohľadávka z úverovej
zmluvy nie je splnená, keďže z dispozičného princípu, ktorý ovláda civilné sporové konanie, vyplýva, že
žalobca v žalobnom návrhu vymedzuje predmet konania po skutkovej a právnej stránke a týmto jeho

vymedzením je súd v zásade viazaný. Z uvedeného dôvodu má teda pre posúdenie dodržania zásady
viazanosti súdu petitom rozhodujúci význam skutkový základ tak, ako ho vymedzil žalobca v žalobe,
pričom tento je nosným pre skutkové zistenia, z ktorých súd následne pri právnom posúdení vychádza.“.

80. Vzhľadom k tomu, že súd nemôže rozhodnúť o inom nároku ako bol uplatnený v žalobe a zároveň

žalobca nebol oprávnený poskytnutý revolvingový úver zosplatniť (z dôvodov vyššie uvedených), žalobu
v celom rozsahu zamietol.

81. Ostatnými námietkami žalovanej (neuvedenie predpokladov pre výpočet RPMN v úverovej zmluve
a s tým súvisiaca bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, splnenie podmienok v zmysle ust. § 53 ods.

9 a 10 Občianskeho zákonníka žalobcom, neuvedenie splátky, pre ktorú došlo k vyhláseniu predčasnej
splatnosti v právnom úkone žalobcu v zmysle ust. § 565 Občianskeho zákonníka a s tým súvisiaca
neplatnosť tohto úkonu a nedoručenie úverových podmienok žalobcom žalovanej) sa ďalej nezaoberal,
nakoľko sa to vzhľadom na zamietnutie žaloby v celom rozsahu súdu javilo ako nadbytočné.

82. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

83. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.

84. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že vzhľadom na úspech
žalovanej v konaní v celom rozsahu, a to vzhľadom na zamietnutie žaloby, žalovanej vznikol nárok na
náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške týchto trov rozhodne súd samostatným
uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník v lehote 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Banskej Bystrici cestou Okresného súdu Žiar nad Hronom.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.