Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. február 2026

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11C/8/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2126201137
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2026:2126201137.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci sporu žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX,
D., prechodne bytom E. XX/XX, F., proti žalovanej: G. H. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXXX/
XX, D., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa z a m i e t a .

II. Žalovanej sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom zo dňa 09.02.2026, doručeným súdu dňa 09.02.2026, žalobkyňa súdu navrhla vydať
neodkladné opatrenie, ktorým by bola žalovanej uložená povinnosť, aby sa nepribližovala k žalobkyni
na vzdialenosť kratšiu ako 50 metrov.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila žalobkyňa tým, že ho podáva z dôvodu
ochrany svojej telesnej a duševnej integrity. Žalovaná sa žalobkyni aj v minulosti vyhrážala nebezpečne,
a to formou správ na facebooku z nicku K. L., ktorý si urobila pod falošným menom. Vyhrážala sa
žalobkyni chránenej osobe, keďže je ZŤP, že ju s jej priateľom naloží do kufra a podreže. Žalobkyňa
podala trestné oznámenie za nebezpečné vyhrážanie 15.05.2024 na Okresnej prokuratúre v Trnave.
Žalobkyňa chce ešte podotknúť, že žalovaná sa chváli v správach, aké má známosti u PZ v Trnave

a všade. Žalovaná sa žalobkyni ďalej vyhrážala, že je jedno, kde žalobkyni rozbije piču a ďalej že ju
dá utratiť. Ďalej 13.07.2025 bola žalobkyňa na nákupe v City Aréne v Trnave, kde k nej prišla žalovaná
aj s inou ženou. Žalovaná zdvihla ruku s tým, že „Počkaj, tu uvidíš“ a žalobkyňa zo strachu začala
hlasno kričať, ľudia sa obzerali, potom žalovaná odišla hore s M. N., ktorá sa žalobkyni taktiež formou
facebooku vyhráža. Vzhľadom na to že žalovaná a M. N. pokračujú v útokoch a vyhrážaniach, žalobkyňa
má neustále obavu o svoj život, o svoju rodinu, lebo obe vedia, kde býva. Vyhrážanie žalovanej vplýva

aj na zdravotný stav žalobkyne, odkedy sa jej vyhráža, žalobkyňa nespáva, bojí sa sama chodiť von,
do práce, do obchodu, vždy ide v sprievode niekoho z rodinných príslušníkov. Vzhľadom na správanie
žalovanejaopakovanýútokvCityAréne,pojejnebezpečnýchvyhrážkachutratenímažejejpodrežekrk,
má žalobkyňa naďalej vážnu obavu o svoj život, keďže žalovaná má veľké známosti u polície v Trnave.
Preto žiada súd o naliehavé a okamžité riešenie.

3. K návrhu žalobkyňa priložila nasledovné listinné dôkazy: elektronická komunikácia žalobkyne
s používateľom K. L., elektronická komunikácia žalobkyne so City Arenou.

4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.6. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná

integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

7. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (1) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny,
na ktoré sa odvoláva. (2)

8. Podľa § 328 ods. 1 až 3 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. (1)

O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
(2) Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný
písomne vyhotoviť a odoslať. (3)

9. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. (1) Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase

vydania uznesenia súdu prvej inštancie. (2)

10. Podľa § 330 ods. 1 a 2 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
(1) Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný
s výrokom vo veci samej. (2)

11. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám
až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo

neodkladné opatrenie nariadené.

12.PodľaČl.16ods.1Ústavnéhozákonač.460/1992Zb.ÚstavaSlovenskejrepubliky(ďalejlen„ÚSR“),
nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených
zákonom.

13. Podľa Čl. 19 ods. 1 a 2 ÚSR, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej
povesti a na ochranu mena. (1) Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do
súkromného a rodinného života. (2)

14. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), fyzická osoba má právo na
ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia,
svojho mena a prejavov osobnej povahy.

15. Neodkladné opatrenie je vo svojej podstate prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené

na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov strán sporu.
Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej
úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá.
Neodkladné opatrenie má svojimi účinkami chrániť pred konaním, ktoré hrozí alebo trvá. Nariadiť
neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí

existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. Predpokladom nariadenia
neodkladného opatrenia je teda osvedčenie existencie práva vo veci samej a naliehavosť potreby
dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho
nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutiaapriichzisťovanínemusíbyťvždydodržanýformálnypostupstanovenýnadokazovanie,čoprekrátkosť
času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre
nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo

existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i
naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav
v právnych vzťahoch strán, a že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením
neodkladného opatrenia získa druhá strana.

16. Nová právna úprava upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože
po nariadení navrhovaného neodkladného opatrenia nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci
samej.Aktedasúdnariadineodkladnéopatreniepredzačatímkonania,môževovýrokuuzneseniauložiť
navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, pričom súd túto povinnosť neuloží
najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov
medzi stranami.

17. Súd sa oboznámil z návrhom vrátane príloh, pričom po zohľadnení všetkých relevantných okolností
prípadu v danom štádiu dospel súd k záveru, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je
možné vyhovieť, ale je potrebné ho zamietnuť.

18. Účelom neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP je chrániť fyzickú a duševnú
integritu osoby, ktorá sa cíti byť ohrozená konaním osoby, proti ktorej návrh smeruje. Pre nariadenie
uvedeného neodkladného opatrenia musí jeho navrhovateľ osvedčiť, že jeho telesná integrita alebo
duševná integrita je, resp. môže byť konaním protistrany ohrozená. Súd pritom vychádza z ustanovenia
§ 11 OZ, podľa ktorého má fyzická osoba právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,

občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia.

19. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia sú: osvedčenie existencie
právneho vzťahu medzi sporovými stranami, žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že

uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa
žalobca domáha (princíp efektívnosti), že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú
osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity) (viď. uznesenie Krajského súdu
v Bratislave sp.zn. 4Co/88/2022 zo dňa 29.07.2022).

20. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia skúmal najprv princíp
opodstatnenosti,asícenaliehavosťanevyhnutnosťzásahudovzťahovsporovýchstránprostredníctvom
neodkladného opatrenia súdu. Neodkladné opatrenie má mimoriadny charakter, čo znamená, že jeho
nariadenie prichádza do úvahy v prípade splnenia formálnych zákonných predpokladov, keďže pri

rozhodovaní o ňom sa dokazovanie nevykonáva. Nie je však možné nariadiť neodkladné opatrenie bez
osvedčenia potreby bezodkladne upraviť pomery strán (§ 325 ods. 1 CSP).

21. Žalobkyňa opísaním rozhodujúcich skutočností súd nepresvedčila o potrebe nariadiť neodkladné
opatrenie, keď ňou požadovanej úprave pomerov chýba prvok naliehavosti a nevyhnutnosti, keďže

žalobkyňa neosvedčila bezprostrednosť hroziaceho zásahu do jej práv.

22. Tvrdenia žalobkyne v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o vyhrážaní sa jej zo strany
žalovanej neboli ničím osvedčené a zostávajú len tvrdeniami žalobkyne, ktoré však pre vydanie
neodkladného opatrenia nepostačujú. Hoci miera osvedčenia potrebných skutočností nie je taká, ako

pri dokazovaní, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nesmie zostať iba v rovine tvrdení.

23. Zo žalobkyňou predložených dôkazov nemožno urobiť záver o vyhrážaní sa žalobkyni zo strany
žalovanej. Žalobkyňa ničím neosvedčila, že v prípade predloženej elektronickej komunikácie ide
skutočne o komunikáciu so žalovanou. Zároveň obsah komunikácie nie je takého charakteru, ktorý

by bol sám o sebe objektívne schopný vzbudiť obavy o život alebo zdravie. Hoci žalobkyňa tvrdila
vyhrážanie sa jej zo strany žalovanej v máji a v júli 2025, uvedené tvrdenia neosvedčila, keď nepredložila
o tom relevantné objektívne dôkazy. Súd dodáva, že ani žalobkyňou tvrdené trestné oznámenia by
za objektívny dôkaz nebolo možné považovať, keďže trestné oznámenia zachytávajú iba subjektívnetvrdenie oznamovateľa (porovnaj napr. uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. 26Co/109/2024-130 zo
dňa 26.09.2024).

24. Vzhľadom na vyššie uvedené, tvrdenia žalobkyne o vyhrážaní sa jej zo strany žalovanej ostali len
v rovine subjektívnych, ničím nepodložených, tvrdení žalobkyne. Súd v tu prejednávanej veci nemal za
osvedčené, že by existovali závažné dôvody domnievať sa, že by mohla byť ohrozená telesná alebo
duševná integrita žalobkyne zo strany žalovanej.

25. Súd dodáva, že aj v prípade, že by žalobkyňa osvedčila tvrdené skutky z mája alebo júla 2025 (čo
podľa predchádzajúceho odseku neurobila), nebola by daná naliehavosť návrhu, keďže by išlo o skutky
spred viac ako polroka. Vzhľadom na uvedený časový odstup od rozhodujúcich skutočností, na ktorých
žalobkyňa stavia svoj návrh, tu nepochybne nejde o bezprostredne hroziacu ujmu žalobkyni uvedenými
situáciami, a preto tu nemožno konštatovať nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy pomerov v zmysle § 325
ods. 1 CSP.

26. V súvislosti s vyššie uvedeným súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Trnave sp.zn.
10Co/114/2022 zo dňa 12.10.2022, v ktorom odvolací súd uviedol, že „s poukazom na obsah
predmetného spisu, odvolací súd konštatuje, že medzi stranami sporu sa jedná o dlhodobejší (nie práve
ideálny) vzťah ohľadom užívania predmetných nehnuteľností a od 23.9.2021 (právoplatné uznesenie č.

k.8D/41/2021-73zodňa23.9.2021)niejespornýspoluvlastníckyvzťahkpredmetnýmnehnuteľnostiam.
Posledný kontakt medzi stranami sporu týkajúci sa výmeny kľúčov od predmetných nehnuteľností
(riešenia užívania nehnuteľností) sa uskutočnil v mesiaci v októbri 2021, pričom žalobkyňa podala
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (spolu so žalobou) na okresný súd až 3.6.2022, čo
jednoznačne popiera nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy pomerov tak, ako to má na mysli § 325

ods. 1 CSP v kontexte zvolenej úpravy pomerov medzi stranami neodkladným opatrením. Odvolací
súd má za to, že žalobkyni nebránili žiadne objektívne okolnosti riešiť spornú situáciu podaním
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, alebo podaním žaloby ohľadom užívania, domáhania
vydania kľúčov, vstupu do nehnuteľností, resp. hospodárenia so spoločnou vecou (úprava užívania
spoločnej veci podľa § 137 a nasl. Občianskeho zákonníka) oveľa skôr, keďže vzájomný vzťah

strán nie je bez problémov už dlhšie. Teda z časového aspektu nevyplýva skutočný právny záujem
žalobkyne na zabezpečení dosiahnutia účelu súdneho konania, ktoré „spočíva vo vytvorení situácie pre
efektívne využitie procesných mechanizmov slúžiacich na to, aby sa v konaní pokračovalo bez ďalšieho
porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého ide, bez toho, aby sa v konaní vo veci samej
nedosiahol výsledok, ktorý už neovplyvní hmotnoprávne postavenie účastníkov konania“ (Mazák, J.:

Zabezpečovacie prostriedky v civilnom procese, 1997, str. 87 - 88).“

27. Súd tak dospel k záveru, že v danom prípade zo skutočností uvedených v podanom návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, ako ani z ostatného obsahu spisu, nevyplývajú žiadne skutočnosti
osvedčujúce naliehavosť a nutnosť potreby úpravy pomerov strán sporu navrhovaným spôsobom.

Nebola osvedčená bezprostrednosť hroziaceho zásahu do práv žalobkyne, a preto tu nemožno
konštatovať nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy pomerov v zmysle § 325 ods. 1 CSP, čo je dôvod na
zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom jeho rozsahu.

28. Z vyššie uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že predpoklady pre nariadenie neodkladného

opatrenia v predmetnej veci splnené neboli, a preto súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
vo výroku I. tohto uznesenia zamietol.

29. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)32. Podľa Čl. 4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (1) Ak takého

ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám
zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva
tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a
poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. (2)

33. K rozhodnutiu o náhrade trov konania o neodkladnom opatrení súd uvádza, že Civilný sporový
poriadok neobsahuje samostatné ustanovenie, ktoré by upravovalo náhradu trov konania v súvislosti
s neodkladnými opatreniami. Súd preto analogicky (čl. 4 ods. 1 CSP) použil ustanovenie § 255 ods.
1 CSP, ktoré je v spojení s § 262 ods. 1 CSP potrebné vykladať tak, že takýmto rozhodnutím nemusí
byť iba rozhodnutie vo veci samej. Konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia teoreticky
môže byť tiež konečným v konaní, ak by nebola vo veci podaná žaloba, prípadne by žaloba podaná vo

veci samej bola vzatá späť. Ďalej súd poukazuje na to, že výsledok konania o nariadenie neodkladného
opatrenia nezávisí od výsledku konania vo veci samej. Keďže konanie o nariadenie neodkladného
opatrenia môže byť samostatným konaním, so samostatným návrhom, a toto konanie samostatne končí
nariadením neodkladného opatrenia, súd mal za to, že s poukazom na § 262 ods. 1 CSP je povinnosťou
súdu rozhodnúť o náhrade trov tohto konania v tomto uznesení. Podporne súd poukazuje napr. na

rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp.zn. 17Co/52/2017 zo dňa 02.05.2017, sp.zn. 19Co/27/2017
zo dňa 13.04.2017. Súd dodáva, že žalobkyňa ani netvrdila, že by prebiehalo konanie vo veci samej,
v ktorom prípade by sa o náhrade trov konania o neodkladnom opatrení rozhodovalo až v konaní vo
veci samej.

34. O nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení rozhodol súd potom podľa ustanovenia
§ 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a čl. 4 ods. 2 CSP, keď žalovaná bola v konaní plne
úspešná, z čoho by vyplýval nárok žalovanej na náhradu účelne vynaložených trov konania v plnom
rozsahu. Keďže však žalovanej žiadne trovy nevznikli, pričom takúto situáciu CSP neupravuje, súd vo
výroku II. uznesenia s poukazom na ustanovenie čl. 4 ods. 2 CSP (princíp racionálneho zákonodarcu)

žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal.

35. Súd dodáva, že hoci žalobkyňa neuviedla celý dátum narodenia žalovanej, súd vychádzal z toho, že
v rámci lustrácie žalovanej v Registri obyvateľov SR podľa mena a priezviska žalovanej bola nájdená iba
jedna osoba na žalobkyňou označenej adrese, a preto ju súd považoval za dostatočne identifikovanú,

z ktorého dôvodu nevyzýval žalobkyňu na odstránenie vád podania, ale návrh meritórne prejednal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Trnava (§ 357 písm. d), m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).