Rozsudok – Neplatnosť právnych úkonov ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 26, 2025

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 8C/43/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123224332
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jaďuďová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2025:6123224332.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Ivanou Jaďuďovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. E. XXX, v konaní zastúpený advokátom: SBP legal services , s.r.o.,
IČO: 56 708 475, Polárna 3245/ 8, 821 02 Bratislava, proti žalovanej: A. B. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom G. XXX/XX, H., v konaní zastúpená: JUDr. Bianka Tkáčová, PhD., bytom I. XXX/X, XXX XX E.,
o zaplatenie sumy 20.000,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanej sa p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 31.01.2023, ktorú zmenil dňa 23.10.2024 sa žalobca domáhal, aby súd žalovanú

zaviazal zaplatiť mu sumu 20.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania. Uviedol, že so žalovanou uzatvorili
manželstvo dňa 16.08.2018 a dňa 31.03.2022 ich manželstvo zaniklo rozvodom, na základe rozsudku
Okresného súdu v Komárne sp. zn. 11Pc/44/2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.04.2022.
2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že on a žalovaná uzatvorili dňa 06.05.2022 Dohodu o usporiadaní
vzájomných práv a povinností (ďalej len "Dohoda"), žalobca je v Dohode označený ako účastník II. a
žalovaná je v Dohode označená ako účastník I.
V čl. III. ods. iv) Dohody sa žalobca so žalovanou dohodli, že žalovaná nebude iniciovať alebo

viesť zverejnenie informácie na sociálnych sieťach akýmkoľvek spôsobom súvisiace so spolužitím,
manželstvom, rozvodom so žalobcom. Žalobca mal so žalovanou zlú skúsenosť so zverejňovaním
neprávd o jeho osobe na sociálnych sieťach už vo februári 2022, kedy sa žalovaná prvý krát snažila
očierniť jeho osobu a poškodiť jeho dobrú povesť a meno. Vzhľadom k uvedenému, sa žalobca so
žalovanou pri uzatváraní Dohody dohodli, že svoje spolužitie, manželstvo a rozvod nebudú "prepierať
verejne" vzhľadom k nedôstojnosti takéhoto konania pre oboch zúčastnených, čo žalobca dodržal, ale
žalovaná túto dohodu porušila. Porušenie tejto povinnosti je v zmysle Dohody sankcionované zmluvnou

pokutou vo výške 20.000,- Eur.
V čl. III. ods. vi) Dohody je uvedené, že pokiaľ žalovaná poruší povinnosť neiniciovať a neviesť
zverejnenie informácie na sociálnych sieťach akokoľvek súvisiace so spolužitím, manželstvom a
rozvodom medzi žalobcom a žalovanou, tak je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo
výške 20.000,- Eur.
Žalovanávšakpredmetnúpovinnosťnezverejňovaniaakýchkoľvekinformáciísúvisiacichsmanželstvom
a spolužitím so žalobcom porušila, keďže zverejnila 08.01.2023 na svojom instagramovom účte

(sociálnej sieti), nepravdivú informáciu týkajúcu sa žalobcu a ich spoločného života, a to, že žalobca je
"tyran" a "manipulátor", "rozrazil jej hlavu lampou", čím inak hovorí: "ja ťa zabijem". Žalovaná mala svoju
povinnosťpodľaDohodyporušiťtým,ženasociálnejsietiInstagrammalazverejniťobrazovéaobrazovo-
zvukové záznamy o spolužití a manželstve sporových strán. Aj to, že žalobca je tyran a manipulátor,rozrazil jej hlavu lampou alebo hovoril slová „ja ťa zabijem", ktoré záznamy majú poškodzovať dobré
meno a povesť žalobcu.
Žalobca vzhľadom k tomu, že všetky tieto zverejňované informácie sú nepravdy, ako aj vzhľadom k

porušeniudohodnutejpovinnostizostranyžalovane,vyhľadaldňa23.01.2023notáraF.J. naNotárskom
úradevBratislave,NámestieSNP19,ktoráspísalanotárskuzápisnicuN47/2023,Nz1758/2023,NCRIs
1825/2023, a ktorou osvedčila skutočnosť, ktorá má právny význam (ďalej len " Notárska zápisnica").
Notárskou zápisnicou je osvedčené, že novinár Nového času pán C. K. žiadal dňa 10.01.2023 žalobcu
o reakciu ohľadom zverejnenia informácií a fotografií o ňom zo strany žalovanej na sociálnej sieti. V

týchto informáciách a fotografiách sa žalovaná vyjadruje hanlivo na adresu žalobcu a tieto tvoria prílohu
Notárskej zápisnice. Tieto informácie sú zároveň spôsobilé vyvolať žalobcovi ujmu, keďže poškodzujú
žalobcovu povesť a dobré meno na verejnosti.
3. Žalovaná uviedla, že medzi sporovými stranami došlo dňa 06.05.2022 k uzatvoreniu Dohody v súlade
s príslušnými ustanoveniami, v ktorej sa strany medzi sebou o. i. dohodli, že neiniciujú a nevedú priamo,
alebo nepriamo zverejnenie informácie v masovokomunikačných prostriedkoch a na sociálnych sieťach

akýmkoľvek spôsobom súvisiace so spolužitím, manželstvom a rozvodom medzi sporovými stranami
akostranamiDohodyaanitakétozverejnenienebudúiniciovaťaviesť.Stvrdeniamižalobcunesúhlasila,
uviedla, že na svojom účte na sociálnej sieti Instagram zverejnila informácie s účelom, že má záujem
sa angažovať v oblasti pomoci ľudom, ktorí utrpeli akúkoľvek formu násilia, a to či už fyzické alebo
psychické. Je prirodzené, že všetko čo žalovaná na svojom účte na sociálnej sietí Instagram zverejnila je

pravdivé a vyplýva z jej vlastnej osobnej skúsenosti, avšak nikde na žiadnom zázname nebolo uvedené
meno žalobcu alebo, že to o čom sa žalovaná na týchto záznamoch zmieňuje, spôsobil žalobca.
Žalovaná sa zmieňovala o tom, čo v živote zažila, nikde však nekonštatovala, že to bolo počas spolužitia
a/alebo v manželstve so žalobcom a nikde a nikdy žalovaná nikomu neuviedla, že by k nej mal byť
násilný žalobca.

Ak vo svojich postoch či videách na sociálnej sieti Instagram použila slovné spojenie ,.vo vzťahu s ..." a
priradila k nemu rok 2020, z uvedeného za žiadnych okolností bezpodmienečne nevyplýva, že hovorila
o vzťahu so žalobcom a ani tomu tak nebolo. Žalovaná mala vo svojom živote po svojom boku v rôznych
etapách svojho života rôznych priateľov a životných partnerov a bohužiaľ, priateľstvá či spolužitia a
manželstvá s nimi (žalobca bol už druhým manželom žalovanej) neboli vždy šťastné a radostné, ale boli

aj plné nezhôd, nenávisti a násilia.
Ak vo svojich postoch či videách na sociálnej sieti Instagram opísala rôzne situácie, v ktorých sa ocitla
a v ktorých jej bolo fyzicky či psychicky ublížené, z toho opäť za žiadnych okolností bezpodmienečne
nevyplýva, že hovorila o vzťahu so žalobcom a ani tomu tak nebolo. Ak v rámci svojich postov či videí na
sociálnej sieti Instagram použila slovo tyran, manipulátor, ak uviedla slovné spojenie „rozrazil mi hlavu

lampou" alebo slovné spojenie „ ja ťa zabijem" alebo akýkoľvek iný výrok s ním v spojitosti nikdy a za
žiadnych okolností nespojila žalobcu.
Účelom všetkého čo v tejto spojitosti žalovaná na svojom účte na sociálnej sieti Instagram zverejnila bolo
poukázať na v spoločnosti prítomné fyzické a psychické násilie, páchané v tichosti v domácnostiach na
ženách i mužoch, a to rôznymi osobnosťami páchateľov; za žiadnych okolností nešlo o zverejňovanie

informácií o spolužití a/alebo manželstve žalovanej so žalobcom.
Žalovaná uviedla, že z jej strany nedošlo žiadnym jej konaním k porušeniu žiadneho z ustanovení
Dohody a že v tejto súvislosti žalobcovi nevznikol nárok voči nej na zaplatenie sumy 20.000,- Eur.
Dodala, že žiadnym jej konaním nebolo porušené ani žalobcovo právo na ochranu jeho osobnosti, jeho
mena a dobrej povesti a žiadala žalobu zamietnuť.

4. Tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 8C/43/2023-104 zo dňa 11.12.2023 a žalobu zamietol.
Protitomutorozsudkupodalodvolaniežalobca.KrajskýsúdvNitreuznesenímsp.zn.26Co/26/2024-217
zo dňa 13.06.2024 rozsudok Okresného súdu Komárno sp. zn. 8C/43/2023 zrušil a vrátil na ďalšie
konanie, v ktorom bude jeho úlohou vec znovu prejednať a rozhodnúť, pričom sa súd prvej inštancie
v novom rozhodnutí musí vysporiadať s relevantnou argumentáciou účastníkov konania. Uviedol, že

súd prvej inštancie posúdil rozhodujúcu časť dohody o usporiadaní vzájomných práv a povinností,
uzavretej medzi účastníkmi ako absolútne neplatnú bez toho, aby sa zaoberal testom proporcionality
(čl. 16 ods. 1 a čl. 26 Ústavy SR), resp. aby posúdil primeranosť a vyváženosť úpravy vzájomných
práv a povinností, a aby predmetnú zmluvu posúdil v súlade s princípmi zmluvnej slobody a voľnosti
vstupovaťdozáväzkovýchvzťahovajstakýmobsahom,ktorýmslobodnezmluvnástrananasebapríjme

záväzok znamenajúci pre ňu „obmedzenie“ jej základných práv. (Nález ÚS sp. zn. III. ÚS 101/2020 zo
dňa 12.11.2020). Vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie na relevantnú argumentáciu žalobcu
dostatočným spôsobom v odôvodnení rozhodnutia nereagoval, zaťažil konanie a rozhodnutie vadou
spočívajúcou v porušení práva na spravodlivý proces.5. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) je založený na princípe zisťovania skutkového (nie
skutočného) stavu, keď zodpovednosť za výsledok konania je ponechaná na strany sporu. Civilný
sporový poriadok je postavený na princípe skutkových tvrdení a popretia skutkových tvrdení, keď

výslovne nepopreté skutkové tvrdenia strán sporu sa považujú za nesporné. Súd zmenil svoje
postavenie aj vo vzťahu k dokazovaniu, keď vykonanie dokazovania je podmienené návrhom strán
sporu, pričom súd rozhoduje len o tom, ktorý z navrhnutých dôkazov sa vykoná a ktorý nie. Súd z vlastnej
iniciatívy už nie je oprávnený vykonávať dokazovanie okrem prípadov upravených v ustanovení § 185
ods. 2 a 3 CSP.

6. Podľa čl. 6 ods. 1 cit. zákona strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej
miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu,
ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene
nerovnovážne postavenie strán sporu.
7. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k

návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd
strany sporu požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú

za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie
vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
Podľa § 186 ods. 2 CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o
ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

8. Súd doplnil dokazovanie výsluchom svedkov L. M., N. O., J. F., P. C., písomnými vyjadreniami strán
sporu a ostatnými listinami nachádzajúcimi sa v spise a takto ustálil nasledovný skutkový stav veci:
9. Strany sporu boli manželia od 16.08.2018 do 19.04.2022, kedy bolo ich manželstvo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu v Komárne sp.zn.11Pc/44/2021.
Dňa 06.05.2022 uzavreli strany sporu Dohodu o usporiadaní vzájomných práv a povinností (podľa § 51

a nasl. Občiansky zákonník). V čl. II. bod 1 uviedli, že organizovali uskutočnenie zájazdu pre fyzické
osoby spoločnosťou C. Q. C. vo R. dňa 06.05.2022 do 09.05.2022. Súčasťou programu bola aj večera
dňa 06.05.2022 pre 17 osôb, ktorej rezerváciu uskutočnil žalobca. V dôsledku prebiehajúcich sporov
medzi účastníkmi došlo zo strany žalobcu k zrušeniu rezervácie ako aj vráteniu poplatkov za ňu. Podľa
bodu 2 nakoľko bolo v záujme oboch účastníkov, aby program zájazdu (večera) sa uskutočnil rozhodli

sa uzavrieť túto dohodu o usporiadaní vzájomných práv a povinností.
10. Okrem skutočností týkajúcich sa „Zájazdu“ boli v čl. III. uvedené aj nasledovné ustanovenia:
(iv) Účastník I. (žalobca) čestne prehlasuje, že neinicioval a nevedie priamo, alebo nepriamo zverejnenie
informácie v masovokomunikačných prostriedkov a na sociálnych sieťach akýmkoľvek spôsobom
súvisiace so spolužitím, manželstvom, rozvodom strán sporu, s výnimkou zverejnenia uskutočneného

žalovanou vo februári 2022, o ktorom má žalobca vedomosť a ani takéto zverejnenie nebude iniciovať
a viesť.
( vi) Účastník I. (žalobca) zabezpečí, že žiadne z jeho vyššie uvedených vyhlásení nebudú porušené
ažiadnenároky,ktorésaakokoľvektýkajúpredmetnýchvyhlásenínebudúvočiÚčastníkoviII.(žalovaná)
uplatňované ním a / alebo treťou osobou, pričom v prípade porušenia tohto záväzku sa zaväzuje

Účastníka II. (žalovanú) odškodniť do výšky sumy uplatnenej voči nemu ním a /alebo treťou osobou
zvýšenej o náklady Účastníka II. (žalovanú) vynaložené na právnu obranu a súvisiace s uplatnením
právapodľatejtoDohodyazároveňje ÚčastníkI.(žalobca)povinnýzaplatiťzmluvnúpokutuÚčastníkovi
II. (žalovanej) vo výške 20.000,-Eur za každé jedno porušenie tejto Dohody z jeho strany.
(ix) Účastník II. (žalovaná) čestne prehlasuje, že neinicioval a nevedie priamo, alebo nepriamo

zverejnenie informácie v masovokomunikačných prostriedkov a na sociálnych sieťach akýmkoľvek
spôsobom súvisiace so spolužitím, manželstvom, rozvodom strán sporu a ani takéto zverejnenie nebude
iniciovať a viesť.
(x) Účastník II. (žalovaná) zabezpečí, že žiadne z jeho vyššie uvedených vyhlásení nebudú porušené a
žiadne nároky, ktoré sa akokoľvek týkajú predmetných vyhlásení nebudú voči Účastníkovi I. (žalobcovi)

uplatňované ním a / alebo treťou osobou, pričom v prípade porušenia tohto záväzku sa zaväzuje
Účastníka I. (žalobcu) odškodniť do výšky sumy uplatnenej voči nemu ním a /alebo treťou osobou
zvýšenej o náklady Účastníka II. (žalovanú) vynaložené na právnu obranu a súvisiace s uplatnenímpráva podľa tejto Dohody a zároveň je Účastník II. (žalovaná) povinný zaplatiť zmluvnú pokutu
Účastníkovi I. (žalobcovi) vo výške 20.000,-Eur za každé jedno porušenie tejto Dohody z jeho strany.
11. Svedok L. M. uviedol, že neter (D. L.) žalobcu je jeho manželkou. Niekedy vo februári 2022, keď

sa strany rozvádzali ho žalobca požiadal o pomoc odsťahovať ho z I.. Svedok zabezpečil dodávku a
previezli veci žalobcu na Slovensko. Keď tam prišli, boli vyhodené nejaké veci pred domom čo si zrejme
žalovaná myslela, že patria žalobcovi. Ku kontaktu medzi žalobcom a žalovanou pri sťahovaní nedošlo,
pretože žalovaná sedela v aute a pozorovala to z diaľky. Prebiehal nejaký internetový spor medzi
stranami sporu, žalovaná písala na žalobcu, že jej ubližoval, keď bol pod vplyvom alkoholu, on však

nepil, pil len príležitostne pri nejakých oslavách, bol zábavný. On nesledoval žalovanú na internetových
sieťach, ale manželka áno, a to čo tam písala žalovaná logicky im vyplývalo, že mierila na žalobcu.
Podnikal žalobca aj cez E-schop so svojimi produktami, avšak po rozvode žalovaná predávala tieto jeho
produkty pod jeho menom. Dodal, že žalovanú nesledoval, fotku na čl. 28 nevidel. Fotku na čl. 29 videl,
ukazovala mu to manželka a povedala, že „pozri čo píše Zdenka a zase klame“. Nevidel ani komunikáciu
na čl. 30, 31. Fotku na čl. 32,33 videl, ukazovala mu to manželka, boli tam modriny. On u žalobcu

nepostrehol žiadne známky násilia, správal sa vždy slušne, pozná ho už dlhé roky. Strany sporu sa
v jeho prítomnosti správali vždy slušne, nikdy nepostrehol žiadne známky agresivity, nevedel aký bol
dôvod ich problémov. Žalobca spolupracoval s agentúrou žalovanej, robili nejaké grilovačky pod jeho
menom. Uviedol, že jeho svedecká výpoveď mala potvrdiť to, že žalovaná mala poškodiť žalobcovu
ochrannú známku, že bolo zneužívané jeho meno. Určite bolo týmto poškodené jeho meno. Vedel o

tom, že žalovaná bola vydatá aj predtým, ale tie instagramové príspevky boli mierené proti žalobcovi.
Ľudia komentovali príspevky napr. „toto som si o tom človeku nemyslel“.
12. Svedok N. O. uviedol, že žalobcu spoznal pár mesiacov predtým ako sa s manželkou zúčastnil
zájazdu v I., tam potom spoznal aj žalovanú a nevidel, že by tam malo ísť o nejaké týranie zo strany
žalobcu a nevidel ani žiadne také skutočnosti, ktoré by preukazovali zlé vzťahy medzi stranami sporu.

Videl správy na istagrame žalovanej a to obrázok na čl. 28, sledoval žalovanú a videl to ako stories.
Videl aj čl. 29, 31, čl.32. Nepamätal si či videl čl. 33, 35. Obrázok čl. 28 vnímal ako neprimerané, že
by žalobca mal byť tyran. Čl. 29 nevedel posúdiť, je to vec rozchodov, ale slovo tyran považoval za
neprimerané. Neprišlo mu to, že by sa žalobca mal chovať despoticky a ako tyran. Eventuálne mohli
tieto správy poškodiť žalobcovi dobrému menu a povesti žalobcu. Človek, ktorý je tyran je zrejme v

rozpore s dobrou povesťou. Žalobcu sleduje na instagrame. Nevedel povedať kedy začala žalovaná
zverejňovať tieto správy. Problémy medzi žalobcom a žalovanou boli vzťahové. Žalovanú stretol asi 5-6-
krát. Nevedel nič o predchádzajúcom živote žalovanej. Usúdil, že príspevky boli mierené voči žalobcovi,
pretože začali sa objavovať potom ako sa rozvádzali, bolo to logické. Nevedel o takom niečom, že by
došlo k poškodeniu dobrého mena – biznisu žalobcu. Je so žalobcom v osobnom kontakte, v pomere

„dobrý známy“. Žalobcu považoval za priateľského človeka, k žalovanej má neutrálny vzťah. Žalovaná
v čase, keď boli v Toskánsku ich raz chcela vyhodiť, ale v podstate bola príjemná. Žalovaná chodila
skôr spávať aj skôr stávala a oni ešte grilovali a ponocovali. Zrejme išlo o to, že ju rušili. Za zájazdy
platili cestovnej kancelárii, ktorá predpokladal, že patrila žalovanej a keby nepoznal žalobcu, ktorý mu
o tejto cestovke hovoril, nevedel by tam ísť.

13. Svedkyňa J. F., matka žalovanej uviedla, že je konateľka firmy, prítomná pri jednaniach nebola, ale
čítala podpísanú zmluvu, kde dcéra podpísala mlčanlivosť, že sa nebude vyjadrovať k ich manželstvu.
Táto zmluva bola podpísaná pod veľkým nátlakom, jednalo sa o dobré meno firmy dcéry. Táto sa
dozvedela,ževečera,ktorábolasúčasťouzájazdubolazostranyžalobcuzrušenáapeniazebolizaslané
žalobcovi na účet. Tento povedal, že večeru obnoví až keď žalovaná podpíše zmluvu o mlčanlivosti.

Tieto informácie má od dcéry, ako aj z komunikácie medzi firmou a reštauráciou. Uviedla, že má
neutrálny vzťah k žalobcovi, teda žiadny. Dcéra pre firmu, kde je ona konateľkou vykonáva činnosť
ako zamestnankyňa, robí sprievodkyňu, zabezpečuje chod firmy. Nevedela sa vyjadriť na základe čoho
žalobca zaobstarával večeru pre firmu, robil to ako manžel jej dcéry, stalo sa, že pre firmu vykonával
nejaké činnosti. Stalo, že vykonával činnosť, s ktorou nebola spokojná, ale už si to nepamätala. Žalobca

zabezpečoval nejaké obedy, podobne ako – zájazd, degustačné pobyty. Dcéra kontaktovala reštauráciu
asi 5 dní pred pobytom, či je všetko v poriadku, nemala dôvod sa informovať skôr, lebo išlo o poriadnu
reštauráciu. Priamo s touto reštauráciou nemali skúsenosti. Strany sporu ako manželia žili z peňazí
firmy, žalobca nepracoval nikde a ani nebol zamestnancom tejto firmy.
14. Svedkyňa P. C. uviedla, že od 01.01.2022 pracuje vo firme C. Q. na ekonomickom úseku. Žalobcu

pozná tak, že ho 2x videla, zopár slov asi prehodili. Ich firma chcela uskutočniť zážitkový pobyt vo
R. v roku 2020, ktorý sa však kvôli pandémii niekoľkokrát predkladal a uskutočnil sa až v máji 2022.
Firma dostala avízo od francúzskej reštaurácie (toto bolo súčasťou zájazdu), že rezervácia je zrušená
a že finančné prostriedky boli preúčtované na účet žalobcu, avšak nie na firmu. Žalovaná kontaktovalareštauráciu, ktorá jej uviedla, že storno rezervácie bolo na podnet žalobcu. Žalovaná narýchlo musela
riešiť situáciu, musela si požičať peniaze, aby mohlo dôjsť k realizácii tohto programu. Nepamätala si
kedy to bolo zrušené zo strany žalobcu. Nepozná účet žalobcu, len na základe žalovanej uviedla, že

peniaze boli poukázané na účet žalobcu. Asi v roku 2024 bolo zájazdov 300. Svedkyňa uviedla, že jej
len bolo oznámené, že je navrhnutá ako svedok, musela si nejaké veci ozrejmiť, prezrela si emailovú
komunikáciu zamestnancov z roku 2022, žalovaná jej povedala, že predmetom je zrušený zájazd.
15. Súd výsluch svedkov, ktorých navrhla žalovaná a to F. C. E. L. a F. E. I., L. nevykonal, pretože ide
o zástupcov strán sporu v tejto veci. Súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR z 19. januára

2017, (sp. zn . II. ÚS 58/2017). Osoba, ktorá je v konkrétnom súdnom konaní v postavení právneho
zástupcu účastníka konania (tým viac, ak je týmto právnym zástupcom advokát), nemôže byť zároveň
vypočúvaná aj ako svedok, pretože takáto konštelácia sa javí ako inkompatibilná. Výsluch právneho
zástupcuúčastníkakonaniaakosvedkabyprichádzaldoúvahylenpotom,čobyprávnyzástupcaprestal
účastníka konania zastupovať. Avšak takáto skutočnosť v predmetnej veci nenastala.
16. Čo sa týka výpovedí svedkov tieto boli súdom vyhodnotené ako výpovede rodinných príslušníkov

strán sporu a ich blízkych osôb, a teda účelové. Tieto výpovede však neozrejmili podstatu veci. Súd
mal jedine preukázané z výpovede P. C., že firma C. Q. chcela uskutočniť zážitkový pobyt vo R. v roku
2020, ktorý sa však kvôli pandémii niekoľkokrát predkladal a uskutočnil sa až v máji 2022. Toto nebolo
popreté žalobcom.
17. Dňa 17.02.2025 podala žalovaná návrh na vydanie medzitýmneho rozsudku o určení neplatnosti

Dohody o usporiadaní vzájomných práv a povinností. Uviedla, že podmienkou reštaurácie k rezervácii
večere bolo jej uhradenie vopred a to vo výške 6.840,- Eur a bola uhradená z prostriedkov vopred
zaplatených zákazníkmi spoločnosti C. Q. C.. Žalobca túto rezerváciu zrušil a zálohu si dal vrátiť na
svoj účet. Žalobca potom kontaktoval žalovanú s tým, že je ochotný vykonať obnovenie rezervácie za
predpokladu, že poplatok za ňu žalovaná opätovne zo svojich zdrojov uhradí a súčasne uzatvorí dohodu.

Zdôvoduzachovaniadobréhomenafirmybola žalovaná nútenápodpsychickýmnátlakom tútodohodu
uzavrieť a preto má za to, že dohoda, z ktorej žalobca odvodzuje svoj nárok je absolútne neplatný právny
úkon.
18. Podľa § 214 ods. 1 CSP, ak je to účelné, súd môže rozhodnúť najskôr len o základe alebo dôvode
uplatneného procesného nároku medzitýmnym rozsudkom.

Návrh žalovanej nerešpektuje zásadu koncentrácie konania, bol podaný oneskorene ako aj z dôvodu, že
žaloba o plnenie konzumuje žalobu o určenie. Vzhľadom na to, že pri žalobe o plnenie (zaplatenie) súd
rozhodne o určení práva ako o prejudiciálnej otázke. Súd preto nerozhodol medzitýmnym rozsudkom,
pretože ako prejudiciálnu otázku riešil platnosť, resp. neplatnosť zmluvy, resp. jej časti. Keď žalovaná
mala za to, že dohoda je celá neplatná mala podať samostatnú žalobu, kde by sa riešila platnosť alebo

neplatnosť dohody. Súd jej návrh na vydanie medzitýmneho rozsudku posudzoval ako procesnú obranu
(podanie sa posudzuje podľa obsahu).
19. Súd ako predbežnú otázku riešil platnosť Dohody o usporiadaní vzájomných práv a povinností zo
dňa 06.05.2022.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je
neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne

upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
Pod obchádzaním zákona je treba rozumieť stav, keď právny úkon nie je v priamom rozpore so zákonom,
ale svojimi účinkami a najmä svojim účelom zákon, jeho ciele a zmysel (ratio legis) obchádza, teda ak
konajúci daným úkonom síce nekoná v rozpore s konkrétnym ustanovením zákona, ale v skutočnosti
sleduje využiť právnu úpravu a fakticky svojimi účinkami daný úkon odporuje zákonu, a to za použitia

inak dovolených prostriedkov, avšak samotný výsledok úkonu sa javí ako nedovolený a zákonom
nepredpokladaný. Takéto konanie je označované ako konanie in fraudem legis charakteristické tým, že
predstavuje postup, keď sa niekto chová formálne podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok
právnou normou zakázaný alebo nepredvídateľný a nežiaduci.
20. Podľa § 13 Občianskeho zákonníka

(1) Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva
na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané
zadosťučinenie.(2) Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej
miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

(3) Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo.

21. Sloboda prejavu je dôležitým ľudským právom, ktoré je nevyhnutné pre demokratickú spoločnosť.
Umožňuje slobodnú výmenu myšlienok, názorov a informácií a tým umožňuje členom spoločnosti

vytvárať si vlastné názory na spoločensky významné otázky. Sloboda prejavu napomáha verejnej
diskusii .
Právo na slobodu prejavu je veľmi široké, má však svoje hranice a môže sa obmedziť. Môže sa
tak stať v prípade, keď sloboda prejavu jednej osoby porušuje práva inej osoby alebo hodnoty
spoločnosti ako celku. V takýchto situáciách môže štát zákonne obmedziť, alebo potrestať prejavy, ktoré
spôsobujú ujmu. Môže ísť napríklad o prípady narušenia súkromného života, ohováranie, nenávistné

prejavy, obscénnosť, pornografia, porušenie verejného poriadku, národnej bezpečnosti, utajovaných
skutočností, obchodného tajomstva alebo autorských práv.
Akékoľvek opatrenia, ktoré obmedzujú slobodu prejavu, musia byť ustanovené zákonom, môžu sa
uplatniť iba z ustanovených dôvodov (sledovať legitímny cieľ) a musia predstavovať výnimku založenú
na konkrétnej situácii.

22. Súd akceptoval zmluvnú voľnosť strán sporu, posúdil predmetnú zmluvu v súlade s princípmi
zmluvnej slobody a voľnosti avšak mal za to, že bodmi : iv, vi, ix, x dohody o usporiadaní vzájomných
práv a povinností zo dňa 06.05.2022 sa obchádzal zákon, pretože zásah do osobnostných práv oboch
strán sporu upravuje § 11 OZ (fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a
zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy).

Toto ustanovenie poskytuje ochranu pred neoprávnenými zásahmi, ktoré sú spôsobilé privodiť fyzickej
osobe ujmu na právach chránených uvedenými ustanoveniami.
23. S poukazom na vyššie uvedené súd bol toho názoru, že Dohoda o usporiadaní vzájomných práv
a povinností zo dňa 06.05.2022 je v častiach bodov iv, vi, ix, x neplatná, pretože obsahom aj a najmä
svojim účelom zákon, jeho ciele a zmysel ( ratio legis) obchádza. Tu súd poznamenáva, že strany sporu

sa na realizácii a predmete „zájazdu“ dohodli ešte v roku 2020 (2 roky po uzavretí manželstva), ktorý sa
však zrealizoval až tesne po rozvode ich manželstva.
Čo sa týka testu proporcionality, na ktorý poukázal Krajský súd v Nitre, aby súd posúdil primeranosť a
vyváženosť úpravy vzájomných práv a povinností, a aby predmetnú zmluvu posúdil v súlade s princípmi
zmluvnej slobody a voľnosti vstupovať do záväzkových vzťahov aj s takým obsahom, ktorým slobodne

zmluvná strana na seba príjme záväzok znamenajúci pre ňu „obmedzenie“ jej základných práv. (Nález
ÚS sp. zn. III. ÚS 101/2020 zo dňa 12.11.2020). Tu súd poukazuje na to, že tento nález Ústavného
súdu riešil konkurenčnú doložku a teda úplne inú oblasť práva ako je v tomto prípade. Zjednodušene
povedané, konkurenčná doložka slúži na dojednanie, v ktorom sa jedna strana zaväzuje, že nebude v
určitú dobu vykonávať činnosť, ktorou by vytvárala druhej strane konkurenciu.

Princíp proporcionality je označenie pre právny princíp využívaný pri kolízii dvoch alebo viacerých
chránených subjektívnych práv. Ak dôjde ku konfliktu medzi konkurujúcimi si subjektívnymi právami (k
tomu dochádza najčastejšie u ľudských práv), malo by právo tento spor riešiť takým spôsobom, aby
hodnotnejšie z nich bolo chránené s minimálnym obmedzením menej hodnotného.
Nepochybnedôležitýmlimitomzmluvnejvoľnostijeajverejnýzáujem,čímsamánamyslinajmäochrana

verejného poriadku, životného prostredia, kultúrnych pamiatok, verejného zdravia a pod. Konkrétnejším
aspektom je aj výslovná zásada súkromného práva, akou sa rozumejú dobré mravy.
Pokiaľ ide o pojem dobré mravy, zákon ho nedefinuje. V právnej teórii sú dobré mravy charakterizované
ako súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je často
zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými

zásadami demokratickej spoločnosti. Dobré mravy predstavujú východisko pre korekciu neprijateľných
(neférových) zmluvných ustanovení, ktoré zakladajú nerovnosť postavenia a vyjednávacích schopností
zmluvných strán.
Súd mal za to, že Dohoda strán sporu vo vyššie popísaných bodoch odporuje zákonu a sloboda prejavu
(ide o výsostné osobnostné právo) nemôže byť upravená ako záväzkový vzťah. Súd poznamenáva, že

zmluvná pokuta je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov záväzkov. Súd zároveň poukazuje na čl. III.
Dohody o usporiadaní vzájomných práv a povinností – čo je účel a predmet dohody a to je: dosiahnutie
cieľov uvedených v bode 2 čl. II. Dohody a to je, aby sa program Zájazdu (od 06.05.2022 do 09.05.2022)uskutočnil. Aj z obsahu čl. II. a III. Dohody súd mal za to, že Dohoda riešila prednostne „obchodno-
právne“ a nie súkromno-právne vzťahy strán sporu.
Slobodaprejavumásvojehraniceamôžesaobmedziť, alenatosúzákonomstanovenékritéria,pretože

ide o dôležité ľudské právo, ktoré je nevyhnutné pre demokratickú spoločnosť. Právo na slobodu prejavu
je obmedzené zákonom a súd mal za to, že Dohodou v označených ustanoveniach sa zákon obchádzal
a odporoval mu, súd v tejto časti dohodu vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon a preto žalobu
zamietol.
24. Definíciu dobrých mravov ponúka Uznesenie Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS 55/2011-19 z

24.02.2011, podľa ktorého dobrými mravmi sú pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v
spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku. Podľa Najvyššieho súdu
SR sa dobrými mravmi v občianskoprávnych vzťahoch v súdnej praxi rozumie súbor spoločenských,
kultúrnych a mravných pravidiel správania, ktorý je v súlade so všeobecne uznávanými vzťahmi
medzi ľuďmi a mravnými princípmi spoločenského zriadenia a ktorý v historickom vývoji osvedčil
istú nemennosť, vystihujúc podstatné historické tendencie, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou časťou

spoločnosti a majú povahu základných noriem (Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2012, sp.
zn. 5Cdo 26/2011).
Pri skúmaní platnosti dojednania o zmluvnej pokute z hľadiska dobrých mravov je treba uvážiť
predovšetkým funkcie zmluvnej pokuty a je treba vziať do úvahy celkové okolnosti úkonu, jeho pohnútky
a účel, ktorý sledoval. (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 26. augusta 2008, sp. zn. 33 Odo

1064/2006). Zmyslom zákonného príkazu správať sa v súlade s dobrými mravmi je snaha vylúčiť pri
výkone práva hrubé porušenie morálky a zabezpečenie elementárnej slušnosti alebo dodržanie určitého
etického minima pri výkone práv.
Pokiaľ mal žalobca za to, že bolo konaním žalovanej zasiahnuté do jeho osobnostných práv mal využiť
zákonom určený prostriedok ochrany.

25. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (ako to vyplýva z rozhodnutia NS SR 1 Cdo
92/2011 str.: 8).
26. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

27. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a keďže žalovaná mala vo
veci úspech, súd jej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
28. O výške náhrady trov konania rozhodne súd obsadený súdnym úradníkom samostatným uznesením
v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
– Okresný súd Komárno, Pohraničná 6, 945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.