Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 4, 2025

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6C/83/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8325202154
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2025:8325202154.1

Uznesenie

Okresný súd Humenné v spore žalobcu A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. C. XXXX/X, E., zastúpeného
Advokátska kancelária AMODOS s.r.o, so sídlom Miletičova 58, 821 08 Bratislava, proti žalovanému E.
A. F., nar. X.XX.XXXX, bytom G. XXX/X E., o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia takto

r o z h o d o l :

I. Súd zriaďuje k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného:

- stavba, druh stavby: Rodinný dom, súpisné číslo: XXX, postavená na pozemku registra „C“, parcela č.
417, o výmere 134 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie
- pozemok registra „C“, parcela č. 417, o výmere 134m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie
- pozemok registra „C“, parcela č. 418/1, o výmere 682m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie,
zapísaným na liste vlastníctva č. XXX, vedenom D. H. I., katastrálnym odborom, pre okres I., obec J.,
katastrálne územie J. C. K. záložné právo v prospech žalobcu a to za účelom zabezpečenia pohľadávok

žalobcu voči žalovanému, na zaplatenie sumy vo výške 14.000 eur s prísl., vzniknutej titulom pôžičky
podľa Zmluvy o pôžičke zo dňa 3.6.2024, sumy vo výške 18.000 eur s prísl., vzniknutej titulom pôžičky
podľa Zmluvy o pôžičke zo dňa 10.6.2024, sumy vo výške 10.000 eur s prísl., vzniknutej titulom pôžičky
podľa Zmluvy o pôžičke zo dňa 21.6.2024, sumy vo výške 7.000 eur s prísl., vzniknutej titulom pôžičky
podľa Zmluvy o pôžičke zo dňa 28.6.2024.

II. Priznáva žalobcovi vo vzťahu k žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu s tým,
že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá po právoplatnosti tohto
uznesenia vyšší súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na tunajší súd dňa 14.08.2025 návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,
ktorým žiadal o zriadenie záložného práva, podľa výroku tohto uznesenia.

Návrh odôvodnil tým, že v postavení veriteľa uzatvoril so žalovaným, v postavení dlžníka zmluvy o
pôžičke, na základe, ktorých požičal žalovanému finančné prostriedky a to vo výške 14 000 eur, na
základe zmluvy o pôžičke zo dňa 03.06.2024 s dobou splatnosti do 24.06.2024, vo výške 18 000 eur na
základe zmluvy o pôžičke zo dňa 10.06.2024, s dobou splatnosti do 24.06.2024, vo výške 10 000 eur,
na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 21.06.2024 s dobou splatnosti do 12.07.2024 a vo výške 7000 eur

na základe zmluvy o pôžičke z 28.06.2024 s dobou splatnosti do 22.07.2024.

Finančné prostriedky poskytol žalovanému v dobrej viere s tým, že budú použité na účely operatívneho
financovania nákupu motorových vozidiel, ktoré budú následne predané so ziskom, pričom výnos z
týchto transakcií žalovaný použije na splatenie pôžičiek. Dodatočne však vyšlo najavo, že k žiadnym
deklarovaným obchodným transakciám nedošlo, vlastníci motorových vozidiel nemali o tom žiadnu

vedomosť a na prezentovaných vozidlách sa dlhodobo nemenilo povinné zmluvné poistenie, teda ani
majiteľ. Žalovaný sa tak snažil získať finančné prostriedky pod falošnou zámienkou.2. Žalobca uviedol, že voči žalovanému eviduje ku dňu 11.08.2025 pohľadávky v celkovej výške 89
613 eur, ktoré pozostávajú z istiny, úroku a príslušenstva pohľadávky. Keďže žalovaný na jeho výzvy

nereagoval, podal na Okresnom súde Banská Bystrica návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorému
bolo vyhovené a dňa 03.05.2025 bol vydaný platobný rozkaz spisovej značky 4Up/535/2025.

3. Žalobca má dôvodnú obavu, že uspokojenie jeho pohľadávok voči žalovanému vyplývajúcich zo
zmlúv o pôžičke a ich prípadná exekúcia je reálne a objektívne ohrozená, lebo pohľadávky sú nesporné,

žalovaný je nemajetný a nie je známe, aby disponoval iným hodnotným majetkom, mimo nehnuteľností,
ku ktorým žalobca žiadal zriadiť záložné právo. Na týchto nehnuteľnostiach je navyše zriadené
prednostné záložné právo v prospech banky a tiež exekučné záložné právo, čím dochádza k zníženiu
hodnoty predmetných nehnuteľností a tým sa znižuje pravdepodobnosť uspokojenia pohľadávky
žalobcu.

4. Žalobca tiež uviedol, že mal za účelom zabezpečenia časti jeho pohľadávok zriadené záložné
právo na 3 motorové vozidlá, ale po začatí výkonu záložného práva ich žalovaný nevydal, ich polohu
zamlčal a pred začatím výkonu záložného práva ich odpredal neznámym tretím osobám bez jeho
súhlasu. Žalovaný tak vedome a protiprávne marí výkon záložného práva k motorovým vozidlám a tiež
sa preukázateľne a účelovo zbavuje svojho hnuteľného majetku a tým znemožňuje uspokojenie jeho

pohľadávky v prípadnej exekúcii.

V prípade nariadenia sudcovského záložného práva bude toto záložné právo až tretie v poradí a to po
záložnom práve banky, ako aj po exekučnom záložnom práve a teda aj v prípade výkonu záložného
práva sa výťažok z predaja nehnuteľností prednostne použije na uspokojenie pohľadávok banky a

oprávneného z exekučného konania, čo výrazne znižuje, až takmer úplne vylučuje, reálnu možnosť
žalobcu uspokojiť svoju pohľadávku z výťažku z predaja nehnuteľnosti.

5. Nehnuteľnosti, ku ktorým žalobca žiada zriadiť záložné právo sú v bezpodielovom spoluvlastníctve
žalovanéhoajehomanželky,čonetvoríprekážkuzriadeniazáložnéhopráva,leboprávoveriteľajedného

z manželov uspokojiť sa z vecí, ktoré patria do bezpodielového spoluvlastníctva vyplýva priamo zo
zákona a teda nie je potrebné, aby povinnosť manžela strpieť toto uspokojenie bola vyslovená súdnym
rozhodnutím. Výkon rozhodnutia na majetku patriacom do bezpodielového spoluvlastníctva manželov
je možný na základe právoplatného súdneho rozhodnutia vysloveného len proti jednému z manželov.
Nie je potrebné osobitné rozhodnutie proti druhému manželovi, lebo by sa ním len určovalo, čo vyplýva

z ustanovenia § 147 Občianskeho zákonníka.

6. Žalobca má za to, že dôvodnosť zriadenia sudcovského záložného práva je preukázaná, lebo jeho
pohľadávky majú jednoduchý právny základ v zmluvách o pôžičke, ktorých predmetom bolo poskytnutie
finančných prostriedkov s tým, že žalovaný sa zaviazal nie len k vráteniu istiny, ale aj úrokov a

v prípade omeškania aj k zmluvnej pokute. Vzhľadom na aktuálnu výšku pohľadávky, bez prijatia
zabezpečovacieho opatrenia mu hrozí výrazná a nenahraditeľná škoda, lebo žalovaný účelovo znižuje
hodnotu svojho majetku a nemá snahu riešiť vzniknutú situáciu mimosúdne. Nehnuteľnosti, ktoré vlastní
sú už zaťažené dvoma záložnými právami a táto skutočnosť predstavuje objektívnu a dôvodnú obavu,
ktorá osvedčuje hrozbu zmarenia exekúcie, dôsledkom čoho je oprávnenosť a dôvodnosť návrhu na

zriadenie záložného práva formou zabezpečovacieho opatrenia.

Tu žalobca poukázal aj na rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach spisovej značky 5Co/143/2023,
kde krajský súd konštatoval, že žalobca osvedčil existenciu pohľadávky voči žalovanému a obavu,
že prípadná exekúcia by mohla byť ohrozená, keďže žalovaný má nehnuteľnosti zaťažené ďalšími

záložnými právami.

Aj podľa rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici spisovej značky 43Cob/99/2023, už samotná
skutočnosť zaťaženia majetku záložným právom, ktoré má zabezpečovaciu, ale aj uhradzovaciu funkciu
je takou zmenou v právnom a majetkovom postavení žalovaného ako dlžníka, ktoré vyvoláva dôvodné

obavy o budúcom úspechu exekúcie v prípade uspokojenia peňažnej pohľadávky žalobcu.

Žalobca má za to, že zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti žalovaného je nevyhnutné, lebo
existuje dôvodná obava, že platobná schopnosť žalovaného sa bude naďalej zhoršovať, čo môže viesťk úplnému zmareniu výkonu budúceho súdneho rozhodnutia. Navrhované zabezpečovacie opatrenie
je preto potrebné na ochranu jeho práv a oprávnených záujmov, ako aj na zabezpečenie účinnosti
budúceho výkonu rozhodnutia.

7. V ďalšej časti odôvodnenia podaného návrhu žalobca opísal skutočnosti ohľadne uzatvorenia
záložných zmlúv so žalovaným, ktorými došlo k zabezpečeniu aspoň časti jeho pohľadávok. Išlo o
záložné zmluvy k motorovým vozidlám BMW 760Li, rok výroby 2007, BMW M5, 5. rada, rok výroby 1999
a BMW 5 Reihe, rok výroby 2007.

Po tom, čo pristúpil k výkonu záložného práva, žalovaný napriek výzve motorové vozidlo nepristavil,
naopak bez jeho súhlasu tieto vozidlá odpredal v dňoch 20.05.2025, 21.05.2025 a 13.09.2024. Žalovaný
satakvpriebehumenejakojednéhomesiacazbavilväčšinysvojhohnuteľnéhomajetku,vrátanevozidiel
ktoré mali zabezpečovaciu funkciu.

8. Žalobca sa vyjadril aj k primeranosti nariadenia zabezpečovacieho opatrenia vo forme zriadenia
záložného práva a uviedol, že so zreteľom na výšku nároku, ktorý presahuje 89 000 eur, na preukázanú
nečinnosť žalovaného a jeho zlú finančnú situáciu, ako aj na skutočnosť, že jediný nehnuteľný majetok
žalovaného je už zaťažený dvoma záložnými právami, je dôvodná obava, že jeho pohľadávky nebude
možné v budúcnosti efektívne vymôcť. Vo vzťahu k žalovanému nariadenie zabezpečovacieho opatrenia

nebude neprimerané a ani obmedzujúce, keďže ho bude možné realizovať až po právoplatnom
rozhodnutí vo veci samej a prípadnom nesplnení záväzku žalovaným.

V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici spisovej značky
41Cob/141/2023, kde súd konštatoval, že pri posudzovaní primeranosti rozsahu zabezpečovacieho

opatrenia v danom prípade správne súd prihliadol na skutočnosť, že na všetkých dotknutých
nehnuteľnostiach vo vlastníctve odporcu je už zapísané záložné právo v prospech záložného veriteľa,
ktorého pohľadávka bude uspokojená prednostne. Zabezpečovacie opatrenie bolo primerané, lebo
navrhovateľ bude uspokojený až v druhom poradí.

Aj v danom prípade je podľa názoru žalobcu zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam žalovaného
plne v súlade so zásadou primeranosti, lebo na nehnuteľnostiach sú zriadené už 2 prednostné záložné
práva, ktoré spôsobujú zrejmý pokles hodnoty nehnuteľnosti a je predpoklad, že zostatková hodnota
po uspokojení týchto dvoch záložných veriteľov nebude postačovať ani na čiastočné uspokojenie jeho
pohľadávky.

9. Podľa žalobcu všetky hore opísané skutočnosti odôvodňujú vyhoveniu návrhu a potrebu zriadenia
záložného práva na zabezpečenie účinného vymoženia jeho pohľadávok a ochranu jeho majetkových
práv. Dostatočne osvedčil a preukázal obavu z reálneho ohrozenia exekúcie jeho pohľadávok a s tým
súvisiacu oprávnenosť návrhu, ktorému žiadal vyhovieť v celom rozsahu.

10. Spolu s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predložil žalobca aj listinné dôkazy
preukazujúce jeho tvrdenia, najmä Zmluvy o pôžičke, výpisy z banky, korešpondenciu so žalovaným,
doklady o poistení motorových vozidiel, výzvu a oznámenie o začatí výkonu záložného práva, platobný
rozkaz, list vlastníctva číslo XXX katastrálne územie J. C. K., zmluvu o zriadení záložného práva k

hnuteľným veciam, lustrácie motorových vozidiel a inzerciu na portáli Bazoš.sk.

11.PredloženýmizmluvamiopôžičkeaktomuprislúchajúcimivýpismizúčtuvL.malsúdzapreukázané,
že žalobca so žalovaným uzatvoril zmluvy o pôžičke, na základe ktorých poskytol žalovanému finančné
prostriedky a to sumu 14 000 eur dňa 03.06.2024, ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť do 24.06.2024,

sumu 18 000 eur dňa 10.06.2024, ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť do 24.06.2024, sumu 10 000 eur
dňa 21.6.2024, ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť do 12.07.2024 a sumu 7000 eur dňa 28.06.2024, ktorú
sa žalovaný zaviazal vrátiť do 22.07.2024. Z obsahu jednotlivých zmlúv zároveň vyplýva, že žalovaný
sa zaviazal v uvedených lehotách vrátiť žalobcovi nielen poskytnutú istinu, ale aj úrok vo výške 16 %
ročne do času zročnosti dlhu a v prípade, že zo strany dlžníka dôjde k omeškaniu s vrátením finančných

prostriedkov, zaviazal sa dlžník uhradiť veriteľovi okrem úrokov z omeškania aj zmluvnú pokutu vo výške
0,15% za každý deň omeškania s vrátením finančných prostriedkov.Na základe hore uvedených zmlúv a návrhu žalobcu vydal Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom
konaní platobný rozkaz spisovej značky 4Up/535/2025 z 03.06.2025, ktorým zaviazal žalovaného
uhradiť žalobcovi 49 000 eur spolu s úrokom vo výške 16 % ročne zo sumy 14 000 eur od 03.06.2024

do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 14 000 eur od 25.06.2024 do
zaplatenia, s úrokom vo výške 16 % ročne zo sumy 18 000 eur od 10.06.2024 do zaplatenia a s úrokom
z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 18 000 eur od 25.06.2024 do zaplatenia, s úrokom vo
výške 16 % ročne zo sumy 10 000 eur od 21.06.2024 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške
9,25 % ročne zo sumy 10 000 eur od 13.07.2024 do zaplatenia, s úrokom 16 % ročne zo sumy 7 000

eur od 28.06.2024 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 7 000 eur
od 23.07.2024 do zaplatenia ako aj zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % denne z každej istiny odo dňa jej
splatnosti do zaplatenia.

12. Z listu vlastníctva číslo XXX pre okres I., obec J., katastrálne územie J. C. K. vyplýva, že žalovaný
spolu s C. F., M. N. sú spoluvlastníkmi nehnuteľností a to stavby, rodinný dom so súpisným číslom XXX

postavený na parcele KN-C číslo 417, ako aj pozemkov registra „C“ číslo 417 druh pozemku zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 134 m2 a číslo 418/1 druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere
682 m2.

V časti „C“ Ťarchy je zapísané zriadenie záložného práva v prospech Slovenskej sporiteľne, a. s. a

tiež exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva v prospech oprávneného JUDr. Martin
Baláž, zriadené súdnym exekútorom JUDr. Stanislavom Laiferom vo veci 100Ex/184/2025.

13. Zmluvou o zriadení záložného práva k hnuteľným veciam z 08.08.2024 bolo zriadené v prospech
žalobcu záložné právo k motorovým vozidlám značky BMW 760Li, rok výroby 2007, k vozidlu značky

BMW M5, 5 rada, rok výroby 1999 a k motorovému vozidlu BMW 5 Reihe, rok výroby 2007.

Listom z 01.04.2025 vyzval žalobca žalovaného na vrátenie pôžičiek v celkovej výške 49 000 eur spolu
s dohodnutým úrokom, ako aj príslušenstvom a uviedol, že celková suma k 31.03.2025 je vo výške 76
361,27 eur. Zároveň mu oznámil začatie výkonu záložného práva na hnuteľné veci - motorové vozidlá

špecifikované vo výzve, na základe zmluvy o zriadení záložného práva z 08.08.2024.

Lustráciami držiteľov motorových vozidiel z 22.05.2025 Krajského riaditeľstva PZ, Krajský dopravný
inšpektorát Bratislava žalobca preukázal, že žalovaný nie je držiteľom ani vlastníkom motorových
vozidiel, ku ktorým bolo zriadené záložné právo a to od 20.05.2025, od 21.05.2025 a od 13.09.2024.

14. Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných
majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že
exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka

právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, že sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám
až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo

neodkladné opatrenie nariadené.

15. Zabezpečovacie opatrenie je ustanovením zákona, ktoré povoľuje súdnym rozhodnutím zriadiť
záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka. Cieľom
zabezpečovacieho opatrenia je dosiahnuť záruku efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho

rozhodnutia. Zabezpečovacie opatrenie slúži len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je
obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola
pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

16. V konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je úlohou súdu posudzovať opodstatnenosť

nároku žalobcu vo veci samej, ale úlohou súdu je len skúmať, či sú splnené predpoklady pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia.

17. Ako vyplýva z ustanovenia § 343 ods. 1 CSP, základným predpokladom nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia je obava, že exekúcia bude ohrozená. Táto obava musí byť v návrhu na

jeho nariadenie odôvodnená rozhodujúcimi skutočnosťami, pričom rovnako je potrebné hodnoverne
osvedčiť aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana (§ 344 v spojení s § 326
ods. 1 CSP). V prípade osvedčenia určitej skutočnosti platí (na rozdiel od dokázania), že osvedčované
skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako vysoko pravdepodobné.

18. Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 04.08.2020, sp. zn. III. ÚS
294/2020: ,,je cieľom zabezpečovacieho opatrenia eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli v
priebehu konkrétneho civilného sporového konania nastať. Zabezpečovacím opatrením sa teda má
poskytnúť rýchla ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na jeho
nariadenie. Vzhľadom na zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní a rozhodovaní o návrhu

na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neuplatňuje princíp kontradiktórnosti a princíp rovnosti
strán sporu tak striktne ako v konaní vo veci samej. Všeobecný súd tak nemusí pri zisťovaní
rozhodujúcich skutočností dbať na všetky formality, ako to je pri riadnom procesnom dokazovaní
vo veci samej, postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako
nanajvýš pravdepodobná. Uvedené platí tak na úrovni rozhodovania na súde prvej inštancie, ako aj pri

rozhodovaní na súde odvolacom.“

19. ,,Existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia.
Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol
byť zmarený. U dlžníka môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý

je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje
jeho majetkové pomery“ ( z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Obo 144/97; zverejnené v Zbierke súdnych
rozhodnutí a stanovísk, pod č. R 20/1998).20. ,,Účelom zabezpečovacieho opatrenia je dočasná úprava práv a povinností strán sporu, ktorá
neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Všeobecný súd zabezpečovacím opatrením dočasne a
predbežne upravuje pomery strán sporu, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu,

kto sa vydania takého opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh
smeruje.“ - uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 741/2017-20 zo dňa 20.12.2017.

21. Súd poukazuje, že cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to
zriadenímzáložnéhoprávanašpecifikovanýmajetokdlžníkanazabezpečeniejehopohľadávky,ktoráby

mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo
možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť
pred začatím konania (§ 344 v spojení s § 337 CSP, v priebehu konania, ako aj po jeho skončení (§ 344 v
spojení s § 338 CSP). Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie
záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej
pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 CSP aj napriek existencii skoršieho záložného

práva (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol.
Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1155 s.).

22. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by veriteľ získal postavenie záložného
veriteľa a mohol by pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v

exekučnom konaní.

V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, súd môže na návrh zriadiť zabezpečovacím
opatrením záložné právo na veciach, právach, alebo iných majetkových hodnotách dlžníka.
Zabezpečovacie opatrenie slúži na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že

exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže nastať až potom, ako bola pohľadávka
veriteľa právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia
o zabezpečovacom opatrení a vzniká až zápisom do príslušného registra. Základným účelom
zabezpečovacieho opatrenia, je dosiahnutie reálneho zabezpečenia peňažnej pohľadávky veriteľa,
teda navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia - potencionálneho oprávneného v exekučnom konaní.

Základným predpokladom vydania zabezpečovacieho opatrenia je obava, že exekúcia bude ohrozená.

23. Základným účelom zabezpečovacieho opatrenia je teda predovšetkým zvýšiť finálnu vymožiteľnosť
práv,resp.peňažnýchpohľadávokveriteľov,areštriktívneobmedziťpriestornašpekulatívnezbaveniesa
exekučne a inak postihnuteľného majetku dlžníka. Sudcovské záložné právo, zriadené zabezpečovacím

opatrením, má povahu riadneho záložného práva v zmysle § 151a a nasl. OZ, ktoré v prípade plurality
záložných práv garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie. K jeho výkonu však môže veriteľ
pristúpiť až po právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým mu bude zabezpečovaná pohľadávka
priznaná (prisúdená).

24. Obava z ohrozenia exekúcie, predstavujúca jednu z kumulatívnych zákonných podmienok
v zmysle ustanovenia § 343 ods. 1 CSP, nemôže byť založená len na subjektívnom vnímaní
navrhovateľazabezpečovaciehoopatrenia,aleideokategóriu,ktorámusíbyťdonajvyššejmožnejmiery
objektivizovaná. Obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne, čo
v danom prípade, vychádzajúc z obsahu tvrdení žalobcu v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho a

ním predložených dokladov mal súd za osvedčené.

25. Žalobca požiadal o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd v prospech neho zriadi záložné
právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú v spoluvlastníctve žalovaného a jeho manželky.

Keďže návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bol podaný len voči žalovanému a nie aj voči
jeho manželke, súd musel posúdiť, či postačuje, aby sudcovské záložné právo bolo zriadené len vo
vzťahu k jednému z manželov, hoci nehnuteľností, ktoré ním majú byť zaťažené sú v bezpodielovom
spoluvlastníctve.

Podľa ustanovenia § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka pohľadávka veriteľa len jedného z manželov,
ktorávzniklazatrvaniamanželstva,môžebyťprivýkonerozhodnutiauspokojenáajzmajetkupatriaceho
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.Aplikáciou tohto ustanovenia má súd za to, že nie je potrebné aby účastníčkou konania o nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia bola aj manželka žalovaného, ktorá je zapísaná na LV číslo XXX
katastrálne územie J. C. K. ako bezpodielová spoluvlastníčka nehnuteľnosti, ku ktorým žalobca žiadal

z zriadiť záložné právo. Tento záver podporuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu publikované ako
R70/1965, podľa ktorého výkon rozhodnutia na majetku patriacom do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov je možný na základe právoplatného rozhodnutia vysloveného len proti jednému z manželov.
Netreba zvláštne rozhodnutie proti druhému manželovi, lebo by sa ním len určovalo, čo vyplýva z
ustanovenia § 147 Občianskeho zákonníka.

Podmienkou možnosti uspokojenia pohľadávky veriteľa z majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov postupom podľa § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka je kumulatívne splnenie podmienok
a to, že existuje pohľadávka veriteľa len voči jednému z manželov, že táto pohľadávka vznikla za
trvania manželstva, že bezpodielové spoluvlastníctvo trvá a že sa vedie konanie o výkon rozhodnutia
na spoločný majetok, ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Tento postup sa

nepochybnevzťahujeajnauspokojeniepohľadávkyveriteľavýkonomzáložnéhopráva.Vtakomprípade
sa manžel dlžníka stane účastníkom konania o výkon záložného práva.

26. Žalobca žiadal nariadiť zabezpečovacie opatrenie z dôvodu ohrozenia svojho práva - budúceho
výkonu rozhodnutia o priznaní pohľadávky voči žalovanému, čím mu hrozí výrazná a nenahraditeľná

škoda na majetku.

Žalobca listinnými dôkazmi preukázal, že na základe uzatvorených zmlúv o pôžičke poskytol
žalovanému finančné prostriedky, ktoré mu neboli vrátené v lehotách splatnosti uvedených v
predmetných zmluvách. Celková istina vyplývajúca z príslušných zmlúv je vo výške 49 000 eur, pričom

žalovaný sa zaviazal vrátiť nie len istinu, ale aj úroky, v prípade omeškania aj zmluvnú pokutu a úroky
z omeškania. Na podporu preukázania týchto tvrdených skutočností predložil nie len zmluvy o pôžičke,
ale aj platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Banská Bystrica v upomínacom konaní, pod spisovou
značkou 4Up/535/2025 z 03. júna 2025. Týmto platobným rozkazom žalobca preukázal, že žalovaný
mu finančné prostriedky poskytnuté z titulu uzatvorených zmlúv o pôžičkách v lehote splatnosti nevrátil

a dlh bol nútený uplatniť v súdnom konaní.

Žalobca tak osvedčil, že voči žalovanému má pohľadávku, ktorá ak bude priznaná súdnym rozhodnutím,
bude vymáhateľná, v prípade, že ju žalovaný dobrovoľne neuhradí. Osvedčenie (na rozdiel od
dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie

skutočnosti a teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky
formality, postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš
pravdepodobná. Pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia teda súd poskytne osvedčenému nároku
ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci
nie je ešte náležite zistený a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť, nie sú

celkom nepochybné. Nariadením zabezpečovacieho opatrenia, rovnako ako je tomu aj pri neodkladnom
opatrení, sa neprejudikuju práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi.

Ohrozenie exekúcie sa vzťahuje na vykonateľné súdne rozhodnutie alebo iný exekučný titul vo veci
samej, avšak jeho existencia nie je v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia zákonnou podmienkou úspešnosti návrhu. Súd môže zabezpečovacím opatrením poskytnúť
ochranu navrhovateľovi z dôvodu ohrozenia exekúcie aj vtedy, ak je nárok, ktorého uspokojenie má
byť predmetom ohrozenej exekúcie ešte v štádiu prebiehajúceho konania a v odôvodnených prípadoch
nemusí byť takáto pohľadávka a ani riadne uplatnená žalobou.

27. Súd má za to, že žalobca preukázal aj existenciu reálnej obavy z ohrozenia exekúcie, ktorá je
základnou podmienkou zriadenia sudcovského záložného práva, lebo súdu poskytol také dôkazy, ktoré
jednoznačne osvedčili potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia v podobe zriadenia záložného
práva k nehnuteľnostiam žalovaného.

Žalobca predložil listinné dôkazy a to zmluvu o zriadení záložného práva k hnuteľným veciam z 8. 8.
2024, ktorou v prospech neho bolo zriadené záložné právo k trom motorovým vozidlám, potvrdenie
Krajského riaditeľstva PZ, Krajský dopravný inšpektorát v Bratislave z 22.05.2025 o tom, že žalovaný
k uvedenému dátumu nebol držiteľom ani vlastníkom ani jedného z týchto motorových vozidiel a tiežpredložil výzvu, ktorou žalovaného vyzval na splatenie dlhu a upovedomil ho o výkone záložného práva.
Výzva je 01.04.2025 a je zrejmé, že žalovaný do 22.05.2025 vykonal úkony k tomu že predmetné
motorové vozidlá, ktorých sa záložné právo týkalo, boli v scudzené, lebo ani jedno z nich nie je v jeho

vlastníctve.

Žalobca tak preukázal, že žalovaný zmaril výkon záložného práva, ktorým bola zabezpečená aspoň
časť jeho pohľadávky, čím došlo nepochybne k zníženiu majetku žalovaného a tým aj k možnosti
uspokojenia veriteľa predajom zálohu. Z uvedeného konania žalovaného nepochybne vyplýva, že sa

nesnaží pohľadávku žalobcu uhradiť, ale naopak zbavuje sa časti svojho majetku, aby tak žalobcovi
sťažil možnosť budúceho výkonu rozhodnutia, ak mu pohľadávka bude priznaná.

28. Nariadením zabezpečovacieho opatrenia môže nevyhnutne dôjsť k zásahu do základných práv
povinnej osoby a to najmä do základného práva vlastniť majetok podľa článku 20 Ústavy SR, základného
práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť v zmysle článku 35 ods. 1 Ústavy SR, základného

práva na ochranu majetku podľa článku 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru a podobne. Z daného
hľadiskamusíbyťzásahdoprávnejsférypovinnejosobylegitímnyavsúladesprincípomproporcionality.
Neodkladné ako ani zabezpečovacie opatrenie nesmie nikoho obmedzovať nad rozsah, ktorý je
nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného účelu. Súd pri obmedzovaní dispozičného oprávnenia je
povinnýdbaťajnato,abyujmaosoby,protiktorejopatreniesmeruje,nebolazjavneneprimeranávýhode,

ktorú navrhovateľ získa.

Nariadením zabezpečovacieho opatrenia tak, ako to žiada žalobca, nedôjde k neprimeraným zásahom
do práva žalovaného vlastniť majetok a s ním nakladať a nebude porušená ani zásada proporcionality
takéhoto zásahu medzi právom žalobcu a právom žalovaného.

Žalobca predložil zmluvy o pôžičke kde len samotná istina je vo výške 49 000 eur, pričom
žalovaný sa zaviazal vrátiť nielen túto istinu ale aj dohodnutý úrok a v prípade omeškania aj
zmluvnú pokutu. Nie je vecou súdu v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zaoberať
sa opodstatnenosťou dohodnutého úroku a zmluvnej pokuty, lebo samotná výška istiny umožňuje

nariadenie zabezpečovacieho opatrenia k nehnuteľnostiam, ktorých hodnota môže byť vyššia ako
pohľadávka žalobcu. Súd zobral do úvahy, že na liste vlastníctva číslo XXX katastrálne územie J. C.
K. sú zapísané už 2 ťarchy v podobe zapísaného záložného práva v prospech Slovenskej sporiteľne a.
s. a zriadenia exekučného záložného práva a tak je zrejmé, že žalobca bude len jedným zo záložných
veriteľov. V prípade výkonu záložného práva by tak jeho pohľadávka bola uspokojená až tretia v poradí,

pričom z predmetného listu vlastníctva nie je možné zistiť výšku pohľadávok, ktoré sú zabezpečené
zriadením záložného práva. Už len zriadením dvoch záložných práv, ktoré predchádzajú zriadeniu
sudcovskéhozáložnéhoprávajezrejmé,žesaznížihodnotamajetkužalovaného,zktoréhobudemožné
uspokojiť pohľadávku žalobcu.

Z predmetného listu vlastníctva je zrejmé, že žalovaný je už teraz obmedzený v nakladaní so svojím
nehnuteľným majetkom, lebo prípadné scudzenie tohto majetku by podliehalo súhlasu záložných
veriteľov. Žalobca sa po zriadení sudcovského záložného práva stane len jedným zo záložných veriteľov
a teda obmedzenie žalovaného s nakladaním so svojím majetkom nebude závisieť len on žalobcu, ale aj
od iných subjektov. Zároveň je potrebné konštatovať, že výkon záložného práva, ktoré súd zriadil môže

nastať až po tom, ako pohľadávka žalobcu bude právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

Zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam žalovaného sa tak zvýši šanca žalobcu na vymoženie
svojej pohľadávky, ale len v prípade, ak mu bude priznaná vykonateľným súdnym rozhodnutím.

29. Súd má za to, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vo forme zriadenia záložného práva v
prospech žalobcu k nehnuteľnostiam žalovaného, je primeraným opatrením vzhľadom na osvedčenie
pohľadávky žalobcu a ohrozenie výkonu rozhodnutia, ak táto pohľadávka bude priznaná súdom.
Nedôjde ani k porušeniu zásady proporcionality, lebo zásah do práv žalovaného je len dočasným
opatrením súdu v miere nevyhnutnej k ochrane práv žalobcu, za účelom zabezpečenia vymožiteľnosti

jeho pohľadávky. Zriadenie záložného práva bolo nevyhnutné aj vzhľadom na postoj žalovaného k
splácaniu pôžičiek, keď žalobca preukázal, že sa mu nepodarilo zrealizovať uzatvorenú zmluvu o
zriadení záložného práva k hnuteľným veciam, alebo žalovaný sa tohto majetku zbavil a pôžičky
nesplatil. Už dve zriadené záložné práva k nehnuteľnostiam žalovaného svedčia o tom, že žalobca nie jejeho jediným veriteľom a že jeho pohľadávka bude uspokojovaná až ako tretia v poradí. Bez nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia by sa žalobca dostal do stavu neistoty, lebo medzičasom by mohlo dôjsť
k zriadeniu ďalšieho záložného práva na majetok žalovaného, prípadne by mohlo dôjsť k realizácii už

zapísaných záložných práv a v prípade priznanej pohľadávky by výkon rozhodnutia bol značne sťažený,
ak nie nemožný. Preto súd k podanému návrhu v celom rozsahu vyhovel a zriadil záložné právo v
prospech žalobcu k nehnuteľnostiam uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia.

30. Podľa § 255 Civilného sporového poriadku, súd priznal strane náhradu trov konania podľa pomeru

ich úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd

prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydal súdny úradník.

Súd návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel a preto mu vo vzťahu k
žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
v Prešove, prostredníctvom Okresného súdu Humenné (§357 písm. a/ CSP).

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.