Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 12, 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 32C/12/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123236730
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. LL.M. Marcela Dolníková Žabková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5123236730.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Marcelou Dolníkovou Žabkovou, LL.M., v spore

žalobcu: A. B. C., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom: D. XXXX/XX, XXX XX E., proti žalovanému:
Mesto Bytča, IČO: 00 321 192, so sídlom: Nám. Slovenskej Republiky 1, 014 38 Bytča, o zriadenie práva
zodpovedajúcemu vecnému bremenu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 21.10.2023, sa žalobca domáhal zriadenia v prospech každodobého
vlastníka stavby — rodinného domu so súp. č. XXXX, postavenom na pozemku registra „C“ s parcelným

číslom XXXX/X, o výmere 482 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, evidovanom v katastri
nehnuteľností, vedenom Okresným úradom Bytča, Katastrálny odbor, okres: E., obec: E., katastrálne
územie: F. E., zapísaného na LV XXXX, vecného bremena IN REM spočívajúceho v práve stavby plotu
- vymeraného, povoleného a postaveného na základe Povolenia na oplotenie rodinného domu č. j.
Výst 789/790, 791/83 — Chá zo dňa 31.05.1983, na pozemkoch, evidovaných v katastri nehnuteľností,
vedenom Okresným úradom Bytča, Katastrálny odbor, okres: E., obec: E., katastrálne územie: F. E.,
zapísaných na LV XXXX, a to:

a) pozemok - parcela registra „C“ KN s parcelným č. XXXX/XX, o výmere 51 m2, druh pozemku:
zastavaná plocha a nádvorie,
b) pozemok - parcela registra „C“ KN s parcelným č. XXXX/XX, o výmere 479 m2, druh pozemku:
zastavaná plocha a nádvorie,
a to podľa Geometrického plánu č. 42/2023, vypracovaného G. D., G. D., E. X, XXX XX H., IČO: 30 604
923, zo dňa 16.10.2023, úradne overeným Okresným úradom Bytča, Katastrálny odbor dňa 19.10.2023,
č. overenia: G1-606/2023, t. j. na vyznačenej červenej osi (čiare) a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností, evidovaných v katastri
nehnuteľností, vedenom Okresným úradom Bytča, katastrálny odbor, okres: E., obec: E., katastrálne
územie: F. E., zapísaných na LV XXXX, a to:
a) pozemku - parcela registra „C“ KN s parcelným č. XXXX/X, o výmere 482 m2, druh pozemku:
zastavaná plocha a nádvorie,
b) stavby: druh stavby: Rodinný dom, popis stavby: Rodinný dom so súpisným číslom XXXX, postavený

na zastavanom pozemku — parcela registra „C“ KN s parcelným č. XXXX/X, o výmere 482 m2, druh
pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
c) pozemku - parcela registra „C“ KN s parcelným č. XXXX/XX, o výmere 418 m2, druh pozemku:
záhrada,d) pozemku - parcela registra „C“ KN s parcelným č. XXXX/XX, o výmere 20 m2, druh pozemku: záhrada.
Uvedené nehnuteľnosti nadobudol žalobca od právnych predchodcov — svojich rodičov, na základe
Kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený v konaní č. V-127/2017 dňa 24.02.2017.

Zároveň sa však v areáli rodinného domu žalobcu nachádzajú aj pozemok, resp. časť pozemkov Mesta
Bytča — tzv. „predzáhradka“, ktorá tvorí jediný „de iure“ aj „de facto“ vstup (prístup) do rodinného domu
žalobcu. Pozemky Mesta Bytča sú evidované v katastri nehnuteľností, vedenom Okresným úradom
Bytča, katastrálny odbor, okres: E., obec: E., katastrálne územie: F. E., zapísané na LV XXXX, a to:
a) pozemok - parcela registra „C“ KN s parcelným č. XXXX/XX, o výmere 51 m2, druh pozemku:

zastavaná plocha a nádvorie,
b) pozemok - parcela registra „C“ KN s parcelným č. XXXX/XX, o výmere 42 m2, druh pozemku: záhrada,
c) pozemok - parcela registra „C“ KN s parcelným č. XXXX/XX, o výmere 479 m2, druh pozemku:
zastavaná plocha a nádvorie.
Žalobca teda spolu s rodinným domom, zastavaným pozemkom a priľahlými pozemkami zapísanými
na LV XXXX užíva aj časť pozemkov Mesta E. s pare. č. 2970/14, 2970/23 a pozemok Mesta Bytča

s parc. č. XXXX/XX, zapísané na LY XXXX. Tento právny stav trvá už viac ako 40 rokov, avšak trvá
so súhlasom vlastníka — Mesta E., nakoľko právnemu predchodcovi žalobcu (otcovi žalobcu) bolo
Mestom E. vydané dňa 31.05.1983 Povolenie na oplotenie rodinného domu (pôvodne Družstevná 33,
aktuálne Pšurnovická 1046) č. j. Výst 789/790, 791/83 — Chá, čiže aktuálny vlastník pozemkov —
Mesto E. vedome a dobrovoľne súhlasilo s oplotením a užívaním časti pozemkov s parc. č. 29070/14,

2970/23 a pozemku s parc.č. 2070/15 právnymi predchodcami žalobcu (rodičmi). Zákon č. 138/1991
Zb. (o majetku obcí) v znení neskorších predpisov umožňuje podľa § 9a ods. 1 citovaného zákona
predať majetok obce napríklad aj na základe verejnej obchodnej súťaže, alebo dobrovoľnou dražbou,
čiže môže nastať prípad, že pozemky Mesta E. pod zastavaným a vymeraným plotom (stavbou žalobcu)
nadobudne do vlastníctva akákoľvek tretia fyzická alebo právnická osoba, čo žalobcovi spôsobí nový

súdnyspor,navyšeakvymeranýmplotomzastavanépozemkyMestaBytčasújedinýmmožným„deiure“
aj „de facto“ vstupom (prístupom) do rodinného domu žalobcu. Vecné bremeno IN REM práva stavby —
vymeraného plotu, ktorého sa žalobca touto žalobou domáha, nie je zapísané v katastri nehnuteľností.
Z konania ostatných susedov je nesporné, že niektorí už tzv. predzáhradky, t. j. pozemky vo vlastníctve
Mesta E. odkúpili (pozemky registra „C“ KN s parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX v k. ú. F. E.), avšak

jeden sused svojim konaním nerešpektuje ani vlastnícke právo Mesta Bytča, keďže si svojvoľne a bez
právneho titulu prihradil časť pozemku Mesta Bytča (pozemok registra „C“ KN s parc. č. XXXX/XX), ktorú
pôvodne neužíval, a zároveň ten istý sused podal na Mesto E. žiadosť o odkúpenie pozemku Mesta E.
spôsobom, ktorý ohrozuje vlastnícke právo stavby žalobcu — vymeraného plota. Stavba — vymeraný
plot je nesporne stavbou oprávnenou, a preto by súd mal v zmysle vyššie ustanovení § 151o ods. 1,

§ 135c ods. 3, § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka zohľadniť záujmy vlastníka stavby — vymeraného
plotu a zriadiť vecné bremeno IN REM spočívajúce v práve stavby — vymeraného plotu.

3. Žalobca k žalobe pripojil výpis LV č. XXXX, k. ú. F. E. (č. l. 4), kúpnu zmluvu zo dňa 01.02.2017 (č. l. 6),
návrh na vklad povolený pod V-127/2017 (č. l. 9), rozhodnutie Okresného úradu Bytča, katastrálny odbor

(č. l. 10 p. v.), výpisy LV č.XXXX, k. ú. F. E. (č. l. 12-16), podací lístok (č. l. 18), Povolenie na oplotenie
rodinného domu (pôvodne Družstevná 33, aktuálne Pšurnovická 1046) č.j. Výst 789/790,791/83-Chá zo
dňa 31.05.1983 (č. l. 18 p. v.), katastrálnu mapu (č. l. 20), fotografie plotu (č. l. 21-22), žiadosť suseda
o odkúpenie pozemku Mesta E. (č. l. 23), oznámenie Mestského úradu Bytča (č. l. 23 p. v.), ohlásenie
drobnej stavby (č. l. 24 p. v.), Oznámenie k ohláseniu drobnej stavby (č. l. 25 p. v.), geometrický plán

č. 42/2023 (č. l. 27), faktúru za vyhotovenie geometrického plánu (č. l. 29), potvrdenie o úhrade (č. l.
29 p. v.).

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe (č. l. 44) uviedol, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemku parc.
č. KN-C XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 482 m2, na ktorom sa nachádza stavba

rodinného domu súp. č. XXXX, ktorej je žalobca tiež výlučným vlastníkom. Taktiež je žalobca výlučným
vlastníkom pozemkov parc. č. KN-C XXXX/XX záhrada o výmere 418 m2 a parc. č. KN-C XXXX/XX
záhrada o výmere 20 m2. Všetky tieto nehnuteľnosti sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom
Okresným úradom Bytča, katastrálnym odborom, pre katastrálne územie F. E.. Tieto skutočnosti sú
nesporné, rovnako ako skutočnosť, že žalobca je ako výlučný vlastník predmetných nehnuteľností,

právnym nástupcom jeho rodičov I. C., nar. XX.XX.XXXX a J. C., K. D., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom
D. XXXX/XX, XXX XX E.. Rodinný dom súp. č. XXXX je jedným z piatich rodinných domov postavených v
lokaliteD.ulice.Súčasťoumiestnejkomunikáciepredtýmitorodinnýmidomamibolpozemokparc.č.KN-
EXXXXostatnáplochaovýmere649m2,zapísanýnalistevlastníctvač.XXXX,katastrálneúzemieF.E..Vlastníkom tohto pozemku bol žalovaný. Na základe podnetu jedného z vlastníkov rodinných domov, a
to D. L. B. D., D., bytom D. XXXX/XX, XXX XX E. sa zistilo začiatkom roka 2021, že vlastníci jednotlivých
rodinných domov užívajú časti pozemku parc. č. KN-E XXXX ostatná plocha pred svojimi rodinnými

domami, ktoré majú v zásade oplotené. Všetci vlastníci predmetných rodinných domov požiadali mesto
Bytča o odkúpenie týchto častí pozemku parc. č. KN-E XXX ostatná plocha, ktoré užívajú, dôvodiac, že
tieto časti pozemku vo vlastníctve mesta E. užívajú v dobrej viere takmer 40 rokov. Na základe týchto
žiadostí prijalo mestské zastupiteľstvo v E. dňa 30. septembra 2021 uznesenia č. 131/2021, č. 132/2021,
č. 133/2021, č. 134/2021 a č. 135/2021, na podklade ktorých bol vypracovaný spoločnosťou Geometra

Žilina spol. s r. o., so sídlom Javorová 1010/5, 014 01 Bytča geometrický plán č. 3641889-109/2022 na
určenie vlastníckych práv k nehnuteľnostiam parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/
XX G. XXXX/XX. Na základe citovaného geometrického plánu boli z pôvodného pozemku parc. č. KN-
E XXXX ostatná plocha o výmere 649 m2 vytvorené nové pozemky uvedených parcelných čísiel, druhu
a výmery tak, ako sú uvedené vyššie. Pozemok parc. č. KN-C XXXX/XX o výmere 479 m2 podľa tohto
geometrického plánu je zostatok pôvodného pozemku KN-E 2970, ktorého vlastníkom má zostať mesto

Bytča a je súčasťou miestnej komunikácie. Ostatné pozemky sú časťami pôvodného pozemku KN-E
2970, ktoré sa nachádzajú pred jednotlivými rodinnými domami súp. č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX
G. XXXX a užívajú ich vlastníci týchto rodinných domov. Všetci dotknutí vlastníci rodinných domov s
návrhom geometrického plánu súhlasili, až na vlastníkov rodinného domu súp. č. XXXX, D. L. B. D., D.
a M. L. G. D. (rod. N.), PhD. EUR L. (ďalej aj len „vlastníci RD súp. č. 1051“). Vlastníci RD súp. č. XXXX

zistili zameraním, že existujúci plot medzi ich pozemkami parc. č. KN-C XXXX/X zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 250 m2 a prac. č. C. XXXX/XX záhrada o výmere 475 m2 a pozemkami parc. č.
KN-C XXXXXX a KN-C XXXX/X, ktorých vlastníkom je žalobca, nie je postavený na skutočnej hranici
pozemkov, ale je posunutý do ich pozemkov, čo vytvára rozdiel 40 m2 v ich neprospech a naopak v
prospech žalobcu. Medzi týmito vlastníkmi teda vznikol vlastnícky spor. Uznesením č. 24/2022 zo dňa

24. februára 2022 mestské zastupiteľstvo neschválilo žiadosti žalobcu a vlastníkov RD súp. č. XXXX o
odkúpenie pozemkov parc. č. KN-C XXXX/XX, resp. KN-C XXXX/XX práve pre vlastnícky spor medzi
nimi o hranicu medzi ich pozemkami, ktorý má vplyv aj na určenie pozemkov parc. č. KN-C XXXX/
XX, resp. KN-C XXXX/XX, keďže vlastníci RD súp. č. XXXX ani nesúhlasili s geometrickým plánom č.
3641889-109/2022. Toto uznesenie pre nesplnenie zákonných predpokladov podľa § 9a ods. 8 písm.

b) zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov nebolo podpísané primátorom
mesta Bytča, čím bol v zmysle § 13 ods. 6 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení
neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o obecnom zriadení“) pozastavený jeho výkon, a keďže nebolo
v zákonnej lehote potvrdené kvalifikovanou väčšinou poslancov, uplynutím zákonnej trojmesačnej lehoty
(§ 13 ods. 8 zákona o obecnom zriadení) stratilo platnosť. O žiadosti žalobcu a vlastníkov RD súp.

č. XXXX o odkúpenie pozemkov parc. č. KN-C XXXX/XX, resp. KN-C XXXX/XX, v čase vyjadrenia
žalovaného k žalobe mestské zastupiteľstvo nerozhodlo. Žalobca sa v žalobnom návrhu odvoláva na
súhlas Mestského národného výboru Bytča č. j. Výst 789/790,791/83 – Chá zo dňa 31. mája 1983,
ktorým MsNV v Bytči, teda nie mesto Bytča ako subjekt územnej samosprávy konštituovaný zákonom
o obecnom zriadení, povolil právnemu predchodcovi žalobcu, jeho otcovi I. C., oplotenie rodinného

domu podľa situačného náčrtu, ktorý je prílohou citovaného povolenia MsNV E.. Situačný náčrt je naozaj
len situačným náčrtom, na ktorom sú síce uvedené určité vzdialenosti od stavieb rodinných domov,
avšak nemožno z tohto náčrtu (v žalobcom predloženej podobe) zistiť ani to, ktoré oplotenie má žalobca
vlastne na mysli, a ani umiestnenie oplotenia vo vzťahu k jednotlivým pozemkom tak, ako jestvujú dnes
a ako sú zakreslené v grafickej časti katastrálneho operátu. Podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom

plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), tak dnes ako aj v roku 1983, stavebný úrad sa len
vyjadruje, či k ohlásenej stavbe má alebo nemá námietky, nevytyčuje hranice ani umiestnenie drobnej
stavby. Toto je úlohou a zodpovednosťou stavebníka, ktorý má najskôr zabezpečiť vytýčenie hranice
a až potom realizovať stavbu oplotenia. Je samozrejmé, že ak aj stavebný úrad vydal oznámenie, že
k stavbe oplotenia nemá námietky, neznamená to, že stavbu oplotenia de iure povolil a nemá takéto

oznámenie ani žiadny vplyv na vlastnícke práva k pozemkom. Žalobca sa odvoláva aj na geometrický
plán č. 42/2023 zo dňa 16. októbra 2023, z ktorého opäť (vzhľadom na žalobcom predloženú podobu)
nemožno ustáliť umiestnenie podľa tvrdenia žalobcu vymeraného, povoleného a postaveného oplotenia.
Žalobca v žalobe tvrdí, že jeho susedia, teda vlastníci RD súp. č. XXXX, požiadali opätovne dňa 23.
augusta 2023 o odkúpenie pozemku parc. č. KN-C XXXX/XX, tvrdiac, že vlastnícky spor medzi nimi a

žalobcom bol vyriešený. O tejto žiadosti vlastníkov RD súp. č. XXXX v čase vyjadrenia žalovaného k
žaloberozhodnuténebolo.Jepravdouadokazujútoajfotografiepredloženéžalobcom,akoajfotografie,
ktoré sú prílohou tohto vyjadrenia, že na skutočnej hranici pozemkov žalobcu a vlastníkov RD súp. č.
1051stojínovýplotpostavenývlastníkmiRDsúp.č.XXXXnazákladeriadnehoohláseniadrobnejstavbyzo dňa 30. marca 2023. Žalobca v žalobe však už neuvádza, že aj on požiadal (tak ako je uvedené
vyššie) o odkúpenie pozemku parc. č. KN-C XXXX/XX nachádzajúceho sa pred jeho rodinným domom.
Otejtožiadostivčasevyjadreniažalovanéhokžaloberozhodnuténebolo.Spornýmmedzistranamistále

podľa názoru mesta Bytča zostáva vymedzenie pozemkov parc. č. KN-C XXXX/XX a KN-C XXXX/XX. V
priamej línii predĺženia plotu postaveného na hranici pozemkov žalobcu a vlastníkov RD súp. č. XXXX na
aktuálny pozemok parc. č. KN-E XXXX/XX, ktorý sa nachádza pred rodinným domom vlastníkov RD súp.
č. XXXX, je vybudovaná vodomerná šachta, ako súčasť vodovodnej prípojky rodinného domu žalobcu.
Ak by sa zachovala súčasná podoba pozemkov parc. č. KN-C XXXX/XX a KN-C XXXX/XX a mesto

E. by ich v tejto podobe previedlo na žalobcu a vlastníkov RD súp. č. XXXX, táto vodomerná šachta
patriaca k rodinnému domu žalobcu, by sa ocitla na pozemku patriacom jeho susedom, čo by mohlo len
založiť nový spor medzi nimi. Stavebný úrad mesta Bytča vyzval žalobcu, aby preukázal povolenie, na
základe ktorého jeho právni predchodcovia predmetnú vodovodnú prípojku (vrátane vodomernej šachty)
vybudovali so súčasným umiestnením. Žalobca však žiadne takéto povolenie nepreukázal. Žalobca sa
dnes domáha zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve stavby plotu (už postaveného), na

hranici pozemkov parc. č. KN-C XXXX/XX a parc. č. KN-C XXXX/XX, ktoré sú vlastníctvom mesta Bytča,
aby tak „legalizoval“ už stojace oplotenie jeho rodinného domu. Najskôr je potrebné vyriešiť umiestnenie
vodomernej šachty žalobcu a vymedzenie pozemkov parc. č. KN-C XXXX/XX a prac. č. C. XXXX/XX
tak, aby nezaložilo ďalší spor medzi žalobcom a vlastníkmi RD súp. č. XXXX. Následne by mohlo dôjsť
k predaju pozemkov parc. č. KN-C XXXX/XX a parc. č. KN-C XXXX/XX v nespornej podobe žalobcovi

a vlastníkom RD súp. č. XXXX. Ak by sa žalobca stal vlastníkom pozemku parc. č. KN-C XXXX/XX,
odpadol by dôvod akéhokoľvek uvažovania o vecnom bremene spočívajúcom v práve stavby plotu,
pretože plot by sa nachádzal na pozemku vo vlastníctve žalobcu.

5. Žalovaný k vyjadreniu k žalobe pripojil žiadosti o odkúpenie časti pozemku vo výlučnom vlastníctve

Mesta E. (č. l. 47-50, 61), žiadosť o predaj parcely č. 2970/14 v k. ú. F. E. (č. l. 51), katastrálnu mapa
(č. l. 51 p. v.), fotografie (č. l. 52, 60, 63), uznesenia a všeobecne záväzné nariadenia Mestského
zastupiteľstva v Bytči, konaného dňa 30.09.2021 (č. l. 53), geometrický plán č. 36418897 – 109/2022 (č.
l. 54), e-mailovú komunikáciu (č. l. 56), uznesenia Mestského zastupiteľstva v Bytči zo dňa 24.02.2022
(č. l. 58), uznesenia a všeobecne záväzné nariadenia Mestského zastupiteľstva v E., konaného dňa

22.09.2022 (č. l. 59).

6.Žalobcavreplike(č.l.71)uviedol,ževšetcivlastnícijednotlivýchrodinnýchdomovmajúčasťpozemku
Mesta Bytča oplotenú, a to už viac ako 40 rokov. Celá lokalita s rodinnými domami má rovnaký problém,
čiže ploty nie sú postavené na hraniciach, avšak všetci susedia si vzájomne podpisujú kúpne zmluvy,

nikto zo susedov nerobí druhým susedom problémy, len D. žalobcovi. Vlastnícky spor medzi žalobcom
a D. nevznikol, vznikol súdny spor na základe žaloby o splnení povinnosti posunúť plot, ktorú podal
žalobca na D. (konanie bolo vedené na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.: 17C/33/2022). Až po podaní
žaloby žalobcom začali D. urýchlene vybavovať ohlásenie k drobnej stavbe a posunuli plot. Právoplatne
skončený súdny spor, ktorý bol vedený na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 17C/33/2022 nemá

vplyv na určenie pozemkov parc. č. KN-C XXXX/XX, resp. 2970/14. Žalobca preukázal žalovanému k
prvej žiadosti o odkúpenie pozemku Mesta E. zo dňa 27.07.2021 (príloha č. 4) Povolenie na oplotenie
rodinného domu č. j. Výst 789/790, 7911/83 — Chá zo dňa 31.05.1983 (ďalej len „Povolenie“), ktoré bolo
vydané rodičom žalobcu ako právnym predchodcom a bolo vydané právnym predchodcom žalovaného
— Miestnym národným výborom v E. v súlade s právnym poriadkom. Žalovaný nechce akceptovať

Povolenie na oplotenie rodinného domu č. j. Výst 789/790, 7911/83 — Chá zo dňa 31.05.1983, ktoré
sám vydal a namiesto toho poukazuje na „akési pravidlo predaja pozemkov jednej priamej rovnej
línie“, ktoré na rozdiel od uvedeného Povolenia nemá oporu v zákone, a zároveň Žalovaný „pravidlo
predaja pozemkov jednej priamej rovnej línie“ pri ďalších dvoch žiadateľoch (B. O. a P.) nedodržal,
resp. porušil. Situačný nákres bol vydaný právnemu predchodcovi žalobcu úradníkmi na vtedajšom

Miestnom národnom výbore Bytča, a to po osobnej obhliadke stavebnej komisie na mieste samom a
vymeraní plotu tak, ako je uvedené v Povolení zo dňa 31.05.1983. Uvedené kóty a vzdialenosti sú
presné a stále aktuálne, nezmenené, pretože uvedený plot stojí na rovnakom mieste už viac ako 41
rokov. Zo situačného nákresu je jasne pomenovaný „RD I. C.“ — číže právny predchodca žalobcu,
čo žalobca preukázal titulom nadobudnutia — Kúpnou zmluvou zo dňa 01.02.2017. Vzdialenosť od

RD žalobcu k plotu je jasne určená na dĺžku 12,90 m a dĺžka plotu, ku ktorému žalobca žiada zriadiť
vecné bremeno práva stavby, je jasne určené dĺžkou 18,30 m, t.j. od existujúcich oplotení od suseda
RD C. Q. - dnes právny nástupca B. P. O. a od suseda RD E. R. — dnes právni nástupcovia D. L. B.
D. a M. Ing. Adela Poliaková, PhD. EUR ING. Zároveň Povolenie preukazuje, že právny predchodcažalobcu, ako aj žalobca, sú oprávnenými užívateľmi pozemkov žalovaného. Umiestnenie vodomernej
šachty Žalobcu bolo určené pracovníkmi SEVAK, a.s. vroku 2007 pri stavbe „Bytča, D. ul, — vodovod“,
ktorá bola riadne povolená a skolaudovaná. Žalobca legalizovať plot už nemusí, pretože plot je legálnou

stavbou, na ktorú bolo dňa 31.05.1983 vydané právnemu predchodcovi žalobcu Povolenie právnym
predchodcom žalovaným. Žalobca však vidí konanie susedov D., ktorí si v rozpore s rozhodnutím
príslušného stavebného úradu Oznámenia k ohláseniu drobnej stavby č. 6442/2023-VaŽP zo dňa
07.06.2023 prihradili časť pozemku Mesta E. s parc. č. KN-C XXXX/XX v k. ú. F. E., o výmere 1
m2, ktorú ale pôvodne užíval žalobca na základe Povolenia zo dňa 31.05.1983. Preto má žalobca

dôvodnú obavu, že D. nebudú mať problém zbúrať aj legálnu stavbu žalobcu - plot, na ktorý bolo
právnemu predchodcovi žalobcu vydané Povolenie. Žaloba s ohľadom na správanie a konanie susedov
D., ako aj konanie žalovaného predčasná nie je a dôvodná je, pretože žalobca sa pod súčasným
vedením mesta na čele s primátorom nemôže dožiť zákonnosti a spravodlivosti v budove Mestského
úradu Bytča. Žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že je potrebné najskôr vyriešiť umiestnenie
vodomernej šachty, pretože umiestnenie vodomernej šachty za plotom na ktoromkoľvek mieste nemá

vplyv na umiestnenie plotu, ktorý je legálnou stavbou na základe Povolenia zo dňa 31.05.1983. V
prvom rade treba vyriešiť postavenie stavby žalobcu — plotu, vymeraného a postaveného na základe
Povolenia zo dňa 31.05.1983, ktoré sám žalovaný nechce rešpektovať. Z geometrického plánu č.
42/2023, vypracovaného dňa 16.10.2023 je nesporné, že plot žalobcu nie je postavený len na pozemku
Žalovaného parc. č. KN-C XXXX/XX, ale aj na časti pozemku žalovaného s parc. č. KN-C XXXX/

XX, z čoho logicky vyplýva, že splynutie podľa $ 584 zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník)
vzneníneskoršíchpredpisovnenastaneibapredajompozemkužalovanéhoparc.č.KN-CXXXX/XX,ale
nastane predajom celého pozemku s parc. č. KN-C XXXX/XX, časti pozemku s parc. č. KN-C XXXX/XX
a časti pozemku s parc. č. KN-C XXXX/XX, teda pozemkov, ktoré žalobca užíva na základe Povolenia
zo dňa 31.05.1983.

7. Žalobca k replike priložil výzvu na sprístupnenie pozemku zo dňa 15.07.2021 (č. l. 76), odpoveď
na vyjadrenie k výzve na vypratanie pozemku zo dňa 30.08.2021 (č. l. 77), katastrálnu mapu s tvarmi
pozemkov preukazujúcich nedodržanie jednej priamej rovnej línie pri predaji pozemkov žalovaného (č. l.
78), žiadosť o odkúpenie časti pozemku vo výlučnom vlastníctve Mesta E. zo dňa 27.07.2021 (č. l. 79),

žiadosť o odkúpenie pozemkov vo výlučnom vlastníctve Mesta E. spolu s upozornením na začatý súdny
spor s Mestom Bytča zo dňa 21.10.2023 (č. l. 81), oznámenie k ohláseniu drobnej stavby č.: 6442/2023-
VaŽP zo dňa 07.06.2023 (č. l. 91), geometrické zameranie prihradenej časti pozemku žalovaného (č. l.
92), podnet na vykonanie ŠSD — informácia zo dňa 20.09.2023 (č. l. 94).

8. Žalovaný v duplike (č. l. 108) uviedol, že stavba oplotenia rodinného domu bola rovnako ako dnes, aj
v roku 1983 z pohľadu zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon) považovaná za drobnú stavbu, ktorú je možné realizovať na základe ohlásenia stavebnému
úradu a písomného oznámenia stavebného úradu, že proti ich uskutočneniu nemá námietok. Písomné
oznámenie stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 Stavebného zákona nemá povahu správneho

rozhodnutia, nemožno sa proti nemu odvolať, nemožno ním stavebníkovi ukladať podmienky alebo
povinnosti. Stavebníkovi sa doručuje do vlastných rúk ako dôležitá písomnosť. Odsúhlasená stavba,
stavebnéúpravyčiudržiavacieprácemusiabyťoznačenéčonajpresnejšie,abynemohlodôjsťkzámene
alebo k pochybnostiam. Oznámenie nenahrádza rozhodnutie alebo súhlas dotknutých orgánov štátnej
správy podľa osobitných predpisov, ktoré si musí stavebník zaobstarať sám. Ak teda list Mestského

národného výboru Bytča, č. j. Výst 789/790, 791/83 – Chá zo dňa 31. mája 1983, na ktorý sa žalobca
odvoláva je označený „Povolenie na oplotenie rodinného domu“ a slovo povolenie sa opakuje aj v texte
tohto listu, je nepochybné, že text tohto listu nebol vypracovaný v súlade s platnou právnou úpravou.
Príslušný stavebný úrad, v roku 1983 Mestský národný výbor v Bytči, mal k ohláseniu drobnej stavby
oplotenia rodinného domu právnych predchodcov žalobcu vysloviť, že proti realizácii oplotenia nemá

námietky. Pokiaľ oznámenie stavebného úradu, že proti uskutočneniu ohlásenej drobnej stavby nemá
námietky, nemá právnu povahu rozhodnutia, nemožno hovoriť ani o jeho platnosti, právoplatnosti či
účinnosti. K citovanému listu pripojený náčrt je len náčrtom pre účely stavebného konania v roku 1983
a je potrebné skutočné umiestnenie oplotenia dať do súvislosti s dnes reálne existujúcimi pozemkami
podľa katastrálneho operátu. Je pravda, že žalobca dal vypracovať geometrický plán č. 42/2023, avšak

tvrdenia žalobcu uvádzané v opakovaných žiadostiach o odkúpenie pozemkov jednak nezodpovedajú
tomuto geometrickému plánu a tiež jednotlivé žiadosti žalobcu nie sú zhodné. Obec/mesto je v súlade
so zákonom č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení samostatný územný a správny celok, je samostatnou
právnickou osobou. Je subjektom územnej samosprávy, ktorá bola na Slovensku novo konštituovaná ponovembri 1989, práve citovaným zákonom č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Bývalé národné výbory
všetkých stupňov boli orgánmi socialistickej štátnej moci a správy v krajoch, okresoch a obciach. Aj keď
boli konštituované ako zastupiteľské zbory, v skutočnosti realizovali direktívne rozhodovanie štátu. Do

roku 1990 bola samospráva integrovaná so štátnou správou a vytvárala správu, ktorá bola riadená v
plnomrozsahuštátom.Územnásamosprávavmodernomponímaníneexistovala.Všetkusprávuvtomto
období vykonávali krajské národné výbory, okresné národné výbory, mestské národné výbory a miestne
národné výbory. Národné výbory v sebe zlučovali činnosť a funkcie miestnych samosprávnych orgánov s
činnosťami a funkciami orgánov štátnej správy. Pokiaľ ide o kompetencie na úseku stavebného zákona,

tieto v podstatnom rozsahu prešli na obce až od 01. januára 2002. Vzhľadom na uvedené, akékoľvek
rozhodnutie stavebného úradu, tým skôr oznámenie, ktoré nemá povahu rozhodnutia, vydané bývalým
Mestským národným výborom nemožno považovať za rozhodnutie obce/mesta, pretože obec/mesto nie
je právnym nástupcom bývalého miestneho národného výboru. Náčrt stavby oplotenia rodinných domov
právnych predchodcov žalobcu, ako aj ďalších stavebníkov v danej lokalite, neuvádza žiadne označenie
pozemkov podľa zápisov v evidencii pozemkov vedenej strediskami geodézie, či v pozemkovej knihe.

Pred novembrom 1989 bolo v zásade možné postaviť rodinný domček na pozemku, ku ktorému mal
občan/stavebník tzv. právo osobného užívania pozemkov podľa § 198 a nasl. Občianskeho zákonníka v
znení účinnom v tomto období (pred novembrom 1989). Do osobného užívania mohli byť pridelené len
pozemky,ktorébolivtzv.socialistickomspoločenskomvlastníctve,čobolapodstatnáväčšinapozemkov.
Možno teda predpokladať, že stavebný úrad v konaní o drobnej stavbe oplotenia overoval len to, či

stavba bude na pozemku, ku ktorému má stavebník zriadené právo osobného užívania. Po novembri
1989 došlo k obnove súkromného vlastníctva pozemkov a aj k prechodu vlastníctva k majetku štátu
na obce v súlade so zákonom č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Dôsledkom týchto zákonných opatrení
bolo aj to, že mnohé pozemky, ktorých užívateľmi boli rôzne, podľa súčasnej terminológie fyzické a
právnické osoby, prešli do vlastníctva obcí. Oprávnenosť užívania takéhoto pozemku žalobcom však

nezakladá právo tento pozemok oplotiť, teda vybudovať na ňom oplotenie, ako drobnú stavbu. Žalobca
nemá právny nárok na to, aby mu žalovaný predal predmetné užívané pozemky. Žalobca prezentuje
spor pred Okresným súdom Žilina, č. k. 17C/33/2022, ktorý vyvolal podaním žaloby o splnenie povinnosti
posunúť plot ako svoj úspech, avšak žalovaný poukázal na uznesenie OS Žilina, č. k. 17C/33/2022-169
zo dňa 20. septembra 2023, ktorým bolo toto konanie zastavené. V odôvodnení tohto uznesenia (bod

8. odôvodnenia) súd okrem iného uvádza: „Súd konštatuje, že v danej veci procesne zavinil zastavenie
konania žalobca, nakoľko tento vzal v podstate nedôvodne podanú žalobu späť celkom, keďže si
vzhľadom na vyhotovený geometrický plán musel byť už pri podaní žaloby vedomý, že plot, ktorého
posunutia sa domáha, bol postavený na pozemku, patriacom žalovaným v rade 1/ a 2/ (žalobca dokonca
sám uviedol, že oplotenie ukracuje žalovaných v rade 1/ a 2/ o výmeru 40 m2 z ich pozemku), a

súčasne nemožno uzavrieť, že žaloba bola vzatá späť pre správanie žalovaných, ktorí po podaní
žaloby vybudovali nové oplotenie, ktoré však bolo vybudované iba v súlade s geometrickým plánom,
rešpektujúc pri tom výmery jednotlivých susediacich pozemkov. Žalovaní v rade 1/ a 2/ teda svojím
správanímnezavinilianizačatiesúdnehokonania.“.Žalobcadalvypracovaťgeometrickýplánč.42/2023
na zameranie plotu, postaveného na základe ohlásenia drobnej stavby v roku 1983. Stavbu tohto

oplotenia v roku 1983 možno považovať za legálnu, avšak vlastnícke právo k stavbe nenadobudli právni
predchodcovia žalobcu na základe listu Mestského národného výboru Bytča, č. j. Výst 789/790, 791/83 –
Cházodňa31.mája1983,označeného„Povolenienaoplotenierodinnéhodomu.“,akotvrdížalobca,ale
nepochybne na základe inej právnej skutočnosti. Stavebníci, D. L. B. D. D. a M. L. G. D., EUR L. D., obaja
bytom D. S. XXXX/XX, XXX XX E. (ďalej aj len „Stavebníci“) podali ohlásenie drobnej stavby „kompletná

rekonštrukcia oplotenia“ na pozemkoch parc. č. KN-C XXXX/XX a KN-C XXXX/XX, katastrálne územie
F. E. (ďalej aj len „Ohlásenie“). Na základe Ohlásenia stavebníci hodlali nahradiť starý pletivový plot
betónovým plotom s osadenými stĺpikmi do betónového základu a vloženými výplňovými dielcami, s
tým, že plot bude umiestnený na skutočnú hranicu pozemkov parc. č. KN-C XXXX/X a KN-C XXXX/
XX, ktorých podielovými spoluvlastníkmi (v celom rozsahu) sú stavebníci a pozemkami parc. č. KN-C

XXXX/X a KN-C XXXX/XX, ktorých výlučným vlastníkom je žalobca. Mesto E. ako stavebný úrad vydalo
dňa 07. júna 2023 oznámenie k ohláseniu drobnej stavby č. 6442/2023-VaŽP, ktorým vyslovil, že voči
drobnej stavbe stavebníkov v zmysle ich Ohlásenia a predloženej dokumentácie nemá námietky. Nový
plot vybudovaný stavebníkmi na skutočnej hranici pozemkov stavebníkov a žalobcu sa končí na hranici
pozemku parc. č. KN-C XXXX/XX, ktorého vlastníkmi sú stavebníci a pozemku parc. č. KN-C XXXX/

XX, ktorého vlastníkom je mesto Bytča. Nový plot vybudovaný stavebníkmi je teda vybudovaný presne v
súlade s Ohlásením drobnej stavby stavebníkov. Ako je zrejmé aj zo situačného nákresu, predloženého
stavebníkmi, posunutím plotu na skutočnú hranicu pozemkov vznikol v aktuálnom oplotení pozemkov
stavebníkov (na hranici pozemkov parc. č. KN-C XXXX/XX a KN-C 2970/23 vo vlastníctve mesta Bytča)otvorený priestor o šírke cca 1,7 m. Vzhľadom na umiestnenie vodomernej šachty k domu žalobcu, aby
stavebníci neobmedzili žalobcu v prístupe k vodomernej šachte, urobili v záujme zamedzenia prístupu
cudzíchosôbnasvojepozemkyprovizórneprepojenieodkoncanovéhoplotapoexistujúciplotnahranici

pozemkov parc. č. KN-C XXXX/XX a KN-C XXXX/XX. Z tohto pohľadu teda nedošlo v možnosti užívať
pozemokparc.č.KN-CXXXX/XX,čonamietažalobca,vybudovanímnovéhoplotastavebníkmikžiadnej
zmene. Žalobca podal na Okresnú prokuratúru Žilina podnet na podanie upozornenia prokurátora na
nečinnosť mesta Bytča ako stavebného úradu vo veci protiprávneho konania stavebníkov pri realizácii
oplotenia na základe oznámenia k ohláseniu drobnej stavby č. 6442/2023-VaŽP zo 7. júna 2023. Po

prešetrení rozhodných okolností prokurátorka Okresnej prokuratúry Žilina nezistila dôvody na vykonanie
prokurátorského opatrenia. Okresná prokuratúra Žilina upovedomením sp. zn. Pd 253/23/5511 z 20.
novembra 2023 vybavila podnet žalobcu bez prijatia prokurátorského opatrenia. Krajská prokuratúra v
Žiline upovedomením č. k. Kd 231/23/5500-3 z 5. januára 2024 odložila opakovaný podnet žalobcu,
pretože v ňom uvedené skutočnosti nezakladali dôvod na odlišný spôsob vybavenia veci. Žalobca podal
proti upovedomeniu Krajskej prokuratúry v Žiline č. k. Kd 231/23/5500-3 z 5. januára 2024 ústavnú

sťažnosť, o ktorej Ústavný súd SR rozhodol uznesením sp. zn. IV. ÚS 300/2024-21 zo dňa 25. júna 2024.

9. K duplike žalovaný priložil žiadosť žalobcu z 21.10.2023 (č. l. 113), žiadosť žalobcu z 11.09.2023 (č.
l. 114), uznesenie Ústavného súdu SR č. k. IV.ÚS 300/2024-21 zo dňa 25.06.2024 (č. l. 115), vyjadrenie
k odpovedi zo dňa 30.08.2021 (č. l. 118), opakovaný podnet na podanie upozornenia prokurátora (č. l.

119), úradný záznam (č. l. 121), fotografie oplotenia (č. l. 122-123), uznesenie Okresného súdu Žilina
zo dňa 20.09.2023 (č. l. 124), žiadosť žalobcu zo 06.08.2024 (č. l. 126), žiadosť žalobcu z 27.07.2021
(č. l. 127).

10. Žalobca k duplike žalovaného uviedol (č. l. 134), že platí tzv. prezumpcia správnosti správnych aktov,

čiže ak správny akt v zákonnej lehote nikto nenapadol, ani správny akt príslušný orgán v zákonnej
lehote nezrušil, tak správny akt je platný, pričom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
8Sžo/61/2016 z 23.08.2018 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 68/2007z 25.03.2008.
Povolenie má vyššiu právnu silu ako oznámenie stavebného úradu, že proti realizácii oplotenia nemá
námietky. Zároveň podľa § 1421 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. (Stavebný zákon) v znení neskorších

predpisov: ,,Stavby postavené pred 1. októbrom 1976 sa dňom 1. apríla 2024 považujú za stavby
postavenévsúladesplatnýmipredpismi.Stavbypostavenéod1.októbra1976do31.decembra1989sa
dňom1.apríla2024považujúzastavbypostavenévsúladestýmtozákonom,aksanepretržitevyužívajú
na svoj účel a vlastník stavby je k tomuto dňu vlastníkom pozemku alebo má iné právo k pozemku, na
ktorom je takáto stavba postavená.“ Žalobca ako vlastník stavby má k pozemkom žalovaného užívacie

právo, ktoré nadobudol práve na základe Povolenia zo dňa 3 1.05.1983, t. j. pozemky užíva so súhlasom
vlastníka pozemkov. Žalobca poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/36/2017 z
26.09.2018 a na nález Ústavného súdu SR z 30. januára 2020, sp. zn. II. ÚS 145/2019. Podľa § 117 ods.
1 zákona č. 50/1976 Zb. (Stavebný zákon) v znení od 01.10.1976 do 30.04.1990: „Stavebným úradom
je okresný národný výbor. Okresný národný výbor môže určiť, že stavebným úradom je mestský alebo

miestny národný výbor.“ Podľa § 117 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. (Stavebný zákon) v aktuálnom znení:
„Stavebným úradom je obec. Pôsobnosť stavebného úradu je preneseným výkonom štátnej správy.“
Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX v k. ú. F. E. má k pozemkom registra „C“ KN s parc. č. XXXX/
XX, XXXX/XX, XXXX/XX vlastnícke právo Mesto E.. Z toho vyplýva, že príslušným stavebným úradom
v roku 1983 bol Mestský národný výbor E., v súčasnosti je príslušným stavebným úradom obec - čiže

Mesto E. (Mesto E., Mestský úrad v E. - oddelenie výstavby a životného prostredia), ktoré je zároveň aj
výlučným vlastníkom uvedených pozemkov, čiže pasívne legitimovaným účastníkom súdneho konania.
Čiže Mesto E., Mestský úrad E. - oddelenie výstavby a životného prostredia je právnym nástupcom
bývalého Mestského národného výboru E.. Postoj žalovaného len poukazuje na potrebu zriadiť vecné
bremeno práva stavby - plotu a je dôkazom, že žalobcom podaná žaloba je dôvodná. Pretože ak sa

žalovaný rozhodne predať akúkoľvek časť žalobcom užívaných pozemkov akejkoľvek tretej osobe (čo
žalobca žalovanému nemôže zakázať), nastane stav, kedy tretia osoba nadobudne vlastnícke právo
pod legálne postavenou stavbou žalobcu (plotom, resp. časťou plotu), čím žalobcovi vznikne nový spor
s treťou osobou. Žalobca chce takejto situácii predísť, preto sa žalobou domáha zriadenia vecného
bremena práva stavby, kým je ešte vlastníkom pozemkov pod stavbou žalobcu žalovaný. Primátor na

mestskom zastupiteľstve dňa 27.06.2024 vyslovil, že občanom, ktorí dlhodobo užívajú pozemky mesta,
treba tieto pozemky predať.11. V rámci vyjadrenia zo dňa 04.11.2024 (č. l. 152) žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu
Českej republiky sp. zn. 22Cddo 1090/2000 zo dňa 6.12.2001.

12. V rámci vyjadrenia zo dňa 29.04.2025 (č. l. 170) žalobca poukázal na bod 10 odôvodnenia rozsudku
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/137/2020 zo dňa 13.01.2021.

13. Žalobca k vyjadreniu zo dňa 29.04.2025 priložil rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn.
7Co/137/2020 zo dňa 13.01.2021 (č. l. 172).

14. Žalobca podaním zo dňa 01.06.2025 (č. l. 180) prejavil vôľu poskytnúť žalovanému náhradu za
zriadenie vecného bremena vo výške 245,- Eur.

15. K podaniu zo dňa 01.06.2025 žalobca priložil znalecký posudok (č. l. 182), čiastočný výpis z listu
vlastníctva č. XXXX (č. l. 189 a 191), kópiu katastrálnej mapy (č. l. 191 p. v.), geometrický plán č. 42/2023

(č. l. 192), povolenie na oplotenie rodinného domu (č. l. 193 p. v.), vyúčtovanie znalečného (č. l. 195),
doklad o úhrade svedočného (č. l. 195 p. v.).

16. Strany sporu sa na pojednávaniach pridŕžali svojich tvrdení v zmysle ich písomných podaní.

17. Súdu boli na pojednávaní predložené fotografie (č. l. 143-144) a katastrálna mapa (č. l. 145-146).

18. Súd vypočul svedkyňu p. J. C., matku žalobcu, ktorá vypovedala, že po dostavaní chalupy si chceli
urobiť predné oplotenie od cesty. Podali si žiadosť na stavebný úrad, odtiaľ prišla trojčlenná komisia,
dvaja muži a jedna pani a vymerali. Zhodnotili stav a povedali, že tento Váš sused trošku zasahuje do

mestského pozemku s tým plotom. Ale máme pre vás návrh. Mestu to nevadí, nie je to taký veľký kus
pozemku, my tu nemáme už toto ako zúžitkovať, ak si priplatíte za to tak, aby tá ulica nejako vyzerala,
dámetodojednejlínie,sčímrodičiažalobcusúhlasili.Vymerali,zapísaliakázaliprísťznovanastavebný
úrad. Tam svedkyni vystavili šek za robotu, poslali ju na poštu, vystavili jej tento doklad, ktorý je tu, od
vymerania plota, povolenie na stavbu predného plota. Na tomto základe tohto povolenia muž svedkyne

vybudoval z prírodného kameňa stĺpiky a ten plot tak stojí 42rokov. Nikdy nikto neprišiel, že je niečo zle.
Predný plot je postavený presne na centimeter podľa toho povolenia, ten doklad obsahuje aj nákres,
aj popis.

19. Súd vypočul svedka p. I. C., otca žalobcu, ktorý vypovedal, že spolu s manželkou si dali žiadosť na

odbor výstavby v Bytči, aby prišli vymerať ten plot. Za nejaký čas prišli jedna pani a dvaja páni v odboru
výstavby v Bytči. Tak prišli a vymerali to a povedali, že sused nedodržal líniu, ale keďže je to prístupová
cesta a ďalej už tam boli len dve budovy, že je to slepá ulička, že napoja sa na tento jeho existujúci
plot, aby táto prístupová cesta išla v jednej rovine. Toto zamerali, za nejaký čas ich vyzvali, aby prišli na
odbor výstavby a prevzali si plán. Podľa tohto plánu, ktorý bol zameraný, na tom pláne, presne sú kóty,

od budovy, všetko, tak svedok urobil výkopové práce, zabetónoval a vymuroval teda toto oplotenie. Až
tam pri tom zameriavaní rodičom žalobcu povedali, že tieto 2 m sused prihradil. Povedali, že tieto 2 m
nebudú lomiť, tú ulicu, že teda by išla súvisle v jednej línii. A tým pádom to svedok akceptoval.

20. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov: výpis LV č. XXXX, k. ú. F. E. (č. l. 4),

kúpna zmluva zo dňa 01.02.2017 (č. l. 6), návrh na vklad povolený pod F./2017 (č. l. 9), rozhodnutie
Okresného úradu Bytča, katastrálny odbor (č. l. 10 p. v.), výpisy LV č.XXXX, k. ú. F. E. (č. l. 12-16),
podací lístok (č. l. 18), Povolenie na oplotenie rodinného domu (pôvodne Družstevná 33, aktuálne
Pšurnovická 1046) č.j. Výst 789/790,791/83-Chá zo dňa 31.05.1983 (č. l. 18 p. v.), katastrálna mapa (č.
l. 20), fotografie plotu (č. l. 21-22), žiadosť suseda o odkúpenie pozemku Mesta E. (č. l. 23), oznámenie

Mestského úradu Bytča (č. l. 23 p. v.), ohlásenie drobnej stavby (č. l. 24 p. v.), Oznámenie k ohláseniu
drobnejstavby(č.l.25p.v.),geometrickýplánč.42/2023(č.l.27),faktúrazavyhotoveniegeometrického
plánu (č. l. 29), potvrdenie o úhrade (č. l. 29 p. v.), žiadosti o odkúpenie časti pozemku vo výlučnom
vlastníctve Mesta Bytča (č. l. 47-50, 61), žiadosť o predaj parcely č. XXXX/XX v k. ú. F. E. (č. l. 51),
katastrálna mapa (č. l. 51 p. v.), fotografie (č. l. 52, 60, 63), uznesenia a všeobecne záväzné nariadenia

Mestského zastupiteľstva v Bytči, konaného dňa 30.09.2021 (č. l. 53), geometrický plán č. 36418897
– 109/2022 (č. l. 54), e-mailová komunikácia (č. l. 56), uznesenia Mestského zastupiteľstva v Bytči
zo dňa 24.02.2022 (č. l. 58), uznesenia a všeobecne záväzné nariadenia Mestského zastupiteľstva
v Bytči, konaného dňa 22.09.2022 (č. l. 59), výzva na sprístupnenie pozemku zo dňa 15.07.2021 (č. l.76), odpoveď na vyjadrenie k výzve na vypratanie pozemku zo dňa 30.08.2021 (č. l. 77), katastrálna
mapa s tvarmi pozemkov preukazujúcich nedodržanie jednej priamej rovnej línie pri predaji pozemkov
žalovaného (č. l. 78), žiadosť o odkúpenie časti pozemku vo výlučnom vlastníctve Mesta E. zo dňa

27.07.2021 (č. l. 79), žiadosť o odkúpenie pozemkov vo výlučnom vlastníctve Mesta E. spolu s
upozornením na začatý súdny spor s Mestom E. zo dňa 21.10.2023 (č. l. 81), oznámenie k ohláseniu
drobnej stavby č.: 6442/2023-VaŽP zo dňa 07.06.2023 (č. l. 91), geometrické zameranie prihradenej
časti pozemku žalovaného (č. l. 92), podnet na vykonanie ŠSD — informácia zo dňa 20.09.2023 (č.
l. 94), žiadosť žalobcu z 21.10.2023 (č. l. 113), žiadosť žalobcu z 11.09.2023 (č. l. 114), uznesenie

Ústavného súdu SR č. k. IV.ÚS 300/2024-21 zo dňa 25.06.2024 (č. l. 115), vyjadrenie k odpovedi zo dňa
30.08.2021 (č. l. 118), opakovaný podnet na podanie upozornenia prokurátora (č. l. 119), úradný záznam
(č. l. 121), fotografie oplotenia (č. l. 122-123), uznesenie Okresného súdu Žilina zo dňa 20.09.2023 (č. l.
124), žiadosť žalobcu zo 06.08.2024 (č. l. 126), žiadosť žalobcu z 27.07.2021 (č. l. 127), fotografie (č. l.
143-144), katastrálna mapa (č. l. 145-146), rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/137/2020 zo
dňa 13.01.2021 (č. l. 172), znalecký posudok (č. l. 182), čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX (č.

l. 189 a 191), kópia katastrálnej mapy (č. l. 191 p. v.), geometrický plán č. 42/2023 (č. l. 192), povolenie
na oplotenie rodinného domu (č. l. 193 p. v.), vyúčtovanie znalečného (č. l. 195), doklad o úhrade
svedočného (č. l. 195 p. v.) a výsluchom svedkov p. J. C. a p. I. C..

21. Z dôvodu hospodárnosti konania súd nepripustil vstup do konania ako intervenienta na strane Mesta

Bytča – doc. Ing. Adela Poliaková, PhD. a tiež osoby prof. Ing. Miloš Poliak, Phd. a zamietol návrh na
výsluch p. B. B. v pozícii svedka.

22. Podľa ust. § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že „súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej
povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila“.

23. Podľa ust. § 120 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že „stavby, vodné toky a podzemné vody nie
sú súčasťou pozemku“.

24. Podľa ust. § 121 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že „príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria

vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali“.

25. Podľa ust. § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka platí, že „súd môže usporiadať pomery medzi
vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré
je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe“.

26. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 29. júna 2010 sp. zn.: 2 Cdo 205/2009 platí, že
„Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu -
žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane

žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkov konania nenamieta“.

27. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. októbra 2021 sp. zn.: 4 Cdo 162/2020 platí,

že „zároveň aj vecnú legitimáciu súd skúma z úradnej povinnosti, ktorej nedostatok má za následok
zamietnutie žaloby bez vecného prejednania“.

28. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČSR, č.k. 4 Cz 25/1985 zo dňa 4.7.1985 platí, že „Příslušenství
věci (§ 121 odst. 1 o.z.) může být převedeno na nového nabyvatele, a to buď zároveň s věcí hlavní nebo

nezávisle na tomto převodu; nepřechází však vždy bez dalšího na nabyvatele věci hlavní. Ve smlouvě
o převodu nemovitosti musí být proto vedle věci hlavní uvedeny a řádně identifikovány také věci, jež
jsou jejím příslušenstvím. Součásti věci hlavní (§ 120 o.z.) však přecházejí na nového nabyvatele věci
hlavní, i když nejsou výslovně uvedeny ve smlouvě o převodu věci hlavní“.

29. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR, č.k. 6 Cdo 18/2011 zo dňa 30.8.2012 platí, že „veci tvoriace
príslušenstvo inej hlavnej veci majú, na rozdiel od súčasti veci, povahu samostatnej veci v právnom
zmysle a teda môžu byť aj samostatným predmetom právnych vzťahov. V prípade, ak príslušenstvom
hlavnej veci je nehnuteľnosť (vedľajšia stavba), je základným predpokladom, aby príslušenstvo prešlospolu s hlavnou vecou na inú osobu, vyjadrenie vôle účastníkov právneho vzťahu, vykonať prevod aj
tohto príslušenstva a to v písomnej forme. Ak takýto prejav vôle chýba (prejav vôle nebol vykonaný
dostatočne určite a zrozumiteľne), príslušenstvo na nadobúdateľa hlavnej veci neprechádza“.

30. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu ČR, č.k. 22 Cdo 370/2010 zo dňa 27.6.2011 platí, že „nakoľko
základnou funkciou oplotenia je ochrana pozemku (a len nepriamo domu na ňom postavenom),
nepovažuje dovolací súd úvahu odvolacieho súdu, že oplotenie v tejto veci tvorilo príslušenstvo
pozemku, na ktorom stálo, za zjavne neprimeranú“.

31. Predmetom tohto konania, tak, ako to žalobca vymedzil vo svojej žalobe, je usporiadanie pomerov
medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku, na ktorom je stavba postavená. Žalobca pritom svoj
nárok vyvodil z ust. § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého (v zmysle existujúcich súdnych
rozhodnutí slovenských a českých súdov) je aj vlastník neoprávnenej stavby na cudzom pozemku
oprávnený domáhať sa usporiadania pomerov medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku. Žalobca

v konaní uviedol, že je vlastníkom oplotenia, nachádzajúceho sa na pozemkoch žalovaného, zapísaných
na LV XXXX, kat. územie: F. E., a to z dôvodu, že toto oplotenie nadobudol do vlastníctva kúpnou
zmluvou uzatvorenou dňa 1.2.2017 spolu s nehnuteľnosťami v zmluve popísanými.

32. Právne postavenie oplotenia nie je v slovenskom právnom poriadku jednoznačne definované, čo

znamená, že pri určovaní tohto postavenia (či ide o samostatnú vec a v rámci toho napr. o príslušenstvo
alebo ide o súčasť veci) je nevyhnutne potrebné vychádzať zo základný definícií týchto pojmov. Je
v zásade zrejmé, že oplotenie slúži buď na oddelenie dvoch pozemkov alebo na ochranu oplotenej časti
pozemku a/alebo stavieb na ňom sa nachádzajúcich alebo ide o kombináciu oboch uvedených dôvodov.
Je pritom potrebné zdôrazniť, že stavebnoprávne chápanie oplotenia nemusí byť totožné s chápaním

občianskoprávnym.

33. Podľa ust. § 120 ods. 1 OZ je súčasťou veci súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a
nemôžebyťoddelenébeztoho,žebysatýmvecznehodnotilaapodľaust.§121ods.1OZpríslušenstvo
veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale

užívali. Za znehodnotenie na účely § 120 ods. 1 OZ pritom možno považovať aj podstatné zníženie
hodnoty veci. V prípade súčasti veci nejde o samostatnú vec na rozdiel od príslušenstva, ktoré aj podľa
definície podľa § 121 ods. 1 vecou v právnym zmysle je. Uvedené skutočnosti sú pritom rozhodujúce pri
určení, či oplotenie riešené v tomto konaní je súčasťou veci (rodinnému domu alebo pozemkov), a teda
v prípade prevodu zdieľa osud prevádzanej veci alebo ide o príslušenstvo, teda samostatnú vec, na

prevod ktorej sa vyžaduje výslovný prejav vôle.

34. V riešenom prípade bol, čo vyplýva aj z vykonaného dokazovania, predmetný plot pôvodne
vybudovaný na ochranu najmä rodinného domu so súp. XXXX, kat. územie F. E. a pozemkov aktuálne
evidovaných na LV č. XXXX, kat. územie F. E., ako aj na oddelenie uvedených nehnuteľností od

nehnuteľností tretích osôb. Z uvedeného je zrejmé, že oplotenie plnilo doplnkovú funkciu k hlavnej veci
(domu alebo pozemkov). Samotné odstránenie tohto oplotenia by pritom dom, a ani pozemky, očividne
neznehodnotilo, a ani by nemalo výraznejší vplyv na ich hodnotu. Ak by teda prípadné odstránenie
oplotenia nemalo takmer žiadny vplyv na existenciu domu a pozemku, a ani na ich hodnotu, má súd
za to, že v danom prípade nejde v prípade oplotenia o súčasť stavby a ani pozemkov. Je zrejmé, že

oplotenie pôvodne plnilo doplnkovú funkciu k rodinnému domu a k pozemkom, ktoré obkolesuje, a to
najmä funkciu ochrannú a oddeľovaciu. Tak tomu bolo až do okamihu, keďže sa v roku 2017 vlastníci
rozhodli previesť na žalobcu rodinný dom a pozemky, pričom v kúpnej zmluve zo dňa 1.2.2017 neuviedli,
že spolu s domom a pozemkami sa predáva aj oplotenie. Ako z vyššie uvedenej judikatúry vyplýva,
príslušenstvo veci prechádza na nadobúdateľa výlučne v prípade, ak je to tak v zmluve o prevode

výslovne uvedené, nakoľko v prípade, ak príslušenstvom hlavnej veci je nehnuteľnosť (v našom prípade
oplotenie), je základným predpokladom, aby príslušenstvo prešlo spolu s hlavnou vecou na inú osobu,
vyjadrenie vôle účastníkov právneho vzťahu, vykonať prevod aj tohto príslušenstva, a to v písomnej
forme, čo sa v riešenom prípade jednoznačne nestalo, keďže kúpna zmluva neobsahuje popis žiadneho
príslušenstva rodinného domu alebo pozemkov.

35. Nakoľko riešené oplotenie predstavuje príslušenstvo veci a ako také nebolo prevedené na žalobcu,
jeho vlastníkom nie je žalobca.36. Podľa existujúcej judikatúry (napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. 11. 2011,
č. k. III. ÚS 517/2011-9) je vecnou legitimáciou stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník
občianskeho súdneho konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní

ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom
hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). Súd je povinný vecnú legitimáciu (aktívnu aj
pasívnu) skúmať z úradnej povinnosti a jej nedostatok má za následok zamietnutie žaloby bez vecného
prejednania.

37. Ako je uvedené vyššie, oprávnenie domáhať sa postupu podľa ust. § 135c ods. 3 Občianskeho
zákonníka má vlastník pozemku, ako aj vlastník stavby. V prípade, ak má byť žalobcom je vlastník
stavby a žalovaným vlastník pozemku, predpokladom existencie aktívnej vecnej legitimácie je existencia
vlastníckehoprávažalobcukstavbeapredpokladompasívnejvecnejlegitimácieexistenciavlastníckeho
práva žalovaného k pozemku. V prípade neexistencie vlastníckeho práva k stavbe alebo k pozemku súd
nemá inú možnosť ako žalobu zamietnuť pre nedostatok aktívnej alebo pasívnej vecnej legitimácie.

38. V posudzovanom prípade má súd za to, že žalobca nie je vlastníkom oplotenia (bod 34.), ku
ktorému sa domáha zriadenia vecného bremena podľa ust. § 135c ods. 3 OZ, tzn. nie je aktívne vecne
legitimovaný na podanie takejto žaloby, čo má za následok zamietnutie žaloby.

39. Nad rámec uvedeného súd poznamenáva, že aj v prípade, ak by existovala aktívna vecná legitimácia
žalobcu, má za to, že v posudzovanom prípade oplotenie nie je neoprávnenou a ani nepovolenou
stavbou, a teda nie je možné riešiť stavbu oplotenia a pozemku, na ktorom je postavené, podľa ust. §
135c Občianskeho zákonníka.

40. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,CSP“) a § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko bol žalovaný v konaní
v celom rozsahu úspešný, keďže súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, priznal žalovanému voči
neúspešnémužalobcovinároknanáhradutrovkonaniavplnomrozsahu.Ovýšketrovkonaniarozhodne
po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).

Proti výroku, ktorým súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu s príslušenstvom,
odvolanie nie je prípustné okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky
na vydanie takého rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.