Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. január 2026

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17Csp/145/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125209045
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Lampartová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2026:8125209045.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

2 17Csp/145/2025

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Lampartovou v spore žalobcu: Všeobecná úverová banka,
a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava - Ružinov, IČO: 31 320 155,
právne zastúpeného: Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO:
36 715 352, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., o zaplatenie 630,72
EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

2 17Csp/145/2025

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 525,96 EUR spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne
zo sumy 161,95 EUR od 28.02.2023 do zaplatenia,
zo sumy 60,16 EUR od 21.03.2023 do zaplatenia,
zo sumy 60,49 EUR od 21.04.2023 do zaplatenia,
zo sumy 61,45 EUR od 21.05.2023 do zaplatenia,

zo sumy 62,19 EUR od 21.06.2023 do zaplatenia,
zo sumy 63,11 EUR od 21.07.2023 do zaplatenia,
zo sumy 63,87 EUR od 21.08.2023 do zaplatenia,
a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 66 % s tým, že o výške

trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

12 17Csp/145/2025

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29.10.2025 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na
zaplatenie sumy 630,72 EUR s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzatvoril dňa
14.12.2021 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXX/XXXXXXXXX, na základe ktorej žalovanej poskytol pôžičku
vo výške 558 EUR za účelom nákupu spotrebného tovaru, ktorého kúpna cena bola 558 EUR. Žalovaná

pri podpise nehradila akontáciu. Žalovaná mala splácať pôžičku v pravidelných 20 mesačných splátkach
v sume 64,82 EUR, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 1296,40 EUR. Žalovaná z vyššie
uvedenej zmluvy uhradila sumu 32,04 EUR. Vzhľadom na to, že žalovaná porušila svoju povinnosť
splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvoua podmienkami k zmluve, žalobca ju listom zo dňa 25.01.2023 – Predžalobná upomienka vyzval k
úhrade dlžných splátok, na čo jej poskytol dodatočnú lehotu na plnenie viac než 30 dní. Súčasne
žalovanú upozornil, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky, bude oprávnený úver

zosplatniť. Žalovaná ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradila, preto žalobca využil
svoje oprávnenie a dňa 21.02.2023 úver zosplatnil, o čom bola žalovaná informovaná listom zo dňa
22.02.2023 - „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Ku zosplatneniu samotnému došlo
až po márnom uplynutí dostatočne dlhej dodatočnej lehoty na plnenie, a to vo vzťahu ku splátke
splatnejbezprostrednepredzosplatnením.SplátkauvedenávPredžalobnejupomienkejelennajstaršou

omeškanou splátkou, táto však neurčuje začiatok plynutia premlčacej lehoty. Neuhradením aspoň
splátky uvedenej v Predžalobnej upomienke sa žalovaná dostala do omeškania viac než 3 mesiace,
a tak súčasne žalobcovi vzniklo v zmysle § 53 ods.9 OZ oprávnenie vyhlásiť dlh za splatný v celom
rozsahu naraz. Keďže ku zosplatneniu dlhu nedochádza automaticky priamo zo zákona, v zmysle
zákonnej úpravy musel žalobca počkať na vznik potrebnej dĺžky omeškania dlžníka. K uvedenému
žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/33/2018 a uznesenie

Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/447/2016. Do dnešného dňa žalovaný dlžné splátky neuhradil.
Právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti upravuje článok 10.2 zmluvných podmienok. Celkový dlh
žalovanej ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 630,72 EUR. Žalobca si zároveň uplatnil zákonné
úroky z omeškania, a to od šiesteho dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti,
nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou, kde obvyklá doba doručenia zásielky je

5 dní. Zmluvnú pokutu, evidovanú v Prehľade splátok a úhrad v stĺpci „Pokuta“ v sume 119,76 EUR,
si žalobca v tomto konaní neuplatnil. Ku dňu podania žalobného návrhu mala žalovaná uhradiť sumu
662,76 EUR tvorenú: súčet predpísaných splátok do zosplatnenia dlhu („suma splátok“) a suma po
zosplatnení: Počet splátok 3, Výška splátky 64,82 EUR, Suma splátok (počet*výška) 291,32 EUR, Suma
po zosplatnení 371,44 EUR, Akontácia 0 EUR. Ku dňu podania žalobného návrhu žalovaná uhradila

sumu 32,04 EUR (riadne splátky), preto žalobca vyčíslil dlh ako istina 662,76 EUR mínus úhrady 32,04
EUR, t.j v sume 630,72 EUR.

2. Súd za účelom ochrany práv spotrebiteľa a ex offo preskúmania postupu dodávateľa voči
spotrebiteľovi vyzval žalobcu na doplnenie skutkových tvrdení potrebných pre zistenie podstatných

a rozhodujúcich skutočností a súčasne predloženie dôkazov podopierajúcich tieto skutkové tvrdenia,
a to ohľadom splnenia si povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, konkrétne, aby
uviedol, či a ako bola pred uzavretím zmluvy skúmaná bonita žalovanej, teda jej schopnosť splácať úver
a z akých údajov a dokladov sa pri jej posudzovaní vychádzalo. Súd zároveň požiadal i o predloženie
amortizačnej tabuľky.

3. V podaní zo dňa 12.11.2025 žalobca uviedol, že v prejednávanom prípade bola bonita žalovanej
skúmaná nasledovným spôsobom: príjem (čistý) 950 EUR, výdavky 439,04 EUR, životné minimum
218,06 EUR, rodinné výdavky fixné 437,642 EUR, finančná rezerva 41,278 EUR, suma celkového
dlhu 12659 EUR, ukazovateľ schopnosti splácať 0,9194, ročný príjem pre výpočet DTI 11 400, DTI
1,1104, DTSI 0,6436, pričom výsledkom bolo schválenie úveru na sumu 558 EUR so splátkou 32,04

EUR na 20 mesiacov. Keďže výsledkom porovnania príjmov a výdavkov bola suma vyššia ako bola
výška požadovanej splátky, žiadosť bola schválená. Žalobca mal za to, že bola zachovaná odborná
starostlivosť pri posudzovaní schopnosti žalovanej splácať poskytnutý úver. V čase uzavretia zmluvy
neexistoval žiaden legislatívny rámec stanovujúci konkrétne kroky, ktoré je veriteľ povinný v rámci
posudzovania bonity dodržať a tak žalobca považoval vykonané posúdenie za plne súladné s predpismi.

Záverom tiež uviedol, že žalovaná je v konaní pasívna a nepredložila žiadne dôkazy a neuviedla žiadne
skutočnosti, ktoré by žalobcov nárok na zaplatenie žalovanej sumy spochybňovali. Mal preto za to, že
súd nemôže popierať skutkové tvrdenia za spotrebiteľa. V prílohe tiež predložil amortizačnú tabuľku
a prehľad úhrad a splátok. Dodal tiež, že žalovanej bol poskytnutý odklad splátok za poskytnutý úver na
obdobie 9 kalendárnych mesiacov, pričom doba odkladu začala plynúť od 20.02.2022. V rámci podania

zo dňa 30.03.2022, ktorým žalobca žalovanej vyhovel žiadosti o odklad splátok, žalobca zaslal aj nový
splátkový kalendár, obsahujúci rozpis každej splátky na istinu a úroky. Po uplynutí doby odkladu bola
žalovaná povinná splácať úver splátkami v termínoch a výškach nasledovne: prvá mesačná splátka
20.11.2022 vo výške 64,82 EUR, ďalšie mesačné splátky vo výške 64,82 EUR, posledná splátka
20.08.2023 vo výške 64,76 EUR.

4. Dňa 21.11.2025 súd doručil žalobu žalovanej spolu s výzvou, aby sa k nej v lehote 15 dní vyjadrila,
uviedla rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojila listiny, na ktoré sa odvoláva a označila dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení, ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva.5. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

6. V danej veci ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú
sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 EUR, preto súd v súlade s § 297 písm. b)
CSP prejednal a rozhodol vec bez nariadenia pojednávania.

7. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené vyvesením na

úradnej tabuli a webovej stránke tunajšieho súdu dňa 12.01.2026.

8. Súd sa oboznámil s obsahom celého spisu a vychádzajúc z nesporných skutkových tvrdení žalobcu
a predložených listinných dôkazov zistil nasledovný skutkový stav:

9. Žalobca a žalovaná uzavreli dňa 14.12.2021 Zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere

č. XXXXXXXXXX (ďalej aj „zmluva“), na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý viazaný spotrebiteľský
úver za účelom nákupu tovaru – D. XXXXXX E., F. G., a to pri nasledovných podmienkach: kúpna cena
558 EUR, akontácia 0 EUR, výška úveru 558 EUR, výška splátky 32,04 EUR, posledná splátka 32 EUR,
počet splátok 20, celková čiastka 640,76 EUR, RPMN 18,20 %, fixná ročná úroková sadzba 18,20 %,
celkové náklady spotrebiteľa 82,76 EUR, splatnosť prvej splátky 20. dňa nasledujúceho mesiaca po

dodaní tovaru, dátum dodania tovaru do 14.06.2022 a doba trvania zmluvy 20 mesiacov alebo do
splatenia všetkých záväzkov Klienta podľa tejto Zmluvy.

10. V Štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere (Quatro) sa v časti 3. Náklady
spojené so spotrebiteľským úverom uvádza RPMN 18,20 % a to spolu s údajmi, z ktorých bola

vypočítaná.Včasti2.Opishlavnýchvlastnostíspotrebiteľskéhoúverusauvádzajútermínysplátokúveru
do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca.

11. Žalovaná zaplatila z úveru iba sumu 32,04 EUR dňa 16.02.2022, čo pokrývalo prvú splátku úveru
splatnú dňa 20.01.2022.

12. Žalobca listom zo dňa 30.03.2022 žalovanej oznámil, že vyhovel jej žiadosti o odklad splátok na
obdobie 9 kalendárnych mesiacov, pričom doba odkladu začína plynúť 20.02.2022. Uviedol, že po
uplynutí doby odkladu je žalovaná povinná splácať úver mesačnými splátkami vo výške 64,82 EUR,
a to počnúc dňom 20.11.2022 až do 20.08.2023. K predmetnému oznámeniu žalobca pripojil i splátkový

kalendár s rozpisom splátok na istinu a úrok.

13. Listom zo dňa 25.01.2023, ktorý bol žalovanej doručený dňa 03.02.2023, žalobca vyzval žalovanú na
bezodkladnúúhradunedoplatkunasplátkachvovýške194,46EURsupozornením,žeakdo14.02.2023
nedôjde k úhrade, dôjde k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Žalobca uviedol, že omeškanie na

úvere pretrváva už od 20.11.2022. Žalovaná neuhradila svoj dlh na splátkach ani čiastočne.

14. Listom zo dňa 22.02.2023 žalobca oznámil žalovanej, že jej dlh z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX
sa stal splatným v celom rozsahu dňa 21.02.2023 a vyzval ju na zaplatenie dlžnej čiastky 630,72 EUR.

15. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný mal súhrnne zaplatiť sumu 662,76 EUR (súčet
troch splátok po 32,04 EUR, splátky zadanej v mínusovej hodnote 64,08 EUR a následne 4 splátok po
64,82 EUR ako aj zostatku úveru ku dňu zosplatnenia 371,44 EUR), pokuty sú v sume 119,76 EUR,
úhrady žalovanej boli úhrnne v sume 32,04 EUR a zostatok úveru tak je 750,48 EUR (vrátane pokút
119,76 EUR).

16. Bonita žalovanej pred poskytnutím úveru bola zo strany žalobcu skúmaná nasledovným spôsobom:
príjem (čistý) 950 EUR (v dátovom zdroji SP zistený priemerný vymeriavací základ za posledné tri
mesiace aspoň 1150 EUR), výdavky 439,04 EUR (v dátovom zdroji SRBI zistené dva existujúce úvery
- jeden na sumu 5 500 EUR s mesačnou splátkou 161 EUR a druhý na sumu 4 850 EUR s mesačnou

splátkou212EUR),životnéminimum218,06EUR,rodinnévýdavkyfixné437,642EUR,finančnárezerva
41,278 EUR, suma celkového dlhu 12659 EUR, ukazovateľ schopnosti splácať 0,9194, ročný príjem pre
výpočet DTI 11 400, DTI 1,1104, DTSI 0,6436, pričom výsledkom bolo schválenie úveru na sumu 558
EUR so splátkou 32,04 EUR na 20 mesiacov.17. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:

18. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

19. Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie

peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

20. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške.

21. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský
úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov
na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého

adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa;1) tým nie je
dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie
spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi
oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b) Spotrebiteľským
úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu,1a) niektoré stavebné úvery a iné

úvery podľa osobitného predpisu1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely
rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov1c) týkajúce
sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa
odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

22. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou
tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru.

23. Podľa § 7 ods. 4 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a
pobočka zahraničnej banky17a) sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na účely posudzovania
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľských
úveroch a úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu 1d ) tak, aby boli splnené podmienky podľa

odsekov 16 a 17.

24. Podľa § 7 ods. 16 ZoSÚ veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery
a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a

b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne
preukázať.

25. Podľa § 7 ods. 17 ZoSÚ vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ
a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,

b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na
údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet
sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú

zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.26. Podľa § 7 ods. 19 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.

27. Podľa § 7 ods. 20 ZoSÚ na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver
sa použijú tieto položky:
a) čistý príjem spotrebiteľa,
b)nákladynazabezpečeniezákladnýchživotnýchpotriebspotrebiteľaaosôb,vočiktorýmmáspotrebiteľ

vyživovaciu povinnosť,17ta)
c) výška splátky spotrebiteľského úveru a
d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

28. Podľa § 7 ods. 27 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 19 použiť dostatočné, primerané a aktuálne

informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb,
voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške
celkovej zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o
príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných
zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm.

a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez súhlasu spotrebiteľa, len na
splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely podľa odseku
19, ak odsek 43 neustanovuje inak, elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa
v Sociálnej poisťovni,17ab) a to prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ podľa § 20 ods. 1
písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky overujú len informácie súvisiace s

príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť splácať
spotrebiteľský úver. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči
ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné
minimum ustanovené osobitným predpisom17td) a na príjem spotrebiteľa.
29. Podľa § 7 ods. 41 ZoSÚ opatrením, ktoré vydá Národná banka Slovenska, sa ustanoví

a) metodika na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, náklady na
zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a ich minimálna výška, výška a spôsob určenia
limitov pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, výška a spôsob zohľadnenia
možnéhonárastuúrokovýchsadziebačosarozumievýraznýmprevyšovanímsúčtuzostávajúcichvýšok
refinancovaných úverov alebo navýšených úverov podľa odsekov 24 a 31,

b) požiadavky na zisťovanie informácií a predkladanie dokladov o príjmoch a nákladoch spotrebiteľa a
na overovanie údajov o príjmoch a nákladoch spotrebiteľa,
c) limit pre lehotu splatnosti spotrebiteľského úveru a výška tohto limitu,
d) podrobnosti o podmienkach na postupné splácanie spotrebiteľského úveru,
e) limit na podiel spotrebiteľských úverov poskytnutých prostredníctvom samostatných finančných

agentov podľa osobitného predpisu9) voči celkovému objemu poskytnutých spotrebiteľských úverov a
výška tohto limitu,
f) limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu a metodika na výpočet tohto podielu.

30. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná

strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu,
ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví zreteľne označená
názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová „spotrebiteľský úver“ v príslušnom gramatickom tvare.

31. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí

podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom

finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené
rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia,d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo

služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
l) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
o) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
r) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,

s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
t) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
u) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej

výpočtu,
v) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23.

32. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého

porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie

ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

33. Podľa § 2 ods. 5 a 6 opatrenia Národnej banky Slovenska č. 10/2017 v znení opatrenia č. 6/2018
a opatrenia č. 9/2019 výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa
§ 7 ods. 20 písm. b) zákona sa na účely odseku 1 určuje najmenej vo výške sumy životného minima2 )

spotrebiteľa, životného minima na osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť3 ) a ktorá žije
so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a výdavkov na inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu
povinnosťvovýškeurčenejprávoplatnýmrozhodnutímsúdu;akrozhodnutímsúduniejeurčenévýživné,
vo výške najmenej 30 % životného minima na túto osobu. Celkovou výškou nákladov sa rozumievýška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa prvej vety zvýšená
o 40 % rozdielu medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa,
životným minimom osoby, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť a ktorá žije so spotrebiteľom

v spoločnej domácnosti a výdavkami na inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo
výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu, ak odseky 8 a 9 neustanovujú inak; ak rozhodnutím
súdu nie je určené výživné, vo výške najmenej 30 % životného minima na túto osobu. (5) Zvýšenie
výšky nákladov podľa odseku 5 druhej vety sa nevykoná, ak hodnota pomeru celkovej zadlženosti
spotrebiteľa vrátane poskytovaného spotrebiteľského úveru k čistému ročnému príjmu spotrebiteľa,

určenému ako 12-násobok celkovej výšky čistých príjmov spotrebiteľa podľa odseku 4, nepresiahne
hodnotu 1. Celkovou zadlženosťou spotrebiteľa sa na účely tohto odseku a odseku 7 rozumie celkový
súčet zostatkových hodnôt existujúcich úverov spotrebiteľa overených v elektronickom registri údajov
o úveroch a vypočíta sa ako súčet zostatkových hodnôt úverov na bývanie, spotrebiteľských úverov,
aktuálnej zostatkovej hodnoty spotrebiteľských úverov poskytnutých vo forme vyčerpaného povoleného
prečerpania a vo forme vyčerpaných úverových rámcov kreditných kariet a sumy zodpovedajúcej 20

% zo schválených nevyčerpaných povolených prečerpaní a zo schválených nevyčerpaných úverových
rámcov kreditných kariet spotrebiteľa. (6)

34. Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v
čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá

zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú

ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

35. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

36. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,

je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

37. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od

omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

38. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.

Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

39.Podľa§517ods.1Občianskehozákonníkadlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len

jednotlivých plnení.

40. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

41. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základnáúroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu.

42. V predmetnej veci bolo vzhľadom na povahu účastníkov úverovej zmluvy nesporné, že medzi
žalobcom a žalovanou bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere podliehajúca právnej úprave
obsiahnutej v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj príslušnej právnej úprave
spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku a zákonu č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

43. Keďže sa v danom prípade jedná o spotrebiteľskú zmluvu formulárového typu, súd v súlade
s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora EÚ, ako aj rozhodovacou praxou slovenských súdov z úradnej
moci (ex offo), ale i na námietky žalovaného, preskúmal opodstatnenosť uplatneného nároku z hľadiska
jeho súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa a dospel k záveru, že predmetná zmluva o
spotrebiteľskom úvere medzi žalobcom a žalovaným spĺňa všetky povinné náležitosti vyžadované
zákonom o spotrebiteľských úveroch reflektujúc jeho eurokonformný výklad v porovnaní s článkom 10

ods.2smerniceEurópskehoparlamentuaRady2008/48/ESz23.04.2008ozmluváchospotrebiteľskom
úvere. Súd dospel k záveru, že zmluva neobsahuje nedostatky ohľadom obligatórnych náležitostí
zmluvy, preto nie je možné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11
ods. 1 ZoSÚ.

44. Súd skúmal splnenie si povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ ex offo a k predloženiu dôkazov o splnení
si tejto povinnosti bol žalobca vyzvaný a mal možnosť sa k nej vyjadriť. Súd podporne uvádza, že
podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-679/18 (H.:H.:I.:XXXX:XXX): „Články 8 a 23 smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere
aozrušenísmerniceRady87/102/EHSsamajúvykladaťvtomzmysle,ževnútroštátnemusúduukladajú

povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa
ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré
z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú
požiadavky podľa uvedeného článku 23.“ Vzhľadom na uvedené, súd konštatuje, že bolo nevyhnutné
preskúmavať splnenie si povinnosti zachovania odbornej starostlivosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ i bez

námietky žalovanej a nemožno výzvu, ktorú súd adresoval žalobcovi považovať za nezákonnú. Naopak,
v prípade, ak by súd bez nastolenia tejto otázky rozhodol o nesplnení si tejto povinnosti bez získania si
vyjadrenia žalobcu a neumožnil mu predložiť prípadné dôkazy svedčiace o splnení si tejto povinnosti,
odňal by tým žalobcovi možnosť konať pred súdom a takéto rozhodnutie súdu by mohlo byť vnímané
ako absolútne prekvapivé (keďže stranami sporu pôvodne nebola nastolená spornosť).

45. V zmysle § 7 a § 11 ods.2 zákona o spotrebiteľských úveroch je veriteľ pri posúdení úverovej
schopnosti klienta povinný brať na zreteľ existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky,
ako aj skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou
mierou pravdepodobnosti očakávať (napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského konania,

predaja nehnuteľnosti, poistného plnenia a pod.). Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom
kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi
zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie
úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu
a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver

bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď
z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo
efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu
zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu
uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní

relevantnýchinformáciízaúčelomposúdeniaúverovejschopnostispotrebiteľatakveriteľvychádzaakoz
informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava
z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich
dostatočnosťarozhodnúť,čiaktoréinformáciejenevyhnutnéďalejoverovať.Zadostatočnésapovažujú
iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o

žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a
pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať
si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné
informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácaťspotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane
spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez
akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí

okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu
výdavkov, vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t.j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej
alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti).
Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

46. Súd mal za to, že žalobca nepreukázal, že by pred poskytnutím úveru splnil povinnosť podľa §
7 ods. 1 ZoSÚ s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť žalovanej splácať poskytovaný úver.
Žalobca síce súdu predložil výsledok lustrácie žalovanej v Sociálnej poisťovni, kde si overoval príjem
žalovanej a výsledok lustrácie v registri SRBI, kde si overoval úverové zaťaženie žalovanej a jej aktuálne
finančné výdavky na iné úvery, avšak uvedené súd nepovažoval za postačujúce pre preukázanie
skutočnej odbornej starostlivosti pri poskytovaní úveru ohľadom zisťovania bonity žalovanej. Zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere tvrdení žalobcu nevyplýva, či boli od žalovanej reálne zisťované akékoľvek jej
výdavky, okrem výdavkov na splátky úverov, hypoték a lízingov, a teda napríklad náklady na bývanie,
či iné pravidelné výdavky žalovanej na nevyhnutné potreby – napr. lieky, čo súd považuje za vážne
zanedbanie povinnosti skúmať výdavky na strane žalovanej. Navyše z výpočtov disponibilného príjmu
je zrejmé, že žalobca vychádzal z príjmu 950 EUR, hoci v Sociálnej poisťovni mal overený iba hrubý

príjem prevyšujúci 1150 EUR, čo v čistom zodpovedá približne sume 878 EUR. Následne bez toho,
aby žalobca zisťoval nejaké iné výdavky žalovanej okrem vyživovacej povinnosti voči deťom (ktoré
boli 0 EUR) a výdavkov na úvery (kde zistil, že žalovaná má dva existujúce úvery s mesačnými
splátkamivúhrnnejvýške373EURajedenukončenýkontokorentnýúveru,kdedochádzalokdelikvencii
žalovanej; rovnako tiež zistil, že žalovaná mala od augusta 2011 do decembra 2011 podaných 9 žiadosti

o úver, z ktorých 4 boli odmietnuté, dve odvolané a tri aktívne), žalobca použil ako výdavky paušálne
výdavky v sume životného minima 218,06 EUR, rodinné výdavky 437,64 EUR, resp. výdavky 439,04
EUR. Vôbec nie je z predloženého reportu zrejmé, či a ako odzrkadlil žalobca, že žalovaná bola vydatá,
ako dospel k uvedeným sumám výdavkov, a čo všetko tieto predstavujú. Za každých okolnosti, ale
zvlášť v prípade, že rozdiel medzi príjmami a výdavkami nepredstavuje vysokú čiastku (rezervu), je

potrebné sa zaoberať celkovou finančnou situáciou na strane dlžníka, a tak sa súdu javí ako rozhodujúce
sa naozaj dostatočne zaoberať nielen príjmami, ale aj výdavkami na strane dlžníka. V danom prípade
žalobca nevyplýva, že by žalobca overoval, aké sú výdavky žalovanej na bývanie a domácnosť, teda
na zabezpečenie nevyhnutných životných potrieb a či tieto nepresahujú sumu životného minima. Javí
sa, že ich paušalizoval v sume životného minima bez nejakého významnejšieho zisťovania. Suma

životného minima sa má pritom použiť iba ako minimálna suma výdavkov. Neznamená to však, že
by dosadenie sumy životného minima predstavovalo odbornú starostlivosť podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, ak
veriteľ neprejaví snahu zistiť pravidelné nevyhnutné výdavky na strane dlžníka. Taktiež nie je zrejmé,
ako žalobca reflektoval údaje zistené z dátového zdroja SRBI, kde mal vedomosť o tom, že žalovaná
požiadala okrem iných aj o úver vo výške 20 000 EUR. Súd tak zohľadňujúc už uvedené skutočnosti

má za to, že pri riadnom skúmaní bonity, zameriavajúcej sa nielen na príjmy a splátky iných úverov,
by žalobca mohol dospieť k relevantnému záveru, či poskytnutím úveru žalovaná nebude úverovo
preťažená (čomu inak v konečnom dôsledku nasvedčuje skutočnosť, že okrem úhrady prvej splátky
ďalej nesplácala úver, požiadala o odklad splátok a tým došlo prakticky i k zmene v úverovom vzťahu
a navýšeniu výšky mesačnej splátky, čo v prípade, ak žalovaná nebola bonitná opätovne len zhoršilo jej

možnosť splácať splátky vzhľadom na ich výšku dosahujúcu dvojnásobok pôvodnej splátky).

47. Súd mal vzhľadom na uvedené za to, že žalobca pri poskytnutí úveru nekonal s odbornou
starostlivosťou v zmysle citovaných ustanovení, pričom spôsob, akým žalobca pristupoval k overovaniu
bonity žalovanej (nezisťoval žiadne iné výdavky okrem výdavkov na iné úvery – lustrácia v SRBI), súd

vyhodnotil ako hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ. Následkom nedodržania povinnosti
podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ je nemožnosť zosplatnenia úveru, a tak bolo potrebné považovať zosplatnenie
úveru za neplatné. Následkom hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ je s poukazom na
§ 11 ods. 2 ZoSÚ tiež fikcia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

48. Súd vo svetle záveru o neplatnosti zosplatnenia úveru a bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ktorý
bol poskytnutý žalovanej, sa ďalej zaoberal tým, či je žaloba aspoň v časti dôvodná. Nebolo sporné, že
žalovanej bola poskytnutá suma finančných prostriedkov vo výške 558 EUR a táto za účelom splatenia
úveru zaplatila (bez akontácie) sumu 32,04 EUR. Splatnosť splátok úveru pritom nastala v riadnychtermínoch ich splatnosti, a tak celý úver bol splatný po splatnosti poslednej splátky dňa 20.08.2023.
Vzhľadomnabezúročnosťabezpoplatkovosťúveružalobcoviztohtozmluvnéhovzťahunevznikolnárok
na úroky a poplatky. Súd na základe uvedeného preto dospel k záveru, že žalobca by mal nárok na

úhradu dlžnej sumy istiny úveru, čo v danom prípade predstavuje sumu 525,96 EUR (nevrátená výška
poskytnutých peňažných prostriedkov vypočítaná nasledovne: 558 EUR mínus úhrady 32,04 EUR).

49. Žalobca si tiež uplatnil nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne, a to z dlžnej istiny
od 28.02.2023 do zaplatenia. Keďže žalovaná sa dostala do omeškania s úhradami istiny v zmysle

splátkového kalendára (viď amortizačná tabuľka), súd priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania
z priznanej istiny podľa rozpisu splátok vždy vo výške pripadajúcej na istinu a to vždy odo dňa
nasledujúceho po splatnosti tej-ktorej splátky (s výnimkou prvých troch splátok, kde nejdúc nad rámec
navrhovaného petitu súd priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania až úhrnne zo sumy 161,95 EUR
od 28.02.2023 do zaplatenia). Sadzba úroku z omeškania v súlade s ustanovením § 517 Občianskeho
zákonníkavspojenísnariadenímvládySRč.87/1995Z.z.bolakudňomomeškaniažalovanejsúhradou

jednotlivých splátok minimálne vo výške 5 % ročne (vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako
bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu, pričom základná úroková sadzba ECB ku dňu splatnosti splátok úveru bola vždy
minimálne 0 %).

50. V prevyšujúcej časti istiny a úrokov z omeškania súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

51. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

52. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

53. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

54. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP a § 262 ods. 1 CSP
na základe pomeru úspechu v konaní tak, že pomerne úspešnejšiemu žalobcovi priznal voči žalovanej
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 66 %. Žalobca mal úspech v istine 525,96 EUR s prísl., čo
predstavuje k predmetu sporu 83 %, žalovaná mala úspech v zamietavej časti, t.j. v percentuálnom

vyjadrení 17 % z predmetu sporu. Rozdiel (miera úspechu žalobcu prevyšujúca úspech žalovanej v
konaní) tak predstavuje 66 %. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

2 17Csp/145/2025

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.