Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. február 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-6S/58/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7021200420
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Turčík

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:7021200420.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Radovana Turčíka, členov

senátu Mgr. Jany Fandákovej, LL.M. a JUDr. Renáty Smajdovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. Marek
Radačovský, správca podstaty (RB, Veľké Kapušany s.r.o.), Žriedlová 3, 040 01 Košice, IČO: 48 485
357, právne zastúpeného spoločnosťou : ŽOLDOŠ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Žriedlová 3, 040 01
Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 540 964, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o správnej žalobe
na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100682115/2021 zo dňa 23.04.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Daňový úrad Košice (ďalej len „správca dane“) vykonal u spoločnosti RB, Veľké Kapušany s.r.o., IČO:
36 602 809, (ďalej aj ako „kontrolovaný daňový subjekt“) daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej
len „DPH“) za zdaňovacie obdobia január 2013, február 2013, marec 2013, apríl 2013, august 2013,

september 2013, október 2013, november 2013 a december 2013, ktorá sa podľa Oznámenia o daňovej
kontrole č. 9810401/5/4632929/2014 zo dňa 14.10.2014 začala dňa 04.11.2014 (ďalej len „oznámenie
o daňovej kontrole“).

2. Daňová kontrola bola z dôvodu získania informácií a podkladov z medzinárodnej výmeny informácií
(ďalej len „MVI“) dvakrát prerušená, a síce:
- prvé prerušenie trvalo od 04.03.2015 (rozhodnutie č. 9810401/5/395364/2015 zo dňa 23.02.2015) do

pominutia dôvodov dňa 20.11.2018 (oznámenie č. 102544876/2018 zo dňa 10.12.2018) a
- druhé prerušenie trvalo od 04.01.2019 (rozhodnutie č. 100014691/2019 zo dňa 03.01.2019) do
pominutia dôvodov dňa 09.05.2019 (oznámenie č. 101813036/2019 zo dňa 25.07.2019).

3. Správca dane svoje závery z daňovej kontroly sumarizoval v protokole č. 102489108/2019 zo dňa
05.11.2019 (ďalej len „protokol“), ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam v ňom uvedeným bol
doručený kontrolovanému daňovému subjektu dňa 06.11.2019, čím bola daňová kontrola ukončená.

4. Počas vyrubovacieho konania došlo uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 32K/3/2020 zo dňa
23.06.2020, zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 123/2020 dňa 29.06.2020, k vyhláseniu konkurzuna majetok dlžníka, t.j. kontrolovaného daňového subjektu s ustanovením JUDr. Mareka Radačovského
za správca podstaty, zn. správcu: S832, Žriedlová 3, 040 01 Košice, IČO: 48 485 357.

5. Vo vyrubovacom konaní vydal správca dane rozhodnutie č. 100028179/2021 zo dňa 11.01.2021 (ďalej
len „rozhodnutie prvostupňového orgánu“ alebo „rozhodnutie správcu dane“), ktorým určil žalobcovi za
zdaňovacie obdobie október 2013 rozdiel na DPH v sume 320 375,72 Eur, pozostávajúci z nepriznaného
nadmerného odpočtu v sume 19 724,40 Eur a vyrubenej dane v sume 300 651,32 Eur.

6. Voči rozhodnutiu prvostupňového orgánu podal žalobca dňa 12.02.2021 odvolanie, o ktorom rozhodol
žalovaný rozhodnutím č. 100682115/2021 zo dňa 23.04.2021 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“)
tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil. Rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené dňa
29.04.2021.

7. Správca dane a žalovaný vymedzili dôvody neuznania práva na odpočet DPH v rozhodnutí

žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu v podstatnej časti takto:
-vykonanoukontrolouvzdaňovacíchobdobiachroku2013správcadanezistilzapojeniekontrolovaného
daňového subjektu do reťazových transakcií medzi spoločnosťami obchodujúcimi s hutným materiálom,
ktoré boli z rôznych členských štátov Európskej únie (najmä Slovensko, Česko, Rakúsko a Maďarsko),
resp. z tretích krajín, pričom odberateľmi kontrolovaného daňového subjektu boli výlučne maďarské

spoločnosti, ktoré následne dodali tovar ďalším maďarským odberateľom a časť tovaru sa následne
vracala späť na Slovensko, pri niektorých reťazcoch aj späť kontrolovanému daňovému subjektu, ktorý
ho predal konečnému slovenskému odberateľovi;
- v zdaňovacom období október 2013 mal kontrolovaný daňový subjekt nadobudnúť rôzny hutný tovar
od dodávateľov:

o tuzemskej spoločnosti U. S. Steel Košice s. r. o., METAL Art s. r. o., Slovakia Steel Mills a. s. a BE
Group Slovakia s. r. o. (plechové/oceľové zvitky, betonárska oceľ, ukrajinské plechové tabule),
o maďarskej spoločnosti Oam Ozdi Kft. (betonárska oceľ)
o luxemburskej spoločnosti ArcelorMittal Commercial s. r. o. (profily),
o nemeckej spoločnosti TRD-TechRessoirce Deutchland GmbH (profily) a

o rakúskej spoločnosti Metinvest International SA (ukrajinské plechové tabule),
pričom tento hutný materiál mal následne dodávať výhradne maďarskej spoločnosti Vas-Ferro Kft.,
Kossuth Lajos utca 30,46, 1212 Budapest, Maďarsko, IČ DPH HU23293607;
-zdodaniatovarudoMaďarskavcelkovejsume1922254,28Eursikontrolovanýdaňovýsubjektuplatnil
oslobodenie od dane v zmysle § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty (ďalej len

„zákon o DPH“), a to podľa faktúr č. FV130247 zo dňa 18.10.2013 v sume 12 720,78 eur, č. FV130248
zo dňa 18.10.2013 v sume 167 486,04 eur, č. FV130251 zo dňa 21.10.2013 v sume 48 992,48 eur, č.
FV130252 zo dňa 22.10.2013 v sume 38 268,28 eur, č. FV130253 zo dňa 21.10.2013 v sume 35 760,71
eur, č. FV130282 zo dňa 28.10.2013 v sume 462 912 eur, č. FV130256 zo dňa 24.10.2013 v sume 100
327,53 eur, č. FV130258 zo dňa 25.10.2013 v sume 12 274,73 eur, č. FV130259 zo dňa 25.10.2013

v sume 29 682,19 eur, č. FV130260 zo dňa 28.10.2013 v sume 13 241,22 eur, č. FV130261 zo dňa
28.10.2013 v sume 48 669,37 eur, č. FV130262 zo dňa 28.10.2013 v sume 13 807,83 eur, č. FV130264
zo dňa 29.10.2013 v sume 13 769,16 eur, č. FV130265 zo dňa 29.10.2013 v sume 34 722,12 eur, č.
FV130269 zo dňa 30.10.2013 v sume 50 245,56 eur, č. FV130270 zo dňa 31.10.2013 v sume 24 100,13
eur, č. FV130228 zo dňa 08.10.2013 v sume 11 878,62 eur, č. FV130222 zo dňa 01.10.2013 v sume

13 602,04 eur, č. FV130224 zo dňa 01.10.2013 v sume 25 323,40 eur, č. FV130225 zo dňa 02.10.2013
v sume 217 436,10 eur, č. FV130246 zo dňa 17.10.2013 v sume 33 226,49 eur, č. FV130229 zo dňa
09.10.2013 v sume 57 042,07 eur, č. FV130230 zo dňa 10.10.2013 v sume 60 306,84 eur, č. FV130233
zo dňa 09.10.2013 v sume 24 386,36 eur, č. FV130234 zo dňa 11.10.2013 v sume 13 741,78 eur, č.
FV130235 zo dňa 11.10.2013 v sume 36 033,43 eur, č. FV130236 zo dňa 14.10.2013 v sume 88 618,71

eur, č. FV130238 zo dňa 15.10.2013 v sume 60 846,61 eur, č. FV130239 zo dňa 16.10.2013 v sume 27
635 eur, č. FV130240 zo dňa 16.10.2013 v sume 64 502,51 eur, č. FV130243 zo dňa 17.10.2013 v sume
14 435,62 eur, č. FV130244 zo dňa 17.10.2013 v sume 24 455,44 eur, č. FV130245 zo dňa 17.10.2013
v sume 29 325 eur a č. FV130291 zo dňa 31.10.2013 v sume 12 478,20 eur (ďalej len „faktúry“);
- správca dane nepriznal kontrolovanému daňovému subjektu oslobodenie od dane v zmysle § 43 a

§ 45 zákona o DPH v spojení s § 3 ods. 6 Daňového poriadku a rozsudku Súdneho dvora Európskej
únie v spojených veciach C-131/13, C-163/13 a C-164/13 vo výške 320 375,72 eur, pretože zdaniteľné
obchody, ktorých predmetom bol hutný materiál (t. j. plechové/oceľové zvitky, betonárska oceľ, profily aukrajinské plechové tabule) sa uskutočnili v reťazci dodávateľov a odberateľov, o ktorom kontrolovaný
daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že je poznačený podvodným konaním vo vzťahu k DPH;
- podľa správcu dane kontrolovaný daňový subjekt účelovo vyhotovoval faktúry s oslobodením pre

pochybné spoločnosti (nastrčených obchodníkov) tak, aby sa vytvorili podmienky pre daňové úniky;
- bez účasti kontrolovaného daňového subjektu vo fakturačných reťazcoch by nedošlo k vytvoreniu
umelých podmienok na získanie DPH, resp. uplatnenie práva na odpočítanie DPH bez toho, aby bolo
DPH odvedená;
- v obchodnej činnosti kontrolovaného daňového subjektu za roky 2011-2013 bol zistený zjavný rozpor a

nerovnováha medzi tým, že kontrolovaný daňový subjekt na jednej strane bez ťažkostí navyšoval počet
ekonomicky silných dodávateľov, či dodávateľov zvučných mien a na strane druhej vytavoval faktúry s
oslobodením od dane vo vysokých objemoch maďarským odberateľom, o ktorých od roku 2011 vedel,
že nemajú ekonomické zázemie, že nie sú reálnymi odberateľmi hutného tovaru, že finančné vyrovnanie
bolo spojené s vysokým podnikateľským rizikom;
- spoločnosti v reťazcoch boli navzájom prepojené súrodencami A. B. a A. C., ako konateľmi spoločností

TK-Vas Kft. a Vas-Ferro Kft., ako aj dlhoročnými rovnakými tretími, resp. štvrtými odberateľmi (BE Group
Sloviakia s. r. o., ArcelorMittal Distribution Hungary Kft. a iné);
- kontrolovaný daňový subjekt mal k dispozícií pečiatku spoločnosti Vas-Ferro Kft. a pečiatku podpisu
konateľa Vas-Ferro Kft.;
- konateľ kontrolovaného daňového subjektu mal dispozičné oprávnenie k slovenskému účtu spoločnosti

Vas-Ferro Kft.;
- kontrolovaný daňový subjekt vystavoval faktúry s oslobodením od dane pre priameho odberateľa
neskôr ako došlo k vyexpedovaniu tovaru z maďarského skladu ku konečným príjmom (september-
október 2013), pričom si sklad v Maďarsku prenajímal, dostával podrobné písomné záznamy o
naskladnení tovaru v Maďarsku a do maďarského skladu zasielal písomné pokyny na vyskladnenie

tovaru;
- kontrolovaný daňový subjekt objednával a hradil prepravu hutného tovaru z maďarských skladov
konečným príjemcom, z čoho vyplýva, že spoločnosť Vas-Ferro Kft. nebola reálnym odberateľom tovaru.

II.

Správne súdne konanie

8. Správnou žalobou zo dňa 22.06.2021, doručenou správnemu súdu (v tom čase Krajskému súdu
v Košiciach) dňa 24.06.2021, sa žalobca (v pozícii správcu podstaty RB, Veľké Kapušany s.r.o./
kontrolovaného daňového subjektu) domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia

prvostupňového orgánu, vrátenia veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie a zároveň priznania
nároku na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V rámci správnej žaloby žalobca žiadal v súlade
s § 182 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) aj o
nariadenie pojednávania.

9. Žalobca vymedzil žalobné body (námietky) v správnej žalobe, ktoré majú odôvodňovať postup
správneho súdu podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), f) a g) SSP, nasledovne:
A. prekročenie zákonom obmedzenej dĺžky daňovej kontroly
- daňová kontrola predstavuje zásah orgánov verejnej správy do súkromno-právnej sféry subjektu a
môže byť preto vykonaná len v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom, čo v danom prípade

zo strany správcu dane dodržané nebolo, čím došlo k porušeniu zásady primeranosti a zákonnosti v
daňovom konaní;
- daňová kontrola sa začala dňa 04.11.2014 a skončila sa doručením protokolu kontrolovanému
daňovému subjektu dňa 06.11.2019, teda viac ako 5 rokov po začatí daňovej kontroly, pričom podľa § 46
ods.10Daňovéhoporiadkujelehotanajejvykonanienajviacjedenrokododňajejzačatia.Správcadane

nedodržal zákonnú lehotu v dôsledku umelého prerušovania daňovej kontroly, dožadovania informácií
prostredníctvom MVI, a to buď čiastkovo, alebo opakovaným dožadovaním pre neúplné vypracovanie
žiadostí či vyžadovanie informácií, ktoré správca dane mal k dispozícií od maďarského správcu dane
už za roky 2011 a 2012;
- v súvislosti s MVI žalobca zdôraznil, že v zmysle článku 10 nariadenia Rady (EÚ) číslo 904/2010 zo

dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty,
je vymedzená lehota na vybavenie žiadosti 3 mesiace, resp. 1 mesiac, ak dožiadaný orgán disponuje
požadovanou informáciou, a to za súčasného uloženia povinnosti poskytnúť informácie tak rýchlo ako
to je možné;- ďalším nedostatkom prerušenia daňovej kontroly bolo nesprávne určenie momentu prerušenia daňovej
kontroly a momentu pokračovať v nej. Pokiaľ ide o moment prerušenia, má ním byť okamih odoslania
žiadosti o MVI dožiadanému orgánu, k čomu podľa žalobcu nedošlo. Moment pokračovať v daňovej

kontrolejeurčenýaj uplynutímmaximálnychlehôtnaposkytnutieinformácií,prektorédošlokprerušeniu
daňovej kontroly, čím sa správca dane rovnako neriadil.
B. nevykonanie navrhnutých dôkazov vo vyrubovacom konaní
- žalobca namietol, že žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vôbec nevysporiadal s námietkou ohľadom
nedostatočne zisteného skutkového stavu. Správca dane si tak nesplnil po doručení vyjadrenia

kontrolovaného daňového subjektu k protokolu zákonný imperatív a nevykonal miestne zisťovanie ani
dokazovanie, ale len sa nepreskúmateľne obmedzil na tvrdenie, že je pre neho zbytočné vykonať
navrhnuté dôkazy;
- žalobca ďalej poukázal na u kontrolovaného daňového subjektu skôr vykonané daňové kontroly za
zdaňovacie obdobia roku 2011 tým istým správcom dane, v ktorých sa nezistili žiadne pochybenia, avšak
správca dane výsledky týchto kontrol žiadnym spôsobom nezohľadnil. Žalobca preto navrhol vykonať

dokazovanie protokolmi z kontrol za zdaňovacie obdobia roku 2011, ktoré podľa neho preukazujú
rozdielnosť postupu správcu v obdobných veciach, čím správca dane porušil § 3 ods. 9 Daňového
poriadku, keďže pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch vznikli neodôvodnené rozdiely.
C. tvrdenia žalovaného a správcu dane nie sú v súlade so skutočnosťou
- žalobca považuje tvrdenie správcu dane o nepostupovaní kontrolovaného daňového subjektu s

náležitou obozretnosťou za nepravdivé;
- na ústnom pojednávaní, na ktorom boli prerokované pripomienky k protokolu žalobca uviedol, že v
roku 2013 kontrolovaný daňový subjekt overil svojich odberateľov vo verejne dostupných registroch, ako
aj existenciu registrácii odberateľov ako platcov DPH. V roku 2013 nemal ani jeden z odberateľov vo
verejne dostupných registroch negatívny záznam o neplnení povinností voči finančnej správe alebo voči

štátu. Správca dane a žalovaný na tieto tvrdenia žalobcu vo svojich rozhodnutiach nijako nereagovali,
keďže správca dane ani žalovaný nemajú jediný dôkaz o tom, že by odberatelia kontrolovaného
daňového subjektu mali v roku 2013 akýkoľvek negatívny zápis vo verejne dostupných registroch.
Napokon samotný správca dane ako aj žalovaný zistili, že kontrolovanému daňovému subjektu
boli pohľadávky titulom dodania tovaru uhradené, a to aj prostredníctvom faktoringovej spoločnosti

Slovenskej sporiteľne a. s.. Vzhľadom na uvedené neexistoval v roku 2013 jediný dôvod podozrievania
odberateľov kontrolovaného daňového subjektu, ako ani akýkoľvek dôvod nadobudnutia vedomosti o
akomsi správcom dane tvrdenom „podvodnom reťazci". Správca dane sa k týmto námietkam žalobcu,
ktoré boli prednesené na poslednom pojednávaní pred správcom dane nevyjadril.
D. nepreukázané tvrdenia správcu dane a porušenie § 3 ods. 3 Daňového poriadku

- žalobca má za to, že v rozhodnutí žalovaného nedostal odpovede na vznesené námietky v daňovom
konaní;
- všeobecné konštatovanie správcu dane o neprehľadnosti zmluvných vzťahov medzi kontrolovaným
daňovým subjektom a jeho odberateľmi nie je podľa žalobcu dôkazom o akomkoľvek daňovom
podvodnom konaní, ale len dokazuje dôkaznú núdzu správcu dane. Správca dane i žalovaný sa

opakovane odvolávajú na charakteristiku odberateľov v Maďarsku, avšak tieto tvrdenia nepredstavujú
preukázané zistenia, nakoľko vychádzajú len z tvrdenia iného intrakomunitárneho správcu dane z
Maďarska. Žalobca zdôraznil, že správca dane i žalovaný nevykonali ako dôkaz výsledok daňových
kontrol v Maďarsku, pričom vôbec nie je zrejmé, či predmetom daňových kontrol u odberateľa
kontrolovaného daňového subjektu v Maďarsku boli aj obchody, ktoré boli predmetom daňového konania

voči kontrolovanému daňovému subjektu v Slovenskej republike;
- za porušenie zásady hodnotenia dôkazov pri správe daní považoval žalobca aj postup správcu dane,
ktorý sa odhodlal na výklad zmlúv a z nich vyplývajúcich práv a povinností a svoj nesprávny výklad
neprípustne pripísal na ťarchu kontrolovaného daňového subjektu, konkrétne výklad zmlúv v časti
dohodnutých zmluvných pokút, kedy mal uplatňovať voči svojim partnerom zabezpečovacie prostriedky;

- žalobca ďalej namietol aj vysvetlenie pojmov uvádzaných správcom dane, ktoré nemá žiadnu logiku,
tieto vysvetlenia nemajú žiadne opodstatnenie vo vykonanom dokazovaní. Správca dane svojvoľne
uvádza, ktorá spoločnosť je silná, ktorá slabá, a ktorá je missing trader, z čoho potom vyvodzuje
svojvoľné závery;
- z rozhodnutia správcu dane v podstate nie je zrejmé, čo je dôvodom na samotné neuznanie

nadmerného odpočtu DPH, kedy správca dane založil svoje rozhodnutie len na svojich domnienkach a
na tvrdeniach iného správcu dane.
E. nepreukázané tvrdenia správcu dane o účasti kontrolovaného daňového subjektu na podvodnom
konaní- v tejto časti žalobných námietok, žalobca poukázal na unesenie dôkazného bremena ohľadom reálnosti
uskutočnených zdaniteľných obchodov, ako aj prepravy dodaných tovarov, čo konštatoval aj správca
dane i žalovaný s tým, že tieto obchody boli vykonané v účelovom fakturačnom reťazci;

- na preukázanie podvodného konania je nositeľom dôkazného bremena správca dane, a preto on musí
preukázať, že kontrolovaný daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť o tom, že zdaniteľný obchod je
poznačený daňovým únikom alebo podvodným konaním, a to s poukazom na judikatúru Súdneho dvora
Európskej únie vo veci sp. zn. C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling SPRL;
-Napriekuvedenémusprávcadaneinkvizičnežiadalpreukázanietoho,žesapodvodnékonanienestalo,

čo objektívne nie je možné, keďže negatívnu skutočnosť nemožno dokazovať. Podľa žalobcu správca
dane nepreukázal existenciu akéhokoľvek podvodného konania alebo existenciu daňového úniku;
- správca dane v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nevykonal žiaden vierohodný
a objektívny dôkaz o tom, že transakciami uvedenými ako základ dotknutého práva sa kontrolovaný
daňový subjekt podieľal na podvode v oblasti dane z pridanej hodnoty, ku ktorému malo údajne dôjsť v
rámci reťazca dodaní. O uvedenom napokon svedčí aj tá skutočnosť, že žiadne podvodné konanie do

dnešného dňa nezistili ani slovenské ani maďarské orgány činné v trestnom konaní (ďalej len „OČTK“);
- žalobca poukázal aj na tvrdenie správcu dane, že maďarská finančná správa voči odberateľom
kontrolovanéhodaňovéhosubjektuvymáhadaňovénedoplatky,keďžetítoodberateliadaňpriznaliavšak
zrejme neodviedli. Konaním správcu dane voči žalobcovi ( kontrolovanému daňovému subjektu ) je
tak narušený systém neutrality DPH, keďže z rovnakého zdaniteľného plnenia dvaja intrakomunitárni

správcovia dane vymáhajú sumu dane voči dvom subjektom. Z rovnakého zdaniteľného plnenia teda
dochádza k bezdôvodnému obohateniu na strane štátneho rozpočtu Maďarska ako aj Slovenskej
republiky;
- žalobca ďalej zdôraznil, že kontrolovaný daňový subjekt nemal vedomosť o tom či jeho odberatelia
odvedú alebo neodvedú daň, pričom takáto vedomosť nebola správcom dane preukázaná. Navyše

žalobca nemá a ani kontrolovaný daňový subjekt nemal akýkoľvek vplyv na plnenie daňových povinností
jeho odberateľmi po uskutočnení plnení. Namieta, že práve tieto skutočnosti správca dane pripísal na
jeho ťarchu;
- keďže sa v predmetnej veci nepotvrdilo a nepreukázalo podozrenie o zapojení do podvodného
konania, je nevyhnutné rešpektovať závery judikatúry Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-48/2003

Bond House, C-355/2003 Fulcum Elektronics, C-354/2003 Optigen a v spojených veciach C-80/2011
a C-142/2011, v zmysle ktorej nárok na odpočítanie DPH nemôže byť ovplyvnený skutočnosťou, že
v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom,
o ktorom platiteľ nevie alebo nemôže vedieť, resp. orgány štátu môžu zamietnuť vrátenie dane
podnikateľom len vtedy ak vedeli alebo mali vedieť, že obchody sú fiktívne a sú spojené s daňovým

podvodom;
- žalobca považuje za účelové a neobjektívne, ak správca dane vo všeobecnej rovine uvádza, že
nerozumie zmluvným usporiadaniam medzi kontrolovaným daňovým subjektom a jeho odberateľmi, keď
úhradu dostával formou odplaty za postúpenie pohľadávok, ako aj tvrdenia správcu dane, že neboli
predložené vyžiadané doklady, hoci podľa žalobcu na všetky výzvy reagoval a správca mal k dispozícii

po celý čas výkonu kontroly jeho účtovníctvo.
F. uplynutie lehoty na vyrubenie dane
- žalovaný si podľa žalobcu nesprávne spája inštitút daňovej kontroly s daňovým konaním, v dôsledku
čoho došlo k uplatneniu § 61 Daňového poriadku, ktorý sa ale vzťahuje všeobecne na všetky druhy
daňového konania, ktorým ale nie je daňová kontrola. Preto prerušenie daňovej kontroly správcom dane

nemalo žiaden vplyv na plynutie lehoty pre zánik práva vyrubiť daň podľa § 69 Daňového poriadku.
Protokol z daňovej kontroly, ako aj rozhodnutie žalovaného boli kontrolovanému daňovému subjektu
a žalobcovi doručené po uplynutí zákonnej prekluzívnej lehoty vymedzenej v § 61 ods. 1 Daňového
poriadku na vyrubenie dane, čím došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom
verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

G. námietka zákonnosti protokolu pre chýbajúce zákonné náležitosti
- podľa žalobcu protokol neobsahuje zákonnú náležitosť podľa § 47 písm. a) Daňového poriadku, a síce
uvedenie sídla správcu dane, pričom zdôraznil, že sídlo správcu dane nie je totožné so sídlom pobočky.

10. K správnej žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 04.10.2021, ktorým konštatoval, že ani jeden

žalobný bod nepreukazuje nezákonnosť postupu správcu dane a žalovaného. Z obsahu napadnutých
rozhodnutí jasne vyplýva, z akých skutočností správca dane, ako aj žalovaný, vychádzali a akými
právnymi úvahami sa pri rozhodovaní riadili, ich postup nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi
a žalovaný sa v rámci svojho rozhodnutia vysporiadal aj so všetkými námietkami žalobcu, pretožalovaný zotrval na svojej doterajšej argumentácií vo vzťahu k žalobným bodom, ktoré korešpondovali
s odvolacími námietkami. Napriek uvedenému doplnil vo vzťahu k nedodržaniu lehoty daňovej kontroly,
že bol oprávnený v rámci MVI pre konkrétne zdaňovacie obdobie požadovať informácie, a to bez ohľadu

na to, či v inom konaní bola zasielaná žiadosť o MVI týkajúca sa zdaniteľných obchodov kontrolovaného
daňového subjektu aj v iných zdaňovacích obdobiach. Čo sa týka lehôt pri zasielaní MVI tu žalovaný
zdôraznil, že dátum prijatia žiadosti zahraničnou správou nemôže byť totožný s dátumom, kedy správca
dane požiada príslušný slovenský orgán o MVI, ktorý po prijatí žiadosti od správcu dane, ju musí
posúdiť, spracovať, preložiť a následne zaslať zahraničnému orgánu. Po prijatí odpovede zo zahraničia

príslušný slovenský orgán túto odpoveď musí spracovať a až následne ju môže zaslať správcovi dane. V
ostatnom poukázal na svoje doterajšie stanovisko uvedené v rozhodnutí žalovaného, a to aj v súvislosti
k námietke zániku práva vyrubiť daň, nevykonaných dôkazov vo vyrubovacom konaní, vysporiadaním
sa s námietkami prednesenými na ústnom pojednávaní konanom dňa 16.11.2020. Oproti rozhodnutiu
žalovaného, žalovaný doplnil k tvrdeniu žalobcu o zmluvnej možnosti a nie povinnosti vystavovať
zálohové faktúry, že kontrolovaný daňový subjekt síce nebol povinný vyžadovať od odberateľov platby

ešte pred samotným dodaním tovaru, a ani vyhotovovať faktúry za platby vopred, avšak takýmto
postupom sa vystavil riziku, že mu za dodaný tovar zahraničný odberateľ nezaplatí, vzhľadom k
čomu, bolo konanie kontrolovaného daňového subjektu nelogické a postrádajúce obozretný prístup,
keďže konateľom maďarskej odberateľskej spoločnosti bol A. B., ktorý bol konateľom maďarských
spoločností INKURENCIA Kft. a Acélker Kft., s ktorými kontrolovaný daňový subjekt obchodoval už v

roku 2011 a 2012, a ktoré za fakturovaný tovar už v týchto rokoch neplatili. Žalovaný zopakoval, že
na ťarchu kontrolovaného daňového subjektu nepripísal dôkaznú núdzu v spoločnostiach, ktoré s ním
obchodovali, ale len na základe výsledkov rozsiahleho dokazovania dospel k záveru, že kontrolovaný
daňový subjekt sa zúčastnil obchodov v takých dodávateľsko-odberateľských reťazcoch, ktoré boli
vytvorené za účelom získania daňového zvýhodnenia na inom stupni reťazca a kontrolovaný daňový

subjekt o tom preukázateľne mohol vedieť. V nadväznosti na to žalovaný ďalej vysvetlil, že správca
dane vykonal rozsiahle dokazovanie, pričom každý dôkaz zhodnotil jednotlivo i všetky vo vzájomných
súvislostiach, preto nemožno súhlasiť, že by správca dane nedostatočne zistil skutkový stav. Správca
dane vo svojom rozhodnutí poukázal jednak na skutočnosti, z ktorých vyplynulo, že o postavení
jednotlivých spoločností a ich úlohách v zistených reťazcoch kontrolovaný daňový subjekt vedel, resp.

pri zachovaní náležitej miery obozretnosti mohol vedieť, a zároveň kontrolovaný daňový subjekt a po
ňom žalobca neozrejmil skutočnosti ako napr., prečo kontrolovaný daňový subjekt uzatváral zmluvy o
postúpení pohľadávok skôr, ako samotné pohľadávky vznikli, prečo prijímal úhrady od iných spoločností
k pohľadávkam voči svojim odberateľom skôr, ako uzatvoril zmluvy o postúpení pohľadávok, nevysvetlil,
z akého dôvodu bol tovar prepravený z Maďarska na Slovensko a obratom späť do Maďarska, hoci

o tom musel mať vedomosť, keďže objednával prepravu tovaru, ako aj vierohodne nevysvetlil rozpory
v účtovných dokladoch. Kontrolovaný daňový subjekt teda nepreukázal, že prijal všetky rozumné
opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho
hospodárskej činnosti. Podľa žalovaného nie je pravdivým ani tvrdenie žalobcu o znemožnenej účasti
na dokazovaní, keďže už zo samotného administratívneho spisu vyplýva splnenie tejto povinnosti, a to

v súlade s platnými právnymi predpismi s ohľadom na vyhlásený konkurz na majetok kontrolovaného
daňového subjektu. Nakoniec sa žalovaný venoval aj námietke nesplnenia náležitostí protokolu, ku
ktorej uviedol, že v zmysle Daňového poriadku v spojení so zákonom č. 479/2009 Z. z. o orgánoch
štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o
orgánochštátnejsprávy“)azákonomč.35/2019Z.z.ofinančnejspráveaozmeneadoplneníniektorých

zákonov (ďalej len „zákon č. 35/2019 Z. z.“) sú správcom dane aj daňové úrady, ktoré na zabezpečenie
výkonu činnosti môžu zriaďovať pobočky, a teda v danom prípade vykonal daňovú kontrolu správca
dane Daňový úrad Košice, skrz jeho pobočky v Michalovciach. Miestom výkonu daňovej kontroly boli
priestory Daňového úradu Košice, pobočka Michalovce a v sídle kontrolovaného daňového subjektu,
čím správca dane nepostupoval v rozpore s platnými právnymi predpismi. V rámci svojho vyjadrenia

žalovaný tiež uviedol, že súhlasí so žalobcovou žiadosťou o nariadenie pojednávania a vzhľadom na
uvedené navrhol správnu žalobu zamietnuť.

11. V rámci repliky zo dňa 29.10.2021, doručenej správnemu súdu v rovnaký deň, žalobca zotrval
na svojej žalobnej argumentácií. K vyjadreniu žalovaného uviedol, že ten znova nedal odpoveď na

viaceré predchádzajúce námietky napr. nepreukázanej nedostatočnej obozretnosti podnikateľského
subjektu, vedomostnej zložke kontrolovaného daňového subjektu o podvodnom konaní, či neuvedenie
sídla správcu dane v protokole. Rovnako sa žalovaný nevyjadril k nečinnosti správcu dane a ním
zvolenýchprostriedkov,ktoréviedliktrvaniudaňovejkontrolytakmerpäťrokov,akoajurčeniamokamihuprerušenia daňovej kontroly a jeho ukončenia. V súvislosti so zánikom práva vyrubiť daň žalobca
opakovane poukázal na nemožnosť aplikácie § 61 Daňového poriadku na predmetnú daňovú kontrolu,
keďže v danom prípade správca dane neaplikoval § 46 ods. 10 Daňového poriadku. Žalobca tak naďalej

trvá na podanej správnej žalobe.

12. Žalovaný sa k replike zo dňa 29.10.2021 nevyjadril.

13. Správny súd prejednal predmetnú právnu vec v súlade s § 107 ods. 1 písm. a) SSP na pojednávaní,

konanom dňa 24.02.2026, na ktorom právny zástupca žalobcu zotrval na dôvodoch správnej žaloby.
Žalovaný neprítomnosť svojho zástupcu na pojednávaní ospravedlnil listom zo dňa 20.02.2026, kde
zároveň za tohto stavu súhlasil s prejednaním veci.

III.
Relevantná právna úprava a všeobecné východiská

14. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

15. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej

ustanovené inak.

16. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

17. Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný
návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.

18. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

19. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“)
predmetom dane je
a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnej osoby,

b) poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou
osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,
c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len
„členský štát“),
d) dovoz tovaru do tuzemska

20. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo
prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom alebo treťou
osobou na účet predávajúceho alebo na účet nadobúdateľa, ak
a) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte,

alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, a
b) nadobúdateľ podľa písmena a) je identifikovaný pre daň v inom členskom štáte a oznámil svoje
identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte dodávateľovi.

21. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v

deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

22. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

23. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa
berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,
vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnostiuskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú
realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňovéhozvýhodnenia,naktorébyinakneboldaňovýsubjektoprávnený,saprisprávedaníneprihliada.

24. Podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok
odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu
závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu
podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov.

25. Podľa § 61 ods. 1 Daňového poriadku správca dane daňové konanie
a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke,
b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je
potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu

26. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

27. Podľa § 69 ods. 1 Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak,
nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov po
uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v
ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom
daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov.

28. Podľa § 69 ods. 2 Daňového poriadku, ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na
vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov, plynú
lehoty podľa odseku 1 znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený.
Vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov možno

najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v
ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom
daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov.

29. Podľa § 69 ods. 3 Daňového poriadku za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane

alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov sa považuje doručenie
a) protokolu z daňovej kontroly,
b) protokolu o určení dane podľa pomôcok.

30. Daň z pridanej hodnoty upravená zákonom o DPH je harmonizovanou daňou a je súčasťou právneho

rámca spoločného systému dane z pridanej hodnoty. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty je
upravený prameňmi práva Európskej únie predovšetkým Smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra
2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „smernica o DPH“). Z uvedeného dôvodu
k aplikácii národných predpisov sa automaticky pridáva aplikácia relevantného európskeho predpisu,
a to nielen jeho textu, ale aj interpretácií podaných Súdnym dvorom Európskej únie (ďalej len „Súdny

dvor EÚ“).

31. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikovaných záverov Súdneho dvora EÚ a aj kasačného súdu
obmedzené len v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie
dane, alebo ak došlo k daňovému podvodu, alebo ak došlo k zneužitiu práva. V nadväznosti na to

je odlišná situácia aj pri znášaní dôkazného bremena. Kým pri preukázaní splnenia hmotnoprávnych
podmienok je nositeľom dôkazného bremena primárne daňový subjekt, v prípade daňového podvodu či
zneužití práva znáša dôkazné bremeno správca dane.

IV.

Posúdenie veci správnym súdom

32. Konanie o správnej žalobe bolo Krajským súdom v Košiciach vedené pôvodne pod sp. zn.
6S/58/2021. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z
Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023

danáprávomocsprávnychsúdov.Od01.06.2023jetedanakonanievpredmetnejvecipríslušnýSprávny
súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“), ktorým bolo dané konanie vedené pod sp. zn. KE-6S/58/2021.

33.Správnysúdakovecneamiestnepríslušnýsúdnakonanieovšeobecnejsprávnejžalobepodľa§10,
§ 13 ods. 1 a § 177 a nasl. SSP, preskúmal rozhodnutie žalovaného, vrátane priebehu administratívneho

konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a to v medziach žalobných bodov podľa § 134 ods. 1 SSP
a § 183 SSP a po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP), v
zákonom stanovenej lehote (§ 181 ods. 1 SSP), na pojednávaní konanom 24.2.2026 dospel k záveru,
že správna žaloba nie je dôvodná.

34. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie

prvostupňového orgánu, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 320 375,72 eur na
DPH za zdaňovacie obdobie október 2013, titulom nepriznania nadmerného odpočtu v sume 19 724,40
eur a vyrubenia vlastnej daňovej povinnosti v sume 300 651,32 eur, kde rozhodujúcou skutočnosťou
pre vydanie rozhodnutia prvostupňového orgánu v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora Európskej
únie boli závery správcu dane o neoprávnenom uplatnení práva na oslobodenie od dane v zmysle § 43

zákona o DPH, keďže sa zdaniteľné obchody uskutočnili v reťazci dodávateľov a odberateľov, o ktorom
kontrolovaný daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že je poznačený podvodným konaním.

35. Správny súd sa ďalej zaoberal jednotlivými žalobnými námietkami, ktoré žalobca zhrnul do
nasledovných žalobných bodov, a to (A) prekročenie zákonom obmedzenej dĺžky daňovej kontroly, (B)

nevykonanie navrhnutých dôkazov vo vyrubovacom konaní, (C) tvrdenia žalovaného a správcu dane nie
sú v súlade so skutočnosťou, (D) nepreukázané tvrdenia správcu dane a porušenie § 3 ods. 3 Daňového
poriadku, (E) nepreukázané tvrdenia správcu dane o účasti kontrolovaného daňového subjektu na
podvodnom konaní, (F) uplynutie lehoty na vyrubenie dane a (G) námietka zákonnosti protokolu pre
chýbajúce zákonné náležitosti.

K námietke nedodržania zákonnej dĺžky daňovej kontroly

36. Zákon stanovuje lehotu na vykonanie daňovej kontroly najviac jeden rok odo dňa jej začatia (§ 46
ods. 10 Daňového poriadku), pričom táto lehota môže byť prerušená zo zákonom stanovených dôvodov

(§ 61 ods. 1 Daňového poriadku), v dôsledku čoho lehoty podľa Daňového poriadku neplynú (§ 61 ods.
5 Daňového poriadku).

37. V predmetnej veci sa daňová kontrola začala 04.11.2014 a bola ukončená dňa 06.11.2019. V jej
priebehu došlo dvakrát k jej prerušeniu, a to od 04.03.2015 do 19.11.2018 (dňa 20.11.2018 pominuli

dôvody prerušenia daňovej kontroly) a od 04.01.2019 do 08.05.2019 (dňa 09.05.2019 pominuli dôvody
prerušenia daňovej kontroly). Vzhľadom k uvedenému tak od začatia daňovej kontroly po jej prvé
prerušenie ubehlo 120 dní, od konca prvého prerušenia do druhého prerušenia daňovej kontroly ubehlo
45 dní, od konca druhého prerušenia do konca daňovej kontroly ubehlo 182 dní, a teda z čisto
numerického hľadiska daňová kontrola trvala 347 dní, čím nepresiahla zákonnom stanovenú maximálnu

dĺžku, t. j. 1 rok, resp. 365 dní.

38. Podstatou vznesenej žalobnej námietky prekročenia zákonom stanovenej (jednoročnej) dĺžky
daňovej kontroly bolo, že samotné prerušenia daňovej kontroly pre MVI boli podľa žalobcu umelé,
žiadosti neboli vypracované kompletne, preto ich bolo nutné opakovať, neboli dodržané lehoty MVI,

žiadané boli informácie, ktoré už boli od maďarskej finančnej správy požadované pri iných kontrolách,
čím išlo podľa žalobcu o nadbytočné úkony a nedôvodné prerušenia kontroly pre MVI. Počas týchto
prerušení tak podľa žalobcu nedošlo k spočívaniu (neplynutiu) zákonnej jednoročnej lehoty a došlo k jej
prekročeniu. Žalobca tiež namietal, že správca dane nepostupoval správne pri určení momentu začatia
a ukončenia prerušenia daňovej kontroly.

39. Správny súd k týmto námietkam v prvom rade uvádza, že sú formulované na tak všeobecnej
úrovni (bez konkrétneho vymedzenia, ktoré žiadosti o MVI neboli podľa žalobcu vypracované kompletne,
ktoré bolo potrebné z toho dôvodu opakovať, pri ktorých MVI neboli dodržané lehoty, a boli dožiadanéorgány nečinné, pri konkrétne akých informáciách mal žalobca za to, že už boli predmetom iných
dožiadaní pri iných kontrolách, resp. bez uvedenia aký iný deň odoslania žiadosti mal žalobca na mysli
oproti dňu prerušenia daňovej kontroly), ktorá ich činí nepreskúmateľnými. V tejto súvislosti správny

súd zdôrazňuje, že nie je jeho úlohou, aby pri takto všeobecne formulovaných námietkach vyhľadával
v administratívnom spise, rozhodnutiach správnych orgánov, eventuálne vykonaním dokazovania
konkrétne okolnosti, ktoré by napĺňali alebo vyvracali takto formulované námietky. Osobitne, ak v
predmetnej veci, ako už bolo uvedené, bola daňová kontrola dvakrát prerušená z dôvodu žiadostí o MVI.

40. K takto všeobecne formulovaným námietkam správny súd môže len všeobecne uviesť, že pre
účelnosť MVI je určujúci okruh žiadaných informácií a ich potencionálna relevancia z hľadiska kontrolou
preverovaných skutočností. Pričom ani prípadné nepremietnutie získaných informácií pri formulovaní
vlastných záverov finančných orgánov nie je okolnosťou, ktorá by bez ďalšieho mohla zakladať
neúčelnosť MVI, či nedôvodnosť prerušenia kontroly pre MVI, nakoľko tieto závery sú už vecou
hodnotenia dôkazov a právneho posúdenia veci.

41. V tomto bode považoval správny súd za potrebné poukázať na rozsudok Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 19SVs/4/2023 zo dňa 27.03.2024, podľa ktorého cit.: „Účelnosť
medzinárodnej výmeny informácií je vždy potrebné posudzovať podľa obsahu žiadosti, teda okruhu
informácií, ktoré sa správca dane snaží prostredníctvom daňovej správy iného členského štátu EÚ

získať. Nie je pritom rozhodujúca presnosť otázok smerom s získaniu optimálnych informácií, dôležité je,
či sa správca dane pýta k meritu veci, ktorú má posúdiť. Ak môžu byť požadované informácie relevantné
pre rozhodnutie o daňovej povinnosti, potom je nutné hľadieť na uplatnenie MVI a na prerušenie
daňovej kontroly ako na efektívne. Merať účelnosť MVI jej výsledkom, teda či a do akej miery boli
získané informácie pri následnom rozhodovaní použiteľné alebo dokonca použité v argumentácii, je

nesprávne. Ak sa žiadosťou o MVI zisťujú informácie potrebné pre rozhodnutie o daňovej povinnosti
len za niektoré z viacerých zdaňovacích období, ktorých sa daňová kontrola týka, potom je treba
považovať prerušenie daňovej kontroly za opodstatnené, za predpokladu, že sa požaduje taký druh
informácií, ktorý bezprostredne súvisí s daňovou kontrolou a nezisťujú sa informácie opakovane alebo
po častiach. Ak správca dane usúdi, že vnútroštátne šetrenia nestačia a sú potrebné informácie od

zahraničnej daňovej správy, mal by v rozhodnutí o prerušení konania identifikovať aspoň zahraničného
dodávateľa/odberateľa a zdaňovacie obdobie, ktorých sa žiadosť o MVI týka, aby kontrolovaný daňový
subjekt vedel vyhodnotiť účelnosť MVI a prípadne sa domáhať preskúmania efektívnosti tohto postupu“.
Podľa názoru správneho súdu žalovaný, resp. vo svojom rozhodnutí i správca dane odôvodnili zákonne
udržateľným spôsobom jednotlivé prerušenia daňovej kontroly, a preto považoval túto námietku žalobcu

za nedôvodnú.

42. V súvislosti s dĺžkou prerušenia daňovej kontroly sa správny súd zaoberal aj námietkou momentu
začiatku a ukončenia prerušenia daňovej kontroly, ktorú rovnako nepovažoval za dôvodnú, keďže ako z
vyjadrenia žalovaného, tak aj z administratívneho spisu jednoznačne vyplýva postup pri určení začiatku

a konca prerušenia daňovej kontroly podľa § 46 ods. 10 v spojení s § 61 Daňového poriadku.

43. Pokiaľ ide o začiatok prerušenia daňovej kontroly, tak v zmysle vyššie uvedených ustanovení vyplýva
postupurčeniamomentuzačatiaprerušeniadaňovejkontroly,ktorýmožnorozdeliťdodvochčastí.Prvou
časťou je naplnenie dôvodu na prerušenie daňovej kontroly, ktorou je o. i. začatie konania o predbežnej

otázke, ako aj potreba získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č.
442/2012 o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní (ďalej len „zákon o medzinárodnej
pomoci“), kedy príslušný správca dane zasiela žiadosť o MVI skrz žalovaného, v dôsledku čoho prejde
od vypracovania samotnej žiadosti, zaslania žiadosti, až po prerušenie daňovej kontroly určité časové
obdobie, ktoré však musí byť primerané. Na základe naplnenia dôvodu na prerušenie daňovej kontroly

nastupuje druhá časť, v ktorej sa určí deň prerušenia daňovej kontroly, avšak tento deň nemôže byť
skorší ako je deň, kedy bolo rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly odovzdané na poštovú prepravu,
resp. zaslané elektronicky (§ 61 ods. 3 Daňového poriadku).

44. Správca dane tak postupoval v súlade s vyššie uvedeným, keď určil prvé prerušenie daňovej kontroly

na deň 04.03.2015, ktorý bol určený rozhodnutím č. 9810401/5/395364/2015 zo dňa 23.02.2015,
odoslané kontrolovanému daňovému subjektu poštou prepravou pred dňom prerušenia daňovej kontroly
(t.j.dňa02.03.2015),pričomdôvodompodľarozhodnutiač. 9810401/5/395364/2015zodňa23.02.2015
bolo 9 žiadostí o MVI, datovaných od 08.01.2015 do 20.02.2015. Druhé prerušenie daňovej kontrolybolo určené na deň 04.01.2019, a to rozhodnutím č. 100014691/2019 zo dňa 03.01.2019, ktoré bolo
expedované kontrolovanému daňovému subjektu poštovou prepravou pred dňom prerušenia daňovej
kontroly (t. j. dňa 03.01.2019), pričom dôvodom prerušenia boli 3 žiadosti o MVI, datované 12.12.2018.

45. Čo sa týka ukončenia prerušenia daňovej kontroly, tak aj v tomto prípade sa postupuje podľa §
61 Daňového poriadku, ktorý viaže jej ukončenie na určitú objektívnu skutočnosť, na základe ktorej
správca dane pokračuje v daňovej kontrole. Touto skutočnosťou je v prípade podľa § 61 ods. 1
písm. b) Daňového poriadku, konkrétne pri prerušení z dôvodu podania žiadosti o MVI, ukončenie

procesného postupu získavania vymedzených informácií. Skutočnosťou spôsobujúcou ukončenie
procesného postupu získavania vymedzených informácií prostredníctvom MVI je najmä poskytnutie
konečnejodpovedebuďobsahujúcejinformácievrozsahuvymedzenomsprávcomdane,aleboformálne
oznámeným odmietnutím poskytnutia vyžiadaných informácií (rozsudok Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/47/2021 zo dňa 14.12.2022)

46. V kontexte uvedeného, tak pri prvom prerušení daňovej kontroly došlo k doručeniu poslednej
odpovede na 9 zaslaných žiadostí o MVI dňa 20.11.2018, a teda deň, ktorý bol správcom dane označený
v oznámení č. 102544876/2018 zo dňa 10.12.2018 ako deň, kedy pominuli dôvody prerušenia daňovej
kontroly. Obdobne postupoval aj správca dane pri ukončení druhého prerušenia daňovej kontroly, kedy
podľa oznámenia č. 101813036/2019 zo dňa 25.07.2019 pominuli dôvody prerušenia daňovej kontroly

dňa 09.05.2019, teda deň doručenia poslednej odpovede k 3 zaslaným žiadostiam o MVI.

47. K trvaniu MVI a prekročeniu lehôt ustanovených v nariadení Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa
07.10.2010 a ich dosahu na zákonnosť prerušenia daňovej kontroly správny súd poukazuje na
to, že povahou lehôt na poskytnutie MVI stanovených v tomto nariadení a otázkou ich vplyvu na

zákonnosť prerušenia daňovej kontroly správcom dane z dôvodu realizácie MVI sa už zaoberal
Súdny dvor Európskej únie, keď vo veci C-186/20, HYDINA SK s.r.o. zo dňa 30.09.2021 konštatoval,
že ,,článok 10 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a
boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty v spojení s jeho odôvodnením 25 sa má
vykladať v tom zmysle, že nestanovuje lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia

daňovej kontroly stanoveného právom žiadajúceho členského štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát
neposkytne informácie požadované v rámci mechanizmu administratívnej spolupráce stanoveného
týmto nariadením.“ Správny súd zároveň dáva do pozornosti ustálený názor opakovane vyjadrený v
rozsudkoch Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, že prekročenie lehoty na poskytnutie
informácií v rámci MVI, ktorá je stanovená v Nariadení Rady č. 904/2010, nemá priame účinky na

prerušenie daňovej kontroly v zmysle § 61 Daňového poriadku a nespôsobuje ďalšie plynutie lehoty na
jej vykonanie (pozri napr. sp. zn. 8Sžfk/38/2019 z 28.06.2022, sp. zn. 10Sžfk/69/2019 z 28.07.2022).

48. Pokiaľ ide o celkovú dĺžku trvania daňovej kontroly vrátane jej prerušení, táto bola v predmetnej
veci síce na hranici rozumnej prípustnosti toho, koľko môže daňová kontrola trvať, avšak ani táto

okolnosť neumožňuje vzhľadom na individuálne okolnosti predmetnej daňovej veci celkovú dĺžku
daňovej kontroly považovať za neproporcionálnu. Osobitne, vzhľadom na závažnosť preverovaných
skutočností, ktoré sa týkali vzťahov kontrolovaného daňového subjektu na úrovni viacerých reťazcov
dodaní s medzinárodným prvkom a aj vzhľadom na to, že preverované okolnosti sa vyznačovali vysokou
zložitosťou, keďže bolo preverovaných viacero zdaňovacích období (január 2013, február 2013, marec

2013, apríl 2013, august 2013, september 2013, október 2013, november 2013 a december 2013) s
rôznymi subjektmi na pozícii dodávateľov, odberateľov a prepravcov.

49. Na základe vyššie uvedeného správny súd žalobnú námietku týkajúcu sa dĺžky daňovej kontroly
nehodnotil ako dôvodnú.

K námietke uplynutia lehoty na vyrubenie dane

50. Správny súd nehodnotil ako dôvodnú ani ďalšiu žalobnú námietku zániku práva vyrubiť daň, ktorú
žalobca odôvodňoval tým, že na plynutie 5 ročnej lehoty na vyrubenie dane nemá vplyv prerušenie

daňovej kontroly. Podľa žalobcu, ak zo znenia § 46 ods. 10 Daňového poriadku vyplýva len primerané
použitieinštitútuprerušeniadaňovéhokonaniaupravenéhov§61Daňovéhoporiadku,potomprerušenie
daňovej kontroly zároveň nezakladá aj spočívanie lehoty pre zánik práva vyrubiť daň podľa § 69
Daňového poriadku.51. Naopak podľa názoru správneho súdu, ak § 46 ods. 10 Daňového poriadku odkazuje na primerané
použitie celého § 61 Daňového poriadku, a teda nielen na použitie dôvodov prerušenia stanovených

v § 61 ods. 1 Daňového poriadku, potom príslušný odkaz zahŕňa všetky ustanovenia § 61 Daňového
poriadku vrátane § 61 ods. 5 Daňového poriadku, ktorý ustanovuje, že dôsledkom prerušenia daňového
konania je neplynutie lehôt podľa Daňového poriadku, a to vrátane lehoty pre zánik práva vyrubiť daň
podľa § 69 ods. 1 Daňového poriadku. Iný výklad by nevyhnutne znamenal, že každá daňová kontrola
(okrem kontroly začatej na podnet OČTK zmysle § 69 ods. 4 Daňového poriadku) by musela byť

ukončená do piatich rokov od konca roka, v ktorom o. i. vznikla povinnosť podať daňové priznanie,
pričom takýto výklad nie je možné ustáliť zo znenia ako ani z účelu vzťahujúcej sa právnej úpravy.

52. Zákonom stanovená lehota na vyrubenie dane, resp. lehota pre zánik práva vyrubiť daň je 5 ročná,
a teda nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov
po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, alebo v

ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom
daňovémusubjektuvznikolnároknauplatneniesumypodľaosobitnýchpredpisov(§69ods.1Daňového
poriadku).

53. V predmetnej veci bol kontrolovaný daňový subjekt povinný podať daňové priznanie na dani z

pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2013 do 25.11.2013. Päťročná lehota na vyrubenie
danezačalaplynúťpodľa§69ods.1Daňovéhoporiadkuodkoncakalendárnehoroka,t.j.od31.12.2013
a v prípade neprerušenia daňovej kontroly by uplynula dňa 31.12.2018. Avšak vzhľadom na prerušenie
daňovej kontroly v trvaní celkovo 1 482 dní [prvé prerušenie trvalo 1 357 dní (04.03.2015 – 19.11.2018)
a druhé prerušenie trvalo 125 dní (04.01.2019 – 08.05.2019), a tým aj prerušenie plynutia päťročnej

lehoty pre zánik práva vyrubiť daň a vzhľadom aj na ukončenie daňovej kontroly doručením protokolu
kontrolovanému daňovému subjektu dňa 06.11.2019, tak možno konštatovať, že v čase doručenia tohto
protokolu ešte nedošlo k uplynutiu päťročnej lehoty pre zánik práva vyrubiť daň (lehota uplynula s
prihliadnutím na dĺžku všetkých prerušení daňovej kontroly až dňa 21.01.2023). Zároveň doručením
protokolu táto lehota začala plynúť znovu v zmysle § 69 ods. 2 a 3 Daňového poriadku. Preto ak došlo k

vyrubeniu dane rozhodnutím správcu dane zo dňa 11.01.2021 v spojení s rozhodnutím žalovaného zo
dňa 23.04.2021 k jej vyrubeniu došlo v zákonnej päťročnej lehote.

54. Z uvedených dôvodov mal správny súd za to, že daň bola rozhodnutím správcu dane v spojení
s rozhodnutím žalovaného vyrubená včas, a teda v súlade s § 69 Daňového poriadku, preto aj túto

žalobnú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.

K námietke zákonnosti protokolu pre chýbajúce zákonné náležitosti

55. K žalobcom namietanej absencii označenia sídla Daňového úradu Košice v súlade s Daňovým

poriadkom, ktorý ako zákonnú náležitosť protokolu neuvádza sídlo pobočky, ale výlučne sídlo daňového
úradu, správny súd uvádza, že takýto nedostatok protokolu z daňovej kontroly nie je možné považovať
za vadu, ktorá by bola spôsobilá zakladať jeho nezákonnosť, v dôsledku čoho túto žalobnú námietku
hodnotil ako nedôvodnú.

K námietke nevykonania navrhnutých dôkazov vo vyrubovacom konaní

56. Ako dôvodnú nie je možné hodnotiť ani žalobnú námietku o nevykonaní dôkazov vo vyrubovacom
konaní, resp. nevysporiadaní sa žalovaného s obdobnou odvolacou námietkou. Ak žalobca túto žalobnú
námietku vymedzil tak, že správca dane si nesplnil po doručení vyjadrenia kontrolovaného daňového

subjektu k protokolu zákonný imperatív a nevykonal miestne zisťovanie ani dokazovanie a len sa
obmedzil na tvrdenie, že je pre neho zbytočné vykonať navrhnuté dôkazy, správny súd opätovne
zdôrazňuje, že predpokladom preskúmateľnosti akejkoľvek žalobnej námietky je, aby z nej bolo zrejmé
z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje rozhodnutie za nezákonné.
Označená námietka žalobcu však opätovne takýmito charakteristikami nedisponuje, je formulovaná

všeobecne a už z toho dôvodu je nepreskúmateľná a tým nedôvodná. Žalobca ani len v minimálnom
rozsahu nevymedzil konkrétne vykonanie akých dôkazov bolo navrhované vo vyrubovacom konaní,
aký vplyv mohlo mať nevykonanie navrhovaných dôkazov na správnosť skutkových zistení a právnychzáverov správcu dane, resp. z akého dôvodu vykonanie týchto (nešpecifikovaných) dôkazov nebolo
navrhnuté v priebehu daňovej kontroly.

57. Ak žalobca v tejto časti žalobných námietok tiež namietal, že pri daňových kontrolách vykonaných u
kontrolovaného daňového subjektu tým istým správcom dane za zdaňovacie obdobia roku 2011 neboli
zistené žiadne pochybenia a vytýka nezohľadnenie výsledkov týchto kontrol v predmetnej veci majúc za
to, že tieto svedčia o rozdielnosti postupu a rozhodovania správcu v obdobných veciach a tým o porušení
§ 3 ods. 9 Daňového poriadku, správny súd uvádza, že samotné vedenie iných daňových kontrol

a ich závery nepreukazujú rozdielnosť postupu a rozhodovania správcu dane v obdobných veciach,
nakoľko v každej jednotlivej veci je určujúce autonómne vyhodnotenie konkrétnej dôkaznej situácie. A
dokonca aj prípadné iné posúdenie podobnej dôkaznej situácie v inom zdaňovacom období pri náležitom
odôvodnení záverov konajúcich orgánov môže predstavovať posun v rozhodovacej činnosti reflektujúci
napr. aj judikatórne závery a samo osebe automaticky nepredstavuje porušenie zásady, v zmysle ktorej
správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené

rozdiely. Preto ani túto námietku súd nehodnotil ako dôvodnú.

K námietke hodnotenia dôkazov a vlastných skutkových a právnych záverov žalovaného a správcu dane

58. V prvom rade je potrebné uviesť, že v predmetnej veci správca dane vydal rozhodnutie, ktorým

vyrubil (v tom čase už) žalobcovi rozdiel dane na DPH za zdaňovacie obdobie október 2013 v sume
320 375,72 eur, z toho nepriznaný nadmerný odpočet v sume 19 724,40 eur a vyrubená vlastná daňová
povinnosť v sume 300 651,32 eur.

59. Dané rozhodnutie v spojení s rozhodnutím žalovaného vychádzalo z rozsiahleho dokazovania

vykonaného správcom dane a po podaní odvolania následným preskúmaním žalovaným, so zameraním
na žalobcove námietky prednesené v odvolaní. Na základe tohto dokazovania správca dane i
žalovaný ustálili a popísali existenciu obchodných reťazcov obchodovania s hutným materiálom s
medzinárodnými prvkami pri nákupe aj dodaniach zahraničným subjektom aj medzi zahraničnými
subjektami. Analyzovali obchodovanie kontrolovaného daňového subjektu jeho odberateľov a ďalších

spoločností vo fakturačných reťazcoch a ustálili, že účelom týchto obchodných reťazcov bolo získanie
daňovej výhody, keď medzi určenými obchodníkmi dochádzalo k opakovaným prefakturáciam a
premiestňovaniu toho istého hutného tovaru, znižovaniu jeho ceny iba kvôli získaniu DPH pri určených
spoločnostiach v priebehu celého roka 2013. Konkrétne popísali obchodný reťazec poznačený
podvodným konaním, na ktorom bol účastný aj kontrolovaný daňový subjekt, nasledovne: predmetom

obchodu za zdaňovacie obdobie október 2013 bolo dodanie hutného tovaru, ktorý kontrolovaný daňový
subjekt nakupoval zo Slovenska od U.S Steel Košice s. r. o., METAL Art s. r. o., Steel Mills a. s. a BE
Group Slovakia s. r. o., z Maďarska od Oam Ozdi Kft., z Nemecka od TRD-TechRessourse Deutschland
GmbH, z Rakúska od Metinvest International SA a z Luxemburska od ArcelorMittal Commercial a
daklarovaljehododanievýlučnemaďarskejspoločnostiVas-FerroKft.,atovcelkovejsume1922254,28

eur na základe v rozhodnutí špecifikovaných faktúr.

60. K uvedenému záveru dospeli v dôsledku dokazovania spočívajúceho z dokladov získaných od
kontrolovaného daňového subjektu, jeho dodávateľov a odberateľov, prepravcov a skladovateľov tovaru,
vykonanýmipojednávaniamiavýsluchmi,akoajvlastnouvyhľadávacoučinnosťou,spoluprácousOČTK

a s príslušnými orgánmi iných štátov. Správca dane tak nezaložil svoje rozhodnutie na domnienkach
a tvrdeniach iného správcu dane, ale na základe získaných informácií, ktoré dali celkový obraz
o priebehu konania kontrolovaného daňového subjektu v rámci dotknutého obchodného reťazca.
Rovnako aj žalovaný následným preskúmaním napadnutého rozhodnutia správcu dane, dal jasné a
určité odôvodnenie svojho rozhodnutia, z ktorého vyplýva zistený skutkový stav i podané námietky

žalobcu a vysporiadanie sa s nimi.

61. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získava poznatky a informácie
o všetkých skutočnostiach, dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Dokazovanie zo strany
správcu dane primárne slúži na verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom,

vzhľadom na jeho povinnosť dbať na to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené
čo najúplnejšie. Počas dokazovania sa však čiastočne uplatňuje aj vyhľadávacia zásada, v rámci
uplatňovania ktorej správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, ale
môže dokazovanie vykonať aj z vlastného podnetu, a to hlavne z dôvodu, že správca dane je povinnýzistiťskutkovýstavvecičonajúplnejšie.Daňovékonanie,aleniejekonanímvyhľadávacím.Zuvedeného
vyplýva, že je to práve správca dane kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a aké závery z
nich vyvodí. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej

pravdy a v zmysle týchto zásad sú tak daňové orgány povinné postupovať.

62. V uvedenej súvislosti správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4Sžf/30/2014 z 10.02.2015 podľa ktorého cit. „... aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva
správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej

kontroly alebo daňového konania. Táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca
dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom
prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových
okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných
ustanovení“.

63. Zásada objektívnej pravdy, ovládajúca daňové konanie, však nepredstavuje absolútnu povinnosť
správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia
daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných
skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná,
akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery

vyplývajúcezrealizovanéhodokazovaniaznichvyvodí,atopredovšetkýmsprihliadnutímnaskutočnosti
a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už správca dane získal v rámci správy daní a v priebehu konania.
Správca dane v daňovom konaní nie je protistranou daňového subjektu, ale je príslušným správnym
orgánom, ktorý vedie dokazovanie, dôkazy vykonáva a procesom voľného hodnotenia dôkazov ustaľuje
zistený skutkový stav. Pri tomto postupe musí zachovávať práva daňového subjektu, rešpektovať

zásadu spolupráce a ostatné zásady správy daní. Naopak, daňový subjekt je zasa v pozícii účastníka
daňového konania, ktorý je povinný preukazovať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane
a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný
podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v
priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania ako aj preukázať vierohodnosť, správnosť a úplnosť

evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť (§ 24 ods. 1 Daňového poriadku).

64. Pre úplnosť správny súd reagujúc na námietku žalobcu, že správca dane žiadal preukázať negatívnu
skutočnosť, teda, že sa podvodné konanie nestalo, čo objektívne nie je podľa žalobcu možné, keďže
negatívne skutočnosti nemožno dokazovať, uvádza, že ak pri nespornom znášaní dôkazného bremena

správcom dane na preukázanie splnenia podmienok daňového podvodu, má daňový subjekt v rámci
dokazovania právo označovať a navrhovať dôkazy na spochybňovanie zistení správcu dane a tým na
svoju obranu, pričom uvedené je realizovaním práva dňového subjektu na obranu a nie povinnosťou k
preukazovaniu negatívnej skutočnosti.

65. Vzhľadom na uvedené správny súd nehodnotil ako dôvodnú ani námietku žalobcu, že vysvetlenie
pojmov uvádzané správcom dane nemá žiadnu logiku a tieto vysvetlenia nemajú žiadne opodstatnenie
vo vykonanom dokazovaní, keď správca dane svojvoľne uvádza, ktorá spoločnosť je silná, ktorá
slabá a ktorá je missing trader, z čoho potom vyvodzuje svojvoľné závery. Správny súd uvádza, že
subjektívne neobsiahnutie logiky vymedzenia pojmov v rozhodnutiach neprestavuje spôsobilý dôvod na

spochybnenie ich správnosti.

66. Správny súd má za to, že po vykonaní rozsiahleho dokazovania správca dane spolu so žalovaným
v súlade s Daňovým poriadkom správne zistili skutkový stav, ktorý bol v rámci ich rozhodnutí náležite
odôvodnený, dôkazy vyhodnotili vo vzájomných súvislostiach, ako aj z nich vyvodený právny záver. Z

rozhodnutia žalovaného je tak zrejmé akým spôsobom sa vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu
a dôvody jeho rozhodnutia necharakterizuje zmätočnosť, nedostatok dôvodov a nepreskúmateľnosť.
Taktiež je potrebné dodať, že subjektívny nesúhlas žalobcu s vlastnými závermi žalovaného (ako
i správcu dane) a jeho dôvodmi, vyjadrený v jeho ostatných žalobných námietkach, nezakladá
nepreskúmateľnosť rozhodnutia.

K námietke posudzovania a nepreukázania podvodného konania a účasti kontrolovaného daňového
subjektu na ňom67. Z obsahu rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu je zrejmý záver
správcudaneažalovaného,ktorýmkonštatovali,žekontrolovanýdaňovýsubjektsineoprávneneuplatnil
právo na oslobodenie od dane v zmysle ustanovení § 43 ods. 1 zákona o DPH, pretože zdaniteľné

obchody s betonárskou oceľou s maďarským odberateľom Vas-Ferro Kft. sa uskutočnili v reťazci
dodávateľov a odberateľov, o ktorom kontrolovaný daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že je
poznačený podvodným konaním vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty.

68. Aplikácia právneho inštitútu daňového podvodu je možná aj vo vzťahu k právu na oslobodenie od

dane v spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Inštitút daňového podvodu možno aplikovať v
prípade, keď sa zdaniteľná osoba „dotknutou transakciou zúčastňuje na transakcii zapojenej do podvodu
v oblasti DPH, ktorého sa dopustil dodávateľ alebo iný hospodársky subjekt, ktorý na vstupe alebo na
výstupe zasiahol do reťazca dodania“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-131/13,
C-163/13 a C-164/13 - Schoenimport "Italmoda" Mariano Previti, bod 50). Teda právny inštitút daňového
podvodu možno uplatniť tak v prípade, ak sa daňový únik vyskytne v článkoch reťazca pred článkom

reťazca, na ktorom sa nachádza príslušná zdaniteľná osoba, a taktiež ak sa daňový únik vyskytne v
článku reťazca nachádzajúcom sa za článkom reťazca, na ktorom sa nachádza zdaniteľná osoba.

69. Na tomto mieste je potrebné reagovať aj na námietku žalobcu týkajúcu sa narušenia neutrality DPH,
keď z rovnakého zdaniteľného plnenia dvaja intrakomunitárni správcovia dane vymáhajú sumu dane

voči dvom subjektom. Správny súd uvádza, že vyrubenie dane, či už pre neuznanie práva na odpočet
dane, či práva na oslobodenie od dane pri intrakomunitárnom dodaní pre daňový podvod, predstavuje
práve pre dôvod takéhoto vyrubenia dane legitímnu výnimku zo zásady neutrality DPH.

70. Predpoklady pre uplatnenie inštitútu daňového podvodu v prípade práva na oslobodenie od dane

sú zhodné s tými, ktoré sa uplatňujú v prípade posudzovania priznania práva na odpočítanie dane. Z
rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Axel Kittel možno vyvodiť (abstrahovať) kritériá pre posúdenie
účasti daňového subjektu na daňovom podvode. Ide o štyri kritéria (podmienky), pričom nesplnenie
akejkoľvek z nich znamená, že neboli splnené podmienky na odmietnutie nároku na odpočet, resp.
na neuznanie práva na oslobodenie od dane. Prvou podmienkou testu je existencia daňovej straty

(daňového úniku)ku dňu rozhodovania. Druhou podmienkou je, že preukázaná existencia daňovej straty
(úniku)boladôsledkompodvodnéhokonania.Treťou podmienkouje,abypodvodnékonanie,vdôsledku
ktorého vznikla daňová strata -únik bolo spojené s obchodnými transakciami daňového subjektu.
Napokon štvrtou podmienkou je preukázanie toho, že daňový subjekt vedel alebo pri vynaložení náležitej
opatrnosti mal alebo mohol vedieť o spojení podvodného konania s jeho obchodnými transakciami.

Dôkazné bremeno vo vzťahu ku všetkým kritériám, ktorých preukázanie je predpokladom odopretia
odpočtu dane resp. neuznanie oslobodenia od dane z dôvodu účasti daňového subjektu na daňovom
podvode zaťažuje správcu dane.

71. Pokiaľ žalobca namietal nepreukázanosť tvrdenia žalovaného ohľadom údajného podvodného

konania, opakovane všeobecne namietal, že správca dane svoje dôkazné bremeno neuniesol
a nepreukázal existenciu akéhokoľvek podvodného konania, ako ani vedomosť či možnosť
kontrolovaného daňového subjektu dozvedieť sa o podvodnom konaní, resp. všeobecne namietal, že
správca dane a žalovaný nerealizovali tzv. Axel Kittel test, a tým neuniesli svoje dôkazné bremeno
a nepreukázali daňový podvod, ani účasť kontrolovaného daňového subjektu na daňovom podvode,

správny súd tieto námietky nehodnotil ako dôvodné.

72.Správnysúdzdôrazňuje,žepodstatoupreukázaniadaňovéhopodvoduniejeto,abyfinančnéorgány
formálne vykonávali tzv. Axel Kittel test, ale to, či ich skutkové zistenia v súhrne dostatočne preukazujú
naplnenie judikatúrou súdneho dvora abstrahovaných kritérií pre záver o daňovom podvode a záver o

neuznaní odpočtu či oslobodenia od dane pre daňový podvod.

73. Vo vzťahu k existencii podvodu finančné orgány musia vysvetliť, v čom bola podstata daňového
podvodu, a to uvedením skutkových okolností, z ktorých je možné v ich súhrne ustáliť, že v konkrétnej
veci išlo o daňový podvod. Pre preukázanie daňového podvodu je pritom typická absencia priamych

dôkazov o podvodnom konaní, pretože práve podvodné konanie je postupom subjektov v obchodnom
reťazci zastierané. O podvode preto môžu svedčiť nepriame dôkazy spočívajúce v neštandardných
okolnostiach obchodných transakcií, ktoré jednotlivo nemusia byť nezákonné, ani svedčiť o daňovom
podvode, avšak o daňovom podvode svedčia práve vo svojom súhrne. Zároveň je potrebné dodať, žetakéto neštandardné okolnosti nemožno striktne kategorizovať vo vzťahu k jednotlivým podmienkam
daňového podvodu, pretože je pre ne často charakteristické, že svedčia súčasne o niekoľkých
podmienkach daňového podvodu, t. j. tak o daňovom úniku, podvodnom konaní, ako aj naplnení

vedomosti, či možnosti vedomosti konkrétneho daňového subjektu o tom, že jeho obchodná transakcia
je súčasťou daňového podvodu.

74. Tak ako bolo vyššie uvedené, v predmetnom daňovom konaní bolo vykonané rozsiahle dokazovanie,
na základe ktorého správca dane a žalovaný dospeli k záveru o podvodnom konaní v rámci obchodného

reťazca, na ktorom bol účastný aj kontrolovaný daňový subjekt. Správca dane i žalovaný dostatočne
určito a zrozumiteľne popísali činnosť kontrolovaného daňového subjektu, jeho zapojenie do daného
obchodného reťazca označeného podvodným konaním a jeho vedomostnej zložke o ňom, pričom nejde
o svojvoľné či účelové závery finančných orgánov, tak ako ich označuje žalobca, ale sú výsledkom
posúdenia získaných dôkazov, a to každého jednotlivo a všetky vo svojich vzájomných súvislostiach,
čo vyplýva aj z rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia prvostupňového orgánu. Preto je správny súd

toho názoru, že žalobca v rámci svojich námietok sa zameral len na vybrané čiastkové okolnosti (napr.
neuplatnenie všetkých zmluvných oprávnení kontrolovaného daňového subjektu voči jeho odberateľom,
postúpenie neuhradených pohľadávok voči odberateľom, usporiadanie zmluvných vzťahov medzi
kontrolovaným daňovým subjektom a jeho odberateľmi a ich neprehľadnosť, nespárovanie platieb za
vystavenéfaktúryčicharakteristikamaďarskýchodberateľov),beztoho,abynamietalostatnéfinančnými

orgánmi ustálené neštandardné okolnosti, ktorými tieto tiež dôvodili preukázanosť daňového podvodu
(vrátane vedomostnej zložky). Zároveň ak zistené neštandardné okolnosti svedčia o tom, že subjekt mal
a mohol vedieť o tom, že sa svojim zdaniteľným obchodom zúčastňuje na reťazci obchodov postihnutých
daňovým podvodom, v rámci hodnotenia vedomosti daňového subjektu o účasti na daňovom podvode
musí správca dane vziať do úvahy aj to, či daňový subjekt prijal pri výkone svojej činnosti také opatrenia,

ktoré je možné rozumne požadovať, aby sa uistil, že jeho zdaniteľný obchod nie je súčasťou daňového
podvodu. Posudzovanie prijatia rozumných opatrení smerujúcich k tomu, aby sa daňový subjekt nestal
svojim obchodom účastným na daňovom podvode je podmienené primárne tvrdením a preukázaním
takýchto opatrení daňovým subjektom. Charakter neštandardných okolností konkrétneho zdaniteľného
obchodu pritom určuje aj charakter opatrení, ktorých prijatie je možné rozumne očakávať od daňového

subjektu, na preukázanie jeho dobrej viery v poctivosť obchodu. Správne orgány pritom nie sú povinné
dávať návod, ako mal daňový subjekt konať, aby sa vyhol účasti na daňovom podvode. Preto podľa
názoru správneho súdu, ak finančné orgány takéto okolnosti na strane kontrolovaného daňového
subjektu hodnotili ako neštandardné a nasvedčujúce daňovému podvodu (vrátane vedomostnej zložky),
uvedené námietky žalobcu neboli spôsobilé spochybniť.

75. Správny súd, aj s ohľadom na už vyššie uvedené zdôrazňuje, že pri limitovaní svojej prieskumnej
právomoci žalobnými bodmi, všeobecná námietka žalobcu o nepreukázaní daňového podvodu v spojení
s takto konkretizovanými žalobnými bodmi, by umožňovali prieskum záverov finančných orgánov
o hodnotení všetkých neštandardných okolností danej veci v ich súhrne, len v prípade dôvodnosti

žalobcom konkretizovaných námietok, čo ale správny súd nezistil. Inak povedané, len dôvodne
namietané nesprávne hodnotenie parciálnych okolností finančnými orgánmi by mohlo implicitne
konkretizovať obsah (inak nepreskúmateľnej) všeobecnej námietky o nepreukázaní daňového podvodu
(vrátane vedomostnej zložky), a to možným vplyvom takého nesprávneho hodnotenia na spôsobilosť
súhrnu ostatných (žalobcom nenamietaných) okolností danej veci preukázať daňový podvod (vrátane

vedomostnej zložky).

76. Pokiaľ žalobca v súvislosti s preukázaním vedomostnej zložky účasti na daňovom podvode namietal
aj tvrdenie žalovaného a správcu dane o tom, že kontrolovaný daňový subjekt nepostupoval s náležitou
obozretnosťou, resp. neoveril si svojich odberateľov, dôvodiac svoju námietku tým, že si svojich

odberateľov overil vo verejne dostupných registroch, vrátane overenia ich registrácie ako platcov DPH,
pričom ani jeden z odberateľov v rozhodnom období nemal v týchto registroch negatívny záznam o
plnení svojich povinností, čo bolo uvedené aj v priebehu daňového konania (pri prerokovaní námietok k
protokolu) a negatívny záznam vo verejných registroch nebol preukázaný ani správcom dane, správny
súd ani túto námietku nehodnotil ako dôvodnú. Samotné preverenie plnenia si povinnosti odberateľmi

vo verejných registroch a ich registrácie na DPH predstavuje len čiastkový a vo svojej podstate
elementárny postup pri akomkoľvek preverovaní obchodných partnerov, a už len preto, uvedeným
nemôže byť vyčerpaná požiadavka náležitej obozretnosti podnikateľa a prijatia rozumných opatrení
smerujúcich k tomu, aby sa daňový subjekt nestal svojim obchodom účastným na daňovom podvode.Pričom reťazce obchodovania s hutným materiálom vymedzené v predmetnej veci, ktorých bol žalobca
súčasťou predstavovali okolnosť, pri ktorej sa preverovanie odberateľov vo verejných registroch nejaví
ako primerané.

77. K žalobcovým tvrdeniam o nevedomosti kontrolovaného daňového subjektu, či jeho odberatelia
odvedú alebo neodvedú daň, o tom ako kontrolovaný daňový subjekt nemal akýkoľvek vplyv na plnenie
daňových povinností jeho odberateľmi po uskutočnení plnení a pripísania mu na ťarchu správcom dane
nesplnenie daňových a účtovných povinností odberateľov, správny súd opätovne zdôrazňuje, že pre

preukázanosť daňového podvodu a naplnenie vedomostnej zložky je rozhodujúci a postačujúci súhrn
neštandardných (podozrivých okolností), a nie priama vedomosť o budúcom správaní sa odberateľov.

78. Rovnako nepovažoval správny súd za relevantné námietky žalobcu, že žiadne podvodné konanie
do dnešného dňa nezistili slovenské ani maďarské OČTK, nakoľko má za to, že nie je možné zamieňať
podvodné konanie v zmysle trestnoprávnom s daňovým podvodom v zmysle administratívnoprávnom,

nakoľko ide o dva odlišné inštitúty, u ktorých je síce možný prienik, avšak preukázanosť daňového
podvodu v zmysle administratívnoprávnom nie je žiadnym spôsobom podmienená preukázaním
trestnoprávneho konania.

79. Vzhľadom na uvedené správny súd mohol konštatovať, že správca dane i žalovaný riadne a

v logických súvislostiach odôvodnili podvodné konanie v rámci vyššie špecifikovaných obchodných
reťazcoch, účasť kontrolovaného daňového subjektu v nich, vrátane jeho vedomostnej zložky, preto
považoval predmetnú námietku za nedôvodnú.

VII.

Záver a rozhodnutie o trovách konania

80. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd žalobu v celom rozsahu podľa § 190 SSP zamietol ako
nedôvodnú (výrok I).

81. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, keďže žalobca nemal v konaní ani len
čiastočný úspech a zároveň v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré
by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi
nepriznal (výrok II).

82. Toto rozhodnutie bol prijatý senátom správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (podľa § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho
doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno
odpustiť. (§ 443 ods. 5 SSP)

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému

správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len „sťažnostné body"),d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,
2 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. (§ 56 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje

podania pred správnym súdom. (§ 440 ods. 2 SSP).