Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 25, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/90/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2219203608
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2219203608.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Behranová a sudkýň: JUDr.

Dominika Horváthová a JUDr. Ľubica Spálová v spore žalobcu: A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
B. XXXX/XX, XXX XX C. D., toho času Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody
Leopoldov, zastúpený: JUDr. Gergely Pšenák, advokát so sídlom M. R. Štefánika 30, 940 01 Nové
Zámky, proti žalovanej: E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. G. XXX/X, B., XXX XX H., zastúpená:
JUDr. Ivana Hutňanová, advokátka so sídlom Krížna 17D, 811 07 Bratislava, za účasti intervenienta
na strane žalovanej: CUBER s. r. o., IČO: 44 950 659, so sídlom Údernícka 6088/3, 851 01Bratislava,
zastúpený: soukeník – štrpka s. r. o., IČO: 36 862 711, so sídlom Strážnická 8141/5, 811 08 Bratislava,

o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.
k. 21C/62/2019-366 zo dňa 19. februára 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná a intervenient na strane žalovanej majú n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania
voči žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.NapadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancievovýrokuI.žalobuzamietol.VýrokomII.priznalžalovanej
a intervenientovi na strane žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

1.1 Právne svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustanovenia § 60, § 131, § 132 ods. 1 až 3, § 137
písm. c), § 154, § 157 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (v ďalšom texte „C. s.
p.“), § 123, § 124, § 126 ods. 1, § 132 ods. 1, § 133 ods. 2, § 136 ods. 1 a 2, § 37 ods. 1, § 40 ods. 1, §
41a ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (v ďalšom texte „Občiansky zákonník“), § 47
ods. 1 a 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), § 70 ods. 1 zákona č.
162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení

neskorších predpisov (ďalej len "katastrálny zákon").

1.2 V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal určenia, že je
podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/2 k stavbám v katastrálnom území B. - hala C (spracovanie
tabakových výrobkov) a hala D (sklad cementu a vápna) zapísané na liste vlastníctva č. XXX, hala E
(sklad lešenia) na liste vlastníctva č. XXX a poľnohospodárska budova (hala C – dielňa a výrobňa) na
liste vlastníctva č. XXX. Žalobca a žalovaná sú bývalí manželia, ich bezpodielové spoluvlastníctvo (BSM)

bolo zrušené súdom v roku 2009, k rozvodu došlo v roku 2019. Podľa žalobcu nehnuteľnosti podľa
jeho pokynov držali a spravovali tretie osoby a ním riadené obchodné spoločnosti. Po jeho vzatí do
väzby sa so žalovanou dohodli na prevode majetku do ich podielového spoluvlastníctva, avšak žalovaná
mala nehnuteľnosti previesť do svojho výlučného vlastníctva a po rozvode sa s ním odmietla vyporiadať.Finančné prostriedky na nákup a rekonštrukciu sporných nehnuteľností mali pochádzať z pôžičky od
žalobcovej matky. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že podľa aktuálnych výpisov z listov vlastníctva je
výlučnou vlastníčkou haly C a haly D žalovaná. Vlastníčkou poľnohospodárskej budovy bez súpisného

čísla je na základe kúpnej zmluvy z roku 2019 tretia osoba a vlastníkom haly E je spoločnosť CUBER
s. r. o. takisto na základe kúpnej zmluvy z roku 2019. Pre rozhodnutie je určujúci právny stav v čase
vyhlásenia rozsudku, žalovaná v tejto časti sporu nie je pasívne legitimovaná, čo viedlo k zamietnutiu
tejto časti žaloby. Súd sa ďalej zaoberal nárokom na určenie spoluvlastníctva k hale C a hale D, pričom
skúmal, či žalobca uniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Konštatoval, že žalobca má v civilnom

spore povinnosť substancovane tvrdiť rozhodujúce skutočnosti, čo znamená uviesť konkrétny právny
titul nadobudnutia vlastníctva, ktorý je možné subsumovať pod hmotnoprávnu normu. Žalobca túto
povinnosť nesplnil, pretože neoznačil žiaden relevantný právny titul, na základe ktorého by vlastníctvo
nadobudol. Tvrdenia žalobcu, že nehnuteľnosti boli v jeho pôsobnosti prostredníctvom tretích osôb
alebo obchodných spoločností, sú z hľadiska slovenského právneho poriadku neprípustné, nakoľko
inštitút vlastníctva prostredníctvom tretích osôb neexistuje. Súd zdôraznil, že spoločné hospodárenie

účastníkov po zrušení ich bezpodielového spoluvlastníctva je pre posúdenie veci nepodstatné, pretože
takáto aktivita zo zákona nespôsobuje obnovu spoluvlastníctva a žalobca nepredložil žiadnu povinnú
písomnú dohodu o nadobudnutí nehnuteľností. Výlučnou vlastníčkou sporných stavieb sa stala žalovaná
nazákladekúpnejzmluvyzroku2016,čopredstavujeriadnyprávnytitulanadobúdacíspôsobvsúlades
Občianskymzákonníkom.Vlastníctvosanadobúdavkladomdokatastraaakékoľvekdomnienkyžalobcu

o tom, že mal byť stranou zmluvy, sú v rozpore s kogentnými normami a spôsobujú neplatnosť takýchto
dojednaní. Navyše sa ukázalo, že žalobca o uzavretí predmetnej kúpnej zmluvy v čase jej vzniku ani
nevedel, čo vnáša pochybnosti do jeho tvrdení o udeľovaní pokynov predávajúcemu. Za irelevantnú
označil súd aj argumentáciu, že financie na kúpu poskytla matka žalobcu, pretože samotné zaplatenie
kúpnej ceny treťou osobou nezakladá spoluvlastnícke právo tejto osoby k veci, ak chýba jasne prejavená

písomná vôľa všetkých nadobúdateľov. Rovnako nie je prekážkou nadobudnutia vlastníctva nízky príjem
žalovanej.

1.3 Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno,
nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu ani naliehavý právny záujem, a preto žalobu v celom

rozsahu zamietol bez ďalšieho dokazovania.

1.4 K nevykonaniu výsluchu svedkov súd uviedol, že žalobca dostatočne nešpecifikoval preukazované
skutočnosti a nezabezpečil ich účasť na konaní. Výsluch strán označil za len podporný dôkaz, ktorý
v tomto prípade nemohol nahradiť chýbajúce skutkové tvrdenia žalobcu. Zdôraznil, že nie je povinný

vykonať všetky navrhované dôkazy, najmä ak nie sú relevantné pre aplikovanú právnu normu, a
dokazovanie nemá slúžiť na náhodné vyhľadávanie skutočností v prospech strany. Argumenty o
obmedzení žalobcu z dôvodu výkonu trestu súd zamietol s poukazom na jeho zastúpenie advokátom
a možnosť využitia inštitútu zabezpečenia dôkazu. V závere súd konštatoval, že v súlade s judikatúrou
nie je povinný odpovedať na každý detailný argument strán, ale len na tie, ktoré majú pre rozhodnutie

vo veci podstatný význam.

1.5Otrováchkonaniarozhodoltak,žežalovanejaintervenientovinastranežalovanej,ktorímalivkonaní
plný úspech, priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Dôvody hodné osobitného
zreteľa pre prípadný postup podľa § 257 C. s. p. súd na strane žalobcu nevzhliadol a ich existencia ani

nebola žalobcom tvrdená a preukázaná.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalobca z dôvodov,
že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) C. s. p.), súd

prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods.
1 písm. f) C. s. p.), zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. g) C. s.
p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.
1 písm. h) C. s. p.).

2.1 V dôvodoch odvolania žalobca uviedol, že postupom súdu prvej inštancie došlo k závažnému
porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, pretože mu bolo znemožnené riadne uskutočňovať
procesné práva, čo vyústilo do zmätočného a arbitrárneho rozhodnutia. Žalobca namietal najmä postojsúdu k jeho osobnej limitácii vyplývajúcej z výkonu trestu odňatia slobody. Hoci súd v odôvodnení
rozsudku konštatoval, že táto prekážka nie je relevantná, žalobca zdôraznil, že súd mal využiť
dostupné technické prostriedky a zabezpečiť jeho účasť na pojednávaniach prostredníctvom telemostu.

Ignorovaním tejto žiadosti a nevyužitím vzdialenej prítomnosti súd podľa neho priamo zasiahol do jeho
procesných možností v miere, ktorá odporuje princípom spravodlivého súdneho konania. Žalobca trvá
na tom, že svoje tvrdenia uvedené v žalobe preukázal v konaní dostatočným spôsobom. Nesúhlasí so
záverom súdu o nesplnení povinnosti substancovane tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a je presvedčený,
že skutkový stav prezentovaný v jeho podaniach bol pre potreby konania postačujúci.

2.2 Žalobca opakovane poukazoval na to, že peniaze poskytla jeho matka ako pôžičku na spoločné
podnikanie oboch strán. Súd túto skutočnosť označil za irelevantnú, s čím sa žalobca nestotožňuje,
najmä ak žalovaná túto informáciu nepoprela a zároveň nedokázala hodnoverne preukázať vlastné
zdroje, z ktorých mala nehnuteľnosti nadobudnúť. Postup súdu v tejto otázke vníma ako jednostranný
a formalistický, čo považuje za porušenie práv garantovaných Dohovorom o ochrane ľudských práv

a základných slobôd. Namietal ďalej svojvôľu pri hodnotení dôkazov a prekročenie limitov zásady
voľného hodnotenia dôkazov. S odkazom na judikatúru Ústavného súdu SR pripomenul, že vnútorné
presvedčenie sudcu nesmie znamenať nezodpovednosť, ale musí byť výsledkom starostlivého uváženia
všetkých dôkazov v ich komplexnosti a v súlade s pravidlami formálnej logiky. Kontrola tohto postupu
sa musí odraziť v presvedčivom odôvodnení rozsudku, ktoré jasne vysvetlí úvahy súdu, vyhodnotí

vierohodnosť dôkazov a zdôvodní nevykonanie ďalších navrhovaných prostriedkov. Podľa žalobcu
napadnutérozhodnutietietoatribútynespĺňaavykazujeznakyeklektickéhovýberudôkazovsmerujúcich
k vopred určenému záveru.

2.3 Odvolacímnávrhomžalobcažiadalodvolacísúd,abyrozsudoksúduprvejinštancievcelomrozsahu

zrušilavecvrátilnaďalšiekonanie,pričomsizároveňuplatnilnároknanáhradutrovodvolaciehokonania
v plnej výške.

3. Intervenient na strane žalovanej vo svojom vyjadrení k odvolaniu vyslovil zásadný nesúhlas s
odvolaním žalobcu, považuje ho za účelové a nedôvodné. Poukázal na to, že hoci sa žalobca formálne

odvoláva na viaceré zákonné dôvody podľa Civilného sporového poriadku, vecne sa v argumentácii
(aj to nesprávne) venuje len jednému z nich, zatiaľ čo ostatné ponecháva bez akéhokoľvek vyjadrenia.
Podľa intervenienta je odvolacia argumentácia postavená len na všeobecných odkazoch na súdne
rozhodnutia, ktoré však neobsahujú relevantný súvis so skutkovým stavom prejednávanej veci, čo
nemôže viesť k naplneniu odvolacích dôvodov. V súvislosti s námietkou žalobcu o potrebe zabezpečenia

telemostu intervenient zdôraznil, že žalobca bol v konaní riadne právne zastúpený a jeho osobná
účasť na pojednávaniach nebola potrebná, preto súd nemal zákonný dôvod takýto prenos iniciatívne
zabezpečovať. Za právne irelevantnú považuje intervenient aj argumentáciu žalobcu o pôžičke peňazí
na kúpu stavieb od jeho matky. Samotný fakt zapožičania finančných prostriedkov nezakladá žiaden
nadobúdací titul k vlastníctvu, čo ilustruje na príklade bankového úveru, kde sa banka takisto nestáva

vlastníkom kupovanej veci. Intervenient vníma rozsudok prvej inštancie ako vecne správny, zákonný a
náležite odôvodnený. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie odmietol alebo zamietol, potvrdil napadnutý
rozsudok a priznal intervenientovi plnú náhradu trov odvolacieho konania.

4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila aj žalovaná s tým, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je

vecne správny, zákonný a náležite odôvodnený. Súd prvej inštancie sa so skutočnosťami uvedenými v
žalobe vyrovnal logicky a v dostatočnom rozsahu, pričom jeho závery o nepreukázaní vecnej legitimácie
a neunesení dôkazného bremena žalobcom sú správne. Podľa žalovanej žalobca v odvolaní neuviedol
žiadnu relevantnú skutkovú ani právnu argumentáciu, ktorou by spochybnil postup súdu alebo založil
ním uvádzané odvolacie dôvody. K námietke žalobcu ohľadom nezabezpečenia jeho prítomnosti na

pojednávaní formou telemostu žalovaná uviedla, že žalobca ani jeho právny zástupca o osobnú účasť
nežiadali a ani nenavrhli eskortu z väzenia. Žalobca bol zastúpený advokátom s plnou mocou na celé
konanie, súd preto predvolával len zástupcu, pričom osobná účasť strany je jej právom, nie povinnosťou.
Zároveň žalovaná odmietla námietku o nevykonaní výsluchu žalobcu, pretože výsluch strany nemôže
nahradiť chýbajúce skutkové tvrdenia v žalobe. Žalobca bol povinný rozhodujúce skutočnosti o

nadobudnutí majetku uviesť už v žalobe, čo neurobil, a dokazovanie má slúžiť na preukázanie tvrdených
skutočností, nie na ich dodatočné zisťovanie. Žalovaná ďalej zdôraznila, že žalobca v konaní neuniesol
bremeno tvrdenia, pretože ani po opakovaných výzvach súdu neuviedol žiadny konkrétny právny titul,
na základe ktorého mal nadobudnúť spoluvlastnícky podiel. Žalobca netvrdil existenciu písomnej zmluvyani žiadnu inú právnu skutočnosť v zmysle zákona, pričom ústnou dohodou vlastníctvo k nehnuteľnosti
nadobudnúť nemožno. Argumentáciu žalobcu, že finančné prostriedky poskytla jeho matka, považuje
žalovaná za právne bezvýznamnú, pretože takýto spôsob nadobudnutia vlastníctva zákon neupravuje

a nezakladá nárok na spoluvlastnícky podiel ani v prípade, ak by kupujúci cenu nezaplatil. V závere
žalovaná skonštatovala, že ostatné odvolacie dôvody žalobca len formálne vymenoval bez uvedenia
akýchkoľvek skutočností, o ktoré by ich opieral. K námietke nesprávnych skutkových zistení dodala,
že žalobca nepreukázal žiadne pochybenie súdu pri hodnotení dôkazov ani logický rozpor v jeho
úvahách. Rovnako absentuje akékoľvek vysvetlenie, v čom má spočívať nesprávne právne posúdenie

veci. Žalovaná preto navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal jej náhradu trov
odvolacieho konania.

5. Ďalšie vyjadrenia odvolaciemu súdu doručené neboli.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas

(§ 362 ods. 1 C. s. p.), oprávnenou stranou sporu (§ 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 C. s. p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm.
b), f), g) a h) C. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C. s.
p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C. s. p.) s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa

procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 C. s. p.), viazaný skutkovým stavom ako ho zistil
súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C. s. p.), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 C. s. p.), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Predmetom prvoinštančného konania bolo prejednanie a rozhodnutie sporu na základe žaloby,
ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej určenia, že predmetné nehnuteľnosti evidované na listoch
vlastníctva č. XXX, XXX I. XXX vedených pre okres Dunajská Streda, obec B., katastrálne územie B. sú
v podielovom spoluvlastníctve žalobcu so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1 k celku. Svoj nárok

žalobca odôvodnil tým, že so žalovanou sú bývalí manželia, počas trvania manželstva bolo zrušené ich
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, k jeho vyporiadaniu nikdy nedošlo. Podľa žaloby sú predmetné
nehnuteľnosti „vo výlučnej pôsobnosti žalobcu cestou tretích osôb“ od roku 2011. Po vzatí žalobcu
do väzby sa so žalovanou dohodli, že predmetné nehnuteľnosti budú prevedené do ich podielového
spoluvlastníctva.Neskôrvšakzistil,žežalovanápreviedlanehnuteľnostidosvojhovýlučnéhovlastníctva

a odmieta sa so žalobcom vyrovnať.

8. Odvolací súd, s prihliadnutím na rozsah a dôvody odvolania, preskúmal správnosť postupu a
rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý žalobu zamietol, keď z listov vlastníctva č. XXX I. J. XXX zistil, že
ako vlastník stavby bez súpisného čísla na pozemku parc. č. 272/18, dielňa a výrobňa v katastrálnom

území B. je zapísaná K. B. B., a ako vlastník stavby so súpisným číslom XXX na pozemku parc. č.
272/5 a 272/38, hala E - sklad lešenia je zapísaný intervenient na strane žalovanej. Žalovaná nie je
evidovaná ako vlastníčka uvedených nehnuteľností, nie je preto pasívne legitimovaná v konaní v časti
o určenie spoluvlastníckeho práva žalobcu k týmto nehnuteľnostiam. Z tohto dôvodu preto v uvedenej
časti prvoinštančný súd žalobu zamietol. V časti o určenie, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom o

veľkosti 1 k celku k stavbám zapísaným na liste vlastníctva č. XXX prvoinštančný súd dospel k záveru,
že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia, pretože neoznačil žiaden právny titul, na základe ktorého mal
nadobudnúť vlastnícke, resp. spoluvlastnícke právo k sporným stavbám. Neuniesol tým ani dôkazné
bremeno, a preto súd nemal za preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, ani naliehavý právny
záujem na požadovanom určení. Z vyššie uvedených dôvodov tak súd žalobu zamietol, a to bez ďalšieho

dokazovania.

9. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak
je vo výroku vecne správne.

10. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 C. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.11. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a obsahu spisového materiálu vo veci, dospel odvolací
súd k záveru, že súd prvej inštancie správne zameral svoje dokazovanie na zistenie skutočností

relevantných pre posúdenie žalobou uplatneného nároku a rozhodnutie veci. Výsledky dokazovania
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, dospel k správnym skutkovým
zisteniam, významným pre rozhodnutie vo veci a vec aj správne právne posúdil. Súd prvej inštancie
napadnutýrozsudokriadne,vyčerpávajúcoodôvodnil,pričomsazároveňpodrobnevyrovnalsovšetkými
skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci, vyrovnal sa aj s podstatnou argumentáciou a

námietkami sporových strán. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, pričom konštatuje správnosť jeho dôvodov. Na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia a z dôvodu vyrovnania sa s odvolacími námietkami žalobcu uvádza nasledovné:

12. Žalobca predovšetkým namietal, že súd prvej inštancie mu svojím procesným postupom porušil
právo na spravodlivý proces. V súvislosti s týmto odvolacím dôvodom tvrdil, že vzhľadom na jeho výkon

trestu odňatia slobody a s poukazom na dostupné technické možnosti, mal súd prvej inštancie na
pojednávaniach zabezpečiť jeho vzdialenú prítomnosť formou telemostu.

13. Právo na spravodlivý súdny proces predstavuje možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky

poskytované právnym poriadkom. Pod porušením práva na spravodlivý proces sa rozumie nesprávny
procesný postup súdu, spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení procesných ustanovení, ktoré
sa vymykajú zákonnému, ale aj ústavnému procesno-právnemu rámcu, a ktorý tak zároveň znamená
aj porušenie procesných práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky. Pod pojmom „procesný
postup“ (čo vyplýva aj z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR a judikatúry Ústavného súdu SR) sa

rozumiefaktická(ne)činnosťsúduznemožňujúcastranesporurealizáciujejprocesnýchoprávnení,resp.
možnosť jej aktívnej účasti v spore, predchádzajúca vydaniu súdneho rozhodnutia. Obsahom práva na
spravodlivý proces (článok 46 ods. 1 Ústavy SR) je umožniť každému, bez akejkoľvek diskriminácie,
reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo
na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a

použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,
neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva
na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 22/04) a ani
právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade

s jeho požiadavkami (sp. zn. I. ÚS 50/04).

14. V súvislosti s uvedenou odvolacou námietkou žalobcu je potrebné predovšetkým vychádzať zo
skutočnosti, že v konaní bol zastúpený právnym zástupcom – advokátom, ktorého si zvolil. Procesné
úkony (procesné povinnosti i procesné oprávnenia), ktoré pre žalobcu ako stranu sporu vyplývajú z

Civilného sporového poriadku preto mohol vykonávať prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu. V
preskúmavanej veci súdu prvej inštancie zo žiadnej relevantnej skutočnosti ani zo žiadneho ustanovenia
Civilného sporového poriadku nevyplynula povinnosť zabezpečiť účasť žalobcu na pojednávaní – či už
fyzicky alebo dostupnými technickými prostriedkami. Odvolací súd tu súhlasne s prvoinštančným súdom
tiež zdôrazňuje, že v zmysle ustanovenia § 195 C. s. p. súd môže nariadiť výsluch strany o tvrdených

skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak. Ide teda o podporný dôkaz,
pričom tvrdenia, ktoré sa majú preukázať sú podstatné a rozhodujúce z hľadiska hmotnoprávnej normy
– skutočnosti spôsobilé privodiť úspech strany v spore. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti správne
uviedol, že žalobca svoju povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti z hľadiska hmotného
práva nesplnil. Neuviedol - netvrdil žiadnu (právnu)skutočnosť, z ktorej by bolo možné vyvodiť jeho

spoluvlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam. Nie je tak možné súhlasiť s jeho odvolacou
námietkou, že má za to, že dostatočným spôsobom v konaní preukázal svoje tvrdenia uvádzané
v žalobe. Pokiaľ v konaní nesplnil svoju povinnosť substancovane tvrdiť – teda tvrdiť skutočnosti
relevantné z hľadiska hmotného práva, nie je možné neexistujúce relevantné tvrdenia ani preukázať.
Tvrdenia žalobcu o tom, že „sporné stavby boli od roku 2011 v jeho výlučnej pôsobnosti cestou tretích

osôb“ sú z hľadiska hmotného práva bez významu a nie sú spôsobilé privodiť úspech žalobcu v konaní.

15. Nie je možné súhlasiť ani s tou odvolacou námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie sa nevyrovnal
so skutočnosťou, že peňažné prostriedky na kúpu sporných stavieb poskytla matka žalobcu. Toutoargumentáciou sa prvoinštančný súd podrobne zaoberal v odseku 47 odôvodnenia svojho rozhodnutia
a náležite sa s ňou vyrovnal. S jeho záverom, podľa ktorého nie je dôležité, kto poskytol finančné
prostriedky prevodcovi za nadobúdateľa, sa odvolací súd stotožňuje. Súd prvej inštancie v odôvodnení

svojho rozhodnutia podrobne ozrejmil skutočnosti právne významné pre vznik vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam (odseky 45., 46.)

16. Podľa žalobcu súd prvej inštancie svojvoľným hodnotením a vykonaním dôkazov porušil práva
žalobcu na spravodlivé súdne konanie. Nekonkretizoval však v čom spočívalo svojvoľné hodnotenie a

vykonanie dôkazov.

17. Podľa § 191 ods. 1 C. s. p dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo.

18. Hodnotenie dôkazov v zmysle ustanovenia § 191 C. s. p. je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané
procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd
v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz
hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale
nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí

súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím
významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

19. Odvolací súd preskúmaním obsahu spisu nevzhľadal dôvodnosť ani uvedenej námietky.
Predovšetkým je potrebné konštatovať, že skutkový stav zistený súdom prvej inštancie korešponduje

s predloženými dôkazmi, tieto dôkazy súd vyhodnotil jednotlivo a aj v ich vzájomnej súvislosti v súlade
s citovaným ustanovením § 191 C. s. p.. Postup súdu v procese dokazovania je potrebné hodnotiť
ako správny, hospodárny, precízne vychádzajúci z procesných aj hmotnoprávnych noriem. Na základe
takto ustáleného skutkového stavu potom vyvodil správny záver o tom, že žalobca svoju aktívnu vecnú
legitimáciu v spore neuniesol, keď nepreukázal dôvodnosť svojho nároku.

20. Žalobca nekonkretizoval ani tú svoju odvolaciu námietku, že právne úvahy prvoinštančného súdu sú
zmätočné a arbitrárne. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku dôvodnosť tejto námietky nevyplýva. Ako
odvolací súd už skôr konštatoval, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a na správne ustálené
skutkové závery správne zvolil a aplikoval relevantné právne normy.

21. Odvolací dôvod, podľa ktorého zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšieprostriedkyprocesnéhoútoku,ktoréneboliuplatnené,žalobca
tiež nekonkretizoval, odvolací súd preto nemohol pristúpiť k prieskumu jeho dôvodnosti. Dodáva však,
že súd prvej inštancie riadne odôvodnil, prečo nepristúpil k vykonaniu svedeckých výsluchov (ods. 49

odôvodnenia).

22. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu je potrebné uzavrieť, že odvolací dôvod žalobcu
spočívajúci v tvrdení o porušení jeho práva na spravodlivý proces naplnený nebol. Súd prvej inštancie
rozhodol vecne správne, pretože správne zistil skutkový stav a relevantné zákonné ustanovenia zvolil,

interpretoval a aplikoval správne, neboli tak naplnené ani ďalšie odvolacie dôvody uplatnené žalobcom.
Prvoinštančný súd správne rozhodol závislým výrokom aj o náhrade trov konania, keď priznal úspešnej
žalovanej a intervenientovi na strane žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Odvolací súd
preto postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C. s. p. napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdil.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods.
1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 C. s. p., pričom v odvolacom konaní úspešnej žalovanej a
intervenientovi na strane žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C. s. p. súd prvej

inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t. j. jednomyseľne (§ 393 ods.
2 C. s. p.).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je podľa § 421 C. s. p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C. s. p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).