Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. marec 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 1Sas/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0925100269
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Klimeková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100269.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v konaní pred sudkyňou JUDr. Erikou Klimekovou v právnej veci žalobcu: A. A.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom A. B. XXX v zastúpení opatrovníčkou: C. D. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. B.
XXX, právne zastúpeného: Mgr. Benita Horňáková, advokátka so sídlom Kósu-Schoppera 12, Rožňava,
proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Oddelenie peňažných príspevkov
na kompenzáciu ZŤP a posudkových činností Košice, so sídlom Zádielska 2, Košice, o preskúmanie
zákonnostirozhodnutiažalovanéhoč.UPS/US6/SSVRODPPKPC1/SOC/2025/4025zodňa03.03.2025,
takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. UPS/US6/SSVRODPPKPC1/SOC/2025/4025 zo dňa

03.03.2025 a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou v sociálnych veciach doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 12.05.2025
žalobca žiadal preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US6/SSVRODPPKPC1/
SOC/2025/4025 zo dňa 03.03.2025 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo zmenené
rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava (ďalej len „prvostupňový orgán“) č. RV1/
OPPnKŤZPaPČ/PPK/SOC/2024/41609-9 zo dňa 13.11.2024 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“)

vo výrokovej časti tak, že podľa § 20 ods. 2 a § 22 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných
príspevkochnakompenzáciuťažkéhozdravotnéhopostihnutiaaozmeneadoplneníniektorýchzákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z. z.“) a podľa prílohy č. 4 tohto rozhodnutia
nevyhovel žiadosti žalobcu zo dňa 30.09.2024 a nepriznal mu príspevok na osobnú asistenciu. Žalobca
v podanej správnej žalobe žiadal, aby sú rozhodol tak, že zruší rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti
na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby mu súd priznal proti žalovanému právo na náhradu trov konania.

Administratívne konanie

2. Žalobca dňa 30.09.2024 podal žiadosť o peňažný príspevok na asistenciu. Prvostupňový orgán vydal
dňa 06.11.2024 komplexný posudok č. RV1/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2022/41655-4, podľa ktorého miera
funkčnej poruchy u žalobcu je 60%, preto sa považuje za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Zo
zdravotného postihnutia žalobcu vyplývajú sociálne dôsledky v oblasti mobility a orientácie, v oblasti
komunikácie a v oblasti sebaobsluhy. Zároveň podľa uvedeného posudku žalobca nie je odkázaný

na peňažný príspevok na osobnú asistenciu, kompenzácie na peňažný príspevok na asistenciu sa
nenavrhujú. Podľa komplexného posudku bol žalobcovi navrhnutý peňažný príspevok na opatrovanie.
Podľa lekárskeho posudku posudkového lekára žalobca trpí na poruchy osobnosti, správania, intelektu,
komunikácie – ťažké narušenie sociálnej prispôsobivosti. Žalobca zároveň trpí na ťažký organickýpsychosyndróm s mentálnou retardáciou ľahkého stupňa, preto vyžaduje kontinuálny dohľad. Trpí
poruchami správania, je neprispôsobivý, je s ním ťažká spolupráca. Následne dňa 13.11.2024
prvostupňový orgán rozhodnutím č. RV1/OPPnKŤZPaPČ/PPK/SOC/2024/41609-9 nepriznal žalobcovi

peňažný príspevok na osobnú asistenciu. V odôvodnení rozhodnutia odkazuje v celom rozsahu na
vyššie uvedený komplexný posudok zo dňa 06.11.2024, v zmysle ktorého žalobcovi nebol navrhnutý
peňažný príspevok na osobnú asistenciu, ale peňažný príspevok na opatrovanie.

3. Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný

napadnutým rozhodnutím. Žalovaný zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že do jeho výroku doplnil §
20 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z., vo zvyšnej časti ponechal rozhodnutie bez zmeny, teda odvolaniu
žalobcu nevyhovel. V odvolacom konaní posudkový lekár vykonal dňa 28.01.2025 osobné posúdenie
zdravotného stavu žalobcu za účasti jeho opatrovníčky (žalobca bol rozsudkom Okresného súdu
Rožňava sp. zn. 12Ps/20/2024 zo dňa 14.11.2024 obmedzený v spôsobilosti na právne úkony a za
opatrovníčku mu bola ustanovená C. D. A.). Opatrovníčka posudkovému lekárovi uviedla, že žalobca

je slobodný invalidný dôchodca, ktorý žije v rodinnom dome so svojou matkou. Od pondelka do piatka
v čase od 7:45 hod. do 15:45 hod. navštevuje SUBSIDIUM – Špecializované zariadenie a zariadenie pre
seniorov, ktoré mu poskytuje sociálnu službu ambulantnou formou. Uviedla, že pri jednotlivých úkonoch
sebaobsluhy potrebuje usmernenie a dohľad. Žalobca uviedol, že do stacionára chodí rád, hrá tam
stolnýtenis,tancuje.Domaprevažnepozerátelevízor.Svojuprepravusipotrebujezabezpečiťklekárom,

do stacionára, na návštevy príbuzných a známych, na cintorín a v nedeľu do kostola. Žalovaný pri
rozhodovaní vo veci vychádzal z lekárskeho posudku č. UPS/US6/SSVRODPPKPC2/SOC/2025/3483
a komplexného posudku č. UPS/US6/SSVRODPPKPC2/SOC/2025/3483 zo dňa 18.02.2025, podľa
ktorého bola miera funkčnej poruchy žalobcu stanovená na 60% podľa prílohy č. 3 časť IV.2.c.
zákona č. 447/2008 Z. z., pre poruchy osobnosti, správania, intelektu a komunikácie, ťažké narušenie

sociálnej prispôsobivosti (zhodne s prvostupňovým orgánom). Posudkový lekár ústredia uviedol, že
pre svoj závažný zdravotný stav žalobca je odkázaný na kontinuálne opatrovanie. Žalobca pri svojom
ochorení nie je schopný samostatne riadiť svoje činnosti a manažovať činnosť osobného asistenta,
čo je v rozpore s účelom osobnej asistencie, preto na základe posúdenia jeho zdravotného stavu
žalobca nie je odkázaný na osobnú asistenciu podľa § 14 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z.. Na

základe uvedeného žalovaný uzavrel, že po individuálnom posúdení odkázanosti žalobcu na pomoc
inej fyzickej osoby nie je možné sociálne dôsledky vyplývajúce z jeho ťažkého zdravotného postihnutia
kompenzovať požadovanou formou peňažného príspevku na osobnú asistenciu. Žalobca nespĺňa
podmienky odkázanosti na osobnú asistenciu podľa § 14 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z., nakoľko
jeho zdravotný stav neumožňuje dosiahnuť účel podľa § 20 ods. 2 tohto zákona. Zákon špecifikuje

pojem osobnej asistencie a cieľ osobnej asistencie, zdôrazňuje sa najmä podpora nezávislosti
a maximálna aktivizácia fyzickej osoby vo všetkých oblastiach jej života. Osobná asistencia teda
podporuje nezávislosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím ako sú pracovné, vzdelávacie,
rodinné a spoločenské aktivity, ktoré smerujú k spoločenskej integrácii. Žalovaný konštatoval, že osobná
asistencia u žalobcu by neslúžila na zmiernenie, resp. prekonanie sociálnych dôsledkov ťažkého

zdravotného postihnutia a neplnila by účel, na ktorý je určená.

Súdne konanie

4.Žalobcasprávnužalobuodôvodniltým,ženapadnutérozhodnutievychádzaznedostatočnezisteného

skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci. Podrobne opísal svoj zdravotný stav
a uviedol, že pri jednotlivých úkonoch a činnostiach mu pomáha súdom ustanovená opatrovníčka,
ktorá by mala byť jeho asistentkou. Uviedol, že jeho snahou je aktivizácia a sociálne začlenenie sa,
z ktorého dôvodu denne (v pracovných dňoch) navštevuje denný stacionár SUBSIDIUM, kam ho vozí
jeho opatrovníčka. Zariadenie mu umožňuje sociálne začlenenie a zapojenie sa do denných aktivít, ktoré

toto zariadenie ponúka. Okrem uvedeného chodí pravidelne v nedeľu do kostola a k lekárom. Uviedol,
že žalovaný pri rozhodovaní nezohľadňoval jeho denný režim, to ako má nastavené aktivity. Vzhľadom
na popísané aktivity považuje za vhodnejšie, aby mal osobného asistenta, nie opatrovanie v domácom
prostredí.Vžalobezároveňpoukázalnaustanovenie§20ods.2poslednávetazákonač.447/2008Z.z.,
podľa ktorého osobnú asistenciu nie je možné podmieňovať druhom zdravotného postihnutia, stupňom

zdravotného postihnutia alebo závažnosťou zdravotného postihnutia. Poukázal na to, že žalovaný
odôvodnil nepriznanie peňažného príspevku na asistenciu práve zdravotným postihnutím žalobcu, čo
považuje za diskriminačné. Zároveň poukázal na to, že podľa § 39 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z.
účelom opatrovania je zabezpečiť každodenne pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutímscieľomzotrvaťvprirodzenomdomácomprostredí.Uviedol,ževprípadeakbymubolpriznanýpeňažný
príspevok na opatrovanie, bol by de facto nútený zotrvať v domácom prostredí, čo nie je v jeho záujme,
nakoľko mu vyhovuje to, že navštevuje denný stacionár. Zároveň poukázal na to, že v súčasnosti nie je

žiadna blízka osoba, ktorá by ho mohla opatrovať. Jedinou jeho blízkou osobou je jeho švagriná, ktorá
je však zamestnaná na trvalý pracovný pomer, a preto je schopná zabezpečovať vo vzťahu k žalobcovi
výlučne osobnú asistenciu, ktorú už v podstate aj vykonáva. Záverom poukázal aj na to, že v roku 2022
žiadal žalovaného o priznanie peňažného príspevku na opatrovanie, ktorý mu nebol poskytnutý (v tom
čase bola miera jeho funkčnej poruchy 70%). Z uvedeného dôvodu začal navštevovať denný stacionár,

čo mu aktuálne vyhovuje. Poukázal aj na cieľ zákona č. 447/2008 Z. z. , ktorým je maximalizácia
podpory sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti, pričom
zásadným kritériom je dôraz na zachovanie ľudskej dôstojnosti.

5. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú, pretože
vychádza výlučne z presvedčenia a subjektívneho výkladu, že napadnutým rozhodnutím došlo

k zásahu do subjektívnych práv žalobcu. Poukázal na to, že pri rozhodovaní vychádzal zo stanoviska
posudkovéholekárazodňa10.07.2025.Posudkovýlekármalkdispozíciicelúposudkovúdokumentáciu,
zahŕňajúcu kompletnú zdravotnú dokumentáciu žalobcu (vrátane psychiatrického nálezu zo dňa
07.01.2025 doloženého v odvolacom konaní), dňa 28.01.2025 bolo vykonané aj osobné posúdenie
žalobcu. Vypracované stanovisko posudkového lekára spĺňa všetky požiadavky úplnosti, celistvosti

a presvedčivosti, nie je v rozpore s diagnostickými závermi, ktoré vyplývajú z predložených odborných
lekárskych nálezov a vysporiadava sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami. Žalovaný na základe
uvedeného mal za dostatočným spôsobom preukázaný a odôvodnený záver, že žalobca nespĺňa
hmotnoprávne podmienky pre priznanie požadovaného peňažného príspevku.

6. Žalobca v replike doručenej správnemu súdu dňa 17.09.2025 zotrval na právnej argumentácii
uvedenej v správnej žalobe. Opakovane zdôraznil, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí dostatočným
spôsobom neodôvodnil prečo žalobcovi nebol priznaný peňažný príspevok na osobnú asistenciu.

7. Žalovanému bola replika žalobcu spolu s výzvou na vyjadrenie doručená dňa 01.12.2025, žalovaný

sa k replike žalobcu duplikou nevyjadril.

8. Na žiadosť žalovaného správny súd nariadil vo veci pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 16.03.2026.
Pojednávania sa zúčastnili právna zástupkyňa žalobcu a poverený zástupca žalovaného. Právna
zástupkyňa žalobcu na pojednávaní zotrvala na podanej správnej žalobe a zopakovala podstatné

žalobné námietky uvedené v žalobe. Poverený zástupca žalovaného zotrval na skutkových a právnych
záveroch uvedených vo vyjadrení k správnej žalobe a žiadal správnu žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť. Súd na pojednávaní vyhlásil rozsudok, ktorým zrušil rozhodnutie žalovaného č. UPS/US6/
SSVRODPPKPC1/SOC/2025/4025 zo dňa 03.03.2025 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobcovi voči
žalovanému priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

Právne východiská

9. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších

veciach ustanovených týmto zákonom.

10. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok

ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

11. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

12. Podľa § 14 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z., fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je
odkázaná na osobnú asistenciu, ak je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby pri činnostiach uvedených
v prílohe č. 4 a osobnou asistenciou sa dosiahne účel ustanovený v § 20 ods. 2.13. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., osobná asistencia je pomoc fyzickej osobe s ťažkým
zdravotným postihnutím pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4. Osobnú asistenciu vykonáva osobný
asistent.

14. Podľa § 20 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z., účelom osobnej asistencie je aktivizácia, podpora
sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a podpora jej nezávislosti
a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, vykonávanie pracovných aktivít,
vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít. Osobnú asistenciu nie je možné podmieňovať druhom

zdravotného postihnutia, stupňom zdravotného postihnutia alebo závažnosťou zdravotného postihnutia.

Odôvodnenie rozhodnutia správnym súdom

15. Súd v rámci preskúmavania správnou žalobou napadnutého rozhodnutia podrobne preskúmal súdny
spis a administratívny spis žalovaného a po zistení, že správna žaloba bola podaná včas oprávnenou

osobou, pristúpil k súdnemu prieskumu veci v rozsahu podľa § 199 a nasl. SSP.

16. Predmetom konania bol prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia
prvostupňového orgánu, ktorými bola zamietnutá žiadosť žalobcu o priznanie peňažného príspevku
na asistenciu. V preskúmavanej veci nebolo sporným, že žalobca sa považuje za osobu s ťažkým

zdravotným postihnutím s funkčnou mierou poruchy 60% podľa prílohy č. 3 časť IV.2.c) zákona č.
447/2008 Z. z.. Sporným bolo právne posúdenie skutočnosti, či žalobca v dôsledku svojho zdravotného
postihnutia je odkázaný na osobnú asistenciu. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia v celom rozsahu
vychádzal z komplexného posudku, v zmysle ktorého žalobca pre svoj závažný zdravotný stav je
odkázaný na opatrovanie, teda nie je odkázaný na osobnú asistenciu.

17. Žalobca v správnej žalobe namietal nesprávne právne posúdenie a nedostatočne zistený skutkový
stav, pričom poukazoval predovšetkým na svoje pravidelné aktivity (od pondelka do piatka celodenne
navštevuje ambulantne denný stacionár, chodí do kostola, k lekárom, na návštevy k známym). Namietal,
že žalovaný v napadnutom rozhodnutí uvedené skutočnosti nezohľadnil. Zároveň uviedol, že zákon č.

447/2008 Z. z. vyslovene uvádza, že osobnú asistenciu nie je možné podmieňovať druhom zdravotného
postihnutia, stupňom zdravotného postihnutia alebo závažnosťou zdravotného postihnutia.

18. Zákon č. 447/2008 Z. z. upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na
kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení

preukazufyzickejosobysťažkýmzdravotnýmpostihnutím,vyhotovenípreukazufyzickejosobysťažkým
zdravotným postihnutím so sprievodcom (ďalej len "preukaz"), parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu
so zdravotným postihnutím (ďalej len "parkovací preukaz") a právne vzťahy na účely posudzovania
potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu. (§ 1 ods. 1). Cieľom úpravy
právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým

zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za
podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom. (§ 1 ods. 2).

19. Zákon výslovne zdôrazňuje, že osobnú asistenciu nemôže vylučovať druh, stupeň ani závažnosť
zdravotného postihnutia. Inak povedané, podľa platnej právnej úpravy žiadne zdravotné postihnutie

samo osebe nemôže vylučovať fyzickú osobu z možnosti získať osobnú asistenciu. Pri výklade
jednotlivých pojmov, ktoré podľa § 20 ods. 2 vymedzujú účel osobnej asistencie, je potrebné prihliadať na
ďalšie súvisiace ustanovenia zákona. Predovšetkým, podľa už citovaného § 1 ods. 2 zákona č. 447/2008
Z. z. je účelom zákona podpora začlenenia fyzickej osoby za jej aktívnej účasti. Podpora začlenenia však
neznamená, že cieľom môže byť len úplné začlenenie, resp. úplné zrovnoprávnenie osoby s osobou

bez ťažkého zdravotného postihnutia. To potvrdzuje aj ustanovenie § 2 ods. 1 citovaného zákona, podľa
ktorého kompenzáciou sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia sa môže aj len zmierniť
sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia. Takýmto sociálnym dôsledkom je podľa § 2 ods. 2
znevýhodnenie,ktorémáfyzickáosobakvôlijejťažkémuzdravotnémupostihnutiuaktoréztohtodôvodu
nie je schopná prekonať sama. Zo spojenia citovaných ustanovení tak vyplýva, že účelom kompenzácie

nie je len úplné prekonanie sociálnych dôsledkov, ktoré fyzická osoba nedokáže prekonať sama, ale aj
ich zmiernenie. Inak povedané, kompenzácii neprekáža, že sa ňou nedokáže prekonať tento sociálny
dôsledok, ale postačí, ak sa ním zmierni.20. Ustanovenie § 20 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. potom výslovne ustanovuje, že účelom osobnej
asistencie je aktivizácia, podpora sociálneho začlenenia a podpora nezávislosti fyzickej osoby s ťažkým
zdravotným postihnutím, ako aj jej možnosti rozhodovať sa. V spojení s vyššie citovanými ustanoveniami

je však potrebné nedostatok týchto možností u fyzickej osoby chápať ako formy sociálneho dôsledku
ťažkého zdravotného postihnutia. Inak povedané, ak zákon hovorí o podpore nezávislosti, treba pod tým
rozumieť prekonanie závislosti od existujúceho zdravotného postihnutia, ktoré fyzickú osobu obmedzuje
v uvedených činnostiach (plnenie rodinných rolí, vykonávanie pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít
a voľnočasových aktivít). Podobne pod aktivizáciou treba rozumieť zmiernenie pasivity, do ktorej ju

uvrhávajú toto zdravotné postihnutie a obmedzenia, ktoré z toho vyplývajú. Aj podporou sociálneho
začlenenia treba rozumieť zmiernenie sociálneho vylúčenia, ku ktorému jej zdravotné postihnutie vedie.
To isté platí aj pre podporu možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať uvedené činnosti - aj v tomto
prípade ide o prekonanie tých obmedzení v rozhodovaní a v možnostiach ich ovplyvňovania, ktoré sú
dôsledkami ťažkého zdravotného postihnutia. Naopak, pojmy „nezávislosť“ či „možnosť rozhodovať“
nemožno chápať ako dosiahnutie akejsi vysokej intelektuálnej úrovne, schopnosti plnohodnotne sa

orientovať v najzložitejších situáciách či schopnosti riadiť si svoj život celkom nezávisle od iných.

21. Rovnako však tieto pojmy nemožno stotožňovať ani s rozumovou či vôľovou vyspelosťou, ktorá je
potrebná na plnú spôsobilosť na právne úkony v zmysle § 10 Občianskeho zákonníka. Z ustanovenia §
22 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. (po vyslovení nesúladu jeho časti nálezom ústavného súdu sp. zn.

PL. ÚS 16/2018) totiž vyplýva, že peňažný príspevok na osobnú asistenciu možno priznať aj maloletému
dieťaťu, dokonca mladšiemu než šesť rokov. Pretože predpokladom priznania tohto príspevku je práve
odkázanosť na osobnú asistenciu v zmysle § 14 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z., teda aj naplnenie
účelu osobnej asistencie. Inak povedané, sama okolnosť, že fyzická osoba nie je (hoc aj kvôli svojmu
ťažkému zdravotnému postihnutiu) rozumovo, intelektuálne či vôľovo vyspelá tak ako bežný dospelý

človek, ešte nevylučuje, že u nej nemôže mať úspech snaha o aktivizáciu, podpora jej sociálneho
začlenenia a podpora jej nezávislosti a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí,
vykonávanie pracovných, vzdelávacích a voľnočasových aktivít v zmysle § 20 ods. 2 zákona č. 447/2008
Z. z. (rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 7Ssk/111/2022 zo dňa 14.07.2023)

22. Súd nespochybňuje záver žalovaného, ktorý v komplexnom posudku dospel k záveru, že žalobca je
odkázaný na opatrovanie v zmysle § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z.. Zároveň však treba uviesť, že
zo žiadneho ustanovenia tohto zákona nevyplýva, že by sa záver o odkázanosti na osobnú asistenciu
a záver o odkázanosti na opatrovanie vylučovali. Obidve tieto odkázanosti totiž vyplývajú zo sociálnych
dôsledkov, ktoré sa kompenzujú v oblasti sebaobsluhy, kedy fyzická osoba v dôsledku poškodenia alebo

straty telesných, zmyslových či duševných funkcií si sama nemôže zabezpečiť úkony sebaobsluhy,
úkony starostlivosti o svoju domácnosť alebo realizovať základné sociálne aktivity (porovnaj § 5 ods. 2
zákona č. 447/2008 Z. z.). Odlišujú sa v zásade len tým, že účelom osobnej asistencie je podporiť fyzickú
osobu v jej iných aktivitách, kým účelom opatrovania je len pomoc pri úkonoch sebaobsluhy (ktorými
je však aj väčšina úkonov v rámci osobnej asistencie v zmysle prílohy č. 4 zákona č. 447/2008 Z. z.).

Zákon č. 447/2008 Z. z. vylučuje len súbežné poskytovanie opatrovania, resp. príspevku na opatrovanie
a príspevku na osobnú asistenciu. Nevylučuje však, že fyzická osoba môže spĺňať podmienky pre obidva
tieto príspevky, a potom je povinnosťou žalovaného riadne posúdiť všetky zákonné kritériá pre priznanie
jedného či druhého (porov. podobne aj rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 9 Sžsk 25/2019).

23. Je nevyhnutné uviesť, že v prejednávanej veci odôvodnenie žalovaného v prevažnej časti spočíva
v citovaní komplexného posudku vypracovaného posudkovým lekárom. Žalovaný nad rámec záverov
komplexného posudku v zásade len uviedol, že v prípade žalobcu by osobná asistencia neslúžila
na zmiernenie, resp. prekonanie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, a teda by
neplnila svoj účel. V odôvodnení rozhodnutia však absentuje uvedenie dôvodov, na základe ktorých

žalovaný dospel k tomuto záveru. Navyše žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia vôbec nevysporiadal
so žalobcom uvádzanými skutočnosťami, a síce že pravidelne navštevuje denný stacionár, čo je aj
dôvodom prečo žiada práve o peňažný príspevok na osobnú asistenciu. Z obsahu administratívneho
spisu je zrejmé, že tieto skutočnosti žalobca uviedol v rámci osobného posúdenia pred posudkovým
lekárom, ako aj v podanom odvolaní a v neposlednom rade aj v samotnej žiadosti o poskytnutie

peňažného príspevku na osobnú asistenciu. So žalobcom uvedených skutočností je zrejmé, že žalobca
opísal zaužívaný spôsob, akým má nastavený svoj denný režim (podľa zmluvy o poskytovaní sociálnej
služby uzatvorenej so zariadením SUBSIDIUM, ktorú žalobca predložil súdu, od 10.09.2024), pričom
verbalizoval, že navštevovanie tohto zariadenia ambulantnou formou mu vyhovuje, pretože sa tamsocializuje a venuje aktivitám iným ako v domácom prostredí (rozvíja sa). Uvedenými skutočnosťami
sa žalovaný v odôvodnení rozhodnutia vôbec nezaoberal, teda ich ani nevyhodnotil v intenciách
zdôvodnenia prečo, aj napriek tomu, že žalobca dlhodobo navštevuje denný stacionár, kde sa venuje

opísaným činnostiam a socializuje, je podľa názoru žalovaného vylúčené, že by u žalobcu došlo
k naplneniu účelu osobnej asistencie, tak ako bol definovaný vyššie.

24. Zo všetkých uvedených dôvodov tak súd dospel k záveru, že žalovaný nesprávne vyložil ustanovenie
§ 20 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. a možností, za ktorých sa naplní účel osobnej asistencie

pri rozhodovaní o odkázanosti fyzickej osoby na ňu podľa § 14 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z..
Následne toto ustanovenie nesprávne použil na prerokúvanú vec, keď nenaplnenie jeho účelu vyvodil
zo skutočností, ktoré sú opísané vyššie v tomto rozsudku. Rozhodnutie žalovaného tak vychádzalo z
nesprávneho právneho posúdenia veci, čo podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP opodstatňovalo zrušenie
preskúmavaného rozhodnutia.

25. Žalovaný je v ďalšom konaní viazaný právnymi názormi vyslovenými v tomto rozsudku (§ 191
ods. 6 SSP). Pri výklade účelu osobnej asistencie podľa § 20 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. tak
bude vychádzať z výkladu, ktorý podal súd v predošlom texte, a z tohto hľadiska zhodnotí zdravotný
stav a zdravotné postihnutia žalobcu, pričom sa vysporiada aj so skutkovými okolnosťami uvádzanými
žalobcom v podanej žiadosti o poskytnutie peňažného príspevku na osobnú asistenciu.

26. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a v konaní
úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených
trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím súdneho úradníka po
právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach
v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť
(§ 443 ods. 1 a 5 SSP a § 493e SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému

správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto

právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).
V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).
Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).
Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).