Rozsudok – Pracovné právo – Neplatnosť… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. február 2026

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 34Cpr/6/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125206927
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Uhrinovský, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2026:8125206927.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Petrom Uhrinovským, PhD. v právnej veci žalobkyne A. B., nar.

XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., zast.: LEGAL CARTEL, s. r. o., so sídlom Na
Hrebienku 5433/40, 811 02 Bratislava, IČO: 36 677 175, proti žalovanému Unique – plus, s. r. o.,
so sídlom Jánošíkova 340/23, 082 71 Lipany, IČO: 47 051 736, zast.: Advokátska kancelária Fabian
a Novosad, s. r. o., so sídlom Masarykova 16, 080 01 Prešov, IČO: 51 913 984, o neplatnosť skončenia
pracovného pomeru a o náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Určuje, že skončenie pracovného pomeru žalobkyne na základe výpovede žalovaného podľa § 63
ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa X.X.XXXX je neplatné a pracovný pomer aj naďalej trvá.

II. Nárok žalobkyne na náhradu mzdy vylučuje na samostatné konanie.

III. Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou dňa X.X.XXXX domáhala voči žalovanému (-) určenia, že skončenie
pracovného pomeru žalobkyne na základe výpovede žalovaného je neplatné a pracovný pomer
žalobkyne k žalovanému trvá aj naďalej; (-) zaplatenia nároku na náhradu mzdy spolu s príslušenstvom

a (-) nahradenia trov konania.

1.1. Žalobu odôvodnila tým, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej medzi
žalovaným v právnej pozícii zamestnávateľa a žalobkyňou v právnej pozícii zamestnanca (ďalej aj ako
„Pracovná zmluva“) vznikol žalobkyni pracovný pomer k žalovanému s dohodnutým druhom práce:
administratívny pracovník.

1.2. Písomnosťou zo dňa X.X.XXXX označenou ako „VÝPOVEĎ ZAMESTNÁVATEĽA" (ďalej aj ako
„Výpoveď“) skončil žalovaný pracovný pomer so žalobkyňou z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) zákona
č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Zákonník práce“). Výpoveď
bola žalobkyni doručená dňa XX.X.XXXX.

1.3. Žalobkyňa považuje skončenie pracovného pomeru Výpoveďou za neplatné, pričom dôvody
špecifikovala v žalobe.

1.4. Žalobkyňa zároveň podanou žalobou v súlade s § 79 ods. 1 Zákonníka práce oznámila žalovanému,
že trvá na ďalšom zamestnávaní.1.5. Vzhľadom k skutočnosti, že žalobkyňa považuje skončenie pracovného pomeru Výpoveďou za
neplatné, v prípade, ak by o neplatnosti skončenia pracovného pomeru rozhodol súd, žalobkyňa podľa
§ 79 ods. 1 Zákonníka práce navrhla, aby jej súd priznal nárok na náhradu mzdy v sume priemerného

zárobku, a to za čas odo dňa, kedy žalobkyňa žalovanému oznámila, že trvá na ďalšom zamestnávaní
až do času, keď jej žalovaný ako zamestnávateľ umožní pokračovať v práci.

1.6. Podľa údajov uvedených na výplatných páskach za obdobie E. až C. XXXX dosiahla žalobkyňa
mzdu vo výške 936,31 EUR za mesiac E., vo výške 932 EUR za mesiac A. a mzdu vo výške 928,71 EUR

za mesiac C., teda priemerná mesačná mzda žalobkyne bola 932,34 EUR. Mzda vo výške 1873,17 EUR
na výplatnej páske za mesiac C. XXXX zahŕňa aj sumu odstupného. Žalobkyňa si vo vzťahu k nároku
na náhradu mzdy uplatnila aj príslušenstvo pohľadávky, t. j. úroku z omeškania vo výške 7,15 % p. a.
odo dňa splatnosti náhrady mzdy za daný kalendárny mesiac v rámci rozhodného obdobia.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným dňa XX.X.XXXX (vyjadrenie k žalobe), pričom

uviedol, že uznáva v celom rozsahu nárok žalobkyne uplatnený žalobou.

2.1. Zároveň požiadal, aby žalobkyňa vo veci po doručení jeho vyjadrenia navrhla súdu v súlade s § 282
a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej
aj ako „CSP“) rozhodnúť túto vec rozsudkom pre uznanie nároku. V prípade návrhu žalobkyne vo veci

žalovaný navrhol rozhodnúť rozsudkom pre uznanie bez nariadenia pojednávania v súlade s § 284 CSP.

2.2. Záverom nad rámec merita sporu uviedol, že materiálne dôvody pre skončenie pracovného
pomeru u žalobkyne boli dané, avšak žalovaný nepostupoval v jej prípade formálne procesne správnym
spôsobom.

3. Žalobkyňa v replike (§ 167 ods. 3 CSP) uviedla, že berie na vedomie skutočnosť, že žalovaný uznáva
žalobou uplatnený nárok v celom rozsahu. Žalobkyni však z obsahu vyjadrenia žalovaného nevyplýva,
či žalovaný ako zamestnávateľ, v zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 Zákonník práce umožňuje žalobkyni
pokračovať v práci. Rovnako tak žalobkyňa neeviduje v tejto súvislosti inú mimosúdnu korešpondenciu

alebo akékoľvek ústne/písomné oznámenie o tomto zámere.

3.1. Žalobkyňa má za to, že v prípade Výpovede neboli splnené žiadne a teda ani materiálne dôvody
pre skončenie pracovného pomeru. Žalobkyňa zotrvala na svojich tvrdeniach ergo že k žalovaným
uvádzanej organizačnej zmene nedošlo, že rozhodnutie žalovaného, na základe ktorého malo byť

pracovné miesto žalobkyne zrušené, v skutočnosti prijaté nebolo, neexistuje organizačná zmena a
preto sa žalobkyňa nadbytočnou nestala. Medzi údajným (neexistujúcim) rozhodnutím zamestnávateľa
a nadbytočnosťou zamestnanca absentuje príčinná súvislosť.

3.2. S poukazom na takto uvedené je tak žalobkyňa vystavená neistote, či má resp. nemá nastúpiť

do práce, pričom ďalej podotkla, že do času, kým žalovaný nepomenuje ním tvrdenú existenciu
materiálnych dôvodov pre uplatnenie výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP, o ktorých by
súd mohol autoritatívne rozhodnúť (a o relevancii ktorých by si mohla vytvoriť záver aj žalobkyňa), nie
je na strane žalobkyne dôvod, aby súdu predložila návrh na vydanie rozhodnutia pre uznanie nároku,
ako to navrhuje žalovaný.

4. Žalovaný v duplike (§ 167 ods. 4 CSP) uviedol, že žalobkyňa sa žalobou domáhala (I.) určenia
neplatnosti skončenia pracovného pomeru Výpoveďou a jeho ďalšieho trvania; (II.) nároku na náhradu
mzdy spolu s príslušenstvom; (III.) náhrady trov konania. Vo vzťahu k týmto žalobným nárokom
žalobkyne žalovaný nepochybne uznal ich opodstatnenosť a dôvodnosť, preto sa tieto po podaní

vyjadrenia zo dňa XX.X.XXXX stali nesporné.

4.1. Námietka žalobkyne, že z uznania nároku nevyplýva, či žalovaný ako zamestnávateľ umožňuje
žalobkyni pokračovať v práci nie je otázkou, ktorú je potrebné v merite tohto sporu potrebné riešiť,
keďže žalobkyni do času, kedy jej bude umožnené riadne pokračovať v práci prináleží žalobou

uplatňovanánáhradamzdy.Rovnakotakpožiadavkažalobkynena„pomenovaniemateriálnychdôvodov
pre uplatnenie výpovede“ nie je na mieste, keďže medzi stranami už neexituje spornosť ohľadom
žalobkyňou uplatňovaných nárokov a spornosť v otázke, že výpoveď ako taká bola neplatne daná.4.2. Vyjadrenie žalobkyne, ktorá napriek nespornosti ňou uplatnených nárokov požaduje riešiť v ďalšom
konaníotázky,ktorézhľadiskaďalšiehokonaniapotrebnériešiťniejeaztohtodôvodutrváajnavytýčení
pojednávania, vyznieva rozporne so základným princípmi civilného sporového konania a to princípom

I. zákazu zjavného zneužitia práva a zákazu nedôvodným prieťahom v konaní (Čl. 5 CSP); II. rýchlosti
a hospodárnosti civilného sporového konania (Čl. 17 CSP). Vyjadrenie žalobkyne zo dňa XX.XX.XXXX
považuje žalovaný za neúčelný právny úkon, ktorým táto sleduje navýšiť trovy konania, ktorých náhrada
jej bude vzhľadom na uznanie žalobných nárokov súdom priznaná. Vzhľadom na uvedené žalovaný
navrhol, aby súd pri rozhodovaní o trovách konania, žalobkyni nepriznal nárok na náhradu za úkony

právnej služby: (I.) Písomne podanie vo veci zo dňa XX.XX.XXXX a (II.) Účasť na súdnom pojednávaní.

5. Podľa § 322 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak s tým strany súhlasia a neodporuje to účelu tohto zákona.

6. V nadväznosti na citované ustanovenie § 322 CSP súd vyzval strany, či súhlasia s tým, aby bol tento

spor prejednaný bez nariadenia pojednávania.

6.1.ŽalobkyňavpodanímdoručenomdňaXX.XX.XXXXuviedla,žežalovanýsíceuznalnárokžalobkyne
v celom rozsahu a súčasne požiadal, aby žalobkyňa navrhla súdu rozhodnúť rozsudkom pre uznanie
nároku, avšak dodal, že „materiálne dôvody pre skončenie pracovného pomeru u žalovanej boli dané,

avšak žalovaný nepostupoval v jej prípade formálne procesne správnym spôsobom." Žalobkyňa po
nástupe na pracovisko (X.XX.XXXX) bola vystavená neprimeranému ponižujúcemu správaniu zo strany
konateľa žalovaného, ktorý ju napriek utvrdeniam zo strany právneho zástupcu žalovaného v práci
prakticky neočakával a fakticky jej pokračovať v práci neumožnil, a to do dnešného dňa. Aj s ohľadom
na tieto udalosti nemôže ostať bez povšimnutia právna istota žalobkyne, ktorá čelí nejasnej situácii, či

vôbec nastúpi do práce, resp. či jej vôbec budú vyplatené jej patriace nároky titulom pracovného pomeru
(pričom žalovaný si vo vzťahu k žalobkyni nesplnil evidenčné povinnosti voči Sociálnej poisťovni).
Do času, kým žalovaný nepomenuje ním tvrdenú existenciu materiálnych dôvodov pre uplatnenie
výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, o ktorých by súd mohol autoritatívne
rozhodnúť (a o relevancii ktorých by si mohla vytvoriť záver aj žalobkyňa), nie je na strane žalobkyne

dôvod, aby súdu predložila návrh na vydanie rozhodnutia pre uznanie nároku.

6.2. Žalobkyňa ďalej uviedla, že súhlasí s tým, aby súd rozhodol bez nariadenia pojednávania, no
zároveň žalobkyňa požaduje, aby sa súd vysporiadal s vyššie uvedenou skutočnosťou, t. j. aby
žalovaného vyzval k podaniu vysvetlenia k otázke ním tvrdenej existencie materiálnych dôvodov pre

uplatnenie výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Vo vzťahu k úkonu
- písomné podanie žalobkyne zo dňa XX.XX.XXXX uviedla, že tento procesný úkon bol vykonaný
na podklade výzvy súdu v zmysle § 167 ods. 3 CSP, pričom okrem skutočnosti, že medzi stranami
zostala aj po tomto úkone spornou otázka existencie materiálnych dôvodov pre uplatnenie výpovede,
nebolo povinnosťou žalobkyne navrhnúť vydanie rozsudku pre uznanie nároku. Žalobkyňa má preto za

predmetný úkon nárok na náhradu trov konania.

6.3. Žalovaný v podaním doručenom dňa XX.XX.XXXX uviedol, že súhlasí s rozhodnutím vo veci
samej bez nariadenia pojednávania. Zároveň navrhol, aby súd o trovách konania rozhodol tak, že
žalobkyni neprizná nárok na náhradu časti neúčelne vynaložených trov právneho zastúpenia za úkony

právnej služby vykonané po podaní žalovaného, ktorým žalovaný nepochybne a v celom rozsahu uznal
žalobkyňou uplatňovaný nárok, resp. navrhol, aby súd posúdil možnosť aplikácie ustanovenia § 257
CSP, nakoľko má za to, že konanie žalobkyne predstavuje umelé predlžovanie sporu, ktoré je v priamom
rozpore so základnými princípmi civilného sporového konania.

7. Keďže strany vyjadrili súhlas s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania, a zároveň to
neodporuje účelu CSP, tak súd procesným postupom v zmysle § 322 CSP rozhodol, že v tomto spore
nie je potrebné nariadiť pojednávanie.

8. Z písomných vyjadrení strán a vykonaného dokazovania listinnými dôkazným prostriedkami (bez

nariadenia pojednávania), ktoré sú súčasťou súdneho spisu, súd zistil nižšie uvedený skutkový stav.

8.1. Súd v zmysle § 151 CSP (Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.) považoval
za nesporné aj tieto skutočností:

- Titulom Pracovnej zmluvy vznikol žalobkyni pracovný pomer k žalovanému s dohodnutým druhom
práce: administratívny pracovník.
- Výpoveďou doručená žalobkyni dňa XX.X.XXXX žalovaný ukončil so žalobkyňou pracovný pomer.

9. Na vyššie zistený a opísaný skutkový stav súd aplikoval tieto právne normy platné a účinné k dňu

vyhlásenia tohto rozsudku, ak ďalej nie je uvedené inak (zistil nižšie uvedený právny stav): (-) § 46
Zákonníka práce,(-)§47Zákonníka práce,(-)§63ods.1písm.b)Zákonníka práce,(-)§77 Zákonníka
práce a (-) § 79 ods. 1 Zákonníka práce.

10. V zmysle zisteného skutkového a právneho stavu súd takto vec právne posúdil a rozhodol nižšie
uvedeným spôsobom a na základe nižšie uvedených úvah.

11. V prvom rade sa súd zaoberal uznávacím prejavom žalovaného.

12. Žalovaný výslovne uviedol (vo vyjadrení k žalobe, ako aj v duplike), že uznáva v celom rozsahu
nárok žalobkyne uplatnený žalobou, a to (-) nárok na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru

Výpoveďou a jeho ďalšieho trvania; (-) nárok na náhradu mzdy spolu s príslušenstvom a (-) nárok na
náhradu trov konania.

13. Relevantná judikatúra a právna argumentácia k uznávaciemu prejavu:

13.1. Ak účastník počas konania uznal pred súdom nárok uplatnený žalobou alebo jeho základ podľa §
153a ods. 1 OSP, nemôže už toto uznanie neskôr účinne odvolať (Uznesenie NS SR č. k. XXXX/XXX/
XX zo dňa XX. XXXXX XXXX publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
SR pod č. F. XX/XXXX).

13.2. Uznanie nároku voči súdu je možné uskutočniť vo všetkých procesných formách predpísaných
zákonom pre podania strán – podstatný bude obsah tohto úkonu. Môže byť nazvaný aj inak, prípadne
môže byť v konkrétnom podaní obsiahnutý bez výslovného označenia, že ide o uznanie nároku. V
zmysle výkladového pravidla článku 11 ods. 1 bude rozhodujúci obsah, nie forma úkonu. Rovnako súd
v procesnom práve neskúma „skutočnosť“ vôle žalovaného, iba jeho vonkajší prejav. Toto procesné

pravidlo platí všeobecne, nielen pri tomto druhu rozsudku; v procese sa (až na výnimky, napr. pri zmieri)
uplatňuje princíp prejavenej vôle sporových strán, nie ich skutočnej vôle (G., A., H., I., J., C., A., I., J.,
C., K., A. a kol. L. I. M.. X. N.. M.: L. B. J., XXXX).

13.3. Žalovaný môže uznať nárok žalobcu i len čo do určitej výšky alebo čo do základu. V takom prípade

súd vydá čiastočný rozsudok na základe uznania nároku, resp. čiastočný medzitýmny rozsudok. V týchto
prípadoch sa však vyžaduje návrh zo strany žalobcu. Ak žalobca takýto návrh nepodá, súd pokračuje v
konaní a na skutočnosť čiastkového uznania nároku prihliada ako na inú právnu skutočnosť, rozhodnú
pre posúdenie nároku. O možnosti podať návrh na vydanie čiastočného rozsudku na základe uznania
nároku nie je možné žalobcu poučiť. Ak však žalobca takýto návrh podá a súd mu vyhovie, pokračuje

v konaní o zvyšku uplatneného nároku. V takýchto prípadoch sa o trovách konania rozhoduje až v
konečnom rozhodnutí. Ak sa však vydáva konečný rozsudok pre uznanie, musí v ňom súd rozhodnúť
i o náhrade trov konania. Uznanie uplatneného nároku žalovaným má vplyv na posudzovanie úspechu
vo veci.

14. V nadväznosti na vyššie uvedené a posudzujúc procesné úkony podľa ich obsahu a v zmysle
skúmania vonkajšieho prejavu žalovaného, tak súd časť jeho procesného úkonu (bod 1. vyjadrenia k
žalobe a bod. 2. repliky) posúdil ako riadny, určitý a zrozumiteľný uznávací prejav, ktorým žalovaný uznal
žalobou uplatnené nároky v celom rozsahu (ďalej aj ako „Uznávací prejav“), tak ako ich žalobkyňa po
skutkovej stránke vymedzila v žalobe.

15. Zároveň je potrebné uviesť, že žalobkyňa vo vzťahu k Uznávaciemu prejavu nevzniesla žiadne
námietky a zobrala ho na vedomie.16. Nakoľko súd prijal záver o dôvodnosti Uznávacieho prejavu žalovaného, a keďže žalobkyňa
nenavrhla vydanie rozsudku pre uznanie nároku, resp. pre jeho časti (podľa § 283 a nasl. CSP), tak súd
nebol oprávnený vydať rozsudok pre uznanie nároku, a tak na skutočnosť uznania nároku prihliadol ako

na inú právnu skutočnosť, rozhodnú pre posúdenie nároku.

17. Žalobkyňa svoje rozhodnutie nepodať návrh na rozhodnutie tejto veci rozsudkom pre uznanie
nároku a svoju vôľu ďalej pokračovať v konaní odôvodnila tým, že (-) z obsahu vyjadrenia žalovaného
nevyplýva, či žalovaný ako zamestnávateľ umožňuje žalobkyni pokračovať v práci, resp. či jej umožní

bezproblémový nástup do práce a (-) žalobkyňa je vystavená neistote, či má resp. nemá nastúpiť do
práce, a to až do času, kým žalovaný nepomenuje ním tvrdenú existenciu materiálnych dôvodov pre
uplatnenie výpovedného dôvodu.

18. K nedôvodnosti uvedenej argumentácie žalobkyne sud poznamenáva:

18.1. Predmetom konania o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru nie sú otázky vzťahujúce
sa k následnému plneniu si povinnosti jednotlivými stranami sporu. Ustanovenia § 77 až 80 Zákonníka
práce (Nároky z neplatného skončenia pracovného pomeru) upravujú práva a povinnosti účastníkov
pracovného pomeru v období pretrvávajúcej spornosti ich vzťahov v dôsledku skončenia pracovného
pomeru, ktoré urobil jeden z účastníkov pracovného pomeru a ktorého platnosť druhý účastník

neuznáva. V tomto období panuje neistota, či sa pracovný pomer účastníkov skutočne skončil,
alebo či bude pokračovať. Určením neplatnosti skončenia pracovného pomeru súdnym rozhodnutím
sa tento stav neistoty odstraňuje a vzťahy účastníkov sa znovu riadia len pracovnou zmluvou a
príslušnými pracovnoprávnymi predpismi. V prípade určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru
je tak žalovaný ako zamestnávateľ povinný umožniť žalobkyni ako zamestnankyni nástup do práce

a prideľovať jej prácu. Ak si žalovaný nebude plniť svoje povinnosti, tak to môže viesť potenciálne
k vzniku ďalších nárokov, ktorých sa môže žalobkyňa domáhať u neho, resp. na príslušnom orgáne
ochrany porušeného alebo ohrozeného práva. Otázka, či žalovaný umožní následne žalobkyni nástup
do práce tak nie je otázkou, ktorú súd rieši v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru.

18.2. V prípade, ak by žalovaný v tomto konaní nerealizoval Uznávací prejav a súd by dospel na základe
zisteného skutkové stavu, že Výpoveď trpí formálnymi nedostatkami, tak by z dôvodu hospodárnosti
a efektívností súdneho konania rovnako meritórnym rozhodnutím konštatoval neplatnosť Výpovede, a to
bez toho, aby zisťoval materiálne dôvody Výpovede.

18.3. V tomto smere súd analogicky poukazuje napr. na Uznesenie Najvyššieho súd SR č. k. XXXX/
XX/XXXX zo dňa XX. XXXXXXXX XXXX, v zmysle ktorého „zásada hospodárnosti konania musí viesť
konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom na to,
že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez
potreby vykonávania ďalších dôkazov“.

18.4. Obdobne teda, zásada hospodárnosti konania musí viesť súd k tomu, aby prednostne posúdil v
konaní formálne nedostatky Výpovede vzhľadom na to, že v prípade ich dôvodnosti takýto postup vedie
k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov.

19. Na základe vyššie uvedeného tak súd dospel k záveru, že Výpoveď je neplatná. Žalovaný ako
zamestnávateľ teda so žalobkyňou ako zamestnankyňou neplatné skončil pracovný pomer, o čom súd
potom rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

20. Nárok na náhradu mzdy.

21. Žalobkyňa si podanou žalobou uplatnila voči žalovanému aj nárok na náhradu mzdy v sume 932,34
EUR/kalendárny mesiac vrátane nároku na úroky z omeškania vo výške 7,15 % p. a., a to odo dňa
splatnosti náhrady mzdy za daný kalendárny mesiac v období odo dňa, kedy žalobkyňa žalovanému
oznámila, že trvá na ďalšom zamestnávaní do času, keď jej žalovaný ako zamestnávateľ umožní

pokračovať v práci.

22. Relevantná judikatúra k nároku na náhradu mzdy pri neplatnom skončením pracovného pomeru:22.1. Zamestnanec, ktorý sa domáha na súde určenia, že rozviazanie pracovného pomeru je neplatné,
môže v žalobe zároveň (súčasne) uplatniť aj nárok na náhradu mzdy z neplatného rozviazania
pracovného pomeru (porovnaj napr. F. XX/XXXX). Prisúdenie tohto nároku však nie je možné skôr,

než súd rozhodol o neplatnosti rozviazania pracovného pomeru (uvedené rozhodnutie o neplatnosti
rozviazania pracovného pomeru predstavuje nevyhnutnú podmienku, bez splnenia ktorej nie je možné
rozhodnúť o nároku na náhradu mzdy). Súd v takom prípade spravidla rozhodne v rozsudku nielen
o určení neplatnosti rozviazania pracovného pomeru, ale aj o uplatnenej náhrade mzdy (od výroku o
neplatnosti rozviazania pracovného pomeru je výrok o náhrade mzdy závislý, porovnaj F. X/XXXX). Ak

je to účelné, môže súd najskôr rozhodnúť o neplatnosti rozviazania pracovného pomeru a následne
(po právoplatnosti takéhoto rozhodnutia) rozhodnúť o nároku na náhradu mzdy (porovnaj § 152 ods. 2
druhá veta O.s.p.). Nárok na náhradu mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru môže však
zamestnanec uplatniť nielen súčasne so žalobou o neplatnosť rozviazania pracovného pomeru, ale aj
neskôr – s rizikom prípadného úspešného namietania premlčania takéhoto nároku žalovaným (porovnaj
dôvody v F. X/XXXX). Pre tento hroziaci nepriaznivý dôsledok pre žalobcu (porovnaj § 262 ods. 1 prvá

veta Zák. práce) sa neodporúča neuvážene dlho vyčkávať s uplatnením tohto peňažného nároku na
súde, napr. až dovtedy, kým bude právoplatne rozhodnuté o žalobe o určení neplatnosti rozviazania
pracovného pomeru. Možnosť uplatnenia tohto nároku nijako teda neobmedzuje skutočnosť, že v tom
čase ešte o žalobe o určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru nie je rozhodnuté (Uznesenie
Najvyššieho súdu SR č. k. XXXX/XXX/XXXX zo dňa XX. XXXXXXXX XXXX).

22.2. Rozhodnutím súdu o určení platnosti alebo neplatnosti skončenia pracovného pomeru je súd
rozhodujúci o náhrade mzdy viazaný a bez kladného rozhodnutia o neplatnosti skončenia pracovného
pomeru sa nemožno s úspechom domáhať nároku na náhradu mzdy. Rozsah nároku na náhradu
mzdy závisí od toho, kedy zamestnanec oznámil zamestnávateľovi svoje rozhodnutie, aby ho ďalej

zamestnával. Nárok na náhradu mzdy trvá až do času, kedy mu zamestnávateľ umožní pokračovať
v práci alebo keď dôjde k platnému skončeniu pracovného pomeru. Náhrada mzdy podľa § 61
ods. 1 Zákonníka práce sa môže zamestnancovi priznať iba vtedy, ak je splatná v čase vydania
súdneho rozhodnutia, nemožno ju zásadne priznať ako opakujúcu sa dávku do budúcnosti (Rozsudok
Najvyššieho súdu SR č. k. XXXX/XXX/XXXX zo dňa XX. XXXX XXXX).

22.3.Akzamestnávateľsozamestnancomneplatneskončilpracovnýpomerokamžiteaakzamestnanec
oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, jeho pracovný
pomer trvá aj naďalej a zamestnávateľ je povinný poskytnúť mu náhradu mzdy v prípade, že mu
neprideľuje prácu podľa pracovnej zmluvy. Táto náhrada mu patrí vo výške priemerného zárobku odo

dňa,keďoznámilzamestnávateľovi,žetrvánaďalšomzamestnávaníaždočasu,keďmuzamestnávateľ
umožní pokračovať v práci alebo do času, keď skončí pracovný pomer. Táto náhrada nemá charakter
ekvivalentu mzdy, ktorú si zamestnanec nemohol zarobiť preto, že mu zamestnávateľ neumožnil
vykonávať prácu, na ktorú sa zaviazal podľa pracovnej zmluvy, ale má charakter satisfakcie voči
zamestnancovi a súčasne sankcie voči zamestnávateľovi, ktorý bezdôvodne skončil pracovný pomer so

zamestnancom. Náhrada mzdy sa môže zamestnancovi priznať iba vtedy, ak je splatná v čase vydania
súdneho rozhodnutia, pričom ju zásadne nemožno priznať ako opakujúcu sa dávku a do budúcnosti –
pre rozsudok je totiž určujúci stav v čase jeho vyhlásenia (Uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. XXXX/
XX/XXXX zo dňa XX. XXXX XXXX).

23. V nadväznosti na vyššie citovanú judikatúru vyplýva, že rozhodnutím súdu o určení platnosti alebo
neplatnosti skončenia pracovného pomeru je súd rozhodujúci o náhrade mzdy viazaný a bez kladného
rozhodnutia o neplatnosti skončenia pracovného pomeru sa nemožno s úspechom domáhať nároku na
náhradu mzdy, pričom o nároku na náhradu mzdy je účelné rozhodnúť až po právoplatnom skončení
konania o neplatnosť skončenia pracovného pomeru.

24. Žalobkyňa aj napriek Uznávaciemu prejavu žalovaného spochybňuje jeho prejav vôle akceptovať
neplatnosť Výpovede a plniť si povinnosti zamestnávateľa riadne, pričom zároveň trvá na prejednaní
materiálnych dôvodov Výpovede. Na základe toho sa potom súdu javí, že o nároku na náhradu mzdy je
účelné rozhodnúť až po právoplatnom skončení konania o neplatnosť Výpovede.

25. V zmysle vyššie uvedeného tak súd nárok žalobkyne na náhradu mzdy procesným postupom
v zmysle § 166 ods. 2 CSP vylúčil na samostatné konanie.26. Napokon súd uvádza, že korelátom práva účastníka konania na primerané odôvodnenie súdneho
rozhodnutia (v zmysle primeranej argumentačnej reakcie na jeho tvrdenia) je jeho procesná povinnosť
predostrieť dostatočne konkretizovanú a podloženú argumentáciu (Uznesenie Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. O.. P. XXX/XXXX zo dňa XX. XXXXXXX XXXX). Ďalej podľa stabilizovanej
judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vyžaduje, aby sa
súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi
skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (O.. Q. XX/XX).

Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých
svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej,
ako i právnej stránky rozhodnutia (O.. Q. XXX/XX). V prípade, keď právne závery súdu z vykonaných
skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba
takéto rozhodnutie považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a slobôd (O. Q. XXX/XX). Súd by mal byť preto vo svojej argumentácii obsiahnutej v

odôvodnení koherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť
príslušný záver. Súčasne musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby
premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre
širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé
a presvedčivé (O. Q. XXX/XX, O. Q. XXX/XX, O. Q. XXX/XX) (Uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k.

XXXX/X/XXXX zo dňa XX. XXXXXX XXXX).

27. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP, a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a podľa zásady úspechu v spore.

27.1. Žalobkyňa mala v spore plný úspech (žalobe vyhovené v celom rozsahu, s výnimkou nároku
vylúčeného na samostatné konanie), a preto má vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %, ktorý jej súd priznal, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

27.2. O výške náhrady všetkých trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá

vyšší súdny úradník postupom podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti výroku I. a III. tohto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Prešov.

Proti výroku II. tohto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a uvedie
sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané a treba ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov
a s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý
ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich

preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Exekúciu tohto rozsudku je možné vykonať podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.