Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. február 2026

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 19Pc/27/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3825206426
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Macková
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2026:3825206426.1

Uznesenie

Okresný súd Prievidza v právnej veci manželky - navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
B. XXX/XX, C. D. E., zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Michaela Šteiningerová, s.r.o., so sídlom
Záhradnícka 726/24, Prievidza, IČO: 56 478 062, proti manželovi: F. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom
D. G. C. E. XX, A. – D., H. I., o rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

I. Vyhlasuje, že vo veci n e m á p r á v o m o c .

II. Konanie z a s t a v u j e .

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa prostredníctvom právnej zástupkyne návrhom doručeným dňa 22.12.2025

domáhala voči manželovi rozvodu ich manželstva. Z návrhu a jeho príloh vyplýva, že navrhovateľka
je štátnou príslušníčkou Slovenskej republiky a manžel navrhovateľky je štátnym príslušníkom Českej
republiky. Z návrhu je taktiež zrejmé, že posledné spoločné bydlisko manželov bolo vo Švajčiarsku na
adreseB.X,J.,kdevsúčasnostiobajapracujú,akdepouzavretímanželstvaviedlispoločnúdomácnosť.

2. Podľa čl. 1 ods. 1 písm. a) Nariadenia Rady (ES) č. 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci

a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností
a o medzinárodných únosoch detí (prepracované znenie), ktorým sa zrušuje nariadenie (ES)
č. 2201/2003 (ďalej len „Nariadenie Brusel IIb“) toto nariadenie sa uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu
v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na a) rozvod, rozluku alebo anulovanie manželstva.

3. Podľa čl. 3 Nariadenia Brusel IIb, vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú

právomoc súdy členského štátu,
a) na ktorého území:
i) majú manželia obvyklý pobyt;
ii) manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva;
iii) má odporca obvyklý pobyt;
iv) v prípade spoločnej žiadosti má niektorý z manželov obvyklý pobyt;

v) má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred
podaním návrhu, alebo
vi) má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne
pred podaním návrhu a je štátnym príslušníkom daného členského štátu, alebo
b) ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia.

4. Podľa čl. 6 Nariadenia Brusel IIb (1.) S výhradou odseku 2, ak žiadny súd členského štátu nemá
právomoc podľa článku 3, 4 alebo 5, právomoc sa určí v každom členskom štáte podľa právnehoporiadku tohto štátu; (2.) Manžela, ktorý má obvyklý pobyt na území členského štátu alebo je štátnym
príslušníkom členského štátu, možno žalovať v inom členskom štáte iba v súlade s článkami 3, 4 a 5.

5. Podľa čl. 18 Nariadenia Brusel IIb, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej
podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať vo veci samej a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do
právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

6. V predmetnej veci ide o konanie s cudzím prvkom, pretože podľa návrhu bolo posledné spoločné

bydlisko manželov vo Švajčiarsku, kde naďalej navrhovateľka ako aj manžel navrhovateľky žijú
a pracujú. Navrhovateľka je štátnou príslušníčkou Slovenskej republiky a manžel navrhovateľky je
štátnym príslušníkom Českej republiky.

7. Súd v prvom rade skúmal, či má právomoc vo veci konať. V prípade rozvodu manželstva upravuje
právomoc Nariadenie Brusel IIb, ktoré má aplikačnú prednosť pred vnútroštátnym zákonom č. 97/1963

Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Zákon č. 97/1963 Zb. sa vo veciach, ktoré
upravuje Nariadenie Brusel IIb, použije len vtedy, ak nariadenie neustanovuje inak, alebo ak ide o
situácie, na ktoré sa nariadenie nevzťahuje (tzv. zbytková právomoc). Z ustanovení Nariadenia Brusel
IIb vyplýva, že národné predpisy nie je možné aplikovať, ak odporca má obvyklý pobyt alebo je štátnym
príslušníkom členského štátu EÚ (ako je tomu v danom prípade).

8. Nariadenie Brusel IIb v čl. 3 alternatívne určuje viacero podmienok právomoci, pričom na založenie
právomoci stačí, aby bola splnená aspoň jedna z týchto podmienok.

9. Podľa bodu i), ii), iii) písmena a) vyššie citovaného ustanovenia čl. 3 Nariadenia

Brusel IIb majú právomoc súdy štátu, na území ktorého manželia majú, naposledy mali pokiaľ tam
jeden z manželov stále býva alebo odporca má obvyklý pobyt. Z návrhu vyplýva, že posledné spoločné
bydlisko manželov bolo vo Švajčiarsku, kde manželia stále bývajú a pracujú. Preto slovenské súdy
nemajú právomoc konať vo veci podľa týchto kritérií.
Na predmetnú vec nemožno aplikovať ani bod iv) citovaného ustanovenia, nakoľko nedošlo k podaniu

spoločnej žiadosti manželov na rozvod.
Taktiež na predmetnú vec nemožno aplikovať ani body v) a vi) citovaného ustanovenia, nakoľko
navrhovateľka má obvyklý pobyt vo Švajčiarsku.

10. Súd ďalej uvádza, že svoju právomoc si nemohol založiť ani podľa článku 3 písm. b) Nariadenia

Brusel IIb, podľa ktorého by obaja manželia museli byť štátnymi príslušníkmi Slovenskej republiky, čo v
danej veci nie je splnené, keďže manžel navrhovateľky je občanom Českej republiky.

11. V zmysle vyššie citovaného čl. 6 ods. 1, 2 Nariadenia Brusel IIb, možno manžela, ktorý je štátnym
príslušníkom členského štátu žalovať v inom členskom štáte iba v súlade s článkami 3, 4 a 5. Podľa tam

uvedených kritérií však slovenské súdy nemajú právomoc konať.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené súd uzatvára, že nemá právomoc konať vo veci rozvodu manželstva
účastníkov, keďže nebolo splnené ani jedno z alternatívnych kritérií pre určenie právomoci slovenských
súdov. Súd preto v zmysle čl. 18 Nariadenia Brusel IIb aj bez návrhu vyhlásil, že vo veci nemá právomoc.

13. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto
zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie

bezodkladne zastaví.

15. Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje
inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať
a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

16. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.17. Nakoľko súd vo veci nemá právomoc, podľa § 161 ods. 2 CSP konanie zastavil.

18. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na

náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prievidza (§ 357 písm. a) CSP). O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).