Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. január 2026

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: 84Cb/51/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125260100
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ildikó Kohoutová

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2026:6125260100.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III v Bratislave sudkyňou JUDr. Ildikó Kohoutovou v spore žalobcu: Bytové

družstvo Bratislava III, so sídlom Kominárska 6/142, 831 04 Bratislava, IČO: 00 169 633, právne zast.:
MV Legal s. r. o., so sídlom Jedenásta 16, 831 01 Bratislava - Nové Mesto, IČO: 36 857 947, proti
žalovanému: Reality Bratislava - Plus, s.r.o., so sídlom Tallerova 4, 811 02 Bratislava, IČO: 47 662 085,
o zaplatenie 4.372,71 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti zaplatenia sumy 4.372,71 EUR z a s t a v u j e .

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 12,25 % ročne zo

sumy 1.421,57 EUR od 21.11.2024 do 31.03.2025, vo výške 11,15 % ročne zo sumy 1.457,11 EUR od
12.02.2025 do 05.05.2025, vo výške 11,15 % ročne zo sumy 757,11 EUR od 06.05.2025 do 19.05.2025
a vo výške 11,15 % ročne zo sumy 1.457,11 EUR od 12.02.2025 do 24.06.2025 a paušálnou náhradou
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 120,- eur, to všetko v lehote do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou upomínaciemu súdu spolu s návrhom na vydanie platobného

rozkazu dňa 20.03.2025 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 4.372,71 EUR s príslušenstvom a náhradu trov konania, titulom nezaplatenia
pohľadávky zo strany žalovaného. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný si neplnil svoje zmluvné
záväzky vyplývajúce z nájomnej zmluvy č. XX/XXXX zo dňa 24.04.2018 a riadne vystavené faktúry č.
XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXX za nájom a služby spojené s nájom za užívanie
nebytového priestoru č. E. na S. X K. I. poskytnuté zo strany žalobcu v období 12/2024, 1/2025 a
2/2025, neuhradil ani po lehote splatnosti. Žalovaný je v omeškaní s finančným plnením, preto žalobcovi

vznikol aj nárok na úrok z omeškania vo výške 12,25 % ročne zo sumy 1.457,57 EUR od 21.11.2024
do zaplatenia, vo výške 11,15 % ročne zo sumy 1.457,11 EUR od 12.02.2025 do zaplatenia, vo výške
11,15 % ročne zo sumy 1.457,11 EUR od 12.02.2025 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 120,- EUR. Svoje tvrdenia podložil dôkazmi, a to faktúrou
č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX, nájomnou zmluvou a emailovou komunikáciou.

2. Okresný súd Banská Bystrica dňa 14. apríla 2025 vydal platobný rozkaz v žalobcom navrhovanom

rozsahu, proti ktorému podal žalovaný odpor, ktorý odôvodnil nasledovne. Uvedené faktúry uviedol vo
svojom kontrolnom výkaze, avšak nájomné za obdobie za 12/2024 uhradil dňa 30.03.2025 v plnej výške
a dňa 05.05.2025 žalobcovi uhradil sumu 700,- EUR, čím čiastočne uhradil nájomné za obdobie 1/2025.Taktiež poprel, že by so žalobcom nekomunikoval. K odporu priložil potvrdenia o úhradách a emailovú
komunikáciu.

3. Žalobca v podanej replike navrhol pokračovať v konaní a súčasne zobral v súlade s § 144 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) podanú žalobu v časti uplatňovanej
istiny vo výške 1.421,57 EUR a vo výške 1.457,11 EUR späť a žiadal súd konanie v tejto časti zastaviť,
nakoľko žalovaný dňa 31.03.2025 uhradil sumu 1.421,57 EUR, dňa 05.05.2025 sumu 700,- EUR a
dňa 19.05.2025 sumu 757,11 EUR. Naďalej trval na úhrade úroku z omeškania. Žalovaný neuhradil

ani čiastočne faktúru č. XXXXXXXXXX, preto sa vo zvyšku pridržiaval svojho návrhu. Bol toho názoru,
že žalovaný oprávnenosť nároku žalobcu ničím nespochybnil, naopak plneniami po podaní žaloby
oprávnenosť žalobného nároku potvrdil.

4. Žalovaný sa k replike žalobcu vyjadril tak, že žiadal konanie v časti istiny zastaviť a priložil doklady
o jednotlivých ním vykonaných úhradách.

5. Dňa 21.11.2025 žalobca zobral v súlade s § 144 CSP späť žalobu v časti uplatňovanej istiny vo
výške 1.457,11 EUR, nakoľko žalovaný predmetnú sumu uhradil žalobcovi dňa 24.06.2025. Naďalej
trval na úhrade úroku z omeškania a nákladov spojených s uplatneným pohľadávok. Opätovne poukázal
oprávnenosť nároku žalobcu, ktorý žalovaný ničím nespochybnil, naopak plneniami po podaní žaloby

oprávnenosť žalobného nároku potvrdil.

6. Súd postupoval v zmysle ustanovenia § 177 ods. 2 písm. a/ CSP, keďže ide o vec jednoduchého
právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán sporu sú zhodné (žalobcom uvedené skutkové tvrdenia
ohľadne vzniku pohľadávky a jej existencie žalovaný nerozporoval), pričom hodnota sporu po

jednotlivých úhradách a čiastočných späťvzatiach zo strany žalobcu predstavuje príslušenstvo
pohľadávky. Súd preto postupom podľa § 219 ods. 3 CSP vo veci dňa 13. 01. 2026 vyvesil na úradnú
tabuľu súdu oznam, ktorým oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na deň 20. 01. 2026
o 11:00 hod v miestnosti č.p. 101, pracovisko Medená, teda v lehote najmenej päť dní pred vyhlásením
rozsudku. Žiadna zo strán sporu nebola na verejnom vyhlásení rozsudku prítomná.

7. Po oboznámení sa s podaniami strán, predloženými listinnými dôkazmi, ako aj zvyšným obsahom
spisu, súd konštatuje, že listiny boli stranám doručené, pričom ich obsah nebol stranami spochybnený
a ustálil nasledovný skutkový stav.

8. Strany neurobili spornými skutkové okolnosti vedúce ku vzniku obchodnozáväzkového vzťahu -
nájomnej zmluvy. Predmetom danej zmluvy bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému nebytový
priestor č. E. na S. X K. I. (ďalej aj ako ,,predmet nájmu“) do užívania na účely: administratívne
priestory - realitná kancelária a záväzok žalovaného uhrádzať žalobcovi nájomné a úhrady za plnenia
poskytované s užívaním predmetu nájmu. Taktiež nespornou skutočnosťou bolo, že žalobca vystavil

žalovanému faktúry č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXX za nájom a služby spojené
s nájmom za užívanie predmetu nájmu poskytnuté zo strany žalobcu v období 12/2024, 1/2025 a
2/2025, ktoré žalovaný neuhradil ani po lehote splatnosti. S ohľadom na bezhotovostnú úhradu istiny zo
strany žalovaného po podaní žaloby, kde dňa 31.03.2025 uhradil žalobcovi sumu 1.421,57 EUR, dňa
05.05.2025 sumu 700,- EUR, dňa 757,11 EUR a dňa sumu 1.457,11 EUR a čiastočné späťvzatie žaloby

zo strany žalobcu sa stala nespornou aj táto skutočnosť.

9. Zo zmluvy o nájme nebytového priestoru č. XX/XXXX vyplýva záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému
predmet nájmu do užívania na účely: administratívne priestory - realitná kancelária a záväzok
žalovaného uhrádzať žalobcovi nájomné a úhrady za plnenia poskytované s užívaním predmetu nájmu.

10. Z faktúry č. XXXXXXXXXX vystavenej dňa 28. 01. 2025 vyplýva, že žalovanému bola od žalobcu
účtovaná suma vo výške 1.457,11 EUR za nájom E. XX-E. S. a služby nájmu za obdobie 1/2025, v
lehote splatnosti 11.02.2025.

11. Z faktúry č. XXXXXXXXXX vystavenej dňa 28. 01. 2025 vyplýva, že žalovanému bola od žalobcu
účtovaná suma vo výške 1.457,11 EUR za nájom E. XX-E. S. a služby nájmu za obdobie 2/2025, v
lehote splatnosti dňa 11.02.2025.12. Z faktúry č. XXXXXXXXXX vystavenej dňa 06. 11. 2024 vyplýva, že žalovanému bola od žalobcu
účtovaná suma vo výške 1.421,57 EUR za nájom E. XX-E. S.Í. a služby nájmu za obdobie 12/2024, v
lehote splatnosti dňa 20.11.2024.

13. Takto zistený skutkový stav následne súd právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení.

14. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej aj ako ,,OBZ“) právne vzťahy
uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa

týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto
predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento
zákon.

14.1. Podľa § 261 ods. 1 OBZ táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri
ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

14.2. Podľa § 261 ods. 9 OBZ, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie
sú upravené v hlave II tejto časti zákona , a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku , spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto

zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.

14.3. Podľa § 663 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ,,OZ“) nájomnou zmluvou
prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo
z nej bral aj úžitky.

14.4. Podľa § 671 ods. 1 OZ nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v
čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

14.5. Podľa § 365 OBZ dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby

poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

14.6. Podľa § 369 ods. 1 a 2 OBZ ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo
jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z
nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného

upozornenia.Akvýškaúrokovzomeškanianeboladohodnutá,dlžníkjepovinnýplatiťúrokyzomeškania
v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

14.7. Podľa § 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z. (ďalej aj ako ,,nariadenie vlády SR č.

21/2013 Z. z.“), ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, namiesto úrokov z
omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe,
ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania
zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby
omeškania.

14.8. Podľa § 369c ods. 1 OBZ omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369,
369a a 369b aj
právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného
upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda

Slovenskej republiky nariadením.

14.9. V zmysle § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) príslušenstvom
pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

14.10. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.14.11. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

14.12. Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a
rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností
môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

14.13. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

14.14. Podľa § 178 ods. 1, 2 CSP za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu
veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä

výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie
je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

15. S ohľadom na skutočnosť, že žalobca vzal žalobu späť v časti zaplatenia sumy 4.372,71 EUR
ešte pred prvým pojednávaním, nakoľko žalovaný po podaní žaloby uhradil žalobcovi žalovanú istinu

(fakturované sumy), súd rozhodol o zastavení konania v časti zaplatenia sumy 4.372,71 EUR v zmysle
§ 145 ods. 2 CSP (výrok I.). Predmetom sporu tak zostalo príslušenstvo pohľadávky.

16. Vo vzťahu k príslušenstvu pohľadávky, konkrétne úroku z omeškania, súd uvádza, že žalovaný
sa dostal do omeškania s úhradou faktúry, deň nasledujúci po dni splatnosti, t. j. č. XXXXXXXXXX

dňa 11.02.2025; č. XXXXXXXXXX dňa 11.02.2025 a č. XXXXXXXXXX dňa 20.11.2024. Súd zároveň
uvádza, že splatnosť záväzku vyplývajúca z predmetných faktúr nebola žalovaným žiadnym spôsobom
sporovaná, preto ju súd považuje za nespornú (§ 151 ods. 1 CSP). Veriteľ môže požadovať úroky z
omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k
prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č.

21/2013 Z. z.). Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
žalovaného s faktúrou č. XXXXXXXXXX bola vo výške 3,25 % a s faktúrami č. XXXXXXXXXX a č.
XXXXXXXXXX bola vo výške 2,15 %. Žalovaný uhradil žalobcovi žalovanú istinu vo fakturovanej sume
1.421,57 EUR dňa 31.03.2025; vo fakturovanej sume 1.457,11 EUR dňa 05.05.2025 (700,- EUR) a
19.05.2025 (757,11 EUR) a vo fakturovanej sume 1.457,11 EUR dňa 24.06.2025, t. j. všetky po podaní

samotnej žaloby, čím uznal predmetný nárok a žaloba zo strany žalobcu bola v tejto časti podaná
dôvodne. Preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 12,25 % ročne zo sumy 1.421,57
EUR od 21.11.2024 do 31.03.2025, vo výške 11,15 % ročne zo sumy 1.457,11 EUR od 12.02.2025 do
05.05.2025, vo výške 11,15 % ročne zo sumy 757,11 EUR od 06.05.2025 do 19.05.2025 a vo výške
11,15 % ročne zo sumy 1.457,11 EUR od 12.02.2025 do 24.06.2025 (výrok II.).

17. Žalobca si v súvislosti s omeškaním dlžníka uplatnil paušálnu náhradu nákladov v zmysle § 369c
ods. 1 OBZ v spojení s § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. vo výške 120,- EUR. Podľa uznesenia
Najvyššieho súdu SR z 30. novembra 2022 sp. zn. 2Obdo/59/2021, zverejnenom ako R 11/2023, z
ktorého vyplýva, že veriteľ má nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávok

podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 2 Nariadenia Vlády SR č. 21/2013 Z. z. vo
výške 40,- eur za každú pohľadávku, ktorá je predmetom samostatnej faktúry za dodávku tovaru alebo
poskytnutie služby, a to aj v prípade, že si pohľadávky uplatňuje spoločne v jednom súdnom konaní.
Takátofaktúramusízodpovedaťjednejucelenejobchodnejtransakciismerujúcejkdodávketovarualebo
k poskytnutiu služieb za odplatu, teda nesmie byť účelovo delená. Výška náhrady nákladov spojených s

uplatnením pohľadávky v zmysle § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka je určená paušálne a nezávisí
na dĺžke omeškania s úhradou pohľadávky, ani na výške pohľadávky. Táto náhrada je splatná ex lege
po uplynutí lehoty splatnosti pohľadávky.

18. Preto súd zároveň žalobcovi priznal aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením

pohľadávky v sume 120,- EUR (3 x 40,- eur), ktorá bola uplatnená v súlade s ustanovením § 369c ods.
1 OBZ v spojení s ustanovením § 2 nariadenia, a to po zohľadnení skutočnosti, že ide
o vzťah medzi podnikateľskými subjektami, t. j. vzťah spadajúci pod režim Obchodného zákonníka a
žalovaný sa dostal s úhradou žalovanej sumy do omeškania (výrok II.).19. Pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách konania, súd aplikoval ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, § 256
ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP, nakoľko žalobca vzal žalobu späť v časti žalovanej istiny z dôvodu

úhrady dlžnej sumy žalovaným po začatí konania. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že z procesného
hľadiska zastavenie konania v tejto časti zavinil žalovaný. Vo zvyšku vznikla v zmysle § 255 ods. 1 CSP
žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania pre úspech v spore. Preto o nároku na náhradu
trov konania súd rozhodol (výrok III.) v zmysle § 255 ods. 1 CSP, § 256 ods. 1 CSP a § 262 ods.1 CSP
tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania rozhodne

súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého smeruje, a to v potrebnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré

neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

V prípade, ak nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení

neskorších predpisov).