Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 5, 2026

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 13C/28/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4425200332
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Božena Csibrányiová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2026:4425200332.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Boženou Csibrányiovou, v právnej veci žalobcu: Rajniak s.r.o.,

so sídlom J. M. Hurbana 18, 940 01 Nové Zámky, IČO: 46 635 041, právne zastúpený: KATONA LEGAL,
s. r. o., so sídlom G. Czuczora 4, 940 01 Nové Zámky, IČO: 53 098 684, proti žalovanému: A. B. C., nar.
XX. XX. XXXX, bytom D. XXX/ X, XXX XX E., o vypratanie nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý vypratať nebytový priestor, a to miestnosť č. X o celkovej výmere 41,78 m2,
ktorá sa nachádza v stavbe v E. F. E. G. H. I. XX, so súpisným číslom XXXX, popis stavby: polyfunkčný
objekt, druh stavby: 22, nachádzajúce sa v kat. úz. E. F., obec: E. F., okres: E. F. na parcele registra
„C“ KN číslo XXXX/X, ktorá stavba je evidovaná na LV č. XXXXX, vedenom na Okresnom úrade Nové

Zámky, katastrálny odbor a odovzdať ho žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému, a to v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.01.2025 domáhal voči žalovanému vypratania
aodovzdanianehnuteľnostiatonebytovéhopriestoru-miestnostič.Xocelkovejvýmere41,78m2,ktorá
sa nachádza v stavbe v E. F. E. G. H. I. XX, so súpisným číslom XXXX, popis stavby: polyfunkčný objekt,
druh stavby: 22, nachádzajúce sa v kat. úz. E. F., obec: E. F., okres: E. F. na parcele registra „C“ KN
číslo XXXX/X, ktorá stavba je evidovaná na LV č. XXXXX, vedenom na Okresnom úrade Nové Zámky,

katastrálny odbor. Žalobca uviedol, že je výlučným vlastníkom tejto stavby – polyfunkčného objektu.
A ako vlastník a prenajímateľ uzatvoril so žalovaným ako nájomcom dňa 01.06.2012 Zmluvu o nájme
nebytových priestorov (ďalej len nájomná zmluva). Na základe tejto nájomnej zmluvy žalobca prenechal
žalovanému do dočasného užívania nebytové priestory nachádzajúce sa na prvom poschodí uvedeného
polyfunkčného domu a to o celkovej výmere 41,78 m2, a to za účelom vykonávania advokátskej činnosti
žalovaného. Žalobca súčasne poukázal na to, že počas trvania nájomného vzťahu došlo k oznámeniu
o zmene výške nájomného, zo dňa 14.03.2019 a k uzatvoreniu dodatku č. 2, označený ako „Zmena

zálohových platieb za poskytnuté služby“, ktoré právne úkony nie sú pre súdne konania relevantné.
Ďalej žalobca poukázal na čl. III. nájomnej zmluvy, podľa ktorého bol nájom dohodnutý na dobu
neurčitú. V zmysle bodu 1. článku V. zmluvy bolo medzi žalobcom a žalovaným dohodnuté, že tak
prenajímateľ ako aj nájomca majú právo písomnou formou vypovedať túto zmluvu. Výpovedná lehota
dva mesiace sa podľa zmluvy počíta od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede
druhej zmluvnej strane. Žalobca poukázal na to, že zo zmluvy, ale ja zo zákona vyplýva, že tento
nájomný vzťah bolo možné vypovedať bez udania dôvodu. Súčasne žalobca poukázal aj na to, že

žalovaný počas nájomného vzťahu prestal platiť nájomné, konkrétne za obdobie marec až október
2024, a tiež prestal komunikovať so žalobcom, preto sa žalobca rozhodol skončiť nájomný vzťah formou
výpovede. Žalovanému posla výpoveď zo dňa 25.10.2024 označenú ako „Výpoveď zmluvy o nájme
priestorov na G. H. X poschodie číslo kancelárie X, E. F.“, ktorú žalovaný prevzal dňa 30.10.2024, ato s poukazom na výpis z internetovej služby Slovenskej pošty - sledovanie zásielok. Výpovedná lehote
tak začala žalovanému plynúť 01.11.2024 a uplynula mu 31.12.2024. Právny zástupca kontaktoval
žalobcu ohľadne vypratania nebytových priestorov telefonicky dňa 22.01.2025 avšak bezvýsledne, preto

sa žalobca obrátil na súd.

2. Žaloba aj s prílohami bola doručená žalovanému do vlastných rúk. Žalovaný nárok žalobcu
nespochybnil. Na prejednanie veci nariadil súd pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 05.02.2026, na
ktoré sa dostavil žalobca a jeho právny zástupca. Neprítomný bol žalovaný, ktorému bolo predvolanie

na termín doručené postupom podľa § 11 ods. 3 C.s.p.. Svoju neúčasť na pojednávaní žalovaný
neospravedlnil, nepožiadal o odročenie pojednávania.

3. Podľa 179 ods. 1 C.s.p. pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom
pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona.
Podľa§180C.s.p.povyvolanívecisúdzistí,čisadostaviliosoby,ktorébolinapojednávaniepredvolané.

Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí
pojednávanie.

4. Súd rozhodol podľa § 180 C.s.p. že vec prejedná v neprítomnosti a žalovaného a to z dôvodu
hospodárnosti konania s poukazom na ustanovenie § 179 C.s.p..

5. Právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe a navrhol rozhodnúť podľa § 172 ods. 2 C.s.p..
Keďže však v tejto veci nebolo nariadené predbežné prejednanie sporu, ale riadne pojednávanie,
súd podľa navrhovaného ustanovenia nepostupoval. Predmetom sporu bolo vypratanie nebytového
priestoru.

6. Podľa § 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov tento zákon sa vzťahuje
a)na nebytové priestory, ktorými sú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré podľa rozhodnutia
stavebného úradu sú určené na iné účely ako na bývanie; nebytovými priestormi nie sú príslušenstvo
bytu ani spoločné priestory domu;

b)na byty, pri ktorých bol udelený súhlas na ich užívanie na nebytové účely.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov prenajímateľ
môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len „nájomca“) zmluvou o nájme (ďalej len
„zmluva“).
Podľa § 5 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov ak nie

je dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom
na dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať
riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené.
Nájomca je oprávnený užívať nebytový priestor v rozsahu dohodnutom v zmluve.
Nájomca je povinný uhrádzať náklady spojené s obvyklým udržiavaním.

Nájomca je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť prenajímateľovi potrebu opráv, ktoré má
prenajímateľ urobiť, a umožniť vykonanie týchto i iných nevyhnutných opráv; inak nájomca zodpovedá
za škodu, ktorá nesplnením povinnosti vznikla.
Podľa § 10 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, ak sa nájom uzavrie
na neurčitý čas, sú prenajímateľ i nájomca oprávnení vypovedať zmluvu písomne bez udania dôvodu,

ak nie je dohodnuté inak.
Podľa ustanovenia § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu
a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde
do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne.
Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu

sa obnovuje na túto dobu.
Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju

neprávom zadržuje
7. Na základe vykonaného dokazovania mal za dostatočne preukázané, že medzi stranami sporu a to
medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom, bola dňa 01.06.2012 uzavretá
písomná nájomná zmluva o nájme nebytových priestorov, ktoré nájomca podľa čl. II. zmluvy užíval zaúčelom výkonu advokácie. Žalobca –prenajímateľ je právnická osoba, ktorá je podľa výpisu príslušného
listu vlastníctva XXXXX vlastníkom nehnuteľnosti v ktorej sa nachádza predmet nájmu a súčasne podľa
výpisu z obchodného registra má v predmete podnikania prenájom nehnuteľností. A ako bolo uvedené

žalovaný si od neho prenajal nebytový priestor ako advokát za účelom výkonu advokácie. Predmetom
nájmu bola konkrétne miestnosť / nebytový priestor o výmere 41,78 m2, ktorý sa nachádza na
prvom poschodí polyfunkčného domu v E. F. E. G. H. I. XX, postaveného na parc. č. XXXX/X,
zapísaného na LV č. XXXXX. Uvedené sporné nebolo. Doba nájmu bola dohodnutá v čl. III. zmluvy od
01.06.2012 a to na dobu neurčitú. V čl. IV. nájomnej zmluvy mali zmluvné strany dohodnuté nájomné,

jeho výšku a spôsob úhrady. Podľa čl. V. zmluvy mohla ktorákoľvek zo strán nájom vypovedať s tým,
že výpovedná lehota bola dohodnutá dvojmesačná. K zmluve bol s platnosťou od 01.02.2023 uzavretý
dodatok, týkajúci sa úhrad za dohodnuté služby. Uvedené skutočnosti nerozporoval ani sám žalovaný.
Tentonájomnývzťahvzhľadomnacharakterzmluvnýchstrán apredmetnájmu/nebytovýpriestor/aúčel
nájmu / výkon advokácie v prenajatom priestore/ súd právne posudzoval podľa zákona č. 116/1990
Zb.. Vzhľadom na to, že si žalovaný riadne neplnil svoje povinnosti a so žalobcom nekomunikoval,

žalobca sa dohodol ukončiť zmluvný vzťah spôsobom dohodnutým v čl. V. bod 1. nájomnej zmluvy, t.j.
výpoveďou s dvojmesačnou výpovednou lehotou. Podľa uvedeného článku bola dohodnutá výpovedná
lehota dvamesiace,ktorásapočítaodprvéhodňamesiacanasledujúcehopodoručenívýpovededruhej
zmluvnej strane. Žalobca preukázal listinnými dôkazmi a to výpoveďou zo dňa 25.10.2024 a výpismi
z internetovej služby Slovenskej pošty - sledovanie zásielok, že túto výpoveď žalovanému zaslal dňa

25.10.2024 a bola mu doručená dňa 30.10.2024. Ani túto skutočnosť žalovaný nerozporoval. Takto
mal teda súd za dostatočne preukázané, že výpovedná lehota začala žalovanému plynúť 01.11.2024
a uplynula mu 31.12.2024. K ukončeniu nájomného vzťahu došlo teda ku dňu 31.12.2024 / čl. V bod 1.
nájomnej zmluvy v spojení s § 10 zákona č. 116/1990 Zb./. Po ukončení nájomného vzťahu bol žalovaný
povinný prenajaté priestory protokolárne odovzdať žalobcovi ako prenajímateľovi a to podľa čl. V. bod 2

zmluvy, čo bezprostredne po ukončení nájmu a ani doposiaľ neurobil. Ani toto sporné nebolo. Preto sa
žalobca, prenajímateľ a súčasne vlastník polyfunkčného domu, v ktorom sa nachádza predmet nájmu,
so žalobou o vypratanie nehnuteľnosti a jej odovzdanie prenajímateľovi, obrátil na súd a to v lehote
upravenej v § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka/ nájom skončil 31.12.2024 a žaloba bola podaná
na súd 28.01.2025/. Súd nárok žalobcu uplatnený voči žalovanému posúdil ako nárok vlastníka na

ochranu jeho vlastníckeho práva podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka a to nárok vydanie veci,
v tomto prípade už spomínané vypratanie a odovzdanie nehnuteľnosti, užívanej bez právneho dôvodu.
Súd opakovane uvádza, že žalobca svoj nárok v žalobe riadne odôvodnil, na preukázanie svojich
tvrdení predložil listinné dôkazy. Žaloba aj s prílohami- listinnými dôkazmi bola doručená žalovanému na
oboznámenie spolu s uznesením na vyjadrenie sa k žalobe. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, žalobný

návrh žalobcu nijakým spôsobom nespochybnil. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd preto
považoval nárok žalobcu v celom rozsahu za nesporný, preukázaný a preto žalobe v celom rozsahu
vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené v I. výroku tohto rozsudku.

8. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Podľa § 259 C.s.p. ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má

táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

9. O trovách účastníkov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.. Žaloba bola podaná dôvodne,
žalobca bol v konaní plne úspešný. Preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom
rozsahuvočivkonaní neúspešnémužalovanému.Okonkrétnejvýšketrovžalovaného rozhodnetunajší

súd podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia a to cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd Nitra.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie.