Rozsudok · Zmluva o dielo · Rozhodnutie

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42Cob/76/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3615201204
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kubincová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:3615201204.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Márie Kubincovej, PhD., členiek senátu JUDr. Andrey Gindlovej a JUDr. Ľubice Mojžišovej v právnej
veci žalobcu MAPAT STAV s.r.o., so sídlom Martinčekova 26, 821 09 Bratislava, IČO: 50 467 271,
právne zast.: Pavol Trnka, advokát so sídlom Novomeského 1322/16, 957 04 Bánovce nad Bebravou
proti žalovanému: Creatív spol. s r.o., so sídlom Malá Okružná 1456, 958 01 Partizánske, IČO: 31
420 249, právne zast.: JUDr. Jaroslav Valjent, advokát so sídlom Jesenského 232, 958 01 Partizánske
vykonávajúci advokáciu v združení ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA LAW OFFICE Mgr. Jaroslav Valjent,
JUDr. Matej Valjent, so sídlom Jesenského 232, 958 01 Partizánske o zaplatenie 243.253,79 Eur s prísl.,

o odvolaní žalovaného proti prvej a štvrtej výrokovej vete rozhodnutia Okresného súdu Prievidza sp. zn.
PE-3Cb/19/2015 zo dňa 17. apríla 2025 takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Prievidza sp. zn. PE-3Cb/19/2015 zo dňa 17. apríla 2025 v prvej a štvrtej
výrokovej vete p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd prvou výrokovou vetou napadnutého rozhodnutia zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
sumu 77.048,67 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 77.048,67 Eur od

13.07.2013 do zaplatenia a druhou výrokovou vetou vo zvyšnej časti žalobu zamietol. V tretej výrokovej
vete okresný súd konanie zastavil v časti o zaplatenie 65.984,53 Eur s príslušenstvom. Žalovanému
v štvrtej výrokovej vete priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 36,66 %.

2. Okresný súd tak v uvedenom rozsahu vyhovel žalobcovi, ktorý sa domáhal zaplatenia sumy
243.253,79 Eur s prísl. Žalobu zdôvodnil tým, že žalobca je stavebná spoločnosť, ktorá v priebehu roka
2012 vykonávala stavebné práce pre žalovaného. Po spočiatku korektnej spolupráci žalovaný neuhradil

faktúry vystavené žalobcom v plnej fakturovanej výške a to napriek opakovaným výzvam žalobcu.
Žalobca vystavil žalovanému za vykonané stavebné práce faktúru č. 58/2012 zo dňa 30.06.2012 vo
výške 173.472,67 Eur, splatnú dňa 07.07.2012 a faktúru č. 59/2012 zo dňa 15.07.2012 vo výške
182.979,89 Eur, splatnú dňa 31.07.2012. Žalobca uviedol, že po čiastočnej úhrade faktúr v priebehu roka
2012 žalovaný v Odsúhlasení neuhradených zostatkov súm z vystavených faktúr zo dňa 08.01.2013
písomne uznal dlh z dôvodu neuhradených zostatkov súm fakturovaných vyššie uvedenými faktúrami
spolu vo výške žalovanej sumy. Žalobca dňa 25.08.2014 doručil žalovanému predžalobnú výzvu zo dňa

21.08.2014 po ktorej sa žalovaný prvotne zaujímal o mimosúdne urovnanie, avšak potom zo strany
žalovaného došlo k prerušeniu kontaktu.3. Okresný súd uviedol, že vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 3Cb/19/2015-71 zo dňa 04.03.2016, proti
ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote vecne odôvodnený odpor, z dôvodu, že neuznáva žalobcom
uplatnený nárok v celom rozsahu. Uviedol, že na výzvu žalobcu zo dňa 21.08.2014 žalovaný reagoval

listom zo dňa 03.09.2014 tak, že žalobcovi oznámil, že vo svojom účtovníctve nevedie záväzok voči
žalobcovi vo výške žalovanej sumy. Listinu Odsúhlasenie neuhradených zostatkov súm z vystavených
faktúr zo dňa 08.01.2013 nie je možné považovať za uznanie záväzku a ani jej pripisovať takéto
účinky. Osoba, ktorá údajne takýto dokument za žalovaného podpísala, nebola štatutárnym orgánom
žalovaného, a ani osobou oprávnenou konať v jeho mene.

4. V konaní pred okresným súdom odvodzoval žalobca uplatnený nárok z tvrdenia, že na strane
žalovaného došlo k uznaniu záväzku v rozsahu uplatneného nároku. Poukazoval na predložené
Odsúhlasenie neuhradených zostatkov súm z vystavených faktúr zo dňa 08.01.2013 (ďalej len
ako „Odsúhlasenie“). Mal za to, že uvedené Odsúhlasenie spĺňa v zmysle Obchodného zákonníka
všetky náležitosti uznania záväzku a že dôkazné bremeno, aby vyvrátil, že uznaný záväzok naďalej

trvá, zaťažuje žalovaného. Žalovaný relevantnosť odsúhlasenia poprel s odôvodnením, že tento
vystavila pracovníčka žalovaného A. B. a nie osoba, ktorá by bola oprávnená konať za žalovaného.
Poukázal na to, že žalovaný písomne rozporoval fakturáciu žalobcu listom zo dňa 23.07.2013, čím
vyvracal argumentáciu žalobcu o uznaní záväzku. Uviedol, že žalobca nesie plné dôkazné bremeno
o oprávnenosti predmetnej fakturácie a jej výške. Vo vzťahu k obsahu odsúhlasenia žalovaný v konaní

pred súdom prvej inštancie uvádzal, že pri samotnom výklade úkonu účtovníčky sa jedná o úkon
vykonaný podľa zák. č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, a nie o uznávací prejav.

5. V konaní pred súdom prvej inštancie ostalo sporným aj vymedzenie rozsahu prác, ktoré sú predmetom
sporu, kedy žalobca zdôvodňoval svoj nárok tým, že pre žalovaného „vykonával stavebné práce“.

Žalovaný v konaní pripustil, že žalobca pre neho vykonával „stavebné práce“, avšak opakovane
zdôrazňoval, že zo strany žalobcu neboli preukázané plnenia čo do rozsahu prác, ako aj čo do výšky
ceny plnenia, ani odovzdanie prác žalovanému. Konkrétny rozsah stavebných prác bol predmetom
sporu vo vzťahu k jednotlivým uplatneným položkám v rozsahu fakturácie prekládky šachty Š4 v sume
3.703,60 Eur a v položke vodojem v sume 25.618,24 Eur bez DPH, ktoré boli uplatnené faktúrou

č. 58/2012, vo vzťahu ku ktorým žalovaný namietol, že tieto sú predmetom faktúry č. 53/2012 a vo
vzťahu k faktúre č. 59/2012 žalovaný na pojednávaní dňa 27.09.2016 namietol položku vonkajšie
terénne úpravy v sume 10.601,10 Eur, nakoľko predmetné úpravy vykonal sám žalovaný, rozporoval
položku komunikácia hlavná v sume 54.967,89 Eur bez DPH, nakoľko táto podľa jeho tvrdenia nebola
zo strany žalobcu zhotovená. K ostatným položkám uviedol, že fakturované sumy nezodpovedajú

skutočnosti a je na žalobcovi, aby preukázal ich oprávnenosť. Žalobca rozsah prác uplatnených v konaní
špecifikoval na pojednávaní dňa 11.04.2017 tak, že žalovaná suma pozostáva z hodnoty vykonaných
stavebných prác aj ich fakturovaní a ide o sumu, ktorá bola týmto spôsobom odsúhlasená v doklade
Odsúhlasenie. Konkrétne na pojednávaní dňa 11.04.2017 uviedol, že sa vykonávali vonkajšie terénne
úpravy v sume 10.601,10 Eur fakturované vo faktúre č. 59/2012 a bola vykonaná aj hlavná komunikácia

v sume 54.967,89 Eur fakturovaná vo faktúre č. 59/2012. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že položky
vo faktúre č. 58/2012 – prekládka šachty Š4 a vodojem boli tiež fakturované vo faktúre č. 53/2012,
uvedenému prisvedčil a pripustil, že boli fakturované duplicitne a bol na ne vystavený dobropis. Ďalej
vo vzťahu k špecifikácii prác, ktorých zaplatenie má byť predmetom žaloby, bolo na pojednávaní dňa
14.11.2017 svedkom C. D. uvedené, že na jazdiarni pracoval žalovaný a upravoval terén jeden víkend,

vsakovaciu jamu robil žalobca, hlavnú komunikáciu robil tiež žalobca, terénne úpravy (pokládka trávnika)
robil žalovaný, ale pomáhali aj pracovníci žalobcu. Táto časť súvisela s úpravou vedľajšej cesty cez
les a tam si recipročne požičali ľudí od žalobcu. Šachtu na vodu a vodojem robil žalobca, prístrešok
robil žalobca, ale klampiarenské práce robil žalovaný. Ďalej vo vzťahu k špecifikácii uplatnených prác
na pojednávaní dňa 06.02.2018 svedok E. F. uviedol, že práce boli vykonané podľa rozpočtu, zástupca

investora STAVAXES s.r.o. mal nejaké pripomienky ohľadne požiarnej jamy a tam povedal zástupcovi,
že to nepustí a jedna položka bola ukladanie kameňa, pokiaľ ide o presun zeminy pri vodojeme, tam
položku uznali, pokiaľ ide o jazdiareň, tam zemné práce robil žalobca, vsakovaciu jamu robil žalobca,
hlavnú komunikáciu robil žalobca. Pokiaľ ide o pokládku trávnika, to robil sčasti žalobca a žalovaný
a pokiaľ ide o úpravu vedľajšej cesty cez les, to robil žalobca. Šachtu na vodu robil žalobca, vodojem

a zemné práce a obsypy robil žalobca, prístrešok, spodnú prácu robil žalobca a klampiarčinu robil
žalovaný. So zamestnancom žalobcu robili aj ľudia od žalovaného, ale to len pokiaľ ide o terénne úpravy,
uloženie trávy. Žalobca vo vzťahu k špecifikácii uplatnených prác v podaní zo dňa 31.03.2021 uviedol,
že žalovaný počas konania preukázal nedôvodnosť faktúry č. 58/2012 iba v časti duplicitne uplatnenýchpoložiek vo výške 31.987,44 Eur a klampiarskych prác na prístrešku bungalov vo výške 403,62 Eur.
Ďalej žalobca vo vzťahu k špecifikácii prác, ktorých zaplatenie je žalobou uplatnené, na pojednávaní
dňa 31.05.2022 uviedol, že pokiaľ ide o prekládku šachty a vodojemu, nenamieta nič voči duplicite

a premietol to do úpravy žaloby, pokiaľ ide o body žumpa, koniareň a hlavná komunikácia, tak vo vzťahu
k žumpe sa pôvodná predfaktúra týka dávky a nie prác, dofakturovanie sa čiastočne týka dodávky, ale
nie žúmp, ale iného materiálu potrebného na zabudovanie žúmp s tým, že vo faktúre č. 58/2012 a k nej
pripojenému rozpočtu je zrejmé, že dodávka samotnej žumpy je fakturovaná v sume 0,- Eur. Pokiaľ ide
o duplicitnú fakturáciu pod písmenami koniarne a hlavnej komunikácie, pokiaľ ide o koniareň a práce

fakturované faktúrou č. 51/2012, boli práce vykonané v máji 2012 a vo faktúre č. 58/2012 sú fakturované
práce na koniarni vykonané v júni 2012. Pokiaľ o duplicitu hlavnej komunikácie, faktúrou č. 38/2012 boli
fakturované práce na hlavnej komunikácii za mesiac apríl 2012, faktúrou č. 51/2012 práce za máj 2012
a faktúrou č. 59/2012 práce za jún 2012. Žalobca uviedol, že rozsah vykonaného diela vrátane počtu
pracovníkov a použitej techniky potvrdzuje obsah vedeného stavebného denníka, v ktorom potvrdzoval
každodenne realizovaný výkon prác svedok G. H..

6. Vo vzťahu k určeniu ceny prác, ktorých zaplatenie je uplatnené v žalobe, žalobca v konaní uviedol,
že cena diela bola dohodnutá podľa rozpočtu tak, že z ceny nacenenej v čase výkonu stavebných prác
platným programom Cenkros, ktorú žalovaný účtoval odberateľovi diela, žalobca vyúčtoval žalovanému
dodané stavebné práce na realizovanom diele v cene zníženej o 10 %. K faktúre, z ktorej vyplývala

nielen položkovite rozpísaná cena, ale aj druh fakturovaných stavebných prác, bol pripojený rozpočet
ku každej fakturovanej položke vrátane krycích listov rozpočtu. Bližšie k výške dohodnutej ceny konateľ
žalobcu na pojednávaní dňa 11.04.2017 uviedol, že dohoda medzi žalobcom a žalovaným bola taká,
že z hľadiska vykonaných prác sa zmestia do rozpočtu, čo im predložil žalovaný, ďalšie práce, ktoré
rozpočet neobsahoval, sa vypracovali a fakturovali. Fakturovali sa z hľadiska cien programom Cenkros.

Taká bola ústna dohoda a podľa nej sa pokračovalo. Svedok D. k určeniu ceny na pojednávaní dňa
14.11.2017 uviedol, že pokiaľ bola fakturovaná suma za nejakú prácu, tak žalobca im vystavil pre
žalovaného výkaz výmer a oni na základe toho postavili investorovi faktúru, ktorú im žalobca o 10 %
znížil a potom týchto 10 % naviac fakturovali firme STAVAXES s.r.o. Napr. ak žalovaný vyfakturoval
firme STAVAXES s.r.o. 500,- Eur, tak žalobca mu vyfakturoval 450,- Eur a 10 %, t.j. 50,- Eur bolo pre

žalovaného.

7. Predmetom sporu medzi stranami ostalo aj tvrdenie žalovaného, že žalobca nepreukázal odovzdanie
prác žalovanému. Žalobca primárne odvodzoval potvrdenie svojho nároku z predpokladu, že došlo
k uznaniu záväzku žalovaným, a to v rozsahu žalovanej sumy. V priebehu konania žalobca reagoval

na námietku žalovaného, že nebolo doposiaľ špecifikované, ktoré konkrétne práce sa žalobou uplatnili,
v akom rozsahu a nebolo preukázané ich odovzdanie tým, že rozsah vykonaného diela vrátane
počtu pracovníkov a použitej techniky potvrdzuje aj obsah vedeného stavebného denníka, v ktorom
potvrdzoval každodenne realizovaný výkon prác svedok G. H.. Žalovaný zhodne s tvrdením žalobcu
vo vyjadrení zo dňa 23.12.2022 uviedol, že po dohode žalobcu, žalovaného a p. H. bol na stavbe

vedený jediný stavebný denník pre všetky subjekty a zápisy, do neho vykonával p. H.. Za žalobcu ho
podpisoval p. F., prípadne I. J. a za žalovaného p. D.. Žalovaný uviedol, že zo stavebného denníka nie je
možnéurčiť,ktorýsubjektjednotlivéprácevykonal.Početzamestnancovuvedenývstavebnomdenníku,
ktorí boli prítomní na stavbe v jednotlivé dni, zahŕňal taktiež pracovníkov všetkých subjektov, nielen
žalobcu. Svedok H. na pojednávaní dňa 28.09.2021 potvrdil, že viedol stavebný denník pre investora. Či

viedol stavebný denník žalobca, potvrdiť nevedel. K vykonanému rozsahu prác sa na pojednávaní dňa
08.09.2022 vyjadril aj svedok G. F. H., ktorý uviedol, že rozsah prác prejednával vždy s p. H., čo bol pre
neho zástupca generálneho dodávateľa stavby. Najskôr sa urobili práce, potom sa jednalo o cene. Výkaz
práce predkladal p. H., pričom on odsúhlasoval celú čiastku od p. H. a nevie, z čoho boli aké subdodávky.
V spise na čl. 764 je založená prílohová obálka, na ktorej je uvedené, že stavebný denník predložený na

pojednávaní dňa 08.09.2022 svedkom G. F. H.. K tomuto denníku sa na pojednávaní dňa 13.12.2022
žalobca vyjadril, že z obsahu denníka vyplýva, že potvrdzuje počet osôb pracujúcich na stavbe, ako aj
rozsah využívanej techniky (výlučne technika žalobcu), ako aj viac ako 8-hodinový pracovný čas a práce
v dňoch pracovného voľna a pokoja a realizovanie naviac dohodnutých prác. Žalovaný k predloženému
denníku vo vyjadrení zo dňa 23.12.2022 uviedol, že zo stavebného denníka nie je možné určiť, ktorý

subjekt jednotlivé práce vykonal. Počet zamestnancov uvedený v stavebnom denníku, ktorí boli prítomní
na stavbe v jednotlivé dni, zahŕňal tiež pracovníkov všetkých subjektov a nielen žalobcu.8. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie vo vzťahu k výške ceny diela za jednotlivé vykonané práce,
okresný súd uviedol, že žalobca si žalobou uplatnil zaplatenie faktúry č. 58/2012 zo dňa 30.06.2012 vo
výške 173.472,67 Eur a zaplatenie faktúry č. 59/2012 vystavenej dňa 15.07.2012, splatnej 31.07.2012

na sumu 182.979,89 Eur. Ku konkrétnej uplatnenej výške žalobca uviedol, že po čiastočnej úhrade faktúr
v priebehu roka 2012 odporca v odsúhlasení neuhradených zostatkov písomne uznal dlh z dôvodu
neuhradených zostatkov vo výške 243.253,79 Eur. Okresný súd ďalej uviedol, že žalobca doručil dňa
31.03.2021 vyjadrenie, z ktorého vyplýva, že pri vyčíslení nároku v žalobe nebolo prihliadnuté na
duplicitne uplatnené položky a dobropis č. 68/2012 zo dňa 15.08.2012, zároveň nebolo preukázané,

že došlo k platnému započítaniu nároku žalovaného na vrátenie pôžičky vo výške 50.000,- Eur, na
faktúru č. 59/2012 uviedol, že čiastočnou úhradou faktúry č. 58/2012 vo výške 40.000,- Eur zo dňa
24.08.2012 a vo výške 20.000,- Eur zo dňa 25.09.2012 došlo k uznaniu záväzku v rozsahu zvyšku
faktúry. Žalobca uviedol, že žalovaný nedôvodnosť faktúry č. 58/2012 preukázal iba v časti duplicitne
uplatnených položiek vo výške 31.987,44 Eur a klampiarskych prác na prístrešku bungalov vo výške
403,62 Eur. Vo vzťahu k faktúre č. 59/2012 mal za to, že došlo k preukázaniu nároku žalobcu v celej

výškeokremsumy36.792,24Eur,ktorúprávnypredchodcažalobcužalovanémudobropisovaldokladom
č. 69/2012. Okresný súd uviedol, že žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil dňa
10.02.2022 vyjadrenia a čiastočné späťvzatie žaloby, v ktorom vzal žalobu v časti o zaplatenie 15.580,91
Eur s príslušenstvom späť. Okresný súd tiež uviedol, že v záverečnej reči doručenej 01.02.2023 vzal
žalobca žalobu späť v časti o zaplatenie 403,62 Eur.

9. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo pôvodne sporné, či medzi žalobcom a žalovaným došlo
k započítaniu sumy 50.000,- Eur, a to vo vzťahu k zmluve o pôžičke uzavretej medzi žalobcom
a žalovaným. Žalovaný od počiatku tvrdil, že došlo k započítaniu pohľadávky žalovaného z pôžičky proti
pohľadávke žalobcu z faktúry 59/2012 v rozsahu 50.000 Eur, pričom poukazoval na znenie žalobcom

vyhotovenej listiny Odsúhlasenie neuhradených zostatkov súm z vystavených faktúr, z ktorej vyplývalo,
že došlo k započítaniu sumy 50.000,- Eur voči nároku žalobcu na úhradu faktúry 59/2012. Na základe
uvedeného žalovaný tvrdil, že jeho záväzok v rozsahu 50.000,- Eur zanikol. S uvedeným sa stotožnil
odvolací súd, ktorý v rozhodnutí 42Cob/56/2023 posúdil obsah listiny Odsúhlasenie neuhradených
záväzkov ako prejav žalobcu, z ktorého je možné zistiť, že dohodou došlo medzi pôvodným žalobcom

a žalovaným k započítaniu sumy 50.000 Eur (nárok žalovaného z pôžičky proti nároku žalobcu z faktúry
59/2021). Žalobca vzal následne žalobu čiastočne v sume 50.000 Eur späť, takže (aj) v tomto rozsahu
okresný súd konanie zastavil (III. výroková veta) a uvedené už nie je predmetom odvolacieho konania.

10. Medzi stranami bolo sporné aj vyhodnotenie nespornej skutočnosti, že na faktúru č. 58/2012

žalovaný zaplatil 60.000,- Eur. Žalobca uvedené vyhodnotil ako uznanie záväzku aj vo zvyšnej časti, kým
žalovaný poprel, že by čiastočným plnením uznával nárok žalobcu vo zvyšnej časti plnenie uplatneného
faktúrou č. 58/2012.

11. V konaní pred okresným súdom ostala sporná aj otázka uznania dlhu žalovaného voči žalobcovi vo

výške 77.048,67 Eur, vo vzťahu ku ktorej okresný súd vydal čiastočný rozsudok č.k. 3Cb/19/2015-322 zo
dňa 06.02.2018, kedy vyhovel návrhu na vydanie čiastočného rozsudku a uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi uplatnenú sumu 77.048,67 Eur s príslušenstvom. Rozhodnutie okresného súdu bolo
zrušené v odvolacom konaní Krajským súdom v Trenčíne, ktorým uznesením č.k. 8Cb/21/2018-381 zo
dňa 12.03.2019 rozhodol tak, že čiastočný rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Svojerozhodnutieodôvodniltým,žesúdprvejinštancienemalsplnenéprocesnépodmienky,atoaktívnu
legitimáciu žalobcu v spore a tým, že neboli splnené podmienky pre vydanie čiastočného rozsudku pre
uznanie z dôvodu absencie riadneho čiastočného uznávacieho prejavu žalovaného vo vzťahu k žalobou
uplatnenému nároku. Vyjadril sa, že neobstoja tvrdenia žalobcu, že čiastočným plnením žalovaných
faktúr došlo k uznaniu celého záväzku, nakoľko žalovaný v konaní aktívne rozporuje neuhradený

zostatok žalovaných faktúr, ani že koncoročným odsúhlasením účtovných zostatkov dochádza k uznaniu
dlhu.

12. Spornou ostala v konaní otázka výšky ceny za práce vykonané žalobcom, ktorú žalovaný fakturoval
investorovi, v rámci čoho žalobca navrhol, aby žalovaný do spisu predložil doklady v súvislosti s tým,

koľko fakturoval investorovi a aby k príslušným faktúram predložil na ne sa vzťahujúce rozpočty,
krycie listy rozpočtov. Žalovaný vo vyjadrení doručenom 27.09.2021 poprel, že by bola cena určená
vopred podľa rozpočtu, keďže cena bola investorom odsúhlasovaná postupne po častiach v priebehu
vykonávania a odovzdávania jednotlivých častí diela investorovi. Uviedol, že zo strany investora bolana uvedené faktúry odsúhlasená suma 126.346,- Eur vrátane DPH, pričom na faktúru č. 58/2012 suma
64.472,- Eur a na faktúru č. 59/2012 suma 61.874,- Eur. Uvedené tvrdenie korigoval vo vyjadrení
doručenom dňa 17.01.2022, kedy okresný súd uviedol, že žalovaný opravil špecifikáciu investorom

uznaných súm na celkovo 150.809,61 Eur, a to na faktúru č. 58/2012 v sume 84.384,83 Eur a na faktúru
č. 59/2012 v sume 66.424,78 Eur.

13. Medzi sporovými stranami ostalo sporné aj tvrdenie žalobcu vo vzťahu k rozsahu vykonaných prác,
ktoré žalobca odôvodňoval aj počtom pracovníkov, ktorí na stavbe pracovali, pričom mal za to, že

z obsahu stavebného denníka vyplýva, že tento potvrdzuje počet osôb pracujúcich na stavbe, ako aj
rozsah využívanej techniky, o ktorej žalobca tvrdil, že bola výlučne technikou žalobcu (pojednávanie
zo dňa 13.12.2022), vo vzťahu k čomu doručil žalobca prehľad o pracovných hodinách evidovaných
žalobcom za obdobie, kedy sa pracovalo, okrem iných aj na stavbe ATC Látkovce. Žalovaný na
uvedené reagoval, že dochádzkový denník predložený žalobcom bez verifikovania p. H. nemá žiadnu
dôkaznú hodnotu a že počet pracovníkov uvedených v stavebnom denníku, ktorí boli prítomní na stavbe

v jednotlivé dni zahŕňal taktiež pracovníkov všetkých subjektov, nielen žalobcu, pričom priemerný počet
pracovníkov na stavbe v jednotlivé dni nebol vyšší ako 10.

14. Okresný súd v prvom rozhodnutí vo veci č.k. 3Cb/19/2015 - 816 zo dňa 02.02.2023 zastavil konanie
v časti o zaplatenie 15.984,53 Eur, teda v rozsahu, v akom žalobca vzal žalobu čiastočne späť a

žalovaného zaviazal na zaplatenie zvyšku žalovanej sumy 227.249,26 Eur s úrokom z omeškania vo
výške 9 % ročne zo sumy 81.081,61 Eur od 08.07.2012 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo
výške 8,75 % zo sumy 146.187,65 Eur od 01.08.2012 do zaplatenia. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie
tým, že mal za preukázané, že žalobca ako subdodávateľ žalovaného vykonával stavebné práce na
stavbe ATC Látkovce a po preskúmaní toho, či došlo k vykonaniu prác konštatoval, že vykonanie prác

vyplýva jednak z predloženého stavebného denníka žalobcom a jednak zo súpisu vád a nedorobkov, z
ktorého vyplýva, ktoré práce žalobca vykonal, keďže nemali byť opravené, resp. dokončené. Pokiaľ ide
o preukázanie ohľadne dohody na cene, z výpovedí svedkov D. a F. zistil, že vykonávali fakturáciu prác
žalobcom. Cena za vykonanú prácu a dodaný materiál bola následne o 10 % zvýšená a fakturovaná
firme STAVAXES s.r.o. na preplatenie. Z uvedeného vyplýva, že pred predložením faktúry investorovi

musela prejsť faktúra žalobcu aj cez žalovaného, ktorý následne vyfakturovanú sumu zvýšil o 10 %.
V prípade, ak by s prácami a cenou prác vo faktúrach nesúhlasil, mohol tak urobiť už po predložení
faktúry od žalobcu, a nie až potom, čo mu ju investor neschválil. Okresný súd prihliadol k tomu, že po
predložení faktúr žalovaný vykonanie prác nerozporoval a k vyjadreniu svedkyne A. B., ktorá uviedla, že
odsúhlaseniepodpísalazdôvodu,žepredmetnéfaktúryžalobcusanachádzalivúčtovníctvežalovaného

a nevyplatená suma sedela s účtovníctvom. Aj keď toto nemožno považovať za uznanie dlhu, okresný
súd z toho vyvodil, že rozsah stavebných prác fakturovaných v predmetných faktúrach a cenu za ne
žalovaný akceptoval. Uviedol, že predložené faktúry žalobcom žalovaný rok od splatnosti nerozporoval a
založilichdosvojhoúčtovníctva.Okresnýsúdpoukázalnato,žežalovanýnenamietalriadneodovzdanie
diela, až kým nezačalo súdne konanie. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že aj jeho záväzok v rozsahu

50.000,- Eur zanikol započítaním dohodou, okresný súd uviedol, že dôkazné bremeno tvrdenia, že si
voči žalobcovi započítal pohľadávku vo výške 50.000,- Eur, znáša žalovaný a tento ho neuniesol.

15.RozhodnutieokresnéhosúdubolonazákladeodvolaniažalovanéhozrušenérozhodnutímKrajského
súdu v Banskej Bystrici č.k. 42Cob/56/2023 - 872 zo dňa 26.06.2024 a vec bola vrátená súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd sa stotožnil s odvolacími námietkami žalovaného
predovšetkým v tom, že strohé konštatovanie okresného súdu, že vykonanie prác a jeho rozsah vyplýva
z predloženého stavebného denníka a z rozpisu vád a nedorobkov nie je preskúmateľné, keďže nie je
možné zistiť, z akého konkrétneho zápisu v stavebnom denníku uvedený záver vyplývať má. Stotožnil
sa aj so žalobnou námietkou, že nie je zrejmé, na základe čoho dospel okresný súd k záveru, že žalobca

preukázal, že v prospech žalovaného vykonal a odovzdal práce v rozsahu uvedenom vo faktúrach č.
59/2012 a 58/2012. Pripomenul, že žalovaný opakovane žiadal, aby žalobca špecifikoval presný rozsah
prác, ktoré sú v konaní uplatnené, aby sa mohol relevantne procesne brániť. Odvolací súd upozornil, že
vo vzťahu k žalobe a neskorším čiastočným späťvzatiam žaloby nie je zrejmé, ku ktorým konkrétnym
prácam uvedeným vo faktúre 58/2012 sa vzťahuje uplatnený nárok 81.081,61 Eur a nie je zrejmé, na

ktoré práce uvedené vo faktúre 59/2012 si žalobca uplatňuje nárok práve vo výške 146.087,65 Eur.
Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom vyjadreným v zrušujúcom rozhodnutí Krajského súdu
v Trenčíne, že z predložených dôkazov, ani vyjadrení žalovaného nevyplýva, že by došlo k uznaniuzáväzku žalovaným. Na základe toho bremeno skutkového tvrdenia aj dôkazné bremeno vo vzťahu k
uplatnenému nároku zaťažuje žalobcu.

16. Okresný súd po vrátení veci umožnil stranám, aby sa vyjadrili k rozhodnutiu odvolacieho súdu, k
vykonanému dokazovaniu, aj k právnemu posúdeniu a rozhodol tak, že vo vzťahu k tej časti žaloby,
ktorú vzal v priebehu konania žalobca späť (čiastkové späťvzatia žaloby v rozsahu 15.984,53 Eur
súvisiace so zistenými opravami a dobropismi voči uplatneným faktúram a v rozsahu 50.000,- Eur
korešpondujúcich so započítaním pohľadávky), súd konanie v časti o zaplatenie 65.984,53 Eur s

príslušenstvom zastavil. Okresný súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 77.048,67 Eur s
príslušenstvom a vo zvyšku žalobu zamietol (v rozsahu 100.220,59 Eur). Vzhľadom na pomer úspechu
a neúspechu priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 36,66 %.

17. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že medzi stranami sporu došlo k ústnemu uzavretiu zmluvy
o dielo, pričom cena bola dohodnutá tak, že žalobca vyúčtoval žalovanému dodané stavebné práce na

realizovanom diele v cene zníženej o 10 %, žalovaný tieto vyúčtovania navýšil o 10 % a predložil na
schválenie investorovi. Pri určení rozsahu a hodnoty vykonaných prác vychádzal tentokrát z dôkazu
predloženého na č.l. 101 až 104 spisového materiálu (teda už nie zo stavebného denníka). Okresný súd
zistil, že z výpovede konateľa žalovaného na pojednávaní zo dňa 27.09.2016 vyplýva, že tento rozpočet
prác bol vyhotovený p. F. a p. D., teda osobami zodpovednými za žalobcu a žalovaného na dohliadanie

výkonu stavebných prác a ich fakturáciu. Okresný súd uviedol, že na prvej strane rozpočtu je uvedené,
že rozpočet je schválený p. H. (k čomu sa G. H. vyjadril tak, že o tomto rozpočte nemá vedomosť).
Zároveň tento rozpočet zohľadňuje všetky vykonané fakturácie žalobcu, ako aj úhrady žalovaného (ktoré
sú nesporné) a takisto poskytnutú pôžičku žalovaného žalobcovi vo výške 50.000 Eur. Zohľadňuje teda
všetky premenné namietané, či už žalobcom alebo žalovaným v predmetnom konaní. Okresný súd preto

tento rozpočet považoval za konečný, keďže časovo bol posledný a zohľadňuje všetky faktúry a úhrady
medzi stranami sporu. Relevantnosť tohto rozpočtu preukazuje aj skutočnosť, že konateľ žalovaného
sa na neho odvoláva v odpovedi zo dňa 23.07.2013. Stav z uvedeného rozpočtu teda trval aj v čase
23.07.2013, teda po ukončení stavebných prác na stavbe ATC Latkovce, po vystavení dobropisov zo
strany žalobcu a aj po fakturácii vykonaných stavebných prác zo strany žalovaného voči investorovi.

Žalovaný zároveň v konaní netvrdil, že by po 23.07.2013 žalobcovi uhradil nejakú ďalšiu sumu. Z tohto
rozpočtu vyplýva, že žalobca by za vykonanie stavebných prác mal celkovo nárok na sumu 341.132,35
Eur. S takouto sumou približne korešponduje aj kontrola fakturácie na č.l. 451 a výpoveď svedka G. K.
H., ktorý uviedol že na žalobcu pripadá 30 % vykonaných prác z rozpočtu 1.050.000 Eur, t.j. 350.000 Eur.

18. Pokiaľ ide o rozsah vykonaných prác, okresný súd skonštatoval, že tento nebolo možné úplne zistiť.
Vykonané práce sú vo fakturáciách opísané iba tým spôsobom, na čom konkrétnom sa v tej danej dobe
pracovalo (napríklad stajňa, komunikácia atď.). Žalobca predložil stavebný denník, s krycími listami z
ktorého jasne vyplýva, na ktorých položkách žalobca pracoval. Rozsah prác a hlavne ich hodnota sa
však určiť nedá, pretože na týchto položkách sa pracovalo viackrát, respektíve nepretržite a práce boli

fakturované postupne. Zo strany žalovaného stavebný denník predložený nebol. Svedok G. F. H. vo
svojej výpovedi uviedol, že podklady k fakturácii predloží, do dnešného dňa sa tak nestalo. Nie je preto
možné úplne zistiť rozsah vykonaných prác žalobcom a následne ich hodnotu. Okresný súd mal za to,
ako vyplýva z vyššie uvedeného, že faktúry č. 58/2012 a č. 59/2012 predstavujú zvyšok uplatnenej ceny
vykonaných prác, ktorá nebola doteraz uhradená (zvyšné faktúry boli uhradené). Okresný súd vzhľadom

na predložené dôkazy dospel k tomu záveru, že žalovaný neuhradil za vykonané práce žalobcovi ešte
sumu 77.048,67 Eur. Odkázal pritom na vyššie uvedené úvahy pri hodnotení dôkazov. Pokiaľ ide o
potvrdenie G. F. H. z ktorého vyplýva, že pre žalobcu a žalovaného bola celkovo schválená suma
316.302,80 Eur, z čoho pre žalobcu bolo 264.083,60 Eur tieto skutočnosti nevyplývajú zo žiadnych iných
dôkazov(napríkladpredloženýmvyúčtovanímzostranyG.F.H.).Suvedenýmnekorešpondujúanisumy

vyplatené žalovaným za predchádzajúce neuplatnené faktúry s tým, že investorom na posledné dve
faktúry mala byť pre žalobcu schválená suma 84.384,83 Eur na faktúru č. 58/2012 a suma 66.424,78 Eur
na faktúru č. 59/2012, pretože ostatné faktúry boli uhradené bez krátenia. Samotný konateľ žalovaného
na pojednávaní dňa 27.09.2016 uznal, že k 23.07.2013 bol dlžný žalobcovi sumu 77.048.67 Eur.
Skutočnosť, že žalobcovi nebola zo strany žalovaného vyplatená celá cena diela potvrdzuje aj výpoveď

zamestnanca žalovaného svedka C. D., aj keď ako dlžnú sumu uviedol iba 35.000 Eur. Z uvedeného
pre okresný súd vyplynulo, že samotný žalovaný si je vedomý toho, že žalobcovi nebola vyplatená
celá cena diela. Zároveň nebolo preukázané (ani žalovaný to netvrdil), že by po 23.07.2013 uhradil
žalobcovi nejakú sumu ako cenu diela. Okresný súd sa preto priklonil k vyššie uvedeným úvahám,pretože najviac dôkazov odkazuje na skutočnosť (aspoň približne), že zo strany žalovaného ešte nebola
žalobcovi uhradená suma 77.048,67 Eur. Ostatné predložené dôkazy si navzájom odporujú, keď z
každého vyplýva iná schválená suma investorom na vykonané práce žalobcom.

19. Okresný súd posúdil nárok uplatnený žalobcom za vykonané práce odkazujúc na faktúry č. 58/2012
a č. 59/2012 komplexne, vo vzťahu ku všetkým vykonaným prácam žalobcu na stavbe ATC Látkovce.
Zároveň sa zaoberal obranou žalovaného vo vzťahu k právnemu vzťahu žalovaného a investora.
Uviedol, že žalovaný v priebehu konania predložil faktúry spolu s dobropismi č. 84/S/2012 na sumu

101.884,08 Eur (dobropis č. 4/DS/2012 na 19.985,40 Eur) a č. 90/S/2012 na sumu 140.265,07 Eur
(dobropis č. 5/DS/2012 na 27.400,74 Eur). Na faktúrach je uvedené, že odsúhlasená suma na faktúru č.
84/S/2012 je 68.248,85 Eur (81.898,62 Eur) a na faktúru č. 90/S/2012 je 94.053,61 Eur (112.864,33 Eur).
Žalovaný zároveň predložil na č.l. 630 súpis oboch faktúr s vyčíslením uplatnených súm za jednotlivé
stavebné práce, tento výpis však nekorešponduje s vystavenými faktúrami, keďže na faktúru č. 58/2012
mala byť uplatnená suma 173.472,67 Eur a na faktúru č. 59/2012 mala byť uplatnená suma 179.834,98

Eur. Zároveň v prospech žalobcu mala byť schválená z faktúry č. 58/2012 suma 84.384,83 Eur a z
faktúry č. 59/2012 suma 66.424,78 Eur. Z týchto dôkazov však nijako nevyplýva, že investor skutočne
schválil pre žalobcu a žalovaného vyššie uvedené sumy. Z potvrdenia G. F. H. vyplýva, že pre žalobcu
a žalovaného bola celkovo schválená suma 316.302,80 Eur, z čoho pre žalobcu bolo 264.083,60 Eur. Z
kontrolyfakturáciežalovanéhonač.l.451spisuvyplýva,žeodsúhlasenásumaprežalobcuažalovaného

bola celkovo 366.682,26 Eur, pričom na žalobcu z toho vychádza suma 335.159,62 Eur (za vykonanie
prác položiek 1 až 4, 7, 16 až 21). Svedok G. K. H. na pojednávaní dňa 28.09.2021 uviedol, že cena
celého diela bola pôvodne 700.000 Eur, neskôr stúpla na 1.050.000 Eur a žalobca na stavbe vykonal
maximálne práce v rozsahu 30%.

20. Vzhľadom k tomu, že je žalovaný so zaplatením dlžnej sumy v omeškaní, priznal okresný súd
žalobcovi popri istine aj zákonný úrok z omeškania podľa § 369 ods. 2 ObZ, a to podľa § 1 nar. vl.
21/2013 Z.z. vo výške 8,75% ročne zo sumy 77.048,67 Eur od 13.07.2013 do zaplatenia.

21. Okresný súd uviedol, že žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie 65.984,53 Eur s príslušenstvom

späť. Žalovaný nesúhlas so späťvzatím žaloby nevyjadril. Preto okresný súd podľa ustanovenia § 145
ods. 2 CSP v časti o zaplatenie 65.984,53 Eur s príslušenstvom konanie zastavil. Vo zvyšnej časti s
poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie rozhodnutia okresný súd žalobu zamietol. Voči týmto dvom
výrokom odvolanie podané nebolo, preto sa nestali predmetom odvolacieho konania.

22. O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak,
že žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 36,66 %, čo predstavuje jeho čistý úspech v
spore. Žalobcovi súd priznal sumu 77.048,67 Eur, čo predstavuje 31,67 % žalobcom žalovaného nároku.
Žalobca mal teda úspech vo výške 31,67 % a žalovaný vo výške 68,33 %. Čistý úspech žalovaného tak
predstavuje 36,66 % (68,33 % - 31,67 % = 36,66 %).

23. Voči rozhodnutiu okresného súdu v I. a IV. výrokovej vete podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Mal za to, že okresný súd nerešpektoval pokyny odvolacieho
súdu a opätovne nevymedzil vo vzťahu k priznanej výške nároku, t.j. k sume 77.048,67 Eur, za
vykonanie ktorých konkrétnych prác túto sumu priznáva a nešpecifikoval jednotlivé položky, za ktoré

priznal cenu prác, neuviedol, z ktorých konkrétnych dôkazov dospel k záveru, že tieto práve vykonal
žalobca v prospech žalovaného, že žalovanému boli odovzdané a že sú uplatnené práve v takej cene,
aká bola predmetom dohody medzi žalobcom a žalovaným. Žalovaný namietol, že pokiaľ súd prvej
inštancie konštatoval, že "pokiaľ ide o rozsah vykonaných prác, tento úplne nebolo možné zistiť", tak
mal nevyhnutne dospieť k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal existenciu

dohody sporových strán o cene, rozsah ním vykonaných prác a rozsah ním dodaného materiálu, reálne
odovzdanie prác žalovanému, t.j. nepreukázal dodávku materiálu a prác v žalovanom rozsahu, a teda
rozhodnúť o zamietnutí žaloby v celom rozsahu. Poukázal na rozhodnutie odvolacieho súdu vo vzťahu
k dôkazu založenému na str. 101 až 104, kedy odvolací súd konštatoval, že z tohto vyplývali bližšie
neidentifikované výpočty žalovaného, na základe ktorých dospel k záveru, že ku dňu 23.07.2013 mal

záväzok voči žalobcovi 77.048,67 Eur, pričom uvedená suma sa vzťahovala na všetky faktúry, ktoré boli
žalobcom uplatnené nielen na faktúru 58/2012 a 59/2012.24. Pokiaľ ide o vyjadrenie konateľa žalovaného na pojednávaní dňa 27.09.2016, kedy tento uviedol,
že "uznáva, že v čase, keď písali odpoveď zo dňa 23.07.2013, bol dlžný žalobcovi 77.048,67 Eur“
nevyplýva, že v konaní uznal sumu 77.048,67 Eur. Na pojednávaní dňa 27.09.2016 iba konštatoval,

že ku dňu 23.07.2013 túto sumu uznal. Zároveň však v konaní tvrdil a preukazoval, že neskôr bola
fakturácia týchto súm ním riadne spochybnená.

25. Žalovaný uviedol, že cena diela nebola dohodnutá podľa rozpočtu a z toho dôvodu žalobca nebol
schopný v konaní predložiť rozpočet na celé dielo, ktorý by bol schválený investorom a žalovaným,

na ktorý sa v konaní odvolával. Cena diela medzi sporovými stranami nebola dohodnutá, resp. bolo
dohodnuté, že podmienkou čiastkových fakturácií bude investorom schválený rozsah vykonaných prác a
ceny diela v priebehu vykonávania diela po odovzdaní jednotlivých častí s tým, že od takto určenej ceny
diela sa podľa dohody konateľov odpočíta 10 %. Žalovaný namietol, že žalobca vyššie uvedenú dohodu
nedodržiaval a predkladal faktúry, ktoré obsahovali aj nevykonané práce, duplicitne fakturované práce,
resp. práce, ktorých cena nebola odsúhlasená investorom. Na základe uvedeného žalovaný vystavil

svojmu investorovi dobropisy, ktoré následne nebol žalobca ochotný akceptovať. Žalovaný odkázal na
výpoveď svedkov G. H. a G. H., ktorí popísali mechanizmus vystavovania faktúr za vykonané práce.
Uviedol, že žalobca tento postup odmietol akceptovať a faktúry vystavoval vo výškach, ktoré neboli
odsúhlasené kompetentnými subjektami. Poukázal tiež na výpoveď svedka F., ktorý potvrdil, že ak sa
podkladyprefakturáciuupravili,takotominformovalajkonateľažalobcuaposlalmuupravenépodklady.

Žalovaný v odvolaní uviedol, že nesprávnosť fakturácie zo strany žalobcu namietal bezodkladne.
Rozpory vo vzťahu k výške fakturácie boli medzi sporovými stranami už v priebehu vykonávania diela,
čo potvrdili aj výpovede svedkov.

26. Žalovaný v odvolaní uviedol, že podľa písomného potvrdenia svedka H., ktorého pravosť potvrdil na

svojom výsluchu na pojednávaní dňa 08.09.2022, bola celková suma odsúhlasená technickým dozorom
G. F. H. pri realizácii ATC Látkovce za práce vykonané žalobcom vo výške 264.083,60 Eur. Žalovaný
pritom žalobcovi prevodom na účet uhradil sumu 214.083,60 Eur a započítaním na pôžičku sumu
50.000,- Eur, na základe čoho boli žalobcovi uhradené práce vo výške 264.083,60 Eur a preto nemá
voči žalobcovi žalovaný ďalší záväzok zo zmluvy o dielo.

27. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu
v celom rozsahu zamietne.

28. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu označil podané odvolanie za nedôvodné. Uviedol, že je

presvedčený, že aj po akceptácii započítania pôžičky vo výške 50.000,- Eur má naďalej nárok na
zaplatenie vo výške 177.269,26 Eur a odvolanie čo do výroku o zamietnutí žaloby nad rámec odvolaním
napadnutým rozsudkom priznanej sumy nepodal preto, že súdny spor trvajúci viac ako 10 rokov sa pre
neho z časového aj finančného hľadiska stal neúnosným a v dôsledku utlmenia podnikateľskej činnosti
nemá na zaplatenie súdneho poplatku, povinnosť úhrady ktorého by mu podaním odvolania vznikla.

Žalobca uviedol, že aj napriek tomu, že súd prvej inštancie nepriznal vyjadreniu konateľa žalovaného
na pojednávaní zo dňa 27.09.2016 relevanciu v smere uznania záväzku, úplne správne toto vyjadrenie
konateľa ako v konaní vykonaný dôkaz potvrdzujúci oprávnenosť nároku žalobcu proti žalovanému v
tejto výške vzal do úvahy. Pripomenul, že od 23.07.2013 neuhradil žalovaný žalobcovi žiadnu časť z
tejto sumy. Podľa žalobcu vzal okresný súd správne pri rozhodovaní do úvahy konateľom žalovaného

podpísanú odpoveď na list o postúpení pohľadávky z 23.07.2013, v ktorom po premietnutí všetkých
námietok k fakturácii žalobcu za vykonanie diela na stavbe ATC Látkovce, aj po prihliadnutí na vystavené
dobropisy, dvojitú fakturáciu a započítanie pôžičky vo výške 50.000,- Eur potvrdil existenciu záväzku
žalovaného voči žalobcovi vo výške 77.048,67 Eur, pričom táto výška plne korešponduje s v prílohe
k tejto odpovedi zaslaným výpočtom. Žalobca uviedol, že po zrušení rozhodnutia krajským súdom

navrhol súdu na pojednávaní konanom dňa 26.11.2024 uložiť žalovanému povinnosť predložiť faktúru a
ostatnémateriályvzťahujúcesakvyúčtovaniudielanastavbeATCLátkovce,pričomtentonávrhžalobca
opakovane predložil na unesenie dôkazného bremena v tom smere, že žalovaný svojmu investorovi
účtoval úplne rovnaký rozsah prác, aký účtoval žalobca žalovanému v cene podľa programu Cenkros,
teda v cene navýšenej o 10 % oproti žalobcom jemu fakturovanej cene. Uvedené žalovaný nesplnil

s odôvodnením, že vzhľadom na skončenie 10-ročnej lehoty od vystavenia účtovných dokladov tieto
skartoval. Žalobca mal za to, že vzhľadom na prebiehajúci spor bola skartácia vyššie označených
dôkazov uskutočnená v rozpore so Zákonom o účtovníctve. Mal za to, že so zreteľom na dôkazy, z
ktorých vyvodil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie, je aj uvedené dôvodom potvrdzujúcim zákonnosťa dôvodnosť vydaného rozhodnutia v časti priznania nároku žalobcu. S poukazom na uvedené navrhol,
aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu potvrdil.

29. Žalovaný v replike zotrval na argumentoch, ktoré predniesol v konaní pred súdom prvej inštancie
aj v odvolaní. K námietke žalobcu, že žalovaný bol povinný uchovávať faktúry, ktoré vystavil svojmu
investorovi, a to vo vzťahu k prebiehajúcemu súdnemu sporu pripomenul, že tieto faktúry vystavoval
svojmu zmluvnému partnerovi, spoločnosti STAVAXES s.r.o. a nie žalobcovi, takže žalovaný ich
skartoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákona o účtovníctve. Okrem iného by tieto dokumenty

nemali v spore žiadnu relevanciu a neboli by schopné prispieť k rozhodnutiu veci. Vo zvyšku zotrval
žalovaný v odvolacej replike na predchádzajúcich argumentoch.

30. Žalobca v odvolacej duplike zdôraznil význam listu žalovaného zo dňa 23.07.2013 a jeho prílohy,
v ktorých práve žalovaný svoj výpočet dlhu oprel o údajné preplatky na skôr zaplatených faktúrach a o
tieto aj v rámci dokazovania žiadal znížiť v spore uplatnenú pohľadávku žalobcu.

31. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení § 379 a § 380
ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia
§ 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej
inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219

ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na
úradnej tabuli krajského súdu.

32. Odvolací súd bol v zmysle § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil okresný súd:

33. Žalobca a žalovaný zhotovovali dielo ATC Látkovce, pričom žalobca bol v pozícii subdodávateľa
žalovaného (žalobca so žalovaným uzatvorili ústnu zmluvu o dielo v ktorej ako objednávateľ vystupoval
žalovaný a ako zhotoviteľ vystupoval žalobca). Žalobca vykonané práce a materiál fakturoval
žalovanému, ktorý následne spoločné faktúry odovzdával na schválenie na vyplatenie generálnemu
dodávateľovi stavby G. H..

34. Žalobca vyfakturoval stavebné práce žalovanému faktúrou č. 37/2012 zo dňa 30.04.2012, splatnou
dňa 07.05.2012 v celkovej sume 46.838,87 Eur (podlahy bungalov 8.856,90 Eur; oplotenie - betónové
múry 11.858,40 Eur; betónovanie podláh a vonkajšia stierka koniareň 11.790,90 Eur; vnútorné omietky
bungalov 3.613,53 Eur; naviac práce pri omietkach 2.788,21 Eur; presuny stroja 124,45 Eur a DPH

7.806,48 Eur), č. 38/2012 zo dňa 30.04.2012, splatnou dňa 07.05.2012 v celkovej sume 16.047,74 Eur
(naviac práce odkopávky prekopávky 6.982,60 Eur; zemné práce na komunikácii 6.390,92 Eur a DPH
2.674,62 Eur), č. 39/2012 zo dňa 02.05.2012, splatnou dňa 10.05.2012 v celkovej sume 21.552 Eur
(dodávka 3 kusy betónové nádrže 32 m3 21.552 Eur), č. 51/2012 zo dňa 31.05.2012, splatnou dňa
07.06.2012 v celkovej sume 34.458,86 Eur (bungalov 7.996,90 Eur; koniareň 8.860,67 Eur; komunikácia

11.858,15 Eur a DPH 5.743,14 Eur), č. 53/2012 zo dňa 31.05.2012, splatnou dňa 14.06.2012 v celkovej
sume 35.186,21 Eur (prekládka šachty Š4 3.703,60 Eur; vodojem 25.618,24 Eur a DPH 5.864,37 Eur), č.
58/2012 zo dňa 30.06.2012, splatnou dňa 07.07.2012 v celkovej sume 173.472,67 Eur (prekládka šachty
Š4 3.703,60 Eur; vodojem 25.618,24 Eur; senník 31.382,25 Eur; žumpy 41.460,47 Eur; dažďová nádrž
14.892,60 Eur; ORL 5.301,24 Eur; bungalov 3.823,77 Eur; odvodňovací žľab 7.936,86 Eur; prístrešok

bungalov 2.706,17 Eur; vodojem terénne úpravy 413,38 Eur; koniareň 7.311,98 Eur a DPH 28.912,11
Eur) a faktúrou č. 59/2012 zo dňa 15.07.2012, splatnou dňa 31.07.2012 v celkovej sume 182.979,89 Eur
(jazdiareň 42.279,18 Eur; vsakovacia jama 21.220,21 Eur; hlavná komunikácia 54.967,89 Eur; vonkajšie
terénne úpravy 10.601,10 Eur; vodojem prečerpávacia šachta 2.634,80 Eur; zavlažovanie 2.620,76 Eur;
vedľajšia komunikácia 18.159,30 Eur a DPH 30.496,65 Eur).

35. Dobropisom č. 68/2012 k faktúre č. 53/2012 žalobca dobropisoval žalovanému sumu 3.198,77 Eur.
Dobropisom č. 69/2012 k faktúre č. 59/2012 žalobca dobropisoval žalovanému sumu 36.792,24 Eur.

36. Žalovaný na faktúru č. 58/2012 uhradil čiastočne sumu 60.000 Eur.

37. Žalobca listom zo dňa 08.01.2013 zaslal žalovanému Odsúhlasenie na nezaplatené vyššie uvedené
faktúry v celkovej výške 243.253,79 Eur, pričom správnosť zostatkov potvrdila svedkyňa A. B., v tom
čase účtovníčka žalovaného.38. Listom zo dňa 12.02.2013 žalovaný oznámil žalobcovi, že od žalobcu nedostal sumár, podľa
ktorého by bolo možné odkontrolovať neuhradený zostatok. Podľa žalovaného došlo k neoprávneným

fakturáciám neuhradených položiek, ktoré investor neodsúhlasil a opravil vo výkazoch výmerov na
základe čoho museli jednotlivé faktúry opraviť. (č.l. 603). Z prílohy k tomuto listu, ktorým je kontrola
fakturácie vyplýva, že investor odsúhlasil žalovanému za jeho práce a práce žalobcu celkovo sumu
463.740,89 Eur s DPH s rukou napísanou poznámkou, že suma je ponížená o práce z rozpočtu žalobcu,
ktoré nevykonal a o dohodnutých 10%. (č.l. 604)

39. Listom zo dňa 23.07.2013 mal žalovaný reagovať na postúpenie pohľadávky predchodcom žalobcu v
ktoromuviedol,žedoodpočtovpredchodcažalobcunezarátalsumu36.792,74Eur-dobropis,35.186,21
Eur - 2x faktúry; 54.000 Eur - nevykonané práce (č.l. 100).

40. Z výpočtu žalovaného vyplýva, že podľa žalovaného na faktúru č. 58/2012 má žalobcovi zaplatiť

35.127,914 Eur a na faktúru č. 59/2012 má žalobcovi zaplatiť 119.310,22 Eur (č.l. 101 – 104).

41. Z výpisov z internetbankingu a účtu vyplýva, že žalovaný dňa 24.08.2012 uhradil žalobcovi sumu
40.000 Eur a dňa 25.09.2012 uhradil žalobcovi sumu 20.000 Eur. Na faktúru č. 53/2012 uhradil žalovaný
žalobcovi dňa 09.07.2012 sumu 35.186,21 Eur.

42. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 12.07.2013 bola pohľadávka z predmetných
faktúr v celkovej výške žalovanej sumy postúpená z predchodcu žalobcu na spoločnosť MERCANT,
s.r.o., IČO: 36 332 461. Listom zo dňa 12.07.2013 bolo postúpenie pohľadávky oznámené žalovanému.

43. Žalovaný listom zo dňa 23.07.2013 oznámil spoločnosti MERCANT, s.r.o., že postúpenie bolo
neoprávnené, keďže Odsúhlasenie nesúhlasí so sumou predkladanou predchodcom žalobcu, nie sú
tam zahrnuté odpočty odsúhlasených položiek, dvojitá fakturácia, dobropisy. Dokument o zostatkoch je
neoprávnený v celom znení, a podpísala ho neoprávnená osoba.

44. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 01.10.2013 bola pohľadávka z predmetných
faktúr v celkovej výške žalovanej sumy postúpená z spoločnosti MERCANT, s.r.o., IČO: 36 332
461 na predchodcu žalobcu. Listom zo dňa 01.10.2013 malo byť postúpenie pohľadávky oznámené
žalovanému. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.10.2013 bola pohľadávka z
predmetných faktúr v celkovej výške žalovanej sumy postúpená z predchodcu žalobcu na spoločnosť

SIESTA TRADE spol. s.r.o., IČO: 45 852 596. Podľa čl. III. bod 4 tejto zmluvy, v prípade ak by postupník
neuhradil kúpnu cenu do 24.01.2014, márnym uplynutím tejto lehoty na zaplatenie platnosť a účinnosť
zmluvy zaniká. Listom zo dňa 24.10.2013 malo byť postúpenie pohľadávky oznámené žalovanému.

45. Investor odsúhlasil žalovanému za jeho práce a práce žalobcu celkovo sumu 366.682,26 Eur s DPH,

ako vyplýva z kontroly fakturácie žalovaného.

46. Zo zoznamu strojového parku na stavbe ATC Látkovce vyplýva, že žalobca mal mať na stavbe
autožeriav AD28, hákový kontajner LIAZ 151, Tatra 815 3 sklapač, LIAZ 151 3 sklapač, vlek BBS
BRANDIS 2 sklapač, Trailer KINGS LTD, hydraulický kolesový báger LIEBHERR A 310, pásové

rýpadlo NEUSON 1503, pásové rýpadlo NEUSON 2404, univerzálny nakladač LOCUST 752 - dva
kusy, univerzálny nakladač LOCUST 1203, čerpadlo na výrobu betónu MIXOKRET M201 - dva kusy,
maringotka, Fiat Ducato 2x valník, Peugeot Boxer 2x valník, IVECO DAYLY 2x valník, IVECO DAYLY
vyklápač, Volvo nákladné vozidlo, Tatra 815, JSB 4C traktor bager.

47. Z faktúry č. 84/S/2012 zo dňa 30.06.2012, splatnej dňa 15.07.2012 vyplýva, že žalovaný
vyfakturoval spoločnosti STAVAXES s.r.o. za vykonané práce na predmetnej stavbe sumu 101.884,08
Eur. Dobropisom č. 4/DS/2012 k faktúre č. 84/S/2012 žalovaný dobropisoval spoločnosti STAVAXES
s.r.o. z dôvodu zmeny ceny za vykonané práce sumu 19.985,40 Eur. Z faktúry č. 90/S/2012 zo dňa
15.07.2012, splatnej dňa 30.07.2012 vyplýva, že žalovaný vyfakturoval spoločnosti STAVAXES s.r.o.

za vykonané práce na predmetnej stavbe sumu 140.265,07 Eur. Dobropisom č. 5/DS/2012 k faktúre
č. 90/S/2012 žalovaný dobropisoval spoločnosti STAVAXES s.r.o. z dôvodu zmeny ceny za vykonané
práce sumu 27.400,74 Eur. Z prehľadu faktúry vyplýva, že žalobcovi mala byť na predmetné faktúry
schválená celkovo suma 150.809,61 Eur. Z potvrdenia odsúhlasených čiastok Reinvest na stavbuATC Látkovce vyplýva, že celková suma, ktorá bola odsúhlasená technickým dozorom, ako investičné
náklady pri realizácii akcie ATC Látkovce činila 316.302,80 Eur s DPH. Z tejto čiastky bola čiastka vo
výške 264.083,60 Eur s DPH vyčíslená pre žalobcu. Zbytok čiastky vo výške 52.219,20 Eur s DPH bol

určený pre ostatných dodávateľov.

48. G. H. potvrdil, že hlavná komunikácia nebola nimi prevzatá kvôli nevyhovujúcemu prevedeniu.
Zhotoviteľ ani po niekoľkých výzvach nenastúpil na opravy nedorobkov uvedených v Zozname vád
a nedorobkov ATC Látkovce zo dňa 07.08.2012 do júla 2012. ďalej potvrdil, že niektoré práce

boli fakturované duplicitne, čo riešili na kontrolných dňoch stavby a ďalších jednaniach. Z výpočtu
odpracovaných hodín pracovníkov žalobcu vyplýva, že za mesiac marec na stavbe pracovalo 16
pracovníkov žalobcu a 5 dohodári s celkovým počtom odpracovaných hodín 449, za mesiac apríl na
stavbe pracovalo 22 pracovníkov žalobcu a 11 dohodári s celkovým počtom odpracovaných hodín
2.954,5, za mesiac máj na stavbe pracovalo 22 pracovníkov žalobcu a 12 dohodári s celkovým počtom
odpracovaných hodín 4.323, za mesiac jún na stavbe pracovalo 24 pracovníkov žalobcu a 11 dohodári

s celkovým počtom odpracovaných hodín 3.363,75, za mesiac júl na stavbe pracovalo 24 pracovníkov
žalobcu a 9 dohodári s celkovým počtom odpracovaných hodín 3.363,75 a za mesiac august na stavbe
pracovali 3 pracovníci žalobcu s celkovým počtom odpracovaných hodín 27. K uvedenému predložil
zoznam odpracovaných hodín.

49. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 14.08.2012 vyplýva, že žalovaný na základe tejto zmluvy požičal
žalobcovi sumu 50.000 Eur na dobu troch mesiacov. Žalobca svojim podpisom potvrdil prevzatie pôžičky
a zaviazal sa pôžičku vrátiť do troch mesiacov.

50. Z listu zo dňa 22.07.2013 podpísaného G. H. vyplýva, že týmto listom uplatnil u G. H. reklamáciu -

vady vzniknuté v záručnej dobe. Vady mali byť uvedené v Zápise z reklamačného konania. Zo súpisu
vád a nedorobkov zo dňa 08.07.2012 vyplýva, že mali byť odstránené vady na prácach žalobcu:
fasáda stajne - zarezať nopovú fóliu, natrieť rampu hydroizolácie a schody, natrieť zábradlie rampy
pred vstupom; bungalov - fasáda exteriér: nadpražie otvorov, odrezať nopovú fóliu, schodište, upratanie
+ oprava malieb, dokončiť kúpeľňu - zrkadlo; osadiť bránu; dokončiť cestu - súkromný vjazd; cesta

lesom; jazdiareň - dokončenie povrchu, drenáž, príprava pre zavlažovanie, oplotenie spodnej časti;
napojenie komunikácie - senník a stajňa; montáž senníka a vodojem - dokončiť zásypy vodojemu a
upraviť prístupovú cestu.

51. Z vyčíslenia predloženého G. H. vyplýva, že odsúhlasená cenia diela bola 925.083,41 Eur, z čoho na

spoločnosť STAVAXES s.r.o. pripadala suma 550.050,80 Eur. Zo zápisu z reklamačného konania zo dňa
19.07.2013 vyplýva, že boli reklamované nasledovné vady: zatekanie terasou na strane od koniarne,
skrútený tatranský profil na Bungalove nad rohovým oknom do kúpeľne, zatekanie terasou u jazdiarne,
seník, gabiony. Z mandátnej zmluvy zo dňa 16.01.2012 a z dodatku č. 1 zo dňa 15.06.2012 vyplýva, že
na základe tejto zmluvy sa spoločnosť REINVEST spol. s.r.o. zaviazala v prospech spoločnosti GREEN

PLANET, s.r.o. vykonať technický dozor na stavbe „ATC Látkovce“.

52. Žalovaný žalobcovi za vykonané práce uhradil celkovo sumu 214.083,60 Eur a to tak, že dňa
11.05.2012 uhradil sumu 16.047,74 Eur, dňa 17.05.2012 uhradil sumu 21.552 Eur, dňa 18.05.2012
uhradil sumu 46.838,37 Eur, dňa 08.06.2012 uhradil sumu 34.458,86 Eur, dňa 10.07.2012 uhradil sumu

35.186,21Eur,dňa24.08.2012uhradilsumu40.000Euradňa25.09.2012uhradilsumu20.000Eur.Túto
skutočnosť žalobca nijakým spôsobom nerozporoval. Zároveň bolo v priebehu konania preukázané, že
žalovaný na pohľadávku žalobcu započítal pôžičku vo výške 50.000 Eur, poskytnutú na základe zmluvy
o pôžičke zo dňa 14.08.2012 uzatvorenej medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom.

53. Rozsah vykonaných prác úplne nebolo možné zistiť. Vykonané práce sú vo fakturáciách opísané
iba tým spôsobom, na čom konkrétnom sa v tej danej dobe pracovalo (napríklad stajňa, komunikácia
atď.). Žalobca predložil stavebný denník, s krycími listami z ktorého jasne vyplýva, na ktorých položkách
žalobca pracoval. Rozsah prác a hlavne ich hodnota sa však určiť nedá, pretože na týchto položkách
sa pracovalo viackrát, respektíve nepretržite a práce boli fakturované postupne.

54. Faktúry č. 58/2012 a č. 59/2012 predstavujú zvyšok uplatnenej ceny vykonaných prác, ktorá nebola
doteraz uhradená (zvyšné faktúry boli uhradené).55. Konateľ žalovaného na pojednávaní dňa 27.09.2016 potvrdil, že k 23.07.2013 bol dlžný žalobcovi
sumu 77.048.67 Eur.

56. Žalovaný netvrdil, že by po 23.07.2013 uhradil žalobcovi akúkoľvek sumu ako cenu diela uplatnenú
na faktúre 58/2012 a 59/2012.

57. Podľa § 536 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ), zmluvou o dielo
sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

58. Podľa § 546 ods. 1 ObZ, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve
alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva
je napriek tomu platná ( § 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za
porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

59. Odvolací súd po preskúmaní námietok žalovaného uvedených v odvolaní dospel k záveru, že
skutkové zistenia okresného súdu vyplývajú z vykonaného dokazovania a že okresný súd tieto skutkové
zistenia správne právne posúdil.

60. Ako odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia okresného súdu zistil, okresný súd vo

svojom druhom rozhodnutí vychádzal z inak zisteného skutkového stavu a následne z iných právnych
záverov, než tomu bolo v rozhodnutí zo dňa 02.02.2023. V pôvodnom rozhodnutí vychádzal okresný
súd z toho, že má preukázané vykonanie konkrétnych prác zo stavebného denníka (aj ich odovzdanie),
že výška dlhu sa dala nepriamo vyvodiť z Odsúhlasenia výšky záväzkov ku koncu roku 2012, že
žalovaný faktúry vystavené žalobcom nenamietal, a že nenamietal ani riadne odovzdanie diela. S týmito

skutkovými zisteniami odvolací súd nemohol súhlasiť, pretože nevyplývali z vykonaného dokazovania,
preto na základe odvolacích námietok žalovaného prvé rozhodnutie okresného súdu zrušil. V druhom
rozhodnutí okresný súd naopak uviedol skutkové zistenie, že rozsah prác vykonaných žalobcom a
hlavne ich hodnota sa konkrétne ku jednotlivým prácam určiť nedá, keďže na týchto položkách sa
pracovalo viackrát a boli fakturované postupne (s čím sa odvolací súd stotožňuje). K výške záväzku

žalovaného voči žalobcovi potom okresný súd dospel na základe prehľadu súm, ktoré mali byť na
jednotlivé faktúry vystavené žalobcom žalovanému už zaplatené a ktoré ešte zaplatené neboli (dôkaz
predložený na čl. 101 až 104 spisového materiálu), na základe odpovede žalovaného zo dňa 23.07.2013
(č.l.100) vovzájomnejsúvislostisvykonanímdôkazuvýpoveďousvedkaF.aD. anazákladetoho,žepo
23.07.2013nebolotvrdenéďalšieuhradeniezáväzkužalovanýmnafaktúry58/2012a59/2012.Uvedené

dôkazy vyhodnotil okresný súd vo vzájomnej súvislosti a komplexne sa vysporiadal s ich významom vo
vzťahuknámietkamžalovaného.Staktozistenýmskutkovýmstavomsatentokrátodvolacísúdstotožnil.
Dôkazy, ktoré okresný súd vykonal, postačovali na prijatie záveru, že k 23.07.2013 si bol žalovaný
vedomý záväzku vo výške 77.048,67 Eur k právam uplatneným faktúrami 58/2012 a 59/2012 a žalovaný
ani netvrdil, že by po 23.07.2013 na faktúry 58/2012 a 59/2012 čokoľvek uhradil, či už priamou platbou,

alebo započítaním neskôr zisteného nároku (napr. z vád, z dobropisu, z nároku uplatneného voči nemu
investorom). Ak by potom aj žalovanému voči žalobcovi akékoľvek nároky po 23.07.2013 vznikli, ak
nevykonal úkon smerujúci k ich uplatneniu voči žalobcovi, nemôžu mať vplyv na jeho povinnosť zaplatiť
cenu diela za práce v rozsahu, aký sám ustálil ku dňu 23.07.2013.

61. Žalovaný tak v odvolaní správne konštatuje, že okresný súd nevymedzil vo vzťahu k priznanej
výške nároku vykonanie konkrétnych prác, za ktorú túto sumu priznal, ani nešpecifikoval jednotlivé
položky. Naopak okresný súd konštatoval, že z vykonaného dokazovania sa takýto záver určiť nedá,
dá sa však určiť výška záväzku žalovaného za tieto práce tak, ako si jej bol žalovaný vedomý ku
dňu 23.07.2013. Odvolací súd pripomína, že v sporovom konaní je povinný vychádzať zo všetkých

predloženýchdôkazovvichvzájomnejsúvislosti.Stavebnýdenníkaleboprotokoloodovzdanívykonanej
práce nie sú jedinými dôkazmi, z ktorých je možné dospieť k skutkovému záveru ohľadom toho, či práce
uplatnené zhotoviteľom vykonané boli, a v akej výške bola k týmto prácam dojednaná cena diela.

62. V tomto prípade okresný súd zistil, že vo vzťahu k prácam, ktoré boli vymenované vo faktúre 58/2012

a faktúre 59/2012 si sám žalovaný bol ku dňu 23.07.2013 vedomý, že nezaplatené ostali práce vo výške
77.048,67 Eur. Táto suma vyplynula z výpočtov, ktoré urobili spolu technický námestník žalovaného
(svedok D.) a stavbyvedúci žalobcu (svedok F.) a v ktorom na faktúry 58/2012 a 59/2012 odpočítali
nielen práce, o ktorých žalovaný tvrdil, že boli fakturované žalobcom opakovane, práce ktoré žalobcanevykonal, alebo ich bolo nutné ešte dorobiť či opraviť, ale odpočítali aj preplatky z predchádzajúcich
faktúr, pričom nijak špeciálne nekonkretizovali, na ktorú prácu uplatnenú vo faktúre 58/2012 alebo
59/2012 tieto preplatky odpočítavajú (konkrétne či zo senníka, žumpy, dažďovej nádrže alebo odkiaľ).

Okresný súd nemohol takýto dôkaz predložený žalobcom ignorovať, rovnako ako nemohol ignorovať
písomné vyjadrenie žalovaného zo dňa 23.07.2013, ktoré žalovaný vyhotovil na základe výpočtov
z prílohy č.l. 101-104, v ktorom výslovne potvrdil, že mu ešte ostáva na vykonané práce zaplatiť
77.048,67 Eur. Skutočnosť, že ku 23.07.2013 žalovanému ostávalo zaplatiť práve takúto sumu potvrdil
osobne konateľ žalovaného na pojednávaní 27.09.2016. Pokiaľ potom okresný súd zo skutkových

tvrdení žalovaného nezistil, že žalovaným takto potvrdená suma bola neskôr žalobcovi uhradená
(akýmkoľvek spôsobom), okresný súd z týchto predložených dôkazov mohol dospieť iba ku skutkovému
záveru, že žalovaný si doposiaľ nesplnil povinnosť uhradiť žalobcovi záväzok v takej výške, akej si ho
bol vedomý už ku dňu 23.07.20163.

63. Odvolací súd zdôrazňuje, že list zo dňa 23.07.2013 nie je uznaním záväzku vo vzťahu k

prebiehajúcemu súdnemu sporu, keďže neobsahuje náležitosti hmotnoprávneho uznania záväzku a
nie je ani uznaním záväzku v zmysle procesného práva. Je však listinným dôkazom, z ktorého je
možné vyvodiť, že ku dňu 23.07.2013 žalovaný po kontrole faktúr vystavených žalobcom zistil, že dlh
žalovaného voči žalobcovi činí 77.048,67 Eur a túto skutočnosť potvrdil osobne konateľ žalovaného aj
na pojednávaní dňa 27.09.2016. Ak žalovaný dokázal takto presne určiť výšku svojho záväzku, mohol

tak učiniť iba za predpokladu, že presne vedel, ktoré práce od žalobcu prevzal a v akej cene diela tieto
práce žalobca ako zhotoviteľ vykonal. Ak by žalovaný nepoznal rozsah prác, ktoré mu boli odovzdané
žalovaným a ak by nepoznal cenu diela, nemal by ako voči prácam vypočítaným na faktúrach 58/2012
a 59/2012 odpočítavať práce vykonané dvojmo, práce nevykonané alebo nesprávne fakturované. Už
len skutočnosť, že v liste zo dňa 23.07.2013 žalovaný konštatuje, že boli nevykonané práce za 54.000

Eur (skutkové zistenie okresného súdu ods. 6 rozsudku) znamená, že vedel presne určiť, ktoré práce
vykonané boli a ktoré nie. Ak z prác vymenovaných vo faktúrach 58/212 a 59/2012 aj po odpočítaní
dobropisov, opráv, nevykonaných častí diela stále vedel žalovaný identifikovať také práce, za ktoré
nebolo zaplatené v rozsahu 127.048,67 Eur, tak je zrejmé že žalobca ako zhotoviteľ práce v takomto
rozsahu žalovanému odovzdal, a zároveň že išlo o práce, ku ktorým bola dojednaná cena diela, ktorú

poznali zhodne žalobca (inak by ju nemohol uviesť na faktúrach) aj žalovaný (inak by nemohol tieto
faktúru kontrolovať a vyčísliť, že na ne nie je zaplatené práve 127.048,67 Eur). Zo sumy 127.048,67 Eur
ešte odpočítal žalovaný tú časť záväzku, ktorá zanikla započítaním pôžičky v hodnote 50.000 Eur voči
faktúre 59/2012. Započítanie, ktorého sa žalovaný v celom konaní domáhal potom tiež len potvrdzuje, že
jeho záväzok z faktúry 59/2012 existoval, keďže započítať mohol len voči existujúcemu záväzku. Preto

záver, že práce uvedené na faktúrach 58/2012 a 59/2012 boli odovzdané aspoň v hodnote 127.048,67
Eur (aj keď nie je možné presne špecifikovať ku každej práci rozsah v akom boli odovzdané) a že
ku všetkým týmto prácam bola pred vystavením faktúr dojednaná cena práve v takej výške, aká bola
uvedená na faktúre, považoval odvolací súd za správny.

64. Zároveň okresný súd správne poukázal v odôvodnení rozhodnutia na výpovede svedka F. a D.,
ktorí potvrdili, že vykonali kontrolu faktúr, takže verifikovateľné je aj tvrdenie z listu zo dňa 23.07.2013
o tom, že kontrola faktúr vykonaná bola a že v rámci tejto kontroly sa vzali do úvahy aj dobropisy,
opakovane fakturované práce a nevykonané práce. Okresný súd potom vychádzajúc z listinných
dôkazov (vyjadrenie žalovaného zo dňa 23.07.2013, príloha k tomuto vyjadreniu obsahujúca výpočty

p. D. a p. F. vo vzťahu ku kontrole faktúr) a z vyjadrenia konateľa zo dňa 27.09.2016 (že ku dňu
23.07.2013 skutočne dlh vo výške 77.048,67 Eur žalovaného voči žalobcovi existoval), správne zistil,
že ku dňu 23.07.2013 mal žalovaný záväzok voči žalobcovi, pričom následne bolo treba ustáliť, či tento
záväzok vznikol na základe faktúr uplatnených v tomto konaní. Okresný súd potom správne zistil, že
kontrola faktúr zohľadňuje všetky vykonané fakturácie žalobcu, ako aj úhrady žalovaného (teda nielen

vo vzťahu k faktúram 58/2012 a vo vzťahu k faktúre 59/2012), pričom upozornil, že aj keď si žalobca
uplatňuje nárok za vykonané práce odkazujúc na faktúry 58/2012 a 59/2012, tento nárok bolo nutné
posúdiť komplexne vo vzťahu ku všetkým vykonaným prácam. Bol to práve žalovaný, kto výšku svojho
záväzku určil na základe predchádzajúceho vzťahu so žalobcom, keď odpočítal od sumy uvedenej vo
faktúrach 58/2012 a 59/2012 údajné preplatky z predchádzajúcich faktúr. Predmetom konania však

nie sú predchádzajúce faktúry, ich správnosť ani výšku nebolo potrebné dokazovať, predstavovali iba
procesnú obranu žalovaného vo vzťahu k ustáleniu výšky jeho záväzku voči žalobcovi, keďže to bol
práve žalovaný, kto sa domáhal zníženia povinnosti zaplatiť pôvodne uplatnenú celú cenu diela za tietodve faktúry (243.253,79 Eur). Zaplatenie iných faktúr ako faktúr 558/2012 a 59/2012 okresný súd ani
neriešil, iba tieto dve boli predmetom konania.

65. K odvolaniu žalovaného, ktorý opakovane poukazuje na zrušujúce rozhodnutie Krajského súdu
v Banskej Bystrici odvolací súd pripomína, že predmet odvolacieho prieskumu je vždy vymedzený
rozsahomodvolacíchnámietok.Kýmvpredchádzajúcomrozhodnutíodvolacienámietkymohlismerovať
iba voči odôvodneniu okresného súdu, ktorý v rozpore s vykonaným dokazovaním konštatoval, že
z predložených dôkazov (stavebný denník, rozpis vád a nedorobkov) bolo možné ustáliť množstvo

vykonaných prác aj ich odovzdanie, v súčasnom rozhodnutí okresného súdu uvedené dôkazy neboli
podkladom pre jeho rozhodnutie. Okresný súd v predchádzajúcom rozhodnutí nevychádzal z listu zo
dňa 23.07.2013 a jeho prílohy, i keď podporne odkazoval na skutočnosť, že došlo k potvrdeniu existencie
záväzku v tomto rozsahu konateľom žalovaného. Argumentácia odvolacieho súdu preto smerovala v
zrušujúcom rozhodnutí k tomu, že rozhodnutie okresného súdu bolo nepreskúmateľné, pokiaľ dospel
k skutkovému záveru (že práce v rozsahu 227.249,26 Eur boli odovzdané), ktorý nekorešponduje s

dôkazmi, na ktoré v tomto odôvodnení odkazoval (stavebný denník, rozpis vád a nedorobkov). Uvedené
nebráni tomu, aby okresný súd vo vzťahu k vykonaniu prác a k vymedzeniu hodnoty vykonaných prác
v nasledujúcom rozhodnutí prihliadol na ďalšie z vykonaných dôkazov a dospel k záveru, že v určitom
rozsahu tieto práce vykonané boli. Samotná skutočnosť, že okresný súd nebol schopný identifikovať
presne, ktorá časť platby sa mala vzťahovať na jednotlivé práce vymedzené vo faktúre (koľko presne

malo ísť na jazdiareň, vonkajšie terénne úpravy, vodojem, prečerpávacie šachty, senník, žumpy a pod.)
nebráni tomu, aby okresný súd zistil, že záväzok objednávateľa zo zmluvy o dielo v určitom rozsahu z
týchto prác existoval, čo vyplýva z toho, že sám žalovaný si bol vedomý svojho záväzku práve z faktúry
59/2012 a práve z faktúry 58/2012. Preto samotná skutočnosť, že okresný súd správne konštatoval,
že rozsah vykonaných prác nezistil, nebráni tomu, aby nárok žalobcovi priznal na základe zistenia, že

z písomných prejavov strán (výpočet č.l. 101-104 a list č.l. 100) vyplýva, že tieto si boli vedomé, aké
množstvo prác a v akej hodnote vykonané bolo práve vo vzťahu k tým prácam, ktoré sú uvedené vo
faktúre 59/2012 a 58/2012.

66. Odvolací súd sa vzhľadom na odlišné odôvodnenie rozsudku tentokrát zaoberal tými dôkazmi,

ktoré tvorili podklad pre rozhodnutie okresného súdu, teda listom zo dňa 23.07.2013, prílohou tohto
listu predstavujúcou výpočet pri kontrole fakturácie žalobcu a všetkými vyjadreniami sporových strán,
ktoré sa vysvetlenia týchto dôkazov týkajú. Na rozdiel od svojho predchádzajúceho rozhodnutia (v
ktorom tieto dôkazy bližšie nepreskúmaval, pretože netvorili podklad rozhodnutia okresného súdu)
potom zistil, že okresný súd dôkazy založené na č.l. 100-104 vykonal, že pred rozhodnutím okresného

súd žalobca výpočty uvedené v prílohe (čl. 101 až 104 spisu) identifikoval a objasnil, k čomu sa vzťahujú,
takže poskytol okresnému súdu skutkové tvrdenia ktoré nemohol okresný súd opomenúť. Odvolací
súd odkazuje na písomné vyjadrenia sporových strán založené v spise, kedy žalobca v podaní zo
dňa 10.02.2022 (čl. 653) výslovne identifikoval spôsob ustálenia sumy 77.048,67 Eur, keď uviedol,
že ešte dňa 23.07.2013, teda viac ako jeden rok po obdržaní faktúr žalobcu č. 58/2012 a č. 59/2012

žalobca uznával, že na faktúru č. 58/2012 má ešte zaplatiť 35.127,914 Eur a na faktúru č. 59/2012 má
zaplatiť ešte 119.310,22 Eur (spolu 154.438,134 Eur), pričom k sume celkového dlhu za realizované
dielo 77.048,67 Eur dospel žalovaný tak, že od sumy 154.438,134 Eur odpočítal 50.000,- Eur z titulu
jeho nároku na vrátenie pôžičky, ktorú poskytol žalobcovi, ako aj sumu 27.389,464 Eur, ktorú žalovaný
žiadal vrátiť z titulu údajných preplatkov na skôr vystavených a vo fakturovanej sume aj uhradených

faktúržalobcuč.37/2012,38/2012,51/2012a53/2012.Žalobcauvedenýpostupžalovanéhorozporoval,
namietal, že žalobcom tvrdené preplatky z predchádzajúcich faktúr nikdy neboli predmetom žiadneho
konania, žalovaný si nárok na ich vrátenie zrejme z titulu bezdôvodného obohatenia nikdy proti žalobcovi
neuplatnil a v konaní vzťahujúcom sa k úhrade faktúr žalobcu č. 58/2012 a č. 59/2012 nebol nijaký dôvod
tieto údajné preplatky odpočítavať. I keď zmyslom citovaného vyjadrenia žalobcu je poprieť procesnú

obranužalovanéhotvrdením,žežalobcamánároknazaplatenievyššejsumynežžalovanýmustálených
77.048,67 Eur, je z uvedeného vyjadrenia zrejmé, že skutočne žalobca aj žalovaný vedeli o tom, že
si v júli 2013 ich zástupcovia spolu sadli a dali na papier vzájomné pohľadávky, pričom žalovaný tieto
akceptoval a výslovne uviedol, jeho dlh je po kontrolách faktúr 77.048,67 Eur.

67. Keďže okresný súd vychádzal z vyjadrení sporových strán, kedy žalobca vysvetlil skutkovo, prečo
v prípade sumy 77.048,67 Eur tvrdí, že táto bola žalovanému známa ako výška dlhu ku 23.07.2013,
okresný súd sa potom správne dôkazom založeným na str. 101 až 104 zaoberal. Vzhľadom na
skutočnosť, že v prvom rozhodnutí okresného súdu tento vychádzal z iných skutkových zistení a z inýchdôkazov,nežbolaprílohaklistuzodňa23.07.2013,tátobolapreodvolacísúdbližšieneidentifikovateľná,
čo uviedol aj v zrušujúcom rozhodnutí. V druhom rozhodnutí však okresný súd práve tento dôkaz, ktorý
bol vykonaný okresným súdom na pojednávaní, vzal do úvahy vo vzájomnej súvislosti s výpoveďou

svedka D., ktorý bol technickým námestníkom žalovaného a svedka F., ktorý bol stavbyvedúcim u
žalobcu, ktorí vytvorili prílohu založenú na čl. 101 až 104 pri vykonaní kontroly faktúr tak, ako je to
uvedené aj v liste zo dňa 23.07.2013. Uvedený dôkaz potom nemohol okresný súd opomenúť vo vzťahu
k tomu, že žalobca skutkovo vymedzil, v akej výške mu na základe tohto dôkazu mal nárok v rozsahu
77.048,67 Eur vzniknúť (cena diela v rozsahu skutočne vykonaných prác z tých, ktoré sú vymenované vo

faktúrach 58/20102 a 59/2012 po vzájomnom započítaní 50.000 Eur a odpočítaní údajných preplatkov
z predchádzajúcich faktúr). Na uvedené nemá vplyv skutočnosť, že žalobca považoval svoj nárok za
vyšší, keď zdôraznil, že preplatky, ktoré boli započítané z predchádzajúcich faktúr voči nemu neboli
nijak právne relevantne uplatnené, neboli voči nemu uplatnené ani ako bezdôvodné obohatenie, ani
ako započítanie bezdôvodného obohatenia. V súčasnom štádiu konania však uvedené nemá žiaden
význam, keďže predmetom sporu je už len suma 77.048,67 Eur, preto iba táto je odvolacím súdom

preskúmaná vo vzťahu k skutkovým tvrdeniam a dôkazom predkladaných žalobcom na osvedčenie
nároku na zaplatenie tejto sumy.

68. Zároveň z čl. 104, na ktorom sú závery kontroly fakturácie, vyplýva, že nezaplatené časti sa
týkali výlučne faktúry 58/2012 a 59/2012. Sú preto dôkazom vo vzťahu k uplatneniu žaloby na faktúru

58/2012 a 59/2012. Predchádzajúce faktúry boli nielen zaplatené, ale v opakovaných prípadoch údajne
preplatené, tieto neboli predmetom sporu a ich zvyšky ani neostali v sume 77.048,67 Eur, ktorú vymedzil
žalovaný v liste zo dňa 23.07.2013. Táto suma sa týka faktúr 58/2012 a 59/2012.

69. Vzhľadom na uvedené tak odvolací súd námietku žalovaného vychádzajúcu zo zrušujúceho

rozhodnutia krajského súdu považoval za nedôvodnú, a to vo vzťahu k tomu, že predchádzajúce
rozhodnutie krajského súdu sa vzťahovalo na inak zistený skutkový stav okresným súdom a inak
vymedzené odvolacie dôvody žalovaným. V tomto prípade má odvolací súd za to, že okresný súd
správne zistil skutkový stav, pokiaľ konštatoval, že aj keď vzhľadom na spôsob výkonu diela a jeho
označenia vo faktúrach nie je možné vymedziť konkrétny rozsah prác vykonaných a odovzdaných

žalovaným, skutočnosť, že tieto vykonané a odovzdané boli a v akej hodnote odovzdané boli, je možné
vyvodiť z listu zo dňa 23.07.2013 v súvislosti s priloženou prílohou, konkrétne čl. 104 závery kontroly
fakturácie, z výpovede svedka D. a F. a aj z výpovede konateľa žalovaného 27.09.2016.

70. Žalovaný v odvolaní namietol, že konateľ síce na pojednávaní dňa 27.09.2016 potvrdil existenciu

dlhu ku dňu 23.07.2013, zároveň však v konaní tvrdil a preukazoval, že neskôr bola fakturácia týchto
súm spochybnená. Na základe uvedeného bol okresný súd povinný sa zaoberať tým, či je možné
dospieť k záveru, že záväzok žalovaného trvá aj ku dňu rozhodnutia okresného súdu tak, ako trval ku
dňu 23.07.2013 (potvrdené výpoveďou konateľa 27.09.2016), keďže neskoršie námietky žalovaného
smerovali k tomu, že tento záväzok bol zmenený v dôsledku vzájomného právneho vzťahu medzi

žalovaným ako dodávateľom a investorom. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že okresný súd
sa s uvedeným vysporiadal, keď uviedol, že žalovaný v konaní nepreukázal, že by po dni 23.07.2013
uhradil žalobcovi nejakú sumu ako cenu diela. Žalobca primárne ani netvrdil, že by vo vzťahu k faktúre
59/2012 alebo 58/2012 po 23.07.2013 nejakú cenu uhradil, či už priamou platbou, alebo vykonaním
započítania vo vzťahu k akýmkoľvek pohľadávkam žalovaného voči žalobcovi.

71. V tejto súvislosti odvolací súd pripomína, že právny vzťah medzi žalovaným a jeho investorom bol
v prejednávanom prípade relevantný iba vo vzťahu k určeniu ceny vykonaných prác, keďže ustálenie
ceny si zhotoviteľ a objednávateľ dojednali tak, že je to investor, kto musí odsúhlasiť jednak rozsah
vykonanýchprácajednakcenudielazatietopráce.Žalovanýsprávneuviedolajvodvolaní,ajvpriebehu

konania, že cena diela nebola dohodnutá podľa rozpočtu, bola individuálne schvaľovaná vo vzťahu k
jednotlivým prácam investorom, pričom bolo dohodnuté, že podmienkou čiastkových fakturácií bude
investorom schválený rozsah vykonaných prác a ceny diela v priebehu vykonávania diela po odovzdaní
jednotlivých častí s tým, že od takto určenej ceny diela sa podľa dohody konateľov odpočíta 10 %. Na
základe vykonaného dokazovania možno prisvedčiť aj konštatovaniu, že žalobca určitým spôsobom

dohodu nedodržiaval, ak žalovanému vystavoval faktúry, ktoré obsahovali nevykonané práce alebo
duplicitne fakturované práce, respektíve ceny prác, ktoré neboli odsúhlasené investorom, na základe
čoho žalovaný vystavoval svojmu investorovi dobropisy. Uvedené však nemá vo vzťahu k rozhodnutiu
vo veci samej žiaden vzťah. Cena diela sa dohodne v momente, keď sa stretne vôľa zhotoviteľaa objednávateľa pri uzatváraní zmluvy o dielo. Po uzavretí zmluvy už nie je možné jednostranne
dohodnutú cenu diela zmeniť, ani zhotoviteľom ani objednávateľom, ani investorom. To, že cena
dojednaná bola a že bola dojednaná práve v takej výške, aká bola uvedená pri jednotlivých prácach

vypísaných vo faktúrach 58 a 59 je zrejmé z úkonov žalovaného, ktorý obe faktúry podrobne skontroloval
aj vo vzťahu k výške uplatnenej ceny, odpočítal od nich údajné preplatky z predchádzajúcich faktúr
a vedomý si svojho záväzku z faktúry 59/2012 (vo výške 119.310,22 Eur ako zistil okresný súd, ods.
6) na túto započítal svoju pohľadávku z pôžičky vo výške 50.000 Eur. Keď tieto úkony vykonával
(započítanie, kontrola fakturácie 23.07.2013), cena diela už bola ustálená postupom dohodnutým medzi

stranami, vrátane ingerencie investora. Ak by aj neskôr prišlo k akejkoľvek právnej skutočnosti medzi
žalovaným a jeho investorom, uvedené nemohlo mať samo o sebe žiaden vplyv na (predtým) už
dohodnutú cenu diela, keďže voči žalobcovi žiaden nárok po 23.07.2013 neuplatnil (aspoň to v konaní
netvrdil). V konkrétnosti potom platí, že prípadné uplatnenie vád investorom voči žalovanému (z tej
časti diela, ktorú vykonával žalobca) by následne mohlo mať vplyv v prípade uplatnenia vád diela,
nároku na náhradu škody, alebo bezdôvodného obohatenia, žalovaný však ani netvrdil, že by si žalovaný

voči žalobcovi uplatnil (doručil) započítanie nároku z akéhokoľvek titulu (nároky z vád, náhrada škody,
bezdôvodné obohatenie). Ani zmena názoru investora na rozsah diela objednaný od žalovaného potom
nemôže mať vplyv na povinnosť žalovaného plniť už existujúce záväzky z už existujúcej zmluvy o dielo
uzavretej medzi ním a žalobcom.

72. Preto aj snaha žalobcu prinútiť žalovaného, aby v konaní predložil svoje faktúry, ktoré vystavoval
vlastnému investorovi (STAVAXES s.r.o.) bola vo vzťahu k procesnému úspechu žalobcu irelevantná.
Ak okresný súd dospel k záveru, že z vyjadrenia žalovaného zo dňa 23.07.2013 bolo možné usúdiť, že
k tomuto dňu si bol žalovaný vedomý výšky svojho záväzku na faktúru 59/2012 a 58/2012, akékoľvek
ďalšie komunikácie medzi žalovaným a jeho investorom už nemohli zmeniť skutočnosť, že k uzavretiu

zmluvy o dielo došlo, že cena diela bola ustálená, že rozsah prác uvedených vo faktúre bol známy a
že vo vzťahu ku všetkým týmto premenným žalovaný pripúšťal existenciu svojho záväzku práve vo
výške 77.048,67 Eur. Cenu prác dohadovali strany v zmysle tvrdenia žalobcu aj žalovaného tak, že po
nacenení prác táto cena prešla schválením investorom a až po schválení investorom bola dojednaná
a následne fakturovaná po znížení 10 % zo strany žalobcu. Takto ustálenú, dohodnutú cenu diela

už nebolo možné neskôr jednostranne odvolať, alebo opätovne znižovať bez ohľadu na to, aký bol
postoj investora voči žalovanému ako jeho dodávateľovi. Raz ustálená výška záväzku vo vzťahu k
prácam uplatneným faktúrou 58 a 59/2012 sa už potom vo vzťahu k jednotlivým prácam bez ohľadu
na stanovisko investora meniť nemohla. To, čo sa nepochybne menilo, ako to vyplýva z dôkazu na
čl. 104, bol rozsah, v akom žalovaný uznával, že ešte dĺži zaplatenie z prác uplatnených faktúrou 58

a 59/2012, keďže pri kontrole vykonanej tak zástupcom žalobcu, ako aj zástupcom žalovaného bolo
tvrdené duplicitné fakturovanie, fakturácia prác nevykonaných alebo fakturácia prác neschválených.
Okresný súd potom správne konštatoval, že táto kontrola zohľadňuje všetky vykonané fakturácie
žalobcu, ako aj úhrady žalovaného, a tak isto poskytnutie pôžičky žalovaného vo výške 50.000,- Eur.
Zohľadňuje teda všetky premenné namietané či už žalobcom, alebo žalovaným v konaní. Práve na

základe uvedeného považoval okresný súd tento rozpočet za konečný, keďže časovo bol posledný
a zohľadnil všetky faktúry a úhrady medzi stranami sporu. Pojem "rozpočet" nebol okresným súdom
použitý šťastne, pretože nejde o rozpočet, ale výsledok kontroly fakturácie, čo ale nič nemení na vecnej
správnosti zistení okresného súdu. Okresný súd týmto konštatovaním vyhodnotil predložený dôkaz
ako potvrdenie skutočnosti, že žalovaný už vzal do úvahy všetky namietané opakované fakturácie,

nezapočítané dobropisy, či nesprávne uplatnené práce v kontrole fakturácie založenej na čl. 104.

73. Odvolací súd zároveň pripomína, že bol to práve žalovaný, kto sa v konaní domáhal akceptovania
započítacieho úkonu na pôžičku vo výške 50.000,- Eur. Tento započítací úkon mal aj odvolací súd za
osvedčený, preukázaný z dôkazu založeného na čl. 108 (Odsúhlasenie neuhradených zostatkov súm

z vystavených faktúr). Ak žalovaný sám pristúpil k dohode o započítaní svojho záväzku na zaplatenie
faktúry 59/2012, týmto úkonom potvrdil, že existenciu záväzku z faktúry 59/2012 v plnom rozsahu
uznáva. Nie je možné vykonať započítanie voči záväzku, ktorý neexistuje. Nie je možné vykonať
započítanie voči záväzku, o ktorom započítavajúci nevie, alebo ho neuznáva. Inak povedané, ak
žalovaný dohodou vykonal započítanie voči faktúre 59/2012, týmto úkonom potvrdil, že si je vedomý

záväzku z faktúry 59/2012, čo znamená, že samotné vykonanie prác v určitom rozsahu sám poznal
a pripúšťal, zároveň ku dňu započítania poznal cenu diela. Cena diela je podstatnou náležitosťou zmluvy
odielo,akbyjustranynedohodli,nemoholbyzáväzokznejvzniknúťananeexistujúcizáväzokbynebolo
možné nič započítať. Rozsah, v akom tieto práce poznal a pripúšťal je potom možné zistiť z čl. 104, naktorom je uvedený aj ďalší výpočet, z ktorého vyplýva, že pri zostatkoch z týchto faktúr po odpočítaní
pôžičky 50.000,- Eur a po odpočítaní preplatkov na predchádzajúce faktúry ostala suma označená ako
"zaplatiť" 77.048,67 Eur, čo následne vyplýva aj z listu žalovaného zo dňa 23.07.2013, kde žalovaný

výslovne uviedol: „Náš dlh voči vám do dnes po kontrolách faktúr, do ktorej ste započítavali aj hotovosť,
ktorá vám bola poskytnutá p. H. a ktorú ste z faktúr neodpočítali, dnes činí 77.048,67 Eur.“

74. Preto aj keď žalovaný v odvolaní pripomína, že žalobca odmietol akceptovať postup dohodnutý
stranami a vystavoval faktúry vo výškach, ktoré neboli správne vo vzťahu k faktúram 58 a 59, správnosť

tejto výšky už bola žalovaným prekontrolovaná, a to v roku 2013, teda už keď boli známe aj dobropisy
na faktúry 58 a 59 a kedy už boli žalovanému známe aj údajné preplatky na predchádzajúce faktúry. Na
uvedené správne poukázal aj okresný súd, ktorý z takto zisteného skutkového stavu vychádzal.

75. Odvolací súd sa stotožnil s konštatovaním žalovaného uvedeným v odvolaní, že žalovaný namietal
nesprávnosť fakturácie zo strany žalobcu bezodkladne, okresný súd však v odôvodnení svojho

rozhodnutia opak netvrdil a zároveň je to vo vzťahu k predmetu konania nepodstatné. Z dokazovania
vykonaného okresným súdom vyplynulo, že faktúry boli žalovaným vystavené v roku 2012, v júli 2013
prebehli kontroly týchto faktúr a práve po námietkach žalovaného voči nesprávnosti fakturácie bola
vykonaná spoločná kontrola zo strany žalobcu a žalovaného pánmi D. a F.. Takže samotná skutočnosť,
že už v priebehu vykonávania diela boli nezhody ohľadom fakturácie a že po vystavení faktúr č. 58/2012

a 59/2012 tieto neboli v plnej výške akceptované žalovaným, korešponduje so zisteniami okresného
súdu vyplývajúcimi zo súdneho spisu. Uvedená skutočnosť však nemôže zmeniť zistenie, že práve po
všetkých týchto vykonaných kontrolách faktúr bola dňa 23.07.2013 ustálená výška dlhu žalovaného
77.048,67 Eur.

76. Pokiaľ sa žalovaný v odvolaní aj v konaní domáhal toho, že medzi ním a investorom bola určitým
spôsobom ustálená cena diela, ktorú zhotovoval žalovaný ako dodávateľ investora, odvolací súd
poukazuje na to, že ich vzájomný právny vzťah nie je predmetom tohto konania. Tak ako správne
žalovaný upozornil v odvolacom konaní na to, že vzťah medzi ním a jeho investorom nebol predmetom
tohto konania, a preto ani by nebol dôvod na to, aby naďalej archivoval faktúry súvisiace s týmto právnym

vzťahom, uvedené je nutné aplikovať aj na tvrdenia, že medzi žalovaným a investorom došlo k údajným
neskorším zmenám vo vzťahu k ustáleniu výšky ceny diela, ktoré vyhotovoval žalovaný ako zhotoviteľ
pre investora ako objednávateľa. Ako už odvolací súd upozornil, pokiaľ je cena diela stanovená, nie
je možné ju následne jednostranne meniť a upravovať, pretože práve k takto stanovenej cene diela
bola uzavretá zmluva o dielo. Cena diela bola dojednaná pred vystavením faktúry. Preto ju vedel

žalobca uviesť vo faktúre (15.07.2012) a preto ju žalovaný vedel skontrolovať pri kontrole správnosti
fakturácie (23.07.2013). Rokovania s investorom prebiehajúce neskôr už nemohli ovplyvniť dohodnutú
cenu. Žalovaný namietol, že po kontrole fakturácie ešte došlo k zmene postoja investora, ale žalovaný
už po 23.07.2013 nemohol jednostranným prejavom vôle docieliť zmenu ceny diela raz už dohodnutú
so žalobcom, ani keby ho k tomu vyzval investor. V tomto prípade sám žalovaný správne upozorňoval

na to, že šlo o čiastkové diela, ktoré sa následne čiastkovo fakturovali na základe potvrdenia výšky
fakturovanej sumy investorom a pokiaľ voči faktúre 59/2012 a 58/2012 už sám žalovaný si bol vedomý
takto ustálenej výšky ceny diela, čo sa dalo vyvodiť nielen z dôkazu založeného na čl. 104, kedy takto
určenú výšku diela vzal do úvahy pri kontrole fakturácie, ale aj zo skutočnosti, že práve proti faktúre
59/2012 sám vykonal započítanie, čím potvrdil existenciu svojho záväzku z faktúry 59/2012. Zistenie

okresného súdu, že práve v tejto výške záväzok trval a existoval je potom správne. Bez ohľadu na ďalšie
rokovania medzi žalovaným a investorom potom platí takto preukázaná výška ceny diela, ktorá nebola
žalovaným ako objednávateľom žalobcovi ako zhotoviteľovi uhradená.

77. Ku námietke žalovaného, že jeho investorom mu boli znižované hodnoty výkonov, kedy žalovaný

odkazoval na dobropisy, ktoré vystavoval žalovaný svojmu investorovi (a ktoré ako dôkaz boli okresným
súdom vykonané, čo vyplýva z ods. 6 rozhodnutia okresného súdu) odvolací súd pripomína, že tieto
boli vystavené žalovaným ešte pred vykonaním kontroly v júli 2013. Ide o dobropisy, ktoré vystavoval
žalovaný v priebehu roka 2012, čo znamená, že v čase, keď bola vykonávaná kontrola opakovaných
fakturácií, už tieto dobropisy boli žalovanému známe, bez ohľadu na to, či ich vzal do úvahy pri kontrole

fakturácie alebo nevzal (to nebolo predmetom dokazovania). Preto pokiaľ okresný súd konštatoval,
že kontrola fakturácie už zohľadňovala všetky premenné, ktoré boli podstatné pre určenie konečnej
výšky záväzku žalovaného voči žalobcovi, vzťahuje sa to aj na argumentáciu žalovaného, že vystavoval
vlastnému investorovi dobropisy vo vzťahu k prácam, ktoré boli vykonávané žalobcom pre žalovaného.Tieto dobropisy už ku dňu 23.07.2013 poznal a napriek tomu konštatoval, že výška jeho záväzku za
nezaplatené práce je 77.048,67 Eur. K obdobiu nasledujúcemu po 23.07.2013 už potom žalovaný
ani netvrdil, že by si voči svojmu záväzku na zaplatenie sumy 77.048,67 Eur uplatňoval napríklad

započítanie alebo zníženie týchto súm v dôsledku komunikácie so svojim investorom. Samotné zníženie
hodnoty výkonov začal tvrdiť až v priebehu konania.

78. Podnikateľská stratégia je vždy predmetom rozhodnutia konkrétneho podnikateľa. Pokiaľ by si aj
objednávateľ dohodol s vlastným investorom rozsah prác 264.083,60 Eur ako to tvrdí, uvedené nie

je relevantné vo vzťahu k tomu, v akom rozsahu si dohodol vlastného dodávateľa, teda žalobcu ako
zhotoviteľa na tie práce, ktoré si u neho žalovaný ako objednávateľ objednal. Z vlastného vyjadrenia
žalovaného zo dňa 23.07.2013 je nepochybné, že k tomuto dňu po hĺbkovej kontrole vzájomných
fakturácii zistil, že nedoplatil žalobcovi 77.048,67 Eur. Preto pokiaľ okresný súd ho na takúto výšku
plneniazaviazal,vychádzalzvykonanýchdôkazovazriadnezistenéhoskutkovéhostavu.Vodôvodnení
rozhodnutia okresný súd dostatočne odôvodnil, prečo má za to, že záväzok žalovaného zaplatiť rozsah

prác z čiastkových zmlúv o dielo žalovanému vznikol. Uvedené platí napriek tomu, že nebolo možné v
tomto konaní presne vymedziť ani rozsah prác, ani ich dátum odovzdania a osobitne v dôsledku toho,
že práve vzájomnou koordináciou žalobcu a žalovaného pri vyčíslení zvyšku dlhu tak, ako je uvedený
na čl. 104 a 100 spisu, došlo k započítavaniu údajných preplatkov z predchádzajúcich faktúr, pričom
strany si presne neurčili, ktorých konkrétnych prác sa týka toto započítanie (z prác vypísaných na faktúre

59/2012 alebo na faktúre 58/2012).

79. Odvolací súd je v zmysle § 380 ods. 1 CSP odvolacími dôvodmi viazaný, preto napadnuté
rozhodnutie okresného súdu preskúmaval iba v rozsahu odvolania žalobcu a v rozsahu odvolania
žalovaného.

80. Žalovaný v odvolaní proti rozhodnutiu okresného súdu napadol aj súvisiaci výrok o nároku na
náhradu trov konania na súde prvej inštancie, kedy však neuviedol, z akého dôvodu by pomer úspechu
určený okresným súdom (36,66 % v prospech žalovaného) nebol určený správne. Okresný súd v zmysle
odôvodnenia pri určení pomeru úspechu vychádzal z rozhodnutia vyjadreného v druhej a tretej výrokovej

vete (procesný neúspech žalobcu) vo vzťahu k prvej výrokovej vete (procesný neúspech žalovaného),
kedy odvolací súd prvú výrokovú vetu z dôvodov určených vyššie potvrdil a druhá a tretia výroková veta
neboli predmetom odvolacieho konania. Absencia odvolacích dôvodov odvolaciemu súdu neumožnila
preskúmať správnosť určenia pomeru úspechu sporových strán.

81. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne
správne, preto ho v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

82. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP
tak, že na ich náhradu zaviazal žalovaného, ktorý nebol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady

trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

83. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 30. 3. 2026. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.

Rozsudok – Zmluva o dielo , Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. február 2026

Rozsudok – Zmluva o dielo ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. február 2026