Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 21, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/58/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7518208147
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Brondoš

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7518208147.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Brondoša a členov

senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu: AGRO Komárovce
s.r.o., Komárovce 66, IČO: 36 206 971, zastúpený: JUDr. Juraj Lukáč, advokát, Nám. sv. Egídia
11/6, Poprad, proti žalovanému BOCÁNY, pozemkové spoločenstvo Komárovce, Komárovce 106, IČO:
42 326 826, zastúpený: CORVIN LEGAL s. r. o., Skladná 3707/1A, Košice, IČO: 55 205 895, o
vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Košice, č.k.
K3-7C/235/2018-133 z 9. apríla 2024

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. O d m i e t a odvolanie proti napadnutému výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania.

III. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému 100 % trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým
rozsudkom zamietol žalobu, priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania
a zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania do právoplatného skončenia dovolacieho konania
vedeného Najvyšším súdom Slovenskej republiky.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 21.867,75
eura titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré obsahovo vymedzil vo výške dotácie - jednotnej
platby na plochu (SAPS) vyplatenej žalovanému Pôdohospodárskou platobnou agentúrou (ďalej len
„PPA“) za rok 2016, ktorú žalobu skutkovo odôvodnil tým, že dňa 1.4.2008 uzatvoril nájomnú zmluvu
so žalovaným, majúcim v tom čase názov „Pozemkové spoločenstvo Urbariát Komárovce“, ktorou mu
bola na účely poľnohospodárskej výroby prenechaná do užívania poľnohospodárska pôda vo výmere

109.5943 ha nachádzajúca sa v k. ú. A. zapísaná na LV č. XXX B. XXX, s tým, že čl. IV. ods. 2 citovanej
zmluvy ho ako nájomcu oprávňoval užívať prenajaté pozemky riadnym spôsobom na poľnohospodárske
účely pri prevádzkovaní svojej spoločnosti primerane druhu pozemku v súlade s osobitnými predpismi
a brať z prenajatých pozemkov úžitky, čo aj urobil a v roku 2016 zasial na ploche 104,09 ha z týchto
prenajatých pozemkov kukuricu a repku. Podľa nasledovnej argumentácie žalobcu, napriek tomu, že
žalovaný predmetné nehnuteľnosti poľnohospodársky neobhospodaroval, podal si na PPA jednotnú
žiadosťnarok2016,ktoroužiadaldotáciu-jednotnúplatbunatútožalobcoviprenajatúplochuvovýmere

104,09 ha, ktorá mu bola vyplatená v sume 21.867,75 eura.

3. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vyšiel z takto tvrdeného skutkového stavu, na ktorý
aplikoval ustanovenia § 451 ods. 1 a 2 a § 456 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1 písm. a)a ods. 2, § 7 ods. 1 písm. a), § 16a ods. 1, § 16b ods. 1 a 2 a § 16c ods. 1 a 2 zákona č. 543/2007
Z.z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka
v znení zmien a doplnkov a § 2 ods. 1 a 2 a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 342/2014 Z.z.,

ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v poľnohospodárstve v súvislosti so schémami
oddelených priamych platieb v znení účinnom v dobe rozhodnej pre právne posúdenie veci, z ktorých
vyvodil záver o nedôvodnosti žaloby na podklade úvahy o nedostatku vecnej legitimácie žalobcu v spore,
keďže hmotnoprávny záväzkový vzťah z bezdôvodného obohatenia musí vzniknúť medzi stranami,
pričom v danej veci by sa, vzhľadom na skutkovo vymedzený predmet konania, prípadného vydania

bezdôvodného obohatenia mohol domáhať iba ten, kto plnil tzv. „agrodotáciu“, t.j. PPA. Ďalším dôvodom
pre nevyhovenie žalobe bolo, že skutočnosť, že dotácia nebola pridelená žalobcovi bola primárne
spôsobené tým, že tento svoju žiadosť o pridelenie dotácie na spornú výmeru pôdy z dôvodu kríženia
vzal späť, teda nebol v administratívnom procese vedenom PPA znevýhodnený a žalovaný sa na jeho
úkor neobohatil. Poukázaním na zákonný mechanizmus posudzovania žiadostí o poskytnutie podpory
na tú istú poľnohospodársku pôdu zo strany viacerých žiadateľov, vytkol žalobcovi, že nezotrval na svojej

žiadosti do vyriešenia spornosti práva užívania k pôde. Vysvetlil dôvody, pre ktoré nevykonal ďalšie
žalobcom navrhované dôkazy. Návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol majúc za to, že v konaní
pôvodne vedenom pôvodne pod sp. zn. 7C/133/2014 sa nerieši otázka majúca význam pre rozhodnutie
súdu v prejednávanej veci, keďže výsledok predmetného konania by mal pre žalobcu význam v prípade,
ak by bola zotrval na svojej žiadosti o poskytnutie agrodotácie na rok 2016 a rozhodnutím súdu by

preukazoval PPA svoje užívacie právo k pôde. Rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie
odôvodnil s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP výlučným procesným úspechom žalovaného v spore.

4. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie s návrhom, aby ho odvolací súd zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní vytkol súdu prvej inštancie jeho procesné

pochybenie a napadnutému rozsudku nesprávnosť zisteného skutkovému stavu a nadväzujúceho
právneho posúdenia veci v otázke jeho vecnej legitimácie v spore. Pokiaľ ide o námietku porušenia
jeho práva na spravodlivý proces, odvolateľ vytkol súdu prvej inštancie, že na prvom pojednávaní, ktoré
vytýčil po 1930 dňoch od podania žaloby vo veci, rozhodol za stavu, kedy žiadali odročiť pojednávanie z
dôvodu PN konateľa žalobcu, ktorého navrhovali vo veci vypočuť, a ktorý mal záujem sa pojednávania

zúčastniť, teda odmietol vykonanie dokazovania - výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu C. D. E.,
ďalej zabezpečenie úplného spisového materiálu z PPA za rok 2016 a uloženie povinnosti žalovanému
predložiť doklad o prijatí platby od PPA za rok 2016, ktoré dôkazy odvolateľ naďalej považuje za
relevantné pre rozhodnutie v uvedenej veci. Nesprávnosť zisteného skutkového stavu súdom prvej
inštancie zdôvodnil tým, že „konajúca sudkyňa nesprávne právne posúdila jeho návrh na prerušenie

konania do právoplatného skončenia dovolacieho konania vedeného Najvyšším súdom Slovenskej
republiky o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1 lCo/76/2020-338 z
1.12.2021.“ Obsiahlo sa vyjadril k právnemu posúdeniu otázky jeho vecnej legitimácie v spore a to
výkladom právnej normy - ust. § 451 OZ. V kontexte toho, čo je podľa neho predmetom konania, t.j.
„vydaniebezdôvodnéhoobohateniaanieriešenieotázkyprideleniapoľnohospodárskejdotácievzmysle

zákona č. 543/2007 Z.z...“, resp. na inom mieste odvolania „uplatnenie nároku žalobcu na to, na čo
by bez nezákonného prerušenia nájomného vzťahu mal ako oprávnený držiteľ nárok, resp. o čo sa na
jeho úkor žalovaný týmto predčasným a nezákonným ukončením nájomného vzťahu obohatil....“, ktorý
nárok z právneho hľadiska posúdil ako „bezdôvodné obohatenie alebo ušlý zisk“, uviedol, že je zrejmé,
že ten „na koho úkor“ žalovaný získal priamu platbu, nebola PPA, hoci v danom prípade plnila, ale

on, ktorý mal ako oprávnený nájomca právo na všetky úžitky vyplývajúce z oprávnenia s predmetným
pozemkom disponovať. V ďalšej časti odvolania doplnil, že „hmotno - právny vzťah, z ktorého je
vyvodzovaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, vychádza z nájomného vzťahu medzi
žalobcom a žalovaným, a nie z právneho vzťahu medzi žalovaným a poľnohospodárskou platobnou
agentúrou.“ Svojimi odvolacími námietkami poukazujúcimi na to, že súd prvej inštancie nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vytýkajúcimi nesprávne právne posúdenie veci, žalobca
podľa posúdenia odvolacieho súdu uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h)
CSP. V odvolaní odvolateľom formálne citované ďalšie odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm.

e) a g) CSP neboli podopreté konkrétnymi odvolacími námietkami a výhradami, ktoré by poukazovali na
neúplnosť zisteného skutkového stavu a na to, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné
ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
a tak podľa posúdenia odvolacieho súdu neboli tieto ďalšie odvolacie dôvody odvolateľom materiálne,a preto ani procesne účinne uplatnené. Odvolací súd v tejto spojitosti upriamuje pozornosť na záver
vyplývajúci z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2019 z 5. novembra 2019, v zmysle
ktorého odvolací dôvod nemôže spočívať len na všeobecnom vyjadrení nespokojnosti s rozhodnutím

bez bližšej špecifikácie vytýkaných nesprávností v kontexte konkrétnych okolností prípadu. Napokon
odvolací súd pre úplnosť poznamenáva, že v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP na vady, ktoré sa týkajú
procesných podmienok, musí prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Naproti tomu,
vo vzťahu k ostatným odvolacím dôvodom, je odvolací súd podľa ust. § 380 ods. 1 CSP viazaný ich
vymedzením v odvolaní, a preto na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s

ust. § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodnutí o odvolaní prihliadať
nemôže, aj keby takéto porušenia zistil (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S.,
Bajánková,J.,Tomašovič,M.,akol.Civilnýsporovýporiadok.Komentár.Praha:C.H.Beck,2016,1269s).

5. Žalovaný sa vo vyjadrení k odvolaniu v zásade stotožnil so skutkovými zisteniami a so spôsobom
právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie. Zotrval na svojej obrane v konaní a vysvetlil, prečo

nemožno dotáciu považovať za úžitok v zmysle hospodárskeho výsledku činnosti nájomcu súvisiaci s
užívaním pozemkov.

6. Žalobca v odvolacej replike zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach, nesúhlasil s obranou
žalovaného, pričom uviedol, že súd v tomto konaní nerieši otázku procesu prideľovania dotácie, ale

otázku, či sa žalovaný neplatnou výpoveďou, teda jeho neplatným zbavením statusu oprávnenej
osoby, obohatil na jeho úkor vo výške úžitkov a výnosov z poľnohospodárskej pôdy, ktoré by mu ako
oprávnenému držiteľovi v prípade dodržania podmienok nájmu patrili.

7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas

(§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné (§§
355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania (§385 ods. 1 a contrario CSP), v rozsahu vyplývajúcom z
ust.§379CSPazhľadiskauplatnenýchodvolacíchdôvodovpodľaust.§365ods.1písm. b),f)ah)CSP
a dospel k záveru, že nie je (odvolanie) dôvodné. Tento rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom
súdevKošiciachdňa21.10.2025popredchádzajúcomoznámenímiestaačasutohtoprocesnéhoúkonu

naúradnejtabulianawebovejstránketunajšiehosúdu,prizachovanílehotypodľaust.§219ods.3CSP.

8. V zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) CSP pod porušením práva na spravodlivý proces treba
rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných
procesných ustanovení, ktoré sa vymyká zákonnému ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a

ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením
súdnej ochrany práva. Ide napr. o právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na
riadneodôvodnenierozhodnutia,napredvídateľnosťrozhodnutia,nazachovanierovnostistránvkonaní,
na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne
uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatiou iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).

9. Pre procesnú stranu z práva na spravodlivý súdny proces nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom
všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať
sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu

hodnotenia vykonaných dôkazov. Dôvodom zakladajúcim prípustnosť odvolania podľa § 365 ods. 1
písm. b) CSP nie je nedostatočné zistenie skutkového stavu, nevykonanie všetkých navrhovaných
dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu.

10. V preskúmavanej veci nedošlo podľa názoru odvolacieho súdu k naplneniu vady podľa § 365

ods. 1 písm. b) CSP spočívajúcej v porušení práva na spravodlivý proces tým, že súd prvej inštancie
vo veci nepostupoval na pojednávaní dňa 9.4.2024 v zmysle § 183 ods. 1 a 2 CSP a neodročil
pojednávanie z dôvodu choroby štatutárneho zástupcu žalobcu navyše za situácie, ak žalobca bol
zastúpený advokátom.

11. Podľa § 183 ods. 1 až 4 CSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie
môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov
nemôžedostaviťnapojednávanieazároveňodnichnemožnospravodlivožiadať,abysanapojednávanínechali zastúpiť. (2) Od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a
okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom
zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany

možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k
odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu. (3) Strana, ktorá navrhuje
odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla
dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať. (4) Ak súd zistí, že stranou
uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá

odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo
alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie
pojednávania.

12. V civilnom procese platí zásada, že vec sa má rozhodnúť spravidla na jednom pojednávaní. Preto
aj všetky úkony, ktoré súd realizuje v rámci prípravy pojednávania, je povinný uskutočniť tak, aby

bola vec rozhodnutá na prvom pojednávaní. Dôvody na odročenie pojednávania by mali byť také,
ktoré súd nemohol predvídať pri príprave a nariadení termínu pojednávania. Možnosť súdu odročiť
pojednávanie je možná len výnimočne a zákon podmieňuje tento postup existenciou dôležitých dôvodov.
Platné procesné právo vyžaduje pre odročenie pojednávania na návrh strany kumulatívne (súčasné)
splnenie dvoch podmienok, z ktorých prvou je existencia dôležitého dôvodu brániaceho strane alebo jej

zástupcovi v dostavení sa na pojednávanie a druhou nemožnosť od osoby, na strane ktorej prekážka
účasti na pojednávaní nastala, spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechala zastúpiť. Strana
sporu alebo zástupca, ktorí žiadajú o odročenie termínu pojednávania, musia tento dôvod súdu oznámiť
tak, aby mohol posúdiť, či sú alebo nie sú naplnené zákonné dôvody na odročenie pojednávania.
Strana sporu alebo zástupca musia navyše výslovne žiadať o odročenie termínu pojednávania, pretože

ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní bez žiadosti o odročenie termínu pojednávania nemožno
považovať za žiadosť strany sporu, resp. jej zástupcu o odročenie termínu pojednávania (pozri
uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 345/2012). V žiadosti o odročenie termínu pojednávania
je potrebné nielen tvrdiť, že existujú dôvody na odročenie pojednávania, ale je potrebné preukázať aj ich
dôvodnosť (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 167/2010). Ustanovenie § 183 ods. 3 CSP

ukladá povinnosť strane, resp. jej zástupcovi žiadať o odročenie termínu pojednávania bezodkladne po
tom, čo sa o ňom dozvie alebo sa o ňom mohla dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti
ho mohla predpokladať. Termín bezodkladne je potrebné vykladať v intenciách „hneď“. Včasnosť
oznámenia dôvodu na odročenie termínu pojednávania v súlade s § 183 ods. 3 CSP súd vyhodnotí pri
rozhodovaní o dôvodnosti návrhu na odročenie pojednávania (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová,

J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha:
C.H.Beck, 2. vydanie, 2022, s. 731 - 740).

13. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol na uvedenom pojednávaní postupujúc v súlade s ustanovením §
183 ods. 1 CSP, podľa ktorého pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Ustanovenie §

157 ods. 1 CSP súdu ukladá povinnosť, aby vec rozhodol rýchlo a hospodárne, spravidla na jednom
pojednávaní. Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
To však neznamená, že súd za žiadnych okolností nemôže konať bez prítomnosti strany, prípadne, že
je povinnosťou súdu vyhovieť každej žiadosti o odročenie pojednávania.

14. Zo spisu odvolací súd zistil, že v preskúmavanej veci išlo o ospravedlnenie sa štatutárneho
zástupcu žalobcu z účasti na pojednávaní z dôvodu jeho nepriaznivého zdravotného stavu (bližšie
nešpecifikovanej choroby). Dôležitý dôvod môže byť vyvodzovaný len zo skutočnosti, ktorá je vo
vzťahu k súdnemu konaniu a nariadenému pojednávaniu so zreteľom na všetky okolnosti vážna (svojou

povahou znemožňujúca každej strane sporu za rovnakých okolností účasť na súdnom pojednávaní),
súčasne nepredvídateľná (všeobecne prijímaná ako nepredvídaná), nepredvídateľná nepredvídaná
alebo neočakávaná), neodvrátiteľná (neumožňujúca strane sporu prijať opatrenie prekonávajúce príčinu
neúčasti na pojednávaní) a náhla (vzhľadom na časové súvislosti nedovoľujúca uskutočniť kroky vedúce
k účasti na pojednávaní). V rozhodovacej praxi súdov sa choroba preukázaná lekársky uznanou

práceneschopnosťoupovažujezadôležitýdôvod(obdobnejudikátR31/95).Zdravotnýstavstranysporu
(fyzickej osoby) je dôvodom na odročenie pojednávania, ak je súdu včas preukázaný vyjadrením lekára,
že konkrétna osoba nie je schopná bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu
zúčastniť sa na pojednávaní (obdobne judikát R 132/2014).15. Ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav strany sporu alebo jeho zástupcu, návrh
na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že jeho zdravotný stav

neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára na
lekárskom potvrdení, že daná osoba trpí nepriaznivým zdravotným stavom. Na preukázanie zlyhania
zdravotného stavu znemožňujúceho osobnú účasť na súdnom pojednávaní nemusí byť vystavený
doklad o práceneschopnosti, ale postačuje akékoľvek dôveryhodné lekárske potvrdenie preukazujúce
takú závažnosť zdravotného stavu, pre ktorú sa konkrétna fyzická osoba skutočne nemôže dostaviť

na súd a pojednávanie absolvovať. Uvedenú interpretáciu aproboval aj Ústavný súd SR vo svojom
rozhodnutí I. ÚS 226/2018. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že z odpisu potvrdenia
o dočasnej pracovnej neschopnosti na č.l. 91 nevyplýva skutočnosť preukazujúca takú závažnosť
zdravotného stavu, ktorá by štatutárnemu zástupcovi žalobcu znemožňovala jeho osobnú účasť na
súdnom pojednávaní.

16. V nadväznosti na odvolaciu argumentáciu žalobcu odvolací súd dopĺňa, že v civilnom sporovom
konaníjevýsluchstranyibapodpornýmdôkazom.Vyplývatozdikciezákona,podľaktorejvýsluchstrany
môže súd vykonať vtedy, ak tvrdenú skutočnosť nemožno preukázať inak. V civilnom sporovom procese
platí zásada prejednacia, podľa ktorej len strany v spore nesú zodpovednosť za unesenie dôkazného
bremena. Strana má povinnosť tvrdenia, dôkaznú povinnosť, povinnosť vyjadrovať sa k veci, k dôkazom

apod.Tietoúkonymôževykonávaťajprostredníctvomsvojhozástupcu.Zustanovenia§150ods.1CSP
vyplýva, že strana má v konaní povinnosť pravdivo a úplne uviesť podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu. Strana má teda aj podľa novej právnej úpravy povinnosť vypovedať pravdu
a nezamlčiavať nič o tých skutkových tvrdeniach, ktoré s prejednávanou vecou súvisia. Porušenie tejto
povinnosti však nemá za následok trestné stíhanie, pretože nejde o krivú výpoveď podľa § 346 TZ.

Nebude však vylúčená zodpovednosť za neoprávnený zásah do osobnostných práv, ak pri jej výpovedi
príde k excesu (stanovisko Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. Cpjn 13/2007). K výpovedi nemožno stranu
nijako donútiť. Vynútiť možno iba jej dostavenie sa na súd (poriadkovou pokutou alebo predvedením).
Povinnosť uskutočniť výsluch strany civilného sporu nie je absolútna. Ak súd nevykoná dôkaz výsluchom
sporovej strany, bez ďalšieho nedochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces (R 21/2017).

17. Najvyšší súd ČR v rozhodnutí sp. zn. II Odon 14/1996 uviedol, že „Skutková tvrzení vznesená
účastníkem v rámci plnění povinnosti tvrzení nemůže soud posuzovat z hlediska věrohodnosti; může jen
zkoumat,zdajsoutatotvrzenídostatečněpodepřenaprovedenýmidůkazy.Zatakovýdůkazmůžesloužit
i svědecká výpověď účastníků řízení (§ 131 OSP). Tuto výpověď pak může soud v rámci hodnocení

důkazů označit za nevěrohodnou, musí však vždy uvést, jakými úvahami se při hodnocení důkazu
svědeckou výpovědí řídil.“

18. I napriek nevypočutiu štatutárneho zástupcu žalobcu v konaní vo veci samej nedošlo podľa názoru
odvolacieho súdu k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom z dôvodu, že výsluch strany je len

jedným z dôkazných prostriedkov, na ktoré súd prihliada v rámci vykonaného dokazovania. Predmetom
konania bol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom súd prvej inštancie sa vzhľadom
na svoje právne posúdenie veci náležite oboznámil s obsahom listinných dôkazov, ktoré vyhodnotil
jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov vyplývajúcou z §
191 CSP. Nevykonanie dôkazu výsluchom strany nie je postupom, ktorým by súd odňal možnosť konať

pred súdom (Zo súdnej praxe č. 26/2000). Navyše hodnotenie dôkazov je vždy vecou súdu, nie strán
konania,čoniejeporušenímprávanasúdnuochranuaniprávanaspravodlivýsúdnyproceszaručeného
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika
viazaná.

19. Za týchto okolností odvolací súd dospel k názoru, že v prejednávanom prípade nedošlo k porušeniu
práva odvolateľa na spravodlivý proces a ku odňatiu jej možnosti konať pred súdom, keďže bolo plne
na zvážení prvoinštančného súdu, či bolo vypočutie štatutárneho zástupcu žalobcu nevyhnutné (pozri
Martinie v. Francúzsko [GC], no. 58675/00, § 44, ECHR 2006-VI). Štatutárny zástupca žalobcu mal
v priebehu konania možnosť sa písomne a ústne vyjadrovať k veci, podávať písomné stanoviská i k

argumentom protistrany, čo aj urobil. Navyše bol v konaní zastúpený kvalifikovaným zástupcom –
advokátom, preto je odvolací súd toho názoru, že jeho právo na spravodlivé súdne konanie porušené
nebolo.20. V nadväznosti na to s ohľadom na okolnosti prejednávanej veci odvolací súd dopĺňa, že ani prípadná
dôvodnosť odvolacej námietky žalobcu vytýkajúcej súdu prvej inštancie jeho procesné pochybenie
v priebehu pojednávania dňa 9.4.2024 by nemala bez ďalšieho za následok porušenie jeho práva na

spravodlivý proces, keďže pri posudzovaní nesprávneho procesného postupu, ktorý spočíva v tom, že
strane bolo znemožnené uskutočňovať jej patriace procesné práva, je nevyhnutné posudzovať intenzitu
zásahu do práva na spravodlivý proces a jednotlivé konkrétne porušenia procesných práv je potrebné
hodnotiť v kontexte celého súdneho konania, v kontexte dopadu na ďalšie procesné postupy súdu a
možnosti strany namietať alebo zvrátiť nesprávny postup súdu. V tomto zmysle musí konanie ako celok

vykazovať znaky nespravodlivosti. Jedna izolovaná vada na uplatnenie odvolania nestačí. Z povahy tejto
procesnejpovinnostijetotižzrejmé,žekzhojeniu(„skonzumovaniu“)jejprípadnéhoporušeniadochádza
samotným rozhodnutím súdu, v dôvodoch ktorého je súd povinný uviesť, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil,
prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy a ako vec právne posúdil. Náprava prípadného nesprávneho
postupu súdu prvej inštancie v tomto smere je daná tiež možnosťou podania odvolania ako riadneho

opravného prostriedku, ktorý žalobca v predmetnej veci aj využil. Preto uvedená odvolacia námietka, aj
kebyboladôvodná,nebolaspôsobilámaťzanásledoktzv.zmätočnostnúvadu,t.j.porušeniezákladných
zásad civilného sporového konania, a teda odňatie možnosti strany konať pred súdom.

21. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP, tento sa týka chyby v zisťovaní

skutkového stavu veci spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie
súdu prvej inštancie je nesprávne, to znamená musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec
posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom
medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže
príčinou nesprávnych (nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku

ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam.
Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade
s ust. § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne

sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický
rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo, ktoré vyšli
najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo,
keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z
ust. § 192 a nasl. CSP.

22. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti
právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový
stav vyvodzuje zo skutkových zistení, aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného
práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe, a teda

nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd
neaplikoval právnu normu vôbec, alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť,
alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý si nesprávne vyložil alebo napokon ak aplikoval správny
predpis,ktorýtiežsprávneinterpretoval,avšakprávnunormu nesprávnenazistenýskutkovýstavpoužil,
v skutkových okolnostiach teda z právnej normy vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach

strán.

23.Odvolacísúdpopreskúmaníobsahuspisuanapadnutéhorozsudkukonštatuje,žeanitietožalobcom
uplatnené odvolacie dôvody nie sú v posudzovanom spore naplnené.

24. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie, vzhľadom na svoje právne posúdenie veci, kedy v prvom
rade skúmal vecnú legitimáciu strán konania so záverom o jej nedostatku na strane žalobcu, z ktorého
dôvodu nemusel posudzovať meritum veci, v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového
stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 191 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a správne rozhodol, ak žalobu zamietol. Odvolacie námietky spochybňujúce správnosť

zamietavého výroku rozsudku a skutočnosti uvedené žalobcom v odvolaní neumožňujú a nie sú
spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, v odôvodnení ktorého sa súd dostatočne
vysporiadal s argumentáciou strán, zhodnotil väčšinu dôkazov predložených na podporu tvrdení žalobcu
a žalovaného, uviedol ktoré z nich považoval za preukázané, ktoré a z akého dôvodu nevykonal,akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a z akých právnych noriem pri rozhodnutí vychádzal,
pričom stranám vytvoril všetky procesné podmienky, aby v priebehu sporu uplatnili a realizovali svoje
procesné práva. Súd pri svojom rozhodovaní rešpektoval klauzuly určujúce minimálnu mieru racionality

a konzistencie skutkovej a právnej argumentácie a pri výklade a aplikácii zákonných predpisov sa podľa
názoru odvolacieho súdu neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.

25. Súd prvej inštancie na zistený a daný skutkový stav použil správny predpis, správne ho aj vyložil
a aplikoval, to znamená, z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o

právach a povinnostiach strán sporu, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní žalobcu.
Odvolací súd na skutkové zistenia a právne normy, ktoré použil súd prvej inštancie odkazuje, rovnako
ako i na správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce dôvody napadnutého rozsudku vo veci samej,
s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP).

26. Žalobca svojimi odvolacími námietkami ťažiskovo nastolil predmetom odvolacieho prieskumu

správnosť posúdenia otázky danosti jeho vecnej legitimácie v spore. Jeho odlišné nazeranie na vyššie
uvedenú otázku je vystavané na presvedčení, že ako oprávnený nájomca mal právo na všetky úžitky
vyplývajúce z oprávnenia s predmetnými pozemkami disponovať vrátane dotácie, ktorú požaduje vydať,
resp. že „hmotno - právny vzťah, z ktorého je vyvodzovaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia,
vychádza z nájomného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, a nie z právneho vzťahu medzi žalovaným

a poľnohospodárskou platobnou agentúrou. Táto jeho predstava, ale nie je správna.

27. Súd prvej inštancie sa dostatočne a presvedčivo vysporiadal s týmito tvrdeniami žalobcu a tiež
zrozumiteľným, presvedčivým a dostatočne odôvodneným spôsobom formuloval záver o nedostatku
jeho vecnej legitimácie v spore. Odvolací súd na tento ústavne konformný záver, ktorý má logickú

postupnosť, zodpovedá ustálenej judikatúre a správne rozlišuje verejnoprávnu a súkromnoprávnu rovinu
veci, poukazuje, a v celom rozsahu sa s ním aj stotožňuje.

28. Pokiaľ ide o určenie aktívnej vecnej legitimácie, má odvolací súd za to, že žalobca nie je nositeľom
hmotnoprávneho oprávnenia vo vzťahu strán (subjektov) konania.

29. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna strana konania (žalobca) je
subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (aktívna legitimácia), a subjekt na opačnej
procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (pasívna legitimácia). Posúdenie,
či ten-ktorý subjekt je v konkrétnom konaní nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia alebo povinnosti, je

súčasťou právneho posúdenia veci.

30. Na to, aby sa niekto stal stranou sporu netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o
ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti
nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný,

závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený
nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva
a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v
občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie
nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť

účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie
je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-
právnehooprávnenia(žalobca),niejenositeľomtohohmotno-právnehooprávnenia,oktorévkonaníide;
o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom
hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide

(rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004).

31.Vecnálegitimáciavovšeobecnostivyjadrujepostavenieúčastníkakonaniavhmotnoprávnomvzťahu
(niekedyajvprocesnoprávnomvzťahu),ktorévkonečnomdôsledkuvediekúspechualeboneúspechuv
konaní. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu),

alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého
súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna
zo strán konania nenamieta. Nedostatok vecnej legitimácie, či už aktívnej (na strane žalobcu) alebo
pasívnej (na strane žalovaného) je vždy bez ďalšieho dôvodom pre zamietnutie žaloby. Vo všeobecnostipasívna vecná legitimácia prislúcha osobe, ktorá je žalobcom označená za nositeľa určitej subjektívnej
hmotnoprávnej povinnosti, ktorá je predmetom sporu a ktorej zodpovedá hmotnoprávne oprávnenie
žalobcu, ktorého sa voči pasívne legitimovanej osobe domáha.

32. V posudzovanej veci žalobca uplatnil právo vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré mal žalovaný
získať tým, že mu PPA vyplatila žalovanú sumu, i keď pôdu neobhospodaroval.

33. Z teórie práva vyplýva, že podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť

toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, vydať obohatenie tomu, na úkor koho bol
predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Bezdôvodné obohatenie vzniká na základe objektívnej
skutočnosti, a to získaním bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Na vznik záväzkového vzťahu
z bezdôvodného obohatenia sa preto nevyžaduje existencia zavinenia ani existencia protiprávneho
úkonu. Základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik objektívne merateľného
majetkového prospechu u obohateného. Vzniká predovšetkým tak, že sa doterajší majetok obohateného

rozmnoží o majetkové hodnoty; môže spočívať i v tom, že sa jeho doterajší majetok nezmenšil, hoci by
k tomu inak došlo, keby bol obohatený plnil svoje povinnosti.

34. Aktívna legitimácia pre uplatnenie práva zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie vyplýva z §
456 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie určuje subjekt, ktorý je v rámci tohto právneho vzťahu

oprávneným; je ním ten, na úkor koho sa predmet bezdôvodného obohatenia získal, teda ten, v koho
majetkovej sfére došlo k zmenšeniu majetku. Kto je v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie
pasívnelegitimovaným,vyplývaz§451ods.1Občianskehozákonníka.Totoustanovenieurčujesubjekt,
ktorý je povinný vydať získané bezdôvodné obohatenie. Je ním ten, koho majetok sa na úkor druhého
bezdôvodne zväčšil.

35. V prejednávanom prípade žalobca hmotnoprávny vzťah, z ktorého vyvodzuje svoj nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia, odvodzuje od nájomného vzťahu medzi ním a žalovaným, založeným
zmluvou o nájme poľnohospodárskej pôdy z 1.4.2008, pričom súd prvej inštancie zamietavým
rozsudkom „priznal“ aktívnu vecnú legitimáciu PPA, ktorá žalovanému poskytla podporu formou

jednotnej platby na plochu v sume 21.867,75 eura. Túto sumu považuje žalobca za bezdôvodné
obohatenie na strane žalovaného, ktoré požaduje ako osoba, na úkor ktorej sa tento predmet
bezdôvodného obohatenia získal, vydať.

36. Je teda nesporné, že suma, ktorú žalobca žiada ako bezdôvodné obohatenie vydať, je sumou tzv.

agrodotácie. Samotný proces posudzovania a schvaľovania žiadostí na podporu je upravený v zák. č.
543/2007 Z.z. a to podľa pravidiel upravených v nariadení č. 342/2014 Z.z. Žiadosti posudzuje a podporu
poskytuje PPA. Žalovaný prešiel administratívnym procesom a keďže splnil všetky zákonné podmienky,
dotácia mu bola vyplatená. To, že dotácia nebola pridelená žalobcovi nebolo primárne spôsobené tým,
že bola pridelená žalovanému, ale výslovne tým, že žalobca administratívne konanie vo vzťahu k nej

neinicioval, keď svoju žiadosť vzal späť. Ak by aj žalovaný neinicioval úspešné administratívne konanie,
neznamená to, že majetková sféra žalobcu by sa zväčšila, pretože žiadosť žalobca vzal späť (chýba teda
kauzálnaväzbamedziobohatenímžalovanéhoaúbytkomžalobcu).Lenpreúplnosťodvolacísúdudáva,
že „plnenie bez právneho dôvodu“ sa v prejednávanom spore musí viazať na vzťah žalobca - žalovaný,
nie žalovaný - PPA, ako to v odvolaní tvrdí žalobca. Zároveň platí, že ak by aj PPA plnila žalovanému

bez právneho dôvodu (čo v konaní preukázané nebolo) neznamená to, že sa žalovaný na úkor žalobcu
bezdôvodne obohatil, pretože (ako už bolo uvedené vyššie) žalobca vzal žiadosť späť za situácie, keď
cit. zákon (§ 16c) umožňoval ponechať si žiadosť, len znížiť výmeru, teda nebol v administratívnom
procese znevýhodnený, t. j. žalovaný sa na jeho „úkor“ neobohatil. Následky vlastného procesného
rozhodnutia nemožno nahrádzať žalobou o bezdôvodné obohatenie. Toto je plne v súlade so zásadou

vigilantibus iura scripta sunt.

37. Zároveň na doplnenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že
poskytnutú podporu (agrodotáciu) nemožno vnímať ako úžitok, ktorý bol žalobca oprávnený brať z
prenajatých pozemkov ako ich nájomca v zmysle článku IV. zmluvy o nájme poľnohospodárskej pôdy,

resp. ust. § 2 zák. č. 504/2003 Z. z. Úžitkom veci je totiž v podstate prisvojovanie si „úžitkových vlastností
veci“ bez toho, aby na to bolo potrebné akékoľvek rozhodnutie príslušného orgánu, napr. plody, výnosy,
hospodárske výsledky činnosti nájomcu, pričom táto skutočnosť sama o sebe vylučuje agrodotáciu ako
verejnoprávne plnenie z verejných prostriedkov, ktoré nevzniká automaticky z užívania pôdy, ale výlučneiba na základe správneho rozhodnutia PPA. Táto jednotná platba na plochu, podmienky priznania ktorej
zakotvuje ustanovenie § 2 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 488/2010 Z. z. o podmienkach poskytovania
podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb, nie je plodom pôdy, nie je automatickým právom

nájomcu, resp. vlastníka pôdy, ani nie je majetkovým právom vznikajúcim zo zmluvy, t.j. nie je úžitkom
majúci základ v prenájme poľnohospodárskej pôdy, ale je verejnoprávnym plnením podmieneným
správnym rozhodnutím.

38. Navyše je nepochybné, že pre poskytnutie podpory zo strany PPA je relevantná dispozícia s pôdou

z titulu vlastníckeho vzťahu, nájomného vzťahu alebo užívateľského vzťahu k pôde. Odvolací súd preto
otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu skúmal aj v kontexte taktiky žalobcu pri uplatňovaní svojich
jednotlivých nárokov voči žalovanému, ktorú nemožno nazvať inak ako účelovou, keď v konaní vedenom
pod sp. zn. 7C 133/2014, predmetom ktorého bolo určenie neplatnosti výpovede z nájomnej zmluvy
z 1.4.2008, zmenil, po tom, ako súd prvej inštancie predbežne posúdil otázku platnosti predmetnej
nájomnej zmluvy a za účelom dosiahnutia úspechu v tomto konaní, svoju pôvodnú právnu argumentáciu

tak, že ju založil na absolútnej neplatnosti nájomnej zmluvy z 1.4.2008, tej zmluvy, od ktorej odvodzuje
svoje užívacie právo v tomto konaní, ktoré okolnosti vylučujú jeho legálnu držbu predmetných pozemkov
(pôdy) a právo na akékoľvek úžitky z nich a v kontexte toho aj právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Ak teda sám žalobca v inom konaní medzi stranami prakticky tvrdil, že nemal predmetné
pozemky žalovaného v legálnej držbe, má táto okolnosť zásadný vplyv na dôvodnosť tejto žaloby.

39.Ztýchtodôvodovodvolacísúdnapadnutýrozsudokakovecnesprávnypotvrdilprocesnýmpostupom
podľaust.387ods.2CSP,atovnapadnutomzamietavomvýroku,ajvzávislomvýrokuotrováchkonania
(§ 367 ods. 2 veta druhá CSP), majúcom správny základ v plnom procesnom úspechu žalovaného v
spore.

40. Žalobca podal odvolanie aj proti výroku rozsudku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania.

41. Podľa ust. § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

42. Podľa ust. § 357 ods. 1 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a)
zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania,
d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení
neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na

opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí
návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu
na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť
zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku
na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie

cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu
cudzieho rozhodnutia.

43.Výpočetuznesenívydanýchvcivilnomsporovomkonaníjevcitovanomustanovení§357ods.1CSP
vymedzenýtaxatívne,zčohospoužitímcitovanéhoust.§355ods.2CSPvyplýva,žemožnosťnapadnúť

odvolaním uznesenie v tomto taxatívnom výpočte neuvedené, právna úprava vylučuje - odvolanie proti
takému uzneseniu je neprípustné.

44. Nakoľko napadnuté uznesenie, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na prerušenie
konania, nepatrí, aj napriek pochybeniu súdu prvej inštancie, ktorý strany nesprávne poučil, že odvolanie

proti tomuto uzneseniu je prípustné, medzi uznesenia, proti ktorým je podľa ust. § 357 ods. 1 písm. b) až
o) CSP odvolanie prípustné a nakoľko voči tomuto uzneseniu, keďže bolo vydané sudcom (nie súdnym
úradníkom), nie je prípustná ani sťažnosť podľa ust. § 239 ods. 1 CSP, odvolací súd ako objektívne
neprípustné odvolanie žalobcu proti nemu postupom podľa ust. § 386 písm. c) CSP, odmietol.
45. Podľa ust. § 396 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na

odvolacie konanie.

46. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.47. V odvolacom konaní mal žalovaný plný procesný úspech, a preto mu v súlade s citovaným ust. §
255 ods. 1 CSP vzniklo právo na 100% náhradu trov odvolacieho konania.

48. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 355 CSP).

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím
súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie
je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421
ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje

sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej

inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha

(dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak
je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem
skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).