Rozsudok – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 1. december 2025

Súd: Špecializovaný trestný súd
Spisová značka: 2T/14/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9513100066
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ružena Sabová
ECLI: ECLI:SK:SSPK:2025:9513100066.39

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Špecializovaný trestný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ruženy Sabovej a členov
senátu JUDr. Jozefa Piknu a JUDr. Elišky Šnajderovej v trestnej veci A. B. pre zločin založenia,
zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a iné, po právoplatnom povolení
obnovy konania vo výroku o treste a vo výroku o ochrannom dohľade z rozsudku Špecializovaného
trestného súdu z 26. mája 2014, č. k. PK-2T/14/2014-13494, v spojení s rozsudkom Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky z 26. novembra 2014, sp. zn. 2To 9/2014, v prospech odsúdeného A. B.,
na hlavnom pojednávaní dňa 1. decembra 2025 v Pezinku takto

r o z h o d o l :

obžalovaný
A. B., narodený XX. XX. XXXX v C., Česká republika, občan
Slovenskej republiky, trvale bytom D. XXXX/XX, C. –
E. D., tohto času vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave
na výkon trestu odňatia slobody Bratislava,

bol právoplatne uznaný za vinného

rozsudkom Špecializovaného trestného súdu z 26. mája 2014, č. k. PK-2T/14/2014-13494 (ďalej len
„súd I. stupňa“), v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. novembra 2014, sp.
zn. 2To 9/2014 (ďalej len „odvolací súd“), zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej

skupiny podľa § 296 Trestného zákona (v bode I rozsudku súdu I. stupňa), zo zločinu poškodzovania
cudzej veci podľa § 245 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b), odsek 4 písmeno b) Trestného
zákona s poukázaním na § 140 písmeno c) Trestného zákona (v bode II v skutku 1/ rozsudku súdu
I. stupňa), obzvlášť závažného zločinu hrubého nátlaku podľa § 190 odsek 1, odsek 3 písmeno a),
písmeno d), odsek 5 písmeno c) Trestného zákona, s použitím § 138 písmeno f) Trestného zákona (v
bode II v skutku 2/ rozsudku súdu I. stupňa), obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek

1 písmeno c), písmeno d), odsek 4 písmeno b) Trestného zákona (v bode II v skutku 5/ rozsudku súdu
I. stupňa), obzvlášť závažného zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa
§ 295 odsek 1 písmeno a), odsek 3 písmeno b), odsek 4 písmeno a) s poukázaním na § 140 písmeno
c) Trestného zákona vo viacčinnom súbehu so zločinom poškodzovania cudzej veci podľa §
245 odsek 1, odsek 3 písmeno a), odsek 4 písmeno b) Trestného zákona vo viacčinnom súbehu
so zločinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1, odsek 3 písmeno a), odsek 4 písmeno b)

Trestného zákona (v bode II v skutku 6a/ rozsudku súdu I. stupňa), z prečinu výtržníctva podľa § 364
odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, s použitím § 138 písmeno a), písmeno j)
Trestného zákona ako spolupáchateľ podľa § 20 Trestného zákona (v bode 1. rozsudku
odvolacieho súdu) a obzvlášť závažného zločinu vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 4 písmeno
c) Trestného zákona (v bode 2. rozsudku odvolacieho súdu).

Z a t o s a o d s u d z u j e :Podľa § 190 odsek 5 Trestného zákona v znení účinnom od 6. augusta 2024 (ďalej len „Trestný
zákon“), s použitím § 41 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, § 42 odsek 1 Trestného zákona a § 39
odsek 1 Trestného zákona, s prihliadnutím na § 34 odsek 4, § 36 písm. j), § 38 odsek 2

Trestného zákona, na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) rokov;

podľa § 48 odsek 3 písm. b) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia;

podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona súd zrušuje výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Trnava
č. k. 4T/11/2012-929 zo 6. novembra 2012, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k.
6To/147/2012-985 z 31. januára 2013, ktorým za zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. d/
Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa
§ 20 Trestného zákona mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 roky nepodmienečne, ako aj
všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo

zrušením, stratili podklad.

Podľa § 76 odsek 1 a § 78 odsek 1 Trestného zákona sa mu ukladá ochranný dohľad na dobu 2 (dva)
roky.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky dňa 7. mája 2013
pod sp. zn. VII/1 Gv 221/11-885 podal obžalobu na A. B. a ďalších pre zločin založenia, zosnovania
a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona a iné.

Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu zo dňa z 26. mája 2014, č. k.

PK-2T/14/2013-13494, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26.
novembra 2014, sp. zn. 2To/9/2014, bol obžalovaný A. B. uznaný vinným

v bode I rozsudku :
zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona na

tom skutkovom základe, že

obžalovaný F. G., prezývaný H., od presne nezistenej doby v roku 2005 v Bratislave, časti
Lamač, využijúc svoje skúsenosti z pôsobenia na pozícii ochrancu v skupine s názvom E., so
spriatelenými osobami vytváral štruktúru spoločenstva s názvom H. s pracovnými pozíciami ochranca,

výjazd a biletár v zložke výkonnej, ktorého predmet činnosti bol zameraný na dosahovanie sústavných
finančnýchziskov,ato zobchodus omamnýmiapsychotropnýmilátkami,zmesačnýchpoplatkov
od súkromných podnikateľov podnikajúcich v pohostinských a reštauračných službách a od osôb
ponúkajúcich sexuálne služby pod zámienkou ich ochrany, tzv. „výpalné“, ďalej z vyberania poplatkov
od dílerov drog za ochranu pred útokmi zo strany konkurenčných skupín zaoberajúcich sa obchodom

s omamnými a psychotropnými látkami v danom regióne a z titulu ich oprávnenia predávať
drogy pod značkou „H.“; následne až do 15.11.2011 v pozícii najvyššie postavenej rozhodovacej a
riadiacej zložky v hierarchickej štruktúre takto vytvoreného spoločenstva vykonávajúceho uvedenú
činnosť v regiónoch miest Bratislava, Trnava, Hlohovec, Leopoldov, Stupava a v ich okolí, rozhodoval
o tom, ktorý člen spoločenstva priamo mu podriadený bude organizačne riadiť činnosť v danom regióne,

rozhodovalovykonávanízásahovprotikonkurenčnýmskupinám,ktorésazaoberalidruhovorovnorodou
činnosťou v uvedenom regióne tak ako je uvedené v bode II, o výške poplatkov za tzv. ochranu a
výške odvodov z činnosti členov a osôb činných pre toto spoločenstvo, určoval dni v mesiaci, v ktorých
mu mali byť odovzdávané tieto platby, vydával pokyny, ktorými riadil činnosť svojich podriadených, a to
obžalovaného D. I., A. B. a ďalšej osoby majúcej v tomto konaní procesné postavenie svedka (ďalej

len osoba na 2. stupni riadenia), stojacich na pozícii nižšie postavenej úrovne rozhodovacej a
riadiacej zložky v hierarchickej štruktúre spoločenstva, pritom v presne nezistený deň v roku 2009
v Trnave určil, že každý mesiac mu bude odovzdaných 50% z vybraných poplatkov za ochranu a 30%
z každej čiastky jednorazového zárobku a mesačne prijímal tieto platby od podriadených osôb, z týchto
časť vyčlenil na platby pre obhajcov v prípade, ak by sa aktivita osôb vytvárajúcich finančný zisk tohto

spoločenstva stala predmetom trestného konania, pritom časť svojej rozhodovacej a riadiacej činnostidelegoval na obžalovaného D. J., ktorý z dôvodu dlhotrvajúcej silnej priateľskej väzby
s obžalovaným G. od doby vytvorenia tohto spoločenstva do 15.11.2011 v Bratislave požíval autoritu
vo vnútri spoločenstva a členovia tohto spoločenstva rešpektovali ním povedané v rovnakej miere ako

rešpektovali pokyny vydané obžalovaným G., pritom v spojitosti so skutkom v bode II 11/ rozhodol
o vykonávaní ochrany podnikateľa H. K. a vydal pokyn osobe na 2. stupni úrovne riadenia na vytvorenie
dohody o podmienkach výkonu tejto ochrany medzi podnikateľom Tuturom a spoločenstvom H.;

obžalovaný D. I. v postavení rozhodovacej a riadiacej zložky na 2. stupni úrovne riadenia

v hierarchickej štruktúre spoločenstva H. od doby vytvorenia spoločenstva do presne nezistenej doby
okolo polovice roku 2009 s pôsobnosťou v regióne Bratislava, Trnava, Hlohovec, Leopoldov, Piešťany
a od uvedenej doby do 15.11.2011 s pôsobnosťou v regióne Bratislava, koordinoval a
organizačne zabezpečoval obchodovanie s omamnými a psychotropnými látkami spôsobom uvedeným
v bode II 9/, vydávaním ústnych pokynov riadil členov výkonnej zložky, a to obžalovaných D. C., I. J.
a osoby na 2. stupni riadenia vykonávajúcich činnosť na úseku obchodu s omamnými a psychotropnými

látkami a na úseku tzv. ochrany pohostinských a reštauračných zariadení, z ktorých plynuli spoločenstvu
H. zisky vo forme tzv. „výpalného“, a činnosť osôb vykonávajúcich jeho
osobnú ochranu, pritom osobne mesačne v stanovenej výške a v určených dňoch odovzdával vybrané
peniaze obžalovanému G., pritom od presne nezistenej doby okolo polovice roku 2009 do 07.09.2011
uvedenú pôsobnosťou v regióne Trnava, Hlohovec, Leopoldov, Piešťany vykonávala osoba na 2. stupni

riadenia, ktorá predtým spoločne s obžalovaným J. sústavne za odmenu zastávala pozíciu ochrancu
obžalovaného I.;

obžalovaný A. B. v postavení rozhodovacej a riadiacej zložky na 2. stupni úrovne riadenia v
hierarchickej štruktúre spoločenstva H. od presne nezistenej doby v mesiaci marec 2009 do 07.09.2011

s pôsobnosťou v regióne Stupava a okolie, koordinoval a organizačne zabezpečoval obchodovanie s
omamnými a psychotropnými látkami, pritom sám obstarával psychotropnú látku spôsobom uvedeným
v bode II 5/, pokynmi usmerňoval členov výkonnej zložky vykonávajúcich činnosť na úseku ochrany
pohostinských a reštauračných zariadení krčma, L. M. v Stupave, Reštaurácia s penziónom v Marianke,
z ktorých plynuli spoločenstvu H. zisky vo forme tzv. „výpalného“, včítane činnosti odsúdeného N. E., a

to spôsobom popísaným v bodoch II 1-4/, pričom sa osobne podieľal na výkone tejto činnosti a mesačne
v stanovenej výške a v určených dňoch odovzdával vybrané peniaze obžalovanému G.;

obžalovaný D. C. v postavení rozhodovacej a riadiacej zložky na 3. stupni úrovne riadenia
v hierarchickej štruktúre spoločenstva H., priamo podriadený obžalovanému D. I., od doby vytvorenia

spoločenstva do 15.11.2011 v regióne Bratislava, organizačne a materiálne zabezpečoval
obchodovanie s omamnými a psychotropnými látkami spôsobom uvedeným v bode II
9/, v prípade potreby obnovenia poriadku v pohostinských a reštauračných zariadeniach, z ktorých
plynuli spoločenstvu H. zisky vo forme tzv. „výpalného“, zabezpečoval príchod výjazdu, rozdeľoval
služby biletárov v týchto zariadeniach, pokynmi organizoval a usmerňoval ich činnosť, včítane činnosti

odsúdeného člena spoločenstva H. D. a O. D., ktorí sa pod jeho vedením podieľali na obchode
s omamnými a psychotropnými látkami; sám operatívne vykonával činnosť biletára a ochrancu
obžalovaného I., mesačne vyberal od dílerov platby za ochranu, ktoré odovzdával obžalovanému I.,
a v spoločenstve H. vykonával výcvik zameraný na špeciálnu ochranu osôb;

obžalovaný I. J. v postavení rozhodovacej a riadiacej zložky na 3. stupni úrovne riadenia v hierarchickej
štruktúre spoločenstva H., v presne nezistenej dobe v roku 2009 najprv podriadený
obžalovanému D. I., ktorému vykonával ochranu, a následne v dobe do 07.09.2011 podriadený osobe
na 2. stupni riadenia v regióne Trnava, Hlohovec, Leopoldov a okolie v prípade potreby obnovenia
poriadku v pohostinských a reštauračných zariadeniach klub P., hotel F., P. vináreň, reštaurácia K.,

diskotéka E. Q., reštaurácia F. v Hlohovci, H., G. v Leopoldove, J. bar Hlohovec, J. a ďalšie, z ktorých
plynuli spoločenstvu H. zisky vo forme tzv. „výpalného“, zabezpečoval príchod výjazdu,
rozdeľoval služby biletárov v týchto zariadeniach, pokynmi organizoval a usmerňoval ich činnosť, včítane
činnosti osoby podriadenej, ktorá má v tomto konaní procesné postavenie svedka a s ktorou spoločne
konal spôsobom uvedeným v bodoch II, operatívne sám vykonával činnosť biletára, mesačne vyberal

od podnikateľov v tomto regióne platby za ochranu, ktoré odovzdával osobe na 2. stupni
riadenia, a podieľal sa na plnení pokynov obžalovaných F. G. a D. J. spôsobom uvedeným v bodoch
II 6 a/, b/, c/ a II 11/;obžalovaný D. H. v postavení výkonnej zložky v priamej podriadenosti obž. F. G., v dobe
najmenej od 25.03.2011 do 15.11.2011 pôsobil v spoločenstve na pozícii výjazd a spôsobom uvedeným
v bode II 3/ sa po telefonickom privolaní operatívne zúčastňoval na zásahoch výjazdu v pohostinských

a reštauračných zariadeniach, ktoré spoločenstvu H. platili za ochranu, ďalej spôsobom uvedeným
v bode II 6/ zabezpečil a vykonal inštruktáž k zbrani používanej za účelom dosiahnutia cieľa, ktorý bol
vytvorením spoločenstva H. sledovaný;

obžalovaní H. C. a A. I. G. vykonávali činnosť na prospech spoločenstva H. tým, že:

obžalovaný H. C. v dobe najneskôr od 27.07.2010 do 07.09.2011 konal na prospech
spoločenstva jednak spôsobom uvedeným v bode II 7/, jednak po dohode s obžalovaným J. vykonával
činnosť biletára v pohostinskom zariadení G. club v Leopoldove, ktorého majiteľ platil H. za ochranu,
následne po zadržaní J. v presne nezistený deň v dobe od 07.09.2011 spoločne s osobou podriadenou
obžalovanému J., ktorá má v tomto konaní procesné postavenie svedka (ďalej len „osoba podriadená“),

na parkovisku na Partizánskych lúčkach v Bratislave podal obžalovanému A. I. G. informáciu
o zadržaní J. a osoby na 2. stupni riadenia, v nasledujúcich dňoch sa zúčastnil na stretnutiach s obž. A.
G., na ktorých prijal inštrukcie o ďalšom postupe pri vyberaní peňazí z pohostinských a reštauračných
zariadení, ktoré plynuli v prospech spoločenstva H. z tzv. „výpalného“, a v dobe okolo 05.10.2011 na
parkovisku Partizánskych Lúčkach v Bratislave spolu s osobou podriadenou odovzdal obž. A. G. takto

vybraté peniaze v sume najmenej 2.000,- Eur a v presne nezistený deň začiatkom mesiaca november
2011 pri reštaurácii McDonald v Bratislave – Petržalke spolu s osobou podriadenou odovzdal obž. A.
G. ďalších najmenej 2.000,- Eur získaných rovnakým spôsobom;

obžalovaný A. I. G. v presne nezistený deň v dobe od 07.09.2011, potom keď od obžalovaného C.

a osoby podriadenej obžalovanému I. J., ktorá má v tomto konaní procesné postavenie svedka (ďalej
len „osoba podriadená“), prijal informáciu o zadržaní obžalovaného J. a osoby na 2. stupni riadenia, na
parkovisku,
na Partizánskych lúčkach v Bratislave, inštruoval obžalovaného C. a osobu podriadenú tak, aby všetko
pokračovalo ďalej; následne v presne nezistenej dobe, po uplynutí 2 až 3 dní,

na benzínovej pumpe Slovnaft v Pezinku upovedomil obžalovaného C. a osobu podriadenú o tom, že
podľa pokynu obžalovaného G. mu majú byť vždy k 5.-temu dňu v mesiaci odovzdané peniaze vyberané
z podnikov v regióne Trnava, Hlohovec, Leopoldov a pre prípad potreby zabezpečenia výjazdu dal osobe
podriadenej svoje telefónne číslo; následne v dobe okolo 05.10.2011 na parkovisku, na Partizánskych
Lúčkach v Bratislave prijal od týchto osôb peniaze vybrané z pohostinských a reštauračných zariadení,

ktoré plynuli v prospech spoločenstva H. z tzv. „výpalného“, a to v sume najmenej 2.000,- Eur, pričom
z týchto peňazí dal 500,- Eur osobe podriadenej na účely úhrady trov právneho zastúpenia vtedy
už väzobne stíhaných členov spoločenstva; následne začiatkom mesiaca november 2011 pri
reštaurácii McDonald v Bratislave – Petržalke, od obžalovaného C. a osoby podriadenej prijal ďalších
najmenej 2.000,- Eur, ktoré boli získané rovnakým spôsobom a z ktorých im naspäť dal 500,-

Eur na úhradu trov právneho zastúpenia väzobne stíhaného J., pričom v dobe po zdržaní obžalovaného
G. odmietol prevziať peniaze od osoby podriadenej s odôvodnením, že nemá komu peniaze
odovzdať a tieto sa majú požiť na právne služby pre obž. J. a v tom čase i väzobne stíhaného obž. C.;

obžalovaný R. I. konal na prospech spoločenstva spôsobom uvedeným v bode II 9a/;

obžalovaní K. C. a K. M. podporovali činnosť spoločenstva tým, že:

obžalovaný K. C. v presne nezistenej dobe po vytvorení spoločenstva do 15.11.2011
v Bratislave – Lamač, poskytoval obžalovanému F. G. pomoc tým, že z objektu vrátnice pomocou

namontovaného kamerového systému strážil dom číslo súpisné XXXX na ulici Cesta na Klanec, ktorý
vlastnil a užíval F. G. so svojou rodinou, pritom monitoroval tento objekt a hlásil obžalovanému G.
pohyb preňho nežiaducich osôb, čím u obžalovaného G. eliminoval pocit obáv z vniknutia osôb, ktoré by
mohli zasiahnuť do jeho osobnostných práv a do ním užívaného priestoru, čím mu umožňoval v rámci
spoločenstva nerušene realizovať činnosť smerujúcu k dosahovaniu sústavných ziskov;

obžalovaný K. M. v dobe od mája 2011 do 15.11.2011 v Bratislave odvádzaním poplatkov za ochranu
pri predaji psychotropných látok a ďalším konaním uvedeným v bode II 9b/, podporoval obchod tohtospoločenstva so psychotropnými látkami, čím mu pomáhal v udržiavaní jeho činnosti a v sústavnom
dosahovaní ziskov;

V bode II v skutku 1/ rozsudku súdu I. stupňa bol obž. A. B. uznaný vinným
zo zločinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b), odsek
4 písmeno b) Trestného zákona s poukázaním na § 140 písmeno c) Trestného zákona, ktorého sa
dopustil tým, že v presne nezistenej dobe po 14.01.2010 v Stupave, okres D., za účelom, aby tak
prinútil majiteľov reštaurácie L. M. na ulici Marcheggskej 2 Katarínu a L. S. k plateniu peňazí za ochranu

v prospech spoločenstva uvedeného v bode I v ním určených mesačne sa opakujúcich platbách, dal
pokyn na podpálenie reštaurácie svojmu podriadenému odsúdenému N. E.,
nar. XX.XX.XXXX, ktorý dňa 05.03.2010 okolo 05.00 h hodil do sklenenej výplne svetlíka nad
vchodovými dverami tejto reštaurácie sklenenú fľašu zelenej farby s nezistenou horľavou látkou, čím
vznikol v tomto objekte požiar, v dôsledku ktorého obhorel koberec, obslužný pult a dekorácie, došlo
k zadymeniu stien, k znehodnoteniu 2 ks ručných elektrických strojov na rezanie mäsa a k rozbitiu

sklenenej výplne svetlíka, čím vznikla obchodnej spoločnosti I. Q., E.. Stupava, zastúpenej konateľkou
M. S., škoda v sume najmenej 3276,65 eur;

V bode II v skutku 2/ rozsudku súdu I. stupňa bol obž. A. B. uznaný vinným
z obzvlášť závažného zločinu hrubého nátlaku podľa § 190 odsek 1, odsek 3 písmeno a), písmeno

d), odsek 5 písmeno c) Trestného zákona, s použitím § 138 písmeno f) Trestného zákona, ktorého
sa dopustil tým, že dňa 05.03.2010 v Stupave, okres Malacky, ponechávajúc manželov M. a L. S.
v nevedomosti o tom, že dal pokyn na podpálenie ich reštaurácie L. M. na ulici
Marcheggskej 2, určil sumu vo výške 170 eur mesačne, ktorú v prospech spoločenstva uvedeného v
bode I, prostredníctvom jemu podriadenej osoby, ktorá má v tomto konaní procesné postavenie svedka,

od mesiaca apríl 2010 do 07.09.2011 opakovane mesačne vymáhal od manželov S. za to, že budú
patriť pod H., budú im platiť za ochranu, aby si tak zabezpečili bezproblémové podnikanie na Slovensku,
kde to tak funguje, a to tak, že na jeho pokyn, po predchádzajúcom telefonickom ohlásení sa vždy
najprv k 15.-temu dňu v mesiaci a potom k 5.-temu dňu v mesiaci, podriadená osoba prichádzala
do domu manželov S. na ulici M. XXX/X T. E., kde M. S. v stave bezbrannosti, v obave o rodinu a

zo strachu pred ďalším vypálením reštaurácie, tejto osobe vyplatila každý mesiac sumu 170 eur, a tým
spôsobil manželom M. a L. S. škodu v sume najmenej 3060 eur, pričom 50% zo sumy týchto finančných
prostriedkov bolo prostredníctvom nezistenej osoby mesačne odovzdávaných obž. F. G. ako najvyššie
postavenejrozhodovacej ariadiacejzložkevhierarchickejštruktúre spoločenstvauvedenéhovbodeI;

V bode II v skutku 5/ rozsudku súdu I. stupňa bol obž. A. B. uznaný vinným
z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d), odsek
4 písmeno b) Trestného zákona, ktorého sa dopustil tým, že od presne nezisteného
dňa v dobe mesiacov marec – apríl 2009 najneskôr do 07.09.2011 nezisteným spôsobom a v presne

nezistenom množstve opakovane nadobúdal do svojej držby látku metamfetamín, ktorá je zaradená do
II. skupiny medzi psychotropné látky v zozname omamných a psychotropných látok tvoriacom prílohu
č. 1 zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení
účinnom do 30.11.2011, za účelom jej ďalšej distribúcie bez povolenia a v rozpore s týmto zákonom,
a to prostredníctvom osoby dílera jemu podriadeného v hierarchickej štruktúre spoločenstva uvedenom

v bode I, ktorý v tomto konaní má procesné postavenie svedka a ktorému metamfetamín dodával
do Stupavy a do Marianky, okr. D., v množstvách najprv 20 až 40 kubíkov, neskôr 100 kubíkov za
mesiac, za peňažnú hodnotu 30,00 až 34,00 eur za kubík, pritom dílerovi prikázal, že toto množstvo
je minimum, ktoré musí za mesiac predať; následne po predaji drog v Stupave a v okolí, od dílera
prevzal takto získané peniaze spolu s peniazmi, ktoré díler platil za povolenie

predaja pod značkou H. a za ochranu pri predaji, ktorú mu poskytovala príslušnosť k spoločenstvu,
pričom 50% zo sumy týchto finančných prostriedkov bolo prostredníctvom osoby zaradenej na riadiacej
pozícii na 2. stupni v hierarchickej štruktúre spoločenstva, ktorý v tomto
konaní má procesné postavenie svedka, mesačne odovzdávaných obž. F. G. ako najvyššie postavenej
rozhodovacej a riadiacej zložke v hierarchickej štruktúre spoločenstva uvedeného v bode I,

V bode II v skutku 6a/ rozsudku súdu I. stupňa bol obž. A. B. uznaný vinným
z obzvlášť závažného zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so
zbraňami podľa § 295 odsek 1 písmeno a), odsek 3 písmeno b), odsek 4 písmeno a) s poukázanímna § 140 písmeno c) Trestného zákona vo viacčinnom súbehu so zločinom poškodzovania cudzej veci
podľa § 245 odsek 1, odsek 3 písmeno a), odsek 4 písmeno b) Trestného zákona vo viacčinnom
súbehu so zločinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1, odsek 3 písmeno

a), odsek 4 písmeno b) Trestného zákona, ktorého sa dopustil tým, že spoločne s F. G., D. H. a I. J. a
s ďalšou osobou z rozhodovacej a riadiacej zložky na 2. stupni v hierarchickej štruktúre spoločenstva
uvedeného v bode I s pôsobnosťou v regióne Trnava, Hlohovec, Leopoldov, ktorý má v tomto konaní
procesné postavenie svedka (ďalej len „osoba z rozhodovacej a riadiacej zložky“), po
predchádzajúcich nezhodách s O. K. a po stretnutí obžalovaných A. B. I. J. a osoby z rozhodovacej

a riadiacej zložky s H. B., O. D. a ďalšími presne nezistenými osobami na M. D. v Trnave, kde im H. B.
na základe poverenia od svojho nadriadeného O. K. oznámil, že jeden z podnikateľov už nechce platiť
za ochranu, v presne nezistenej dobe od začiatku roka 2010 do 29.03.2010 na čerpacej stanici OMW
na ulici Mlynská dolina v Bratislave, obžalovaný F. G. za prítomnosti obžalovaného A. B. a osoby z
rozhodovacej a riadiacej zložky vydal pokyn na zabezpečenie výbuchu rodinného domu O. K.
a na podpálenie jeho vozidla a vozidiel s ním sa stýkajúcich a spolupracujúcich osôb, a prikázal osobe

z rozhodovacej a riadiacej zložky, aby si na to potrebné výbušniny obstaral od osoby majúcej v tomto
konaní procesné postavenie svedka a aby všetky útoky boli vykonané naraz v jednom čase na znak, že
tak konala skupina H.; následne v presne nezistený deň po vydaní uvedeného pokynu obžalovaný D. H.
z podnetu osoby z rozhodovacej a riadiacej zložky a v súčinnosti s touto osobou v Bratislave
- Lamači prevzal od osoby majúcej v tomto konaní procesné postavenie svedka najmenej dva kusy 200

gramových tritolových náložiek - S evr S 35/56, žltej farby, ktoré sú výbušninou z oblasti bizardných
trhavín,a dvaroznecovačetypuČa-Ro-Z60,ktoré previezolnasvojomvozidlezn.VolkswagenTouareg
do Bratislavy - Petržalky, kde v ďalší presne nezistený deň na kanáli Chorvátske rameno ukázal
obžalovaným J., B. a osobe z rozhodovacej a riadiacej zložky spôsob manipulácie s touto výbušninou,
potom predmetné tritolové náložky a roznecovače odovzdal obžalovanému I. J., ktorý uvedené veci

počas presne nezistenej doby najmenej do doby ich použitia 30.03.2010 uschovával v priestore herne
vedľa hotela Apollo na ulici Štefánikova v Trnave, odkiaľ ich vydal obžalovanému A. B., pričom sa jednalo
o prostriedky patriace medzi vojenský materiál,ktoré nepodliehajú povoľovaciemu konaniu, a výbušnina
bola spôsobilá tlakovou vlnou a rozmetaním jej materiálu na živote a zdraví ohroziť nechránené osoby
nachádzajúce sa do vzdialenosti 13 m od epicentra výbuchu,

a) následne dňa 30.03.2010 o 02.20 h na ulici Kozáckej 7456/1 v Trnave, predtým, keď obžalovaný I.
J. vyhotovil videozáznam z tam umiestneného rodinného domu manželov D. a U. K., v ktorom v tom
čase býval O. K., a odovzdal ho obžalovanému A. B., presne nezistená osoba, ktorej obžalovaný
A. B. odovzdal tritolovú nálož a roznecovač Ča-Ro-Z 60 a poveril ju vykonaním činu, s využitím

údajov z predmetného videozáznamu podložila pod vozidlo značky BMW X5 3.Osd, čiernej
metalízy, evidenčného čísla K. XXXXX, majiteľa súkromného podnikateľa O. K. –O. K. zaparkované
pred uvedeným rodinným domom tritolovú nálož, ktorú inicioval pomocou roznecovača, v dôsledku čoho
nastal výbuch a detonačná vlna spôsobila poškodenie zámkovej dlažby, fasády a posuvnej
bránky na dome a na vozidle prasknutie čelného skla, spätného zrkadla, predného nárazníka, predných

svetiel, pravého predného blatníka, masky a motorovej časti vozidla, čím spôsobili manželom
D. K. nar. XX.XX.XXXX a U. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, K., škodu
vo výške najmenej 5060,28 eur, ktorú z časti v sume 3170,49 eur z titulu poistenia na základe poistnej
zmluvy číslo 1503856989 uhradila poisťovňa Generali Slovensko, a.s., Lamačská cesta 3/A, Bratislava,
a súkromnému podnikateľovi O. K. – O., E. XX, K. škodu vo výške najmenej 30476,28 eur,

z ktorej sumu 26433,00 eur z titulu havarijného poistenia vozidla číslo 1550004529 uhradila poisťovňa
Wüstenrot, poisťovňa a.s., Karadžičova 17, Bratislava,

V bode 1. rozsudku odvolacieho súdu bol obž. A. B. uznaný vinným
z prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno b) Trestného zákona,

s použitím § 138 písmeno a), písmeno j) Trestného zákona ako spolupáchateľ podľa § 20 Trestného
zákona, ktorého sa dopustil tým, že po predchádzajúcom slovnom
konflikte, ktorý mal D. V. s L. S. v reštaurácii L. M. na ulici D. X T. E., okr. Malacky,
a potom, keď L. S. o tomto konflikte telefonicky upovedomil osobu, ktorej jeho manželka M. S.
mesačne odovzdávala platbu za ochranu v prospech spoločenstva uvedeného v bode I napadnutého

rozsudku, dňa 25.03.2011 obžalovaný A. B. telefonicky kontaktoval D. V. a dohodol si s ním stretnutie
v tento deň na uvedenom mieste; súčasne telefonicky zabezpečil na toto miesto
príchod obžalovaných I. K., D. H., odsúdeného N. E., nar. XX.XX.XXXX, a ďalších najmenej štyroch
osôb pôsobiacich vo výjazde tohto spoločenstva, ktorí majú v tomto konaní procesné postavenie svedka,a následne v tento deň v čase po 18.00 h v blízkosti chodníka v priestore pri
sklade reštaurácie L. M. obžalovaný A. B. spolu s ostatnými osobami slovne a fyzicky, aj s použitím
teleskopických obuškov zaútočili na tam stojacich poškodených H. V., D. V., F. B. a O. M. tak, že presne

nezistené osoby patriace medzi útočníkov silnou intenzitou udierali poškodeného H. V. do oblasti tváre
a hlavy a po jeho páde na zem ho jeden z nich udrel teleskopickým obuškom do oblasti hlavy, pritom ho
kopali do rôznych častí tela, čím mu boli spôsobené zranenia hlavy a tváre, ktoré si vyžadovali operačný
zákrokaliečenie,poškodenúF.B.presnenezistenáosobachytilazakrk,zvalilajunazemakopladonej,
pritom odhodila jej mobilný telefón, ktorým chcela poškodená privolať políciu, a v dôsledku

toho vznikli poškodenej modriny na tele a na poškodených útočil aj I. K. a D. H. spôsobom popísaným
v bode II-3) napadnutého rozsudku; vzápätí potom obžalovaní spolu s ďalšími osobami, s ktorými prišli
na miesto incidentu, nasadli do áut a odišli.

V bode 2. rozsudku odvolacieho súdu bol obž. A. B. uznaný vinným
z obzvlášť závažného zločinu vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 4 písmeno c) Trestného zákona,

ktorého sa dopustil tým, že dňa 25.03.2011 medzi 18.00 h až 20.07 h, po fyzickom
útoku pri reštaurácii L. M. v Stupave, v čase, keď poškodený D. V. viezol zraneného brata H. V. zo
Stupavy do nemocnice v Bratislave, obžalovaný A. B., nadväznosti na výjazd vykonaný v rámci činnosti
spoločenstva uvedeného v bode I napadnutého rozsudku, popísaný vo vzťahu k obžalovanému A. B.
v bode 1. tohto rozsudku, telefonoval D. V. a prikázal mu, aby si nachystal 5000 eur, pritom

sa ho pýtal, či bola dobrá bitka, alebo bolo málo bitky, a povedal mu, že sa ešte ozve kam má peniaze
doniesť a komu ich má dať, čím u poškodeného D. V. vyvolal obavu z vykonania ďalších útokov, a preto
poškodený bez zaplatenia uvedenej sumy vec oznámil na polícii;

Za to mu bol rozsudkom Najvyššieho súdu SR z 26. novembra 2014, sp. zn. 2To 9/2014,

ktorým vo výroku o treste bol zrušený rozsudok Špecializovaného trestného súdu z 26. mája 2014, č. k.
PK-2T/14/2013-13 494, podľa § 190 ods. 5 Trestného zákona, s použitím § 41 ods. 1, ods. 2, § 42 ods.
1 Trestného zákona, § 36 písm. j), § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, uložený súhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 22 rokov a podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona na výkon trestu
odňatia slobody bol zaradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Podľa § 58

ods. 3 Tr. zák. mu bol uložený trest prepadnutia majetku. Podľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1
Trestného zákona mu súd prvého stupňa uložil ochranný dohľad na dobu 3 roky.

Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26. novembra 2014.

Uznesením Špecializovaného trestného súdu z 03.10.2025, č. k.: 16Nt/1/2024-202, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňom jeho vyhlásenia, súd povolil obnovu konania vedeného na Špecializovanom
trestnom súde pod sp. zn. PK-2T/14/2013 v prospech odsúdeného A. B. a podľa § 400 ods. 1
Trestného poriadku zrušil právoplatný rozsudok tohto súdu z 26.05.2014, č. k. PK-2T/14/2013-13 494,
v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR z 26.11.2014, sp. zn. 2To 9/2014, v časti výroku o treste

a ochrannom opatrení, a zrušil aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak
vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súčasne vzal A. B. do väzby z dôvodu
podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. (č.l. 17 092-17 097 zv. 60)

Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.10.2025, sp. zn. 2Tost 40/2025, bola

zamietnutá sťažnosť odsúdeného A. B. proti uzneseniu súdu I. stupňa, ktorým bol vzatý
do väzby. (č.l. 17 190 - 17 196 zv. 60)

Väzba začala plynúť odo dňa 03.10.2025.

Dňa 01.12.2025 súd podľa § 404 odsek 2 Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“) pokračoval v hlavnom
pojednávaní vo veci obžalovaného A. B. vedenej na tomto súde pod sp. zn. PK-2T/14/2013,
na ktorom vykonal dôkazy k výroku o treste a k výroku o ochrannom opatrení.
Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý obžalovaný A. B., ktorý uviedol, že počas výkonu trestu,
v rámci psychoterapie, postupne riešil svoje vnútorné konflikty. Pomohlo mu to zvládať existenčný stres,

odlúčenie od rodiny. Bol konfrontovaný s následkami trestnej činnosti a výkon trestu
mu umožnil pochopiť príčiny, ktoré ho priviedli k jej páchaniu. Cíti sa byť za to zodpovedný a uvedomuje
si, že jeho rozhodnutia nič neospravedlňuje. Ľutuje, že svojím konaní spôsobil škody poškodeným ispoločnosti. Netrpí duševnou chorobou ani poruchou, okrem nikotínu neužíva, ani v minulosti neužíval,
iné návykové látky. V súčasnosti sa cíti po zdravotnej stránke dobre.
Počas výkonu trestu pracoval a za plnenie pracovných povinností mu bolo udelených 14 odmien.

Disciplinárne nebol potrestaný. Pracovnou činnosťou nadobudol zručnosti, ktoré sú žiadané
na pracovnom trhu. Zaradenie do pracovného procesu mu umožňovalo postupne nahrádzať škodu,
ktorú spôsobil poškodeným. Dodal, že počas výkonu trestu spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom
konaní na odhaľovaní ďalšej trestnej činnosti zločineckej skupiny označovanej „H.“ a v trestnom konaní
vypovedal ako svedok ku skutku výbuchu automobilu D. I.. Je ženatý, má dve dospelé dcéry.

S rodinou udržiava kontakt prostredníctvom video-hovorov a video-návštev, s manželkou je v dennom
telefonickom kontakte a stýkajú sa v rámci návštev. Po prepustení z výkonu trestu má možnosť sa
zamestnať v rodinnej firme zaoberajúcej sa správou nehnuteľností; bývať bude v byte vo vlastníctve
jeho manželky.
Predmetom výkonu trestu prepadnutia majetku bol 3-izbový byt v C. – B., ktorý mal v osobnom
vlastníctve. Po predaji tohto bytu nemal z toho žiadny finančný prospech. V čase nadobudnutia mal byt

hodnotu cca X XXX XXX,- slovenských korún (pozn : cca 99 462 eur).

Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 16.04.2015, sp. zn. 2K/14/2015, zverejnený
v obchodnom vestníku dňa 22.04.2015 pod č. 76/2015, bol na majetok dlžníka A. B. vyhlásený konkurz.
Súd otvoril malý konkurz a do funkcie správcu konkurznej podstaty ustanovil JUDr. Ivanu Hutňanovú.

Vec je v súčasnej dobe vedená na Mestskom súde Bratislava III pod sp.
zn. B1-2K/14/2015. Ako iná majetková hodnota v Obchodnom vestníku 47/2025 zo dňa 10.03.2025 sa
uvádzajú zrážky z pracovnej odmeny poukázané správcovi ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica a súpisová
hodnota majetku : 975,25 €. (č.l. 395-398 spisu sp. zn. 18Nt/1/2025 zv. 60/1)

Správkyňa konkurznej podstaty správou zo dňa 01.12.2025 oznámila, že v konkurze vedenom na
majetok úpadcu A. B. bol celkový výťažok zo speňaženého majetku vo výške 114 170,76 eur, z toho byt
so súpisný číslom XXXX V. W. U. N. T. C. 111 000 eur, odkupná hodnota poistky 598,06 eur a zrážky
z pracovnej odmeny úpadcu 2 572,70 eur. (č.l. 17 316 zv. 61)

Obhajoba predložila súdu písomnosť adresovanú obžalovanému, v ktorej mu
vyšetrovateľ PZ pôsobiaci na národnej kriminálnej agentúre dňa 05.09.2015 vyjadril poďakovanie za
iniciatívu a pomoc Policajnému zboru pri potieraní kriminality a za poskytnutie informácií
polícii, ktoré napomôžu pri objasnení závažných trestných činov. (č.l. 17 334 zv. 61)

Za účelom posúdenia osoby obžalovaného, jeho správania a možnosti jeho nápravy súd vykonal
dokazovanie nasledujúcimi listinami :

Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Banská Bystrica dňa
13.11.2025 podal hodnotenie na obžalovaného, ktorý vykonával trest odňatia slobody od

26.11.2014. Počas výkonu trestu bolo správanie a vystupovanie obžalovaného na
požadovanej úrovni, príkazy a nariadenia plnil bez výhrad, konfliktné situácie nevyvolával. Ku spáchanej
trestnejčinnostiprejavovalkritickýpostoj,aktívnym spôsobomsazapájal došportových,kultúrno-
osvetových aktivít a aktivít organizovaných ústavným psychológom a pedagógom. Bol aktívnym členom
počítačového krúžku. Pôsobil na viacerých pracoviskách a v pracovnej oblasti pristupoval zodpovedne

k plneniu pracovných povinností. Jeho pracovné výsledky boli hodnotené dlhodobo pozitívne, za čo
mal udelených 14 disciplinárnych odmien. Počas výkonu trestu udržiaval vzťahy s manželkou, dcérami
a rodičmi.. Manželka vytvárala dôležité podmienky pre udržanie pozitívnych rodinných väzieb, ktoré
dávali odsúdenému predpoklad k úspešnému zaradeniu sa do spoločnosti. (č. l. 17 277-17 278 zv. 61)

Vyjadrenie riaditeľa ÚVV a ÚVTO Banská Bystrica zo dňa 10.09.2019 potvrdzuje záujem obžalovaného
o zvýšenie si svojho vzdelania počas výkonu trestu odňatia slobody, ktoré by mu napomohlo v jeho
resocializácii. ( č.l. 17 337 zv. 61)

Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Bratislava dňa 18.11.2025

hodnotil osobu obžalovaného, ktorý bol do tohto ústavu dodaný na výkon väzby dňa 03.10.2025,
pozitívne s tým, že výkon väzby menovaným je bezproblémový, vystupovanie a správanie voči osobám,
s ktorými prichádza do kontaktu je na požadovanej úrovni, bez nedostatkov dodržiava ústavný poriadok,vo voľnom čase sa venuje čítaniu kníh a sledovaniu televízneho a rozhlasového vysielania. Využíva
možnosť kontaktu s blízkymi osobami. (č. l. 17 284 zv. 61)

Z odpisu z registra trestov sa zistilo, že okrem rozsudku v predmetnej trestnej veci vedenej na
Špecializovanom trestnom súde pod sp. zn. PK-2T/14/2013, v ktorej je povolená obnova konania, je
zaznamenané odsúdenie obž. Dvorského Okresným súdom Trnava, a to rozsudkom
zo dňa 06.11.2012, sp. zn. 4T/11/2012, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave z 31.01.2013,
sp. zn. 6To/147/2012.

Zo spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. 4T/11/2012 sa zisťuje že A. B. bol právoplatne odsúdený za
zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods.
1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a za to mu bol uložený
trest odňatia slobody v trvaní 4 roky nepodmienečne.

Prokurátor v záverečnej reči navrhol zohľadniť pri ukladaní trestu, že od spáchania skutkov kladených
za vinu obžalovanému už uplynula dlhá doba a jeho hodnotenia z ústavu na výkon trestu a ústavu
na výkon väzby sú pozitívne. Podmienky na mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej
sadzby nezisťuje s poukazom na to, že obžalovaný bol na 2. stupni riadenia v rámci
zločineckej skupiny, páchal obzvlášť závažnú násilnú trestnú činnosť a závažnú drogovú trestnú činnosť.

V súčasnosti mu za obzvlášť závažný zločin hrubého nátlaku hrozí trest odňatia slobody vo výmere 20
– 25 rokov alebo doživotie. S poukazom na tieto skutočnosti navrhol uložiť obžalovanému trest odňatia
slobody na 20 rokov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia a navrhol uložiť mu i ochranný dohľad
vo výmere 2 roky.

Obhajca v záverečnej reči poukázal na to, že obžalovaný vníma svoju trestnú činnosť negatívne
a poučil sa. Navrhol uložiť obžalovanému trest odňatia slobody s mimoriadnym znížením pod dolnú
hranicu trestnej sadzby z dôvodov uplynutia dlhej doby od spáchania činov, uloženia protiústavného
trestu prepadnutia majetku a vykonania značnej časti uloženého trestu v rozsahu 14 rokov 3

mesiace. Navrhol postupovať s použitím súčasnej právnej úpravy, nakoľko trestný zákon účinný od
06.08.2024 je pre obžalovaného priaznivejší. S poukazom na rozšírené možnosti individualizácie trestu,
najmä s prihliadnutím na okolnosti spáchaného trestného činu, osobu a pomery páchateľa, ako aj
s prihliadnutím na zmenu sadzieb trestu odňatia slobody a posilnenia možnosti ukladania alternatívnych
trestov, v nadväznosti na vyššie uvedené posilnenie princípov humanizácie a individualizácie trestov

v spojení s princípom primeranosti a proporcionality má za to, že sú splnené podmienky pre uplatnenie
moderačného oprávnenia súdu podľa § 39 TZ.
Za výnimočnú okolnosť prípadu považuje protiústavné uloženie trestu prepadnutia majetku a jeho
čiastočné vykonanie, čím došlo k závažnému zásahu do vlastníckeho práva obžalovaného a jeho
nedotknuteľnosti garantovaného článkom 20 Ústavy SR. Jediným majetkom vo vlastníctve odsúdeného

bol byt, v ktorom žila jeho dcéra so svojou matkou, ktoré boli dôsledkom prepadnutia majetku nútené
vysťahovať sa bez akejkoľvek náhrady. Uloženým trestom prepadnutia majetku tak došlo k postihnutiu aj
ďalších osôb nad rámec páchateľa, a tak negatívne následky protiústavne uloženého trestu prepadnutia
majetku treba konvalidovať zohľadnením týchto mimoriadnych okolností prípadu. Na opätovné uloženie
trestuprepadnutiamajetkuniesúsplnenépodmienkystanovenézákonom,pretožedokazovanímnebolo

zistené, že by obžalovaný trestnou činnosťou získal majetkový prospech vo veľkom rozsahu a ani svojím
konaním nespôsobil škodu veľkého rozsahu (škoda prevyšujúca sumu 650.000,- EUR).
Za ďalšiu mimoriadnu okolnosť prípadu nadväzujúcu na mimoriadnu okolnosť v podobe pomerov
páchateľa obhajoba považuje dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu, a ktorá zároveň
predstavuje jednu z okolností, ktorú má súd posúdiť a hodnotiť v rámci zásad ukladania trestov

zakotvených v § 34, konkrétne odsek 4 Trestného zákona. Doba, ktorá uplynula od spáchania trestných
činov, je podstatnou skutočnosťou jednak z dôvodu zmeny a vývoja správania a osobných pomerov
páchateľa a z dôvodu, že plynutím času sa oslabuje záujem samotnej spoločnosti na potrestaní
páchateľa. Obhajoba pripomína, že v zločineckej skupine „H.“ pôsobil obžalovaný v období cca od marca
2009 do septembra 2011, pričom samotné pôsobenie skupiny bolo vymedzené na obdobie od roku

1999 do roku 2016, t. j. 7 rokov, teda v prípade obžalovaného ide o krátku časovú angažovanosť v tejto
skupine. Od spáchania trestných činov obžalovaným teda prešlo viac ako 14 rokov.
Uvedená doba je sama o sebe významnou z hľadiska okolností prípadu a súčasne aj z hľadiska
pomerov páchateľa a ich posúdenia podľa § 39 ods. 1 v spojitosti s § 34 ods. 4 TZ účinného od06. 08. 2024. Spôsob spáchania skutku a jeho následky sú v tomto konaní ustálené a právoplatne
rozhodnuté. Ďalšou okolnosťou v podobe pomerov páchateľa je výkon trestu obžalovaného, ktorý
trvá 14 rokov a 3 mesiace a vek obžalovaného 51 rokov. Obžalovaný netrpí žiadnou duševnou

chorobou alebo poruchou ako ani závislosťou na užívaní omamných, psychotropných látok alebo
alkohole a týmito ani nikdy v minulosti netrpel, počas výkonu trestu sa dobrovoľne a aktívne podroboval
resocializačnému výchovno-vzdelávaciemu programu. Výsledkom je zmena vnímania obžalovaného
jeho vlastnej minulosti a spáchaných skutkov, ktoré ľutuje. K akejkoľvek trestnej činnosti zaujíma
kritický postoj, nápravnovýchovnom ústave sa venoval práci a osobnostnému rastu, zameral sa aj na

nadobudnutie nových zručností, ktoré mu v budúcnosti (po prepustení na slobodu) pomôžu rýchlejšie
a lepšie sa začleniť do života a spoločnosti. Zapájal sa aktívne do všetkých dostupných programov a
možností rozvoja a zmeny osobnosti, prostredníctvom účasti na individuálnej výchovnej práci, sociálno-
psychologickom výcviku, psychologickom poradenstve, psychoterapii, terapeutickej komunite, ako aj
účasťou na duchovných aktivitách. U obžalovaného tak nastala stabilizácia jeho životných hodnôt,
a výrazne sa minimalizovala individuálna a spoločenská nebezpečnosť konania, vo výkone trestu

mal stabilné správanie, dlhodobé dodržiavanie ústavom stanoveného režimu, absencia akéhokoľvek
porušovania právnych alebo vnútorných predpisov, aktívny prístup k práci a k vzdelávacím programom,
čo jasne preukazuje, že ochrana spoločnosti bola účinne zabezpečená už doposiaľ vykonanou časťou
uloženého trestu. Už doteraz vykonaným trestom bola naplnená tak generálna, ako aj individuálna
prevencia a eliminované riziko recidívy. Obžalovaný disponuje silným rodinným zázemím a väzbami,

ktoré v rámci možnosti poskytovaných ústavom a výkonom trestu udržiava so svojou rodinou, najmä
svojou manželkou a dcérami. Pozitívne vzťahy s najbližšou rodinou dávajú odsúdenému predpoklad
k úspešnému zaradeniu sa do spoločnosti.“. Obhajca odkazuje na v konaní o obnove predložený
prísľub do zamestnania v spoločnosti F. O. X., s. r. o. na pracovnú pozíciu: technický správca
nehnuteľností. Obžalovaný má odborné vzdelanie v oblasti strojárstvo. Obžalovaný počas výkonu trestu

plnil svoju vyživovaciu povinnosť z príjmov dosiahnutých za výkon práce. Platí to aj vo vzťahu
k právoplatne uloženej povinnosti náhrady škody poškodeným, keďže z pracovnej odmeny
obžalovaného v ústave boli vykonávané aj zrážky za účelom uspokojenia náhrady škody poškodeným.
Z dôvodu protiústavného rozhodnutia o prepadnutí majetku došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok
obžalovaného, a preto bolo možné náhradu škody vykonať len prostredníctvom správcu konkurznej

podstaty.
Významnou okolnosťou v rámci skúmania pomerov páchateľa, ktorá sama osebe je aj mimoriadnou
okolnosťou prípadu je aktívna spolupráca s OČTK v rámci vyšetrovania vedeného vo veci
zločineckej skupiny „H.“. Obžalovaný poskytol OČTK informácie, ktoré NAKA považovala za relevantné
pre vyšetrovanie závažných trestných činov.

Obhajca považuje trest uložený pôvodnými rozhodnutiami v trvaní 22 rokov, s poukazom na uvedené
výnimočné okolnosti prípadu, absolútnu resocializáciu a transformáciu obžalovaného, ako aj vývoj
samotnej spoločnosti a v neposlednom rade vývoj samotnej právnej úpravy, za trest, ktorý už aktuálne
neodzrkadľuje princípy a zásady ukladania trestov a je značne neprimeraný. Dôležitým faktom pri
rozhodovaní o treste v tomto konaní je skutočnosť, že došlo k zásadným zmenám sadzieb trestu odňatia

slobody vo vzťahu k trestným činom, za ktoré bol obžalovaný odsúdený. Vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti a v nadväznosti na ustanovenie § 2 ods. 2 TZ súdu navrhuje, aby pri rozhodovaní o uložení
nového trestu a jeho výmery po povolení obnovy konania súd pri rozhodovaní o treste a jeho výmere súd
v celom rozsahu prihliadol na všetky vyššie uvedené skutočnosti, ktoré sú významnými a mimoriadnymi
okolnosťami tak prípadu ako aj osoby a pomerov obžalovaného, a ktoré jednotlivo, ale aj vo vzájomnej

súvislosti zakladajú dôvodnosť pre aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 1 TZ
v spojitosti so zásadou humanizácie a individualizácie trestu vyjadrenej v § 34 ods. 4 TZ a navrhuje súdu
uložiť obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere do 17 rokov so zaradením do minimálneho stupňa
stráženia,ktorýsohľadomnazásadyaprincípypriukladanítrestovpovažujezaprimeranýaspravodlivý.

Obžalovaný v záverečnej reči uviedol, že si uvedomuje závažnosť svojej minulosti a žiada o zohľadnenie
jeho zmien.

***

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Podľa tohto ustanovenia Trestného
zákona účinného od 06.08.2024 súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne i na správanie sapáchateľa po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého
následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu,
ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho

výmery prihliadne
aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech;
ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu
náhrady škody alebo odstránenie škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku
tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako

samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu.

Ukladanie trestu po povolenej obnove konania musí vychádzať zo zásady priaznivejšieho trestného
zákona (čl. 50 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky,
č.l. 49 Charty základných práv EÚ a čl. 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv).

Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného
v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú
účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre
páchateľa priaznivejší.

Podľa § 2 ods. 3 Trestného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, ochranné opatrenie sa ukladá
podľa zákona účinného v čase, keď sa o ochrannom opatrení rozhoduje.

Podľa§405písm.b)Trestnéhozákona,akbolapovolenáobnovakonanianesmiebyťnovýmrozsudkom
uložený trest prísnejší, než aký mu bol uložený v pôvodnom rozsudku.

V pôvodnom rozsudku bol obž. B. uložený trest odňatia slobody vo výmere
22 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, trest prepadnutia
majetku a ochranný dohľad na 3 roky.

Súd ukladal súhrnný trest podľa § 41 ods. 1 ods. 2, § 42 ods. 1 Trestného zákona za :
- zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona,
- zločin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b), odsek 4
písmeno b) Trestného zákona s poukázaním na § 140 písmeno c) Trestného zákona,
- obzvlášť závažný zločin hrubého nátlaku podľa § 190 odsek 1, odsek 3 písmeno a), písmeno d), odsek

5 písmeno c) Trestného zákona, s použitím § 138 písmeno f) Trestného zákona,
- obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d), odsek 4
písmeno b) Trestného zákona,
- obzvlášť závažný zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa

§ 295 odsek 1 písmeno a), odsek 3 písmeno b), odsek 4 písmeno a) s poukázaním na § 140 písmeno
c) Trestného zákona,
- zločin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1, odsek 3 písmeno a), odsek 4 písmeno b)
Trestného zákona
- zločin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1, odsek 3 písmeno a), odsek 4 písmeno b)

Trestného zákona,
- prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, s použitím
§ 138 písmeno a), písmeno j) Trestného zákona ako spolupáchateľ podľa § 20
Trestného zákona,
- obzvlášť závažný zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 4 písmeno c) Trestného zákona a za

- zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14
ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.

Zákonné ustanovenie, ktoré sa vzťahovalo na trestný čin najprísnejšie trestný, a to
obzvlášť závažný zločin hrubého nátlaku podľa § 190 odsek 1, odsek 3 písmeno a), písmeno d), odsek

5 písmeno c) Trestného zákona, s použitím § 138 písmeno f) Trestného zákona určovalo uloženie trestu
odňatia slobody na 20 rokov až 25 rokov alebo trest odňatia slobody na doživotie. Za tento trestný čin
zákonodarca novelou trestného zákona účinnou od 06.08.2024 (ďalej len „Trestný zákon“)
nezmenil trestnú sadzbu platnú i v dobe spáchania činu a rovnaký trest podľa aktuálne účinnej právnejúpravy prichádza do úvahy i za obzvlášť závažný zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 4
písmeno c) Trestného zákona.

Podľa aktuálne účinného Trestného zákona došlo k zníženiu trestnej sadzby za
obzvlášť závažný zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou
látkou, ktorého sa páchateľ dopustí ako člen nebezpečného zoskupenia (§ 173 ods. 5 písm.
c) Trestného zákona) z pôvodného rozpätia trestnej sadzby 20 rokov až 25 rokov alebo trest odňatia
slobody na doživotie na súčasných 10 rokov až 25 rokov alebo trest odňatia slobody na doživotie. Za

obzvlášť závažný zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami (§ 295 ods. 4 písm.
a) Trestného zákona), ktorého sa páchateľ dopustil ako člen nebezpečného zoskupenia, zostala trestná
sadzba novelou trestného zákona nezmenená a i naďalej prichádza do úvahy uloženie trestu odňatia
od 10 do 15 rokov. Nezmenená zostala novelou Trestného zákona i trestná sadzba za zločin založenia,
zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, ktorá je daná rozpätím
trestu odňatia slobody na 5 rokov až 10 rokov. Za zločin poškodzovania cudzej veci (§ 295 ods. 4 písm. a)

Trestného zákona), ktorého sa obžalovaný dopustil ako člen nebezpečného zoskupenia, došlo novelou
Trestného zákona k zníženiu trestnej sadzby z pôvodných 7 až 10 rokov na 2 roky až 8 rokov.

Pri rozhodovaní o treste súd prihliadal na jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného
zákona, a to že obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol riadny život. Ustanovenie § 38 ods. 7

Trestného zákona, podľa ktorého sa ustanovenia odsekov 4 až 6 nepoužijú, ak sa súčasne
ukladá zvýšený úhrnný trest alebo súhrnný trest podľa § 41 ods. 2 alebo podľa § 42, ak by súčasné
použitie týchto ustanovení bolo pre páchateľa neprimerane prísne, nepripúšťa prihliadať k priťažujúcej
okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, t. j. spáchanie viac trestných činov. Podľa § 38 ods.
3 Trestného zákona účinného v čase spáchania činu by teda prichádzalo do úvahy zníženie hornej

hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Avšak podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona
v jeho nezmenenom znení i po novele Trestného zákona účinnej od 06.08.2024, ak súd ukladá úhrnný
trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom,
spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody
trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu, a teda pri aplikácii ust. § 405 písm. b)

Trestného zákona, v zmysle ktorého nesmie byť novým rozsudkom uložený trest prísnejší, než aký bol
obžalovanému uložený v pôvodnom rozsudku súd ukladá trest v základnom rozpätí trestnej sadzby
20 až 22 rokov za súčasného skúmania, či sú splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu podľa
§ 39 Trestného poriadku.

Pri posudzovaní trestnosti činu a ukladaní trestu z hľadiska toho, ktorý zákon je
pre obžalovaného priaznivejší, bola popri platnosti zásady proporcionality a primeranosti trestu, pre súd
rozhodujúcadoba,ktoráuplynulaodspáchaniatrestnýchčinovafakt,žesariadnymplnenímpracovných
povinností vo výkone trestu odňatia slobody čiastočne pričinil o odstránenie následkov činov a o náhradu
spôsobenej škody. Jedná sa o zásadnú okolnosť pri ukladaní trestu podľa § 34 ods. 4 Trestného

zákona účinného od 06.08.2024.

Vezmúc do úvahy tieto skutočnosti, zohľadňujúc pritom, že od spáchania skutkov
(dokončenie trestnej činnosti dňa 07.09.2011) do rozhodnutia o treste uplynula doba viac než 14 rokov
a 2 mesiace, pričom túto dobu nemožno pričítať obžalovanému ani jeho obhajcom, súd vyhodnotil, že

Trestný zákon účinný od 06.08.2024 je pre obžalovaného priaznivejší a trestnosť činu
posudzoval a trest ukladal podľa tohto zákona.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadal k významu chráneného záujmu, ktorého sa dotkol
obžalovaný protiprávnym konaním i na spôsob spáchania trestných činov.

Ustanovenie o zločine založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny chráni spoločnosť
pred organizovaným zločinom vo forme zločineckých skupín. Nadväzuje na Dohovor Organizácie
spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu z 15. novembra 2000, ktorý pre
Slovenskú republiku nadobudol platnosť 2. januára 2004 (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí

Slovenskej republiky číslo 621/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov). V zmysle čl. 2 písm. a) tohto
dokumentu sa pod označením „organizovaná zločinecká skupina“ rozumie štruktúrovaná skupina troch
alebo viacerých osôb existujúca počas určitého obdobia a konajúca koordinovane s cieľom spáchaťjeden alebo viacej závažných trestných činov alebo trestných činov ustanovených podľa tohto dohovoru
na účely získania finančnej alebo inej materiálnej výhody priamo alebo nepriamo.

Pri skúmaní spôsobu konania obž. B. a miery jeho zavinenia súd zistil,
že obžalovaný bol súčasťou zločineckej skupiny v postavení rozhodovacej a riadiacej zložky na 2.
stupni úrovne riadenia, koordinoval a organizoval obchod s návykovými látkami, riadil členov výkonnej
zložky zločineckej skupiny pri páchaní násilnej a majetkovej trestnej činnosti, na ktorej sa i sám
zúčastňoval, mesačne odovzdával trestnou činnosťou získané peniaze najvyššie postavenému členovi

v hierarchickom usporiadaní zločineckej skupiny F. G..

Obzvlášť závažný zločin hrubého nátlaku obž. B. páchal tým, že dal pokyn na
podpálenie reštaurácie poškodených, určil sumu výpalného vo výške 170 eur mesačne, ktorú najmenej
počas doby dvoch rokov a päť mesiacov opakovane mesačne vymáhal od poškodených
a odovzdával najvyššie postavenému členovi zločineckej skupiny.

Obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi obž. B. páchal najmenej počas doby dvoch rokov
a päť mesiacov tak, že zabezpečoval a distribuoval psychotropnú látku metamfetamín a peniaze získané
predajom týchto drog a od dílerov za ochranu odovzdával najvyššie postavenému členovi zločineckej

skupiny.

Obzvlášť závažný zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami
a zločiny poškodzovania cudzej veci obž. B. spáchal tým, že prevzal do svojej držby
výbušninu z oblasti bizardných trhavín, ktorá patrí medzi vojenský materiál, pričom táto výbušnina bola

spôsobilá tlakovou vlnou a rozmetaním jej materiálu ohroziť nechránené osoby nachádzajúce sa do
vzdialenosti 13 m od epicentra výbuchu, túto výbušninu odovzdal ďalšiemu páchateľovi a poveril ho
vykonaním činu, ktorým došlo k poškodeniu rodinného domu a priľahlých priestorov a k poškodeniu
vozidla. Konal tak zo zavrhnutia hodnej pohnútky, a to preto lebo poškodené osoby odmietli
platiť zločineckej skupine pravidelne sa opakujúce platby za tzv. „ochranu“.

Prečin výtržníctva obž. B. spáchal tým, že v súčinnosti s ďalšími páchateľmi slovne a fyzicky, s použitím
teleskopických obuškov zaútočil na štyri poškodené osoby, pričom dve z nich pri útoku utrpeli ľahšie
zranenia.

Obzvlášť závažný zločin vydierania obž. B. spáchal tým, že prikázal jednej z vyššie uvedených
poškodených osôb voči ktorým sa dopustil slovných a fyzických útokov, aby mu doniesla 5 000 Eur,
a pritom hrozil ďalšími útokmi.

Pri posudzovaní stupňa závažnosti spáchaných trestných činov súd vzal do úvahy, že obžalovaný

B. bol právoplatne odsúdený za 4 obzvlášť závažné zločiny, z ktorých za dva i podľa
právnej úpravy účinnej od 06.08.2024 je možné ukladať trest odňatia slobody na 20 až
25 rokov alebo trest odňatia slobody na doživotie, za 5 zločinov a jeden prečin. Trestnú činnosť páchal
od mesiaca marec 2009 do 07.09.2011, kedy došlo k jeho dodaniu do väzby, a to viacpočetnými
útokmi a skutkami.

Z pohľadu subjektívnej stránky ku všetkým podstatným zložkám trestných činov uvedených v rozsudku,
ktorým bol právoplatne vyslovený výrok o vine, obžalovaný konal zavinene formou priameho úmyslu
v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona.

Z uloženého trestu vo výmere 22 rokov ku dňu povolenia obnovy konania dňa 03.10.2025,
kedy bol vzatý do väzby, vykonal 14 rokov a 26 dní.

Priposudzovaníosobnostiobžalovanéhovsmerejehonápravysúdvychádzalzdôkazovvykonanýchna
hlavnompojednávaní,najmäzvýpovedeobžalovaného ahodnotenianápravnovýchovného

zariadenia, v ktorom bol umiestnený počas výkonu trestu odňatia slobody a je umiestnený počas výkonu
väzby. Pritom sa súd zameral na posúdenie osobnostných faktorov, symptomatických (kriminogénnych)
faktorov a spoločenských (sociálnych) faktorov možnosti jeho nápravy vezmúc do úvahy, že osoba
páchateľa spoluurčuje povahu a závažnosť trestného činu.V okruhu osobnostných faktorov za významnú okolnosť v prospech resocializačného potenciálu súd
považoval vek obžalovaného (51 rokov) a jeho duševný stav nedotknutý chorobou, duševnou poruchou,

ani závislosťou na užívaní omamných, psychotropných látok alebo alkoholu. Túto okolnosť v spojení
s trestom dlhšieho trvania a uloženým ochranným opatrením súd považuje za primeranú garanciu, že sa
tento priaznivý stav na strane obžalovaného do budúcnosti nezmení. Už vykonaním časti trestu počas
dobyviac ako14rokovdošlokelimináciijehosklonovkpáchaniutrestnejčinnosti.Vprostredí
výkonu trestu nevyvolával konfliktné situácie, prejavoval záujem o prácu, v rámci ktorej

podával kvalitné pracovné výkony, čo bolo ústavom ocenené udelením väčšieho počtu odmien. Ústavný
poriadok dodržiaval, plnil príkazy a pokyny príslušníkov ZVJS, aktívne a zmysluplne trávil čas športom,
čítaním a vzdelávaním sa, v rámci edukácie dosahoval plnenie ním stanovených cieľov so zámerom
riadneho uplatnenia v spoločnosti po prepustení z výkonu trestu. Aktuálne prejavuje vôľu
a snahu rešpektovať spoločenské normy a hodnoty.
V okruhu symptomatických (kriminogénnych) faktorov za nepriaznivú okolnosť z

hľadiska resocializácie súd považoval závažnosť a dlhodobé páchanie trestnej činnosti, ktoré vyústilo
do spáchania štyroch obzvlášť závažných zločinov, z ktorých dva sú postihnuteľné
najprísnejšou trestnou sadzbou (doživotie) a piatich zločinov, a to viacerými skutkami. Na druhej strane,
vo výkone trestu, aktuálne vo výkone väzby, sa obžalovaný správal a správa nekonfliktne, žiadne
poznatky o negatívnom chovaní obžalovaného neboli odrazom disciplinárneho postihu. Obžalovaný si

nesie pocit viny za skutky a škody, ktoré páchanou trestnou činnosťou spôsobil. I na
základe týchto zistení súd vzal za právne významnú poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák.
spočívajúcu v tom, že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život.
V okruhu spoločenských (sociálnych) faktorov determinujúcich eventuálnu recidívu spoločenského
zlyhania obžalovaného prichádza do úvahy spoločenské deklasovanie obžalovaného výkonom trestu

odňatia slobody. Za významnú okolnosť v prospech resocializačného potenciálu súd považuje
udržiavanie sociálnych kontaktov s vonkajším prostredím formou korešpondencie, telefonovania a
návštev s blízkou rodinou. Obžalovaný je v styku s manželkou, korešpondenčne a telefonicky s deťmi
a rodičmi. Tieto vzťahy sú pre obžalovaného povzbudzujúce a prospešné. Je preto
nepochybné, že obžalovaný má potenciál na obnovenie stabilného citovo sýteného rodinného zázemia

a i tieto okolnosti v spojení s ostatnými hodnotenými faktormi (osobnostné, symptomatické) prispievajú
k predikcii jeho bezproblémovej pozitívnej resocializácie.

K mimoriadnemu zníženiu trestu podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona :
V procese úvah o určení výmery trestu odňatia slobody súd viazaný požiadavkou naplnenia účelu trestu

podľa § 34 a ďalšími zásadami ukladania trestov podľa tohto zákonného ustanovenia sa odvíjal od
trestnej sadzby ustanovenej pre najprísnejší trestný čin hrubého nátlaku podľa § 190 ods. 5 Trestného
zákona, pričom súd ukladal súhrnný trest podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona za podmienok ukladania
trestu podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona za 10 úmyselných trestných činov spáchaných viacerými
skutkami. Trest ukladal s limitom, že obžalovanému nesmie byť novým rozsudkom uložený prísnejší

trest, než ktorý mu bol uložený v pôvodnom rozsudku, a to 22 rokov. Pri úvahách aká výmera trestu
byspravodlivozohľadňovalakonanieobžalovaného,jehozavinenie,následok,pohnútku,osobu,pomery
a možnosti jeho nápravy, a v neposlednom rade aj poľahčujúce okolnosti a dobu, ktorá uplynula
od spáchania trestných činov, vychádzal zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu
a musí byť úmerný spáchanému trestnému činu. Zmyslom a účelom trestu je ochrana spoločnosti pred

kriminalitou. Trest plní funkciu ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v ďalšom páchaní trestnej činnosti) a prvok
individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu), a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym
páchateľom, voči ktorým
sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).

Trestnú represiu súd uplatnil len v nevyhnutne nutnej miere viazaný pritom požiadavkou primeranosti
trestu, z ktorej jednoznačne vyplýva zákaz akéhokoľvek exemplárneho trestania.
Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej
týmto zákonom aj vtedy, ak vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za
to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne

a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania.Pri znížení trestu pod dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby súd zohľadnil povahu a závažnosť
trestných činov spáchaných obžalovaným, ktorú posúdil a vyhodnotil na základe kritérií spoločenskej
škodlivosti tak ako je skôr uvedené, a ktoré uplatnil pri ukladaní trestu.

Za výnimočné okolnosti prípadu, ktoré odôvodnili mimoriadne zníženie trestu pod
dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej zákonom na 20 rokov (za trestný čin hrubého nátlaku podľa
§ 190 ods. 5 Trestného zákona), prihliadajúc na § 34 ods. 4 Trestného zákona, súd považoval dlhú
dobu, ktorá uplynula od spáchania trestných činov (viac ako 14 rokov) a trest prepadnutia majetku,

ktorý bol obžalovanému uložený v pôvodnom konaní, a následne nálezom Ústavného súdu SR z 27.
septembra 2023, PL.ÚS 1/2021-164, bolo vyslovené, že uloženie takého trestu nebolo
v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4, čl. 16 ods. 2 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky. Protiústavným uložením trestu prepadnutia majetku a speňažením hodnotnej časti majetku
obžalovaného, najmä trojizbového bytu v Bratislave v jeho vlastníctve, vznikla ujma obžalovanému
a jeho rodine. Postihnuté týmto trestom boli jeho deti a ich matka, ktoré boli nútené bez náhrady opustiť

svoje obydlie, pritom podľa § 34 ods. 3 Trestného zákon trest má postihovať iba páchateľa, tak aby
bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Uložený trest prepadnutia majetku významnou mierou zasiahol do vlastníckeho práva obžalovaného
a jeho nedotknuteľnosti garantovaného článkom 20 Ústavy Slovenskej republiky. Na opätovné uloženie
trestu prepadnutia majetku pritom nie sú splnené zákonné podmienky dané ust. § 58 ods. 1 Trestného

zákona, pretože nebolo v procese dokazovania zistené, že by obžalovaný spáchanými zločinmi získal
alebo sa snažil získať majetkový prospech vo veľkom rozsahu alebo ktorým spôsobil škodu veľkého
rozsahu (650 000 eur). Zohľadnením týchto skutočností sa tak uložením tohto mimoriadne zníženého
trestu konvalidujú negatívne následky a dopady protiústavne uloženého trestu prepadnutia majetku.
Pri vyváženosti princípu zákonnosti trestu a princípu individualizácie trestu súd na základe

týchto okolností považuje za primeraný trest odňatia slobody vo výmere
18 rokov. Trest ukladá vo výmere, ktorá predstavuje zníženie trestu o 2 roky pod dolnú hranicu zákonom
ustanovenej trestnej sadzby. Tento trest, podľa úvahy prvostupňového súdu, zodpovedá zmyslu
trestného konania, vrátane spravodlivého potrestania páchateľa, spĺňa účel po stránke individuálnej
prevencie, aj po stránke generálnej prevencie, a to pri naplnení represívnej i výchovnej funkcie trestu.

Trest odňatia slobody v uloženej výmere zabezpečí ochranu spoločnosti a zabráni obžalovanému
v ďalšej trestnej činnosti. Trest spolu s uloženým ochranným opatrení, tak ako je ďalej uvedené,
vytvorí podmienky na prevýchovu obžalovaného a súčasne iných odradí od páchania trestných činov.
Týmto trestom sa zároveň vyjadruje morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou a dáva sa najavo
ostatným členom spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce a proti čomu je namierený Trestný zákon .

Na výkon trestu odňatia slobody súd zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
s maximálnym stupňom stráženia, pretože je páchateľom obzvlášť závažného zločinu, za ktorý bol
uložený trest odňatia slobody v trvaní 18 rokov. Pretože sa obžalovanému ukladá
trest prevyšujúci 15 rokov neprichádza do úvahy použitie ustanovenia § 48 ods. 4 Trestného zákona,

v zmysle ktorého by za splnenia tejto podmienky prichádzalo do úvahy zaradenie páchateľa do ústavu
na výkon trestu iného stupňa stráženia.

Pretože súd odsudzuje obžalovaného i za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia
slobody uložil mu i ochranný dohľad na dobu 2 rokov, majúc za to, že

vzhľadom na osobu obžalovaného, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší spôsob života, na povahu
spáchanej trestnej činnosti a na prostredie s kontaktmi na osoby z kriminálneho spektra i drogovej
trestnej činnosti, v ktorom pred vzatím do väzby žil, sa nateraz nedá očakávať, že po skončení výkonu
trestu bez uloženia tohto ochranného opatrenia, v rámci ktorého sa podrobí dohľadu probačného
a mediačného úradníka okresného súdu, v ktorého obvode má bydlisko, po výkone trestu povedie riadny

život. V rámci uloženého ochranného dohľadu v zmysle § §77 ods. 1 písm. a), b), c) Trestného zákona
bude povinnosťou obžalovaného
°oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať,
°osobne sa hlásiť v určených lehotách a
°vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska, to neplatí, ak ide o pravidelne opakujúce sa

vzdialenia, o ktorých bol probačný a mediačný úradník vopred informovaný.

Rozhodnutie bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku
smeruje, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti

toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku. Ak sa rozsudok oznamuje
ako obvinenému, tak aj jeho obhajcovi alebo zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho doručenia,
ktoré bolo vykonané najneskoršie. Iným osobám oprávneným podať odvolanie, okrem prokurátora,
plynie lehota spolu s obžalovaným. Rozsudok môže odvolaním napadnúť obžalovaný pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa ho priamo dotýka, prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, poškodený pre

nesprávnosť výroku o náhrade škody a zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor, len čo do povinnosti na
náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
V prospech obžalovaného môžu rozsudok napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní
obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Ak je obžalovaný

pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,
môže i proti vôli obžalovaného podať odvolanie jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca. Obžalovaný
môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania vo svoj prospech osobami uvedenými v § 308
ods. 2 Trestného poriadku. Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť,
a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu. Odvolanie prokurátora môže vziať

späť aj nadriadený prokurátor.