Rozsudok – Nájomná zmluva ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. február 2026

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 33C/52/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6425202554
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrik Kukuľa

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2026:6425202554.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

33C/52/2025

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom A. B. C., v spore žalobkyne: D. D. A., E. F., nar.
XX. XX. XXXX, trvalý pobyt B. XXXX/X, G. F., zast. H. E. I., advokát so sídlom Dobšinského 14, 969 01
Banská Štiavnica, IČO: 51 028 557, proti žalovanému: J. A., nar. XX. XX. XXXX, bez adresy evidovanej
v registri obyvateľov SR, o určenie nájomcu bytu, takto

r o z h o d o l :

33C/52/2025

I. Súd zrušuje právo spoločného nájmu strán sporu k trojizbovému družstevnému bytu č. XX na X.
poschodí bytového domu, so súpisným číslom XXXX v G. F. K. L. B. M. X. zapísaného na liste vlastníctva
č. XXXX vedenom pre katastrálne územie G. F..

II. Súd určuje, že žalobkyňa je ako členka Stavebného bytového družstva, B. N. X, O. K. P., nájomcom

trojizbového družstevného bytu č. XX na X. poschodí bytového domu súpisné číslo XXXX v G. F. K.
L. B. M. X.

III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

33C/52/2025

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 29. 10. 2025 domáhala
určenia, že je ako členka Stavebného bytového družstva, B. N. X, O. K. P., nájomcom trojizbového

družstevného bytu č. XX na X. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX J. G. F. K. L. B. M. X,
(ďalej ako „predmetný byt“). Pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania, žalobkyňa žiadala rozhodnúť,
že žiadna zo sporových strán nemá nárok na ich náhradu.

2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že užíva predmetný byt, ktorý nadobudla s bývalým manželom
počas trvania manželstva v roku XXXX. Manželstvo bolo uzavreté v roku XXXX a rozvedené v konaní
XX/XXX/XXXX, kde rozsudok zo dňa XX. XX. XXXX nadobudol právoplatnosť XX. XX. XXXX. Žalobkyňa

tvrdila, že už počas rozvodového konania sa žalovaný vyjadril, že sa chce odsťahovať z republiky a pred
odchodom si chce vysporiadať osobné vzťahy. To sa aj stalo a žalovaný sa po rozvode so žalobkyňou
ústne dohodol, že byt zostane v užívaní žalobkyne, ktorá zostane aj členkou SBD. Túto dohodu aj splnil
a odsťahoval sa z bytu i z republiky. Odvtedy neboli v osobnom kontakte a žalobkyňa nemá vedomosťo tom, kde sa žalovaný zdržiava. SBD v O. K. P. doteraz eviduje oboch manželov, hoci má vedomosť
o rozvode manželstva. Žalobkyňa uviedla, že má záujem predmetný byt previesť do svojho vlastníctva,
avšak SBD požaduje písomný doklad o vyporiadaní s bývalým manželom, dohodu alebo rozsudok.

Žalobkyňa nemôže predložiť písomnú dohodu, lebo s bývalým manželom nie je v kontakte a nevie,
kde sa zdržiava. Podľa názoru, žalobkyne konanie sporových strán potvrdzuje uzavretie dohody, kde
žalobkyňa po celý čas sama byt užíva a sama platí všetky úhrady spojené s užívaním bytu. Žalovaný
nikdy za celú dobu 37 rokov od žalobkyne nič nežiadal.

3. Žalobkyňa na podporu svojich tvrdení v konaní spolu so žalobou predložila tieto listiny: členský
preukaz č. 6275 (č. l. 5 súdneho spisu); výpis uznesenia z predstavenstva (č. l. 6 súdneho spisu);
zápisnica o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu (č. l. 7 súdneho spisu); rozsudok Okresného súdu
Žiar nad Hronom (č. l. 8-9 súdneho spisu); výpis z katastra nehnuteľností (č. l. 10 súdneho spisu);
list stavebného bytového družstva, prevod družstevného bytu do vlastníctva (č. l. 11 súdneho spisu);
lustrácie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy, odbor osobných evidencií z

registrov, oddelenie správy registrov (č. l. 35 a 42 súdneho spisu).

4. Žalovaný v konaní ostal pasívny, k žalobe sa nevyjadril a skutkové tvrdenia žalobkyne nepoprel.
V konaní neuviedol žiadne skutkové tvrdenia ani neoznačil žiadne dôkazy, ktoré by nárok žalobkyne
spochybňovali či rozporovali. V konaní pred Okresným súdom Žiar nad Hronom v nadväznosti na

nedoručenie žaloby s prílohami a poučením súd doručoval žalovanému písomnosti prostredníctvom
úradnej tabule a internetového portálu súdu (č. l. 46 a č. l. 50 súdneho spisu).

5. Sporné skutkové tvrdenia medzi stranami neboli. Keďže nedošlo k účinnému popretiu skutkových
tvrdení žalobkyne, súd nepovažoval medzi stranami za sporné žiadne skutkové či právne tvrdenia. Súd

nariadil pojednávanie na deň 19. 02. 2026, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobkyne.

6. Podľa § 705 zákona č. 40/1964 Zb. občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Občiansky zákonník“), ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd na návrh jedného z
nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov bude byt

ďalej užívať ako nájomca. Ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu jeden
z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného nájmu bytu rozvodom;
právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím
manželstva.Vostatnýchprípadochspoločnéhonájmudružstevnéhobyturozhodnesúd,aksarozvedení
manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako

člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve.
Pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na záujmy maloletých detí a stanovisko
prenajímateľa.

7. Podľa § 706 Občiansky zákonník, ak nájomca zomrie a ak nejde o byt v spoločnom nájme manželov,

stávajú sa nájomcami (spoločnými nájomcami) jeho deti, vnuci, rodičia, súrodenci, zať a nevesta, ktorí
s ním žili v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt. Nájomcami (spoločnými
nájomcami) sa stávajú aj tí, ktorí sa starali o spoločnú domácnosť zomretého nájomcu alebo na neho
boli odkázaní výživou, ak s ním žili v spoločnej domácnosti aspoň tri roky pred jeho smrťou a nemajú
vlastný byt. Ak sa prenajímateľ domnieva, že neboli splnené podmienky prechodu nájmu bytu podľa

odseku 1, môže sa v lehote troch mesiacov odo dňa, keď sa o nich dozvedel, najneskôr však v lehote
troch rokov odo dňa smrti nájomcu, domáhať na súde, aby určil, že k prechodu nájmu bytu nedošlo. Ak
zomrie nájomca družstevného bytu a ak nejde o byt v spoločnom nájme manželov, prechádza smrťou
nájomcu jeho členstvo v družstve a nájom bytu na toho dediča, ktorému pripadol členský podiel.

8. Podľa § 707 Občiansky zákonník, ak zomrie jeden z manželov, ktorí boli spoločnými nájomcami
bytu, stane sa jediným nájomcom pozostalý manžel. Ak ide o družstevný byt, zanikne smrťou jedného
z manželov spoločný nájom bytu manželmi. Ak sa právo na družstevný byt nadobudlo za trvania
manželstva, zostáva členom družstva pozostalý manžel a jemu patrí členský podiel; na to prihliadne
súd v konaní o dedičstve. Ak zomrel manžel, ktorý nadobudol právo na družstevný byt pred uzavretím

manželstva, prechádza jeho smrťou členstvo v družstve a nájom družstevného bytu na toho dediča,
ktorému pripadol členský podiel. Ak ide o viac predmetov nájmu, môže členstvo poručiteľa prejsť
na viacerých dedičov. Ak zomrie jeden zo spoločných nájomcov, prechádza jeho právo na ostatných
spoločných nájomcov.9. Podľa § 708 OZ, ustanovenia § 706 ods. 1 a 2 a § 707 ods. 1 platia aj v prípade, ak nájomca opustí
trvale spoločnú domácnosť.

10. S ohľadom na predmet konania súd skúmal, či ku dňu vydania rozhodnutia nájomný pomer trvá, a
to vo vzťahu k obidvom stranám konania. K zrušeniu spoločného nájmu bytu rozsudkom totiž nemožno
pristúpiť v prípadoch, ak nájomný vzťah už skôr medzi účastníkmi zmluvy zanikol, alebo došlo k zániku
spoločného nájmu na strane nájomcov. Z listinného dôkazu list stavebného bytového družstva, prevod

družstevného bytu do vlastníctva (č. l. 11 súdneho spisu) mal súd za preukázané, že nájomný vzťah
trvá obom bývalým manželom.
V zmysle § 708 Občianskeho zákonníka môže k zániku spoločného nájmu dôjsť aj trvalým opustením
spoločnej domácnosti, pod ktorým možno rozumieť konanie nájomcu bytu, ktoré je vedené s úmyslom
spoločnú domácnosť zrušiť a už ju neobnoviť. Znak trvalosti má také opustenie spoločnej domácnosti,
ktoré nie je časovo obmedzené a ktoré treba považovať za konečné. Právnym následkom trvalého

opustenia spoločnej domácnosti nájomcom bytu je prechod práva nájmu bytu na osoby uvedené
v ustanoveniach § 706 a § 707 a súčasne aj zánik práva nájmu bytu u nájomcu, ktorý spoločnú
domácnosť trvale opustil (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 37/2003).

11. V prípade trvalého opustenia spoločnej domácnosti jedným z manželov nájomný vzťah trvá v

zmenenej podobe, kedy nájomcom zostáva druhý manžel. K trvalému opusteniu spoločnej domácnosti
môže dôjsť predovšetkým tým, že spoločnú domácnosť opúšťajúci manžel dá už pri svojom odchode
z domácnosti jasným, nespochybniteľným a zrozumiteľným spôsobom najavo, že natrvalo opúšťa
spoločnú domácnosť, alebo aj prípad, kedy manžel, ktorý odišiel zo spoločnej domácnosti so zámerom
a vôľou vykonávať v budúcnosti práva nájomcu, následne z určitého dôvodu a niekedy aj s dlhším

časovým odstupom svoje pôvodné postoje a zámery prehodnotí tak, že zrealizuje zámer opustiť
natrvalo spoločnú domácnosť. V takom prípade sa odchod zo spoločnej domácnosti a trvalé opustenie
spoločnej domácnosti časovo nekryjú; právne následky konania smerujúceho k trvalému opusteniu
spoločnej domácnosti nastávajú v momente, keď manžel - nájomca svoju vôľu opustiť natrvalo spoločnú
domácnosť prejavil a realizoval (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 46/2008).

12.Súdpovažovalmedzistranamizanesporné,žežalovanýopustilspoločnúdomácnosťpribližnevroku
1988. O trvalé opustenie spoločnej domácnosti s následkom prechodu nájmu nejde, ak je opustenie
spoločnej domácnosti motivované snahou vyhnúť sa nezhodám ku ktorým medzi spoločnými nájomcami
dochádzalo a ktorých opakovanie možno v budúcnosti očakávať (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR

sp. zn. 26Cdon 1980/97). Rovnako okolnosť, že jeden zo spoločných nájomcov opustil spoločný byt
už pred rozvodom sama osebe nemusí znamenať, že mal v úmysle trvale sa vzdať práva tento byt
užívať. Z rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 8C 846/1988 - 13 zo dňa 21. 11. 1988
mal súd preukázané, že manželia nemali dobrý vzťah nevedeli sa dohodnúť ani na maličkostiach,
čím dochádzalo medzi nimi k hádkam, ktoré vyvrcholili fyzickým napadnutím žalobkyne. Vzťahy medzi

manželmi boli vážne a trvale rozvrátené, manželstvo neplnilo spoločenskú funkciu. Z týchto skutočností
podľa názoru súdu nemožno nepochybne vyvodiť záver, že žalovaný sa dobrovoľne z bytu odsťahoval
a tak zrušil spoločné vedenie domácnosti s úmyslom do bytu sa už nevrátiť, v dôsledku čoho by toto
opustenie domácnosti mohlo nadobudnúť trvalý charakter, najmä ak bolo v konaní preukázané, že medzi
žalobkyňou a žalovaným dlhodobo pretrvávali konflikty v spolužití, ktoré vyústili do rozvodu manželstva,

príčiny ktorého boli identifikované v rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. XX XXX/XXXX -
XX zo dňa XX. XX. XXXX.

13. V danom prípade, žalobkyňa tvrdila, že s bývalým manželom uzavreli ústnu dohodu, avšak
súd dospel k záveru, že v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno. Žalobkyňa síce priznala

absenciu písomnej dohody, no naplnenie zákonných podmienok vyvodzovala z ústnej dohody, resp.
konkludentného konania žalovaného a z obsahu odôvodnenia rozsudku o rozvode manželstva.
Konkrétne sa odvolávala na pasáž, podľa ktorej sa žalovaný vzhľadom na pretrvávajúce rozpory
v manželstve rozhodol vrátiť do svojej vlasti, pričom pred samotným odsťahovaním mal v úmysle
usporiadať si svoje osobné vzťahy v ČSSR. Súd predmetnú časť odôvodnenia neakceptoval ako

prejav vôle smerujúci k dohode o zániku práva spoločného užívania bytu resp. o opustení spoločnej
domácnosti, a to ani vo forme konkludentného činu. Práve naopak, z textu vyplýva absencia
bezprostredného úmyslu žalovaného spoločnú domácnosť fakticky opustiť bez vysporiadania osobných
vzťahov. Jeho rozhodnutie bolo viazané na odkladaciu podmienku. Keďže k takémuto usporiadaniu(vzhľadom na predmet tohto konania) nedošlo, nemožno vyvodiť záver o definitívnom a úmyselnom
opustení spoločnej domácnosti, či dohode, ktoré by zakladalo zamýšľané právne následky. Interpretácia
žalobkyne je teda v priamom rozpore s logickým významom deklarovaného úmyslu žalovaného. S

poukazom na uvedené súd nepovažoval za splnené podmienky pre záver, ktoré by malo za následok
zánik spoločného nájmu bytu manželmi predo dňom vydania tohto rozsudku.

14. K uplatnenému nároku ďalej súd uvádza, že rozvod manželstva nemá spravidla za následok zánik
práva spoločného nájmu bytu. Dochádza k tomu výnimočne len pri tých družstevných bytoch, v ktorých

bol členom družstva iba jeden z manželov (§ 705 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka). V ostatných
prípadoch, pokiaľ rozvedení manželia nechcú naďalej spoločne užívať byt, sa na zánik spoločného
nájmu bytu manželmi vyžaduje rozhodnutie súdu o zrušení spoločného užívania. Súd pritom rozhodne,
ktorý z manželov bude byt naďalej užívať ako nájomca. Úprava otázky vplyvu rozvodu manželstva na
ďalšie trvanie spoločného práva nájmu bytu manželmi obsiahnutá v § 705 Občianskeho zákonníka je
odlišná podľa toho, či ide o družstevný byt (odsek 2), alebo o iný byt (teda o byt v dome v súkromnom

vlastníctve fyzických alebo právnických osôb, vo vlastníctve štátu alebo obcí). Osobitná úprava pri
družstevných bytoch je potrebná vzhľadom na určitú spätosť nájmu bytu s členstvom v družstve.

15. Súd po takto vykonanom prieskume a dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná
vzhľadom na vyjadrenie právneho zástupcu na pojednávaní. V súvislosti s aplikáciou § 705 Občianskeho

zákonníka súd právne uzatvára, že v danom prípade boli preukázané všetky predpoklady pre zrušenie
spoločného nájmu bytu (spoločný nájom vznikol, existoval do rozvodu manželstva a nebol zrušený ani
dohodou) preto zrušil právo spoločného nájmu strán sporu k predmetnému bytu (výrok I.).

16. Berúc na zreteľ kritériá, na ktoré je pri rozhodovaní o tom, ktorý z bývalých manželov sa má stať

výlučným nájomcom bytu je potrebné prihliadať na skutočnosť, že žalobkyňa predmetný byt sama
nerušene užíva po dobu 37 rokov a plní úhrady spojené s užívaním bytu. Preto súd dospel k záveru, že
predmetný byt je vhodnejšie prisúdiť do výlučného nájmu žalobkyne (výrok II.).

17. Podľa § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak

mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

18. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

19.Otrováchkonaniasúdrozhodolvzmysle§255a262CSP.Žalobkyňabolavkonaníúspešnávcelom
rozsahu uplatneného nároku, avšak v priebehu konania uviedla, že žiada rozhodnúť tak, že žiadnej zo
sporových strán nárok na náhradu trov konania nebude priznaný. Preto súd rozhodol, že žiadna zo strán
nemá nárok na náhradu trov konania (výrok III.).

Poučenie:

33C/52/2025
Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručeniaprostredníctvom
Okresného súdu Žiar nad Hronom na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne (§ 362 ods. 1 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( § 358 CSP).

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie
nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej
značkytohtokonania(§127CSP).Podanietrebapredložiťspotrebnýmpočtomrovnopisovasprílohami
tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis sprílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné
podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval
vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).