Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. január 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/28/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2522010120
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2522010120.4

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov
JUDr. Martina Žovinca a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci obžalovaného A. B., nar.
XX.XX.XXXX,preobzvlášťzávažnýzločinnedovolenejvýrobyomamnýchapsychotropnýchlátok,jedov
alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm.
a) Trestného zákona účinného do 30. apríla 2022, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Piešťany

proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 17.01.2025, č. k. PN-8T/37/2022, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 15.01.2026, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Piešťany, zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 17.01.2025, č. k. PN-8T/37/2022-600 oslobodil obžalovaného
A. B. spod obžaloby Okresnej prokuratúry Piešťany podanej na Okresný súd Trnava dňa 20. mája 2022

podč.Pv496/21/2204-74,preskutokvobžalobekvalifikovanýakoobzvlášťzávažnýzločinnedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a) Trestného zákona účinného do 30. apríla 2022,
ktorý mal spáchať tak,
že od presne nezisteného času do dňa 21.12.2021 do 03:41 hodiny si doposiaľ nezisteným spôsobom
zaobstaral a následne na nezistených miestach a na Obvodnom oddelení PZ Piešťany, Krajinská

číslo 5, Piešťany v nohaviciach uschoval jeden kus plastového vrecka s tlakovým uzáverom s hnedou
kryštalickou látkou a jeden kus plastového vrecka s tlakovým uzáverom s neznámou látkou, pričom
znaleckým skúmaním Kriminalistického a expertíznehoústavu PZ Bratislava, číslo posudku PPZ-KEU-
BA-EXP-2021/14396 zo dňa 09.02.2022, bolo zistené, že plastové vrecko s tlakovým uzáverom
s hnedou kryštalickou látkou obsahovalo 11.009 mg metamfetamínu s koncentráciou účinnej látky
metamfetamín 28,6 % hmotnostného, obsahujúce 3.149 mg absolútneho metamfetamínu, čo možno

považovať za 110 obvykle jednorázových dávok drogy v hodnote najmenej 605,50 Eur a plastové
vrecko s tlakovým uzáverom s neznámou látkou obsahovalo 1.752 mg metamfetamínu s koncentráciou
účinnej látky metamfetamín 40,9 % hmotnostného, obsahujúce 717 mg absolútneho metamfetamínu,
čo možno považovať za 17 obvykle jednorazových dávok drogy v hodnote najmenej 96,36 Eura, pričom
metamfetamín je podľa zákona číslo 139/1998 Z. z. o omamných psychotropných látkach a prípravkov
v znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny psychotropných látok,

hoci rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 7T 149/06 zo dňa 23.05.2019, právoplatným a
vykonateľným dňa 23.05.2019, bol odsúdený za obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek
1 písmeno c), písmeno d), odsek 2 písmeno c), písmeno e) Trestného zákona,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor, a to bezprostredne po jeho vyhlásení na hlavnom

pojednávaní, a to proti všetkým jeho výrokom ako aj konaniu, ktoré mu predchádzalo. Obžalovaný sa
vzdal práva podať odvolanie.3. Prokurátor podané odvolanie odôvodnil nasledovne (citácia):
„V súlade s názorom Krajského súdu v Trnave zo dňa 29.06.2023 bol na hlavnom pojednávaní
zo dňa 02.12.2024 vypočutý svedok C. D. a to za účelom objasnenia, či a kedy bol pribratý ako

nezúčastnená osoba k vykonaniu osobnej prehliadky obžalovaného a či sa jej zúčastnil s vedomosťou,
žejenezúčastnenáosoba.Kdanémusvedokuviedol,ževedomosťotom,žebudenezúčastnenáosoba,
mu bola oznámená „hliadkou polície“, ktorá najskôr robila prehliadku vozidla a potom sa presunuli na
obvodné oddelenie.
K danému uvádzam, že svedok E. F., ktorý v danej veci vykonával procesné úkony ako poverený

príslušník, pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní zo dňa 27.09.2022 uviedol, že sa dostavil na
miesto zastavenia vozidla a tu poučil jedného člena hliadky mestskej polície, že bude vystupovať ako
nezúčastnená osoba.
Za účelom objasnenia, kto bol tou nezúčastnenou osobou, ktorú osobne poučil, bolo na hlavnom
pojednávaní zo dňa 27.09.2022 oboznámené meno tej osoby a to C. D..
Je teda zrejmé, že poučenia o nezúčastnenej osobe boli dané C. D. povereným príslušníkom PZ E. F.

ešte na mieste prvotného zastavenia vozidla.
Následne svedok E. F. na tom istom hlavnom pojednávaní vypovedal, že následne robili s tou istou
nezúčastnenou osobou aj ďalší úkon a to osobnú prehliadku obžalovaného (A. B.). Tu svedok F.
Jednoznačne potvrdil, že bolo čítané poučenie jednak obžalovanému ako aj nezúčastnenej osobe (C.
D.). Čo sa týka poučení nezúčastnenej osoby, svedok E. F. síce nevedel odcitovať ustanovenia, podľa

ktorých poučil nezúčastnenú osobu, avšak uviedol, že ho poučil podľa Trestného poriadku a bolo to v
podstate o tom, že „bude pri samotnom úkone ako nezúčastnená osoba a bude dohliadať na to, aby
všetky úkony, ktoré budú robené, budú v súlade so zákonom“.
Tu uvádzam, že Trestný poriadok v žiadnom z ustanovení exaktne neupravuje obsah poučenia
nezúčastnenej osoby pribratej k procesnému úkonu, pričom mám za to, že skutočnosti uvedené C. D. v

tom smere, že bude pri samotnom úkone ako nezúčastnená osoba a bude dohliadať, aby všetky úkony,
ktoré budú robené, boli v súlade so zákonom, je dostačujúce a súladné so zákonom. Na tejto skutočnosti
nič nemení ani namietanie toho, či poverený príslušník PZ najskôr uviedol, že nezúčastnenú osobu
poučil podľa Trestného poriadku a následne si nebol istý, či ju poučil podľa Trestného zákona alebo
Trestného poriadku. Podstatné je, že osobu poučil o tom, aké bude jej postavenie a úloha. Skutočnosť,

že C. D. bol poučený o tom, že bude nezúčastnená osoba potvrdil vo svojej výpovedi aj svedok G. C.,
keď uviedol „Pred samotným úkonom bola poučená nezúčastnená osoba a to mestský policajt, ktorý bol
účastný, nakoľko bolo treba pri tomto úkone pribrať nezúčastnenú osobu, s čím súhlasil...“
Zo zápisnice o vykonaní osobnej prehliadky zo dňa 21.12.2021 vyplýva, že toho istého dňa o 03:41
hodine bolo prikročené k vykonaniu osobnej prehliadky, ktorú vykonal E. F. ako poverený príslušník PZ

a k vykonaniu prehliadky bola pribratá podľa § 105 odsek 2 Trestného poriadku vo veci nezúčastnená
osoba a to C. D.. Daná zápisnica je osobne podpísaná povereným príslušníkom PZ E. F. ako aj
nezúčastnenou osobou C. D.. Na zápisnici je poznačené, že A. B. ju odmietol podpísať.
Mám teda za to, že na ostatnom hlavnom pojednávaní, v spojitosti s dôkazmi vykonanými na
predchádzajúcich hlavných pojednávaniach, bolo dostatočným spôsobom objasnené, či a kedy bol C.

D. pribratý ako nezúčastnená osoba k vykonaniu osobnej prehliadky obžalovaného.
Vo vzťahu k ďalšej spornej skutočnosti, či nezúčastnená osoba pozorovala osobnú prehliadku
obžalovaného A. B. zo záujmu alebo s vedomosťou, že je nezúčastnená osoba, uvádzam nasledovné.
Z výpovede svedka E. F. na hlavnom pojednávaní zo dňa 27.09.2022 vyplynulo, že nezúčastnená
osoba stála za ním, pričom bola v dostatočnej vzdialenosti, aby mohol úkon vidieť. Svedok C. D. už

v rámci výpovede v prípravnom konaní uviedol, citujem: “ja som to videl, ako mu robili prehliadku,
lebo dvere zostali otvorené a mal som dobrý výhľad. Síce stáli predo mnou policajti, ale aj tak som
dobre videl.“ Nie je teda podstatné, či sa svedok C. D. pohyboval na chodbe tesne za miestnosťou
označenom ako „predbežka“, kde bol A. B., ktorému bola vtom čase vykonávaná osobná prehliadka,
alebo na pomedzí tejto chodby s ďalšou chodbou, resp. v tej ďalšej chodbe a či bol od daného úkonu

vzdialený päť alebo sedem metrov. Navyše, úlohou nezúčastnenej osoby pri procesnom úkone nie je
byť úplne bezprostredne pri obžalovanom a policajtovi, ktorý daný procesný úkon vykonáva a to aj z
bezpečnostného hľadiska, nakoľko by mohlo dôjsť k jeho zraneniu. Navyše, takýto postup by ani nebol
možný, nakoľko bežne sa vykonávajú procesné úkony, napríklad domová prehliadka, kde nezúčastnená
osoba už z povahy veci nemôže byť neustále prítomná vedľa osoby policajta.

Na hlavnom pojednávaní zo dňa 12.08.2022 svedok C. D. na otázku obhajcu, či mu pred ním stojaci
policajti nezakrývali výhľad na A. B. uviedol citujem: „Nie, určite nie. Stáli tak, ako potrebovali stáť. Ja
som bol na tej chodbe .....a videl som, ako dvíhali.“ Dodal, že nevidel, ako to presne vypadlo, ale videl,
ako sa to zdvíha zo zeme. Zároveň na tomto hlavnom pojednávaní uviedol citujem: “videl som, ako hopožiadali o to, aby sa vyzliekol. A potom áno, videl som, ako sa vyzliekal. Vyzliekal si bundu, tričko,
potom aj nohavice som videl“. Rovnako tu uviedol, že citujem: „vyzliekal sa, dali dolu nohavice a potom
to dvíhali".

Je pravdou, že svedok C. D. na tomto pojednávaní uviedol, že bol „zvedavý“ a preto sa na úkon pozeral.
Možno teda konštatovať, že svedok sledoval osobnú prehliadku s vedomosťou, že je nezúčastnená
osoba a aj preto, že bol zvedavý. Vo vzťahu k aktuálne vedenej trestnej veci je však podstatné, že úkon
sledoval s vedomím, že je nezúčastnená osoba.
Na tejto skutočnosti nič nemení ani tvrdenie svedka C. D. na hlavnom pojednávaní zo dňa 02.12.2024

vtom smere, že citujem „...už ďalej ma nikto už neprizval k žiadnym úkonom, že som nezúčastnená
osoba“, nakoľko tento v rámci tej istej výpovede povedal, že najskôr bola prehliadka vozidla a potom sa
to presunulo na obvodné oddelenie, pričom mu bolo uvedené, že bude nezúčastnená osoba.
Rovnako tak svedok C. D. na hlavnom pojednávaní zo dňa 02.12.2022 uviedol, že do miestnosti, kde
prebiehala osobná prehliadka pozeral, lebo citujem „zaujímalo ma čo sa tam deje a teda mal som tú
znalosť, že som tá nezúčastnená osoba“. Rovnako tak svedok na tomto hlavnom pojednávaní ukázal,

na zabezpečenom plániku, kde sedel obžalovaný v čase prehliadky a následne sa pridržal skutočností,
ktoré k tejto skutočnosti uvádzal na súde skôr.
Pokiaľ svedok C. D. resp. svedok E. F. v niektorých okolnostiach a na niektoré otázky odpovedali,
že si nepamätajú, tak uvádzam, že sa nie je čo čudovať, nakoľko v čase ich výsluchu na hlavných
pojednávaniach uplynula dlhšia doba od spáchania skutku. Svedok C. D. bol na hlavnom pojednávaní

zo dňa 02.12.2024 vypočúvaný s odstupom troch rokov od skutku a preto je nevyhnutné prihliadať na
obsah jeho skorších výpovedí, nakoľko sú bezprostrednejšie a obsahovo podrobnejšie. Vo vzťahu k
osobe E. F. je taktiež potrebné dodať, že pracuje ako poverený príslušník PZ, pričom vykonával obdobné
procesné úkony v podstate na dennom základe a teda nie je možné od neho požadovať, aby si pamätal
detailné podrobnosti s odstupom mnohých mesiacov.

Mám teda za to, že na ostatnom hlavnom pojednávaní, v spojitosti s dôkazmi vykonanými na
predchádzajúcich hlavných pojednávaniach, bolo dostatočným spôsobom objasnené, či nezúčastnená
osoba pozorovala osobnú prehliadku obžalovaného A. B. zo záujmu alebo s vedomosťou, že je
nezúčastnená osoba.
Čo sa týka skutočnosti týkajúcej sa stráženia zadržaných osôb poukazujem na už vyslovený názor

Krajského súdu v Trnave v rámci uznesenia zo dňa 29.06.2023 vtom smere, že jednou z odvolacích
námietok je spochybnenie osoby C. D. ako nezúčastnenej osoby pre jeho pomer k veci, jeho účasti na
tejto prehliadke, pretože v čase jej konania mal spoločne s kolegom strážiť druhú zadržanú osobu. K
danému krajský súd uviedol, že svedok C. D. v čase
vykonania osobnej prehliadky pracoval ako mestský policajt, teda nevystupoval v tejto veci ako orgán

činný v trestnom konaní, a teda nemohol zabezpečovať dôkazy v trestnom konaní, ako to obžalovaný
v podanom odvolaní uvádza. Jeho úlohou, spoločne s kolegom, bolo len strážiť obžalovaného a
vodiča zastaveného motorového vozidla, príp. zabezpečiť ich prevoz na stanicu. Tieto úkony nemožno
považovať za konanie vo veci, a preto jeho osoba spĺňa atribúty stanovené pre nezúčastnenú osobu a
mohla byť ako nezúčastnená osoba pribratá k vykonaniu osobnej prehliadky.

Nad rámec horeuvedeného uvádzam, že na preukázanie a odstránenie rozporu, ako prebiehala osobná
prehliadkaobžalovaného,bolonahlavnompojednávanízodňa02.12.2024intervenujúcimprokurátorom
navrhované, aby bola vykonaná konfrontácia nezúčastnenej osoby so svedkami E. F. a G. C., nakoľko
pri danom úkone mohlo dôjsť k objasneniu danej skutočnosti, avšak daný návrh bol zo strany Okresného
súduTrnavaodmietnutý.Mámzato,žedanýpostupokresnéhosúduneboldôvodný,nakoľkotýmnebolo

umožnené riadne objasnenie veci v nadväznosti na závery uznesenia Krajského súdu v Trnave zo dňa
29.06.2023.
Na základe vyššie uvedeného navrhujem, aby Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa ustanovenia
§ 321 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Trnava sp.
zn. PN-8T/37/2022 zo dňa 17.01.2025 a súčasne aby podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku vrátil vec

súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.“
4. Následne prokurátor odôvodnenie odvolania doplnil nasledovne:
„Dňa 20.05.2022 bola prokurátorom Okresnej prokuratúry Piešťany pod sp. zn. Pv 496/21/2204-74
podaná obžaloba na obvineného A. B., stíhaného za obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa

§ 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d), odsek 2 písmeno a) Trestného zákona účinného do 30.04.2022
na tom skutkovom základe, že
od presne nezisteného času do dňa 21.12.2021 do 03:41 hodiny si doposiaľ nezisteným spôsobom
zaobstaral a následne na nezistených miestach a na Obvodnom oddelení PZ Piešťany, Krajinskáčíslo 5, Piešťany v nohaviciach uschoval jeden kus plastového vrecka s tlakovým uzáverom s hnedou
kryštalickou látkou a jeden kus plastového vrecka s tlakovým uzáverom s neznámou látkou, pričom
znaleckým skúmaním Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava, číslo posudku PPZ-

KEU-BA-EXP-2021/14396 zo dňa 09.02.2022, bolo zistené, že plastové vrecko s tlakovým uzáverom
s hnedou kryštalickou látkou obsahovalo 11.009 mg metamfetamínu s koncentráciou účinnej látky
metamfetamín 28,6 % hmotnostného, obsahujúce 3.149 mg absolútneho metamfetamínu, čo možno
považovať za 110 obvykle jednorazových dávok drogy v hodnote najmenej 605,50 Eur a plastové
vrecko s tlakovým uzáverom s neznámou látkou obsahovalo 1.752 mg metamfetamínu s koncentráciou

účinnej látky metamfetamín 40,9 % hmotnostného, obsahujúce 717 mg absolútneho metamfetamínu,
čo možno považovať za 17 obvykle jednorazových dávok drogy v hodnote najmenej 96,36Eura, pričom
metamfetamín je podľa zákona číslo 139/1998 Z. z. o omamných, psychotropných látkach a prípravkov
v znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny psychptropných látok, hoci rozsudkom Okresného
súdu Trnava sp. zn. 7T 149/06 zo dňa 23.05.2019, právoplatným a vykonateľným dňa 23.05.2019, bol
odsúdený za obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov

alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d),
odsek 2 písmeno c), písmeno e) Trestného zákona.
Podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d), odsek 2 písmeno a) Trestného zákona účinného do
31.12.2021 sa obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,
jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi dopustí ten, kto neoprávnene zadováži a

prechováva po akúkoľvek dobu omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor a čin uvedený
v odseku jedna spácha, hoci už bol za taký čin odsúdený.
V zmysle novely Trestného zákona číslo 40/2024, ktorá nadobudla účinnosť dňa 06.08.2024 došlo k
zmene ustanovení § 171 až 173 Trestného zákona okrem iného v tom smere, že pokiaľ obžalovaný v
aktuálnej prejednávanej trestnej veci mal podľa obžaloby prechovávať 12,75 gramu metamfetamínu a

nie je preukázané, že by danú látku neoprávnene vyrobil alebo s ňou neoprávnene obchodoval a nebol
pred spáchaním skutku v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin právoplatne
odsúdený,nebolomožnédanýskutokďalejposudzovaťakoobzvlášťzávažnýzločinnedovolenejvýroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa
§ 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d), odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, ale iba ako zločin

neoprávneného prechovávania omamnej látky a psychotropnej látky podľa § 171 odsek 2, odsek 4
písmeno b) Trestného zákona.
Podľa § 171 odsek 2, odsek 4 písmeno a) Trestného zákona sa zločinu neoprávneného prechovávania
omamnej látky a psychotropnej látky dopustí ten, kto neoprávnene prechováva inú psychotropnú látku
ako psychotropnú látku obsahujúcu akýkoľvek tetrahydrokanabinol, izomer alebo jeho stereochemickú

variantu (THC), hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch právoplatne
odsúdený.
Podľa § 171 odsek 2, odsek 4 písmeno b) Trestného zákona sa zločinu neoprávneného prechovávania
omamnej látky a psychotropnej látky dopustí ten, kto neoprávnene prechováva inú psychotropnú látku
ako psychotropnú látku obsahujúcu akýkoľvek tetrahydrokanabinol, izomer alebo jeho stereochemickú

variantu (THC) a čin spácha vo väčšom množstve.
Pre upresnenie veci uvádzam, že k spáchaniu skutku v aktuálne prejednávanej trestnej veci došlo dňa
21.12.2021, pričom A. B. bol za taký trestný čin právoplatne odsúdený naposledy rozsudkom Okresného
súdu Trnava sp. zn. 7T/149/06 zo dňa 23.05.2019, právoplatným dňa 23.05.2019, teda viac ako dva
roky pred spáchaním aktuálne prejednávaného skutku. S poukazom na uvedené teda nie je možné

uplatniť naplnenie kvalifikovanej skutkovej podstaty zločinu neoprávneného prechovávania omamnej
látky a psychotropnej látky v zmysle § 171 2odsek 4 písmena a) Trestného zákona.
Vzhľadomnauvedenébolopotrebné,abysúdpredrozhodnutímvovecisamejupravilprávnukvalifikáciu
skutku tak, že tento bude v ďalšom konaní posudzovaný ako zločin neoprávneného prechovávania
omamnej látky a psychotropnej látky v zmysle § 171 odsek 2, odsek 4 písmeno b) Trestného zákona

účinného od 06.08.2024.
Dodávam, že dňa 02.12.2024 sa v trestnej veci obžalovaného A. B. uskutočnilo na Okresnom súde
Trnava pod sp. zn. PN-8T/37/2022 hlavné pojednávanie, v rámci ktorého intervenujúci prokurátor okrem
iného uviedol, že vzhľadom na novelu Trestného zákona navrhuje upraviť právnu kvalifikáciu skutku,
pričom na dané nebolo zo strany súdu reflektované. Mám teda za to, že pred rozhodnutím vo veci

samej bolo potrebné, aby súd upovedomil obžalovaného o zmene právnej kvalifikácie skutku v zmysle
horeuvedeného.Zároveň,nakoľkoskutokuvedenývobžalobezodňa20.05.2022obsahujeužobsolétne
právne pojmy (napr. pojem „obvykle jednorázová dávka drogy") ako aj skutočnosti, ktoré podľa aktuálnejsúdnej praxe nemajú byt' súčasťou skutkovej vety, bolo potrebné, aby súd prvého stupňa upravil aj
skutkovú vetu tak, aby zodpovedala aktuálnej právnej úprave a praxi.
Na základe vyššie uvedeného navrhujem, aby Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa ustanovenia

§ 321 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Trnava sp.
zn. PN-8T/37/2022 zo dňa 17.01.2025 a súčasne podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku vrátil vec
súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.“
5. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že

a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.

1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj

a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie

treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti

treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol, len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené
s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom.
6.KrajskýsúdvTrnaveakoodvolacísúdpodľa§315Trestnéhoporiadkupreskúmalrozsudokvzmysle§
316Trestnéhoporiadkuazistil,ženiejedôvodnazamietnutieodvolaniavzmysle§316ods.1Trestného

poriadku, ani na jeho zrušenie podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podal prokurátor ako
oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výrokom, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný.
7. Odvolací súd sa pri prieskume napadnutého rozsudku zameral na skúmanie toho, či prvostupňový súd
vykonal všetky navrhované dôkazy, ktoré môžu prispieť k objasneniu stíhaného skutku, či pri hodnotení
vykonaného dokazovania bral do úvahy všetky relevantné a zároveň zákonné dôkazy, resp. skutočnosti

z nich vyplývajúce, či tieto hodnotil samostatne, ako aj vo ich vzájomných súvislostiach a či pri hodnotení
dôkazovpoužillogickysprávnepostupy.Pokiaľsúvšetkyuvedenéaspektytvorbyrozhodnutiadodržané,
nemožno súdu vytknúť správnosť záveru, ku ktorému dospel a to aj v prípade, ak by odvolací súd sám
vyhodnotil zistené skutočnosti iným spôsobom. Takto sa prejavuje zásada voľného hodnotenia dôkazov,
vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 12 Trestného poriadku.

8. Odvolací sú zdôrazňuje, že voľné hodnotenie dôkazov sa opiera okrem iného tiež o povinnosť
súdu vyhodnotiť všetky vykonané dôkazy bez zreteľa na to, či potvrdzujú, alebo vyvracajú tvrdenia
účastníkov, a v neposlednom rade tiež o zásady formálnej logiky. Zásada voľného hodnotenia dôkazov
však má svoje limity. Súd je totiž pri hodnotení dôkazov viazaný skutkovým stavom veci, a teda nie
je prípustný eklektický a neopodstatnený výber dôkazov smerujúci k jednostranným záverom. Zásada

voľného hodnotenia dôkazov je limitovaná požiadavkou nadväznosti medzi skutkovými zisteniami súdu
získanými v procese dokazovania, úvahami súdu v procese hodnotenia dôkazov a jeho právnymi
závermi. (viď. III. ÚS 332/2009)9. Pri hodnotení jednotlivých dôkazov je potrebné zaoberať sa závažnosťou (vylúčenie dôkazov, z
ktorých nie je možné odvodiť informácie o predmete dokazovania), vierohodnosťou (najmä existencia
pomeru k páchateľovi a schopnosť vnímať a reprodukovať prežité udalosti) a pravdivosťou (či je obsah

vykonanéhodôkazujednotlivoajvsúhrnesostatnýmidôkazmipravdivý)jednotlivýchdôkazovazároveň
uviesť, čo z dôkazov ku stíhanej trestnej činnosti vyplýva, v akej kvalite, a ktoré dôkazy preukazujú tú –
ktorú dokazovanú skutkovú okolnosť. Ak má súd vyhodnotiť vierohodnosť dvoch v podstatných bodoch
odlišných dôkazov, nemôže nevierohodnosť jedného z tých dôkazov odôvodniť len okolnosťami, ktoré
svedčia o vierohodnosti druhého dôkazu (viď. R 6/1970). Je nevyhnutné zamerať sa na skutočnosti,

ktoré sú súčasťou skutkovej podstaty stíhaného trestného činu, nakoľko tieto majú primárny význam
pre posúdenie, či sa obžalovaný trestného činu skutočne dopustil. Súd je tak povinný abstrahovať tie
skutkové okolnosti, ktoré majú trestnoprávnu relevanciu a zrozumiteľne odôvodniť, či tieto skutočnosti
boli v trestnom konaní preukázané, teda či prokurátor uniesol dôkazné bremeno. Je však potrebné
vyvarovať sa domnienkam a predpokladom, a v prípade ak zostane nejaká skutková okolnosť sporná,
je potrebné aplikovať zásadu „in dubio pre reo“.

10. Po preskúmaní napadnutého rozsudku, dospel odvolací súd k nasledovným záverom:
11. V predmetnej trestnej veci už bolo o podanej obžalobe rozhodované Okresným súdom Piešťany,
kedy ten rozsudkom zo dňa 03.10.2022, č. k. 8T/37/2022-488 uznal obžalovaného A. B. za vinného
v zmysle podanej obžaloby. Voči uvedenému rozsudku podal odvolanie obžalovaný. O jeho odvolacích
námietkach rozhodoval Krajský súd v Trnave, napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil okresnému súdu,

aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V odôvodnení rozhodnutia vtedy okrem iného
uviedol:
„Podstatou odvolacích námietok obžalovaného je spochybnenie osoby C. D. ako nezúčastnenej osoby
pre jeho pomer k veci, jeho účasti na tejto prehliadke, pretože v čase jej konania mal spoločne
s kolegom strážil druhú zadržanú osobu a samotného priebehu osobnej prehliadky obžalovaného,

ktorú má dokumentovať zápisnica o vykonaní osobnej prehliadky obžalovaného zo dňa 21.12.2021,
počas ktorej mali byť zaistené sáčky, v ktorých sa nachádzala kryštalická látka, v ktorej bol znaleckým
skúmaním zistený obsah metamfetamínu.
Svedok C. D. v čase vykonania osobnej prehliadky pracoval ako mestský policajt, teda nevystupoval
v tejto veci ako orgán činný v trestnom konaní, a teda nemohol zabezpečovať dôkazy v trestnom

konaní, ako to obžalovaný v podanom odvolaní uvádza. Jeho úlohou, spoločne s kolegom, bolo len
strážiť obžalovaného a vodiča zastaveného motorového vozidla, príp. zabezpečiť ich prevoz na stanicu.
Tieto úkony nemožno považovať za konanie vo veci, a preto jeho osoba spĺňa atribúty stanovené pre
nezúčastnenú osobu a mohla byť ako nezúčastnená osoba pribratá k vykonaniu osobnej prehliadky.
Spornou skutočnosťou, ktorá bola predmetom dokazovania na hlavnom pojednávaní, bola prítomnosť

svedka C. D. pri výkone osobnej prehliadky obžalovaného v pozícii nezúčastnenej osoby. Všeobecne
platí, že nezúčastnená osoba má zabezpečiť nestrannosť osobnej prehliadky, kde na jednej strane
vystupuje orgán činný v trestnom konaní, ktorý disponuje štátnou mocou a na strane druhej osoba,
ktorá musí tento úkon strpieť. Z uvedeného vyplýva, že na vykonanie osobnej prehliadky nestačí
nezúčastnenú osobu pribrať k vykonávanému úkonu, ale orgán činný v trestnom konaní je povinný účasť

tejto osoby na úkone zabezpečiť.
Na preverenie obhajobných tvrdení obžalovaného bola oboznámená zápisnica o vykonaní osobnej
prehliadky obžalovaného zo dňa 21.12.2021, ohľadne svojej účasti na osobnej prehliadke obžalovaného
a jej priebehu vypovedal aj svedok C. D., a následne boli na hlavnom pojednávaní vypočutí aj svedkovia
F. E. F. a C. G. C., ktorí sa ako orgán činný v trestnom konaní na osobnej prehliadke obžalovaného

zúčastnili a podpísali zápisnicu o jej vykonaní. V tejto súvislosti je nevyhnutné uviesť, že títo svedkovia
boli vypočúvaní k priebehu úkonu trestného konania, ktorí sami realizovali, čo je nevyhnutné zohľadniť
pri hodnotení ich výpovedí o tejto skutočnosti, keďže o jej priebehu svedčí práve spísaná zápisnica
o osobnej prehliadke obžalovaného. Rovnaké hodnotiace parametre je potrebné vztiahnuť aj na tvrdenia
obžalovaného k tejto skutočnosti, ktorý jej priebeh v súlade so zápisnicou o jej vykonaní popiera.

Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku pri riešení zákonnosti a priebehu osobnej
prehliadky obžalovaného uviedol časť výpovedí svedkov F. E. F., C. G. C. a svedka C. D. a na základe
ich výpovedí, bez ich podrobnejšieho hodnotenia, ustálil zákonnosť vykonanej osobnej prehliadky, čo
odvolací súd považuje za chybu, ktorá robí predmetné závery súdu prvého stupňa v tejto časti za
nepreskúmateľné, nakoľko vo výpovediach svedkov F. E. F. a C. G. C. na jednej strane a svedka C. D.

sa nachádzajú rozpory, s ktorými sa prvostupňový súd dostatočne nevysporiadal.
Zákonnosť osobnej prehliadky obžalovaného, vrátane jej priebehu, je nevyhnutné ustáliť primárne
na základe výpovede nezúčastnenej osoby, nakoľko sa u nej predpokladá neexistencia pomeru
nezúčastnenej osoby k veci, osobám, ktoré tento úkon vykonávali ako aj k osobe obžalovaného.V prípade vzniku rozporov vo výpovedi svedka C. D. k podstatným skutkovým okolnostiam je súd prvého
stupňa povinný tieto identifikovať a následne sa s nimi relevantným spôsobom vysporiadať.
V prípade svedka C. D. je potrebné ustáliť či vôbec, a ak áno, kedy bol ako nezúčastnená osoba

pribratý k vykonaniu osobnej prehliadky obžalovaného. Zároveň je nevyhnutné zohľadniť, že pozíciu
nezúčastnenej osoby mal zastávať aj pri vykonaní prehliadky osobného motorového vozidla.
V prípade, ak súd dospeje k záveru, že svedok C. D. bol pribratý ako nezúčastnená osoba k osobnej
prehliadke obžalovaného, je potrebné ustáliť, či sa jej vykonania zúčastnil. V tomto prípade je
nevyhnutné rozlišovať, či svedok C. D. sledoval osobnú prehliadku obžalovaného len zo záujmu, pri

vykonávaní inej činnosti, alebo s vedomosťou, že vystupuje pri osobnej prehliadke obžalovaného ako
nezúčastnená osoba.
Napokon je nevyhnutné ustáliť, či svedok C. D. ako nezúčastnené osoba je schopný objasniť rozpor
medzi zápisnicou o osobnej prehliadke obžalovaného a jeho tvrdením, že žiadne drogy u seba nemal,
teda či je schopný popísať priebeh osobnej prehliadky obžalovaného.
Úlohou prvostupňového súdu bude opätovne vykonať hodnotenie dôkazov, ktoré boli na hlavnom

pojednávaní vykonané, resp. skutočností, ktoré z neho vyplynuli, v prípade potreby doplniť vykonané
dokazovanie a opätovne rozhodnúť.“
12. Následne rozhodol Okresný súd Trnava rozsudkom tak, že obžalovaného oslobodil (ako je uvedené
v bode 1 tohto odôvodnenia vyššie).
13. Svoje rozhodnutie odôvodnil nasledovne:

„Z vykonaného dokazovania nebolo sporné, že osobnej prehliadke obžalovaného predchádzalo
obmedzenie osobnej slobody obžalovaného a jeho zadržanie ako podozrivého. Obžalovaný sa dňa 21.
decembra 2021 v nočných hodinách viezol ako spolujazdec v motorovom vozidle zn. Mazda, ev. č.
H. XXXXX, pričom pred predajňou Kaufland v Piešťanoch sa svedok C. I., ktorý vozidlo riadil, stretol
s H. J. a chvíľu sa rozprávali. Vozidlo Mazda je v evidencii polície napísané na K. J., ktorá uviedla,

že majiteľkou vozidla nie je a neprepisovala ho na seba. Okolo polnoci hliadka polície v zložení C. L.
a E. L. zastavili na ulici Záborského v Piešťanoch vozidlo Mazda, nakoľko nemalo prednú evidenčnú
značku. Vozidlo riadil C. I. a na mieste spolujazdca sedel obžalovaný. Ako svedok E. L. bol pri okne
auta, zbadal u obžalovaného pohyb pravou rukou. Svedok C. L. si vypýtal od obžalovaného doklad
totožnosti, ktorý nemal, ale keďže mal pre neho na doručenie zásielku zo súdu, vyzval ho, aby išiel s ním

k služobnému vozidlu, kde mu obžalovaný podpísal doručenku. Potom s obžalovaným E. L. s kolegom
išli k vozidlu, pričom dvere boli dokorán, lebo ich tak nechal obžalovaný pri vystupovaní, a vtedy si
všimli medzi dverami a sedačkou spolujazdca čiernu krabičku, ktorá vyzerala ako od kotúčových filmov.
Obžalovaného vyzvali, či im to môže ukázať, na čo to zobral do rúk a otvoril, pričom v krabičke bola biela
kryštalická látka, k čomu obžalovaný aj svedok C. I. uviedli, že to nie je ich a nevedia odkiaľ sa to tam

zobralo. Svedok C. I. uviedol, že vozidlo je nové, ešte neprepísané. Keďže vzniklo podozrenie, že by
mohlo ísť o psychotropné alebo omamné látky boli obžalovaný aj svedok C. I. poučení, že sú podozriví
z prechovávania psychotropných alebo omamných látok a sú obmedzení na osobnej slobode, a to dňa
21. decembra 2021 v čase o 00:10 hod. Policajti potom vyrozumeli stálu službu a čakali na povereného
príslušníka. Obžalovanému aj svedkovi C. I. bola urobená bezpečnostná prehliadka príslušníkmi polície.

Obžalovaný sám vyložil osobné veci z vačku na kapotu vozidla, pričom nemal pri sebe žiadne veci,
ktoré by súviseli s trestnou činnosťou a svedok E. L. mu urobil bezpečnostnú prehliadku tak, že ho otočil
smerom k autu, o ktoré ho oprel, zrakom sa pozrel, či nemá pri sebe zbraň, či iný predmet, čím by ich
mohol ohroziť a ohmatal mu ruky, oblasť pásu a nohy. Svedok C. I. potvrdil, že aj jemu bola robená
bezpečnostná prehliadka tak, že bol postavaný pri kufri auta smerom k autu, námatkovo bol prehmataný

na vonkajších stranách rúk, na bočnej strane pásu a bokov a na nohách. Obžalovanému aj svedkovi C.
I. boli založené putá. V tom čase prechádzala okolo hliadka mestskej polície v zložení H. D. a svedok
D. a pri policajtoch, ktorí mali zapnuté na vozidle majáky sa zastavili, aby zistili, či nepotrebujú pomoc,
čo robia bežne. Keďže policajti mali už zaistené dve osoby, požiadali ich o asistenciu pri strážení týchto
osôb, nakoľko aj oni boli len dvaja. Na mieste mestskí policajti zotrvali do príchodu psovoda a vykonania

ohliadky vozidla. Obžalovaný aj svedok C. I. boli dňa 21. decembra 2021 o 01:05 hod. povereným
príslušníkom obmedzení na osobnej slobode.
Následne na základe príkazu na prehliadku iných priestorov, na ktorú dal súhlas prokurátor bola dňa
21. decembra 2021 v čase od 02:15 hod. do 03:10 hod. vykonaná prehliadka motorového vozidla zn.
Mazda ev. č. H. XXXXX, pri ktorej boli nájdené 2 ks váh čiernej farby, čierna krabička s obsahom

bielej kryštalickej látky a 3 ks mobilných telefónov zn. Samsung Galaxy A6, Samsung S21 Ultra a
Samsung Galaxy A12. Pred prehliadkou vozidla poverený príslušník E. F. povedal svedkovi D., že bude
nezúčastnená osoba a svedok L. si od neho vypýtal osobné údaje, ktoré zapísal. Po vykonaní prehliadky
vozidla bol obžalovaný eskortovaný na Obvodné oddelenie PZ v Piešťanoch hliadkou polície a svedokC. I. bol eskortovaný hliadkou mestskej polície. Na obvodnom oddelení obaja príslušníci mestskej polície
pomáhali pri strážení obžalovaného a svedka C. I., keď sedeli na chodbe pred stálou službou, pričom
postupneichpolicajtibralikúkonom.SvedokH.D.kúkonomsozadržanýminechodil,lennanichpozeral

zo stálej služby, keď sedeli obaja alebo jeden z nich bol na chodbe.
Dňa 21. decembra 2021 v čase od 03:35 hod. do 03:40 hod. bola vykonaná osobná prehliadka
zadržaného svedka C. I., pri ktorej bol ako nezúčastnená osoba uvedený svedok D., pričom u neho
neboli nájdené žiadne veci.
Dňa 21. decembra 2021 v čase od 03:41 hod. do 03:50 hod. bola vykonaná osobná prehliadka

obžalovaného, pri ktorej spolupracoval a pri ktorej mali byť nájdené predmetné sáčky obsahujúce
metamfetamín, pričom obžalovaný odmietol podpísať zápisnicu o osobnej prehliadke, nakoľko mal
výhrady voči priebehu osobnej prehliadky týkajúce sa nezúčastnenej osoby.
Obžalovaný vo svojich námietkach voči vykonaným dôkazom namietal neprítomnosť nezúčastnenej
osoby pri jeho osobnej prehliadky i samotnú osobu nezúčastnenej osoby.
Čo sa týka námietok obžalovaného v časti spochybnenia svedka D. ako nezúčastnenej osoby pre jeho

pomer k veci (uvedenej v záverečnej reči v súvislosti s tým, že vykonával kombinovanú hliadku tak sa
zúčastňoval na úkonoch), pretože spolu so svojim kolegom sa podieľal na strážení obžalovaného a
svedka C. I. pri vozidle i na oddelení OO PZ a podieľal sa na prevoze C. I. na OO PZ, na túto námietku
už odpovedal krajský súd uznesením zo dňa 18. októbra 2022, sp. zn. 5To/142/2022, v ktorom uviedol,
že „svedok C. D. v čase vykonania osobnej prehliadky pracoval ako mestský policajt, teda nevystupoval

v tejto veci ako orgán činný v trestnom konaní, a teda nemohol zabezpečovať dôkazy v trestnom konaní.
Jeho úlohou, spoločne s kolegom, bolo len strážiť obžalovaného a vodiča zastaveného motorového
vozidla, príp. zabezpečiť ich prevoz na stanicu. Tieto úkony nemožno považovať za konanie vo veci,
a preto jeho osoba spĺňa atribúty stanovené pre nezúčastnenú osobu a mohla byť ako nezúčastnená
osoba pribratá k vykonaniu osobnej prehliadky.“ V tomto smere je súd viazaný právnym názorom súdu

vyššieho stupňa podľa § 194 ods. 5 Trestného poriadku.
Ďalej v zmysle uznesenia krajského súdu zo dňa 18. októbra 2022, sp. zn. 5To/142/2022 súd
najskôr identifikoval rozpory, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania ohľadne vykonávania osobnej
prehliadky obžalovaného, ktoré sa nepodarilo odstrániť ani po doplnení dokazovania výsluchom svedka
D..

V prvom rade súd poukazuje na rozpor medzi zápisnicou o osobnej prehliadke obžalovaného zo dňa 21.
decembra 2021 (č. l. 209-210) a fotodokumentáciou na č. l. 213-214 spisu, kde zo zápisnice o osobnej
prehliadke vyplynulo, že boli nájdené sáčok s hnedou kryštalickou látkou a sáčok s neznámou látkou,
oba v nohaviciach, avšak z fotodokumentácie pripojenej k zápisnici o osobnej prehliadke je zrejmé, že
predmetné sáčky mali byť nájdené v čiernom puzdre, pričom na fotografii nie sú zachytené ani nohavice,

ako miesto, kde tieto mali byť nájdené. Teda z týchto dôkazov nie je možné ustáliť, či sa drogy našli iba
v sáčkoch alebo tieto sáčky boli vložené aj v puzdre, ktoré je na fotografiách, a rovnako nie je možné
bližšie ustáliť, kde presne a či v nohaviciach obžalovaného sa uvedené predmety mali nachádzať.
Za účelom ustálenia skutkového stavu kde a v čom mali byť predmetné sáčky s drogami nájdené, a kde
a u koho tieto mali byť nájdené, súd vypočul osoby, ktoré pri osobnej prehliadke obžalovaného mali byť

prítomné v zmysle zápisnice o osobnej prehliadke obžalovaného, a to E. F., G. C. a svedka D..
Svedok G. C. popísal priestor, kde sa vykonávala osobná prehliadka obžalovaného tak, že predbežka
je priestor 2x3,5 metra, mreža, jedna lavička, tam bol obžalovaný, priestor za ňou je dlhá chodba (na
plániku chodba č. 1), po ľavej strane sú dve cely predbežného zadržania, zárubňa, za ňou je chodba č.
2 kde je stála, oproti ktorej sedel buď obžalovaný alebo C. I., ktorého strážili mestskí policajti. Zachytené

vyobrazenie polohy týchto miestností je na plániku, ktorý nakreslil svedok G. C. na hlavnom pojednávaní
astranysnímbolioboznámené,pričomuvedenénebolosporné(obžalovanýpopísalpriestoryobdobne).
Sporné bolo to, či svedok D. bol pribratý ako nezúčastnená osoba ku osobnej prehliadke obžalovaného,
či dokonca k prehliadke iných priestorov (motorového vozidla), či bol poučený a či mu bolo vysvetlené,
čo bude jeho úlohou. Z výpovede svedka D. (po doplnení dokazovania), súd zistil, že mu oznámil policajt,

že bude nezúčastnenou osobou pred tým než išli vykonávať prehliadku motorového vozidla, vedel, že je
všeobecne nezúčastnenou osobou, keďže si od neho pýtali údaje, avšak nepovedali mu k akému úkonu
ho ako nezúčastnenú osobu priberajú, alebo akého úkonu sa má zúčastniť, nič bližšie mu neuviedli,
nebol mu známy význam a účel daného inštitútu (tu súd poukazuje na jeho vyjadrenie „Keby som vedel,
že je to taká dôležitá úloha, tak by som dával väčší pozor.“). Oproti tomu svedok E. F. odlišne od svedka

D. popísal pribratie nezúčastnenej osoby tak, že jedného z hliadky prizval ako nezúčastnenú osobu
(svedka D.), poučil ho - prečítal mu poučenie, povedal mu aký úkon ide robiť, k čomu ho potrebuje.
Spomínal mu, že bude nezúčastnenou osobou, mal dodatočne súhlasiť s tým aj na budove. Zhodne
so svedkom E. F. uvádzal svedok G. C., že svedok D. bol poučený, súhlasil, že bude nezúčastnenáosoba. Zo svedeckých výpovedí E. F. a svedka G. C. nevyplynulo, žeby svedka D. k úkonu pribrali aj
pred osobnou prihladkou, žeby mu aj pred týmto úkonom zvlášť oznámili, že je nezúčastnenou osobou,
z ich výpovedí vyplýva, že svedka D. poučili ako nezúčastnenú osobu, čo však nepotvrdil vo svojej

výpovedisvedokD.,keďžezjehovýpovedevyplynulo,ževedel,žejenezúčastnenáosobaodprehliadky
vozidla a priamo k osobnej prehliadke obžalovaného ho nikto neprizval, pričom mu nikto nepovedal,
že čo má robiť. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že svedkovi D., nikto nepovedal, že aby
išiel na policajnú stanicu, pretože bude nezúčastnenou osobou. Z výpovede svedka D. vyplýva, že na
OO PZ išiel, pretože boli požiadaní mestskí policajti o asistenciu pri strážení a prevoze šoféra C. I.,

pričom svedok E. F. uviedol, že nevie na základe čoho sa dostavil svedok D. k osobnej prehliadke na
OO PZ. Teda nebolo potvrdené, žeby sa tam dostavil preto, žeby ho svedok E. F. prizval k účasti na
osobnej prehliadke obžalovaného, z čoho vyplýva, že mu nemohol už pri prehliadke vozidla povedať že
bude nezúčastnenou osobou aj pri osobnej prehliadke obžalovaného, k čomu mal dodatočne svedok D.
vysloviť súhlas. Neskôr už svedok vo svojej výpovedi uvádzal, že tam išiel asi preto, že bol nezúčastnená
osoba.

K samotnej účasti svedka D. na osobnej prehliadke sa vyskytujú ďalšie rozpory ohľadne toho, kde sa
mal svedok D. počas vykonávania osobnej prehliadky nachádzať. Svedok D. opakovane tvrdí, že priamo
k osobnej prehliadke obžalovaného ho nikto neprizval, nachádzal sa na chodbe č. 2, asi 5-6-7 metrov od
vykonávania osobnej prehliadky, kde strážil jedným okom druhého podozrivého a jedným okom pozeral
na osobnú prehliadku, pohyboval sa po tejto chodbe až za roh. Svedok E. F. a G. C. tvrdili, že svedok D.

stál určite za nimi v chodbe č. 1, kde sa nachádzala predbežka, maximálne 2,5 metra od obžalovaného.
Ďalším rozporom bolo to, že svedok D. nevedel potvrdiť, odkiaľ vypadol nájdený predmet, či vypadol
obžalovanému, videl len ako ho dvíhajú, nevidel celý priebeh prehliadky, nepozeral sa celý čas, nevedel
identifikovať predmet ako mal vyzerať, ani odkiaľ mal vypadnúť. Svedok G. C. tvrdil, že z ktorej časti to
vypadlo to nevie povedať, sa mu zdá, že zo stredu, ako si dával dolu nohavice, ako keby to mal medzi

stehnami. Svedok E. F. nevedel, kde bol predmet nájdený vypadol odniekiaľ pri samotnej prehliadke.
Vypadol zo spodnej časti, ale presné miesto nevedel. Teda z časti od trupu dole. Teda aj miesto a
predmet, ktorý mal obžalovanému vypadnúť po vykonanom dokazovaní zostávalo stále sporné.
Súdďalejpoukazujenabod14uzneseniakrajskéhosúduzodňa18.októbra2022,sp.zn.5To/142/2022,
podľa ktorého „ohľadne svojej účasti na osobnej prehliadke obžalovaného a jej priebehu vypovedal aj

svedok C. D., a následne boli na hlavnom pojednávaní vypočutí aj svedkovia F. E. F. a C. G. C., ktorí sa
ako orgán činný v trestnom konaní na osobnej prehliadke obžalovaného zúčastnili a podpísali zápisnicu
o jej vykonaní. V tejto súvislosti je nevyhnutné uviesť, že títo svedkovia boli vypočúvaní k priebehu úkonu
trestného konania, ktorí sami realizovali, čo je nevyhnutné zohľadniť pri hodnotení ich výpovedí o tejto
skutočnosti, keďže o jej priebehu svedčí práve spísaná zápisnica o osobnej prehliadke obžalovaného.

Rovnaké hodnotiace parametre je potrebné vztiahnuť aj na tvrdenia obžalovaného k tejto skutočnosti,
ktorý jej priebeh v súlade so zápisnicou o jej vykonaní popiera.“
V zmysle vyššie citovaného právneho názoru krajského súdu, tak súd následne pristúpil k vyhodnoteniu
výpovedísvedkovG.C.aE.F.najednejstraneanámietokobžalovanéhoohľadnepriebehujehoosobnej
prehliadky na druhej strane a tiež k vyhodnoteniu výpovede svedka D. a jej významu v tejto trestnej veci.

Svedkovia E. F. a G. C. vykonávali osobnú prehliadku z pozície OČTK, ktorí pri vykonávaní úkonov voči
obžalovanému môžu konať len to, čo zákon dovolí a výlučne v jeho rozsahu a postupom v súlade so
zákonom. Vzhľadom na uvedené treba brať do úvahy, že uvedení svedkovia samotný úkon vykonávali,
a aj o ňom samy spísali zápisnicu, teda súd musel zohľadniť skutočnosť, že majú záujem na tom, aby
popísali priebeh osobnej prehliadke tak, že táto prebiehala v súlade so zákonom, aby samy na seba

nepoukazovalivprípadepochybeniepriúkone,tedamajúzáujemvytváraťdojemzachovaniazákonnosti
aj v prípade, ak by prípadne došlo k postupu v rozpore so zákonom. Na druhej strane stojí obžalovaný,
ktoréhonámietkysúovplyvnenéjehopozíciouvtomtotrestnomkonaníakoobžalovaného,ktorýnasvoju
obranumôžeuplatniťakékoľvektvrdenia,čiužpravdivéalebonepravdivé.Úlohousúdujevšaknámietky
obžalovaného vo vzťahu k zákonnosti osobnej prehliadky preveriť v zmysle vykonaného dokazovania

a ustáliť, či sú dôvodné alebo nie.
Za týmto účelom spomínanom v predchádzajúcom bode bol v konaní vypočutý svedok D., ktorý mal
byť k úkonom pribratý ako nezúčastnená osoba, pričom v zmysle vyššie v texte citovanej judikatúry bol
na hlavnom pojednávaní vypočutý ako svedok k priebehu úkonu i ku postupom, ktoré tomuto úkonu
predchádzali (osobnej prehliadke obžalovaného). Svedok D. má v tomto prípade pozíciu overovateľa

toho, ako v skutočnosti postupovali OČTK počas vykonávania osobnej prehliadky obžalovaného, pričom
táto osoba, či už bola správne alebo nesprávne pribratá k úkonom ako nezúčastnená osoba, nemá
pomer ani k jednej strane ani k veci, a preto je možné ho považovať za objektívneho svedka celého
priebehu úkonu i toho, čo mu predchádzalo, a preto súd vyhodnotil jeho výpoveď ako nosný dôkaz beztendencií skresľovania z toho hľadiska, žeby mal záujem, či už na výsledku procesu (ako obžalovaný)
alebo na zákonnosti priebehu procesu (záujem OČTK), ktorý potvrdí alebo vyvráti verziu svedka G. C. a
svedka E. F. na jednej strane alebo námietky obžalovaného na druhej strane. Nestrannosť a objektívnosť

tohto svedka ešte vyzdvihol fakt, že doposiaľ nikdy nebol nezúčastnenou osobou pri osobnej prehliadke,
teda nevedel ako ho majú správne pribrať, poučiť, ako to prebieha, čo bude jeho úlohou, čo sa od neho
očakáva ako od nezúčastnenej osoby (že bude bezprostredne vnímať celý priebeh osobnej prehliadky
od začiatku do konca), teda na základe jeho výpovede potom súd ustálil, či osobná prehliadka prebiehala
v súlade so zákonom alebo nie, teda jeho vnímanie priebehu daného úkonu i toho čo mu predchádzalo

nie je ovplyvnené žiadnou inou skúsenosťou z inej osobnej prehliadky. Navyše jeho nestrannosť alebo
objektívnosť nebola spochybnená žiadnym vykonaným dôkazom na hlavnom pojednávaní.
Na základe výsluchu svedka D. tak súd ustálil, že námietky obžalovaného vo vzťahu k priebehu osobnej
prehliadky obžalovaného sú dôvodné, pretože z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané,
že svedkovi D., ešte pred vykonaním prehliadky osobného motorového vozidla E. F. síce oznámil,
že bude nezúčastnená osoba, avšak neuviedol mu vopred pri akom úkone, z čoho jasne možno

konštatovať, že bolo z vykonaného dokazovania preukázané, že svedok D. nebol riadne pribratý ani
k úkonu prehliadky motorového vozidla, a už vôbec k osobnej prehliadke obžalovaného. Súd je toho
názoru, že nezúčastnená osoba sa priberá ku konkrétnemu úkonu a bezprostredne pred týmto úkonom,
napr. domovej prehliadke, osobnej prehliadke, prehliadke iných priestorov, a nie do trestného konania
ako celku, a preto nezúčastnená osoba nemohla byť pribratá všeobecne do trestného konania, tak ako

to urobili OČTK v tomto prípade. Takýto postup súd považoval za nesprávny a v rozpore so zákonom.
Svedok D. mal byť nezúčastnenou osobou pri troch úkonoch, a napriek tomu, že podľa svedka E.
F. mu bolo čítané poučenie minimálne pri dvoch (prehliadka osobného motorového vozidla, osobná
prehliadka), tento nevedel, čo je jeho úlohou, ani aká je to dôležitá úloha byť nezúčastnenou osobou.
Teda nedošlo ani k poučeniu nezúčastnenej osoby v súlade s príslušným právnym predpisom. Osobná

prehliadka obžalovaného tak nebola vykonaná v súlade so zákonom, nakoľko nebola k úkonu riadne
pribratá nezúčastnená osoba.
Z vykonaného dokazovania výsluchom svedka D. súd ďalej ustálil, že sa nenachádzal ani priamo pri
osobnej prehliadke obžalovaného, ktorá sa vykonávala v chodbe č. 1 na konci ktorej je umiestnená
zamrežovaná predbežka, kde bol obžalovaný umiestnený počas osobnej prehliadky, keďže bolo

preukázané, že tento konzistentne celý čas vypovedal, že sa nachádzal po celý čas na chodbe č. 2,
kde sa pohyboval. Z výpovede svedka D. vyplýva, že ho priamo ku osobnej prehliadke obžalovaného
ani nikto neprizval.
Na základe výpovede svedka E. F. a svedka G. C. mal tiež súd pochybnosti o tom, ako mohli
obžalovaného správne poučiť, keď obaja zhodne uvádzali, že svedok D. mal byť len prítomný pri osobnej

prehliadke nič viac, nakoľko úlohou nezúčastnenej osoby je nielen túto postaviť do miestnosti kde sa
úkon vykonáva (čo v tomto prípade ani neurobili), ale ju poučiť, že jej prítomnosť má význam z toho
hľadiska, že je nestranným pozorovateľom priebehu osobnej prehliadky, teda zrakom a sluchom vníma
to ako celý úkon prebieha a nie, že nemá žiadnu úlohu, len byť prítomný, ako to prezentovali pri svojich
výpovediach v tejto trestnej veci.

Z výpovede svedka D. tiež možno ustáliť, že tento nesledoval celý priebeh osobnej prehliadky
obžalovaného, pričom počas osobnej prehliadky strážil aj druhého podozrivého, pričom súdu nie je
doposiaľ zrejmé ako sa súčasne mohol fyzicky pozerať aj na obžalovaného aj na druhého podozrivého
zároveň, keď sa nachádzali v rôznych miestnostiach. Skutočnosť, že nesledoval celý priebeh osobnej
prehliadky bolo potvrdené aj tým, že nevedel potvrdiť, čo sa našlo pri osobnej prehliadke, odkiaľ to

vypadlo, aký to malo tvar, a ani, že uvedené predmety vypadli práve obžalovanému. To, že nikto z OČTK
svedka D., (ktorého mali v prvom rade riadne pribrať ako nezúčastnenú osobu) neprizval priamo k úkonu
je chybou OČTK, ktorý majú zabezpečiť vykonávanie osobnej prehliadky v súlade s ust. Trestného
poriadku a zabezpečiť tak prítomnosť zákonom predpísaných osôb.
Celá osobná prehliadka obžalovaného trvala 8 minút a odohrávala sa v jednej miestnosti, teda aj

vzhľadom na krátky čas daného úkonu nebol dôvod, aby všetky predpísané osoby po celý čas nezotrvali
pri úkone. Z vykonaného dokazovania tiež nevyplynula žiadna hrozba, ktorá by hrozila svedkovi D., z
jehoúčastipriamovmiestnosti,kdesavykonávalaosobnáprehliadkaobžalovaného,keďžezozápisnice
o osobnej prehliadke vyplýva, že obžalovaný spolupracoval a svedok D. na hlavnom pojednávaní
uviedol, že nevzhliadol u neho problémy v správaní. Neexistovali tu tak ani okolnosti v zmysle § 105

ods. 3 Trestného poriadku.
Poslednou otázkou, ktorú mal súd vyhodnotiť bolo, že, či sa svedok D. pozeral (aspoň z toho čo jedným
okom videl) zo záujmu, alebo preto, že bol nezúčastnenou osobou. Tu súd uvádza, že svedok D. sa
mohol pozerať len zo záujmu, nakoľko nevedel, že je nezúčastnenou osobou pri tomto úkone, a preto sanemohol z tohto dôvodu ani pozerať na oosbnú prehliadku obžalovaného, čo vyplynulo z jeho výsluchu
na predposlednom hlavnom pojednávaní.
Dôveryhodnosť svedeckej výpovede svedka E. F. znižovala aj tá skutočnosť, že tento nevedel vo

výpovedi ani uviesť podľa akého právneho predpisu mal svedka D. poučiť, keď najskôr spomínal Trestný
poriadok, potom Trestný zákon (pričom nie je nutné, aby vedel presné zákonné ustanovenia spamäti
ale aspoň konkrétny právny predpis), okrem toho svedok E. F. tvrdil, že poučenie svedkovi D. čítal a
svedok G. C., že ho len neformálne poučili, teda aj z uvedeného je evidentné, že ich výpovede nie sú
konzistentné a osobná prehliadka obžalovaného neprebiehala v súlade s Trestným poriadkom tak ako

tvrdili. Svedok G. C. tiež najskôr uvádzal, že svedok D. sa nachádzal dva a pol metra od obžalovaného
pri vykonávaní osobnej prehliadky, avšak v zapätí vo svojej výpovedi uvádzal, že ak aj stál pri zárubni tak
tesne za ním, to znamená, že ani G. C. a ani svedok D. nestáli od obžalovaného dva a pol metra, ak stáli
pri zárubni, keďže túto chodbu č. 1 popisovali tak, že je evidentné, že táto mala viac ako dva a pol metra.
Súdu sa tiež javí výpoveď svedka E. F. nevierohodná z toho hľadiska, že bol síce veliteľ výjazdu, teda
velil celému výjazdu, avšak tento nevedel uviesť, či sa mestskí policajti podieľali na prevoze podozrivých

alebo kto dokonca strážil podozrivých na OO PZ, a preto má aj v tomto smere súd pochybnosti o tom,
ako dôsledne postupoval pri plnení si svojich povinností pri tomto výjazde, keď vlastne ani nevedel, čo
je koho úlohou, pritom on celý výjazd viedol.
Keďže osobná prehliadka obžalovaného bola vykonaná v rozpore so zákonom, ktorá bola rozhodujúcim
dôkazným prostriedkom pri ktorej bola nájdená psychotropná látka metamfetamín - táto tak bola tak

získaná v rozpore so zákonom, a preto súd na ňu nemôže prihliadať pri rozhodovaní vo veci samej, a
keďže v konaní nebol vykonaný iný dôkaz, ktorý by bez dôvodných pochybností preukazoval spáchanie
skutku, pre ktorý je obžalovaný trestne stíhaný, súd dospel k záveru, že nebolo dokázané, že sa skutok
stal.
Súd dospel k odlišnému rozhodnutiu oproti svojmu prvému rozsudku, na základe doplneného

dokazovania na hlavnom pojednávaní a po vyhodnotení jednotlivých svedeckých výpovedí z pohľadu
pozície, ktorú v tom čase zastávali a aký to mohlo mať vplyv na ich výpoveď, a následne súd ustálil, ktorá
výpoveď bola nosná pre vyvrátenie alebo potvrdenie námietok obžalovaného a na základe vykonaného
dokazovania tak dospel k záveru uvedenom vo výroku tohto rozsudku.
Súd k tvrdeniam v rámci záverečnej reči obžalovaného ešte dopĺňa, že k námietke o kombinovanej

hliadke, ktorej súčasťou bol aj svedok D. sa vyjadril súd vyššie v texte. Súd taktiež neskúmal, či
psychotropné látky boli obžalovaného z toho dôvodu, že psychotropné látky boli nájdené pri osobnej
prehliadke, ktorá bola v rozpore so zákonom, teda už súd nemohol ani bližšie skúmať, komu tieto patrili,
keďže boli zabezpečené prostredníctvom nezákonného dôkazného prostriedku.
Čo sa týka tvrdení prokurátora v rámci záverečnej reči, súd poukazuje na uznesenie krajského súdu zo

dňa 18. októbra 2022, sp. zn. 5To/142/2022, kde súdu bolo vytknuté, že sa nezaoberal vyhodnotením
jednotlivýchvýpovedí,pričomprokurátorvyhodnotilzákonnosťvykonanejosobnejprehliadkenazáklade
výpovedísvedkovE.F.aG.C.,pričomzvýpovedesvedkaD.nekritickypoukázalnačastijehovýpovede,
bez toho, aby tieto vyhodnotil v celom kontexte jeho výpovede, pričom názor prokurátora o tom, že
svedok D. bol riadne pribratý k úkonu osobnej prehliadky obžalovaného ešte pred vykonaním prehliadky

vozidla bol podľa názoru súdu v rozpore s vykonaným dokazovaním, s čím sa súd náležite vysporiadal
vyššie v odôvodnení rozsudku.“
14. Odvolací súd nepovažuje za potrebné v tomto svojom rozhodnutí opakovať obsah svedeckých
výpovedí a iných vykonaných dôkazov, keďže tak v dostatočnom rozsahu urobil prvostupňový súd.
Rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu tvoria jednotu, preto nie je potrebné na tomto

mieste opakovať odôvodnenie, ktoré prvostupňový súd uviedol v napadnutom rozsudku vecne správne,
zrozumiteľne a v dostatočnom rozsahu.
15. Podstatou odvolacích námietok prokurátora je nesúhlas so závermi súdu, ktorý vyhodnotil osobnú
prehliadku obžalovaného ako vykonanú v rozpore so zákonom. Prokurátor na rozdiel od okresného
súdu má z vykonaného dokazovania za dostatočne preukázané, že C. D. bol pribratý ako nezúčastnená

osoba k osobnej prehliadke, že mu bolo čítané poučenie nezúčastnenej osoby. Rovnako má za to,
že bolo dostatočným spôsobom objasnené, že nezúčastnená osoba pozorovala osobnú prehliadku
obžalovaného s vedomosťou, že je nezúčastnená osoba (a zároveň zo zvedavosti) a že nie je podstatné,
v akej vzdialenosti od vykonávanej osobnej prehliadky sa pohyboval, keďže mal prehliadku vidieť, mal
dobrý výhľad, pričom nie je úlohou nezúčastnenej osoby byť pri procesnom úkone bezprostredne pri

obžalovanom a policajtovi, ktorý procesný úkon vykonáva, a to aj z bezpečnostného hľadiska.
16. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v záujme náležitého zistenia skutkového stavu
veci vykonal všetky relevantné dôkazy, ktoré mal k dispozícií, a to pri uplatnení všetkých základných
zásad, ktoré trestný proces upravujú. Pokiaľ ide o odôvodnenie rozsudku, toto zodpovedá zákonnýmpožiadavkám vyplývajúcim z ust. § 168 Trestného poriadku. Prokurátor síce namieta v podanom
odvolaní aj rozhodnutie súdu o odmietnutí prokurátorom navrhovaného dôkazu – konfrontáciu
nezúčastnenej osoby so svedkami F. a C. (ktoré odôvodnil okresný súd tým, že ide o objasňovanie

okolností, ktoré možno zistiť inými už skôr vykonanými dôkazmi), avšak prokurátor opomenul, že
v konaní pred súdom už bola konfrontácia osôb E. F. a C. D. a tiež konfrontácia osôb G. C. a C.
D. vykonaná. Okresný súd skutočnosti, ktoré z vykonaných konfrontácií vyplynuli, premietol aj do
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (na stranách 9 a 10).
17. V zmysle vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu pri predchádzajúcom rozhodovaní

o odvolaní bol prvostupňový súd povinný ustáliť zákonnosť osobnej prehliadky obžalovaného, a to
primárne za základe výpovede nezúčastnenej osoby a v prípade vzniku rozporov sa s nimi relevantným
spôsobom vysporiadať, vrátane ustálenia či bol C. D. pribratý ako nezúčastnená osoba k vykonaniu
osobnej prehliadky, ak áno, či sa vykonania prehliadky zúčastnil a ak áno, či sa jej účastnil s vedomím,
že vystupuje ako nezúčastnená osoba.
18. Prvostupňový súd doplnil dokazovanie výsluchom svedka D.. Ako bolo uvedené vyššie, odmietol

návrh prokurátora na doplnenie dokazovania konfrontáciami nezúčastnenej osoby so svedkami F. a C.,
pričom s týmto postupom sa odvolací súd stotožňuje, ako už uviedol aj v bode 16 tohto odôvodnenia.
Prokurátor v odôvodnení svojho odvolania okrem iného poukazuje pri hodnotení vykonaných dôkazov
a možných rozporov vo svedeckých výpovediach C. D., či E. F. z roku 2022 (resp. pri vyhodnotení toho,
že si už svedkovia na určité okolnosti nespomenuli) na dobu, ktorá už uplynula od spáchania skutku

a zdôrazňuje, že je nevyhnutné prihliadať na obsah ich skorších výpovedí, nakoľko sú bezprostrednejšie
a obsahovo podrobnejšie, a nie je možné od svedkov požadovať, aby si pamätali detailné podrobnosti
s odstupom mnohých mesiacov. Na druhej strane prokurátor žiadal na hlavnom pojednávaní v roku 2024
(apoukázalnatovpodanomodvolaní)zaúčelompreukázaniaaodstráneniarozporuopriebehuosobnej
prehliadky, vykonať konfrontácie svedkov, s tým, že by tieto úkony mohli objasniť danú skutočnosť.

Ak si však už v roku 2022 svedkovia nevedeli, aj pre odstup času, spomenúť na niektoré okolnosti
a podrobnosti, je nepravdepodobné, že by tak spravili s odstupom ďalších dvoch rokov, prípadne neskôr.
Obzvlášť ak už boli prokurátorom navrhované úkony pred súdom vykonané.
19. Odvolací súd sa plne stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku prvostupňovým súdom ako
aj s jeho záverom o oslobodení obžalovaného spod podanej obžaloby z dôvodu, že nebolo preukázané,

že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
20. Pokiaľ uložil odvolací súd pri vyhodnocovaní osobnej prehliadky obžalovaného povinnosť ustáliť jej
zákonnosť primárne na základe výpovede nezúčastnenej osoby, a prvostupňový súd v snahe odstrániť
vzniknuté rozpory vo výpovediach doplní dokazovanie aj opätovným výsluchom svedka (nezúčastnenej
osoby), pričom zo všetkých vykonaných dôkazov zostane pochybnosť o tom, či bol svedok riadne

pribratý k úkonu prehliadky motorového vozidla a najmä k úkonu osobnej prehliadky obžalovaného, ak
zostane pochybnosť k tomu, či bol svedok ako nezúčastnená osoba správne poučený a aj pochybnosť
k tomu, či svedok ako nezúčastnená osoba sa tejto prehliadky aj riadne zúčastnil a sledoval jej priebeh
tak, aby vedel potvrdiť, čo sa pri nej a kde našlo, potom je záver prvostupňového súdu o tom, že osobná
prehliadka obžalovaného nebola vykonaná v rozpore so zákonom, správny. Prvostupňový súd sa riadne

a dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými vykonanými dôkazmi, a to nielen výpoveďou ( resp.
výpoveďami) svedka C. D. ako nezúčastnenej osoby, ale jednotlivé výpovede svedkov vyhodnocoval
jednotlivo aj v súhrne, a vysporiadal sa aj s tým, aké okolnosti mohli mať vplyv na dôveryhodnosť
jednotlivých svedkov.
21. Prokurátor zdôrazňuje, že svedok C. D. potvrdil pred súdom dňa 2.12.2024, že mu bolo uvedené,

že bude vystupovať ako nezúčastnená osoba. Prvostupňový súd však správne poukázal na to, že
podľa vlastnej výpovede svedka z 2.12.2024 mu na mieste (pri zastavenom motorovom vozidle) síce
povedali, že bude vystupovať ako nezúčastnená osoba, avšak nielen pred súdom dňa 2.12.2024 ale
ani pri skoršej výpovedi pred súdom neuviedol nijaké ďalšie konkrétne skutočnosti, z ktorých by bolo
možné bez dôvodných pochybností vyvodiť, že bol riadne pribratý ako nezúčastnená osoba. V bode 19

odôvodnenia napadnutého rozhodnutia správne poukázal prvostupňový súd na to, že svedkovi – podľa
jeho vlastnej výpovede - nebolo povedané k akému úkonu ho priberajú, neuviedli mu nič bližšie, nebol
prizvaný priamo k osobnej prehliadke, a z jeho vlastnej výpovede vyplynulo tiež, že mal za úlohu strážiť
druhého podozrivého. Prokurátor spochybňuje tieto závery súdu poukazovaním na výpoveď svedka F.,
ktorý mal uviesť pred súdom, že on sám poučil jedného člena mestskej polície, že bude vystupovať ako

nezúčastnená osoba. Uvedené tvrdenie svedka F. o poučení nezúčastnenej osoby svedok C. D. sám
nepotvrdil. Nie je možné odstrániť už ani pochybnosť o tom, či svedkovia F. a I. mali poučiť svedka D.
len pred vykonaním prehliadky iných priestorov (motorového vozidla), alebo aj pred vykonaním osobnej
prehliadky. Svedok D. zotrval na tom, že na útvare polície bol za účelom asistencie pri strážení osôb. Ajpodstatou ďalších odvolacích námietok prokurátora je poukazovanie na časť výpovedí svedkov F. a C..
Avšak tak ako prokurátor poukázal na tú časť výpovede svedka F., že poučil nezúčastnenú osobu pri
úkone prehliadky vozidla a aj pri osobnej prehliadke, treba poukázať aj na ďalšiu časť jeho výpovede,

kde uvádza, že svedkovi uviedol, že „je možné že bude ako nezúčastnená osoba“, ďalej že „na budove
súhlasil, že bude nezúčastnená osoba dodatočne“, že si „nepamätá si na základe čoho sa nezúčastnená
osoba dostavila k osobnej prehliadke“ a že „po poučení mu možno neformálne dodal, čo bude jeho
úlohou, nepamätá si, či to bolo tak naozaj“.
22. Bolo povinnosťou prvostupňového súdu vysporiadať sa s rozpormi a pochybnosťami, ktoré zostali po

vykonaní všetkých dôkazov, pričom prvostupňový súd vyhodnocoval vykonané dôkazy nielen jednotlivo
z hľadiska kompaktnosti výpovedí, z hľadiska toho, či si nerozporujú vnútorne, ale aj vo vzájomných
súvislostiach. Je pravdou, že Trestný poriadok exaktne neupravuje obsah poučenia a tiež že svedok
F. vedel uviesť o čom svedka poučil aj keď nevedel odcitovať ustanovenia. Dôveryhodnosť výpovedí
svedkov však prvostupňový súd nespochybnil len na základe toho, či svedok F. dokázal zopakovať
príslušné znenie poučenia. Skutočnosť, že zápisnicu o vykonaní osobnej prehliadky podpísal tak

poverený príslušník PZ ako aj nezúčastnená osoba, neznamená sama o sebe, že iba z obsahu zápisnice
možno bez pochybností ustáliť či bol zaisťovací úkon v súlade so zákonom. Prokurátor v podanom
odvolaní poukazuje na jednotlivé časti výpovedí svedkov, z ktorých má za to, že osobná prehliadka
prebehla v súlade so zákonom a na jej základe získaný (zaistený) dôkaz je a môže byť rozhodujúcim
dôkazom pri uznaní obžalovaného za vinného. Opakovane však treba uviesť, že prvostupňový súd sa

podrobne vysporiadal s každou časťou výpovede svedkov, v ich vzájomných súvislostiach, aj vo vzťahu
k rozporom medzi nimi. Ak prokurátor zdôrazňuje, že svedok C. D. už v prípravnom konaní tvrdil, že videl
ako mu (obžalovanému) robili prehliadku, mal dobrý výhľad, policajti mu nezakrývali výhľad, videl ako to
dvíhali, videl ako sa vyzliekal..., potom treba poukázať aj na to, že odvolací súd už v predchádzajúcom
rozhodnutí upozornil, že je nevyhnutné rozlišovať, či svedok sledoval osobnú prehliadku aj s vedomím,

že vystupuje pri nej ako nezúčastnená osoba. V ďalšom možno odkázať na odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia v bodoch 25 až 29.
23. Z vyššie uvedených dôvodov tunajší súd vyhodnotil odvolanie prokurátora ako nedôvodné, a preto
ho podľa § 319 Trestného poriadku zamietol.
24. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.