Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. január 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-2S/42/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6021200517
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:6021200517.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M.

(sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a Mgr. Miroslavy Fodor, v
právnej veci žalobcu: A. B., bytom: C. XXXX/X, XXX XX D., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, IČO:35
270 578, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s. r. o., so sídlom Bajkalská 13,
821 02 Bratislava, IČO: 36 860 662, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so
sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
101967886/2021 zo dňa 18.10.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania
Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

1. Daňový úrad Bratislava (ďalej len „správca dane“) vydal rozhodnutie č. 101096907/2021 zo dňa
24.06.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 zákona
č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) uložil žalobcovi pokutu vo výške X.XXX,XX eur za
správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) daňového poriadku – uvedenie v daňovom priznaní dane
z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie február 2017 nižšej ako daň, ktorú mal uviesť.

2. Správca dane uviedol, že Daňový úrad Bratislava vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 5.736,71 eur
rozhodnutím č. 101417052/2020 zo dňa 09.09.2020 (ďalej len „prvostupňové podkladové rozhodnutie“),
pričom uvedené bolo vyhodnotené ako podkladové rozhodnutie.

3. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 16.07.2021, pričom namietol,
že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané predčasne, pretože prebiehalo súdne konanie vo veci
preskúmania podkladových rozhodnutí a navrhol predmetné konanie prerušiť, a to do času skončenia
súdneho konania.

4. Na podklade podaného odvolania vydal žalovaný rozhodnutie č. 101967886/2021 zo dňa 18.10.2021

(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný uviedol, že
prvostupňové podkladové rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej
republiky č. 101885875/2020 zo dňa 02.12.2020 (ďalej len „druhostupňové podkladové rozhodnutie“a spolu s prvostupňovým podkladovým rozhodnutím ďalej len „podkladové rozhodnutia“), pričom
podkladové rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 09.12.2020.

5. Žalovaný uviedol, že správca dane pri vydaní prvostupňového rozhodnutia dodržal všetky zákonné
normy, pričom uviedol, že skutočnosť, že voči podkladovým rozhodnutiam bola podaná správna žaloba
nezakladá dôvod na to, aby nebola daňovému subjektu pri splnení všetkých zákonných podmienok
uvedených v § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 daňového poriadku vyrubená sankcia. Žiadne zákonné
ustanovenie neukladá správcovi dane povinnosť v prípade začatia súdneho konania súvisiaceho

s danou vecou pristúpiť k uloženiu sankcie až po jeho právoplatnom skončení.

II.
Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

6. Žalobca podal na Krajský súd v Banskej Bystrici správnu žalobu zo dňa 16.12.2021 (ďalej len

„žaloba“), neskôr postúpenú na Krajský súd v Bratislave, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti
napadnutého rozhodnutia, prvostupňového rozhodnutia a ich zrušenia. Žalobca mal za to, že napadnuté
rozhodnutie je nezákonné a vychádza z nesprávneho skutkového a právneho stavu veci.

7. Žalobca mal za to, že s odkazom na § 61 ods. 1 písm. a) daňového poriadku vyplynula povinnosť

žalovaného prerušiť konanie, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke, pričom
v predmetnom prípade to bolo súdne konanie vo veci preskúmania podkladových rozhodnutí. Žalovaný
mal o uvedenom konaní vedomosť, a preto mal obligatórne konanie o uložení sankcie prerušiť. Žalobca
uviedol,že§61ods.1písm.a)daňovéhoporiadkuukladápovinnosťsprávcovidaneprerušiťkonanie,ak
má vedomosť o konaní ohľadom predbežnej otázky. Žalobca bol názoru, že nie je možné uložiť sankciu

vopred – pokiaľ prebieha súdne konanie na Krajskom súde v Banskej Bystrici. Žalobca tak videl v konaní
žalovaného nedostatočne zistený skutkový stav veci a nesprávne právne posúdenie.

III.
Vyjadrenie žalovaného

Ďalšie podania účastníkov konania

8. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 01.07.2022, pričom zotrval na napadnutom rozhodnutí.
Žalovaný vyjadril nesúhlas so žalobnými námietkami a uviedol, že napadnuté rozhodnutia vychádzajú
z riadne zisteného skutkového stavu, sú jasné, zrozumiteľné a obsahujú všetky zákonné náležitosti

podľa daňového poriadku.

9. Žalovaný zotrval na tom, že prebiehajúce súdne konanie nemá vplyv na konanie o uložení pokuty,
pričom v predmetnom súdnom konaní nebol ani priznaný odkladný účinok podanej žalobe. Pokuta
bola uložená na základne právoplatných podkladových rozhodnutí a tento postup žalovaný považuje

za správny a zákonný. Z dôvodu, že v predmetnom prípade došlo k naplneniu všetkých zákonných
skutočností uvedených v § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 daňového poriadku bol správca dane nielen
oprávnený, ale aj povinný žalobcovi pokutu uložiť.

10. K povinnosti prerušiť predmetné konanie žalovaný uviedol, že sa jedná o subjektívny názor, nemajúci

oporu v zákone. Vedené súdne konanie nebolo dôvodom na prerušenie konania, pričom uvedené
vychádza aj z § 155 ods. 13 daňového poriadku, v zmysle ktorého, ak bola, resp. bude novým
právoplatným rozhodnutí suma rozdielu dane alebo suma nároku podľa osobitných predpisov upravená,
upraví sa alebo sa zruší z úradnej moci aj pokuta uložená podľa § 155 ods. 1 písm. f) daňového poriadku;
novým rozhodnutím o pokute sa pôvodné rozhodnutie zrušuje.

11. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli podané.

IV.
Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov

12. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd
v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajskéhosúdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je
od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa
predchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce

Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec
náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. BA-2S/42/2022.

13. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou
napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako

vyplývali z obsahu žaloby, ako aj z hľadísk uvedených v § 195 písm. a) až e) zákona č. 162/2015 Z. z.
Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), keďže žaloba je žalobou vo
veciach správneho trestania a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a s odkazom na § 190 SSP
žalobu zamietol.

14. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, pretože ani jeden

z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) a súd má zároveň za
to, že sú splnené ďalšie procesné podmienky na prejednanie veci bez pojednávania. Termín verejného
vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 14.01.2026 (§ 137 ods.
4 SSP).

15. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna
2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie
je dotknuté.

16. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
17. Podľa § 61 ods. 1 písm. a) daňového poriadku, správca dane daňové konanie preruší, ak má
vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke.

18. Podľa § 154 ods. 1 písm. e) daňového poriadku, správneho deliktu sa dopustí ten, kto uvedie
v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní daň, ktorá je nižšia ako daň, ktorú mal
v daňovom priznaní uviesť.

19. Podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 daňového poriadku, správca dane uloží pokutu vo výške

trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ročne zo sumy, o ktorú správca
dane zvýšil rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní daň uvedenú v daňovom priznaní alebo
dodatočnom daňovom priznaní alebo zaplatenú podľa osobitných predpisov bez podania daňového
priznania, za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) a f).

20. Predmetom správneho súdneho prieskumu bol súdny prieskum zákonnosti napadnutého
rozhodnutia, na podklade ktorého žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie, pričom správca dane
vyrubil žalobcovi pokutu za správny delikt – uvedenie v daňovom priznaní DPH za zdaňovacie obdobie
február 2017 nižšej ako daň, ktorú mal uviesť.

21. Pokiaľ žalobca namietal, že bol sankcionovaný za niečo, čo je v súčasnosti predmetom správneho
súdneho prieskumu, tak táto námietka je nedôvodná. Vo svojej námietke žalobca vychádzal z mylného
predpokladu, že možnosť podania správnej žaloby proti podkladovým rozhodnutiam bráni správcovi
dane začať administratívne konanie a rozhodnúť o správnom delikte, ktorého sa žalobca dopustil
konaním opísaným v prvostupňovom rozhodnutí a napadnutom rozhodnutí. Hoci právny poriadok

Slovenskej republiky umožňuje účastníkom administratívneho konania, ktorí tvrdia, že ich práva alebo
právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy,
podať správnu žalobu a správny súd poskytuje ochranu takýmto právam alebo právom chráneným
záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, ide o prieskum právoplatných
a vykonateľných rozhodnutí. Uvedené tak ani neznamená, že prebiehajúce správne súdne konanie

predstavuje konanie o predbežnej otázke, pre ktoré je nutné daňové konanie prerušiť.

22. Pojem právoplatnosť a vykonateľnosť je v našom právnom poriadku definovaný jednoznačne.
Právoplatným sa stáva rozhodnutie vtedy, ak už nie je možné napadnúť ho riadnym opravnýmprostriedkom. Pojem vykonateľnosť rozhodnutia súvisí s jeho právoplatnosťou a spája sa s
rozhodnutiami, ktoré podľa osobitného predpisu zakladajú, menia, zrušujú alebo deklarujú práva,
právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo

dotýkajú, resp. ukladajú účastníkovi konania povinnosť plniť, konať alebo nekonať. Ide o takú vlastnosť
rozhodnutia, ktorá spôsobuje, že povinnosť uloženú v rozhodnutí možno priamo a bezprostredne vynútiť
zákonnými prostriedkami.

23. Rozhodnutia správnych orgánov vydané v poslednom stupni (proti ktorým nie je prípustný riadny

opravný prostriedok – v predmetnom prípade druhostupňové podkladové rozhodnutie) sú vykonateľnými
i v prípadoch, kedy je proti nim podaná všeobecná správna žaloba, pokiaľ osobitný predpis neustanovuje
inak. Zákonodarca tak rozlišuje medzi situáciou, kedy ide o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu,
ktorý rozhodol v poslednom stupni, je podaná správna žaloba, o ktorej rozhoduje súd, a úkonom
procesnej obrany v rámci konania pred správnym orgánom (podanie odvolania), kedy príslušný právny
predpis zväčša pripúšťa odkladný účinok takéhoto úkonu.

24. Daňový poriadok pri podaní správnej žaloby proti rozhodnutiu o vyrubení rozdielu dane
(v predmetnom prípade voči podkladovým rozhodnutiam) odloženie vykonateľnosti neustanovuje.
Vychádzajúc z § 184 SSP platí, že vo všeobecnosti podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok,

ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Správny súd môže na návrh žalobcu a po
vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok (§ 185 SSP).

25. Ako vyplýva z administratívneho spisu, žalovaný vydal podkladové rozhodnutia, pričom podkladové
rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 09.12.2020. Súčasne, § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 daňového

poriadku (ustanovenie, na podklade ktorého bola žalobcovi uložená sankcia) stanovuje, že „správca
dane uloží pokutu“, a teda sa jedná o zákonnú a obligatórnu povinnosť správcu dane – správca dane je
tak povinný uložiť pokutu v prípade, ak sú naplnené všetky znaky správneho deliktu. Správca dane tak
nemohol postupovať inak, ako vydať prvostupňové rozhodnutie a napadnuté rozhodnutie (na podklade
právoplatných podkladových rozhodnutí) a uložiť žalobcovi sankciu.

26. V posudzovanom prípade tak boli podkladové rozhodnutia (teda prvostupňové podkladové
rozhodnutie a druhostupňové podkladové rozhodnutie) v čase vydania prvostupňového rozhodnutia
a napadnutého rozhodnutia právoplatné a vykonateľné, pričom ich vykonateľnosť nebola odložená ani
po podaní správnej žaloby – opak ani žalobca v súdnom konaní netvrdil. Podľa názoru správneho súdu

tak nejestvoval dôvod, pre ktorý by mal správca dane a následne žalovaný prerušiť daňové konanie
o uložení pokuty podľa § 61 ods. 1 písm. a) daňového poriadku.

27. To, že prebiehajúce správne súdne konanie nemožno považovať za konanie o predbežnej otázke
(a teda konanie, pre ktoré je nutné prerušiť daňové konanie o uložení pokuty) potvrdzuje aj to, že

právny poriadok Slovenskej republiky obsahuje právny nástroj, ktorý žalobcovi poskytuje možnosť
dosiahnuť zmenu výšky pokuty za predmetný delikt, príp. úplné zrušenie takéhoto rozhodnutia aj
dodatočne (aj v prípade, ak by správny súd zrušil podkladové rozhodnutia), pričom túto zákonnú
možnosť viaže na právoplatnú zmenu samotnej sumy rozdielu dane, od ktorej sa odvíja výška pokuty.
Ustanovenie § 155 ods. 13 (resp. ods. 14 – v znení účinnom ku dňu vydania tohto rozsudku) daňového

poriadku totiž určuje, že ak bola „novým právoplatným rozhodnutím suma rozdielu dane alebo suma
nároku podľa osobitných predpisov upravená“, upraví sa alebo sa zruší z úradnej moci pokuta uložená
podľa odseku § 155 ods. 1 písm. f) daňového poriadku; ako aj to, že novým rozhodnutím o pokute
sa pôvodné rozhodnutie zrušuje. Žalobca však neuviedol, či došlo k zrušeniu podkladových rozhodnutí
a vydaniu nových. V tejto súvislosti je potrebné akcentovať, že ustanovenie § 155 ods. 13 (resp. ods. 14)

daňového poriadku neuvádza ako právny základ pre zmenu rozhodnutia o pokute len vlastné zrušenie
alebo zmenu rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní, ale dôvodom pre takúto zmenu má byť
úprava(rozumej:zmena)samotnejsumyrozdieludane,ktorájezákladomprevýpočetpokuty.Podstatné
ale je, že daňový poriadok myslí na situácie, kedy by došlo k zrušeniu podkladových rozhodnutí,
čo automaticky vylučuje nutnosť prerušenia daňového konania z dôvodu prebiehajúceho správneho

súdneho konania.

28.Vprípade,žebyvrámcisprávnehosúdnehoprieskumudošlokzrušeniupodkladovýchrozhodnutí(či
užsprávnymsúdomalebokasačnýmsúdom)anáslednebyvnovomvyrubovacomkonaníprávoplatnýmrozhodnutím došlo k úprave rozdielu dane (t. j. došlo by k materiálnej zmene v rozhodnutiach, a to v časti
sumy rozdielu dane), žalobcovi by v takom prípade patrila zákonná ochrana spočívajúca v povinnosti
orgánu verejnej moci pokutu ustáliť tak, aby zodpovedala tomuto novému rozdielu dane, príp. ju zrušiť

en bloc. Neuplatnenie tohto postupu zo strany príslušného orgánu by zároveň mohlo byť vnímané
ako jeho nečinnosť (obdobne aj rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4Sfk/9/2024 zo dňa 22.01.2025).

29. Správny súd posudzoval, či v konaní pred orgánom verejnej správy nedošlo k niektorej z vád

vymedzených v § 195 písm. a) až e) SSP, pričom správny súd konštatuje, že nezistil ani niektorú z
týchto vád, ktoré by odôvodňovali postupovať v zmysle § 196 SSP a následne by mohli viesť k zrušeniu
napadnutého rozhodnutia. Vychádzajúc z uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že
postup správcu dane a žalovaného bol súladný so zákonom. Na podklade daného tak správny súd
dospel k nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju s odkazom na § 190 SSP zamietol.

30. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP, keď žalovanému aj napriek úspechu
v súdnom konaní nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy v konaní nevznikli.

31. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho
doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. a) SSP).
Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).