Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Najvyšší Správny súd

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Petra Príbelská, PhD.

Oblasť právnej úpravy – Správne právoOstatné

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Svk/11/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8020200001
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Príbelská

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:8020200001.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry

Príbelskej, PhD. a členov senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M. a Mgr. Petra Macha, PhD. (sudca
spravodajca), v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): F. O., trvale bytom S. XXX/XX, O., zastúpeného
JUDr. Jozefom Vaškom, advokátom, so sídlom Szakkayho 1, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo
dopravy Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. sp. 27896/2019/SCDPK/76448 z 28. októbra 2019, v konaní o kasačnej
sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/1/2020-69 z 22. septembra 2022,
takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky mení rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k.
3S/1/2020-69 z 22. septembra 2022 tak, že zrušuje rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby
Slovenskej republiky č. sp. 27896/2019/SCDPK/76448 z 28. októbra 2019 a vec vracia žalovanému na
ďalšie konanie.

II. Sťažovateľovi sa voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania pred správnym súdom
a kasačným súdom.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Okresný úrad Prešov, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií (ďalej aj „okresný úrad")
podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb., o správnom konaní (správny poriadok) vydal rozhodnutie číslo
spisu: OU-PO-OCDPK-2019/020322-07 z 1. augusta 2019 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie"), ktorým
dodatočne vybral od žalobcu správny poplatok vo výške 5.000,- eur za nadmernú dopravu, ktorá bola
vykonaná bez povolenia dňa 21. marca 2019 s motorovým vozidlom s ev. číslom O

2. Žalovaný (vtedy „Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky") rozhodnutím č. sp.
27896/2019/SCDPK/76448 z 28. októbra 2019 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie") zmenil podľa § 59
ods. 2 Správneho poriadku prvostupňové rozhodnutie tak, že z prvostupňového rozhodnutia sa vypustili
slová „IČO: 34412140". Vo zvyšnej časti bolo prvostupňové rozhodnutie potvrdené.

3. Dôvodil, že dopravca je povinný pred uskutočnením nadmernej dopravy získať povolenie cestného
správneho orgánu na zvláštne užívanie pozemných komunikácií podľa § 8a ods. 1 zákona č. 135/1961

Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení účinnom k 21. marcu 2019, a to zaplatením
správneho poplatku podľa položky 80 Sadzobníka správnych poplatkov, tvoriaceho prílohu zákona č.
145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Ak dopravca nesplní túto zákonom
uloženú povinnosť, vystavuje sa na základe kontrolného merania a oznámenia správcu pozemnýchkomunikácií riziku vybratia dodatočne zvýšeného správneho poplatku, a to rozhodnutím cestného
správneho orgánu v súlade s § 8b ods. 6 cestného zákona, pričom cestný správny orgán pri výpočte
zvýšeného správneho poplatku postupuje podľa písm. a) bodu 2 Položky 80 v spojení s bodom 3 časti

Splnomocnenie Položky 80 Sadzobníka.

4. Podľa žalovaného dopravcom je v tomto prípade žalobca, a za dodržanie prípustných hmotnostných
limitov stanovených vyhláškou č. 134/2018 Z. z. zodpovedá výlučne dopravca.

5. Doplnil, že definícia dopravcu v zákone č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave je relevantná iba na účely
tohto zákona a nie pri vyrubení dodatočného poplatku, kde môže byť povinným subjektom právnická
osoba, fyzická osoba - podnikateľ, alebo fyzická osoba vykonávajúca nadmernú dopravu. Tvrdenie,
že v čase váženia vozidla sťažovateľ nepodnikal v predmete podnikania cestná nákladná doprava,
resp. vnútroštátna nákladná cestná doprava, teda nie je z hľadiska výberu dodatočného poplatku za
výkon nadmernej dopravy relevantná, pretože dopravu vykonal v tomto prípade p. O. ako fyzická osoba,

a to vozidlom, ktorého je vlastníkom a držiteľom. Pretože okresný úrad konal so sťažovateľom ako
dopravcom-fyzickouosobou,bolopotrebnévovýrokuprvostupňovéhorozhodnutiavypustiťnadbytočný
údaj (IČO) identifikujúci živnosť, ktorá v čase úradného merania bola zrušená.

II. Konanie pred správnym súdom

6. Žalobca podal správnu žalobu, v ktorej žiadal, aby Krajský súd v Prešove (ďalej aj „správny súd")
zrušil preskúmavané rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím.

7. Správny súd po preskúmaní zákonnosti napadnutých rozhodnutí a postupu v konaní pred správnymi

orgánmi oboch stupňov dospel k záveru, že žaloba bola nedôvodná, a preto ju podľa § 190 zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej „SSP") zamietol rozsudkom č. k. 3S/1/2020-69 z 22.
septembra 2022 (ďalej „napadnutý rozsudok").

8. Správny súd uviedol, že žalovaný zmenou výroku prvostupňového rozhodnutia (vypustením slova

„IČO: 34412140"), majúc za to, že poplatníkom má byť žalobca ako fyzická osoba, ktorá bola v
rozhodnom čase vlastníkom a držiteľom motorového vozidla s EČV: O postupoval v súlade so zákonom.

9. Správny súd sa nestotožnil ani s námietkou, že správne orgány pochybili, ak neuviedli dátum
narodenia žalobcu, keďže v zmysle § 47 ods. 5 Správneho poriadku, ktorý sa podľa § 8 ods. 3 písm. c)

cestného zákona vzťahuje na toto konanie, nebolo povinnosťou okresného úradu a žalovaného uviesť
dátum narodenia fyzickej osoby.

10. Správny súd sumarizoval, že pozemné komunikácie sú diaľnice, cesty, miestne a účelové
komunikácie, a pod ochranou v zmysle cestného zákona treba rozumieť aj ich ochranu pred preťažením

(§ 8b cestného zákona), pričom zo zákona nevyplýva, že sa táto zákonná úprava - zákaz pozemné
komunikácie preťažovať, týka len obmedzeného okruhu subjektov, konkrétne len dopravcov v zmysle §
3 zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave.

11. Rozhodnutia správnych orgánov vychádzali podľa správneho súdu z náležite zisteného skutkového

stavu, skutkový stav bol správne právne posúdený a boli riadne a zrozumiteľne odôvodnené.

III. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie žalovaného

12. Žalobca (ďalej aj „sťažovateľ") podal v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, ktorú formálne odôvodnil

podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP tým, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho
posúdenia veci. Sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že zruší
preskúmavané rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vec žalovanému vráti na ďalšie
konanie.

13. Sťažovateľ uviedol, že správny súd sa v súdnom konaní nezaoberal žalobnými návrhmi, ktoré boli
uvedenévsprávnejžalobe.Napadnutýrozsudokibaopisovalskutočnosti,ktorésavminulostiudialiadal
na zreteľ správne rozhodnutia, ktoré boli správnou žalobou napadnuté. Poukázal pri tom na pochybenie
správnych orgánov, ktoré podľa neho náležite nezistili skutkový stav, teda vydali zmätočné rozhodnutiao dodatočnom správnom poplatku. Rozhodnutie bolo v rozpore s viacerými právnymi predpismi a so
skutkovým stavom, ktorý bol zistený pri vážení motorového vozidla s EČV: O vlastníkom ktorého bol
sťažovateľ.

14. Podľa sťažovateľa nemal byť on, ako fyzická osoba, sankcionovaný za činnosť, ktorú nerealizoval a
na ktorú nemal oprávnenie, keď prevádzkovateľom vozidla bola v čase váženia spoločnosť KARPATIA
CAR s.r.o.

15. Správny orgán mal podľa sťažovateľa správne označiť fyzickú osobu, ak ju uviedol ako zodpovedný
subjekt, teda okrem adresy účastníka konania, mal podľa zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných
údajovuviesťajdátumjehonarodenia.Keďžektomutonedošlo,malsťažovateľzato,ženebolinaplnené
všetky zákonné podmienky pre vydanie rozhodnutia aj napriek tomu, že došlo k prekročeniu hmotnosti
vozidla na základe váženia Národnou diaľničnou spoločnosťou, a. s.
16. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril tak, že podľa jeho názoru neboli v kasačnej sťažnosti

uvedené také skutočnosti, ktoré by mohli byť dôvodom na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku,
s ktorým sa žalovaný stotožnil, považoval ho za správny a súladný so zákonom.

17. Podľa zistení žalovaného bolo zrejmé, že vlastníkom, ako aj prevádzkovateľom predmetného
motorového vozidla bol sťažovateľ, a preto tvrdenie sťažovateľa v kasačnej sťažnosti o tejto skutočnosti

bolo zavádzajúce. Žalovaný preto navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť.

IV. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti

18. Táto vec bola po predložení kasačnému súdu náhodným výberom pridelená do senátu č. 6.

Počas kasačného konania nadobudol účinnosť Rozvrh práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky na rok 2023 v znení opatrenia č. 5. Podľa § 27c písm. A rozvrhu práce v znení účinnom od
1. júla 2023 bola vec náhodným výberom prerozdelená do senátu č. 5 Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku pod pôvodnou
spisovou značkou.

19. Kasačný súd preskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov (§ 453 SSP), pričom
po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) v zákonnej lehote
(§ 443 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), vo
veci nenariadil pojednávanie (§ 455 SSP) a po neverejnej porade senátu dospel k záveru, že kasačná

sťažnosť je dôvodná.

20. Kasačná sťažnosť, rovnako ako správna žaloba, sa v podstatnej časti dotýkala dvoch tvrdených vád
rozhodnutí konajúcich orgánov verejnej správy, ktoré však úzko súviseli. Sťažovateľ tvrdil, že vo veci
nebol náležite zistený skutkový a právny stav vo vzťahu účastníkovi správneho konania.

21. Hoci žaloba i kasačná sťažnosť boli stručné a nie celkom zrozumiteľne štruktúrované, dá sa z
nich vyrozumieť, že sťažovateľ popiera jednak svoju účasť na vykonaní nadmernej dopravy (pričom
nespochybnil jej existenciu, zistenú úradným meraním), jednak právne posúdenie veci, pokiaľ ide o
jeho spôsobilosť ako fyzickej osoby-nepodnikateľa byť poplatníkom správneho poplatku za porušenie

predpisov v cestnej doprave.

22. Vo vzťahu k skutkovým zisteniam v správnej žalobe argumentoval, že obe rozhodnutia vyšli v zásade
iba zo skutočnosti, že v technickom preukaze motorového vozidla je uvedený sťažovateľ. Poukazoval
na to, že v čase vykonania kontroly bola spôsobilým subjektom na prevádzkovanie cestnej dopravy

spoločnosť KARPATIA CAR s.r.o., ktorej je sťažovateľ jediným spoločníkom a konateľom, a ktorej dal
namerané vozidlo do bezplatného užívania sťažovateľ ako jeho vlastník. V tejto súvislosti ešte uviedol,
že vodičom tohto motorového vozidla bol pán W., ktorý bol vo zmluvnom vzťahu s touto spoločnosťou.
Tvrdil tiež, že sťažovateľ ako fyzická osoba prestal podnikať (bola zrušená jeho živnosť) 19. septembra
2018.

23. Z toho vyplynula jeho argumentácia, že z právneho hľadiska nespĺňal zákonné podmienky
prevádzkovania cestnej dopravy podľa § 3 zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave.24. Aj v kasačnej sťažnosti, tvrdiac nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom, okrem iného
opakoval, že nebol náležite zistený skutkový stav, resp. že boli rozhodnutia zmätočné „čo do účastníka
konania". Opakoval, že on ako fyzická osoba bol vlastníkom vozidla, ale nebol jeho prevádzkovateľom,

a nemôže znášať sankcie za činnosť, ktorú nerealizoval, a na ktorú nemal oprávnenie. Správnemu súdu
v tejto súvislosti vyčítal, že sa žalobnými bodmi ani nezaoberal.

25. Vytrvalá argumentácia sťažovateľa, ktorý sa stále vracal k jeho nesúhlasu s tým, že bol pôvodne
označený ako podnikateľ, vzhľadom na uvedenie jeho IČO (namiesto dátumu narodenia), je v zásade

nepodstatná pre takéto konanie, a nie je tak dôvodná. Vo výsledku totiž nebolo pochybností, ktorého
subjektu sa preskúmavané rozhodnutie týkalo.

26. Čo však pre vec relevantné je, na túto argumentáciu nadväzovali sťažovateľove apely, že subjektom
spôsobilým byť poplatníkom sporného poplatku môže byť len dopravca v zmysle § 3 zákona o cestnej
doprave. V tomto smere sa však sťažovateľ mýlil, pretože správny súd i žalovaný správne uzavreli (hoci

inými formuláciami), že termín „dopravca" použitý v cestnom zákone i v Sadzobníku nie je totožný s
definíciou dopravcu podľa zákona o cestnej doprave (ktorý v § 3 ods. 1 začína slovami „dopravcom na
účely tohto zákona je..."). Správny súd pritom správne konštatoval, že ochrana pozemných komunikácií
pred preťažením sa netýka len obmedzeného okruhu subjektov - dopravcov v zmysle § 3 zákona o
cestnej doprave.

27. Bližšie sa však správny súd ani žalovaný nevenovali výkladu samotného pojmu „dopravca" ako
autonómneho pojmu podľa cestného zákona a Sadzobníka (v znení účinnom ku dňu 21. marca 2019).
Podľa kasačného súdu je pri chýbajúcej legálnej definícii a s ohľadom na účel zákona možné výkladom
dospieť k záveru, že takýmto dopravcom je osoba, ktorá vykonáva konkrétnu nadmernú dopravu. Je

potrebné zohľadniť konkrétne skutkové okolnosti každej takejto nadmernej dopravy, ale obvykle pôjde
o subjekt, ktorý dopravu organizuje, dáva vodičovi (ako zamestnancovi alebo inak zmluvne zaviazanej
osobe) záväzné pokyny, prípadne ako vodič sám takúto dopravu aj vykoná; v prípade zmluvnej/odplatnej
dopravy pôjde bežne o subjekt, ktorý prijíma od objednávateľa dopravy protiplnenie a navonok vystupuje
ako zodpovedný subjekt v súkromnoprávnych i takýchto verejnoprávnych vzťahoch. Správny súd ani

žalovaný nenaznačili úvahu, prečo by podľa nich mal byť podľa právneho poriadku platného a účinného
ku dňu vykonania dopravy (21. marca 2019) takýmto „dopravcom" (vždy a práve) vlastník alebo držiteľ
nameraného vozidla.

28. Kasačný súd sa preto v súlade s argumentáciou sťažovateľa zameral na preskúmanie, na základe

akýchdôkazovazakýchkonkrétnychzisteníorgányverejnejsprávyasprávnysúdustálili,žedopravcom
bol sťažovateľ, a že bol preto v danej situácii poplatníkom.

29. Správny súd sa touto otázkou v podstate odmietol zaoberať, ako správne namietal sťažovateľ.

30. Žalovaný bez bližšieho vysvetlenia v preskúmavanom rozhodnutí uzavrel, že dopravcom bol
sťažovateľ, čím v podstate bez odôvodnenia prebral skutkový záver okresného úradu.

31. Samotný okresný úrad však v administratívnom konaní nemal celkom jasno, koho považovať za
dopravcu, pretože najskôr začal konanie so spoločnosťou KARPATIA CAR s.r.o. ako dopravcom a

poplatníkom. Až na základe jej námietky, že nie je vlastníkom a držiteľom vozidla, začal konanie so
sťažovateľom, pretože bol vlastníkom a držiteľom váženého vozidla, a považoval ho na základe toho za
dopravcu. Okolnosťami vykonanej dopravy sa nezaoberal.

32. S ohľadom na vyššie poskytnutý rámcový výklad, kto sa na účely výberu (zvýšeného) správneho

poplatku podľa zákona relevantnom znení mohol považovať za dopravcu, však kasačný súd dáva za
pravdu sťažovateľovi, že záver, že sťažovateľ je dopravcom (resp. že dopravu vykonal sťažovateľ),
je vzhľadom na sumu zistených a vyhodnotených skutočností predčasný a nepodložený dôkazmi
obsiahnutými v administratívnom spise.

33. Kasačný súd už v skoršom rozsudku sp. zn. 3Svk/69/2022 z 27. februára 2024 vyšiel z názoru, že v
obdobných situáciách je potrebné riadne obstarať a vyhodnotiť dôkazy, aby bolo možné zistiť skutočný
stav veci v kľúčovej otázke, teda kto bol pri vykonanej doprave dopravcom.34. Kasačný súd považuje bez podrobnejšieho popisu myšlienkového procesu hodnotenia jednotlivých
dôkazov samostatne a vo vzájomnej súvislosti za nepodložený záver, že sťažovateľ vykonal dopravu.
V prospech tohto záveru svedčí (ako nepriamy dôkaz) iba zistenie, že sťažovateľ bol vlastníkom a

držiteľomvozidla.Akovšakpriliehavonaznačilsťažovateľužvsprávnejžalobe,vodičuvedenývdoklade
o meraní vozidla bol podľa tvrdenia sťažovateľa v zmluvnom vzťahu so spoločnosťou KARPATIA CAR
s.r.o.; týmto tvrdením sa žiaden orgán bližšie nezaoberal; tiež opakoval, že už nevykonával cestnú
dopravu, pretože ukončil príslušnú živnosť.

35. Dá sa zhrnúť, že v dôsledku nesprávneho výkladu pojmu „dopravca" na účely vybratia poplatku
za zvláštne užívanie pozemných komunikácií v podobe nadmernej dopravy sa orgány verejnej správy
zamerali len na zistenie osoby vlastníka/držiteľa naváženého motorového vozidla a neskúmali ďalšie
skutočnosti podstatné pre ustálenie, kto bol pri tejto nadmernej doprave dopravcom, teda v konečnom
dôsledku poplatníkom.

36. Pretože správny súd nepovažoval tieto zjavné a podstatné pochybenia orgánov verejnej správy (§
191 ods. 1 písm. e/, písm. f/ SSP) za ukrátenie práv sťažovateľa, dopustil sa sám nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP), ako namietal sťažovateľ.

37. Preto kasačný súd podľa § 462 ods. 2 SSP zmenil rozsudok správneho súdu, zrušil preskúmavané

rozhodnutie a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.

38.Vďalšomkonaníbudežalovanýpovinný(vrámcimožností,sohľadomnačasovýodstup)zabezpečiť
doplnenie dokazovania a vykonať hodnotenie dôkazov tak, aby zistil presne a úplne skutočný stav veci;
na ten účel si obstará potrebné podklady pre rozhodnutie (§ 32 ods. 1 Správneho poriadku). Tiež bude

viazaný právnym posúdením kasačného súdu vo vzťahu k výkladu pojmu „dopravca" na poplatkové
účely. Ďalej bude jeho úlohou zvážiť, či nie je nutné považovať vybratie zvýšeného správneho poplatku
od sťažovateľa za vec správneho trestania, so súvisiacimi právnymi konzekvenciami, vrátane vplyvu
novej právnej úpravy (po novelizácii cestného zákona i zákona o správnych poplatkoch od 1. januára
2023) na posudzovanú vec.

39. Kasačný súd podľa § 467 ods. 1, ods. 2 v spojení s § 167 ods. 1 SSP plne úspešnému žalobcovi
(sťažovateľovi) priznal nárok na náhradu trov kasačného konania, ako aj náhradu trov konania pred
správnym súdom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.