Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. február 2026

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 16C/4/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4326200367
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Černáková
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2026:4326200367.1

Uznesenie

2 16C/4/2026

Okresný súd Levice v právnej veci žalobkyne: A. B., C. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. B. XXXX/XX,

XXX XX F., t. č. bytom G. H. XXX, XXX XX G. H., proti žalovanej: I. J., C. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom
H. G. XXX, XXX XX K. G., o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

7 16C/4/2026

Súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

Žalovanej sa voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným tunajšiemu súdu
dňa 05.02.2026 domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť strpieť vstup žalobkyne do bytu

nachádzajúceho sa v F. L. M. D. E. B. XXXX/XX, E. N. X na F. poschodí vo vchode číslo XX, vydať kľúče
od nového zámku od daného bytu a tento byt sprístupniť v čo najkratšej dobe a kľúče odovzdať osobne
na mieste prechodného pobytu žalobkyne a to na adrese G. H. N. XXX, XXX XX G. H.. Žalobkyňa ďalej
žiadala, aby súd zakázal žalovanej nehnuteľnosť predať, darovať, zaťažiť záložným právom, alebo inak
scudziť. Svoj návrh odôvodnila tým, že žalovaná, jej sestra, vymenila na predmetnom byte zámok a pri
návšteve dňa 16.01.2026 v čase medzi 19 – 20 hodinou jej kľúče nechcela dať. O tejto skutočnosti

žalobkyňa mienila na polícii podať oznámenie, kde jej bolo povedané, že také oznámenie nemôže
podať, preto žalobkyňa podala trestné oznámenie v inej veci, ktorá sa týka dedičského konania po otcovi
O. A.. Žalobkyňa ďalej dôvodila, že žalovaná je vyšetrovaná aj v konaní vedenom pod číslom ČVS:
ORP-174/2.VYS-LV-2025 vo veci: pokračovací zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, 2 písm. a), 3 písm.
f) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona v súbehu s pokračovacím
prečinom neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 1, 2, 5 písm.

b) Trestného zákona, kde zatiaľ ide o spôsobenú škodu vo výške 62.500,43 eura. Ďalej je na žalovanú
podané ďalšie trestné oznámenie, nakoľko počas dedičského konania klamala notára (súd). Žalobkyňa
ďalej dôvodila, že svoju sestru listom vyzvala na sprístupnenie bytu a slobodného užívania, nakoľko v
bytemážalobkyňaajejdvemaloletédetitrvalébydlisko,nadanúvýzvuvšakžalovanánereagovala.Dňa
03.02.2026 bol žalobkyni od žalovanej doručený návrh na uzavretie dohody o zrušení spoluvlastníctva
a vzájomnom vyporiadaní, na ktorý návrh žalobkyňa odpovie v zákonnej lehote a to posledný 15-ty deň.

S predajom nesúhlasí, nakoľko má za to, že žalovaná sa zbavuje svojho všetkého hmotného majetku.
Na základe zamedzeniu vstupu do uvedeného bytu a rýchlemu pokusu o predaj vznikajú skutočnosti,ktoré naznačujú, že osoba I. J., ktorá je aj vyšetrovaná vo vyššie uvedených skutkoch, sa zbavuje svojho
všetkého hmotného majetku, nakoľko po dokázaní viny a rozhodnutia súdu, sa podľa zákona vyraďuje
z dedičského konania a z jej strany ide o špekulatívne konanie.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa podložila listinnými dôkazmi, a to: výpisom z
listu vlastníctva č. XXXX vedeného pre katastrálne územie F., Návrhom na uzavretie dohody o zrušení
spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní zo dňa 28.01.2026, potvrdením Okresného riaditeľstva
policajného zboru v Leviciach zo dňa 16.01.2026, potvrdením o oznámením Okresného riaditeľstva

policajného zboru v Leviciach zo dňa 15.07.2025, odpoveďou na návrh na uzavretie dohody o zrušení
spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní zo dňa 17.02.2026, upovedomením o začatí trestného
stíhania zo dňa 17.09.2025, druhou výzvou na odovzdanie kľúča od bytu na ulici D. E. B. XX, číslo bytu
X zo dňa 17.01.2026 a listom adresovaným Okresnému riaditeľstvu policajného zboru v Leviciach zo
dňa 03.02.2026.

3. Po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a pripojenými listinnými
dôkazmi, súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:

4. Z listu vlastníctva č. XXXX, vedeného pre katastrálne územie F., obec F., okres B., s dátumom
vyhotovenia 22.01.2026 vyplýva, že žalobkyňa ako aj žalovaná sú podielovými spoluvlastníčkami bytu

č. X nachádzajúceho sa na F. poschodí vchodu č. XX bytového domu so súpisným číslom XXXX a tiež
podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckeho
podielu k pozemku 8385/189255, a to každá o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2. Žalobkyňa aj
žalovaná nadobudli svoje spoluvlastnícke podiely v dedičskom konaní po ich matke, poručiteľke D. A.,
nar. XX.XX.XXXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX a to na základe uznesenia Okresného súdu Levice, sp.

zn.: 12D/81/2023 zo dňa 11.06.2024, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.06.2024. (poznámka súdu:
Žalobkyňa sa v čase schválenia dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva volala „A. P.“.)

5. Žalobkyňa súdu ďalej predložila list adresovaný žalovanej označený ako „Druhá výzva na odovzdanie
kľúča od bytu na ulici D. E. B. XX, číslo bytu X zo dňa 17.01.2026“, v ktorom žalobkyňa poukázala okrem

iného na to, že dňa 16.01.2026 kedy prišla do sporného bytu zistila, že bol vymenený zámok, a preto
osobne žiadala žalovanú, aby jej kľúč od bytu odovzdala, čo však žalovaná neurobila. Predmetným
listom ju preto druhýkrát vyzvala na sprístupnenie bytu a odovzdanie kľúča od bytu a to osobne k jej
rukám na adrese G. H. XXX.

6.ZNávrhunauzavretiedohodyozrušeníspoluvlastníctvaavzájomnomvyporiadanízodňa28.01.2026
vyplýva, že žalovaná má záujem na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k spornej
nehnuteľnosti dohodou, pričom žalovaná žalobkyni navrhla dve varianty vyporiadania a síce, že
buď nadobudne žalobkyňa spoluvlastnícky podiel žalovanej za náhradu za spoluvlastnícky podiel vo
výške 32.500,- eur alebo spoluvlastnícky podiel žalobkyne nadobudne žalovaná a to za náhradu za

spoluvlastnícky podiel vo výške 32.500,- eur s tým, že žalovaná požiadala žalobkyňu o písomné
vyjadrenie v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto návrhu na uzavretie dohody. Žalobkyňa v tejto
súvislosti predložila súdu ďalej list adresovaný žalovanej s dátumom „17.02.2026“, ktorý hodlá žalovanej
podľasvojhovyjadreniazaslaťvposlednýdeň15dňovejlehoty,vktoromokreminéhožalobkyňauviedla,
že k dohode nemôže prísť, nakoľko žalovaná mala otcovi odcudziť finančné prostriedky prevodmi z jeho

osobného účtu a výbermi a platbami platobným prostriedkom, v ktorej veci sa vedie vyšetrovanie. V liste
ďalej uviedla, že o návrhu bude informovať vyšetrovateľa, nakoľko má za to, že zo strany žalovanej ide
o špekulatívne konanie a zbavenie sa majetku, ktorá sa v prípade dokázania viny a vynesenia rozsudku
snaží zbaviť hmotného majetku, ktorý môže byť použitý na vykrytie pohľadávky a zmarenie náhrady
škody.

7. Listom adresovaným OR PZ v Leviciach k rukám vyšetrovateľa dňa 03.02.2026, žalobkyňa vyzvala
vyšetrovateľa a dozorného prokurátora na vydanie plomby na majetok I. J. poukazujúc na návrh
žalovanej na uzavretie dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a argumentujúc,
že žalovaná sa snaží zbaviť majetku a predaj bytu je jediný spôsob ako zabezpečiť vrátenie peňazí do

dedičskej masy, inak hrozí nenávratná strata majetku. Žalobkyňa dôvodí, že má za to, že žalovaná koná
špekulatívne a vie, že na dohodu žalobkyňa nepristúpi a požiada súd, aby vo veci predaja rozhodol.
Žalobkyňa preto žiada zabezpečiť majetok do pravdepodobnej výšky škody, nakoľko existuje obava, žežalovaná svoj podiel v byte a rovnako jej ostatný osobný majetok predá a tým pádom zabráni uplatneniu
nároku na vyplatenie škody.

8. Z potvrdenia Okresného riaditeľstva policajného zboru v Leviciach zo dňa 16.01.2026 vyplýva, že A.
B., nar. XX.XX.XXXX podala oznámenie dňa 16.01.2026 v čase o 20:40 hod. o tom, že bola podvedená.

9. Z potvrdenia o oznámení Okresného riaditeľstva policajného zboru v Leviciach zo dňa 15.07.2025
vyplýva, že A. P., nar. XX.XX.XXXX vykonala ústne oznámenie na OOPZ Šahy dňa 15.07.2025 o 15:30

hod. o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu ohľadom schválností zo strany sestry I. J., C. A.,
ktorá mala zobrať televízor z bytu nebohého otca.

10. Z upovedomenia o začatí trestného stíhania zo dňa 17.09.2025 vyplýva, že bolo začaté trestné
stíhanie vo veci pokračovacieho zločinu krádeže v súbehu s pokračovacím prečinom neoprávneného
vyrobenia a používanie platobného prostriedku na tom skutkovom základe, že doposiaľ nezistený

páchateľ si doposiaľ nezisteným spôsobom zabezpečil údaje k prihláseniu do internetbankingu a v
období od 08.08.2023 do 12.09.2024, prostredníctvom tohto prístupu do internetbankingu k bankového
účtu vedeného v H. H. Q., so sídlom G. XX,X/XX XX E., ktorého jediným vlastníkom a disponentom bol
O. A. zo F., narodený v roku XXXX, vykonal bez vedomia majiteľa viaceré bezhotovostné prevody.

11. Z lustrácie v súdnom registri súd ďalej zistil, že otec žalobkyne a žalovanej, O. A., nar. XX.XX.XXXX,
naposledy bytom F., D. E. B. XXXX/XX, zomrel dňa XX.XX.XXXX a dedičské konanie po ňom sa vedie
pred tunajším súdom pod sp. zn.: 8D/97/2025. Spis sa nachádza u poverenej notárky R. K. R., konanie
vo veci nie je doposiaľ skončené.

12. Podľa § 324 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

13. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

14. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

15. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby c)

nenakladalasurčitýmivecamialeboprávami,d)niečovykonala,niečohosazdržalaaleboniečoznášala.

16. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť

a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného
opatrenia sa navrhovateľ domáha.

17. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

18. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

19. Podľa prvej vety § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd
najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti

podľa § 326.

20. Podľa prvej vety § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

21. Podľa prvej vety § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania
uznesenia súdu prvej inštancie.22. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

23. Zákon predpokladá dva dôvody uplatnenia procesného zabezpečenia neodkladným opatrením, a
to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená, a ak
je súčasne splnená podmienka, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Nariadenie neodkladného opatrenia je tak podmienené tým, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť

zabezpečovacím opatrením podľa § 343 CSP. Zabezpečovacie opatrenie je inštitút, ktorým súd
zriaďuje záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka, a to za
účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky veriteľa v prípade obavy z ohrozenia exekúcie. Zmyslom
neodkladného opatrenia ako jedného zo zabezpečovacích inštitútov procesného práva, je poskytnúť
oprávnenej strane sporu dočasnú ochranu a zabrániť zhoršeniu jej postavenia, a to aj napriek tomu,
že súd nemá náležite zistený skutkový stav. Osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia tak

zodpovedná zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho
nariadenie. Súd tak rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Riadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. Civilného sporového poriadku nevykonáva a pri rozhodovaní
vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom osvedčené. Aby
však súd mohol poskytnúť ochranu nariadením neodkladného opatrenia, musí byť aspoň osvedčené,

že sú tu právne vzťahy medzi stranami sporu vyžadujúce dočasnú úpravu, potreba úpravy musí byť
bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti.

24. Po vyhodnotení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyne v časti návrhu na uloženie
povinnosti žalovanej strpieť vstup žalobkyne do bytu a povinnosti odovzdať žalobkyni kľúč od sporného

bytu dospel súd k záveru, že žalobkyňa nesplnila zákonné podmienky, ktoré sú predpokladom na
nariadenie neodkladného opatrenia, keď táto nijako neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov
medzi stranami sporu. Je totiž povinnosťou navrhovateľa neodkladného opatrenia presvedčiť súd
o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý poskytuje
a rozhodujúce skutočnosti je tak povinný navrhovateľ jednak tvrdiť ako aj náležitým spôsobom ich

osvedčiť. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia však nie sú žalobkyňou osvedčené také
skutkové tvrdenia, na základe ktorých by súd mohol dospieť k záveru o dôvodnosti potreby bezodkladnej
úpravy pomerov medzi stranami sporu. Nariadenie neodkladného opatrenia je spravidla opodstatnené
totiž vtedy, ak navrhovateľovi neodkladného opatrenia hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy,
dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne zhoršenie jeho

právnej pozície, avšak súd takúto osvedčenú hrozbu porušovania práv žalobkyne v danom prípade
nevzhliadol. Žalobkyňa podľa názoru súdu totiž nijakým spôsobom neosvedčila skutočnosti ňou tvrdené,
a síce že žalovaná jej znemožňuje užívanie sporného bytu, keď list, ktorým sa žalobkyňa domáha
od žalovanej odovzdania kľúčov, sám o sebe bez ďalšieho takýmto dôkazom nemôže byť, pričom
žalobkyňa v konaní nepreukázala ani len to, že by ho podala na poštovú prepravu. V zmysle uvedeného

tak nemohol súd dospieť k inému záveru, než že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia
je v tejto časti nedôvodný.

25. Rovnako za nedôvodný považuje súd aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyne
v časti, ktorým sa žalobkyňa domáha, aby súd zakázal žalovanej nakladať so svojím spoluvlastníckym

podielom k sporému bytu, keď žalobkyňa opäť neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov
medzi stranami sporu. Žalobkyňa videla potrebu bezodkladnej úpravy pomerov v tom, že tvrdila, že
žalovaná mala odcudziť finančné prostriedky ich otca, ktoré mali byť predmetnom dedičského konania
po otcovi a tiež v tom, že žalovaná sa snaží zbaviť svojho majetku, čím by mohlo byť zmarené
uspokojenie žalobkyňou tvrdeného nároku titulom spôsobnej škody žalovanou. V prvom rade je v tejto

súvislosti nutné uviesť, že posúdiac obsah návrhu a tiež predložených listín dospel súd k záveru, že
žalobkyňa navrhovaným zákazom nakladania so spoluvlastníckym podielom žalovanej, sleduje prvotne
zabezpečenie ňou tvrdenej pohľadávky, ktorá má spočívať v majetkovej škode spôsobenej žalovanou.
Žalobkyňa v tejto súvislosti súdu predložila „len časť upovedomenia o začatí trestného stíhania zo
dňa 17.09.2025“, ktoré sa však v zmysle tohto listinného dôkazu vedie voči „doposiaľ nezistenému

páchateľovi“, ktorý mal bez vedomia majiteľa účtu, ktorým bol O. A. zo F., narodený v roku XXXX,
uskutočniť v období od 08.08.2023 do 12.08.2024 niekoľko bezhotovostných prevodov. Hoci žalobkyňa
uvedené nijako netvrdila, v tomto štádiu bezpochyby nemožno hovoriť o existencii peňažnej pohľadávky
ako jedného z predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a preto žalobkyňou sledovanýúčel nateraz nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením tak, ako to má na mysli § 343 a nasl.
CSP, v dôsledku čoho tak podmienka, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť iba za predpokladu,
že sledovaný účel nie je možné dosiahnuť neodkladným opatrením tak ako to vyžaduje § 324 ods. 3

CSP, je podľa názoru súdu naplnená. Ako však už súd uviedol, nariadenie neodkladného opatrenia je
spravidla opodstatnené vtedy, ak navrhovateľovi neodkladného opatrenia hrozí vznik alebo rozširovanie
škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov,
prípadne zhoršenie jeho právnej pozície, avšak žalobkyňa ani v tejto časti svojho návrhu, takúto
hrozbu relevantne neosvedčila. Len samotná skutočnosť, že žalobkyňa podala na žalovanú trestné

oznámenie nepreukazuje, že žalovaná porušila tvrdené práva žalobkyne (pravdepodobne týkajúce
sa predmetu dedičstva po nebohom otcovi strán sporu), pričom súd dáva žalobkyni v tejto súvislosti
do pozornosti, že z upovedomenia o začatí trestného stíhania zo dňa 17.09.2025, ktoré nie je ani
v celom rozsahu čitateľné, vyplýva len, že trestné stíhanie bolo začaté voči „doposiaľ nezistenému
páchateľovi“. Rovnako tak nebolo preukázané, že by sa žalovaná zbavovala na úkor žalovanej
akéhokoľvek svojho majetku, a pokiaľ bol podnetom na podanie návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia návrh žalovanej na uzavretie dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva,
potom súd v tejto súvislosti dáva žalobkyni do pozornosti, že ide o zákonný spôsob vyriešenia
spoluvlastníctva k spoločnej veci, pričom ani prípadným vyporiadaním podielového spoluvlastníctva
strán sporu k spoločnej veci, nedôjde k poškodeniu prípadných tvrdených práv žalobkyne. Žalobkyňa
totiž opomína, že prípadným vyporiadaním podielového spoluvlastníctva strán sporu totiž nadobudne

jedna strana síce spoluvlastnícky podiel druhej strany, avšak za primeranú finančnú náhradu. V zmysle
uvedeného je tak návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, aj v tejto časti nedôvodný.

26. Za stavu keď žalobkyňa podľa názoru súdu nesplnila zákonné podmienky, ktoré sú predpokladom na
nariadenie neodkladného opatrenia, keďže neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi

stranami sporu, nemal súd inú možnosť, než návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia
v celom rozsahu zamietnuť.

27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

29. Nárok na náhradu trov konania posúdil súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP.
Keďže však žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná v plnom rozsahu, preukázateľne žiadne trovy v

konaní nevznikli, súd rozhodol, že žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.