Uznesenie – Spoluvlastníctvo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. február 2026

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 24C/82/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121208611
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Benčová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2026:8121208611.13

Uznesenie

Okresný súd Prešov v spore žalobkyne: A. B. C., D. E., nar. XX.X.XXXX, bytom F. X, XXX XX G.,
zastúpená: A. F. C., nar. X.X.XXXX, bytom F. X, XXX XX G., proti žalovaným: 1. F. H. (druhý), neznámy
vlastník, správa Slovenský pozemkový fond, Búdkova cesta 36, 817 47 Bratislava, IČO: 17335345, 2. I.
D., D. H., neznámy vlastník, správa Slovenský pozemkový fond, Búdkova cesta 36, 817 47 Bratislava,
IČO: 17335345, 3. Slovenská republika, správa Slovenský pozemkový fond, Búdkova cesta 36, 817 47

Bratislava, IČO: 17335345, 4. I. J., D. J., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XX, XXX XX K., 5. A. C., D. J.,
nar. X.X.XXXX, bytom L. M. XX/XXX, XXX XX N., zastúpená žalovaným v 4. rade, 6. I. H., D. H., nar.
XX.X.XXXX, bytom A. O. XX, XXX XX G., 7. B. P., D. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX G.,
8. Q. R. H., D. H., nar. X.X.XXXX, bytom F. XX, XXX XX G., 9. S. G., D. G., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX,
XXX XX C., 10. F. E. J., D. H., nar. X.X.XXXX, bytom A. XXXXX/XX, XXX XX G., 11. T. U., D. J., nar.
XX.XX.XXXX, bytom V. XX, XXX XX H., 12. Q. K. C., D. W., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX H.,

zastúpená: Q. R. C., nar. XX.X.XXXX, C. XX, XXX XX H., 13. A. B. E., D. H., nar. XX.X.XXXX, bytom C.
X, XXX XX G., 14. D. G., D. H., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XX, XXX XX B. N., zastúpená žalovanou v 15.
rade, 15. I. H., D. H., nar. XX.X.XXXX, bytom F. X, XXX XX G., o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e .

II. Stranám sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

III. Žalobkyni súdny poplatok n e v r a c i a.

IV. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť znalcovi Ing. Antonovi Durkáčovi, s miestom výkonu činnosti

Šarišské Sokolovce 110, 082 66 Šarišské Sokolovce, zostatok znalečného vo výške 88,41 eur v lehote
do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 13.10.2021 domáhala, aby súd zrušil
a vyporiadal jej podielové spoluvlastníctvo so žalovanými reálnym rozdelením nehnuteľnosti zapísanej
na LV č. XXXX, katastrálne územie N. S. na základe geometrického plánu č. XX/XXXX zo dňa
28.9.2021 vypracovaného Ing. Katarínou Hudákovou. Tvrdila, že nemá záujem zotrvať v podielovom

spoluvlastníctve so žalovanými a chce si odčleniť svoju časť.

2. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení označila geometrický plán vypracovaný Ing. Katarínou
Hudákovou, autorizačne overený dňa 28.09.2021, list vlastníctva č. XXXX, stanovisko oddelenia
výstavby, list adresovaný podielovým spoluvlastníkom, odpovede, výsluch žalobkyne a žalovaných.

3. Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. 24C/82/2021 - 103 zo dňa 24.10.2022 zrušil podielové
spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaných v 1. až 15. rade k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXXnachádzajúcej sa v katastrálnom území N. S., a to pozemku registra E KN parcela č. XXXX orná
pôda o výmere 5 517m2. Nariadil predaj nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX nachádzajúcej sa
v katastrálnom území N. S., a to pozemku registra E KN parcela č. XXXX orná pôda o výmere 5 517

m2 s tým, že výťažok sa rozdelí medzi podielových spoluvlastníkov podľa veľkosti ich podielov. Žiadnej
zo strán náhradu trov konania nepriznal.

4. Krajský súd v Prešove na odvolanie žalovaných v 1., 2. a 3. rade zrušil rozsudok a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Z odôvodnenia vyplýva, že po vrátení spisu

bude úlohou súdu prvej inštancie zaujať stanovisko k možnosti použitia výnimky zo zákazu drobenia
sporného pozemku podľa ust. § 24 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z.z. a v závislosti od tohto zistenia
ustáliť, či je možné pri rozhodovaní vychádzať z prvých dvoch spôsobov zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva vyplývajúcich z ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorými sú
reálne rozdelenie veci alebo prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú
náhradu alebo či je potrebné pri vyporiadaní spoluvlastníctva aplikovať ust. § 23 ods. 1 zákona č.

180/1995 Z.z. neumožňujúce pri rozdelení pozemku vzniknutie pozemku menšieho ako 3000 m2
v prípade poľnohospodárskeho pozemku.

5. Okresný súd v zmysle pokynu odvolacieho súdu bol preto povinný skúmať, či na pozemok parcela T.
H. U. XXXX katastrálne územie N. S. zapísaný na LV č. XXXX je možné aplikovať výnimku zo zákazu

drobenia v zmysle § 24 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z.z. Za tým účelom si vyžiadal z mesta Veľký Šariš
stanovisko k funkčnému využitiu pozemkov - územnoplánovaciu informáciu, pričom z listu mesta Veľký
Šariš č. XXXX/XXXXX zo dňa 26.04.2024 vyplýva, že väčšia časť pozemku parcely H. T. U. XXXX
v katastrálnom území N. S. je plocha ornej pôdy. Na základe uvedeného na predmetnom pozemku nie je
prípustná žiadna výstavba. Pozemok sa nachádza mimo zastavaného územia mesta/obce (extravilán).

Menšia časť (juhovýchodná) pozemku parcely KN E č. XXXX katastrálne územie N. S. je plocha
rodinných domov (maximálne 2 nadzemné podlažia a obytné podkrovie, index zastavanosti 0,4). Podľa
záväznej textovej časti územného plánu, regulatív B1 obytné územie, plochy bývania je pre obytné
územie s plochami rodinných domov prípustné umiestňovať bývanie v rodinných domoch, individuálne
garáže k rodinným domom, zariadenia technickej vybavenosti, verejná zeleň, verejné parkoviská, detské

ihriská a športoviská.

6. Z listu Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. LPO/2024/000779-153/Sl zo dňa
25.09.2024 vyplýva, že drobenie pozemkov na účely výstavby alebo na iné účely, na ktoré by ho
bolo možné vyvlastniť, je potrebné okresnému úradu, katastrálnemu odboru, v katastrálnom konaní

preukázať vyjadrením obce prostredníctvom orgánu obce, že pozemok je určený na výstavbu podľa
schváleného územného plánu obce. Pri posúdení toho, či ide o pozemok určený na zastavanie, je
potrebné vychádzať z aktuálneho stavu vyplývajúceho zo schváleného územného plánu obce. V prvom
rade je teda potrebné vychádzať zo slovného spojenia cit. ust., že pozemok uvedený v paragrafe 21
ods. 1 sa rozdeľuje na účely výstavby. Z uvedeného vyplýva, že geometrický plán musí byť vyhotovený

v súlade s grafickou časťou územného plánu obce. V danom prípade na deľbu parcely E KN č. XXXX
orná pôda o výmere 5517 m2 katastrálne územie N. S. zapísanej na LV č. XXXX sa nevzťahuje výnimka
zo zákazu drobenia pozemkov podľa § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. a predmetný geometrický plán
vypracovaný Ing. Katarínou Hudákovou, autorizačne overený dňa 28.09.2021 Ing. Jozefom Klučiarom
a úradne overený 07.10.2021 Ing. Evou Strakovou pod číslom G1 -1993/2021 nie je schopný zápisu

do katastra nehnuteľností, a to z toho dôvodu, že podmienky zákazu drobenia neboli splnené a neboli
ani v súlade s predloženou územnoplánovacou informáciou č. XXXX/XXXXX zo dňa 26.04.2024, a teda
dochádza k drobeniu.

7. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k právnemu záveru, že predmetný pozemok nespadá pod

výnimku zo zákazu drobenia pozemkov a nie je teda možné ho reálne rozdeliť. Vzhľadom k tomu,
že žalobkyňa trvala na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, súd viazaný pokynom
odvolaciehosúdubolpovinnýskúmaťďalšiumožnosťvyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctva,ktorou
je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. V danom prípade
bolo potrebné stanoviť výšku primeranej náhrady, pričom ide o odbornú otázku. Preto súd ustanovil

znalca z odboru Poľnohospodárstvo, odvetvie Odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy Ing. Antona
Durkáča, s tým, že znalcovi umožnil pribrať si konzultanta z iného odboru za účelom posúdenia hodnoty
časti pozemku, ktorá je v zmysle územnoplánovacej informácie mesta Veľký Šariš určená na výstavbu.8. Súd rozhodol o povinnosti žalobkyne zložiť preddavok vo výške požadovanej znalcom (500 eur)
s tým, že súd prihliadol na skutočnosť, že pomerné rozdelenie preddavku medzi všetkých žalovaných
a žalobkyňu by nebolo v tejto veci účelné vzhľadom k počtu strán (žalobkyňa a 15 žalovaných) a

rôznej veľkosti podielov jednotlivých podielových spoluvlastníkov. Taktiež bolo potrebné zohľadniť rôzne
postoje strán sporu k zrušeniu a spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva (niektorí navrhli
zamietnuť žalobu, niektorí trvali na vyčlenení reálnych pozemkov a niektorí žiadali prikázať nehnuteľnosť
za primeranú náhradu, niektorí sa nevyjadrili vôbec).

9. Uznesením č.k. 24C/82/2021-258 zo dňa 14.02.2025 súd nariadil znalecké dokazovanie a na jeho
vykonanie ustanovil znalca v odbore poľnohospodárstvo, odvetvie odhad hodnoty poľnohospodárskej
pôdy Ing. Antona Durkáča, ktorému uložil povinnosť stanoviť hodnotu nehnuteľnosti - pozemku registra
E KN parcelné číslo XXXX orná pôda o výmere 5517 m2 evidovaných na LV č. XXXX k.ú. N. S., obec
N. S., okres G., s prihliadnutím na územnoplánovaciu informáciu mesta Veľký Šariš na čl. XXX spisu.

10. Dňa 23.05.2025 znalec súdu predložil znalecký posudok č. 8/2025. Znalec pri vypracovaní
znaleckého posudku pribral konzultanta Ing. Milana Gardoša, znalca v odbore stavebníctvo. Všeobecná
hodnota pozemku o výmere 5517 m2 predstavuje po zaokrúhlení sumu 30.700 eur.

11. Okresný súd Prešov uznesením č.k. 24C/82/2021-327 zo dňa 12.06.2025 priznal znalcovi Ing.

Antonovi Durkáčovi za podaný znalecký posudok č. 8/2025 znalečné vo výške 588,41 eur a uložil učtárni
súdu, aby vyplatila znalcovi po právoplatnosti uznesenia sumu 500 eur zo sumy zloženej pod položkou
registra D14 preddavky v súdnom konaní (zálohy) 15/2025 na účet znalca. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22.07.2025. Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom,
sťažnosť proti nemu strany sporu nepodali.

12.SozávermiznaleckéhoposudkuznalcaIng.AntonaDurkáčač.8/2025vyjadrilSlovenskýpozemkový
fond nesúhlas. Za primeranú cenu poľnohospodárskych pozemkov v danej lokalite považoval sumu
najmenej 27,50 eur za m2. Rovnako Slovenský pozemkový fond namietal aj hodnotu pozemku
stanovenú v znaleckom posudku č. 23/2025 vyhotovenom znalcom Ing. Gardošom.

13. Na pojednávaní konanom dňa 15.10.2025 žalobkyňa akceptovala znalecké posudky.

14. Žalovaný v 8. rade uviedol, že je jednoznačné, že hodnota pozemku nie taká, ako je uvedená v
znaleckom posudku a je potrebné sa vysporiadať tak, aby bola to reálna cena. Je zrejmé, že cena nie

je reálna a ostatní by boli poškodení.

15.Žalovanáv10.radesavprincípestotožnilasnámietkamiSlovenskéhopozemkovéhofondu.Uviedla,
že trhová hodnota týchto pozemkov je jednoznačne vyššia, ako stanovili znalci. Tieto pozemky budú v
budúcnosti na 100 % stavebné parcely a žalovaný, ako prípadný odstupujúci spoluvlastníci, nemôžu už

zo zákona dostať úhradu v takej výške, ktorá trhovej cene nezodpovedá.

16.Žalovanýv9.radeshodnotoupozemkovnesúhlasil,považovalzaspravodlivéodškodnenievšetkých
spoluvlastníkov cez realitnú kanceláriu, keďže jedine realitná kancelária by vedela posúdiť trhovú cenu.
Uviedol, že vedľajší pozemok je zaradený do stavebnej parcely, je to vedľajší pozemok, ktorý ešte pred

piatimi rokmi nebol vedený ako stavebný pozemok. Na pojednávaní žalovaný v 9. rade ponúkol za
m2 30 eur odškodnenie pre každého spoluvlastníka, s tým, že on odkúpi spoluvlastnícke podiely na
pozemku. Súčasne žalovaný v 9. rade na otázku, či má zabezpečený dostatok finančných prostriedkov
na vyplatenie predmetnej sumy uviedol, že áno, že vie zložiť aj zálohu. On chce odškodniť ostatných
spoluvlastníkov a ponúkol oveľa vyššiu cenu ako bola stanovená znaleckým posudkom.

17. Dňa 21.10.2025 žalobkyňa vzala žalobu späť z dôvodu, že nesúhlasila s tým, aby súd prikázal vec
do výlučného vlastníctva žalovanému v 9. rade. Zároveň žiadala o vrátenie súdneho poplatku.

18. Výzvou zo dňa 23.10.2025 súd vyzval žalovaných, aby sa v lehote desiatich dní od doručenia výzvy

vyjadrili, či súhlasia so späťvzatím žaloby. V prípade, ak sa v stanovenej lehote nevyjadria, súd bude
mať za to, že nemajú námietky voči späťvzatiu žaloby a súhlasia so zastavením konania. Žalovaní v 4.
až 15. rade sa k späťvzatiu žaloby nevyjadrili. Slovenský pozemkový fond v podaní zo dňa 10.11.2025
uviedol, že súhlasia so späťvzatím žaloby.19. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže
vziať žalobu späť.

20. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

21. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu

žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

22. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu
medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

23. Späťvzatie žaloby (návrhu na začatie konania) je jedným zo širokej škály dispozičných oprávnení

žalobcu ako účastníka konania s postavením tzv. dominus litis (pán sporu), ktorý má právo procesnými
úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho
konania (tzv. dispozičný princíp občianskeho súdneho konania).

24. Späťvzatie žaloby, je zákonom dovolený a predpokladaný postup, ktorý je prirodzeným dôsledkom

racionálnej úvahy žalobcu, pána sporu, ktorý žalobca môže uplatniť v rámci svojho dispozičného
oprávnenia, pričom Civilný sporový poriadok predpokladá (§ 370 CSP), že tak môže urobiť až do
rozhodnutiaodvolaciehosúdu,aksamujaví,žesožalobounebudeúspešný.Takémutopostupužalobcu
nie je možné zabrániť. Zabrániť dôsledkom takéhoto konania zo strany žalobcu je možné len vtedy, ak
by tu boli také vážne dôvody na strane žalovaného, pre ktoré konanie zastaviť nemožno. Musí ísť o také

vážne dôvody, ktoré potláčajú aj základnú zásadu dispozičného oprávnenia žalobcu nakladať s vecou.
O takýto prípad by sa malo jednať vtedy, ak by bez rozhodnutia vo veci samej ostali vzájomné práva
a povinnosti strán sporu, a to najmä žalovaného neisté, sporné, porušené a bez meritórneho rozhodnutia
by nedošlo k ich náprave alebo k nastoleniu stavu právnej istoty.

25. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa vzala žalobu späť a žalovaní v 1. až 3. rade zastúpení Slovenským
pozemkovým fondom súhlasili so zastavením konania a žalovaní v 4. až 15. rade nevzniesli námietky
voči späťvzatiu žaloby, súd konanie v zmysle ustanovenia § 145 ods. 1 CSP zastavil.

26. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

27. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

28. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je
doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania,
ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil.
K zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad pre nezaplatenie súdneho
poplatku, pre nedostatok podmienok konania, z dôvodu späťvzatia návrhu alebo žaloby a pod.). Pri

zastavenísporovéhokonaniajepotomprevyriešenieotázkynáhradynákladovkonaniakľúčovézistenie,
či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium
procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým,
čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú
žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že

späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom
rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť,
a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto
prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je
správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu, čo zodpovedá aj

ustálenej judikatúre (viď R 49/1993, tiež bod 15 nálezu ÚS SR sp.zn. I. ÚS 196/09).29. V zmysle citovaných záverov má súd za to, že v danej veci žalobkyňa zavinila zastavenie konania
tým, že zobrala žalobu späť bez toho, aby žalovaní dali na späťvzatie žaloby dôvod, teda aby splnili to,
čoho sa žalobkyňa žalobou domáhala, čím žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania.

30. Na podporu argumentácie súd naviac poukazuje na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
v uznesení č.k. 7MCdo/4/2010 zo dňa 14.9.2011, v ktorom uviedol, že „späťvzatie žaloby ako
procesnoprávny úkon (§ 41 O.s.p.) je prejavom autonómnej vôle žalobcu s ktorým procesné normy
spájajú ukončenie súdneho konania; teda je takou subjektívnou (zavinenou) skutočnosťou, ktorá

bezprostredne vedie k zastaveniu konania. Ak žalobca vezme žalobu späť a nejedná sa o prípad podľa
§ 146 ods. 2, vety druhej O.s.p., z procesného hľadiska platí, že zavinil zastavenie konania a preto
je povinný nahradiť žalovanému trovy konania (viď R 49/1993). Vnútorná pohnútka žalobcu vedúca
k späťvzatiu žaloby nezbavuje procesnej zodpovednosti žalobcu na zastavení konania.“

31. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa nemá nárok na náhradu trov konania a z obsahu spisu žalovaným

žiadne trovy nevyplývajú, súd rozhodol, že stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

32. Zo záznamu o zložení (na čl. 73) súd zistil, že žalobkyňa zaplatila súdny poplatok za žalobu vo výške
99,50 eur.

33. Podľa § 11 ods. 3 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
v znení neskorších predpisov, poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania,
žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na
začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred
prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie

odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Ak sa návrh
na začatie konania o rozvod manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnej inštancii súdov,
vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní pred správnym súdom sa poplatok vráti, ak
sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla
alebo vzala späť pred prejednaním veci.

34. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva povinnosť súdu vrátiť poplatok splatný podaním
návrhu na začatie konania, ak sa návrh vzal späť pred prvým pojednávaním. Určujúcim okamihom,
po ktorom už v zásade nemá poplatník nárok na vrátenie poplatku, je prvé pojednávanie, za ktoré je
potrebné považovať iba také pojednávanie, na ktorom došlo k prejednaniu veci, t.j. došlo ku konaniu

vo veci samej. Ak už došlo k prejednaniu veci, k prednesom strán, prípadne k dokazovaniu, vrátenie
poplatku nie je možné. V danom prípade bola vec prejednaná na niekoľkých pojednávaniach, dokonca
bol vydaný rozsudok, ktorý bol zrušený uznesením krajského súdu. Keďže v predmetnom konaní došlo
k prejednaniu veci, súd rozhodol, že žalobkyni súdny poplatok nevracia.

35. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

36. Podľa § 259 CSP, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má
táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

37. V danom prípade súd uznesením priznal znalcovi Ing. Antonovi Durkáčovi znalečné vo výške
588,41 eur, pričom suma 500 eur bola vyplatená znalcovi zo zálohy zloženej žalobkyňou a o zvyšku
znalečného bolo potrebné rozhodnúť v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí podľa výsledku konania.
Z uvedeného dôvodu súd zaviazal žalobkyňu, ktorá zavinila zastavenie konania, aby zaplatila znalcovi

zvyšok znalečného vo výške 88,41 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považujeza nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.