Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. január 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 6S/72/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0724101138
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Kúdelčíková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:0724101138.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a členov

senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Ingridy Hudecovej v právnej veci žalobcu: A. B., nar.
XX.XX.XXXX,bytomC.XXXX/X,XXXXXB.,protižalovanému:MinisterstvovnútraSlovenskejrepubliky,
so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č.
PPZ-ODE2-2024/045961-007 zo dňa 21.06.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd opatrenie žalovaného č. PPZ-ODE2-2024/045961-007 zo dňa 21.06.2024 v spojení
s opatrením žalovaného č. PPZ-ODE2-2024/013000-085 zo dňa 14.05.2024 z r u š u j e a vec v r a c
i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Žalobca žiadosťou zo dňa 06.05.2024 na základe zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe
k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o slobode informácií“) požiadal Prezídium Policajného zboru SR

o sprístupnenie informácie, či v žiadosti špecifikovaná zbraň (ďalej len „predmetná zbraň“) bola riadne
zaevidovaná podľa zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o strelných zbraniach a strelive“).
Žalobca pritom zdôraznil, že v prípade, ak bola predmetná zbraň riadne zaevidovaná podľa zákona
o strelných zbraniach a strelive, nežiada o žiadne osobné údaje majiteľa tejto zbrane.

2. Na žiadosť žalobcu zo dňa 06.05.2024 (ďalej len „žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácie“)

odpovedalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, Odbor dokladov
a evidencií (ďalej len „žalovaný“) listom č. D./XXXXXX-XXX zo dňa 14.05.2024 (ďalej len „opatrenie
zo dňa 14.05.2024“), v ktorom konštatovalo, že poskytovanie údajov a informácií ohľadom evidencie
zbraní upravoval zákon o strelných zbraniach a strelive. V § 66 tohto zákona bolo explicitne uvedené,
komuaakéinformáciesaposkytovalizinformačnýchsystémovMinisterstvavnútraSlovenskejrepubliky.
Žalobca nespĺňal podmienky zákona o strených zbraniach a strelive na poskytnutie ním požadovanej
informácie o evidencii predmetnej zbrane. Z tohto dôvodu nebolo možné vyhovieť žiadosti žalobcu

o sprístupnenie informácie.

3. Proti opatreniu zo dňa 14.05.2024 podal žalobca „odvolanie/rozklad“ zo dňa 03.06.2024 (ďalej len
„riadny opravný prostriedok zo dňa 03.06.2024“). Opatrenie zo dňa 14.05.2024 bolo totiž nesprávne,pretože týmto opatrením (rozhodnutím) mu žalovaný odmietol sprístupniť požadovanú informáciu,
napriek tomu, že podľa zákona o slobode informácií žalobca mal právo na sprístupnenie požadovanej
informácie, ktorú mal žalovaný k dispozícii.

4. Na riadny opravný prostriedok zo dňa 03.06.2024 reagoval žalovaný listom č. D./045961-007 zo
dňa 21.06.2024, označeným ako „Odvolanie k neposkytnutiu informácie o evidencii zbrane – zaslanie
odpovede“ (ďalej len „opatrenie zo dňa 21.06.2024“), v ktorom konštatoval, že v predmetnej veci nebolo
z jeho strany vydané rozhodnutie. Žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácie žalovaný vybavil úradným

listom podľa osobitného predpisu, proti ktorému nebolo možné podať odvolanie, resp. rozklad.

II.
Žaloba

5.Žalobcasažalobouzodňa23.07.2024,vzneníopravyžalobnéhonávrhuzodňa07.03.2025,domáhal

preskúmania zákonnosti a zrušenia opatrenia zo dňa 14.05.2024 a opatrenia zo dňa 21.06.2024
ako aj priznania práva na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

6. Žalobca začal dňa 02.05.2024 písať svoju žiadosť o sprístupnenie informácie. Túto žiadosť dopísal
dňa 06.05.2024 a v ten istý deň ju poslal Prezídiu Policajného zboru SR, ktoré bolo organizačnou

súčasťou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

7. Dňa 23.05.2024 bolo žalobcovi doručené opatrenie zo dňa 14.05.2024, ktoré považoval za
rozhodnutie podľa § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií. Keďže týmto opatrením žalovaný odmietol
žalobcovi sprístupniť požadovanú informáciu, žalobca podal proti nemu odvolanie/rozklad v zákonnej

lehote 15 dní podľa zákona o slobode informácií.

8. Dňa 26.06.2024 bolo žalobcovi doručené ďalšie opatrenie žalovaného, a to opatrenie zo dňa
21.06.2024. Po prečítaní predmetného opatrenia si žalobca uvedomil, že vlastne ani nezačalo
administratívne, resp. správne konanie, ktoré bol žalovaný povinný začať na základe zákona o slobode

informácií po obdržaní jeho žiadosti o sprístupnenie informácie. Žalobca si takisto uvedomil, že jeho
žiadosť nebola ani riadne zaevidovaná podľa § 20 zákona o slobode informácií. Následne žalobca
kontaktoval žalovaného cez e-mail ešte v ten istý deň. V konkrétnostiach žalobca vyzval žalovaného,
aby ešte raz vyhodnotil jeho žiadosť o sprístupnenie informácie podľa zákona o slobode informácií a aby
o jeho žiadosti o sprístupnenie informácie ešte raz nanovo rozhodol v súlade so zákonom o slobode

informácií. Do dňa podania žaloby však žalovaný na výzvu žalobcu zo dňa 26.06.2024 nereagoval.

9. Žalobca v časti žaloby označenej ako žalobný petit navrhol, aby správny súd vyslovil, že žalovaný
je povinný rozhodnúť o žalobcovej žiadosti o sprístupnenie informácie nanovo riadnym rozhodnutím
podľa zákona o slobode informácií, a že žalovaný je povinný zaevidovať žiadosť žalobcu o sprístupnenie

informácie a začať riadne administratívne konanie vo veci žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácie
podľa zákona o slobode informácií. Žalobca tiež navrhol, aby správny súd uložil žalovanému povinnosť,
aby po vydaní svojho rozhodnutia umožnil žalobcovi využiť všetky opravné prostriedky podľa zákona
o slobode informácií.

III.
Vyjadrenie žalovaného k žalobe

10. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 23.09.2025 navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu
zamietnuť.

11. Žalovaný pri vybavovaní žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácie postupoval v súlade so
zákonom, ak túto žiadosť podľa obsahu vyhodnotil ako žiadosť o údaje z informačného systému
vedeného podľa zákona o strelných zbraniach a strelive. Žalovaný preto pristúpil k vybaveniu žiadosti
žalobcu o sprístupnenie informácie formou odpovede úradným listom a nie rozhodnutím podľa § 18 ods.

2 zákona o slobode informácií. V tejto súvislosti bolo možné poukázať na § 19 ods. 2 zákona č. 71/1967
Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“),
podľa ktorého podanie sa posudzuje podľa obsahu.12. V zmysle § 66 zákona o strelných zbraniach a strelive Prezídium Policajného zboru SR, odbor
dokladov a evidencii poskytoval údaje z informačného systému Policajného zboru inému členskému
štátu, Slovenskej poľovníckej komore. Toto ustanovenie zákona o strelných zbraniach a strelive

explicitne ustanovovalo, komu bolo možné poskytnúť údaje z uvedeného informačného systému.
V praxi to znamenalo, že Prezídium Policajného zboru SR, odbor dokladov a evidencií mohlo údaje
z predmetného informačného systému poskytovať len inému členskému štátu, Slovenskej poľovníckej
komore a teda nikomu ďalšiemu. V opačnom prípade by došlo k porušeniu § 66 zákona o strelných
zbraniach a strelive zo strany Prezídia Policajného zboru SR. Aj § 69 ods. 4 zákona č. 171/1993

Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o Policajnom zbore“)
umožňoval poskytovať údaje z informačných systémov Policajného zboru len prokuratúre, súdom,
Slovenskejinformačnejslužbe,Vojenskémuspravodajstvu,Vojenskejpolícii,Zboruväzenskejajustičnej
stráže, colnej správe, Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, Ministerstvu zahraničných vecí
Slovenskej republiky, Národnému bezpečnostnému úradu na plnenie ich úloh a obecnej polícii podľa
osobitného predpisu. Poskytovanie údajov z informačných systémov Policajného zboru iným orgánom

alebo osobám a do zahraničia podľa § 69d a § 69ga a ďalším právnickým osobám a fyzickým osobám
bolo možné, len ak to bolo nevyhnutné na plnenie ich úloh podľa osobitného zákona. Tieto podmienky
žalobca nespĺňal.

13. Keďže žalobca žiadal o informácie, na ktoré sa vzťahoval § 64 ods. 1 písm. f) zákona o strelných

zbraniach a strelive, žalovaný postupoval podľa § 66 zákona o strelných zbraniach a strelive a § 69 ods.
4 zákona o Policajnom zbore a nie podľa § 17 a nasledujúcich zákona o slobode informácií.

14. Na základe vyššie uvedeného bolo zrejmé, že tu došlo ku kolízii právnych predpisov, ktoré
mali rovnakú právnu silu. V tomto prípade mali zákon o strelných zbraniach a strelive a zákon

o Policajnom zbore postavenie špeciálnych právnych predpisov a zákon o slobode informácií mal
postavenie všeobecného právneho predpisu. Vo vzťahu medzi všeobecným právnym predpisom
a špeciálnym právnym predpisom, ktoré mali rovnakú právnu silu, a neboli teda vo vzťahu nadriadenosti
a podriadenosti, platila zásada lex specialis derogat legi generali. Pokiaľ teda špeciálny právny predpis
obsahoval odlišnú právnu úpravu, tá mala prednosť pred všeobecným právnym predpisom. Žalovaný

uplatnil túto zásadu, a preto postupoval podľa zákona o strelných zbraniach a strelive a zákona
o Policajnom zbore (špeciálne predpisy) a nie podľa zákona o slobode informácií (všeobecný predpis).
Žalovaný preto žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácie nevyhovel a procesne nepostupoval podľa
zákona o slobode informácií. Z uvedeného dôvodu žalovaný žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácií
ako aj jeho ďalšie podania s ňou súvisiace vybavil formou úradných listov.

IV.
Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

15. Žalobca v replike zo dňa 23.10.2025 zotrval na stanovisku, že žaloba je dôvodná. Žalobca podal

svoju žiadosť o sprístupnenie informácie podľa zákona o slobode informácií, pretože čítal aj zákon
o strelných zbraniach a strelive a vedel, že nespĺňa podmienky podľa § 66 zákona o strelných
zbraniach a strelive. Ak žalovaný konštatoval, že žalobca nespĺňal podmienky podľa zákona o strelných
zbraniach a strelive a súčasne tvrdil, že jeho žiadosť o sprístupnenie informácie bola vyhodnotená ako
žiadosť podľa zákona o strelných zbraniach a strelive, tak to bol totálny logický nezmysel. Jednoducho

nebolo možné súčasne vyhodnotiť žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácie podľa zákona o strelných
zbraniach a strelive a súčasne konštatovať, že žalobca nespĺňal podmienky podľa tohto zákona.
Skutočnosť, že žalobca nespĺňal podmienky podľa zákona o strelných zbraniach a strelive, bola
nesporná a žalobca túto skutočnosť aj uznal. To ale neznamenalo, že žiadaná informácia mu nemohla
byť poskytnutá podľa zákona o slobode informácií.

16. Žalovaný v duplike zo dňa 24.10.2025 konštatoval, že obsahom repliky žalobcu nebola žiadna nová
argumentácia ani tvrdenie žalobcu, ku ktorej by žalovaný považoval za nevyhnutné sa osobitne vyjadriť.
Žalobca len opätovne popisoval priebeh administratívneho konania a vyjadroval všeobecný nesúhlas
s argumentáciou žalovaného.

V.
Konanie na správnom súde17. Správny súd uznesením č. k. 6S/72/2024-18 zo dňa 30.01.2025 (ďalej len „uznesenie zo dňa
30.01.2025“) vyzval žalobcu, aby opravil žalobný návrh.

18. Žalobca v nadväznosti na uznesenie zo dňa 30.01.2025 podaním zo dňa 07.03.2025 opravil žalobný
návrh tak, že navrhuje, aby správny súd preskúmal zákonnosť opatrenie zo dňa 14.05.2024 a opatrenia
zo dňa 21.06.2024, a aby následne tieto opatrenia zrušil.

19. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1

zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“)
preskúmal opatrenie zo dňa 14.05.2024 v spojení s opatrením zo dňa 21.06.2024 vrátane konania, ktoré
predchádzalo ich vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia
pojednávania za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani jeden z účastníkov konania
nežiadalnariadeniepojednávania.Deňvyhláseniarozsudkubolzverejnenýminimálnepäťdnívopredna
úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 20.01.2026

(§ 137 ods. 4 SSP).

VI.
Relevantné právne predpisy

20. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré
majú povinné osoby k dispozícii. Právo na prístup k informáciám sa nevzťahuje na informácie, ktoré
nie sú k dispozícii, najmä na vytváranie výkladových stanovísk, rozborov, analýz, referátov, odborných
stanovísk, politických stanovísk, prognóz a výkladov právnych predpisov a na vytváranie názorov.

21. Podľa § 16 ods. 1 zákona o slobode informácií, informácie sa sprístupňujú najmä ústne, nahliadnutím
do spisu vrátane možnosti vyhotoviť si odpis alebo výpis, odkopírovaním informácií na technický nosič
dát,sprístupnenímkópiípredlôhspožadovanýmiinformáciami,telefonicky,faxom,poštou,elektronickou
poštou. Ak informáciu nemožno sprístupniť spôsobom určeným žiadateľom, dohodne povinná osoba so
žiadateľom iný spôsob sprístupnenia informácie.

22. Podľa § 18 ods. 1 zákona o slobode informácií, ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované
informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom
v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

23. Podľa § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií, ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti,
vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak
žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3).

24. Podľa § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií, ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti

neposkytlainformáciečinevydalarozhodnutieaaniinformáciunesprístupnila,predpokladása,ževydala
rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade
považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17).

25. Podľa § 19 ods. 1 zákona o slobode informácií, proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí

požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo
márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe,
ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.

26. Podľa § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií, odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní

od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán vyhovie odvolaniu a má požadovanú
informáciu k dispozícii, rozhodnutím zmení rozhodnutie povinnej osoby a sprístupní požadovanú
informáciu v rozsahu, v akom odvolaniu vyhovie; to platí aj pre konanie o rozklade. Ak odvolací
orgán zruší rozhodnutie povinnej osoby a vráti jej vec na nové konanie, povinná osoba vybaví žiadosť
osprístupnenieinformácievlehotepodľa§17.Akodvolacíorgánvtejtolehotenerozhodne,predpokladá

sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia
tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.27. Podľa § 22 ods. 1 zákona o slobode informácií, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú
sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

28. Podľa § 66 zákona o strelných zbraniach a strelive, ministerstvo poskytuje elektronicky informácie
a) o preprave zbraní alebo streliva inému členskému štátu, na jeho územie alebo cez jeho územie;
o preprave zbraní alebo streliva podnikateľmi, ktorí nemajú miesto podnikania alebo sídlo v Slovenskej
republike, informujú najneskôr v priebehu prepravy,
b) o vydaní povolenia na nadobudnutie vlastníctva alebo držania zbrane kategórie A alebo zbrane

kategórie B inému členskému štátu, ak má osoba, ktorej bolo toto povolenie vydané, miesto pobytu
v tomto inom členskom štáte,
c) o nadobudnutí vlastníctva zbrane kategórie C a zbrane kategórie D uvedenej v § 7 ods. 1 písm. a),
i) alebo písm. k) inému členskému štátu, ak má osoba, ktorá nadobudla vlastníctvo tejto zbrane, miesto
pobytu v tomto inom členskom štáte,
d) o vydanom zbrojnom sprievodnom liste na trvalý vývoz zbrane alebo trvalý dovoz zbrane inému

členskému štátu, do ktorého má byť zbraň vyvezená alebo z ktorého má byť zbraň dovezená,
e) o udelenom súhlase Slovenskej republiky s nadobudnutím zbrane osobou, ktorá má na jej území
miesto pobytu alebo s prepravou zbrane na jej územie inému členskému štátu, ktorý o súhlas žiadal,
f) o zamietnutých žiadostiach o udelenie výnimky podľa § 9 iným členským štátom, ak výnimka nebola
udelená z dôvodu, že by jej udelenie predstavovalo ohrozenie verejnej bezpečnosti alebo verejného

poriadku.

VII.
Právne posúdenie veci správnym súdom

29. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní boli opatrenia žalovaného, ktorými
žalovaný reagoval najprv na žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácie, a následne na odvolanie
žalobcu v predmetnej právnej veci. Úlohou správneho súdu bolo v medziach žalobných námietok
posúdiť, či žalovaný pri vydaní týchto opatrení a v konaní, ktoré predchádzalo ich vydaniu, postupoval
v súlade s príslušnými právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou. Samotné žalobné námietky,

presnejšie miera ich konkrétnosti a zdôvodnenia, pritom determinovali mieru a detailnosť odpovede
správneho súdu na tieto námietky.

30. Keďže správny súd bol v preskúmavanej právnej veci viazaný žalobnými námietkami, pristúpil
v prvom rade k ustáleniu žalobných námietok. Vychádzajúc z celkového obsahu žaloby pritom správny

súd ustálil, že žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci, a to vo vzťahu k právnemu režimu,
v ktorom mal žalovaný vybaviť jeho žiadosť o sprístupnenie informácie. Z celkového obsahu žaloby
je totiž zrejmé, že žalobca namietal vybavenie jeho žiadosti o sprístupnenie informácie v právnom
režime zákona o strelných zbraniach a strelive, a že podľa žalobcu mal žalovaný vybaviť jeho žiadosť
o sprístupnenie informácie v právnom režime zákona o slobode informácií.

31. Pre úplnosť správny súd vo vzťahu k ustáleniu žalobných námietok poznamenáva, že aj samotný
žalovaný sa vo vyjadrení k žalobe vyjadroval k právnemu režimu, v ktorom vybavil žiadosť žalobcu
o sprístupnenie informácie, pričom vysvetľoval, prečo žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácie
nevybavil v právnom režime zákona o slobode informácií. Je tak zrejmé, že ani žalovaný nemal

pochybnosti o tom, čo je obsahom žalobných námietok, alebo teda presnejšie žalobnej námietky.

32. Po ustálení záveru, že žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci, a to vo vzťahu
k právnemu režimu, v ktorom mal žalovaný vybaviť jeho žiadosť o sprístupnenie informácie,
pristúpil správny súd k posúdeniu dôvodnosti tejto námietky v skutkových a právnych okolnostiach

preskúmavanej právnej veci. Za účelom posúdenia dôvodnosti uvedenej žalobnej námietky sa správny
súd oboznámil s obsahom administratívneho spisu.

33. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca žiadosťou o sprístupnenie informácie
požiadal žalovaného o sprístupnenie konkrétnej informácie. Žalobca v žiadosti o sprístupnenie

informácie pritom výslovne uviedol, že informáciu žiada sprístupniť podľa zákona o slobode informácií.
Inými slovami, žalobca sa rozhodol realizovať svoje právo na informácie v právnom režime zákona
o slobode informácií.34. Z obsahu administratívneho spisu je ďalej zrejmé, že žalovaný žiadosť žalobcu o sprístupnenie
informácie nevybavil v právnom režime zákona o slobode informácií. V opatrení zo dňa 21.06.2024
ostatne samotný žalovaný konštatoval, že v predmetnej právnej veci nebolo z jeho strany vydané

rozhodnutie, a že žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácie vybavil úradným listom podľa osobitného
predpisu, proti ktorému nebolo možné podať odvolanie, resp. rozklad.

35. Z obsahu administratívneho spisu je tak zrejmé, že v preskúmavanej právnej veci je otázkou
zásadného právneho významu otázka právneho režimu, v ktorom mal žalovaný vybaviť žiadosť

žalobcu o sprístupnenie informácie. Inými slovami, v preskúmavanej právnej veci je otázkou zásadného
právneho významu otázka vzťahu medzi zákonom o slobode informácií a inými osobitnými právnymi
úpravami týkajúcimi sa prístupu k informáciám.

36. Pokiaľ ide o vzťah medzi zákonom o slobode informácií a inými osobitnými právnymi úpravami
týkajúcimi sa prístupu k informáciám, v správnej súdnej praxi sa opakovane konštatuje, že tento

vzťah je komplementárny a nie vylučujúci (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. XXXXX/X/XXXX zo dňa 29.09.2022, ods. 24). Inými slovami, zákon
o slobode informácií a iné osobitné právne úpravy týkajúce sa prístupu k informáciám pôsobia popri
sebe paralelne (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
XXXXX/X/XXXX zo dňa 16.12.2021, ods. 16). Zákon o slobode informácii totiž neustanovuje výluku

svojho použitia v prípade, že iná osobitná právna úprava upravuje sprístupňovanie informácií (porovnaj
napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XXXXX/X/XXXX zo dňa
29.09.2022, ods. 26). Je tak vecou konkrétneho žiadateľa, aby si vybral právny režim, v ktorom požiada
o sprístupnenie určitej informácie s tým, že túto voľbu je orgán verejnej správy povinný rešpektovať,
a žiadosť o sprístupnenie informácie vybaviť v právnom režime, ktorý si žiadateľ vybral (napr. rozsudok

Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XXXX/X/XXXX zo dňa 27.11.2025, ods.
18). Nie je pritom prípustné, aby orgán verejnej moci žiadosť o poskytnutie informácie podľa určitého
právneho predpisu sám prekvalifikoval podľa svojej vôle bez toho, aby s tým žiadateľ súhlasil (porovnaj
napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/106/2015 zo dňa 27.04.2016, ktorý
bol publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č.

4/2017 pod poradovým, resp. publikačným č. 26). Ak teda žiadateľ jednoznačne uvedie zákon o slobode
informácií ako právny predpis, v právnom režime ktorého má byť jeho žiadosť vybavená, povinná osoba,
ktorej je žiadosť adresovaná, musí odôvodniť, či mu môže vyhovieť, alebo nie, pričom upriamovanie
pozornosti žiadateľa na iné právne možnosti je nadbytočné a vedie k nepreskúmateľnosti
právneho režimu, v ktorom povinná osoba o žiadosti rozhodla (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. XXXX/X/XXXX zo dňa 01.08.2012).

37. V preskúmavanej právnej veci žalobca celkom jednoznačne požiadal žalovaného o sprístupnenie
informácie v právnom režime zákona o slobode informácií, preto bolo povinnosťou žalovaného žiadosť
žalobcu vybaviť v právnom režime zákona o slobode informácií. To znamená, že bolo povinnosťou

žalovaného posúdiť, či požadovanú informáciu má k dispozícii, a ak áno, či je daný niektorý z dôvodov
obmedzenia prístupu k informáciám podľa § 8 až § 13 zákona o slobode informácií. Následne bolo
povinnosťou žalovaného požadovanú informáciu buď sprístupniť alebo vydať rozhodnutie, ktorým
žiadosti o sprístupnenie informácie nevyhovie, a to podľa § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií,
pričom toto rozhodnutie by muselo zodpovedať požiadavkám, ktoré vo vzťahu k rozhodnutiu správneho

orgánu a jeho odôvodneniu vyplývajú zo správneho poriadku, ktorý sa subsidiárne vzťahuje na konanie
podľa zákona o slobode informácií. Ak takto žalovaný nepostupoval a žiadosť žalobcu o sprístupnenie
informácie podľa zákona o slobode informácií prekvalifikoval a vybavoval v právnom režime iného
právneho predpisu, jeho opatrenie zo dňa 14.05.2024 a opatrenie zo dňa 21.06.2024 vychádzajú
z nesprávneho právneho posúdenia veci. V nadväznosti na uvedené je potrebné zdôrazniť, že žalovaný

v intenciách vyššie uvedených záverov prezentovaných v rámci správnej súdnej praxe nebol oprávnený
zmeniťprávnyrežimvybavovaniažiadostižalobcuosprístupnenieinformácie,keďztejtožiadosticelkom
zjavne vyplývalo, že žalobca si pre vybavenie svojej žiadosti o sprístupnenie informácie zvolil právny
režim zákona o slobode informácií.

38. Správny súd po ustálení záveru, že žalovaný bol povinný vybaviť žiadosť žalobcu o sprístupnenie
informácie v právnom režime zákona o slobode informácií, pre úplnosť uvádza, že žalobca proti
opatreniu zo dňa 14.05.2024 podal riadny opravný prostriedok zo dňa 03.06.2024, čím splnil jednu z
podmienok prípustnosti žaloby, a to vyčerpanie prípustného riadneho opravného prostriedku. Keďžeriadny opravný prostriedok zo dňa 03.06.2024 proti opatreniu zo dňa 14.05.2024 bol žalovanému
doručený dňa 06.06.2024, je zrejmé, že bol podaný včas. Žalobca bol totiž v intenciách § 54 ods. 3
správneho poriadku oprávnený podať proti opatreniu zo dňa 14.05.2024 riadny opravný prostriedok

v lehote troch mesiacov od jeho oznámenia, keďže predmetné opatrenie poučenie o opravnom
prostriedku neobsahovalo.

39. Na riadny opravný prostriedok zo dňa 03.06.2024 reagoval žalovaný opatrením zo dňa 21.06.2024,
ktoré aj označil ako „Odvolanie k neposkytnutiu informácie o evidencii zbrane – zaslanie odpovede“.

Keďže žalovaný výslovne označil opatrenie zo dňa 21.06.2024 ako zaslanie odpovede na „odvolanie“,
možno toto opatrenie považovať za individuálny správny akt, ktorým žalovaný „vybavil“ riadny opravný
prostriedok zo dňa 03.06.2024, a teda za individuálny správny akt, ktorý je spôsobilý byť predmetom
správneho súdneho prieskumu. S prihliadnutím ku skutočnosti, že žalovaný nezostal vo vzťahu
k riadnemu opravnému prostriedku zo dňa 03.06.2024 nečinný, ale vydal opatrenie zo dňa 21.06.2024,
nemožno uvažovať o fikcii rozhodnutia o odvolaní. Fikcia rozhodnutia o riadnom opravnom prostriedku

proti rozhodnutiu o nesprístupnení informácie alebo proti fiktívnemu rozhodnutiu o nesprístupnení
informácie je totiž vyhradená len pre prípady, kedy príslušný orgán verejnej správy zostane nečinný.
O takýto prípad ale v preskúmavanej právnej veci nešlo. Samotná otázka zákonnosti vybavenia riadneho
opravného prostriedku zo dňa 03.06.2024 zo strany žalovaného bola potom predmetom správneho
súdneho prieskumu v tomto správnom súdnom konaní.

40. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného o nesprístupnení žalobcom požadovanej informácie z dôvodu
právnej úpravy ustanovenej v právnych predpisoch odlišných od zákona o slobode informácií, a to
konkrétne v zákone o strelných zbraniach a strelive a v zákone o Policajnom zbore, správny súd
pripomína, že zákon o slobode informácií predstavuje najvšeobecnejšiu a zároveň aj najkomplexnejšiu

právnu úpravu, ktorá je prejavom ústavne garantovaného práva na informácie v zmysle čl. 26 Ústavy
SR. To však nevylučuje, aby iné právne predpisy vydané v súlade s čl. 26 ods. 1 a ods. 4 Ústavy
SR obsahovali obmedzenia, ktoré nemusia vždy korešpondovať s kategóriami pokrytými v § 8 až § 11
zákona o slobode informácií, obsahujúcimi explicitné obmedzenie práva na prístup k informáciám. Súdy
prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti deklarovali koncepciu implicitného obmedzenia prístupu k

informáciám,vzmyslektorejobmedzeniesprístupneniainformáciívyplývaajzinýchprávnychpredpisov,
nielen zo zákona o slobode informácií (napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. XXXX/X/XXXX zo dňa 21.04.2010, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
XXXX/XX/XXXX zo dňa 11.02.2014, rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. E. XX/
XXXX zo dňa 09.03.2010). Implicitný zákaz poskytnutia informácie pritom musí byť vždy zrozumiteľne

odôvodnený v rozhodnutí, ktorým sa žiadosti nevyhovuje.

41. Súdna prax zároveň akcentuje potrebu reštriktívneho výkladu prípustnosti obmedzenia práva na
informácie. Obmedzenie práva na informácie, ktoré spadá do kategórie základných práv a slobôd, je
možné výlučne za splnenia troch podmienok, a to zákonnosti (zásah do tohto práva možno vykonať len

nazákladezákonaavsúladesním),legitímnosticieľa(ÚstavaSlovenskejrepublikytaxatívnevymenúva
dôvody obmedzenia práva na informácie) a nevyhnutnosti zásahu v demokratickej spoločnosti. Ústavný
súd Slovenskej republiky v tomto zmysle uvádza, že „ (...) Ústava podľa čl. 26 zaručuje osobitnú ochranu
slobody prejavu aj práva prijímať, vyhľadávať a rozširovať idey a informácie. Okrem všeobecných
podmienok, ktoré sa pri obmedzovaní všetkých základných práv a slobôd musia dodržať podľa čl. 13

ústavy, sloboda prejavu a právo prijímať, vyhľadávať a rozširovať idey a informácie sa môže obmedziť,
iba ak sa splnia osobitné podmienky podľa čl. 26 ods. 4 ústavy. Obmedzenie práva na informácie v
súlade s ústavou je dovolené len vtedy, ak sa splní formálna podmienka zákona a dve kumulatívne
materiálne podmienky. Ústava za nijakých okolností nedovoľuje upustiť od splnenia všetkých troch
podmienok obmedzenia slobody prejavu a práva na informácie. Formálna podmienka znamená, že

obmedzenie prijme národná rada v právnom predpise so silou zákona. Termínom „zákon“ sa neoznačuje
jeden všeobecne záväzný právny predpis so silou zákona, ale neurčitý počet všeobecne záväzných
právnychpredpisovsdefinovanýmstupňomprávnejsily(II.E.XX/XX)....Prvoumateriálnoupodmienkou
je požiadavka, aby obmedzenie slúžilo na ochranu práv a slobôd iných alebo sa ním musí chrániť
bezpečnosť štátu, verejný poriadok, verejné zdravie alebo mravnosť. Na splnenie prvej materiálnej

podmienkystačípreukázanieexistenciejednéhozcitovanýchzáujmov.Druhoumateriálnoupodmienkou
je podmienka nevyhnutnosti prijatia obmedzenia.“ (PL. ÚS XX/XX).42. Súčasne, rozhodovacia prax súdov požaduje zabezpečenie materiálneho prístupu k
informáciám. Pri nesprístupnení informácie nepostačuje len splnenie formálnej podmienky ochrany
určitej informácie, t.j. odkaz na príslušnú právnu normu, ale aj materiálnej podmienky označenia

informácie za chránenú - t.j. objasnenie, prečo naozaj existuje potreba danú informáciu chrániť a či tento
dôvod v čase podania žiadosti stále trvá a či sa ochrana vzťahuje na celú informáciu alebo jej časť. Aj ak
je identifikované zákonné obmedzenie, je potrebné aj v rámci zákonného obmedzenia vykonať správnu
úvahu, či niektoré čiastkové informácie nemožno žiadateľovi sprístupniť.

43. Sumarizujúc doposiaľ uvedené možno konštatovať, že orgán verejnej moci nesmie opomenúť, že
obmedzenie prístupu k informáciám, ktoré spadá do kategórie základných práv a slobôd, je možné
výlučne za splnenia troch podmienok, a to zákonnosti (zásah do tohto práva možno vykonať len na
základe zákona a v súlade s ním), legitímnosti cieľa (Ústava Slovenskej republiky taxatívne vymenúva
dôvody obmedzenia práva na informácie) a nevyhnutnosti zásahu v demokratickej spoločnosti
(porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.12.2021, sp.

zn. XXXXX/X/XXXX, ods. 29). Naplnenie týchto podmienok obmedzenia prístupu k informáciám pritom
musí orgán verejnej moci odôvodniť vo vzťahu ku skutkovým a právnym okolnostiam vzťahujúcim sa ku
konkrétnej žiadosti o sprístupnenie informácie (porovnaj napr. rozsudok Správneho súdu v Bratislave
sp. zn. C./XXX/XXXX zo dňa 29.04.2025, ods. 45).

44. Z doposiaľ uvedeného je zrejmé, že nesprístupnenie žalobcom požadovanej informácie z dôvodu
implicitného obmedzenia prístupu k informáciám musí byť v rozhodnutí, ktorým sa žiadosti nevyhovuje,
odôvodnené vo vyššie uvedených intenciách. Žalovaný však rozhodnutie o nesprístupnení žalobcom
požadovanej informácie nevydal a opatrenie zo dňa 14.05.2024 ani opatrenie zo dňa 21.06.2024
odôvodnenie vo vyššie uvedených intenciách ani neobsahuje. Absencia odôvodnenia nesprístupnenia

žalobcom požadovanej informácie zo strany žalovaného vo vyššie uvedených intenciách, a teda
nepreskúmateľnosť opatrenia zo dňa 14.05.2024 a opatrenia zo dňa 21.06.2024, je dôsledkom
nesprávneho právneho posúdenia veci vo vzťahu k právnemu režimu, v ktorom mal žalovaný vybaviť
žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácie, a vo vzťahu k okolnostiam, ktoré je potrebné zohľadniť
v prípade implicitného obmedzenia prístupu k informáciám.

45. Pokiaľ ide o žalobný návrh, vymedzený žalobcom v žalobe a následne v nadväznosti na výzvu
správneho súdu žalobcom opravený jeho podaním zo dňa 07.03.2025, správny súd uvádza, že nie
je nevyhnutnou povinnosťou žalobcu formulovať návrh výroku rozhodnutia správneho súdu tak, aby
v plnom rozsahu korešpondoval s výrokmi, ktoré súd poznajúci právo formuluje v súlade so zákonom

vo svojich rozhodnutiach. Žalobca však musí v žalobnom návrhu dostatočne určito a zrozumiteľne
vyjadriť, čo požaduje od správneho súdu. Týmto požiadavkám žalobný návrh zodpovedá, keďže je
z neho zrejmé, aké individuálne správne akty žiadal žalobca preskúmať, pričom z neho bolo tiež zrejmé,
že tieto individuálne správne akty žiadal žalobca zrušiť.

46. Vzhľadom na uvedené správny súd opatrenie zo dňa 14.05.2024 a opatrenie zo dňa 21.06.2024
postupom podľa § § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil, keďže uvedené opatrenia vychádzajú z nesprávneho
právneho posúdenia veci, a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

47. Po vrátení veci na ďalšie konanie bude orgán verejnej správy prvého stupňa viazaný právnym

názorom správneho súdu vyjadreným v tomto rozsudku, a teda jeho úlohou bude vybaviť žiadosť
žalobcu o sprístupnenie informácie v intenciách zákona o slobode informácií. Správny súd v tejto
súvislosti zdôrazňuje, že týmto rozsudkom neprejudikuje to, či žalobcovi má byť ním požadovaná
informácia sprístupnená alebo nie, ale orgán verejnej správy bude povinný svoj prípadný negatívny
záver dostatočne odôvodniť v rozhodnutí o nesprístupnení informácie.

48. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému
žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej
výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

49. Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na
Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno

odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom

konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum
právnej pomoci.