Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, June 9, 2025

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12C/120/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124213297
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2025:4124213297.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/XXX, D. A., zast.: JUDr.

Štefan Mesároš, advokát, so sídlom Štefánikova 84, Nitra, proti žalovaným: 1. A. E., nar. X.X.XXXX,
bytom F. XXX, 2. G. A., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXX, obaja zast.: Advokátska kancelária Gabriel
Orlík, s.r.o. so sídlom Žitavanská 20, Topoľčianky, IČO: 36 858 722, o určenie neplatnosti časti darovacej
zmluvy, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd priznáva žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania v plnej výške, ktorú je povinný

zaplatiť žalobca s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 16.12.2024 domáhal určenia, že darovacia zmluva zo dňa
27.3.2024 a dodatok č.1 k darovacej zmluve zo dňa 30.4.2024, ktorej vklad bol povolený Okresným
úradom Zlaté Moravce, katastrálny odbor pod V 542/2024 je neplatná, v jej časti týkajúcej sa prevodu
spoluvlastníckeho podielu žalovanej v 1. rade na žalovaného v 2. rade na nehnuteľnosti registra E
nachádzajúcich sa v obci F., kat.úz. Lovce a to parc.č. XXX trvalý trávny porast o výmere 162m2,
zapísaná na LV č. XXX, podiel 1 k celku, parc.č. XXXX/X trvalý trávny porast o výmere 743m2, zapísaná

na LV č. XXX, podiel 1 k celku, parc.č. XXX orná pôda o výmere 32m2, zapísaná na LV č. XXX,
podiel 2/6 k celku, parc.č. XXXX trvalý trávny porast o výmere 65m2, zapísaná na LV č. XXX, podiel
2/4 k celku, parc.č. XXXX/X trvalý trávny porast o výmere 16693m2, zapísaná na LV č. XXXX, podiel
37/5022 k celku, parc.č. XXX trvalý trávny porast o výmere 1120m2, zapísaná na LV č. XXXX, podiel
37/5022 k celku, parc.č. XXX trvalý trávny porast o výmere 1601m2, zapísaná na LV č. XXX, podiel
37/5022 k celku a 630/351540 k celku, parc.č. XXX trvalý trávny porast o výmere 14761m2, zapísaná
na LV č. XXX, podiel 37/5022 k celku a 630/351540 k celku.

2. Žalobu odôvodnil tým, že je podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností, žalovaný v 2.
rade je evidovaný ako podielový spoluvlastník predmetných nehnuteľností, spoluvlastnícke podiely
žalovaný 2 nadobudol na základe darovacej zmluvy zo dňa 27.3.2024 a dodatku č.1 k darovacej zmluve
zodňa30.4.2024.Žalovaná1uzatvoriladarovaciuzmluvusožalovaným2beztoho,abyvyzvalažalobcu
na uplatnenie jeho predkupného práva, pričom nešlo o prevod medzi blízkymi osobami, zaslal dovolanie
sa relatívnej neplatnosti, vyzýval na vrátenie pomerov do pôvodného stavu, došlo k porušeniu jeho

predkupného práva.

3. Žalovaní 1, 2 sa k podanej žalobe vyjadrili písomne prostredníctvom svojho právneho zástupcu,
uviedli, že so žalobou nesúhlasia, nárok žalobcu neuznávajú, jednalo sa o prevod medzi blízkymiosobami, pri darovacej zmluve sa predkupné právo neuplatňuje, ak by súd považoval darovaciu zmluvu
za relatívne neplatný právny úkon, tak darovanie nie je právny úkon medzi podielovým spoluvlastníkom
a treťou osobou, ale medzi podielovým spoluvlastníkom a podielovým spoluvlastníkom. Namietali petit

žaloby.

4. Následne sa k vyjadreniu žalovaných písomne vyjadril žalobca, spochybňoval, že by žalovaná 1
bola blízkou osobou žalovanému 2, nestotožnil sa s tvrdením žalovaných, že pri darovacej zmluve
sa predkupné právo neuplatňuje, čo sa týka tvrdenia žalovaných, že ide o úkon medzi podielovými

spoluvlastníkmi a nie medzi podielovými spoluvlastníkmi a treťou osobou, to je možné vo vzťahu
k niektorým listom vlastníctva, ale stále to nezbavuje podielového spoluvlastníka, ponúknuť svoj
spoluvlastnícky podiel na predaj všetkým ostatným spoluvlastníkom, teda nielen žalovanému 2. Petit
žaloby je právne konformný.

5. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že v r. 2024 si žalobca zisťoval situáciu na liste

vlastníctva, kde je zapísaný ako podielový spoluvlastník, zistil, že na liste vlastníctva bola zapísaná iná
osoba bez tohto, aby bol on ako podielový spoluvlastník oslovený. Zistil, že bola uzatvorená darovacia
zmluva. Následne žalobca sa písomne dovolal relatívnej neplatnosti a vyzýval, aby došlo k spätnému
prevodu, k čomu nedošlo, nedošlo ani k žiadnej reakcii alebo vyjadreniu žalovaných v tom zmysle,
že by sa malo jednať o prevod medzi blízkymi osobami. Žalobcovi nezostávalo nič iné, len podať túto

žalobu. Odkazoval na písomne podanú žalobu, na jej obsah, zdôvodnenie, skutkový a právny stav.
Žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností uvedených v žalobe. Súčasne je ich podielovým
spoluvlastníkom aj žalovaný v 2. rade a to na základe darovacej zmluvy zo dňa 27.3.2024 a dodatku
č. 1 k darovacej zmluve zo dňa 30.4.2024, ktorých vklad bol povolený pod V 542/2024. Žalobca
ako podielový spoluvlastník nebol oslovený žalovanou v 1. rade, nedošlo k náprave po dovolaní sa

relatívnej neplatnosti, preto podal túto žalobu a domáha sa určenia neplatnosti časti darovacej zmluvy.
Čo sa týka uplatnenia predkupného práva vo vzťahu k darovacej zmluve, odkazoval na rozhodnutie NS
1Cdo/102/2005. Čo sa týka argumentácie, že žalovaný 2 už bol zapísaný ako podielový spoluvlastník,
to nezbavuje povinnosti ponúknuť spoluvlastnícky podiel všetkým podielovým spoluvlastníkom, keď
aj žalobca bol zapísaný ako podielový spoluvlastník. Čo sa týka § 116 OZ, je to právna norma s

neurčitou hypotézou, blízkosť vzťahu sa nedá dokázať inak ako vykonávaním dokazovania, výsluchom.
Ani z jedného z čestných vyhlásení nie je možné vyvodiť záver, že by sa medzi žalovanými malo jednať
o osoby blízke. Spomína sa v nich, že sa stretávali na zabíjačkách, oslavách, mali sa radi, pomáhali
si. Poukazoval na rozhodnutie OS Čadca 4C/112/2016 z ktorého vyplýva, že také osoby, ktoré sa
poznajú, chodia spolu na oslavy, tak na základe takýchto skutočností nie je možné konštatovať, že

by sa malo jednať o osoby blízke. Rozhodnutie bolo potvrdené KS v Žiline 5Co/288/2018, zamietnuté
bolo dovolanie NS 7Cdo/271/2019. Ďalej sa touto problematikou zaoberal Najvyšší súd v konaní
5Cdo/32/2017, 7Cdo/281/2018, 6Cdo/164/2022, Ústavný súd 4ÚS/285/2018. Po doručení relatívnej
neplatnosti žalovaní nenamietali, že prevod by mal byť v poriadku, že sú osobami blízkymi. Takúto
argumentáciu začali uvádzať až po podaní žaloby. § 116 predchádza § 115, ktorý sa týka spoločnej

domácnosti. Spoločná domácnosť je jedným z kritérií na základe, ktorých možno považovať osoby za
osoby blízke. Za súčasnej dôkaznej situácie nie je možné konštatovať, že by sa medzi žalovanými malo
jednať o osoby blízke. Z argumentácie žalovaných ani nevyplýva, že by mali byť majetkovo prepojení,
čo je tiež jedným z dôvodov a dôkazov že by sa mohlo jednať o osoby blízke. Žalobca namietal relatívnu
neplatnosť, adresoval tento úkon všetkým účastníkom darovacej zmluvy, ktorými boli p. C. a p. E. na

strane darcov a obdarovaný bol p. A.. Na dovolanie sa relatívnej neplatnosti p. C. ani E. nereagovali.
Reagoval len žalovaný 2., oznámil mi že p. H. C. je jeho stará mama a p. E. že je jej sesternica. Nie je tu
žiadna zmienka o tom, že by sa malo jednať o osoby blízke. Čo sa týka účastníčky darovacej zmluvy p.
C., tam žalobca akceptoval, že sa jedná o rodinný vzťah, je to stará mama žalovaného 2. a v tejto časti
darovaciu zmluvu ani nenapadol, len v časti darovania medzi p. E. a žalovaným 2.

6. Právny zástupca žalovaných na pojednávaní odkazoval na písomné vyjadrenie k podanej žalobe.
Uvádzal, že v prípade žalovaných 1, 2 sa jedná o blízke osoby, ktoré spĺňajú definíciu uvedenú v § 116
OZ. Žalovaná v 1. rade je sesternicou starej mamy žalovaného 2. Blízkosť vzťahov a pociťovanie ujmy
medzi žalovanými 1, 2 preukázali čestnými vyhláseniami a bližšie sa k tomu vyjadrí sám žalovaný. Na

niektorých listoch vlastníctva, konkrétne LV č. XXXX, XXXX, XXX bol žalovaný v 2. rade už predtým
podielovým spoluvlastníkom a to od r. 2021. Podľa niektorých súdnych rozhodnutí sa predkupné právo
nevzťahujekdarovacímzmluvám,hlavnepoukazovalnato,žežalovaní1,2súsinavzájomblízkeosoby.
Navrhol žalobu zamietnuť. K argumentácii právneho zástupcu žalobcu, že žalovaní nenamietali už skôr,že sa má jednať o blízke osoby, tak toto nie je pravda, medzi žalovaným 2 a právnym zástupcom žalobcu
prebiehala mailová komunikácia, konkrétne dňa 1.7.2024 žalovaný 2 uviedol, že sú v príbuzenskom
vzťahu so žalovanou 1. K argumentácii ohľadne spoločnej domácnosti uviedol, že to sa netýka tohto

vzťahu.Preukazuje,žemedzižalovanýmisajednáorodinnýpomer,majúspoločnéhopredka.Čosatýka
spoločnej domácnosti vo vzťahu k obdobnému pomeru, to sa týka vzťahu druh a družka. Rozhodnutia,
ktoré citoval právny zástupca žalobcu, k tomu uviedol, že prípady nie sú rovnaké, o posúdenie či ide o
blízke osoby je možné až po vykonaní dokazovania v tom ktorom konkrétnom prípade. Obsah čestných
vyhlásení si žalobca vykladá tak ako mu vyhovuje, aby to bolo pre neho priaznivejšie. Je toho názoru,

že z čestných vyhlásení je možné konštatovať, že medzi žalovanými sa jedná o blízke osoby. Len na
vysvetlenie uviedol, že v prípade žalovanej 1 sa jedná o inú osobu v rodinnom pomere.

7. Žalovaná v 1. rade na pojednávaní uviedla, že nepovažovala za potrebné osloviť žalobcu, pretože
pozemok patril rodine I. už 100 rokov, dohodli sa, že pozemok sa prepíše na žalovaného 2. Medzi nimi
sú dobré vzťahy, je ako jej štvrtý syn, poznajú sa odmalička. Majetok patril vždy rodine I.. V rodine

sa dohodli tak, že pozemok bude pre žalovaného 2. So žalovaným 2 majú blízke vzťahy, pozná ho
odmalička, chodieval k nim, navzájom si veľmi pomáhajú. Jeho stará mama je jej sesternica. Pracovala
v obchode v Jednote, oproti bola škola. Žalovaný 2 chodieval k nim do obchodu cez prestávky, mal
tu otvorený účet. Jej chlapci hrávali futbal, to žalovaný 2 vzhľadom na jeho zdravotný stav nemohol,
ale vždy ich podporoval. Keď niečo potreboval, prišiel za ňou. Je to doteraz také, doteraz majú dobré

vzťahy, aj s jeho starou mamou, aj jej synovia ho majú veľmi radi. Pomáhali si aj v domácnosti. Napr. aj
pri pečení, dávali si darčeky. Hocikedy k nim príde na kávu, bývajú blízko seba, medzi nimi sú tri-štyri
domy, pomáhajú si navzájom. O žalovaného 2 sa starala keď bol malý, po jeho zdravotnej stránke, keď
ho bolo treba niekam odviesť, alebo niečo zariadiť. Spolu chodievali na dovolenky, aj jej chlapci ho brali
na výlet. Vie kde sa nachádza pozemok, ktorý je predmetom darovacej zmluvy, je to na konci dediny, je

to 6 metrový pás. Čítala darovaciu zmluvu, vie, že predmetom darovacej zmluvy bolo viac nehnuteľností,
ju zaujímal len ich pozemok. Dohodli sa na darovaní pozemkov v rodine, aby pozemky zostali v rodine,
aby ich mal žalovaný 2. Nehnuteľnosti sú napísané na ňu, dohodli sa tak ona a jej synovia. Oni to tak
tiež chceli. Súhlasili s tým, synovia majú svoje vlastné rodiny. Darovaciu zmluvu pripravovali pracovníci
na Obecnom úrade. Na list - dovolanie sa relatívnej neplatnosti list zo dňa 27.6.2024 neodpovedala,

pretože to nepovažovala za potrebné. Jednalo sa o jej vlastný majetok. Žalovaný 2 je vnuk jej sesternice.
Čestné prehlásenie zo dňa 2.4.2025 písala vlastnou rukou, sú to jej vlastné slová, citácia § 116 OZ sú jej
vlastnéslová,vlastnáúvaha.Sožalovaným2saradia,pomáhajúsi,keďsúnejaképroblémyzdôveriasa,
ohľadne zdravia, porozprávajú sa. Nie sú ani neboli v minulosti majetkovo prepojení, nemali spoločný
účet, nehospodárili spoločne.

8. Žalovaný v 2. rade uviedol, že dňa 1.7.2024 prebehol telefonát medzi jeho mamou a právnym
zástupcom žalobcu, ten požadoval, aby zdokladovali príbuzenské vzťahy. Namietal príbuzenský vzťah
medzi ním a A., vyjadril sa, že tento neakceptuje. Boli prekvapení, keď prišla žaloba, pretože predtým
žalobca s ním jednal ako s majiteľom, bavili sa o cene a výmene pozemkov. Vzťah medzi ním a A. je

blízky, išiel do Základnej školy v Lovciach keď mal 7 rokov, už v tom čase bola A. jeho blízka osoba,
pracovala v obchode v Jednote, tam mal tzv. otvorený účet, cez prestávku tam chodievali, mohol si
na sekeru zobrať sladkosti. K majetkovému prepojeniu uviedol, že sa jedná o pozemky po spoločných
predkoch, nerozumie čo na týchto pozemkoch robí žalobca. Pri nakladaní s pozemkami to má na starosti
on a peniaze, ktoré patria A. idú na jeho účet, takže sú istým spôsobom aj majetkovo prepojení. A. má

syna, ten je o 10 rokov starší ako on, chodia spolu na dovolenky. A. je blízkou osobou od malička.
Je medzi nimi intenzívny vzťah. V rodine sa promócie neoslavujú, ale jemu darovala tortu aj obálku.
Majetkovú ujmu by cítil ako ona. Keď niečo potrebuje, automaticky jej je k dispozícii, napr. zaviesť
autom k lekárovi. Robia spoločné zabíjačky, grilovačky. Nemal vôbec za to, že by tu malo byť nejaké
predkupné právo. Sú si mimoriadne blízky, chodia spolu na gulášové súťaže. Ich súťažný tím sa volá

A.. So žalovanou 1 nežil v spoločnej domácnosti.

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov žalobcu a žalovaných, žalovaných
1,2 oboznámením sa s obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny stav:
Žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci Lovce, kat. úz. F., okres

Zlaté Moravce, parcely registra „E„ a to parc.č. XXX trvalý trávny porast o výmere 162m2, zapísaná na
LV č. XXX a parc.č. XXXX/X trvalý trávny porast o výmere 743m2, zapísaná na LV č. XXX v podiele 1,
parc.č. XXX orná pôda o výmere 32m2, zapísaná na LV č. XXX v podiele 1/6, parc.č. XXXX trvalý trávny
porast o výmere 65m2, zapísaná na LV č. XXX v podiele 1, parc.č. XXXX/X trvalý trávny porast o výmere16693m2, zapísaná na LV č. XXXX v podiele 35/351540, parc.č. XXX trvalý trávny porast o výmere
1120m2, zapísaná na LV č. XXXX v podiele 385/351540, parc.č. XXX trvalý trávny porast o výmere
1601m2, zapísaná na LV č. XXX a parc.č. XXX trvalý trávny porast o výmere 14761m2, zapísaná na

LV č. XXX v podiele 385/351540.
Žalovaný v 2. rade je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci Lovce, kat.
úz. F., okres Zlaté Moravce, parcely registra „ E „ a to parc.č. XXX trvalý trávny porast o výmere
162m2, zapísaná na LV č. XXX a parc.č. XXXX/X trvalý trávny porast o výmere 743m2, zapísaná na LV
č. XXX v podiele 7/24, parc.č. XXX orná pôda o výmere 32m2, zapísaná na LV č. XXX v podiele 3/6,

parc.č. XXXX trvalý trávny porast o výmere 65m2, zapísaná na LV č. XXX v podiele3/4, parc.č. XXXX/
X trvalý trávny porast o výmere 16693m2, zapísaná na LV č. XXXX v podiele 71/12555, parc.č. XXX
trvalý trávny porast o výmere 1120m2, zapísaná na LV č. XXXX v podiele 71/12555, parc.č. XXX trvalý
trávny porast o výmere 1601m2, zapísaná na LV č. XXX a parc.č. XXX trvalý trávny porast o výmere
14761m2, zapísaná na LV č. XXX v podiele 17/2511.
Žalovaný v 2. rade ako obdarovaný nadobudol predmetné spoluvlastnícke podiely na základe darovacej

zmluvy zo dňa 27.3.2024 a dodatku č.1 k darovacej zmluve zo dňa 30.4.2024 uzatvorenej so žalovanou
v 1. rade ako darkyňou. Vklad bol Okresným úradom Zlaté Moravce, katastrálny odbor povolený pod
V 542/2024. Účastníkom darovacej zmluvy na strane darcu bola aj H. C., nar. X.X.XXXX, bytom F. XXX,
ktorá je stará mama žalovaného 2, v tejto časti darovacia zmluva napadnutá nie je, keďže išlo o prevod
medzi blízkymi osobami.

Žalovaná v 1. rade pred prevodom svojich spoluvlastníckych podielov neoslovila žalobcu.
Žalobca sa listom zo dňa 27.6.2024 dovolal relatívnej neplatnosti právneho úkonu a vyzval na vrátenie
právnych pomerov do pôvodného stavu. List adresoval žalovanej 1, žalovanému 2 aj H. C.. Zásielku
žalobca doručoval doporučene, podal ju na pošte dňa 27.6.2024. Žalobca v žalobe uviedol, že zásielku
si prevzali dňa 1.7.2024.

Na dovolanie sa relatívnej neplatnosti účastníci darovacej zmluvy nereagovali.
Medzi právnym zástupcom žalobcu a žalovaným 2 prebiehala mailová komunikácia, konkrétne v maily
zo dňa 1.7.2024 žalovaný 2 právnemu zástupcovi žalobcu oznámil, že H. C. je jeho stará mama, J. K.
je švagriná starej mamy, A. E. je jej sesternica. Nakoľko H. C. je jeho stará mama, tak pokladal v rámci
poplatkov za efektné prepísať si sľúbené podiely od K. a E. spolu s ňou.

H. C. v čestnom vyhlásení spísanom dňa 25.4.2025 prehlásila, že má mimoriadny vzťah so svojou
sesternicou A. E., ktorú mala na robotách a na starosť ako jej staršia príbuzná. Ich vzťah môže
nazvať súrodeneckým, ktorý preniesli aj na ich deti, pretrváva silná citová väzba medzi rodinami. Vzťah
Martušky k vnukovi H. C. – G. je rovnako emočne pozitívny ako k jej deťom, Bývajú od seba 6 domov,
G. A. si často pomáhajú pri rodinných oslavách.

A. A. v čestnom vyhlásení spísanom dňa 2.4.2025 vyhlásila, že vzťah medzi ňou a Martuškou /žalovaná
1/ je mimoriadne blízky, A. ju aj jej brata zahŕňala materinskou láskou, keďže ich rodičia pracovali
v Čechách, mala ich na starosti, bola mimoriadne nápomocná jej bratovi počas jeho štúdia v seminári
a tento vzťah sa preniesol aj na jej syna G., A., jej manžel a G. si rozumejú, trávia spolu veľa času,
v záhrade, na káve, G. chodí na zájazdy s ich synmi. Pri darovaných podieloch nemali najmenšie

pochybnosti, že by porušili niekoho predkupné právo, pozemky patrili spoločným predkom, sú natoľko
blízke osoby, že by cítili ako nemalú ujmu, keby sa niekomu niečo stalo.
Žalovaná v 1. rade v čestnom vyhlásení spísanom dňa 2.4.2025 uviedla, že pri podpise darovacej
zmluvy G. A. nemala najmenšiu pochybnosť o tom, že porušuje niekoho predkupné právo, Romana
považuje za blízku osobu, v rodine sú veľmi úzke vzťahy, jej deti pracujú v zahraničí, nemá súrodencov

a G. sa stal jej a jej manželovi jednou z najbližších osôb v obci, s ktorým sa radia, pomáhajú si, G. pozná
odmalička, jeho starú mamu berie ako sestru, G. berie ako svojho synovca, tykajú si, má ho veľmi rada,
sú si blízky, ujmy , ktorú by utrpel jeden z nich, by druhý pociťoval ako vlastnú ujmu.
L. G. v čestnom vyhlásení spísanom dňa 2.4.2025 uviedol, že darovaciu zmluvu napísal on, nemal
pochybnosť, že by nešlo o osoby blízke medzi G. A. jeho starou mamou H. C. a tetou A. E., uvedené

osobysúvpríbuzenskompomere,považujeichzaosobynavzájomblízke,ktoréspolutráviamimoriadne
chvíle v živote a z toho dôvodu zmluvu bez výhrad napísal. J. G. A. a A. E. považuje za osoby navzájom
blízke sebe, z ktorých ak by ujmu pocítila jedna z nich, druhá by ju dôvodne pociťovala ako vlastnú.
Na Okresnom súde Nitra prebiehalo pod sp.zn.8C/115/2024 konanie o určenie neplatnosti kúpnej
zmluvy, kde žalobcom bol A. B. a žalovanými boli J. K. a G. A., žalobca tu tiež namietal porušenie jeho

zákonného predkupného práva ako podielového spoluvlastníka, tiež sa v konaní riešila otázka či sú
žalovaní navzájom blízkymi osobami. Vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k.
8C/115/2024-446 zo dňa 12.3.2025 tak, že žaloba bola zamietnutá, vec nie je právoplatne skončená,
vo veci je podané odvolanie.10. Podľa § 137 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej ako CSP) žalobou možno
požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 140 OZ, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide
o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú
právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.
Podľa § 116 OZ, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere
rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna

z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
Podľa § 117 OZ, stupeň príbuzenstva dvoch osôb sa určuje podľa počtu zrodení, ktorými v priamom
rade pochádza jedna od druhej a v pobočnom rade obidve od najbližšieho spoločného predka.
Podľa § 40a OZ, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1,
§ 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým

úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju
sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov
(§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný
iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti
dovolá.

Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Podľa § 603 ods. 3 OZ, ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa
domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované.

11. V prvom rade sa súd musel vysporiadať s petitom podanej žaloby, keď žalobca sa domáhal určenia
neplatnosti časti darovacej zmluvy zo dňa 27.3.2024 a dodatku č.1 zo dňa 30.4.2024 k darovacej
zmluve z dôvodu, že bolo porušené jeho predkupné právo. S odkazom na citované zákonné ustanovenia
Občianskeho zákonníka v prípade porušenia predkupného práva má opomenutý podielový spoluvlastník

na výber z troch možností, môže sa dovolať relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu, môže
sa domáhať voči nadobúdateľovi podielu, aby mu podiel ponúkol na predaj za rovnakých podmienok
alebo ponechať si zachované predkupné právo. V prejednávanom spore sa žalobca rozhodol požadovať
určenie neplatnosti časti darovacej zmluvy. Žalovaní namietali neprípustnosť takejto žaloby, súd sa
však s ich názorom nestotožnil. V prípade učenia neplatnosti zmluvy, či už z dôvodu absolútnej alebo

relatívnej neplatnosti, ide nepochybne o určenie právnej skutočnosti s odkazom na ustanovenie §
137 písm. d / CSP, ktorá je prípustná len v prípade, ak oprávnenie podať takúto žalobu vyplýva
z osobitného právneho predpisu. Žalobný návrh znejúci na určenie právnej skutočnosti, ktorý nevyplýva
z osobitného právneho predpisu, je potrebné považovať za vadný. Podľa názoru súdu ustanovenie § 40a
Občianskeho zákonníka je normou, ktorá umožňujú podanie žaloby o určenie právnej skutočnosti

zmysle § 137 písm. d / CSP (obdobne uznesenie Najvyššieho súd SR sp. zn. 4Cdo/238/2022 zo dňa
24.01 2024). Pokiaľ hmotné právo dovolanie sa relatívnej neplatnosti pripúšťa, aj procesné právo musí
takúto žalobu umožniť.

12. Čo sa týka argumentácie, či sa uplatňuje predkupné právo pri darovacej zmluve, súd uvádza

nasledovné: V ustanovení § 140 OZ je upravené zákonné predkupné právo s vecno-právnymi
účinkami, v zmysle ktorého platí nasledovné: „ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci
predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe. Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone
predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.“ Tento postup sa
však nevzťahuje na prechod spoluvlastníckeho podielu napr. dedením, vzťahuje sa len na prevod

spoluvlastníckeho podielu a za prevod treba považovať tak odplatný prevod na základe kúpnej
či zámennej zmluvy ako aj prevod bezodplatný na základe darovania, tu súd odkazuje na rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 102/2005 z 25. októbra 2005. V tejto súvislosti
je potrebné pre zaujímavosť spomenúť, že z logického výkladu rozsudku Najvyššieho súdu Českejrepubliky sp. zn. 22 Cdo 2408/2007 z 20. októbra 2008 vyplýva celkom opačný záver, a to že predkupné
právo prináleží spoluvlastníkovi iba v prípade predaja podielu. Uvedený záver má základ v zdôvodnení
rozsudku, v zmysle ktorého vyplýva nasledovné: „ Konečně vztažení principů předkupního práva

i na darovací smlouvy je v rozporu s podstatou darování; jeho výsledkem by bylo darování věci někomu,
kohodárceobdarovatnechce,anebylobytakjižmožnomluvito(dobrovolném)darování,aleonuceném
bezúplatném převodu.“ Danou témou sa zaoberal aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý vo svojom
Uznesení ÚS 186/2012-11 zo dňa 21.6.2012 okrem iného uvádza nasledovné: „Českými súdmi
zastávaný výklad, ktorý prevod spoluvlastníckeho podielu darovaním vyníma zo skutkovej podstaty

§ 140 Občianskeho zákonníka, dáva veľmi široký priestor na obchádzanie zákonného predkupného
práva podľa § 140 Občianskeho zákonníka pomocou simulovaných darovacích zmlúv. Z uvedeného súd
považoval petit podanej žaloby za správny.

13. V konaní nebolo sporné, že dňa 27.3.2024 došlo k uzatvoreniu darovacej zmluvy a dodatku č. 1
k darovacej zmluve zo dňa 30.4.2024 a to medzi žalovanou v 1. rade ako darkyňou a žalovaným v 2. rade

ako obdarovaným, a nebolo sporné ani nerealizovanie ponukovej povinnosti žalovanej v 1. rade voči
ostatným podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností pred prevodom spoluvlastníckych
podielov žalovanej 1 na žalovaného 2. S poukazom na obranu žalovaných sa súd musel vysporiadať
v konaní so spornou otázkou, či sú žalovaní 1,2 blízkymi osobami v zmysle ustanovenia § 116
Občianskeho zákonníka, teda či bola alebo nebola žalovaná v1. rade povinná ponúknuť svoje podiely

ostatným spoluvlastníkom na odkúpenie. Vyriešenie tejto otázky súd považoval za kľúčové, pretože
spoluvlastníkovi, ktorý chce svoj podiel previesť na osobu jemu blízku, nevzniká povinnosť ponúknuť
podiel ostatným spoluvlastníkom. Pre vyriešenie otázky, či bola žalovaná v1. rade povinná realizovať
ponuku v rámci predkupného práva, je teda potrebné vyriešiť otázku, či sú žalovaní 1,2 navzájom
blízkymi osobami. Kategóriu blízkych tvoria podľa § 116 Občianskeho zákonníka okrem príbuzných v

priamom rade, súrodencov a manžela aj iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú
za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako
vlastnú ujmu. Medzi žalovanými 1,2 sa nejedná o príbuzných v priamom rade, jedná sa o iné osoby
v rodinnom pomere – existencia príbuzenského pomeru medzi žalovanými je daná, keď žalovaná v 1.
rade je sesternicou starej mamy žalovaného v 2. rade. Ak by sa malo jednať o blízke soby, tak by musela

byť splnená podmienka, pociťovania ujmy inej osoby ako ujmy vlastnej, to svedčí o istej kvalite a intenzite
vzájomného vzťahu, ktorý tieto osoby medzi sebou majú. Tento vzťah musí byť pritom vzájomný, to
znamená, že nestačí, ak jedna z osôb by pociťovala ujmu tej druhej ako svoju vlastnú, ale musí to platiť
aj opačne. Pociťovanie ujmy niekoho iného, ako ujmy vlastnej je podmienkou subjektívnou, nestačí však
iba tvrdenie dotknutých osôb, že ujmu iného pociťujú ako svoju vlastnú. Práve „dôvodnosť“ takéhoto

„pocitu“, ktorá je explicitne vyjadrená v ustanovení § 116 vnáša do posudzovania vzájomného vzťahu
prvok objektívnosti.

14. Pokiaľ ide o subjektívne pocity žalovaných spočívajúce v ich vnímaní vzájomného vzťahu, žalovaná
sa vyjadrila tak, že žalovaný je ako jej vnuk, rovnako aj žalovaný sa vyjadril tak, že vzťah so žalovanou

považuje za blízky, oslovoval ju A.. Obaja potvrdili, že sa v minulosti stretávali často, v podstate od
detských čias žalovaného, pravidelne sa navštevujú, pomáhajú si, stretávajú sa, bývajú blízko seba,
ich kontakt a vzťah je blízky, hoci nikdy nezdieľali spoločnú domácnosť. Je možné vychádzať z toho,
že osoby, ktoré spolu trávia určitý čas, si rozvinú medzi sebou puto, ktorého obsahom je vzájomná
náklonnosť, pomoc, solidarita. V takom prípade potom aj z objektívneho hľadiska je možné konštatovať,

že medzi takýmito osobami ide kvalitatívne o blízky vzťah. Popísaný stav je možné naozaj porovnať so
vzťahom starej mamy a vnuka, okrem toho so žalovaným udržiavajú blízky vzťah aj synovia žalovanej.
Vzhľadom na uvedené je možné odôvodnene urobiť záver, že ujma jedného z nich sa u druhého
prejavuje ako jeho ujma, a teda ide o osoby blízke podľa definície v ustanovení § 116 OZ. K uvedeným
záverom súd dospel z vykonaného dokazovania a to s poukazom na výpovede žalovaných 1,2 a na

skutočnosti uvádzané v čestných vyhláseniach, keď H. C. prehlásila, že má mimoriadny vzťah so svojou
sesternicou A. E., ich vzťah môže nazvať súrodeneckým, ktorý preniesli aj na ich deti, pretrváva silná
citová väzba medzi rodinami. Vzťah A. k G. je rovnako emočne pozitívny ako k jej deťom, bývajú od
seba 6 domov, G. A. si často pomáhajú pri rodinných oslavách. A. A. v čestnom vyhlásení uviedla, že
vzťah medzi ňou a A. je mimoriadne blízky, A. ju aj jej brata zahŕňala materinskou láskou, keďže ich

rodičia pracovali v Čechách, mala ich na starosti, bola mimoriadne nápomocná jej bratovi počas jeho
štúdia v seminári a tento vzťah sa preniesol aj na jej syna G., A., jej manžel a G. si rozumejú, trávia
spolu veľa času, v záhrade, na káve, G. chodí na zájazdy s ich synmi. Žalovaná v 1. rade v čestnom
vyhlásení uviedla, že G. považuje za blízku osobu, v rodine sú veľmi úzke vzťahy, jej deti pracujúv zahraničí, nemá súrodencov a G. sa stal jej a jej manželovi jednou z najbližších osôb v obci, s ktorým
sa radia, pomáhajú si, G. pozná odmalička, jeho starú mamu berie ako sestru, G. berie ako svojho
synovca, tykajú si, má ho veľmi rada, sú si blízky, L. G. v čestnom vyhlásení uviedol, že písal darovaciu

zmluvu, nemal pochybnosť, že by nešlo o osoby blízke medzi G. A. a tetou A. E., uvedené osoby sú
v príbuzenskom pomere, považuje ich za osoby navzájom blízke, ktoré spolu trávia mimoriadne chvíle
v živote. Okrem toho súd poukazuje aj na vykonané dokazovanie v obdobnom prejednávanom spore na
tunajšom súde vedenom pod sp.zn. 8C/115/2024. Vzhľadom na tieto zistené skutočnosti mal súd za to,
že išlo o prevod medzi blízkymi osobami s odkazom na ustanovenie § 116 OZ, keď súd dospel k záveru,

že žalovaní 1,2 sú si sebe navzájom osoby blízke, pretože by ujmu, ktorú by utrpel jeden z nich, druhý
dôvodne pociťoval ako vlastnú ujmu, čo potom znamená, že žalovaná 1 ako podielový spoluvlastník
nebola obmedzená v nakladaní s jej spoluvlastníckym podielom a nebola povinná svoj spoluvlastnícky
podiel ponúknuť všetkým ostatným podielovým spoluvlastníkom, pretože medzi žalovanými sa jednalo
o prevod spoluvlastníckeho podielu ako medzi blízkymi osobami a teda žalobca sa nemôže s úspechom
dovolať relatívnej neplatnosti vo vzťahu k žalovaným 1,2 z dôvodu uvedeného v ustanovení § 140

OZ, keď žalobca si uplatnil nárok pri porušení predkupného práva v súlade s príslušným ustanovením
OZ § 40a. V konaní nebolo sporné, že žalovaná 1 previedla svoj spoluvlastnícky podiel bez toho,
aby ho ponúkla na predaj žalobcovi ako podielovému spoluvlastníkovi, ale keďže sa jednalo o prevod
medzi blízkymi osobami, nedošlo k porušeniu zákona, konkrétne § 140 Občianskeho zákonníka. Preto
súd žalobu zamietol. K predloženým súdnym rozhodnutiam súd uvádza, že sa s nimi oboznámil, avšak

je toho názoru, že splnenie podmienky – dôvodnosti pociťovania ujmy ako svojej vlastnej je veľmi
individuálne a je potrebné ho skúmať v každom jednom prípade individuálne.

15. K obrane žalovaných, že žalovaný 2 bol podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností skôr ako
bola uzatvorená darovacia zmluva, konkrétne že spoluvlastnícky podiel k sporným nehnuteľnostiam

zapísaným na LV č. XXX, LV č. XXXX, LV č. XXX nadobudol na základe kúpnych zmlúv uzatvorených
v roku 2021, pričom darovacia zmluva bola uzatvorená v roku 2024, a teda nešlo o darovanie medzi
podielovým spoluvlastníkom /žalovanou 1/ a treťou osobou ale medzi podielovým spoluvlastníkom /
žalovanou 1/ a podielovým spoluvlastníkom /žalovaným 2/ súd uvádza, že takáto argumentácia je
bezpredmetná, pretože s odkazom na ustanovenie § 140 OZ, spoluvlastník, ktorý chce svoj podiel

previesť na inú osobu, musí ostatným spoluvlastníkom urobiť ponuku na odkúpenie podielu /ibaže ide
o prevod blízkej osobe/ a takúto ponuku na odkúpenie musí zaviazaný spoluvlastník urobiť všetkým
ostatným spoluvlastníkom bez ohľadu na veľkosť ich podielov.

16. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60
dní právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

17. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní 1,2 boli v konaní úspešní v celom rozsahu, keďže žaloba bola
v celom rozsahu zamietnutá, súd im priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške
v zmysle zásady úspechu vo veci. Strany sporu nenavrhli a ani súd nezistil existenciu dôvodov hodných
osobitného zreteľa, pre ktoré by mal postupovať podľa § 257 CSP a náhradu trov konania žalovaným

1,2 nepriznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Podľa § 365 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.