Rozsudok – Neplatnosť skončenia pracovného… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, July 14, 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 21Cpr/10/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123211422
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Porubänová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3123211422.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v spore žalobcu A. B. C., narodeného

XX.XX.XXXX, bytom v C., D. E. XXXX/XX, právne zastúpeného JUDr. Jánom Polákom, advokátom
so sídlom v Bratislave, Miletičova 64, IČO: 31 817 432, proti žalovanému ContiTech Vibration Control
Slovakia s. r. o., so sídlom v Dolných Vesteniciach, Gumárenská 395/19, IČO: 36 322 792, právne
zastúpeného advokátskou kanceláriou NITSCHNEIDER & PARTNERS, advokátska kancelária, s. r. o.,
so sídlom v Bratislave, Lazaretská 12, IČO: 35 874 465, za ktorú koná F. G. H., o určenie neplatnosti
skončenia pracovného pomeru a iné takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o náhradu mzdy za obdobie od 05.10.2023 do 23.11.2023 a v časti o zaplatenie

náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 2-násobku priemernej mesačnej mzdy sa zastavuje.

II. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

III. Žalovanému sa priznáva voči žalobcovi náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Žalobca sa domáhal, aby súd určil, že dohoda o skončení pracovného pomeru medzi žalobcom
a žalovaným zo dňa 05.10.2023 je neplatná, zaplatenia ušlej mzdy s prihliadnutím k neplatnosti
skončenia pracovného pomeru od 05.10.2023 až do právoplatného skončenia súdneho konania vo

výške priemernej mesačnej mzdy, v rámci ochrany osobnosti sa žalobca domáhal, aby súd žalovanému
zakázal prostredníctvom svojich podnikových novín, vydávaných pod titulom Interné noviny, ako aj v
iných tlačených a elektronických médiách a v komunikácii s ostatnými zamestnancami, prípadne ďalšími
osobami, zverejňovať akékoľvek okolnosti a informácie týkajúce sa skončenia pracovného pomeru so
žalobcom, ďalej aby žalovanému nariadil uverejniť ospravedlnenie žalobcovi prostredníctvom svojich
podnikových novín a hromadnej e-mailovej korešpondencie v sídle žalovaného v nasledovnom znení :
„Vedenie spoločnosti ContiTech Vibration Control Slovakia s. r. o., Gumárenská 395/19, Dolné Vestenice

972 23 sa ospravedlňuje A. B. C. za publikovanie nepravdivej informácie o skončení jeho pracovného
pomeru formou výpovede, a zároveň oznamuje, že skončenie pracovného pomeru dohodou s A. C. bolo
rozhodnutím súdu vyhlásené za neplatné. Spoločnosť sa A. B. C. zároveň ospravedlňuje za akékoľvek
nepríjemnosti, ktoré mu takýmto naším konaním vznikli.“ a tiež žalovanému nariadil žalobcovi uhradiť
náhradu nemajetkovej ujmy v sume dvojnásobku jeho priemernej mesačnej mzdy.
1.2 Žalobca uviedol, že nastúpil k žalovanému do pracovného pomeru dňa 01.08.2003 ako gumár v
3-zmennej nepretržitej prevádzke, neskôr pracoval ako referent nákupu v zmysle pracovnej náplne zo

dňa 01.02.2004. Počas pracovného pomeru pracoval na rôznych pracovných pozíciách s prislúchajúcim
finančným ohodnotením a rastom mzdy. Hrubý príjem za posledný vyúčtovaný mesiac august 2023
bol 3 228,93 eur. Za rok 2022 bola celková zdaniteľná mzda žalobcu vo výške 38 818,04 eur.
Počas pracovného pomeru nebol žalobca disciplinárne postihovaný, nemal žiadnu absenciu. Neboli muvytknuté žiadne výhrady voči jeho práci ani zo strany nadriadených a nemal žiadne nezhody ani so
spolupracujúcimi kolegami, ani podriadenými.
1.3 Vedúca personálneho oddelenia, I. D. J., dňa 05.10.2023 žalobcu v doobedňajších hodinách

navštívila na jeho pracovisku a požiadala ho, aby som išiel s ňou, bez uvedenia dôvodu. V jej sprievode
sa dostavil do miestnosti, kde boli dve neznáme osoby a právnička A. K., ktorú poznal z práce. Dvaja
neznámi sa predstavili ako L. H. a M. N., zrejme zástupcovia firmy, ktorej bol zamestnancom. A. K.
ho oboznámila s tým, že boli zistené rozsiahle škody, ktoré vznikli zamestnávateľovi a na základe
vyšetrovania má mať podiel viny na tejto škode, tým, že nemali byť údajné dodržané interné smernice

z oblasti nákupu, že je to považované za vážne porušenie pracovnej disciplíny. Nevysvetlila o aké
smernice ide, akú má mať účasť na ich porušení a ani kto a v akom rozsahu ich porušil. Jediné
čo povedala, že majú právo s ním okamžite skončiť pracovný pomer pre údajné vážne porušenie
pracovnej disciplíny, a požadovať od neho časť náhrady spomínanej škody vo výške štvornásobku
mzdy. Ako alternatívu navrhla skončenie zamestnaneckého pomeru dohodou s okamžitou platnosťou,
teda dňom 05.10.2023, a s požiadavkou na uhradenie náhrady škody zamestnávateľa vo výške

dvojnásobku mesačnej mzdy, ako čiastočnej náhrady škody. Žalobca čiastočne vedel o nejakej škode,
ktorá zamestnávateľovi vznikla, a to z ústneho podania iných zamestnancov zamestnávateľa, ale
nemal žiadnu vedomosť o tom, že by mala vzniknúť zamestnávateľovi škoda v súvislosti s porušením
pracovných povinností zo strany jeho osoby. To mu nik ani netvrdil. Nebolo mu vysvetlené, o akú škodu
ide, čo s tou škodu má spoločné. Trval na tom, že chce poznať konkrétne dôvody tohto návrhu a

konkrétne zavinenie, ktoré chce vyslovene a presne uviesť ako dôvod na skončenie pracovného pomeru
dohodou. Toto mu bolo odopreté, iba mu bolo povedané, že tieto informácie sú dôverného charakteru
a nemôže byť s nimi oboznámený, lebo vo veci sa pokračuje vo vyšetrovaní. Taktiež sa spýtal, aký
je jeho osobný podiel na nejakej škode, dostal odpoveď, že tieto detaily mu nemôžu byť oznámené.
V prípade že neprijme ponúkané podmienky, bude mu dané okamžité skončenie pracovného pomeru

a stratí aj nárok na odstupné a bude ešte viac podozrivý z nejakej účasti na škode, ktorá je vysoká.
Žalobca argumentoval, že sa v tej veci necíti nijako vinný, pretože podľa jeho minimálnych informácií
škoda vznikla výlučne z dôvodu porušenia povinností zamestnancov, pracujúcich na ekonomickom
oddelení,ktorénespadápodjehozodpovednosť,naoddelenínákupusapostupovalovsúladesplatnými
smernicami spoločnosti, podľa ich ustanovení a pravidiel, ktoré sa týkali nákupného oddelenia, kde

pôsobil, a ak pracovníci iného oddelenia nepostupovali podľa akýchkoľvek smerníc, nie je to jeho
zodpovednosť, ani vina. Uviedol, že takúto dohodu podpísať nemá záujem, navrhol, že si návrh dohody
vezme domov, prejde si ju v kľude doma, prípadne s právnikom, a na nasledovný deň sa vyjadrí. Toto
mu nebolo umožnené. Napokon mu bolo ponúknuté, že ak chce, môže si zavolať o radu, všetci odišli z
miestnosti, zostal v miestnosti sám, snažil sa dovolať priateľke, priateľka bola rovnako v strese, keďže

na podobnú situáciu nebola pripravená a bola navyše v práci, stihla mu dať jedinú radu, a síce aby
nič nepodpísal. Toto tlmočil A. K., nato začala s opätovným nátlakom a presviedčaním, že okamžitým
skončením pracovného pomeru kvôli vážnemu porušeniu pracovnej disciplíny bude mať záznamy v
papieroch, plus bude zamestnávateľ vymáhať štvornásobný plat a navyše, vina-nevina a náhrada škody
sa bude riešiť aj na súde. Takže bol doslovne dotlačený k tomu, aby neodkladne dohodu podpísal,

čo urobil vzhľadom na viackrát opakovanú nejasnú hrozbu súdu a riziko záznamov v prepúšťacích
dokladoch, predpokladajúc, že takúto dohodu, podpísanú pod hrubým nátlakom a s vydieraním,
musí byť možné neskôr napadnúť, pretože toto nemôžu byť štandardné praktiky končenia pracovných
pomerov. Išlo o mimoriadne stresujúcu situáciu, nevedel sa dovolať nikomu, kto by mu relevantne
pomohol alebo poradil, sám nie je dostatočne právne vzdelaný, bol psychicky vyčerpaný a rezignovaný.

Následne odišiel na pracovisko, zobral si svoje osobné veci a pracovisko opustil. V ten istý deň bol
skončený pracovný pomer aj s konateľkou firmy A. F. J. a aj s A. B. J. a A. O. F..
1.4 Dňa 09.10.2023 sa žalobca zaregistroval na úrade práce a 16.11.2023 bolo vydané rozhodnutie,
ktorým mu dňom 06.10.2023 vznikol nárok na vyplatenie podpory v nezamestnanosti vo výške 42,87125
eur za deň. V neskoršom období sa dozvedel z podnikových novín, že podľa vyjadrenia konateľa, A. P.

K., posledné udalosti otriasli firmou a následne z vyjadrenia A. F. F., tiež na titulnej strane týchto novín, že
so žalobcom a s ďalšími kolegami bol dňa 05.10.2023 skončený pracovný pomer formou výpovede, čo
rozhodne nie je pravdivá informácia. V tomto duchu bol kontaktovaný a dotazovaný viacerými bývalými
kolegamiaďalšímiosobami,čotátoinformáciaznamená.Tátoinformáciasvojounepravdivosťoustavala
žalobcu do zlého svetla a značným spôsobom sťažila aj hľadanie práce a spoločenské uplatnenie.

1.5 Žalobca do schránky súkromnej e-mailovej adresy obdržal návrh žalovaného zo dňa 06.11.2023,
ktorým mal uzavrieť dohodu o splátkach na splatenie údajného podielu na spôsobenej škode,
spomínanej v dohode, a to v dvoch splátkach, ktorý vzhľadom na zjavne nezákonné podmienky
skončenia pracovného pomeru a vzhľadom na plynutie lehoty na možnosť podania žaloby o neplatnosťtohto právneho úkonu odmietol a návrh nepodpísal. Žalovaný žalobcovi nevyplatil mzdu za mesiac
október 2023, rovnako nemal vyplatenú náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku (27,5 dní) a neobdržal
ani výplatnú pásku s vyúčtovaním mzdy za mesiac október 2023. Žalovaný si podľa údajov v návrhu

dohody o splátkach zjavne jednostranne započítal údajný podiel žalobcu na škode bez jeho vedomia
a bez jeho písomného súhlasu. Škoda nebola s ním nijako prerokovaná a ani s ňou doposiaľ nebol
oboznámený. Listom zo dňa 21.11.2023 oznámil žalovanému svoje stanovisko o neplatnosti skončenia
pracovného pomeru dohodou a o tom, že trvá na ďalšom zamestnávaní.
1.6 Žalobca ďalej spochybnil platnosť dohody o skončení pracovného pomeru, nakoľko táto nebola

podpísaná v súlade so spôsobom konania uvedeným v obchodnom registri, v zmysle ktorého konajú
dvaja konatelia spoločne. Dohodu podpísal len jeden z konateľov. L. H., M. N. a právnička A. K. mali
evidentne prístup k osobným údajom žalobcu, k jeho pracovnému a personálnemu spisu, k výške
jeho zárobku, zjavne sa jednalo o osoby, ktoré neboli ani zamestnancami, ani štatutárnymi zástupcami
žalovaného, podľa názoru žalobcu tým došlo k hrubému porušeniu ochrany jeho osobných údajov zo
strany žalovaného. Neprebehlo škodové konanie, resp. zasadnutie škodovej komisie, žalobcovi nebola

daná vôbec možnosť sa vyjadriť k akejkoľvek škode, či to spôsobila iná osoba, prípadne k tomu, či to mal
spôsobiť on akýmkoľvek podielom alebo účasťou. Pretože predloženie návrhu dohody zo strany týchto
osôb bolo urobené pod nátlakom vyhrážky okamžitého skončenia pracovného pomeru, bol žalobca
obmedzený na svojich právach. Takéto skončenie pracovného pomeru je šikanujúce, manipulatívne,
nemorálne a neoprávnené. Zo strany žalovaného sa jednalo o bezprávnu vyhrážku, zástupcovia

žalovaného proti žalobcovi použili vyhrážku okamžitého skončenia pracovného pomeru. Žalovaný
tiež neprerokoval okamžité skončenie pracovného pomeru s odborovými organizáciami, pôsobiacimi
u žalovaného. Tým, že škoda nebola riešená bežným škodovým riadením, nebolo umožnené oboznámiť
sa so škodou, pôvodcom jej vzniku a zodpovednosťou, prípadne podielom žalobcu na tejto škode
priamo alebo nepriamo za daných okolností, keď došlo k neustálemu opakovaniu vyhrážok okamžitým

skončením pracovného pomeru, žalobcovi nebola daná reálna a právne vyčerpávajúca možnosť
sa dôvodom navrhovateľa dohody, žalovaného, vyčerpávajúco a zrozumiteľne zoznámiť, a preto
rozhodnutie žalobcu návrh prijať a podpísať nebolo za daných okolností slobodné a vážne, čo má vplyv
na kvalifikovanie celého právneho úkonu ako absolútne neplatného.
1.7 Pri neplatnosti skončenia pracovného pomeru dohodou vstupujú do platnosti účinky § 80 Zákonníka

práce, pri ktorých sa postupuje pri posudzovaní nároku zamestnanca na náhradu ušlej mzdy obdobne
ako pri neplatnej výpovedi danej zamestnancovi. Pri zachovaní analogických ustanovení § 79 ods. 1.
Zákonníka práce je žalovaný viazaný povinnosťou zaplatiť ušlú mzdu vo výške vypočítanej priemernej
mzdy od neplatnosti úkonu, ktorým skončil pracovný pomer až do dňa, keď dôjde k skončeniu
pracovného pomeru, prípadne od dátumu 21.11.2023, keď žalovaný oznámil žalovanému, že spôsob

skončenia pracovného pomeru považuje za neplatný až do dňa právoplatnosti rozhodnutia o petite
žaloby. Presná suma bude vyčíslená ku dňu rozhodovania súdu o podanej žalobe a po získaní výplatnej
pásky za mesiac september 2023.
1.8 Žalobca sa tiež domáha ochrany osobnosti podľa § 11 Občianskeho zákonníka, pretože
poskytovaním nepravdivých a neobjektívnych informácií v podnikových novinách došlo k zásahu do jeho

povesti a dobrého mena. V predmetných novinách bola uvedená informácia o tom, že podľa vyjadrenia
konateľa posledné udalosti otriasli firmou, čo bolo dané do súvisu s ďalšou informáciou A. F. F. tiež
na titulnej strane týchto novín, že so žalobcom a s ďalšími kolegami bol dňa 05.10.2023 skončený
pracovný pomer formou výpovede, čo rozhodne nie je pravdivá informácia. V tomto duchu bol žalobca
kontaktovanýadotazovanýviacerýmibývalýmikolegamiaďalšímiosobami,ktorésaosituáciidozvedeli,

a táto informácia svojou nepravdivosťou žalobcu stavala do zlého svetla a značným spôsobom sťažila aj
hľadanie práce a spoločenské uplatnenie. Preto má žalobca oprávnený nárok na poskytnutie satisfakcie
podľa § 13 ods. 1 a náhrady nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške
dvojnásobku priemernej mesačnej mzdy, vypočítanej zamestnávateľom na určenie výšky odstupného
a ušlej mzdy odo dňa 05.10.2023, kedy sa mal pracovný pomer skončiť. Z hľadiska preukázania

nepravdivosti týchto informácií je potrebné skúmať nielen výrok o spôsobe skončenia pracovného
pomeru formou výpovede ako nepravdivej informácie, ale aj súvisiaceho textu konateľa spoločnosti
o údajnom zemetrasení, ako aj rozširovanej informácie o tom, že údajná škoda v zmysle takzvanej
vyšetrovacej správy bola spôsobená jednou osobou, preto uvedenými vyjadreniami pre verejnosť došlo
k fikcii spojenia skončenia pracovného pomeru žalobcu s rôzne fabulovaným informáciám spájaným s

osobou žalobcu medzi bývalými kolegami a ďalšími osobami.
2.1 Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť, a to na základe nasledovných argumentov a východísk:
a/ žalovaný považuje dohodu za platnú a účinnú v celom jej rozsahu, nakoľko táto bola uzatvorená v
súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky;b/ nemôže obstáť argument, že dohoda má byť považovaná za neplatnú len pre to, že v hlavičke dohody
chýba IČO Žalovaného, nakoľko toto je obsiahnuté v pečiatke, a zároveň absencia IČO nespôsobuje
neplatnosť právneho úkonu pokiaľ sú strany dohody vzájomne identifikovateľné;

c/ nemôže obstáť argument, že dohoda je neplatná, lebo plnomocenstvo pre HR manažérku – pani J.
malo byť automaticky ukončené odvolaním z funkcie konateľa, ktorý jej plnomocenstvo udelil, samotné
odvolanie konateľa z funkcie totiž nespôsobuje a nemôže spôsobiť neplatnosť úkonov urobených
konateľom v mene spoločnosti pred jeho odvolaním;
d/ nemôže obstáť argument, že dohoda je neplatná z dôvodu, že ju nepodpísali obidvaja

konatelia žalovaného, dohoda je totiž podpísaná HR manažérkou žalovaného na základe riadneho
plnomocenstva, ktoré jej bolo udelené obidvomi konateľmi žalovaného;
e/ nemôže obstáť argument, že dohoda je neplatná pre neuvedenie dôvodu skočenia pracovného
pomeru podľa § 60 ods. 2 Zákonníka práce, nakoľko žalobca sám (a len) z vlastnej vôle perom
vyškrtal miesto na uvedenie dôvodu skončenia pracovného pomeru, ako aj preto, že neuvedenie dôvodu
skončenia pracovného pomeru nespôsobuje neplatnosť dohody o skončení pracovného pomeru;

f/ nemôže obstáť argument, že dohoda je neplatná z dôvodu nezákonného nátlaku vyvíjaného na
žalobcu zo strany žalovaného či z dôvodu bezprávnej vyhrážky, žalovaný totiž konal len v rámci svojich
oprávnení, keď žalobcovi ponúkol uzatvorenie dohody alebo jednostranné skončenie pracovného
pomeru, pričom nekonkretizoval spôsob, a teda nikdy neuviedol okamžité skončenie pracovného
pomeru, ako v žalobe tendenčne uvádza žalobca;

g/ nemôže obstáť argument, že dohoda je neplatná skrz to, že žalobcovi nemalo byť umožnené
oboznámiť sa so škodou, pôvodcom jej vzniku a zodpovednosťou, prípadne podielom žalobcu na tejto
škode priamo alebo nepriamo, a preto rozhodnutie žalobcu návrh dohody prijať a podpísať nemalo byť
za daných okolností slobodné a vážne, nakoľko žalobca bol preukázateľne oboznámený so všetkými
týmito skutočnosťami, pričom žalobca dobre vedel, že podpisuje dohodu pre neho priaznivú;

h/nemôžeobstáťargument,žežalobcamánároknaodstupné,ažeskončeniepracovnéhopomerumalo
byť prerokované so zástupcami zamestnancov, nakoľko zákonný nárok na odstupné zamestnancovi
nikdy nevzniká v prípade skončenia pracovného pomeru dohodou bez udania dôvodu; rovnako platí, že
zákon pri skončení pracovného pomeru dohodou od zamestnávateľa nepožaduje, aby toto prerokoval
so zástupcami zamestnancov;

i/ nemôže obstáť argument, že žalovaný porušil predpisy na ochranu osobných údajov žalobcu, nakoľko
tento v konaní preukázal, že osobné údaje žalobcu spracúval v súlade so zákonom;
j/ nemôže obstáť argument, že žalobca má nárok na ušlú mzdu, nakoľko došlo k platnému skončeniu
pracovného pomeru dohodou a zároveň platí, že žalobný návrh týkajúci sa ušlej mzdy je v žalobe
uvedený nesprávne čo do výšky, začiatku plynutia povinnosti nahradiť ušlú mzdu, ako aj do skončenia

tejto povinnosti;
k/ žalovaný sa nestotožňuje s tým, že by svojim konaním zasiahol do práv na ochranu osobnosti žalobcu,
a už vonkoncom nie takým závažným spôsobom, že by mu mala za to patriť satisfakcia, či už morálna,
peňažná, či akákoľvek iná.
2.2 Žalovaný a žalobca spolu dňa 05.10.2023 uzatvorili dohodu o skončení pracovného pomeru podľa

§ 60 Zákonníka práce, kde sa dohodli, že pracovný pomer medzi nimi skončí dňa 05.10.2023. Žalovaný
aj žalobca dohodu riadne podpísali, pričom v nej potvrdili, že „táto dohoda bola uzatvorená slobodne
a vážne, určite a zrozumiteľne, nie v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok a na znak súhlasu
s touto dohodou k nej pripojili svoje podpisy“. Žalovaný nevidí a ani nepozná žiadny dôvod, ktorý by
odôvodňoval vyslovenie neplatnosti takejto dohody, dohodu v plnom rozsahu považuje za platnú a

pracovný pomer so žalobcom za riadne skončený.
2.3 Povinnosť podnikateľa identifikovať sa na obchodných dokumentoch svojim obchodným menom,
sídlom, IČO-m a zápisom v príslušnom registri vyplýva z § 3a ods. 1 Obchodného zákonníka. Obchodný
zákonník však nešpecifikuje, akým spôsobom má podnikateľ na obchodnom dokumente tieto informácie
uviesť – nie je podstatné či je to perom, tlačou, pečiatkou, či kombináciou uvedených. Podstatné je len

to, či sa tieto na obchodnom dokumente nachádzajú alebo nie. Žalovaný je na dohode identifikovaný
všetkými zákonom požadovanými identifikátormi, ktoré sú obsiahnuté v pečiatke na druhej strane
dohody. Neuvedenie údajov ako IČO, sídlo, či zápis v príslušnom obchodnom registri zároveň ani nie
je spôsobilé spôsobiť neplatnosť právneho úkonu, a to za predpokladu, že neuvedenie takéhoto údaja
druhú stranu neuvedie do omylu v tom, s kým takýto právny úkon robí, čo vo výrazne komplikovanejšom

spore potvrdil aj Krajský súd v Bratislava v konaní pod sp. zn. 7CoPr/3/2019. Vzhľadom na všetky
okolnosti je zrejmé, že žalobca vedel, že dohodu uzatvára so žalovaným, a to aj napriek tomu, že jeho
IČO bolo uvedené len na pečiatke, nie priamo v hlavičke dohody.2.4 K tomu, že dohoda má byť neplatná v dôsledku toho, že plnomocenstvo, udelené pani J. na
zastupovanie žalovaného, má byť neplatné z dôvodu, že je pochybnosť o tom, že pred príchodom
žalobcu do miestnosti v ktorej bola uzatvorená dohoda, už bol nejakým spôsobom skončený pracovný

pomer konateľky A. F. J., a teda tým zanikla aj platnosť ňou udeleného plnomocenstva, žalovaný
uviedol, že argument žalobcu vychádza z nesprávneho právneho predpokladu, podľa ktorého zánik
funkcie konateľa obchodnej spoločnosti spôsobuje zánik právnych úkonov obchodnej spoločnosti, ktoré
v jej mene konateľ urobil. Ak by sa prijal tento predpoklad, muselo by to znamenať, že pri každej
zmene konateľa by zanikli všetky právne úkony (zmluvy, dohody, poverenia, plnomocenstvá, atď.)

urobené konateľom v mene spoločnosti a nový konateľ by tieto úkony musel vykonať nanovo. Právnická
osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca. Na zánik platnosti plnomocenstva
daného tretej osobe nestačí aby žalovaný odvolal konateľa, ktorý plnomocenstvo udelil. Na zánik
takéhoto plnomocenstva by bol potrebný osobitný úkon nového konateľa adresovaný tretej osobe,
ktorej bolo udelené plnomocenstvo, a ktorým by toto bolo späťvzaté. K takémuto úkonu však ku dňu
uzatvorenia dohody nedošlo. Žalobca si bol zároveň dobre vedomý funkcie pani J. u žalovaného.

Nemôže preto obstáť ani jeho tvrdenie o tom, že nevedel, či táto je oprávnená konať v mene žalovaného.
Právnická osoba môže nechať zastúpiť na základe plnomocenstva. Podľa nálezu Ústavného súdu
SR sp. zn. I. ÚS 155/2017 na základe subsidiárnej pôsobnosti Občianskeho zákonníka vo vzťahu
k Zákonníku práce pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov je prípustné zastúpenie zamestnávateľa
v týchto vzťahoch aj podľa § 31 Občianskeho zákonníka, teda osobou odlišnou od osôb, ktoré sú

oprávnené konať za zamestnávateľa podľa § 9 ods. 1 a 2 Zákonníka práce. Nakoľko pani J. disponovala
plnomocenstvom zo dňa 11.01.2023 na zastupovanie žalovaného v pracovnoprávnych veciach, vrátane
ukončovania pracovnoprávnych vzťahov, ktoré bolo podpísané pánom P. K. a pani F. J., teda obidvoma
konateľmi žalovaného, ktorí boli oprávnení v čase udelenia plnomocenstva konať v mene spoločnosti,
tak na platnosť dohody postačoval výlučne podpis pani J. a podpis žalobcu. Pani J. bola zároveň

aj zamestnancom, ktorý bol z titulu svojej funkcie (HR manažérka) a v rámci organizačnej štruktúry
oprávnený konať za žalovaného aj podľa § 9 ods. 1 Zákonníka práce.
2.5 Zákonník práce v žiadnom svojom ustanovení neupravuje povinnosť zamestnávateľa so
zamestnancom diskutovať o dôvode vedúcom k návrhu dohody o skončení pracovného pomeru.
Zákonník práce takúto povinnosť uvádza len pri dávaní výpovede z dôvodu porušenia pracovnej

disciplíny, nikdy však pri skončení pracovného pomeru dohodou. § 60 ods. 2 Zákonníka práce
ustanovuje, že v dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec
požaduje alebo ak sú nato iné dôvody. V zmysle daného ustanovenia má zamestnanec síce právo na
uvedenie dôvodu, no nikdy nie aj právo na uvedenie komplexného odôvodnenia. Žalovaný žalobcovi
predložil návrh dohody, v ktorom bolo vynechané miesto na dopísanie dôvodu skončenia pracovného

pomeru, žalobca sa žalovaného vyslovene opýtal, čo je potrebné uviesť ako dôvod skončenia
pracovného pomeru, pre doplnenie ktorého bol v návrhu zmluvy priestor, a tiež čo by tam uviedol
zamestnávateľ, tento doplnil, že by tam uviedol „závažné porušenie pracovnej disciplíny“. Žalobcovi sa
tento dôvod nepáčil a vo svojej verzii dohody toto miesto vyškrtol vlnovkou. V neposlednom rade je
podstatné, že neuvedenie dôvodov skončenia pracovného pomeru do dohody o skončení pracovného

pomeru nespôsobuje neplatnosť takejto dohody.
2.6 Žalobca namietal, že jeho rozhodnutie uzatvoriť dohodu nebolo slobodné a vážne, nakoľko mal
byť pri jej podpise pod nátlakom. Žalobcovi malo byť oznámené, že ak nepodpíše dohodu, tak bude
mať vo výstupných dokumentoch záznam o dôvode skončenia pracovného pomeru. Toto považoval
za bezprávnu vyhrážku. Žalovaný akékoľvek tvrdenie o protizákonnom nátlaku na žalobcu odmietol.

Žalovaný na osobnom stretnutí so žalobcom, kde sa dohodli na dohode nikdy nespomenul možnosť
skončenia pracovného pomeru formou okamžitého skončenia. Žalovaný žalobcu len informoval, že
pre závažné porušenie pracovnej disciplíny je s ním ochotný skončiť pracovný pomer dohodou, alebo
potom jednostranne, a to výpoveďou. Žalobca sa slobodne a vážne rozhodol dohodu podpísať a
touto žalobou len sleduje možný majetkový prospech spojený s potenciálnym úspechom v spore o

neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Žalobca si teda svojim vlastným rozhodnutím zvolil pre
neho takú alternatívu (dohoda namiesto jednostranného skončenia pracovného pomeru), ktorá sa mu
javila výhodnejšia a bola pre neho prijateľnejšia. Žalobcovi bol poskytnutý primeraný čas, dostatočný
na to, aby osoba plne spôsobilá na právne úkony urobila kvalifikované rozhodnutie či právny úkon
urobiť alebo neurobiť. Nad rámec zákonnej povinnosti mu bolo umožnené, aby si k otázke, či dohodu

podpísať alebo nepodpísať, zavolal a vo veci sa poradil. Na uvedené mu bolo poskytnuté jednak
súkromie.Pokiaľžalobcauviedol,ženemalkontaktnaprávnikov,apretovolalsvojejpriateľke,opomenul
súdu uviesť, že jeho priateľka pôsobí roky na pozícii manažérky HR pre inú obchodnú spoločnosť,
takže mu vedela relevantne a hlavne kvalifikovane poradiť. Po porade s priateľkou chcel vyjednávať ovýške škody, avšak vzhľadom k tomu, že žalovaný postupoval k všetkým zamestnancom rovnako, tak
vyjednávanie odmietol. Po krátkom rozmýšľaní o návrhu dohody žalobca s dohodou súhlasil. Žalobca
mal možnosť kedykoľvek z rokovacej miestnosti odísť, slobodne sa rozhodol, že dohodu podpíše.

Žalobca v pracovnej pozícii manažér nákupu, ako manažér s expertízou pri uzatváraní zmlúv (a s
vysokým platovým ohodnotením), by si mal byť dostatočne vedomý následkov, ktoré sú spojené s
právnym úkonom a podpisom samotnej dohody. Jeho hlavou úlohou bola nákupná a zmluvná agenda
limitovaná sumou 250 000,00 eur, pričom bol funkčne podriadený priamo vedúcemu závodu. Žalovaný
je názoru, že v čase, keď žalobcovi ponúkol skončenie pracovného pomeru dohodou, existovali dôvody,

pre ktoré by mohol so žalobcom skončiť pracovný pomer výpoveďou z dôvodu závažného porušenia
pracovnej disciplíny. Žalovaný žalobcu na osobnom stretnutí riadne informoval o tom, že v dôsledku
jeho konania, nedodržiavania Manuálu k Nákupnej smernici P 90.1, ako aj nedostatočnou kontrolou
nákupných procesov z jeho strany, má za to, že žalobca ako manažér nákupu sa dopustil závažného
porušenia pracovnej disciplíny, ktoré malo za následok vznik rozsiahlej škody a jej neskoré odhalenie.
Zamestnávateľ vykonal riadne interné vyšetrovanie, ktorým identifikoval nedostatky v konaní viacerých

zamestnancov, vrátane žalobcu. Výsledky interného vyšetrovania dostatočne odôvodňovali záver, že
žalobca závažne porušil pracovnú disciplínu, a preto sa má podieľať na úhrade škody. Žalobca bol
dokonca vypočúvaný počas samotného interného vyšetrovania a týmito informáciami disponoval už v
čase pred stretnutím za účelom podpísania dohody. Pokiaľ ide o tvrdenú bezprávnu vyhrážku čo do
výšky požadovanej náhrady škody, v zmysle § 186 ods. 2 Zákonníka práce má pri náhrade škody

zamestnávateľ právo od zamestnanca požadovať sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného
mesačného zárobku. Žalovaný žalobcu informoval, že v prípade, ak sa rozhodne uzatvoriť dohodu, tak si
nebude uplatňovať svoj nárok v celom rozsahu (štvornásobok), ale len v rozsahu polovičnom, a teda vo
výške dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku. Forma takejto pozitívnej motivácie dohodu
podpísať nemôže byť v žiadnom prípade považovaná za bezprávnu vyhrážku. Rovnaký postup, a teda

dohodu s nižšou náhradou škody a výpoveď s vyššou náhradou škody, ponúkol žalovaný aj ďalším
zamestnancom, ktorí boli identifikovaní pri internom vyšetrovaní ako osoby zodpovedné za vzniknutú
škodu.Žalobcasibolpreukázateľnevedomý,žepožiadavkananáhraduškodyjelegitímnaaoprávnená.
To potvrdzuje aj jeho opakované konanie ešte aj mesiac po skončení pracovného pomeru, keď aktívne
komunikoval s pani J. o dohode o splátkovom kalendári, ktorý sa týkal splácania škody, žalobca v

komunikácii nikdy nespochybnil samotnú škodu ani jej výšku. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť,
že bol ochotný o protiprávnom konaní žalobcu a dôvodoch skončenia pracovného pomeru zachovávať
dohodnutúmlčanlivosť,tedavpracovnomposudkučivýstupnomlistesanevenovaťnegatívnym,noskôr
neutrálnym, známkam spolupráce v prípade, že sa strany dohodnú na skončení pracovného pomeru
dohodou. Žalobca uvedenú ponuku prijal a z uvedeného dôvodu dohodu pri plnej spôsobilosti na právne

úkony podpísal. Priame protiprávne násilie či psychický nátlak nastáva vždy len v dôsledku pôsobenia
inej osoby na vôľu konajúceho účastníka pracovnoprávneho vzťahu, pričom takéto násilie či nátlak
nemôže mať základ len v predstavách účastníka alebo v iných okolnostiach vnútorného života fyzickej
osoby a právny význam majú vtedy, ak boli rozhodujúce pre vytváranie vôle konajúceho.
2.7 Žalovaný ďalej poprel tvrdenia žalobcu o tom, že nebol oboznámený o škode a o jej príčinách.

Žalobca bol pri skončení pracovného pomeru dohodou riadne oboznámený s tým, že ku škode došlo
zúčtovaním fiktívnych faktúr. Dokonca túto informáciu mal už aj pred dňom uzatvorenia dohody. Žalobca
bol ako manažér nákupu zodpovedný za nákupné procesy. Žalovaný od žalobcu v rámci svojich
interných predpisov a pracovnej náplne požadoval, aby v rámci nákupného procesu monitoroval faktúry,
ktoré boli vystavené bez objednávky. Práve riadne monitorovanie týchto faktúr malo zamedziť tomu,

aby sa podvodné konanie (zúčtovanie fiktívnych faktúr) odhalilo skôr, a tým sa zmenšil aj rozsah škody,
ktorá vznikla, pričom žalovaný tento nedostatok považoval za disciplinárnu zodpovednosť žalobcu,
nakoľko tento za takéto porušenia aj v rámci svojej pracovnej náplne niesol plnú zodpovednosť. Celková
škoda, zistená žalovaným, predstavovala sumu 823 497,00 eur. Podiel žalobcu na vzniknutej škode
predstavovala sumu 162 048,96 eur. Žalobca tak na stretnutí, na ktorom bola uzatvorená dohoda,

už dobre poznal okolnosti a pozadie porušenia jeho povinností, vzniku škody, a nie je pravda, že by
sa dožadoval viac informácií o škode, alebo, že by mu tieto neboli poskytnuté. Žalobca na osobnom
stretnutí z pochybenia skôr obviňoval svoju nadriadenú či podriadeného zamestnanca, pričom bolo
zrejmé, že sám dobre nepozná pravidlá nákupných procesov a ťažko si priznával svoju zodpovednosť
za pochybenie. Žalovaný po zvážení všetkých okolností zodpovednosť žalobcu za škodu pre prípad

podpísania dohody ustálil na sumu 6 558,86 eur, čo predstavovalo približne dva priemerné mesačné
zárobky žalobcu.
2.8 Otázku účasti zástupcov zamestnancov pri skončení pracovného pomeru upravuje Zákonník práce v
§ 74 tak, že zamestnávateľ je povinný so zástupcami zamestnancov prerokovať len okamžité skončeniepracovného pomeru a výpoveď. Zamestnávateľ však nie je povinný so zástupcami zamestnancov
prerokovať skončenie pracovného pomeru dohodou. Nemohlo tak dôjsť k porušeniu práv žalobcu
skrz neprerokovanie dohody so zástupcami zamestnancov. Zákonník práce v § 76 upravuje, kedy má

zamestnanec nárok na odstupné. Ide o prípady, keď zamestnanec u zamestnávateľa odpracuje určitý
počet rokov a zároveň keď je so zamestnancom skončený pracovný pomer dohodu alebo výpoveďou
z dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. a) alebo b) Zákonníka práce alebo dôvodu, že zamestnanec stratil
vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu
prácu. V tomto prípade bol so žalobcom skončený pracovný pomer dohodou z dôvodu podľa § 60 a to

bez uvedenia dôvodu, preto žalobca žiadny nárok na zákonné odstupné nemal. Rovnako aj z Kolektívnej
zmluvy podľa článku 24 vyplýva, že nárok na odstupné nevzniká pri uzatvorení dohody o skončení
pracovného pomeru bez dôvodu, ale len v kolektívnou zmluvou predpokladaných situáciách.
2.9Žalovanýbolďalejnázoru,žepovinnostinaúsekuochranyosobnýchúdajovvočižalobcovineporušil,
a tieto si riadne splnil. A aj keby tieto povinnosti porušiť mal, tak takéto porušenie nie je spôsobilé
ovplyvniť záver o tom, či je dohoda právnym úkonom platným alebo neplatným.

2.10 Nárok žalobcu na vyplatenie ušlej mzdy žalovaný v celom rozsahu poprel, nakoľko mal za to, že
dohoda je platný a účinný právny úkon a v zmysle dohody pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným
skončil dňa 05.10.2023.
2.11 K časti žaloby, ktorá sa týka ochrany osobnosti žalobcu, žalovaný uviedol, že, žalobca si len
subjektívnym spôsobom vybral také časti článkov z podnikových novín, ktoré sa bez ďalšieho môžu

javiť ako spôsobilé zasiahnuť do jeho osobnostných práv. Pri hodnotení porušenia práva na ochranu
osobnosti je pritom vždy potrebné hodnotiť celý (písomný) prejav a nikdy nemožno posudzovať iba
jednotlivý vytrhnutý výrok či vetu. Žalovaný nepopiera, že článok konateľa, A. P. K., obsahoval vetu
„Pochmúrna situácia nastala s poslednými udalosťami v našej firme, ktoré s nami otriasli, ako silná
víchrica s dažďom.“ No zároveň dopĺňa, že tento písomný prejav bol všeobecným príhovorom konateľa

k zamestnancom, ktorý sa zaoberal vývojom situácie v spoločnosti za posledný polrok, nie hanou voči
žalobcovi. V prejave konateľ nijakým spôsobom neidentifikoval osobu žalobcu a prejav nebol smerovaný
protiosobežalobcu,informovalovývojivspoločnosti,keďheslovitepoukázalnaposlednéudalosti,ktoré
prirovnal k víchrici, informoval o dodávateľských povinnostiach spoločnosti, o problémoch v dodávkach
zo strany subdodávateľov, motivoval tím k lepším výkonom a zároveň tímu ďakoval za snahu a výkon v

poslednom roku. Žalovaný nepoprel ani to, že článok vedúceho oddelenia PPI A. F. F. s názvom „Sme
jeden tím“ obsahoval nasledovný text: „(...) Myslím, že ku všetkým sa dostala informácia, že sa ukončilo
prešetrovanie škody spôsobenej jedným našim zamestnancom, s ktorým bol ukončený pracovný pomer
v priebehu prvého kvartálu 2023. Čo bolo pre nás veľký šok, bola správa, ktorá prišla 05.10.2023, že
výpoveď dostali aj naši vedúci a kolegovia A. F. J., A. B. J., A. B. C. a A. O. F.. Aj napriek obetavosti

a úsiliu, ktoré vynaložili pre chod spoločnosti sa im nepodarilo predísť vzniku škody (...)“. Predmetný
článok nemal za cieľ nikoho (vrátane žalobcu) uraziť, prípadne zasiahnuť do osobnostných práv resp.
občianskej cti žalobcu. Práve naopak, článok bol vyjadrením vďaky bývalým zamestnancom za prácu,
ktorú za dlhé roky odviedli, a to aj napriek ich vlastnému pochybeniu, ktoré viedlo k ukončeniu ich
pracovných pomerov. Nakoľko všetky informácie, okrem spôsobu skončenia pracovného pomeru so

žalobcom, ktoré boli uvedené v podnikových novinách, sú pravdivé, tak aj samotné články namietané
žalobcom je v ich celkovom kontexte možné považovať za pravdivé. Žalobca ich pravdivosť nenamietol,
a preto je pravdivosť týchto ostatných častí nesporná. Žalovaný nevidí žiadny zákonný ani iný dôvod
na to, aby sa žalobcovi v podnikových novinách ospravedlňoval za to, že s ním skončil pracovný pomer
dohodou, prípadne, aby skrz noviny informoval o prípadnej neplatnosti takejto dohody. V tomto smere

žalobca nikde v žalobe nepreukázal a ani netvrdil existenciu zásahu, ktorý vyvolal alebo bol spôsobený
vyvolať ujmu, jeho protiprávnosť a príčinnú súvislosť medzi zásahom a vzniknutou, či hroziacou ujmou.
Pokiaľ ide o ďalšiu satisfakciu, tak žalobca bez akéhokoľvek odôvodnenia súd v zásade žiada, aby vydal
istú formu neodkladného opatrenia zákazu informovať o žalobcovi v podnikových novinách žalovaného.
Žalobca tento žalobný návrh naprieč celou žalobou nijakým spôsobom neodôvodnil, a preto ho žalovaný

považuje za zmätočný a nedokáže sa k nemu relevantne vyjadriť. Pokiaľ ide o peňažnú satisfakciu,
tak žalobca za zverejnenie informácií v článkoch žiada dvojnásobok jeho priemernej mesačnej mzdy,
teda sumu niekde medzi 6 000,00 až 7 000,00 eur. Žalovaný takúto peňažnú satisfakciu považuje za
prehnane vysokú a túto žiada v celom rozsahu nepriznať. Ak by aj súd vyhodnotil, že žalovaný porušil
práva žalobcu na občiansku česť, tak jedinou primeranou satisfakciou za takéto porušenie môže byť

považované čiastočné ospravedlnenie.
3. Žalobca k tomuto vyjadreniu uviedol, že žalovaný sa zameral na vlastnú interpretáciu okolností, za
ktorých došlo k skončeniu pracovného pomeru, základné práva žalobcu interpretoval diskriminačne,
ignoroval svoje povinnosti vyplývajúce z kolektívnej zmluvy s odborovou organizáciou. Vyjadreniežalovaného je účelové, nevyčerpávajúce, neposkytujúce objektívne informáciu k okolnostiam,
podmienkam, forme a spôsobu návrhu na uzatvorenia dohody o ukončení pracovného pomeru, ku
ktorému došlo so zamlčaním a manipuláciou zásadných informácií, ktoré mali spočívať v spôsobení

škody zo strany žalobcu. Viacero porušení jeho práv konštatoval aj Inšpektorát práce. Konfrontovanie
právnych názorov pred vykonaním dokazovania nie je možné, vykonanie dôkazov bezprostredne na
súdnom pojednávaní nie je možné nahradiť.
4. Žalovaný k tomu uviedol, že žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti a naďalej
pokračuje v prezentovaní svojho subjektívneho názoru na porušovanie jeho práv, vyplývajúcich

z pracovnoprávneho vzťahu. Pokiaľ ide o šetrenie Inšpektorátom práce, tento úrad len potvrdil doterajšiu
argumentáciu žalovaného, že k porušeniu práv žalobcu konaním žalovaného nedošlo. Tvrdenia žalobcu
o zamlčiavaní a manipulácii žalovaného s informáciami ohľadne vzniku škody žalovaný považoval za
tendenčné a účelové. Osobitne žalovaný poukázal na to, že žalobca neuviedol žiadne nové relevantné
skutočnosti, prezentoval len svoje subjektívne pocity bez toho, aby uniesol keď už nie dôkazné bremeno,
tak aspoň bremeno tvrdenia.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov.......... a listinnými dôkazmi, ktoré predložili
strany sporu.
6. Žalobca uviedol, že nastúpil do zamestnania u žalovaného v r. 2003, prakticky išlo o jeho prvé
zamestnanie po skončení štúdia. Postupne sa dostal do pozície, kedy bolo jeho úlohou zabezpečovať
nákup priameho výrobného materiálu, niekedy od r. 2009 sa dostal do funkcie nákupca priameho

výrobného materiálu, bol som pritom komoditný nákupca celosvetovo v rámci celej skupiny, boli
ďalší zamestnanci, ktorí mali na starosti nákup ďalších komodít a zamestnanci, ktorí zabezpečovali
nákup nevýrobného materiálu. Činnosti nákupu sa venoval niekedy do r. 2019, kedy odišiel predtým
pôvodný vedúci a vedúcim nákupu sa stal on. V pozícii vedúceho sa dosť venoval aj nákupu priameho
výrobného materiálu, ale aj riadiacej činnosti. Pracovné postupy boli určované internými smernicami,

aj korporátnymi, aj platnými vo výrobnom závode v Dolných Vesteniciach, mohlo to byť tak, že
oboznámenie sa s konkrétnou smernicou bolo zachytené písomne, ale nemuselo byť. Pokiaľ ide
o smernicu spomínanú ako manuál k nákupnej smernici P90.1, táto sa týkala viacerých oddelení
a bola do viacerých oddelení distribuovaná pani J.. Týkala sa nákupu nevýrobného materiálu, toto
sa dotýkalo viacerých oddelení. Pokiaľ ide o nákup priameho výrobného materiálu, tam prakticky

požiadavka ide od zákazníka z vonku. Nevýrobným materiálom môžu byť rôzne skrutky, súčiastky
aj kancelársky papier a podobne, kde je zainteresovaných viacero oddelení, prvý je žiadateľ, ktorý
žiada konkrétny materiál, požiadavka musí byť následne schválená, nasleduje nákupca, ktorý vystaví
objednávku. Po prevzatí tovaru príde faktúra, ktorú zúčtuje ekonomické oddelenie a faktúra sa preplatí.
Preplatenie faktúr schvaľovalo ekonomické oddelenie, spárovalo si objednávku s dodávkou a ak niečo

nesedelo, skontrolovalo sa to. Prakticky, keď sa na základe objednávky zrealizoval nákup nevýrobného
materiálu, práca jeho oddelenia sa skončila. So smernicou označenou ako manuál k nákupnej smernici
P90.1 bol oboznámený formou elektronického školenia, rovnako ako 50 ďalších zamestnancov. Škoda
zamestnávateľovi mala vzniknúť vystavovaním fiktívnych faktúr, kedy sa do systému zadala fiktívna
faktúra, pričom nedošlo k realizácii objednaných služieb. K tomu mala byť aj objednávka, o tom nemá

informácie, ale podľa jeho informácii prevažne išlo o objednané služby. Jeho oddelenie prakticky s
faktúrami nepracovalo, faktúra prišla na ekonomické oddelenie, to vykonalo kontrolu, zamestnanci
z ekonomického oddelenia v prípade, ak niečo nesedelo, napríklad cena, konzultovalo veci s inými
oddeleniami, teda aj s jeho oddelením. O tom, že zamestnávateľovi vznikla škoda, sa dozvedel v marci
2023 od kolegov. Vec vyšetrovala korporátna komisia, ktorá mala so ním pohovor. Tam sa dozvedel, že

sprenevera prebiehala 10 rokov, formou fiktívnych faktúr, pýtali sa ho napr., či niekedy neboli predložené
oddeleniu na kontrolu faktúry bez objednávok, toto sa nestalo. Až 05.10.2023 mu bolo prednesené,
že mám aj on svoj podiel na vzniknutej škode, ktorý vyplýval z toho, že bol vedúci nákupu. Konkrétna
suma mu nebola povedaná. Nikto mu nevyčítal konkrétne porušenie pracovných povinností. Bolo mu
to predostreté asi tak, že ako vedúci oddelenia má svoje povinnosti v oblasti nákupu. Asi je pravda, že

keby bol predmetný manuál implementovaný riadne, ku škode dôjsť nemuselo, ale na oddelení nákupu
bol implementovaný riadne, zjavne nebol riadne implementovaný na ekonomickom oddelení. Spôsob
oboznámenia s predmetnou smernicou bol taký, že v r. 2019 bola smernica zaslaná mailom. V r. 2019
sa nákupcovia informovali o predmetnej smernici na porade, nevýrobní nákupcovia boli traja, výrobní
štyria. V r. 2021 sa všetci zúčastnili elektronického školenia. Priamym nadriadeným nákupcov bol on,

on kontroloval dodržiavanie spornej smernice. Mailom smernicu rozosielala pani J., bol tam sprievodný
list v tom zmysle, že došlo k aktualizácii smernice a že sa nebude môcť nič fakturovať bez objednávky.
Smernica vyšla prakticky k tomu, že bez riadnej objednávky v rámci vnútorného systému sa nemohol
realizovať nákup, boli prípady, kedy objednávka byť nemusela, napríklad zmluvne dohodnuté služby,napríklad čistenie výrobných hál, toto malo kontrolovať ekonomické oddelenie. Od zamestnávateľa,
resp. nadriadeného nikdy nedostal príkaz smerujúci k tomu, aby kontroloval konkrétne faktúry. Žalobca
zotrval na tom, že pri podpise dohody o skončení pracovného pomeru bol pod silným psychickým

nátlakom, bola to pre neho bezprecedentná situácia, keďže išlo o prvého zamestnávateľa. Nikto mu
dopredu nepovedal, že sa bude riešiť skončenie pracovného pomeru. Nebol na to pripravený. Je pravda,
že si prečítal celú dohodu o skončení pracovného pomeru, kde bola aj vyčíslená škoda, ale stále to
bolo o tom, že sa mu vyhrážali tým, že keď na dohodu nepristúpi, bude to mať vo svojich záznamoch,
mohlo dôjsť aj k súdu. Mal strach, nevedel, čo sú to prepúšťacie papiere, mal strach, že sa už nikde

nezamestná. Poprel svoju vinu, že by jeho oddelenie malo podiel viny na škode, nakoniec vo firme je
aj kontrolné oddelenie, je aj centrálne kontrolné oddelenie, čo robili ľudia odtiaľ. Povinnosti v súvislosti
so škodou ani nevyplývali z popisu jeho pracovnej činnosti. V deň podpisu dohody mu bolo povedané,
že vznikla škoda, že za ňu zodpovedá K., ale nebolo mu jasné, v čom konkrétne spočíva jeho vina.
Dostal možnosť poradiť sa pred podpisom dohody, telefonoval manželke, ktorá pracuje ako vedúca
personálneho oddelenia, ale ani ona, ani on, nevedel hneď reagovať, neboli pripravení na túto situáciu

a kontakt na právnika nemal. Mal možnosť nepodpísať dohodu, ale bolo mu povedané dohodu treba
podpísať tu a teraz, inak platiť nebude, nemal možnosť zobrať si ju domov. So sumou 6 558, 86 eur sa
prvý raz stretol až 05.10.2023. Uvádzaná smernica na nákupnom oddelení bola implementovaná. Odo
dňa podpisu dohody o skončení pracovného pomeru do firmy už neprišiel, od 01.08.2024 je zamestnaný
u iného zamestnávateľa.

7. A. P. K., riaditeľ závodu žalovaného, uviedol, že škoda vznikla v zásade tak, že sa vyhotovovali
fiktívne faktúry bez objednávky, celkový finančný objem fiktívnych faktúr bol cca 80 000,00 eur, bolo
to 4-5 faktúr fiktívnych ročne, a to v čase, keď firma mala obrat 80-100 mil. eur ročne. V súvislosti
s tým sa spracovávajú vo firme tisícky faktúr. Vystavovanie fiktívnych faktúr trvalo 10 rokov. Došlo k
tomu, že si kolega z kontroly všimol nezrovnalosť, tak sa prišlo na K. a v podstate ten pod ťarchou

okolnosti sa priznal. Z interného firemného vyšetrovania vyplynulo, že fiktívne faktúry vystavoval
výhradne K.. V podstate takto to bolo konštatované aj v trestnom konaní. Ďalšou otázkou bolo zavinenie
ďalších zamestnancov súvisiace s tým, aby sa dodržiavali postupy z príslušnej smernice, to, či faktúra
zodpovedá objednávke, malo kontrolovať oddelenie nákupu. V podstate išlo o to, že podľa spomínanej
smernice malo oddelenie nákupu robiť náhodnú kontrolu, 5-6 faktúr za mesiac malo skontrolovať,

či je spárovaných s objednávkami. Na to, že dochádza k sprenevere prišiel člen firemnej kontroly,
ktorá sa zameriava na skúmanie finančných tokov a hľadanie odchýlok a ten si všimol, že niečo
nesedí. Celá sprenevera trvala 10 rokov, K. bol veľmi dobrý účtovník, vedel všeličo preúčtovať , aby
to nakoniec viac menej sedelo. Ak došlo k odchýlke, bola minimálna. Rozviazaný pracovný pomer bol
so 4 zamestnancami, s pani J., konateľkou a finančnou riaditeľkou, vedúcou ekonomického oddelenia

B. J., so žalobcom a s účtovníkom z ekonomického oddelenia O. F.. Účtovníka preto, lebo v systéme
overil zmenu účtov. Prítomný podpisu dohody so žalobcom nebol. So žalobcom neboli vedené pred
podpisom dohody o skončení pracovného pomeru nejaké pohovory v tej súvislosti, že zamestnávateľ
mu dáva čiastočne za vinu vznik škody, za kých dôvodov, výška škody s ním nebola prerokovaná, ani
to, či a akým spôsobom zamestnávateľ mieni skončiť so žalobcom pracovný pomer, že to takto bude

nevedel ani on sám. Nič sa neriešilo s odborovým orgánom, nakoľko všade išlo o dohodu o skončené
pracovného pomeru.
8. Svedkyňa A. K., právnička pre firmu Q. v Púchove, k veci uviedla, že firma žalovaného patrí do skupiny
Q. a v tejto súvislosti poskytovala právne služby aj pre spoločnosť žalovaného. Bola osobne prítomná
pri stretnutí, na ktorom pristúpil žalobca k dohode o skončení pracovného pomeru, okrem nej tam boli

prítomní ďalší ľudia zo spoločnosti, M. N., L. H. a D. J.. Zamestnávateľ mal záujem skončiť pracovný
pomer so žalobcom z tých dôvodov, že tento zásadným spôsobom porušil svoje pracovné povinnosti
a prispel k vzniku škody na strane žalovaného. Žalobcovi bolo vysvetlené, v čom zamestnávateľ vidí
porušenie jeho povinností, v zásade išlo o to, že nevynaložil dostatočnú aktivitu k tomu, aby ku škode na
strane žalovaného nedošlo, tento poukazoval na zodpovednosť kolegov z iných oddelení, ale napokon

k dohode o skončení pracovného pomeru pristúpil, bolo hovorené aj o znížení uplatneného nároku
na náhradu škody. Nátlak na žalobcu vyvíjaný nebol. Žalobca váhal, pokiaľ ide o podpísanie dohody
o skončení pracovného pomeru, v žiadnom prípade na neho nebol vyvíjaný nátlak v tom smere, že
ak nepodpíše dohodu, bude zamestnávateľ skončenie pracovného pomeru riešiť razantnejšie, napr.
výpoveďou z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny. Žalobcovi bolo umožnené, aby sa poradil so svojou

partnerkou, v tej chvíli všetci odišli z miestnosti. Potom sa vrátila do miestnosti už iba ona, žalobca
sa pýtal, čo by sa dialo, ak k dohode nepristúpi, vysvetlila mu, že zamestnávateľ má za to, že ide
o závažné porušenie pracovnej disciplíny a môže pristúpiť k jednostrannému skončeniu pracovného
pomeru. Potom žalobca dohodu podpísal, nechcel, aby tam bol uvedený dôvod skončenia pracovnéhopomeru. Svedkyňa ďalej uviedla, že pre súčasného zamestnávateľa pracuje 10 rokov. O tom, že došlo
ku škode u žalovaného, sa dozvedela od tímu, ktorý celú vec vyšetroval, konkrétne to boli R. Q. a
S. T.. Škodová komisia zasadala na centrálnej úrovni, nie na úrovni spoločnosti žalovaného, nakoľko

išlo o škodu značného rozsahu, jej členmi boli R. Q., M. N., L. H. a ona. Návrh dohody o skončení
pracovného pomeru vyhotovila ona. Podstatné porušenie povinností žalobcu spočívalo v tom, že ako
vedúci zodpovedný zamestnanec nezaviedol do praxe monitorovanie konkrétnych procesov z centrálnej
nákupnej smernice, keby sa tak stalo, k škode nemuselo dôjsť alebo sa mohla limitovať, presnejšie
mohlo dôjsť k nižšej škode. Každá lokalita, ktorou je aj spoločnosť žalovaného, má svoje špecifiká a je

na zodpovednosti vedúcich zamestnancov, aby dôsledne do praxe zaviedli centrálne dané smernice,
predpisy postupov. Dôvodom pre jednostranné skončenie pracovného pomeru by bola nedostatočná
implementácia centrálnej smernice v oblasti nákupu. Nebola ani úvaha o tom, že by bola daná možnosť
žalobcovi premyslieť si vec ohľadne dohody, napr. do druhého dňa, takáto potreba nevyvstala, nie je
to bežným zvykom, prítomné osoby cestovali niektoré z väčšej vzdialenosti, riadna debata prebehla
a nebol k tomu dôvod. Žalobca jednoducho dohodu podpísal a ani nežiadal ďalší čas. Pri procese

ohľadne podpísania dohody o skončení pracovného pomeru na žalobcu nikto nezvyšoval hlas, nikto mu
nebránilodísťzmiestnosti.Žalobcasanevymedzil,žedohodunepodpíše.Ohľadnevýškynáhradyškody
vyjednával v tom zmysle, či by sa s tým nedalo niečo urobiť. Žalobca nehovoril o tom, že by nesúhlasil
so škodou alebo s tým postupom, najskôr to chcel zaplatiť vcelku, potom žiadal splátky. Stále to bolo o
tom, že v minulosti sa vyskytli nesprávne postupy s následnou škodou, preto bola aktuálna smernica, na

centrálnej úrovni sa vymyslel monitorovací systém s cieľom, aby nedochádzalo k obchádzaniu interných
predpisov a vzniku škody.
9. Svedkyňa D. J. uviedla, že 27 rokov robila vedúcu personálneho oddelenia spoločnosti žalovaného.
Príslušné papiere pre skončenie pracovného pomeru so žalobcom nepripravovala, pripravila ich pani
K., nakoľko ona v tom čase bola právnička Q. Slovensko. Išlo o 4 zamestnancov, boli nachystané

dohody o skončení pracovného pomeru s náhradou škody 2-násobku platu a pokiaľ by k tomu nedošlo,
výpovede z pracovného pomeru z dôvodu vzniku škody spôsobenej zamestnávateľovi s náhradou vo
výške 4 platov. Mala prísny zákaz informovať dotknutých zamestnancov, že s nimi zamestnávateľ mieni
skončiť pracovný pomer. 05.10.2023 prišli kolegovia z Nemecka a predložili konečnú správu, ktorá bola
výsledkomauditu,ktorýtrvalužodapríla.Svýsledkomauditubolioboznámenívedúcizamestnanci.Ona

osobne 05.10.2023 zašla za žalobcom, priviedla som ho do zasadačky, kde boli prítomné ďalšie osoby,
K., M. N., L. H.. Žalobcovi bol vysvetlený celý problém, že z jeho strany došlo k porušeniu povinností
nedodržaním smernice 90.1. Žalobcovi bol daný čas, chcel sa poradiť so svojím právnym zástupcom,
tá možnosť mu bola daná, žalobca dostal čas, aby si zatelefonoval, všetci odišli a potom sa vrátili.
Žalobca podpísal dohodou o skončení pracovného pomeru v jej prítomnosti. Predtým ako sa žalobca

poradil telefonicky, hovoril najmä s pani K., tá poznala všetky dôležité procesy. Svedkyňa si nepamätala,
že by vyslovil žalobca s navrhovanou dohodou nesúhlas. Postup v prípade iných zamestnancov mimo
tejto udalosti bol asi taký, že ak bol zamestnanec, ktorý porušil pracovnú disciplínu, vysvetlila mu
situáciu, vysvetlila mu, že lepší spôsob je pristúpiť na dohodu o skončení pracovného pomeru ako
na skončenie pracovného pomeru okamžitým skončením alebo aj výpoveďou. Za celú prax mala tri

súdnesporyoneplatnosťskončeniapracovnéhopomeru,všetkyskončiliprejejzamestnávateľúspešne.
Na žalobcu nikto nerobil žiadny verbálny nátlak, bola mu vysvetlená situácia pre prípad skončenia
pracovného pomeru dohodou a pre prípad výpovede, teda aj pre prípad náhrady škody vo výške 2
platov alebo vo výške 4 platov. O tom ako a k akej škode došlo hovorila so žalobcom pani K., tá mu
vysvetľovala prečo dochádza k skončeniu pracovného pomeru, že porušil aplikáciu tej smernice. Správu

o udalosti realizovali audítori z viacerých krajín a tí po dôkladnom preskúmaní rozhodli o tom, kto je
zodpovedný. Mimoriadny audit sa robil ľuďmi zo spoločnosti Q., ale mimo spoločnosti žalovanej, a tí
po preskúmaní veci dospeli k záveru, ktorý zo zamestnancov žalovaného je za škodu zodpovedný.
Pokiaľ by nedošlo k podpísaniu dohody, bol pripravený proces smerujúci k jednostrannému skončeniu
pracovného pomeru, teda aj odbory, aj zasadnutie škodovej komisie. Vopred boli pripravené verzie

dohodou a verzie výpoveďou. Z jej hľadiska boli dohody pripravené zodpovedne, aj výpovede. Nevie
presne, ale buď K. alebo H. povedali žalobcovi, že ak nepodpíše dohodu, pristúpi sa k výpovedi. V
prípade iných zamestnancov, keď sa vysvetľovali možnosti skončenia pracovného pomeru dohodou
alebo jednostranným spôsobom, záležalo prípad od prípadu, mali zamestnanci čas vec si rozmyslieť, čo
vyplývalo aj z toho, že pre prípad výpovede bolo treba pripraviť ďalší postup, svedkyňa ďalej upresňuje,

že v prípade iných udalostí, napr. škodových bolo vysvetlené zamestnancovi aké má možnosti pre
prípad dohody, aké sú možnosti pre prípad výpovede a prakticky dochádzalo k tomu, že po dostatočnom
vysvetlení sa dotknutý zamestnanec rozhodol hneď a podpísal dohodu. Časový priestor sa neponúkal.
Nepamätala si v prípade žalobcu, či požiadal prítomných, aby si zobral dohodu o skončení pracovnéhopomerudomov.Tiežsinepamätala,čichcelžalobcazostretnutia,naktorommalpodpísaťdohodu,odísť.
Vedela o tom, že o náhrade škody žalobca komunikoval s pánom K., súčasným konateľom žalovaného,
žalobca uviedol, že škodu môže nahradiť aj v celosti. Po podpise dohody vypracovala aj splátkový

kalendár, ten opäť prejednala s K., bol predložený žalobcovi, ale nakoniec splátkový kalendár žalobca
nepodpísal.Predpodpísanímdohodybolžalobcainformovanýodvochmožnostiachvýškyškody,ktomu
ako škodu uhradí sa nevyjadril. Až po podpísaní dohody sa zrejme žalobca rozprával s K., že zaplatí
celú škodu naraz, to sa nestalo, potom bol vypracovaný splátkový kalendár a na ten žalobca nepristúpil.
10. Svedkyňa B. J. k veci uviedla, že bola zamestnaná 25 rokov v spoločnosti žalovaného na

ekonomickom oddelení. 05.10.2023 prišla za mnou pani J., odviedla ju do miestnosti s viacerými ľuďmi,
tam bola oboznámená s tým, že došlo k veľkej škode a že za vznik tejto škody do určitej miery
zodpovedám aj ona ako vedúca ekonomického oddelenia. Bolo jej vysvetlené, že buď pristúpi k dohode
o skočení pracovného pomeru a ak nie, tak dôjde k výpovedi pre porušenie pracovnej disciplíny. Zvážila
svoj vek, možnosti sa zamestnať, to, že má rodinu a pristúpila k dohode o skončení pracovného pomeru.
Bolo jej povedané, že sa má rozhodnúť hneď. Bolo jej aj vysvetlené akým spôsobom došlo ku škode.

Pokiaľ ide o dohodu o skončení pracovného pomeru v jej prípade, bolo jej povedané, že sa musí
rozhodnúť hneď. Vo chvíli, keď podpisovala dohodu, nedostala možnosť konzultovať ju s právnikom, a
vyložila si sama pre seba, že podpísať dohodu je pre ňu lepšie. Svoje skončenie pracovného pomeru
nenapadla. Bola si vedomá toho, že nejaký čas bola vedúcou ekonomického oddelenia a nejakú
zodpovednosť mala. Škodu, ktorú jej vyčíslil zamestnávateľ, uhradila. Pri podpisovaní dohôd boli v

kancelárii každý sám, pracovný pomer sa skončil so 4 ľuďmi. Škodu zaplatila v 2 alebo 3 splátkach.
11. Podľa výpisu z obchodného registra zo dňa 23.11.2023 boli konateľmi spoločnosti žalovaného A.
F. J. a A. P. K.. V mene spoločnosti konajú vždy dvaja konatelia spoločne. Podľa výpisu z obchodného
registra zo dňa 21.08.2024 skončila funkcia konateľky A. F. J. 11.12.2023. Uvedení konatelia
spoločnosti žalovaného udelili 11.01.2023 plnú moc I. D. J. na zastupovanie spoločnosti žalovaného

v pracovnoprávnych vzťahoch so zamestnancami, plná moc obsahovala výslovne oprávnenie spolu
s jedným konateľom robiť právne úkony v zmysle Zákonníka práce.
12. Pracovný pomer medzi stranami sporu vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 24.06.2006
(na základe ďalších údajov z obsahu zmluvy došlo zrejme k chybe pri písaní, správne mal byť
uvedený rok 2003), s dňom nástupu do práce 01.08.2003. Pracovný pomer skončil na základe dohody

o skončení pracovného pomeru zo dňa 05.10.2023, s tým, že pracovný pomer končí 05.10.2023. Dôvod
skončenia pracovného pomeru nebol uvedený, na príslušnom mieste bola perom urobená vlnovka.
Za zamestnávateľa dohodu podpísali A. P. K. a I. D. J.. V texte dohody je uvedené, že táto vyjadruje
slobodnú a vážnu vôľu zmluvných strán bez akýchkoľvek omylov, že táto nebola uzavretá ani v tiesni,
ani za nápadne nevýhodných podmienok, na znak čoho dohodu zmluvné strany vlastnoručne podpísali.

Ďalej z obsahu dohody vyplynulo, že zamestnanec uznáva nárok na náhradu škody zamestnávateľa vo
výške 6 558,86 eur. Žalobca písomne dňa 21.11.2023 oznámil žalovanému, že nepovažuje skončenie
pracovného pomeru dohodou za platné a žiadal o zamestnanie. Mal za to, že dohodu podpísal v strachu
a pod nátlakom, bol obeťou podvodu a žiadnu škodu nespôsobil.
13. Popísané výpovede strán sporu a svedkov a skutočnosti, zistené z listinných dôkazov, považoval

súd za dostatočné k tomu, aby bolo možné vo veci rozhodnúť. Strany sporu predložili aj ďalšie listinné
dôkazy, ich obsah nebol pre rozhodnutie vo veci potrebný, rovnako ako navrhované výsluchy ďalších
svedkov.
14. V priebehu konania žalovaný k okolnostiam vzniknutej škody uviedol, že mu bola spôsobená škoda
vo výške 823 497,00 eur, a to podvodným konaním F. K., ktorý v období od 05.06.2013 do 22.03.2023

pracoval v spoločnosti ako referent účtovníctva ekonomického oddelenia. Tento zamestnanec vytváral
a do systému zadával fiktívne faktúry bez objednávky od dodávateľov a na faktúrach zámerne
uvádzal svoje číslo bankového účtu, za toto konanie bol trestne stíhaný. Príčin bolo v súvislosti
s vzniknutou škodou viacero, žalovaný vyhodnotil, že ku škode došlo aj zanedbaním povinností ďalších
zamestnancov, podvodná schéma mohla byť zistená skôr, prípadne nemusela vzniknúť vôbec. Z titulu

nedbanlivosti pri plnení pracovných úloh zodpovedali za škodu aj F. J. ako riaditeľka závodu, D. J. ako
manažérka ekonomického oddelenia, účtovník F., a žalobca ako manažér nákupu. Žalobca pri určovaní
výšky škody u žalobcu vychádzal len zo škody, ktorá vznikla od roku 2020, teda za obdobie potom,
ako malo zo strany žalovaného dôjsť k implementácii Manuálu k k nákupnej smernici P 90.1. Každá
lokalita, kde pôsobí skupina žalovaného, vrátane Dolných Vesteníc bola povinná zaviesť eskalačný

proces dodatočného schválenia došlých faktúr bez objednávky z tohto Manuálu, a to v prípadoch, kedy
nejde o dovolenú výnimku, ako aj ich pravidelné monitorovanie. Tento nový proces mal zabezpečiť,
aby sa odlíšili situácie faktúr bez objednávok, ktoré vznikli len omeškaním od podvodných pokusov a
zároveň aj zabezpečiť, aby sa podvodné faktúry neuhradili. Za zavedenie postupov podľa Smernice P90.1 a Manuálnu k nej, vrátane eskalačného procesu a monitorovanie bol v každej lokalite zodpovedný
vedúci nákupu. V G. D. mal túto zodpovednosť žalobca. Zamestnávateľ bol presvedčený, že ak
by bol eskalačný proces podľa Smernice P 90.1 a Manuálnu zavedený, tak by ku škode nedošlo,

nakoľko K. by nebol schopný naplniť požiadavky dodatočného schválenia. Tento proces by nevedel
iniciovať, keďže má byť iniciovaný interným zákazníkom/ prijímateľom vyfakturovanej služby. Ďalej
pri monitoringu by sa odhalilo chýbajúce dodatočné schválenie faktúr zaúčtovaných K.. Rovnako
samotná vedomosť o zavedení nového procesu mohla K. odradiť od ďalšieho podvodného konania.
Žalobca vo svojej výpovedi sám potvrdil, že keby bola smernica P 90.1 a Manuál implementovaná

riadne, ku škode dôjsť nemuselo, pričom poukázal na to, že riadne implementovaný bol na nákupe,
nie na ekonomickom (účtovnom) oddelení. Tento argument použil žalobca aj pri internom šetrení,
pričom ním len potvrdzuje porušenie svojich vlastných povinností. Žalobca si sám svojvoľne limitoval
svoju zodpovednosť iba vo vzťahu k svojim podriadeným zamestnancom a nezaujímal sa o dianie
na iných oddeleniach, čo je v rozpore so smernicou, nastavením zodpovedností u žalovaného, ako
aj so všeobecnými záujmami zamestnávateľa. Svojim prístupom žalobca porušil niekoľko základných

povinností vedúcich zamestnancov v zmysle § 82 Zákonníka práce a zamestnancov v zmysle § 81
Zákonníka práce, ako aj z pracovnej náplne. Najzávažnejším však bolo zanedbanie jeho povinností
a neprijatie opatrení na ochranu majetku zamestnávateľa, hoci žalobcovi táto povinnosť v zmysle
zákona aj pracovnej zmluvy patrila. Neprijatím opatrení na ochranu majetku zamestnávateľa sa zároveň
umožnilo, aby iný zamestnanec pokračoval v podvodnom konaní, za ktorý bol dokonca právoplatne

odsúdený. To znamená, že aj v dôsledku tohto (ne)konania žalobcu žalovanému vznikla škoda v rozsahu
niekoľko stotisíc eur. Žalovaný nemohol a nemôže dôverovať takému zamestnancovi, ktorý vedome či
nevedome poruší svoje povinnosti (najmä implementovať smernicu P 90.1 a Manuál a dohliadať na ich
dodržiavanie) takým spôsobom, že v dôsledku takého konania žalovanému vznikne škoda. Zo strany
žalobcu ide totiž o hrubé porušenie pracovnej disciplíny a nepochopenie základných úloh manažérskeho

zamestnanca, pre ktoré bol žalovaný so žalobcom oprávnený jednostranne skončiť pracovný pomer.
Zodpovednosť bola vyvodená voči všetkým tým, ktorí ju niesli, a skrz pochybenia ktorých boli utvorené
podmienky na podvodné konanie K. na pracovisku.
15.Základom sporu vo veci bolo vyhodnotenie dôvodov, ktoré podľa žalobcu spôsobili absolútnu
neplatnosť uzavretej dohody o skončení pracovného pomeru, z ktorých za podstatné súd považoval

podpísanie dohody žalobcom pod nátlakom, v dôsledku ktorého nešlo o jeho slobodnú vôľu, podpis
dohody neoprávnenou osobou za žalovaného, neuvedenie dôvodu skončenia pracovného pomeru a
neexistencia zodpovednosti žalobcu za škodu, ktorá vznikla žalovanému.
16. Pri žalobách o neplatnom skončení pracovného pomeru sa nepreukazuje naliehavosť právneho
záujmu v zmysle ustanovenia § 137 písm. d/ Civilného sporového poriadku (CSP), právny záujem na

určenie právnej skutočnosti u tejto žaloby vyplýva priamo zo zákona v zmysle § 77 Zákonníka práce
(ZP). Ak tento zákon (ZP) v prvej časti neustanovuje inak, vzťahuje sa na tieto právne vzťahy Občiansky
zákonník (§ 1 ods. 2 ZP). Z princípu subsidiarity vyplýva, že tam kde konkrétna právna úprava vo
všeobecnej časti ZP chýba, je potrebné použiť v plnej miere Občiansky zákonník (OZ).
17. Podľa § 60 ods. 1 ZP, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného

pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. Podľa § 60 ods. 2 ZP dohodu o skončení
pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne, v dohode musia byť uvedené
dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer
skončil dohodou z dôvodov organizačných zmien. Podľa § 77 ZP neplatnosť skončenia pracovného
pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže

zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď
sa mal pracovný pomer skončiť.
18. Podľa § 18 ZP zmluva podľa tohto zákona alebo iných pracovnoprávnych predpisov je uzatvorená,
len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu. Podľa § 35 ods. 1 OZ prejav vôle sa môže urobiť konaním
opomenutím, môže sa tak stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo

chcel účastník prejaviť. Podľa § 34 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Podľa § 37
ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
19. Súd v prvom rade skúmal včasnosť uplatnenia nároku na určenie neplatnosti skončenia pracovného
pomeru dohodou, podľa § 77 Zákonníka práce, pretože žalobca bol povinný v lehote 2 mesiacov odo

dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť, podať určovaciu žalobu na súd. Dňom skončenia pracovného
pomeru mal byť deň 05.10.2023 a žaloba bola podaná dňa 04.12.2023, to znamená, že žaloba bola
podaná v zákonnej lehote.20. Dohoda o skončení pracovného pomeru je najjednoduchší spôsob skončenia pracovného pomeru,
keď sa pracovný pomer skončí v deň, ktorý si účastníci pracovného pomeru dohodli v dohode o skončení
pracovného pomeru. Keďže so skončením pracovného pomeru súhlasia obaja účastníci pracovného

pomeru, nie je potrebné, aby zákon príliš rigorózne upravoval podmienky uzatvorenia dohody o
skončení pracovného pomeru. Vzhľadom na to judikatúra radí medzi podstatné obsahové náležitosti
dohody o skončení pracovného pomeru minimálne vzájomný súhlasný prejav vôle účastníkov skončiť
pracovný pomer a určenie dňa, kedy pracovný pomer zaniká (R 27/1960). V prípade absencie týchto
podstatných obsahových náležitostí by účastníci právneho úkonu nedohodli skončenie pracovného

pomeru.Okremspomínanýchpodstatnýchobsahovýchnáležitostímôžedohodaoskončenípracovného
pomeru obsahovať čokoľvek, na čom sa účastníci pracovného pomeru dohodnú a čo je pre nich dôležité.
Dohoda o skončení pracovného pomeru musí ale vykazovať všetky náležitosti platného právneho
úkonu, absencia ktorých má za následok neplatnosť dohody. Platnosť takejto dohody je, okrem iného,
podmienená tým, že netrpí vadami vôle (je urobená slobodne a vážne). O právny úkon slobodný nejde
v prípade priameho fyzického donútenia, pri ktorom je vôľa konajúceho nahradená vôľou donucujúceho

subjektu. Neslobodný je tiež právny úkon, pri ktorom vôľu prejavujúci subjekt konal pod vplyvom
bezprávnej vyhrážky.
21. Najvyšší súd v rozhodnutiach sp. zn. 4Cdo/306/2009, 3Cdo/58/2012 a 4Cdo/161/2021 uviedol, že
v prípade bezprávnej vyhrážky ide o taký nedostatok slobody vôle, ak účastník koná pod nedovoleným
nátlakom zo strany druhého účastníka (prípadne tretej osoby), ak o tom druhý účastník vedel a aj to

využil. Bezprávna vyhrážka je okolnosť takého druhu a intenzity, ktorá pôsobí na konajúceho tak, že
pod jej vplyvom sú v ňom vyvolané obavy alebo strach, ktoré ho následne vedú k urobeniu právneho
úkonu, ktorý by inak neurobil. Medzi bezprávnou vyhrážkou a urobením právneho úkonu musí byť vzťah
príčiny a následku. Vyhrážka musí byť bezprávna (právom nepodložená), teda ak ňou je vynucované
niečo, čo ňou nesmie byť vynucované.

22. Nie je preto donútením podľa § 37 ods. 1 OZ, ak niekto druhému hrozí niečím, čo má právo urobiť.
Podmienkou však je, že takáto oprávnená hrozba sa týka vynucovaného správania (napr. veriteľ hrozí
dlžníkovi, ktorý ani po rozsudku nesplnil svoju povinnosť, že podá proti nemu návrh na exekúciu). Ak aj
niekto hrozí druhému pri urobení právneho úkonu tým, čo je oprávnený urobiť, môže ísť o bezprávnu
vyhrážku za predpokladu, že ju použil k tomu, aby na druhom účastníkovi vynútil nejaké konanie, ktoré

s tým, čím sa hrozí, nijako nesúvisí a ktoré takouto hrozbou nie je možné vynucovať (napr. podanie
trestného oznámenia za skutok, ktorého sa druhá osoba naozaj dopustila, ak táto druhá osoba nepredá
vec osobe podávajúcej oznámenie, hoci by ju inak predať nechcela). Okolnosti vylučujúce slobodu vôle
konajúceho musia mať pritom základ v objektívne existujúcom stave a súčasne sa musí stať pohnútkou
pre prejav vôle konajúcej dotknutej osoby tak, že táto koná k svojmu neprospechu.

23. V danej veci súd nevzhliadol také skutočnosti, ktoré by zakladali existenciu bezprávnej vyhrážky
zo strany žalovaného a s tým spojenú neplatnosť uzavretej dohody o skončení pracovného pomeru.
Zo záverov vykonaného dokazovania totiž nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali
akémukoľvek nátlaku zo strany žalovaného na žalobcu. Nebolo medzi stranami sporné, že podvodným
konanímjednéhozozamestnancovžalovaného(K.)vzniklažalovanémuznačnáškoda.Žalovanýdospel

k záveru, že za túto škodu zodpovedajú aj ďalší zamestnanci, ktorí k nej prispeli svojou nedbanlivosťou.
V prípade žalobcu tým, že nezabezpečil dostatočne zavedenie postupov podľa Smernice P 90.1 a
Manuálnu k nej, pričom za eskalačný proces a monitorovanie bol v každej lokalite zodpovedný vedúci
nákupu, v Dolných Vesteniciach mal túto zodpovednosť žalobca. Zamestnávateľ bol presvedčený, že
ak by bol eskalačný proces podľa Smernice P 90.1 a Manuálnu zavedený, tak by k takej škode nedošlo,

nakoľko K. by nebol schopný naplniť požiadavky dodatočného schválenia, tento proces by nevedel
iniciovať, pri monitoringu by sa odhalilo chýbajúce dodatočné schválenie faktúr zaúčtovaných K..
Žalobca vo svojej výpovedi sám potvrdil, že keby bola Smernica P 90.1 a Manuál implementovaná
riadne, ku škode dôjsť nemuselo. Žalovaný ako zamestnávateľ potom situáciu vyhodnotil tak, že na
strane žalobcu a aj ďalších zamestnancov došlo k porušeniu pracovnej disciplíny v dôsledku zanedbania

ich povinností a neprijatia opatrení na ochranu majetku zamestnávateľa, hoci to bolo ich povinnosťou.
Je potrebné dodať, že nebolo úlohou súdu v tomto spore skúmať do podrobností správnosť tejto úvahy,
podstatné bolo, že na základe tejto úvahy, ktorá má ale racionálny základ, pristúpil zamestnávateľ
k ďalším krokom, a to k ukončeniu pracovného pomeru s dotknutými zamestnancami vrátane žalobcu.
Žalovaný mohol ukončiť pracovný pomer so žalobcom jednostranne (výpoveďou pre závažné porušenie

alebo okamžitým skončením). Napriek tomu sa rozhodol zvoliť miernejší spôsob skončenia pracovného
pomeru vo forme dohody o skončení pracovného pomeru. Skôr ako došlo k podpisu tejto dohody mal
žalobca vedomosť o tom, že zamestnávateľovi vznikla škoda, ako sám uviedol od kolegov a tiež vec
vyšetrovala korporátna komisia, ktorá mala s ním pohovor. Tam sa dozvedel, že sprenevera prebiehala10 rokov, formou fiktívnych faktúr. V deň podpisu dohody mu bolo vysvetlené, že zamestnávateľ má
záujem skončiť pracovný pomer preto, že zásadným spôsobom porušil svoje pracovné povinnosti a
prispel k vzniku škody na strane žalovaného, tiež v čom zamestnávateľ vidí porušenie jeho povinností,

bolo vysvetlené, že nezaviedol nákupný eskalačný proces a ako manažér nákupu za to zodpovedá. Tiež
mu bolo mu umožnené poradiť sa osamote a ponechaný čas na rozmyslenie, toto potvrdila svedkyňa
K.. Táto svedkyňa tiež uviedla, že žalobca sa pýtal, čo by sa dialo, ak k dohode nepristúpi, vysvetlila
mu, že zamestnávateľ má za to, že ide o závažné porušenie pracovnej disciplíny a môže pristúpiť k
jednostrannému skončeniu pracovného pomeru. Podľa svedkyne K. pri procese ohľadne podpísania

dohody o skončení pracovného pomeru na žalobcu nikto nezvyšoval hlas, nikto mu nebránil odísť z
miestnosti. Žalobca sa nevymedzil, že dohodu nepodpíše. Ohľadne výšky náhrady škody vyjednával v
tom zmysle, či by sa s tým nedalo niečo urobiť. Žalobca nehovoril o tom, že by nesúhlasil so škodou
alebo s tým postupom, najskôr to chcel zaplatiť vcelku, potom žiadal splátky. Svedkyňa J. potvrdila, že
boli nachystané dohody o skončení pracovného pomeru s náhradou škody 2-násobku platu a pokiaľ by k
tomu nedošlo, výpovede z pracovného pomeru z dôvodu vzniku škody spôsobenej zamestnávateľovi s

náhradou vo výške 4 platov, na žalobcu nikto nerobil žiadny verbálny nátlak, bola mu vysvetlená situácia
pre prípad skončenia pracovného pomeru dohodou a pre prípad výpovede, teda aj pre prípad náhrady
škody vo výške 2 platov alebo vo výške 4 platov. Následne žalobca dohodu podpísal, pričom nechcel,
aby tam bol uvedený dôvod skončenia pracovného pomeru.
24. „Nejde o bezprávnu vyhrážku ani o zneužitie výkonu práva na ujmu zamestnanca, ak zamestnávateľ

svoj návrh na rozviazanie pracovného pomeru dohodou odôvodnil tým, že podľa jeho názoru existujú
dôvody, pre ktoré by sa so zamestnancom mohol pracovný pomer skončiť,“ (NS ČR sp. zn. 21 Cdo
1332/2001).
25. K otázke nátlaku a zneužitia výkonu práva pri uzatváraní dohody o skončení pracovného pomeru sa
vyjadril aj NS SR v rozhodnutí sp. zn. 4 Cdo 306/2009 (ktoré pozitívne zhodnotil aj ÚS SR v rozhodnutí

sp. zn. I. ÚS 281/2011), a to nasledovne: "Nejde o nedovolený nátlak zo strany zamestnávateľa, ani
o zneužitie výkonu práva na ujmu zamestnanca (§ 13 ods. 5 ZP), ak zamestnávateľ po oznámení
rozhodnutia o zmene organizačnej štruktúry prijatej k tomu príslušným orgánom dá zamestnancovi na
výber, či naďalej zotrvá v pracovnom pomere a prijme inú, pre neho vhodnú prácu, alebo s ním bude
pracovný pomer skončený výpoveďou z organizačných dôvodov alebo dohodou z tých istých dôvodov.

Zamestnanec môže síce subjektívne pociťovať sled týchto krokov ako určitý nátlak a môže to u neho
vyvolávať stres (ako tomu bolo aj v posudzovanej veci), bez ďalšieho však nejde o taký objektívne
existujúci stav, ktorý by vylučoval slobodu vôle dotknutého zamestnanca. O bezprávnu vyhrážku nejde
ani vtedy, ak zamestnávateľ pred uzavretím dohody o skončení pracovného pomeru (pred podaním
žiadosti o uzatvorenie takejto dohody) upozorní zamestnanca, že inak mu bude daná výpoveď, ktorej

písomné znenie má už pripravené. Ak sa totiž podľa názoru zamestnávateľa stal zamestnanec v
dôsledku organizačnej zmeny nadbytočný, má zamestnávateľ právo dať zamestnancovi výpoveď podľa
63 ods. 1 písm. b) ZP, ktorej účinky nastávajú doručením zamestnancovi bez ohľadu na jeho vôľu.
Ide o právny úkon, ktorý zamestnávateľ je podľa zákona nepochybne oprávnený urobiť, a teda ,hrozí'
niečím, čo má právo vykonať, pričom aj výpoveď a aj dohoda o skončení pracovného pomeru smerujú

k rovnakým právnym následkom, a to k skončeniu pracovného pomeru. Pritom pri porovnaní obidvoch
možností skončenia pracovného pomeru nie je možné usudzovať, že by v danom prípade žalobkyňa
konala k svojmu neprospechu, ak sa rozhodla predísť jednostrannému skončeniu pracovného pomeru
výpoveďou a zvolila si možnosť skončiť pracovný pomer dohodou, ako to správne uviedol v dôvodoch
svojho rozhodnutia aj odvolací súd. Ani skutočnosť, že zamestnávateľ doručí zamestnancovi najskôr

výpoveď z organizačných dôvodov a až následne dôjde k uzavretiu dohody o skončení pracovného
pomeru z tých istých dôvodov (ako tomu bolo v danej veci), nie je možné považovať za takú, ktorou
by bolo vynucované niečo, čo ňou nesmie byť vynucované. Zo žiadneho ustanovenia ZP a ani iného
právneho predpisu totiž nevyplýva, že by skončenie toho istého pracovného pomeru viacerými právnymi
úkonmi urobenými súčasne alebo postupne bolo zakázané (pozri R 31/1998). Doručenie výpovede, hoci

aj skôr, ako dôjde k uzavretiu dohody o skončení pracovného pomeru, nevylučuje preto bez ďalšieho
slobodu vôle zamestnanca (žalobkyne) uzavrieť dohodu z toho istého dôvodu. Má to za následok len to,
že výpoveď sa neuplatní ako právny dôvod zániku tohto pracovného pomeru, ak v dohode bol dohodnutý
deň skončenia pracovného pomeru skôr, než uplynie výpovedná doba.“
26. V danom prípade žalovaný ako zamestnávateľ mal právo vyhodnotiť situáciu aj s prihliadnutím na

okolnosti tak, že žalobca porušil pracovnú disciplínu, a vyvodiť z toho dôsledky. Žalobca mal časový
priestor na zváženie, či pracovný pomer skončí dohodou alebo výpoveďou (s možnosťou napadnutia
jej platnosti na súde), čo súviselo aj s tým, či zamestnávateľ bude žiadať náhradu škody vo výške
dvoch alebo štyroch platov. Žalobca mal možnosť výberu a nakoniec podpísal dohodu, podľa vlastnýchslov aj pre riziko záznamu v prepúšťacích dokladoch a predpokladajúc, že takúto dohodu, podpísanú
pod hrubým nátlakom a s vydieraním, musí byť možné neskôr napadnúť. Vyhol sa tak jednostrannému
skončeniu pracovného pomeru výpoveďou, záznamom ohľadne disciplinárnych previnení a úhrade

škody vo vyššej sume. Žiadny fyzický nátlak, ani zvýšený tón hlasu preukázaný nebol. Čo konkrétne mal
žalobca na mysli ohľadne vydierania, nevysvetlil. Žalobca opakovane poukazoval na to, že on žiadnu
škodunezavinil,nepripúšťalsizodpovednosťvedúcehozamestnanca,súdmázato,že,berúcjehoslová
do úvahy, nemala byť pre neho žiadnym rizikom výpoveď pre porušenie pracovnej disciplíny, kde ZP
dáva zákonnú možnosť zamestnancovi žalovať neplatnosť výpovede a pred súdom si svoje stanovisko

obhájiť. Žalobca navrhovanú dohodu podpísať nemusel a z rokovacej miestnosti mohol pokojne odísť.
Oznámením svojej pohnútky žalovaný hrozil len tým, čo bol oprávnený urobiť, teda pristúpiť k výpovedi.
Preto je nelogické, aby si žalovaný vynucoval podpísanie dohôd o skončení pracovného pomeru, keď
počítal s tým, že v prípade, ak dohody nebudú podpísané dôjde k skončeniu pracovného pomeru
výpoveďou. Žalobca ako zamestnanec mal v prípade nesúhlasu s vytýkanými nedostatkami právo
brániť sa spôsobom upraveným ZP, a to aj v prípade výpovede zo strany zamestnávateľa. Ak žalobca

podpísal dohodu, tak je zjavné, že z obavy pred výpoveďou a obavu žalobcu z možnosti prípadnej
výpovede zo strany zamestnávateľa nemožno považovať za bezprávnu vyhrážku žalovaného. Žalobca
aj v záverečnej reči rozsiahlym spôsobom poukázal na to, že neporušil pracovnú disciplínu a poprel
zodpovednosť za to, ako bola zavádzaná príslušná smernica vo všetkých oddeleniach spoločnosti.
K tomu súd opakovane uvádza, že v tomto spore súd rieši platnosť právneho úkonu len z pohľadu

§ 37 OZ. Tento typ argumentácie by bol použiteľný v spore o neplatnosť výpovede resp. okamžitého
skončeniapracovnéhopomerupreporušeniepracovnejdisciplíny.Vtakomtokonaníbysasúdpodrobne
zaoberal tým, či si žalovaný ako zamestnávateľ správne vyvodil zodpovednosť žalobcu za škodu
a posúdil by, čo konkrétne žalovaný robil, mal robiť či nerobiť. Žalovaný so svojim vyhodnotením dôvodov
vzniku škody a presvedčením, že na jej vzniku sa podieľal aj žalobca, žalobcu oboznámil a pokiaľ bol

žalobca presvedčený o tom, že to tak nebolo, nemal dohodu podpísať. Žalobca bol vo vedúcej funkcii
nie krátku dobu a dá sa dôvodne predpokladať, že už len z tejto pozície dôkladne pozná príslušné
postupy v spoločnosti žalovaného a má dosť vedomostí k tomu, aby hneď zvážil oprávnenosť postupu
žalovaného, poznal príslušnú smernicu a o škode a príčinách jej vzniku mal vedomosť. Postoj žalobcu,
spočívajúci v tom, že podpisom dohody získa výhodnejšie podmienky a potom bude jej neplatnosť

žalovať, možno považovať prinajmenšom za neetický. Napokon bolo treba prihliadnuť aj na obsah
dohody, v ktorej žalobca aj žalovaný prehlásili, že dohodu podpisujú ako prejav vlastnej vôle, bez nátlaku
druhej strany. Súd teda mohol skonštatovať, že žalobca právny úkon (dohodu o skončení pracovného
pomeru) neurobil na základe nedostatku slobody vôle a okolnosti, za ktorých bola uzavretá dohoda,
nie sú také, aby založili neplatnosť dohody o skončení pracovného pomeru. Zároveň nie je možné

dospieť k záveru, že by so zreteľom na konkrétnu situáciu a s prihliadnutím na všetky rozhodujúce
okolnosti, ktoré predchádzali uzavretiu dohody o skončení pracovného pomeru, išlo o prípad vymykajúci
sa prevládajúcim mravným zásadám a princípom vzájomných vzťahov medzi zamestnávateľom a
zamestnancom.
27. Na to, aby boli splnené podmienky platnosti právneho úkonu v zmysle ustanovení OZ, prejav vôle

musí byť urobený aj vážne. Vážnosť vôle možno zjednodušene definovať ako vnútorný záujem konajúcej
osobyspôsobiťprávnymúkonomprávneúčinky.Existenciuvážnejvôlemožnousudzovaťzobjektívnych
skutočností, za ktorých bol právny úkon urobený, predovšetkým z toho, že bol učinený spôsobom a za
okolností, ktoré nevzbudzujú pochybnosť, že subjekt prejavujúci vôľu zamýšľal privodiť právne účinky,
ktoré zákon s takýmto prejavom vôle spája. Pokiaľ konajúca osoba nemala záujem urobeným právnym

úkonomtietoprávneúčinkyvyvolať,nejednalasvôľouvážnou.Prirešpektovaníprincípupriorityvýkladu,
ktorý vedie k platnosti zmluvy, za dôkaz nevážnosti vôle v písomne uzavretej zmluve len osamotené
tvrdenie zmluvnej strany rozhodne nemôže obstáť, ale je nevyhnutne potrebné, aby tu pristúpila tiež
iná konkrétna skutočnosť, ktorou sa nad akúkoľvek pochybnosť preukáže, že v čase uzavretia zmluvy
vôľa konajúcej osoby nezodpovedala jej zmluvnému prejavu. Právny úkon nie je urobený skutočne,

vážne vtedy, ak konajúci nechcel svojim prejavom vôle vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku
tohto prejavu nastali. Ak by však adresátovi tohto právneho úkonu so zreteľom na okolnosti prípadu,
nebolo a nemohlo byť zrejmé, že prejav vôle nie je vážny, treba v záujme ochrany dobromyseľnosti tejto
osoby považovať právny úkon za platný. Na preukázanie tvrdeného nedostatku vážnosti vôle pri uzavretí
dohody o skončení pracovného pomeru žalobca v konaní nepredložil ani neoznačil dôkaz, ktorý by mal

k tejto kľúčovej a medzi stranami spornej okolnosti priamu výpovednú hodnotu.
28. Zároveň je súd toho názoru, že ak sa ako strana právneho úkonu, dohody o skončení pracovného
pomeru, dôverujúc v urobený prejav, oprávnene dobromyseľne domnieva (vzhľadom na skutočnosti
za ktorých bol právny úkon urobený), že právny úkon vznikol a svoje veci zariadil v súlade s týmtopredpokladom, malo by právo túto jeho opodstatnenú dôveru chrániť. Ak by totiž právo nechránilo
opodstatnenú dôveru účastníkov právneho úkonu, vystavilo by právne vzťahy veľkej neistote, pretože
by sa každý mohol kedykoľvek odvolávať na to, že jeho vôľa nebola vážna. Tiež je podstatné, že

o neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru pre nedostatok vážnosti vôle, spočívajúcej v
zdanlivom prejave vôle, možno uvažovať len v prípade, že vôľu uzavrieť dohodu nemá jedna strana.
Pokiaľ však žalovaný mal vôľu sa so žalobcom dohodnúť a uzatvoriť dohodu s skončení pracovného
pomeru, zatiaľ čo druhá strana žalobca iba predstierala túto vôľu, bez toho aby to žalovanému bolo
zrejmé, ide u žalobcu len o mentálnu rezerváciu, ktorá nemôže mať vplyv na platnosť právneho úkonu,

dohody o skončení pracovného pomeru. Obdobný právny názor zaujal vo svojom rozhodnutí aj Najvyšší
súd ČR, ktorý vyslovil, že i keby zistenie skutkového stavu oprávňovalo pre záver, že ten, kto právny
úkon urobil, ho síce chcel urobiť, ale nechcel spôsobiť jeho následky alebo aspoň niektoré z nich,
nebolo by možné na ich základe urobiť záver o neplatnosti právneho úkonu pre nedostatok vážnosti
vôle, k vnútornej výhrade pri posudzovaní platnosti právneho úkonu sa neprihliada (NS ČR sp. zn.
30Cdo 2781/1999). Navyše, ako bolo konštatované vyššie, mal na výber z dvoch možností skončenia

pracovného pomeru, vybral si, čo samo o sebe znamená, že bolo jeho úmyslom skončiť pracovný pomer
dohodou.
29. Na to, aby išlo o platný právny úkon v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 OZ zákon vyžaduje splnenie
určitých predpokladov, a to že právny úkon musí byť urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne.
Základnou požiadavkou platnosti právneho úkonu je existencia vôle. Vôle niet v prípade násilia, pričom

musí ísť o tzv. fyzické donútenie. Žalobca podpísal dohodu o skončení pracovného pomeru v znení tak
ako bola predložená súdu, bez použitia fyzického donútenia a je nepochybné, že vôľa žalobcu podpísať
dohodu o skončení pracovného pomeru bola daná. Nakoľko vôľa žalobcu podpísať dohodu o skončení
pracovného pomeru bola daná, je potrebné sa s ohľadom na ustanovenie § 37 ods. 1 OZ pozrieť aj na
splnenie podmienok, a to či bol právny úkon, dohoda o skončení pracovného pomeru, urobený slobodne

a vážne, určite a zrozumiteľne. Čo sa týka splnenia podmienky určitosti a zrozumiteľnosti predmetného
právneho úkonu, tak o splnení týchto podmienok platnosti právneho úkonu nemožno mať pochybnosti.
Právny úkon je urobený slobodne ak účastník právneho úkonu nebol k nemu donútený pod tlakom
násilia, bezprávnej vyhrážky, či v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Vykonaným dokazovaním
bolo preukázané, že dohoda o skončení pracovného pomeru bola žalobcom podpísaná slobodne.

Na slobodu vôle žalobcu pri podpísaní dohody o skončení pracovného pomeru nevplýval tlak násilia,
bezprávnej vyhrážky a žalobca dohodu o skončení pracovného pomeru nepodpísal ani v tiesne za
nápadne nevýhodných podmienok. Žalobcova vôľa zachytená v dohode o skončení pracovného pomeru
teda bola slobodná, nakoľko nebola poznačená tlakom násilia, bezprávnej vyhrážky a rovnako dohoda
o skončení pracovného pomeru nebola uzatvorená v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok.

Ďalšou náležitosťou platnosti právneho úkonu je vážnosť vôle. Právny úkon je pritom urobený vážne,
ak vôľa smeruje naozaj k urobeniu právneho úkonu. Existenciu vážnej vôle k právnemu úkonu je
potrebné pritom usudzovať z objektívnych skutočností, za ktorých bol právny úkon urobený, najmä
ak bol urobený spôsobom a za okolností, ktoré nevyvolávajú pochybnosti, že subjekt prejavujúci vôľu
zamýšľal privodiť právne účinky, ktoré zákon s takýmto prejavom vôle spája. Z vykonaného dokazovania

vyplynulo, že prejav žalobcu skončiť pracovný pomer dohodou bol v zhode s jeho vôľou. V danej veci
po vykonanom dokazovaní teda nebolo preukázané, že právny úkon žalobcu, smerujúci k dohode
oskončenípracovnéhopomerunebolurobenýslobodneavážne,určiteazrozumiteľne,pretosúdžalobu
v časti o neplatnosť dohody o skončení pracovného pomeru zamietol.
30. Ani ďalšie námietky žalobcu neboli akceptovateľné.

31. Neuvedenie dôvodu skončenia pracovného pomeru nemá vplyv na platnosť dohody o skončení
pracovného pomeru, a to ani vtedy, keď to ZP predpokladá. Potvrdzuje to názor Ústavného súdu
SR, ktorý v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 138/2025 uviedol: „V tejto súvislosti možno poukázať na
dostatočne zdôvodnenú argumentáciu najvyššieho súdu a ustanovenia § 60 ods. 1 a 2 Zákonníka
práce, podľa ktorých ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru,

pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom a v dohode musia byť uvedené dôvody skončenia
pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z
dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) a f) Zákonníka práce. Je zrejmé, že účelom týchto
ustanovení Zákonníka práce je umožniť stranám pracovnoprávneho vzťahu ukončiť ich pracovný pomer
na základe ich konsenzu. Účelom povinného uvedenia dôvodu skončenia pracovného pomeru je na

strane druhej zabezpečiť zamestnancovi vyššiu mieru právnej istoty na tom, aby mu aj v prípade
skončenia pracovného pomeru dohodou bolo poskytnuté odstupné tak, ako predpokladá § 76 ods.
2 Zákonníka práce. Uzavretím dohody bez uvedenia dôvodu skončenia pracovného pomeru sa však
zamestnanec svojho nároku na odstupné nezbavuje a aj napriek absencii uvedenia dôvodu skončeniapracovného pomeru mu tento nárok zostáva zachovaný. Preto nemožno dospieť k záveru, že tento
osobitný účel má byť vynucovaný neprimeraným následkom neplatnosti dohody o skončení pracovného
pomeru, ktorej hlavným prvkom je zhoda vôle zamestnanca a zamestnávateľa na skončení pracovného

pomeru. Je tomu tak preto, že Zákonník práce takýto následok obsahového nedostatku dohody
o skončení pracovnému pomeru nestanovuje a rozumne nemožno dospieť k záveru, že by takýto
nedostatok dohody o skončení pracovného pomeru bolo možné posúdiť ako právny úkon, ktorý svojím
obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.“
32. Z ustanovenia § 9 ods. 1, 2 ZP jednoznačne vyplýva, že v pracovnoprávnych vzťahoch robí

právne úkony za zamestnávateľa, ktorý je právnická osoba, štatutárny orgán. Namiesto fyzickej osoby
zamestnávateľa a namiesto štatutárneho orgánu, resp. člena štatutárneho orgánu zamestnávateľa
právnickej osoby, môžu v pracovnoprávnych vzťahoch vykonávať právne úkony nimi poverení
zamestnanci. V takomto prípade ide o splnomocnenie vystavené štatutárnym orgánom, resp. členom
štatutárneho orgánu zamestnávateľa právnickej osoby, ktorým sa štatutárny orgán, resp. člen
štatutárneho orgánu necháva zastúpiť splnomocnencom pri úkonoch patriacich štatutárnemu orgánu,

resp.členovištatutárnehoorgánuzamestnávateľaprávnickejosoby.Nazákladesplnomocneniavznikajú
práva a povinnosti priamo zastúpenému a ide o takzvané priame zastúpenie. Plnomocenstvo je
jednostranný právny úkon splnomocniteľa, ktorý osvedčuje voči tretím osobám existenciu oprávnenia
splnomocnenca konať v mene a na účet splnomocniteľa. Zamestnávateľ môže písomne poveriť
ďalších svojich zamestnancov, aby robili určité právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch v jeho

mene. V prejednávanej veci podľa výpisu z obchodného registra zo dňa 23.11.2023 boli konateľmi
spoločnosti žalovaného A. F. J. a A. P. K.. V mene spoločnosti konajú vždy dvaja konatelia spoločne.
Uvedení konatelia spoločnosti žalovaného udelili 11.01.2023 plnú moc I. D. J. na zastupovanie
spoločnosti žalovaného v pracovnoprávnych vzťahoch so zamestnancami, plná moc obsahovala
výslovne oprávnenie spolu s jedným konateľom robiť právne úkony v zmysle Zákonníka práce.

33. Pokiaľ ide o ďalšie námietky žalobcu ohľadne neuvedeného identifikačného čísla organizácie,
odstupného, prerokovania veci s odborovou organizáciou a v škodovej komisii, neznalosti škody,
ochrany osobných údajov, tieto súd nepovažoval za relevantné a stotožňuje sa s argumentáciou
žalovaného, uvedenou v bodoch 2.1, 2.3, 2.7, 2.8 a 2.9 tohto rozsudku.
34. Keďže pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným skončil na základe platnej dohody o skončení

pracovného pomeru dňa 05.10.2023 a žalobca žiadal priznať náhradu mzdy za neskoršie obdobie (od
05.10.2023 až do právoplatného skončenia súdneho konania vo výške priemernej mesačnej mzdy),
nárok žalobcovi na náhradu mzdy nevznikol, a preto súd žalobu aj v tejto časti zamietol.
35. Podľa § 11 OZ fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,
občianskejctiaľudskejdôstojnosti,akoajsúkromia,svojhomenaaprejavovosobnejpovahy.Podľa§13

OZ ods. 1, 2, 3 fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov
do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané
primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä
preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má
fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2

určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
36. Predmetom ochrany podľa § 11 OZ sú také rýdzo osobné práva občana, ktoré ovplyvňujú rozvoj
jeho osobnosti a sú s ním úzko späté. Všestranný rozvoj a uplatnenie osobnosti človeka je hlavným
zmyslom a cieľom tejto občianskoprávnej ochrany. Toto hľadisko je určujúce pri posudzovaní otázky,
či a ktoré práva sú chránené ustanovením § 11 OZ. Špecifickosť osobnostných práv spočíva v ich

predmete (objekte), ktorým nie je hmotná vec, ale priamo osobnosť človeka, resp. na hmotnom substráte
zachytená stránka osobnosti človeka. Predmetom ochrany je osobnosť fyzickej osoby v jej celistvosti.
Čiastkové osobnostné práva sú preto chránené len v rámci celkovej osobnosti. Existuje viacero aspektov
ochrany osobnosti a patrí k nim aj právo na česť a dôstojnosť. Predmetom práva na česť a dôstojnosť
tak je česť občana v jeho rozmanitých spoločenských vzťahoch jednak vo vzťahu k spoločnosti a jednak

vo vzťahu k ostatným spoluobčanom. Podľa stanoviska súdnej praxe predmetom ochrany občana je aj
jeho česť v odborných kruhoch, v ktorých je známy svojou prácou a činnosťou.
37. Žalobca mal za to, že poskytovaním nepravdivých a neobjektívnych informácií v podnikových
novinách došlo k zásahu do jeho povesti a dobrého mena. V predmetných novinách bola uvedená
informácia o tom, že podľa vyjadrenia konateľa posledné udalosti otriasli firmou, čo bolo dané do súvisu

s ďalšou informáciou A. F. F. tiež na titulnej strane týchto novín, že so žalobcom a s ďalšími kolegami bol
dňa 05.10.2023 skončený pracovný pomer formou výpovede, čo rozhodne nie je pravdivá informácia.
38. Súd sa oboznámil s predloženými Internými novinami, jeseň 2023, Continental Corporation. V prvom
článku je uvedená veta : „ Pochmúrna situácia nastala s poslednými udalosťami v našej firme, ktorés nami otriasli, ako silná víchrica s dažďom.“ V druhom článku sa uvádza“ „Čo bol pre nás veľký šok,
bola správa ktorá prišla 5. 10. 2023, že výpoveď dostali aj naši vedúci a kolegovia A. F. J., A. B. J., A.
B. C. a A. O. F.. Aj napriek obetavosti a úsiliu, ktoré vynaložili pre chod spoločnosti sa im nepodarilo

predísťvznikuškody.Tentoťahvedeniavzbudilveľkéemócieabudemetoeštedlhorozdýchávať.Zostali
nám spomienky na spoločné prežité roky vo firme, ktorú sme spolu s nimi budovali. Myslím, že nikto
nepochybuje o tom, aký významný bol ich prínos pre spoločnosť a že nám budú chýbať. Boli sme predsa
jeden tím.“
39. Zákon neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu, ale len proti takému zásahu, ktorý je

neoprávnený. Neoprávnený zásah musí byť spôsobilý privodiť ujmu na osobnosti fyzickej osoby z
hľadiska jej postavenia v spoločnosti. Všeobecnou podmienkou uplatnenia ochrany podľa § 13 OZ je,
že ide o závažnejší zásah do psychickej a morálnej integrity osobnosti, ktorý je objektívne spôsobilý
fyzickej osobe privodiť ujmu na jednotlivých stránkach osobnosti.
40. Podľa § 8 ods. 1, 2 zákona č. 265/2022 Z. z. o vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti
médií a audiovízie ak bolo v periodickej publikácii alebo v agentúrnom servise uverejnené nepravdivé

alebo neúplné skutkové tvrdenie, ktoré zasahuje do cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby
alebo do dobrej povesti právnickej osoby, na základe ktorého možno osobu presne určiť, má táto
osoba právo na uverejnenie opravy. Vydavateľ periodickej publikácie, prevádzkovateľ spravodajského
webového portálu a tlačová agentúra sú povinní na žiadosť žiadateľa o uverejnenie opravy uverejniť
opravu, a to bezodplatne. Žiadosť o uverejnenie opravy sa musí doručiť vydavateľovi periodickej

publikácie, prevádzkovateľovi spravodajského webového portálu alebo tlačovej agentúre v listinnej
podobe na adresu ich sídla, elektronickej podobe alebo na adresu ich elektronickej pošty do 30 dní
od uverejnenia nepravdivého alebo neúplného skutkového tvrdenia, inak právo na opravu zaniká.
Práva vyplývajúce z osobitných predpisov tým nie sú dotknuté. Podľa § 10 ods. 2, 3 tohto zákona
ak vydavateľ periodickej publikácie, prevádzkovateľ spravodajského webového portálu alebo tlačová

agentúra neuverejnia opravu alebo dodatočné oznámenie vôbec alebo ak nedodržia niektorú z
podmienok na jeho uverejnenie, rozhodne o povinnosti uverejniť opravu alebo dodatočné oznámenie na
návrh osoby, ktorá o ich uverejnenie vydavateľa periodickej publikácie, prevádzkovateľa spravodajského
webového portálu alebo tlačovú agentúru požiadala, súd. Žaloba sa musí podať na súd do 90 dní od
uverejnenia skutkového tvrdenia, ktorého sa žiadosť o uverejnenie opravy týkala alebo od právoplatnosti

rozhodnutia, ktorého sa týkala žiadosť o uverejnenie dodatočného oznámenia, inak právo domáhať sa
na súde uverejnenia opravy alebo dodatočného oznámenia zaniká.
41. Veta z prvého článku sama o sebe ani vo vzťahu k ďalšiemu obsahu článku nič o žalobcovi nehovorí,
nedá sa z nej dovodiť čokoľvek, čo by mohlo žalobcovi uškodiť, prípadne čo by mohlo zasiahnuť do
jeho osobnostných práv. Pokiaľ ide o formulácie z druhého článku, vyznievajú pozitívne, vyzdvihujú

významný prínos menovaných osôb pre spoločnosť, konštatujú, že im tieto osoby budú chýbať. Toto
sa v žiadnom prípade nedá považovať za niečo, čo by mohlo konkrétnej osobe, žalobcovi, privodiť
ujmu na jednotlivých stránkach osobnosti. O žiadny zásah do osobnostných práv žalobcu uverejnením
uvádzaných článkov teda vôbec nedošlo. Jediný problém bola vecná chyba, správne v spojitosti
s o žalobcom išlo o dohodu o skončení pracovného pomeru a nie výpoveď, Žalobca mal možnosť podľa

citovaného zákona domáhať sa opravy, v konkrétne určenom čase, toto neurobil, tak jeho právo na
opravu zaniklo.
42. Keďže k žiadnemu zásahu do osobnostných práv žalobcu nedošlo, súd žalobu zamietol aj v časti
nárokov s tým súvisiacich.
43. V priebehu konania žalobca vzal žalobu späť v časti o náhradu mzdy za obdobie od 05.10.2023 do

23.11.2023 a v časti o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 2-násobku priemernej mesačnej
mzdy.
44. Podľa § 144, § 145 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť. Ak je
žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti
zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

45. Vzhľadom k prejavu vôle žalobcu súd konanie v uvedenej časti zastavil.
46. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalovanému súd rozhodoval podľa § 256 ods. 1 Civilného
sporového poriadku, v zmysle ktorého má právo na náhradu trov konania strana, ktorá procesne
nezavinila zastavenie konania, v spojení § 255 ods. 1 Civilného sporového priadku, podľa ktorého súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47. Čiastočné zastavenie konania nezavinil žalovaný a v zostávajúcej časti uplatnených nárokov bol
žalovaný plne úspešný, preto mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.Poučenie:

P o u č e n i e :
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia tohto rozsudku.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP "odvolacie dôvody" (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie

súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP "Novoty v odvolacom konaní" - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.