Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. marec 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 30Sas/19/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100916
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Šamuová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100916.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Šamuovou, v právnej veci

žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. D. XXXX/X, XXX XX B., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa,
29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 30 807 484, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného č. 610 424 6522 0 zo dňa 07.10.2024, na
základe správnej žaloby v sociálnych veciach, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. č. 610 424 6522 0 zo dňa
07.10.2024 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 610 424 6522 0 zo dňa 02.08.2024 a vec v
r a c i a Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v
rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. 610 424 6522 0 zo dňa
02.08.2024 (ďalej len „rozhodnutie prvostupňového orgánu“) na základe žiadosti žalobcu o priznanie

starobnéhodôchodkuzodňa24.06.2024,rozhodlapodľa§65,§82a§293gbods.1zákonač.461/2003
Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) o priznaní starobného dôchodku vo
výške 500,80 eur mesačne. Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového orgánu vyplýva, že žalobca
dosiahol dôchodkový vek dovŕšením 63 rokov a 2 kalendárnych mesiacov, t. j. dňa 24.06.2024. K tomuto
dňu získal 10 714 dní (resp. 29 rokov a 129 dní) obdobia dôchodkového poistenia, ktoré bolo určené
na základe všetkých preukázaných období dôchodkového poistenia, vrátane tých, ktoré sa za ne
považujú podľa zákona o sociálnom poistení. Prvostupňový orgán ďalej konštatoval, že žalobca nespĺňa

jednu z podmienok na zvýšenie sumy starobného dôchodku, nakoľko nezískal najmenej 30 rokov
dôchodkového poistenia.

2. Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu podal žalobca odvolanie zo dňa 02.09.2024, ktorým
namietol obdobie dôchodkového poistenia, v ktorom nebolo započítané aj obdobie od 01.10.1994 do
31.12.2007, t. j. 13 rokov a 92 dní trvania služobného pomeru colníka na Colnom úrade Banská Bystrica.
Na základe toho mu bol od 01.01.2008 priznaný výsluhový dôchodok, pričom v ňom bola zhodnotená

aj doba základnej vojenskej služby od 01.10.1981 do 27.09.1983. Žalobca mal tak za to, že do obdobia
dôchodkového poistenia malo byť započítané aj obdobie služobného pomeru, a to bez ohľadu na to, že
v rámci služobného pomeru colníka nevykonával funkciu v I. ani v II. kategórií funkcií. Na podporu svojich
tvrdení žalobca poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Záveromdodal, že v nadväznosti na uvedené sa prvostupňový orgán mýlil aj a časti nesplnenia podmienok na
zvýšenie starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku.

3. O odvolaní rozhodol generálny riaditeľ žalovaného rozhodnutím č. 610 424 6522 0 zo dňa 07.10.2024
(ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolanie zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového
orgánu. V rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia žalovaný zhrnul doterajší priebeh administratívneho
konania, závery prvostupňového orgánu a vyjadril sa k odvolacím námietkam žalobcu, pričom uviedol,
že pri hodnotení doby služby colníka nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry, nakoľko bol

žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok a podľa preukázaného skutkového stavu výkon zamestnania
colníka nebol zaradený do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií. Žalovaný má tak za to, že
obdobie, ktoré založilo nárok na výsluhový dôchodok nie je podľa § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona
o sociálnom poistení obdobím dôchodkového poistenia, a teda nemožno ho hodnotiť duplicitne aj
podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. K námietke ohľadom zvýšenia dôchodku na sumu
minimálneho dôchodku uviedol, že žalobca nesplnil jednu z podmienok nároku, a to 30 rokov obdobia

dôchodkového poistenia. Zároveň konštatoval, že na nárok na dôchodok mu boli započítané všetky
preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom
období, a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, predložených dokladov a na základe
údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne.

II.
Súdne konanie

4. Správnou žalobou zo dňa 30.10.2024, doručenou správnemu súdu listinne (poštou) dňa 05.11.2024,
sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia prvostupňového orgánu a

vrátenia veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. V rámci správnej žaloby žalobca uviedol, že
nežiada nariadenie pojednávania podľa § 182 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku
(ďalej len „SSP“).

5. Dôvodom podania správnej žaloby bolo podľa žalobcu nesprávne právne posúdenie vo veci

priznania starobného dôchodku žalovaným (i prvostupňovým orgánom). Podľa žalobcu mu patrí okrem
priznaného obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 29 rokov a 139 dní, aj obdobie dôchodkového
poistenia od 01.10.1994 do 31.12.2007, t. j. 13 rokov a 92 dní, počas služobného pomeru colníka
na Colnom úrade Banská Bystrica. Za dobu výkonu služobného pomeru colníka mu bol priznaný
dňa 01.01.2008 výsluhový dôchodok, v ktorom bola zhodnotená aj doba základnej vojenskej služby

v trvaní od 01.10.1981 do 27.09.1983. Dňa 24.06.2024 žalobca dovŕšil dôchodkový vek 63 rokov a 2
mesiace, ku ktorému podľa neho získal celkovo 42 rokov a 231 dní doby dôchodkového poistenia.
V súvislosti s hodnotením doby dôchodkového poistenia žalobca poukázal aj na judikatúru Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky (napr. sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2012; sp. zn. 9So/214/2008
zo dňa 28.10.2009; sp. zn. 10So/59/2014 zo dňa 14.04.2015 či 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018)

a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (sp. zn.19SVs/7/2023 zo dňa 05.06.2024), ako aj
na príslušné právne predpisy, vrátane Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných
dávkach (ďalej len „Dohovor č. 128“). Podľa žalobcu tak žalovaný nepostupoval správne, keď vylúčil
hodnotenie doby dôchodkového poistenia získaného v inom systéme sociálneho poistenia, čím mu bol
nesprávne vypočítaný starobný dôchodok. Neobstojí podľa neho ani argument žalovaného, že v rámci

služobného pomeru colníka nevykonával funkciu v I. alebo II. kategórií funkcií. Žalobca ďalej namietol
aj nárok na zvýšenie dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, ktorý podľa žalovaného u neho
nevznikol. Nakoľko žalovaný (i prvostupňový orgán) nepostupoval v súlade s judikatúrou Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, príslušnými právnymi
predpismi a Dohovorom č. 128, jeho rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení, čo je

dôvodom na jeho zrušenie.

6. K správnej žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 06.03.2025, ktorým v prvom rade zhrnul
priebeh administratívneho konania a námietky žalobcu v rámci správnej žaloby. Následne stručne
uviedol, že sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí žalovaného a trvá na

jeho správnosti, ktoré je vecne totožné s rozhodnutím prvostupňového orgánu. Žalovaný preto navrhol
správnu žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. K pojednávaniu uviedol, že nežiada jeho nariadenie.

7. Na vyjadrenie žalovaného už žalobca nereagoval.III.
Relevantná právna úprava

8. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

9. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

10. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v

sociálnych veciach.

11. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo
vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

12. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

13. Podľa § 175 ods. 1 SSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

14. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

15. Podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP, ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie
žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.

16. Podľa § 191 ods. 4 SSP, ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností
môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu
verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie
rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení
všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.

17. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

18. Podľa § 60 ods. 1 zákona o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia je obdobie

povinnéhodôchodkovéhopoistenia,obdobiedobrovoľnéhodôchodkovéhopoistenia,akzatietoobdobia
okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona
a ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné
na dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca
sa považuje za splnenú; to neplatí, ak si túto povinnosť nesplnil zamestnávateľ uvedený v § 7 ods. 2

alebo zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50
% účasť na majetku zamestnávateľa alebo ktorý je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má
najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa.

19.Podľa§60ods.2zákonaosociálnompoisteníobdobiedôchodkovéhopoisteniajeajobdobievýkonu

služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
invalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného
predpisu.20. Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol
dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

21. Podľa § 82b ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení suma minimálneho dôchodku je 145 %
sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu platnej k 1. januáru
kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma starobného dôchodku alebo suma invalidného dôchodku
vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku, ak poistenec získal obdobie dôchodkového poistenia

podľa odseku 3 v rozsahu 30 rokov,

22. Podľa § 82b ods. 2 zákona o sociálnom poistení suma starobného dôchodku alebo suma invalidného
dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku sa zvýši tak, aby suma tohto dôchodku alebo
úhrn súm podľa písmena c) sa rovnal sume minimálneho dôchodku, ak
a) poistenec získal obdobie dôchodkového poistenia podľa odseku 3 v rozsahu najmenej 30 rokov,

b) poistenec uzatvoril zmluvu o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia, dohodu o
vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom a
nemá na osobnom dôchodkovom účte evidované dôchodkové jednotky tvorené z povinných príspevkov,
ktoré nie sú predmetom dohody o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného
dôchodku programovým výberom, alebo mu bola vyplatená suma podľa osobitného predpisu, ak

poistenec je sporiteľ alebo bol sporiteľ podľa osobitného predpisu,
c) suma minimálneho dôchodku je vyššia ako suma starobného dôchodku alebo suma invalidného
dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku alebo ako úhrn súm starobného dôchodku
alebo invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku a vyplácaného
1. vdovského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku

2. výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, vdovského výsluhového dôchodku,
vdoveckého výsluhového dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku alebo invalidného dôchodku
podľa osobitného predpisu
3. starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku na základe zmluvy o poistení
dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia alebo dohody o vyplácaní starobného dôchodku alebo

predčasného starobného dôchodku programovým výberom
4. pozostalostného dôchodku na základe zmluvy o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového
sporenia a
5. dôchodku z cudziny, ktorý je obdobný starobnému dôchodku, invalidnému dôchodku alebo
dôchodkovej dávke podľa prvého bodu až štvrtého bodu, a

d)poistenecsiuplatnilnároknadôchodokpodľapísmenac)prvéhobodu,druhéhoboduaštvrtéhobodu.

23. Podľa § 255 ods. 1 zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje
aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.
decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v

rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
invalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného
predpisu.

24. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č. 328/2002“) pod pojmom policajt sa na účely tohto
zákona rozumie príslušník Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej
služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej
stráže a ozbrojený príslušník finančnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak

25. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku
ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú
sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo
zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo
je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

IV.
Posúdenie veci správnym súdom26. Správny súd prv, než pristúpil k meritórnemu rozhodnutiu, preskúmal splnenie procesných
podmienok podľa § 97 SSP a zistil o. i., že v danom prípade sa jedná o správnu žalobcu v sociálnych
veciach (§ 199 a nasl. SSP), bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP), včas [rozhodnutie

žalovaného bolo oznámené žalobcovi dňa 11.10.2024 a správna žaloba bola podaná listinne (poštou)
dňa 04.11.2024] (§ 181 ods. 1 SSP) a správny súd je vecne a miestne príslušný súd na konanie o danej
správnej žalobe (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP).

27. Následne správny súd preskúmal správnu žalobu, vyjadrenia účastníkov konania ako aj žalobou

napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie, vrátane priebehu administratívneho
konania na základe predloženého administratívneho spisu, a to nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených
v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov v zmysle § 134 ods. 2 písm. d) SSP, nakoľko sa
v danom prípade jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, v prípade ktorej správny
súd podľa § 203 ods. 2 SSP nie je viazaný žalobnými bodmi.

28. V predmetnej veci rozhodol správny súd bez nariadenia pojednávania v zmysle § 107 ods. 2 SSP,
v súlade s prejavenou vôľou oboch účastníkov konania, a keďže nezistil žiaden z dôvodov, pre ktorý by
bolo nevyhnutné nariadiť pojednávanie podľa § 170 ods. 1 SSP, správny súd postupom podľa § 137 ods.
4 SSP rozsudok verejne vyhlásil, a to najmenej päť dní po tom, čo bolo oznámenie o termíne a mieste
verejného vyhlásenia rozsudku zverejnené na úradnej tabuli súdu a na jeho webovej stránke.

29. Podstatou správnej žaloby bolo nesúhlasné stanovisko žalobcu s určením obdobia dôchodkového
poistenia, v ktorom nebolo zohľadnené obdobie poistenia v osobitnom systéme sociálneho poistenia
(zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov) a v nadväznosti na to nebola splnená podmienka na
zvýšenie dôchodku na sumu minimálneho dôchodku.

30. Z obsahu administratívneho spisu a súdneho spisu mal správny súd za preukázané nasledovné
skutočnosti:
- žalobca na predpísanom tlačive dňa 24.06.2024 požiadal o starobný dôchodok,
- starobný dôchodok žiadal priznať od 24.06.2024, t. j. od dovŕšenia 63 rokov a 2 mesiacov veku,

- žalobca je poberateľom výsluhového dôchodku, na výpočet ktorého bola zhodnotená doba základnej
vojenskej služby od 01.10.1981 do 27.09.1983 a doba služobného pomeru v colnej správe v období
od 01.10.1994 do 31.12.2007, čo predstavuje započítateľnú dobu služobného pomeru 15 skončených
rokov,
- z osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý je prílohou rozhodnutia prvostupňového orgánu bolo

preukázateľne zistené, že žalobca získal od 01.09.1976 do 23.06.2024 celkovo 10 714 dní (t. j. 29 rokov
a 129 dní) dôchodkového poistenia,
- o žiadosti žalobcu o starobný dôchodok bolo rozhodnuté rozhodnutím prvostupňového orgánu tak, že
mu bol priznaný nárok na starobný dôchodok iba za obdobie dôchodkového poistenia vo všeobecnom
systéme sociálneho poistenia.

31. V nadväznosti na dosiaľ uvedené, tak v predmetnej veci bolo sporné, či doba, ktorá bola žalobcovi
zhodnotená pre priznanie výsluhového dôchodku, má byť započítaná aj pre účely posúdenia nároku
žalobcu na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení, resp. zmeny jeho výšky. A v súvislosti
s tým bolo sporné aj splnenie podmienok (t. j. dostatočná doba dôchodkového poistenia) na zvýšenie

dôchodku na sumu minimálneho dôchodku.

32. Právna úprava v systéme sociálneho poistenia a zabezpečenia rozlišuje všeobecný systém
sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia, ktoré sú založené na hodnotení dôb
poistenia (zamestnania/služby) pre dávky dôchodkového poistenia. Kým zákon o sociálnom poistení

upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť,
aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku, osobitné
právne úpravy, používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia, obsahujú len úpravu, ktorá
zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu
výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia príslušníkov

ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia
v celom rozsahu, teda aj v civilnom zamestnaní, ale vzťahuje sa len úpravu výsluhových dôchodkov,
sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových
dôchodkov, pre účely priznania ktorých sa hodnotí len doba služby poistenca. Z uvedeného tak možnovyvodiť záver, že poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti
zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, ktorý zodpovedá dobe poistenia v osobitnom systéme
sociálneho zabezpečenia, ale nie v časti, ktorá upravuje nárok na starobný, predčasný starobný,

invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok.

33. V problematike konkurencie systémov sociálneho poistenia a zabezpečenia existuje pomerne
obsiahla judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky i Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky, ktorá obdobné prípady detailne analyzuje, napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2012, publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 6/2013, podľa ktorého cit.: „Absolútne vylúčenie hodnotenia
doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia
(zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok
horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho
poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových

dávok spôsobom, krátenia ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli
poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Postupom odporkyne sa
napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia, získaných len vo všeobecnom
systéme vymeriava poistencom dôchodok vo výške, akoby celkovo boli poistení len po krátky čas, a
tým sa znižuje ich osobný mzdový bod a následne aj výška dôchodku. Nad akúkoľvek pochybnosť

je takýto postup pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obidvoch systémoch nevýhodnejší,
ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia a poskytla sa im len zvyšná časť
dôchodku, zodpovedajúca dobe poistenia vo všeobecnom systéme. ... Ustanovenie § 1 ods. 3 zákona
č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov preto nebráni vzniku nároku na
starobnýdôchodokvovšeobecnomsystémedôchodkovéhopoisteniaajpríslušníkoviozbrojenéhozboru

alebo ozbrojených síl, ktorý už dosiahol dôchodkový vek podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom
poistení, splnil podmienky nároku na niektorú z výsluhových dávok a získal k tomuto dňu akúkoľvek
hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia (nie dobu poistenia
vyžadovanú u poistenca, ktorý bol poistený výlučne vo všeobecnom systéme). Za takýchto okolností
potom priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. nevylučuje, aby obdobie výkonu

služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) nebolo považované za obdobie
dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky
dôchodku“, alebo aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9 So 214/2008 zo dňa
28.10.2009 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
č. 5/2011, z ktorého vyplýva: „Ak je príspevok za službu, priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia,

považovaný za výsluhový dôchodok, môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných
predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému
sociálneho poistenia (zabezpečenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku,
primeranej dobe trvania služobného pomeru. Pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do
doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené na účely príspevku za službu. Až po takom

stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za
službu, považovaného za výsluhový dôchodok.“. Rozhodovacia prax vzťahu výsluhového a starobného
dôchodku bola jednoznačne zjednotená rozhodnutím veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 19SVs/7/2023 zo dňa 05.06.2024, podľa ktorého cit.: „Podľa názoru veľkého
senátu teda aj v prípade priznávania predčasných starobných dôchodkov poberateľom výsluhových

dôchodkov je potrebné do doby poistenia započítať aj dobu služby, aj keď bola zohľadnená pre priznanie
výsluhového dôchodku. Veľký senát nevzhliadol žiaden racionálny dôvod, aby premisy a závery
vyslovené najvyššími súdnymi autoritami ohľadne priznávania starobných dôchodkov poberateľom
výsluhových dôchodkov neuplatnil aj na prípady priznávania predčasných starobných dôchodkov
takýmto žiadateľom. Ako bolo vyššie uvedené, aj predčasný starobný dôchodok je starobnou dávkou v

zmysle III. časti Dohovoru, má teda rovnaký charakter ako starobný dôchodok a pri jeho priznávaní majú
byť uplatnené zásadne rovnaké princípy deklarované v judikatúre o priznávaní starobných dôchodkov.
Takýmto základným princípom je i hodnotenie doby výkonu služby ako doby poistenia podľa zákona
o sociálnom poistení za súčasného krátenia výslednej starobnej dávky. Inak by došlo k nenáležitej
a neodôvodnenej diskriminácii žiadateľov o predčasný starobný dôchodok, poberajúcich výsluhový

dôchodok, oproti poberateľom výsluhových dôchodkov, ktorí požiadali o starobný dôchodok.“ Hoci daná
vec sa týkala predčasného starobného dôchodku, nič to nemení na skutočnosti, že záver prijatý veľkým
senátom je v plnom rozsahu aplikovateľný aj na starobný dôchodok.34. Vychádzajúc z vyššie citovaných rozhodnutí je správny súd toho názoru, že samotné priznanie
výsluhového dôchodku nevylučuje, aby doba služobného pomeru bola považovaná za obdobie
dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, keďže dôchodok z osobitného systému

poistenia má od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecného systému sociálneho poistenia,
charakter dávky v starobe v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje
len na prípady, kedy sa určuje výška invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo
čiastočného invalidného dôchodku v zmysle ustanovení zákona č. 328/2002 Z. z.

35. Na predídenie vyplácania dôchodku duplicitne za to isté obdobie dôchodkového poistenia sa
pri určení výšky starobného dôchodku v prípade konkurencie týchto systémov sociálneho poistenia
a zabezpečenia, za súčasnej aplikácie čl. 19 a 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, postupuje tak, že sa
vypočíta teoretická suma starobného dôchodku, kde sa zhodnotia všetky doby poistenia, teda vo
všeobecnomajosobitnomsystémesociálnehopoistenia(zabezpečenia)ataktovypočítanýdôchodoksa
bude krátiť koeficientom určeným ako podiel doby poistenia získanej z osobitného systému sociálneho

zabezpečenia (delenec) a súčtu doby poistenia vo všeobecnom systéme poistenia aj doby v osobitnom
systéme (deliteľ), najviac o sumu výsluhového dôchodku. Odlišným postupom by sa doby poistenia
poistenca stratili a neboli by zohľadnené spôsobom zodpovedajúcim zámeru zákona.

36.Správnysúdsazaoberalajnámietkoužalobcutýkajúcousavplyvunezaradeniavýkonuzamestnania

colníka do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií pre účely určenia starobného dôchodku. Aj
táto námietka už bola viackrát rozoberaná v rámci judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
či Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 9So/127/2015 zo dňa 26.04.2017), v zmysle ktorej postup podľa Dohovoru č. 128
sa nevzťahuje len na tých výsluhových dôchodcov, ktorí vykonávali službu, zhodnotenú pre výsluhový

dôchodok, zaradenú v I. alebo II. kategórií funkcií, ale na každého bez ohľadu na zaradenie do tej-
ktorej kategórie funkcií. Zároveň konštantná judikatúra najvyšších súdnych autorít sa vzťahuje aj na
colníkov, pretože pojmom „policajt“ sa v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. označuje aj colník.
To znamená, že judikatúra nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie
(dobu služby) v I. resp. v II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku,

ale vo všeobecnosti z nej vyplýva nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok
zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenia v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č.
128. A preto argumentácia žalovaného o nemožnosti postupu pri hodnotení doby služby colníka podľa
ustálenej judikatúry z dôvodu, že žalobca nebol zaradený do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií
je absolútne irelevantná, nakoľko výkon zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, resp. výkon

služobného pomeru vo zvýhodnenej pracovnej kategórii má vplyv na zníženie dôchodkového veku a
určenie sumy starobného dôchodku a netýka sa vymedzenia dôb dôchodkového poistenia.

37. Nakoniec sa správny súd venoval aj námietke nároku na zvýšenie dôchodku na sumu minimálneho
dôchodku. Podľa rozhodnutia žalovaného nebol žalobcovi priznaný nárok na zvýšenie sumy starobného

dôchodku z dôvodu nesplnenia jednej z podmienok stanovených § 82b zákona o sociálnom poistení,
a síce žalobca nezískal najmenej 30 rokov obdobia dôchodkového poistenia. Pre účely objasnenia
ustanovenia § 82b zákona o sociálnom zabezpečení správny súd poukazuje na dôvodovú správu k
zákonu č. 140/2015 Z. z., v ktorej sa uvádza cit.: „Navrhuje sa do zákona zaviesť nový inštitút, ktorým
je minimálny dôchodok. Jeho účelom je garantovať poistencom, ktorí získali obdobie dôchodkového

poistenia prevažne výkonom zárobkovej činnosti, po dovŕšení dôchodkového veku dôchodkový príjem
na takej úrovni, aby ich ako jednotlivcov ochránil pred stavom hmotnej núdze. Nárok na minimálny
dôchodok budú mať len poberatelia starobného dôchodku a invalidného dôchodku po dovŕšení
dôchodkového veku.....Stanovenie tejto podmienky je uplatnením princípu zásluhovosti pri stanovení
nároku na minimálny dôchodok a zvýhodňuje poistencov, ktorí získali obdobie dôchodkového poistenia

v rámci kalendárneho roka najmä výkonom zárobkovej činnosti.“ V rámci zákona o sociálnom poistení je
potrebné rozlišovať ako samostatné pojmy „obdobie dôchodkového poistenia“ upravené v § 60 zákona
o sociálnom poistení a „kvalifikované obdobie dôchodkového poistenia“ upravené v § 82b zákona
o sociálnom poistení. Kým obdobím dôchodkového poistenia sa rozumejú všetky preukázané obdobia
dôchodkového poistenia získané žalobcom a sú bližšie špecifikované v § 60 zákona o sociálnom

poistení, kvalifikovaným obdobím dôchodkového poistenia sa rozumie obdobie dôchodkového poistenia
na účely zvýšenia (starobného) dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, a to za splnia zákonných
kritérií popísaných v § 82b zákona o sociálnom poistení, a síce ide o celé obdobie dôchodkového
poistenia do 01.01.1993 (§ 82b ods. 3 písm. b) zákona o sociálnom poistení) a od 01.01.1993 iba tie rokydôchodkového poistenia, v ktorých bol dosiahnutý osobný mzdový bod v hodnote najmenej 0,241 (§ 82b
ods. 3 písm. a) zákona o sociálnom poistení), ďalej obdobie dôchodkového poistenia získané v cudzine
[(pozn. čo v tomto prípade nebolo aplikovateľné) (§ 82b ods. 3 písm. c) zákona o sociálnom poistení],

ako aj obdobie dôchodkového poistenia za kalendárny rok, kedy boli splnené podmienky nároku na
starobný dôchodok (§ 82b ods. 3 písm. d) zákona o sociálnom poistení). Z uvedeného vyplýva, že
postup výpočtu kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia v zmysle § 82b zákona o sociálnom
poistení je odlišný od postupu výpočtu obdobia dôchodkového poistenia podľa § 60 zákona o sociálnom
poistení, a preto ich výsledkom sú dve rozdielne hodnoty, pričom každá samostatne je určená na iný

účel. V danom prípade mal správny súd za preukázané, že žalovaný, resp. prvostupňový orgán uplatnili
pri posudzovaní nároku na zvýšenie starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku postup
podľa § 82b ods. 3 zákona o sociálnom poistení, avšak aj s poukazom vyššie uvedené a najmä na §
82b ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ktorým je vyjadrený aj účel minimálneho dôchodku, a síce ak
je suma dôchodku (resp. úhrn súm poberaných dôchodkov) nižšia ako minimálny dôchodok, v takom
prípade sa táto poberaná suma zvýši na úroveň sumy minimálneho dôchodku. V rozhodnutí žalovaného,

a prvostupňového rozhodnutia však táto otázka nebola zodpovedná, hoci má tiež podstatný význam
pri posúdení nároku na zvýšenie dôchodku na sumu minimálneho dôchodku. Podľa názoru správneho
súdu mal žalovaný, resp. i prvostupňový orgán uviesť všetky dôvody (resp. všetky zákonné podmienky),
ktoré vylučujú, príp. odôvodňujú zvýšenie starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku na to,
aby rozhodnutie mohlo byť považované aj za náležite odôvodnené.

38. Záverom správny súd považoval za potrebné poukázať na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (napr. rozsudok sp. zn. 1So/59/2012 zo dňa 13.08.2013) týkajúcej sa viazanosti
orgánov verejnej správy vysloveným právnym názorom, a síce o. i. aj orgán verejnej správy je povinný
zohľadniť právne názory vyslovené Najvyšším súdom Slovenskej republiky v jeho predchádzajúcej

rozhodovacej činnosti, a ktoré sú mu nepochybne známe či už z iniciatívy účastníkov, alebo z dôvodu
oficiality jeho činnosti. Pokiaľ orgán verejnej správy (ako prvostupňový orgán tak i odvolací orgán) vo
svojom konaní a rozhodovaní nerešpektoval ustálenú súdnu prax, a teda záväzný právny názor týkajúci
sa započítateľnosti celého obdobia dôchodkového poistenia poistenca, ktorému bol priznaný výsluhový
dôchodok z osobitného systému dôchodkového poistenia s následným určením sumy starobného

dôchodku postupom krátenia podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, v takom prípade nie je možné
rozhodnutie považovať za zákonné.

39. V kontexte vyššie uvedeného správny súd konštatoval, že žalovaný a ani prvostupňový orgán
nepostupovali v súlade so zákonom pre účely rozhodnutia o starobnom dôchodku, keď nezohľadnili

obdobie dôchodkového poistenia nadobudnuté v osobitnom systéme sociálneho poistenia, čím bolo
porušené žalobcovo ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Správny súd tak
moholkonštatovať,žežalobounapadnutérozhodnutiežalovanéhoirozhodnutieprvostupňovéhoorgánu
vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia, čo svedčí o dôvodnosti podanej správnej žaloby
a naplnenia dôvodu na ich zrušenie a vrátenia veci na ďalšie konanie.

V.
Záver a rozhodnutie o trovách konania

40. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie

prvostupňového orgánu podľa § 191 ods. 1 písm. c) v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušil a vec
vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP (výrok I).

41. Úlohou prvostupňového orgánu tak bude opätovne posúdiť žiadosť žalobcu o starobný dôchodok
s ohľadom na možnosť jeho prepočítania v súlade s ustálenou judikatúrou vyšších súdnych autorít

ako aj posúdenie nároku na zvýšenie starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, pričom
svoje rozhodnutie je povinný odôvodniť takým spôsobom, aby zodpovedalo požiadavke na riadne
odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy. To všetko pri viazanosti právnym názorom správneho
súdu formulovaným v tomto rozsudku v zmysle § 191 ods. 6 SSP.

42. Keďže žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, správny súd o nároku na náhradu trov
konania rozhodol podľa § 167 a nasl. SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov
konania v rozsahu 100 % (výrok II).43. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd v súlade s § 175 ods. 2 SSP, a teda po
právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Banskej
Bystrici v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno
odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka

konania ) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba
predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť
do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží

potrebnýpočetrovnopisovapríloh,správnysúdvyhotovíkópiepodanianatrovytoho,ktopodanieurobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenýv§440ods.1písm.g)aži)Správnehosúdnehoporiadkusavymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ

poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) (v sociálnych veciach, vo veciach azylu,

zaistenia a administratívneho vyhostenia),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. ( § 449 ods. 1, 2 SSP ).

O kasačnej sťažnosti rozhodne podľa § 438 ods. 2 SSP Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.