Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. október 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5CoZm/7/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514222814
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1514222814.3

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členiek senátu
JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej, v právnej veci žalobcu: Ľ. S., narodeného
dňa XX.XX.XXXX, bytom, N. - Z. O., zastúpeného: JUDr. Ľubomír Schweighofer, advokát, so sídlom
Šafárikovo námestie 2, Bratislava, IČO: 31 782 809, proti žalovanej: O. Z., narodenej dňa XX.XX.XXXX,
bytom A. XX, N., zastúpenej: BARKOCI law firm, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Námestie

slobody 28, Bratislava, IČO: 47 247 916, o zaplatenie 1.700.000,- eur s príslušenstvom zo zmenky, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava V č. k. 3CbZm/96/2015 - 647 zo
dňa 19.01.2023 v spojení s opravným uznesením Mestského súdu Bratislava III č. k. B5-3CbZm/96/2015
- 711 zo dňa 08.07.2025, a o odvolaní žalovanej proti uzneseniu bývalého Okresného súdu Bratislava
V č. k. 3CbZm/96/2015 - 199 zo dňa 02.06.2015, takto

r o z h o d o l :

I.KrajskýsúdvBratislaverozsudokbývaléhoOkresnéhosúduBratislavaVč.k.3CbZm/96/2015-647zo

dňa 19.01.2023 v spojení s opravným uznesením Mestského súdu Bratislava III č. k. B5-3CbZm/96/2015
- 711 zo dňa 08.07.2025 zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

II. Krajský súd v Bratislave uznesenie bývalého Okresného súdu Bratislava V č. k. 3CbZm/96/2015 -
199 zo dňa 02.06.2015 potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

I. Odvolanie voči rozsudku

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom zrušil zmenkový platobný rozkaz
bývalého Okresného súdu Bratislava V č.k. 4Zm/331/2014-20 zo dňa 12.01.2015 v celom rozsahu,
druhým výrokom žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania o námietkach v rozsahu
100% a tretím výrokom žalobcovi uložil povinnosť nahradiť trovy štátu v rozsahu 100%.

2. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol nárok žalobcu na zaplatenie v záhlaví
špecifikovanej zmenkovej istiny s príslušenstvom titulom neuhradenej zmenky vystavenej dňa
23.09.2009.
3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie okrem uvedenia skutkových okolností a právnych východísk
odôvodnil nasledovne:
„21. Zmenkový platobný rozkaz bol v predmetnom spore vydaný v skrátenom konaní na základe §

175 OSP. Občiansky súdny poriadok bol k 30. júnu 2016 zrušený a od 1. júla 2016 ho nahradil Civilný
sporový poriadok. Civilný sporový poriadok je na základe ust. § 470 ods. 1 použiteľný v zásade na všetky
súdne konania, spadajúce pod jeho úpravu, aj keď boli začaté pred 1. júlom 2016. Výnimku predstavuje
konanie o zmenkovom platobnom rozkaze, ktoré sa podľa § 471 ods. 2 CSP dokončí podľa doterajších
predpisov. Za konanie o zmenkovom platobnom rozkaze je možné považovať len také konanie, v ktorom
bolzmenkovýplatobnýrozkazvydanýado1.júla2016nebolzrušený,resp.nenadobudolprávoplatnosť.

Ide teda o konanie, ktorého výsledkom bude rozhodnutie súdu o tom, či zmenkový platobný rozkaz
ponechá v platnosti alebo ho celkom či čiastočne zruší. Procesným základom pre takéto rozhodnutie je§ 175 OSP (v spojení s prvou vetou § 372y ods. 2 OSP), keďže Civilný sporový poriadok neobsahuje
ustanovenia,ktorébyumožnilisúduoneprávoplatnomzmenkovomplatobnomrozkazerozhodnúť.Preto
za doterajšie predpisy, podľa ktorých súd na základe § 471 ods. 2 CSP dokončí konanie o zmenkovom

platobnom rozkaze, je možné považovať len ustanovenie § 175 OSP ako predpis osobitnej povahy. Na
ostatné otázky, ktoré sa v súvislosti s rozhodovaním o zmenkovom platobnom rozkaze aj pred 1. júlom
2016 posudzovali len podľa všeobecnej procesnej úpravy, nie je dôvod aplikovať zákon, ktorý bol 1. júla
2016 zrušený. Vo všetkých tých otázkach, ktoré nie sú výslovne v § 175 OSP riešené, sa preto aplikuje
Civilný sporový poriadok (k tomu pozri m. m. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna

2022, sp. zn. III. ÚS 387/2021, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. septembra 2017
sp. zn. 5Obdo/15/2017, prípadne rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 7. februára 2017, sp. zn.
2CoZm/72/2016 alebo rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 2. marca 2017, sp. zn. 4CoZm/2/2017).
...
23. Žalobca v konaní predložil prvopis zmenky, ktorá obsahovala všetky náležitosti vlastnej zmenky
podľa čl. I § 75 ZZŠ, preto súd v súlade s § 175 ods. 1 OSP vydal zmenkový platobný rozkaz,

ktorýmnávrhužalobcuvyhovel.Žalovaná,vovčaspodanýchnámietkachprotizmenkovémuplatobnému
rozkazu namietala, že zmenku predloženú žalobcom v konaní nevystavila a tiež poprela, že by
predmetnú zmenku podpísala ako vystaviteľ.
24. Žalovaná v rámci podaných námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu spochybňovala
predovšetkým pravosť podpisu uvedeného pod jej menom ako vystaviteľa zmenky. Súd sa preto

primárne zaoberal dôvodnosťou tejto námietky.
25. Vo všeobecnosti je potrebné uviesť, že u súkromných listín je treba rozlišovať ich pravosť, teda
skutočnosť, že súkromná listina pochádza od toho, kto je nej uvedený ako vystaviteľ, a správnosť, t.j.
pravdivosť. Ak vystaviteľ popiera pravosť súkromnej listiny, leží dôkazné bremeno ohľadne pravosti
listiny na tom účastníkovi, ktorý zo skutočností v listine uvedených vyvodzuje pre seba priaznivé právne

dôsledky (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. februára 2010, sp. zn. 4Cdo/13/2009).
26.Zmenkajenepochybnesúkromnoulistina,priktorejnarozdielodverejnýchlistínprezumpciapravosti
jej pôvodu vyplývajúca z ust. § 205 CSP (resp. § 134 OSP), neplatí. Ak žalovaný (dlžník) vo včas
podaných námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu popiera, že podpis na zmenke je jeho
(uplatnil námietku nepravosti podpisu), potom majiteľovi zmenky svedčí dôkazná povinnosť preukázať,

že žalovaný zmenku podpísal t. j., že jeho podpis na zmenke je pravý (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 26. novembra 2013, sp. zn. 1MObdoV/6/2012, uverejnené v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3/2016, pod č. R 29/2016). Totožný záver
vyplýva aj z judikatúry Najvyššieho súdu Českej republiky (napr. rozsudok z 27. apríla 2011, sp. zn.
29Cdo/1164/2010, prípadne rozsudok z 21. decembra 2009, sp. zn. 29Cdo/3478/2009). Navyše, záver,

podľa ktorého dôkazné bremeno čo do pravosti podpisu dlžníka na zmenke ťaží veriteľa, ktorý si práva
zo zmenky uplatňuje bol zastávaný aj v staršej odbornej literatúre. V diele František Rouček, Jednotný
smenečný rád, Praha, 1941, str. 322, k výkladu ustanovení článku 69 narízení č. 111/1941 Sb., kterým
se vydává a zavádí jednotný smenečný rád sa uvádza, že ak nebudí zmenka podozrenie, že sa v nej
stali dodatočne zmeny obsahu, dokazuje veriteľ len pravosť podpisu dlžníka, naproti tomu nejaké zmeny

zmenky, ktoré sa stali po podpise, musel by dokazovať dlžník.
27. Na základe námietky žalovanej súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru
písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo. Zo znaleckého posudku č. 6/2017 vypracovaného Mgr.
Alexandrou Saxovou, vyplýva kategorický záver, že: „Akad. výtv. O. Z., od ktorej boli predložené
porovnávacie materiály, nevyhotovila sporný podpis obsiahnutý na predloženom origináli spornej

zmenky zo dňa 23.09.2009“. Znalecký posudok v rámci hodnotenia dôkazov súd posudzuje z hľadiska
toho, či sú jeho závery náležite odôvodnené, či je posudok preskúmateľný, dostatočne doložený,
relevantný v posudzovanej veci a zodpovedá pravidlám logického uvažovania a či sa znalec zaoberal
všetkými skutočnosťami, ktorými sa zaoberať mal. Súd nemôže preskúmavať vecnú správnosť
odborných záverov. Súd konštatuje, že z uvedených hľadísk považuje závery znaleckého posudku za

presvedčivo a vyčerpávajúco odôvodnené, súd sa s jeho závermi stotožnil, a preto názor žalobcu,
že závery znaleckého posudku sú objektívne nesprávne súd neakceptoval. Správnosť uvedeného
znaleckého posudku sa nepodarilo spochybniť ani výsluchom znalkyne, ktorá znalecký posudok
vypracovala, keďže znalkyňa v rámci výsluchu uviedla, že na vypracovanie znaleckého posudku mala
dostatok porovnávacích podpisov, a preto aj námietka žalobcu, že žalovaná je schopná účelovo meniť

podpisy ostala len v rovine hypotetických tvrdení.
28. Navyše, v priebehu konania bol súdu predložený aj znalecký posudok č. 5/2021 vypracovaný Mgr.
Renátou Pavlíkovou, znalkyňou z odboru: kriminalistika, odvetvie: kriminalistické skúmanie ručného
písma a podpisov, v trestnej veci vedenej Národnou kriminálnou agentúrou, 4. oddelenie vyšetrovania,pod ČVS:PPZ-415/NKA-BA4-2019, pre obzvlášť závažný zločin falšovania, pozmeňovania a
neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona a
zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona. Uvedený

znalecký posudok bol vypracovaný za účelom zistenia, či sporný podpis na zmenke, z ktorej nárok bol
žalobcom uplatnený v tomto konaní, vyhotovený k zneniu priezviska žalovanej, vyhotovila žalovaná.
Zo záverov tohto znaleckého posudku je zrejmé, že aj v tomto prípade znalkyňa dospela v zásade
k rovnakému záveru, keďže uviedla, že sporný podpis na zmenke „s najväčšou pravdepodobnosťou
nevyhotovila akad. výtv. O. Z., od ktorej bol predložený porovnávací materiál“, a že „sporný podpis ...

pravdepodobne vznikol metódou napodobnenia podľa predlohy nesporne pravého podpisu pisateľky“.
Po preskúmaní uvedeného znaleckého posudku súd uvádza, že aj závery tohto znaleckého posudku
považuje za presvedčivo a vyčerpávajúco odôvodnené. Znalkyňa mala v tomto prípade k dispozícii
102 porovnávacích podpisov žalovanej (oproti 36 podpisom v znaleckom posudku vypracovanom Mgr.
Saxovou, pozn. súdu), pričom dospela v podstate k totožnému záveru ako znalkyňa ustanovená súdom.
29. V konaní tak podľa názoru súdu bolo vykonaným dokazovaním bez akýchkoľvek pochybností

preukázané, že žalovaná sa na zmenku ako vystaviteľ nepodpísala. Túto námietku preto súd vyhodnotil
ako dôvodnú.
30. Vystavenie (emisia) zmenky ako cenného papiera predstavuje právny úkon, viazaný na splnenie
kumulatívne stanovených podmienok, a to existencia formálne platnej zmenky - cenného papiera s
náležitosťami stanovenými zákonom zmenkovým a šekovým a odovzdanie zmenky prvému majiteľovi

[pozri § 13 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch)]. Podstatné náležitosti cudzej zmenky sú
uvedené v čl. I § 1 a 2 ZZŠ; náležitosti vlastnej zmenky sú upravené v čl. I § 75 a 76 ZZŠ. Pokiaľ sú
uvedené zákonné podmienky kumulatívne splnené, je zmenku možné považovať za formálne platnú.
Zmenkujemožnézformálnehohľadiskaposúdiťakoneplatnúlenprejejrozporspredpismizmenkového

práva, napr. pre chýbajúcu náležitosť, čo vyplýva z abstraktnosti emisie cenných papierov. Samotná
formálna platnosť zmenky však pre zaviazanosť zo zmenky nepostačuje, pretože podpísanie zmenky
je potrebné vnímať nielen z formálneho hľadiska ako samotný podpis, ale predovšetkým ako prejav
vôle konajúcej osoby, ktorý pre materiálnu platnosť, resp. záväznosť musí byť bez akýchkoľvek vád. Z
dikcie čl. I § 7 ZZŠ vyplýva, že stanovuje demonštratívny výpočet materiálnych vád podpisov na zmenke,

teda vymedzuje niektoré prípady, keď formálne správne podpisy zmenkovo nezaväzujú. Z citovaného
ustanovenia vyplýva, že zmenkovo materiálne nezaväzujúce sú aj podpisy nepravé, teda podpisy, ktoré
v skutočnosti nie sú podpismi osoby uvedenej na zmenke, ale len vzbudzujú zdanie, že ide o podpisy
pochádzajúce od určitej konkrétnej osoby.
31. V zmysle vyššie uvedeného je tak prejednávanom spore potrebné považovať žalobcom predloženú

zmenku za formálne platnú, keďže obsahuje všetky podstatné náležitosti vlastnej zmenky podľa čl. I
§ 75 ZZŠ. Keďže však bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že žalovaná dôvodne namietala
(ne)pravosť podpisu uvedeného pod jej priezviskom na zmenke, dospel súd k záveru, že žalovaná nie
je z tejto zmenky (materiálne) zmenečne zaviazaná ako jej vystaviteľ, a preto je potrebné konštatovať aj
nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovanej, čoho nevyhnutným dôsledkom je zrušenie

zmenkového platobného rozkazu v celom rozsahu.
32. Vo vzťahu k ďalším návrhom žalobcu na doplnenie dokazovania súd uvádza, že toto nepovažoval
za potrebné vykonať, keď mal už vykonaným znaleckým dokazovaním nariadeným súdom, ako aj
znaleckým posudkom vykonaným v rámci trestného konania, za preukázané, že podpis žalovanej na
zmenke nie je pravým podpisom žalovanej. Vykonanie ďalšieho navrhovaného dokazovania, či už

výsluchom svedkov, prípadne doplnením znaleckého posudku Mgr. Saxovej, by preto bolo nadbytočné
a nehospodárne.
33. Keďže sa žalovanej podarilo preukázať, že jej povinnosť poskytnúť žalobcovi plnenie zo zmenky
z dôvodov uvedených v námietkach nevznikla, súd preto zmenkový platobný rozkaz v celom rozsahu
zrušil (§ 175 ods. 4 OSP).

34. O nároku na náhradu trov konania o námietkach rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná
mala v konaní plný úspech, preto má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania o námietkach v
celom rozsahu.
35. Vzhľadom k tomu, že trovy znalca za vypracovanie znaleckého posudku boli uhradené zo štátnych
finančných prostriedkov (rozpočtových prostriedkov súdu), v konaní štátu vznikli trovy, o ktorých bolo

rozhodnuté za aplikácie čl. 4 ods. 2 CSP s použitím ustanovenia § 253 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že na ich náhradu bol zaviazaný v spore procesne neúspešný
žalobca (bližšie pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. júla 2018, sp. zn.
4Obo/3/2018).36. O výške trov konania bude na základe § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“
4. V merite veci súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa čl. I. § 7, § 47 ods. 1 a 2, § 75 a § 77

zákona č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZZŠ“), § 175
ods. 1 a 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„OSP“) a § 471 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“).
5. Proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava V č. k. 3CbZm/96/2015 - 647 zo dňa

19.01.2023 podal včas odvolanie žalobca, ktorý namietal vydaný rozsudok v celom rozsahu. Odvolacie
dôvody vymedzil ustanoveniami § 365 ods. 1 písm. b) /nesprávny procesný postup/, písm. e) /
nevykonanie navrhnutých dôkazov/, písm. f) /nesprávne skutkové zistenia/ a písm. g) /prípustnosť
ďalších prostriedkov procesnej obrany/útoku/ CSP.
6. Za nesprávne označil závery súdu v bode 30 odôvodnenia napadnutého rozsudku o tom, že podpis
žalovanej na posudzovanej zmenke nie je podpisom žalovanej. Poukázal na to, že v konaní pred súdom

I. inštancie opakovane namietal, že žalovaná je akademickou maliarkou, ktoré sa v rozhodnom čase
podpisovala viacerými podpismi a spôsobmi. Z porovnávacích podpisov žalovanej nachádzajúcich sa
na listinách predložených k znaleckému posudku Mgr. Alexandry Saxovej je podľa žalobcu už na prvý
pohľad zrejmé, že žalovaná v priebehu rokov 2006 až 2015 používala na jednotlivých dokumentoch
rozdielne podpisy. K tomuto záveru dospela aj znalkyňa Mgr. Alexandra Saxová, ktorá na strane 6

znaleckého posudku uviedla, že „vo vzájomnom porovnaní podpisy ako celok vykazujú vysokú variabilitu
v podpisovaní sa totožného pisateľa (...) podpisy vyhotovením blízke parafám vo vzájomnom porovnaní
vykazujú vysokú variabilitu.“
7. Žalobca bol presvedčený, že žalovaná účelovo, využívajúc svoje vzdelanie a nadanie, predložila na
účely vypracovania znaleckého posudku rozdielne podpisy na rôznych porovnávacích materiáloch, aby

docielila nemožnosť potvrdenia jej podpisu na zmenke.
8. Žalovaná pritom zmenku nespochybniteľne podpísala osobne dňa 23.09.2009, v priestoroch
advokátskej kancelárie, za účasti svedkov F. P., advokátky M.. L.. O. H. a L.. S. S., ktorých výsluch
žalobca navrhol podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 05.06.2018 a rovnako aj na pojednávaní
dňa 12.09.2022 a 19.01.2023.

9. V tejto súvislosti žalobca poukázal na prebiehajúce trestné konanie iniciované žalovanou, v ktorom
advokátka M.. O. H. vypovedala, že na žiadosť Ľ. S. (žalobcu) vypísala predmetnú zmenku, ktorú
následne za jej prítomnosti a prítomnosti vyššie uvedených osôb podpísala akad. výtv. O. Z. (ďalej len
žalovaná). Svedok F.N. P. vypovedal, že sa na vyššie uvedené miesto dostavil na žiadosť žalovanej,
kvôli vopred avizovanému podpisu predmetnej zmenky, ktorú aj za jeho prítomnosti a za prítomnosti

ďalších osôb, žalovaná podpísala. Ide pritom o výsluchy osôb, ktoré boli svedkom toho, ako žalovaná
podpísala zmenku vo výške 1.700.000 eur, a ktoré súd prvej inštancie nemôže ignorovať a nepredvolať
svedkov k výsluchu za účelom objasnenia tejto skutočnosti.
10. Žalobca zdôraznil, že pre žalovanú ako osobu s výtvarným vzdelaním, nepredstavuje problém
podpisovať sa rôznorodo do takej miery, aby znalci neboli schopní určiť pôvodcu podpisu na zmenke.

Na tieto skutočnosti žalobca poukazoval počas celého súdneho konania, pričom ich uviedol aj vo svojom
vyjadrení zo dňa 04.06.2018. Keďže žalovaná sa z neznámeho dôvodu podpisovala variabilným, resp.
rôznorodým spôsobom, je možné už na prvý pohľad konštatovať, že podpisy, ktoré na viacerých listinách
vyhotovila, patria rôznym osobám.
11. Z uvedeného dôvodu žalobca do konania predložil Zmluvu o pôžičke zo dňa 23.09.2009 uzatvorenú

medzi L.. S. S. (veriteľom) a žalovanou (dlžníkom), ktorú podpísala v ten istý deň ako zmenku, pričom
na tejto zmluve bol podpis žalovanej overený na Notárskom úrade M.. O. A. pod por. č. 0722639/2009.
Žalovaná sa v ten istý deň podpísala aj do notárskej knihy, a preto žalobca súdu navrhol, aby z
úradnej moci zabezpečil uvedený dôkaz, ktorým mienil preukázať skutočnosť, že podpis žalovanej na
uplatňovanej zmenke a Zmluve o pôžičke sú totožné. Súd však návrh žalobcu na doplnenie znaleckého

dokazovania bez akéhokoľvek vysvetlenia zamietol.
12. Žalobca takisto poukázal na to, že všetky porovnávacie podpisy, ktoré boli predmetom skúmania
oboch znalcov, zabezpečila a dodala práve žalovaná s tým, že poskytla práve tie svoje podpisy, ktoré
boli vyhotovené odlišným spôsobom. Vyslovil presvedčenie, že obe znalkyne mohli byť uvedené do
omylu práve preto, že predložené porovnávacie podpisy žalovanej sa už na prvý pohľad nezhodovali a

boli úplne odlišné i keď ich vyhotovila tá istá osoba. Oba znalecké posudky pritom neboli vyhotovené
objektívne a trpia vadami. Aj z tohto pohľadu preto súd prvej inštancie mal ďalej vykonávať dokazovanie,
a to najmä výsluchmi svedkov, ktorí boli osobne prítomní pri vyhotovení a podpise zmenky. Rovnako samal súd vysporiadať so skutočnosťou, že dňa 23.09.2009 bol predložený doklad osvedčujúci zhodnosť
podpisov žalovanej na zmenke a zmluve o pôžičke.
13. Žalobca záverom súdu vytkol nesprávny procesný postup, ktorý navrhované dôkazy pre ich

nadbytočnosť nevykonal, a to napriek skutočnosti, že ani jeden zo znaleckých posudkov spôsobom
vylučujúcim akúkoľvek pochybnosť, nekonštatoval, že podpisy nevyhotovila žalovaná. Navrhovaní
svedkovia by v konaní vedeli potvrdiť alebo vyvrátiť, či boli osobne prítomné pri podpisovaní zmenky s
nesporne vysokou zmenkovou sumou, a či vyhotoviteľom podpisu bola žalovaná.
14. Z vyššie menovaných dôvodov žalobca požadoval, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil

tak, že zmenkový platobný rozkaz ponechá v platnosti v celom rozsahu, alternatívne aby napadnuté
rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
15. K odvolaniu žalobcu sa žalovaná vyjadrila podaním zo dňa 30.05.2023, v ktorom na argumenty
žalobcu reagovala nasledovne:
16. Žalovaná mala za to, že žiadny z odvolacích dôvodov nie je daný, rozhodnutie súdu prvej inštancie
je presvedčivé, jeho premisy a závery sú prijateľné, racionálne a spravodlivé. Súd nepochybil ani

pri vykonávaní dôkazov, zisťovaní skutkového stavu a procesnom vedení konania, tak ako to tvrdil
v odvolaní žalobca. Nevykonanie navrhovaných a nadbytočných dôkazov podľa nej nepredstavuje
porušenie práva na spravodlivý proces (I. ÚS 50/04).
17. Námietku porušenia práva na spravodlivý proces označila za nedôvodnú, nakoľko žiadnej sporovej
strane nebolo znemožnené, aby v konaní uplatňovala svoje procesné práva. Súd prvej inštancie vo veci

vykonal riadne dokazovanie a žalobca, resp. jeho právny zástupca sa zúčastnili všetkých pojednávaní
vytýčených vo veci, na ktorých mali možnosť uplatňovať aj svoje procesné práva.
18. Žalovaná nesúhlasila s námietkou, v ktorej žalovaný súdu I. inštancie vyčítal nevykonanie
navrhovaných dôkazov potrebných pre zistenie rozhodujúcich skutočností, pretože z vykonaného
dokazovania vyplýva pravý opak. Súd I. inštancie nevykonal iba výsluchy nadbytočných svedkov (viď

bod 32 odôvodnenia napadnutého rozsudku).
19. Pokiaľ ide o námietku o prípustnosti ďalších prostriedkov procesnej obrany/útoku, konštatovala, že
žalobca v odvolaní nekonkretizoval jedinú novotu, ktorú v priebehu prvoinštančného konania nemohol
uplatniť.
20. Závery žalobcu týkajúce sa spôsobu podpisovania žalovanej označila za subjektívne úvahy, pričom

zdôraznila, že vzhľadom na svoje výtvarné vzdelanie, mohla svoj podpis v čase meniť. Žalovanej nie je
známe žiadne ustanovenie, ktoré by ukladalo povinnosť podpisu jediným spôsobom. Za špekulatívne
označila aj tvrdenie, že obe znalkyne sa pri vyhotovení znaleckých posudkov zmýlili. Žalobca sa týmto
spôsobom podľa žalovanej iba snaží preniesť zodpovednosť za jeho neúspech v konaní na znalkyne,
ktoré predmetné znalecké posudky vyhotovili.

21. Žalobkyňa poukázala na to, že v konaní ustanovená znalkyňa Mgr. Alexandra Saxová vypracovala
znalecký posudok č. 6/2017 zo dňa 27.09.2017, v ktorom na súdom položenú otázku odpovedala
nasledovne: „Akad. výtv. O. Z., od ktorej boli predložené porovnávacie materiály, nevyhotovila sporný
podpis obsiahnutý na predloženom origináli spornej zmenky zo dňa 23.09.2009.“
22. S poukazom na § 207 ods. 1 CSP potom žalovaná poznamenala, že na posúdenie otázky pravosti

podpisov sú potrebné vedecké poznatky. Odmietla tvrdenia žalobcu, že znalcom poskytla len také
podpisy, ktoré boli vyhotovené odlišným spôsobom. Žalovaná v rámci súčinnosti poskytla tie podpisy,
ktoré mala k dispozícii z rozhodného obdobia, avšak nie selektívnym spôsobom. Jednalo sa celkom
o 128 podpisov, čo predstavuje dostatočné množstvo porovnávacieho materiálu. V tejto súvislosti
poukázala na bod 27 odôvodnenia napadnutého rozsudku.

23. Vo svetle uvedeného je podľa žalovanej aj odvolacia námietka žalobcu, že súd neprihliadol na
zhodnosť podpisov na dvoch určitých listinách, právne irelevantná, nakoľko znalec v rámci odbornej
činnosti neskúma len vizuálnu zhodu podpisov, ale celú škálu rôznych faktorov a aspektov potrebných
k tomu, aby dospel k záveru o pravosti podpisov. Napokon zo záverov znaleckého posudku Mgr.
Renáty Pavlíkovej č. 5/2021 vyplýva, že „sporný podpis vyhotovený k zneniu priezviska žalovanej, ktorý

je obsiahnutý na spornej písomnosti s najväčšou pravdepodobnosťou nevyhotovila žalovaná. Sporný
podpis na zmenke pravdepodobne vznikol metódou napodobnenia podľa predlohy nesporne pravého
podpisu pisateľky.“ (Bod 12 odôvodnenia napadnutého rozsudku).
24. K navrhovanému výsluchu svedkov, ktorí vypovedali v trestnom konaní, dodala, že ide o dva odlišné
druhy konaní, na ktoré sa vzťahujú rozdielne právne predpisy.

25. Žalovaná zdôraznila, že znalecký posudok má v tomto spore vyššiu váhu ako výpoveď svedka,
nakoľko sa zakladá na odborných vedomostiach znalca, ktorý splnil kvalifikačné predpoklady na výkon
vysoko špecializovanej odbornej činnosti, na ktorú sú potrebné vedecké poznatky, pričom od údajnéhopodpisu zmenky prešlo už 14 rokov, takže vzhľadom na tak rozsiahly časový úsek, ktorý od momentu
uplynul, výpovede svedkov nemusia byť presné.
26. Súd I. inštancie v napadnutom rozhodnutí podľa žalovanej došiel k správnym záverom, ktoré aj

správne právne posúdil, a preto žiadala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne
potvrdil a žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
27. Na vyjadrenie žalovanej reagoval žalobca odvolacou replikou zo dňa 07.08.2023, v ktorej zotrval
na dôvodnosti podaného odvolania a v reakcii na tvrdenia žalovanej dal do pozornosti to, že napriek
poctivej činnosti znalca je možné ho uviesť omylu, najmä ak je pisateľ výtvarne nadaný a má príslušné

vzdelanie.Žalobcatrvalnatom,žeobeznalkynemohlibyťuvedenédoomyluprávepreto,žepredložené
porovnávacie podpisy žalovanou sa už na prvý pohľad nezhodovali a boli úplne odlišné, hoci ich
vyhotovila tá istá osoba. Návrh na vykonanie výsluchu svedkov považoval naďalej za opodstatnený,
dôvodiac tým, že svedkovia (aj s poukazom na poučenie o následkoch krivej výpovedi) by nemali žiadny
motív vypovedať v konaní nepravdivo, a tým riskovať možnosť trestného stíhania pre trestný čin krivej
výpovede.

28. Na vyjadrenie žalobcu reagovala žalovaná odvolacou replikou zo dňa 24.10.2023, v ktorom sa
pridŕžala predošlých tvrdení, vzhľadom k tomu, že žalobca žiadne nové skutočnosti vo vyjadrení
neuviedol. K odvolacím námietkam žalobcu opakovane zdôraznila, že ide o jeho subjektívne domnienky,
ktoré nevychádzajú z vykonaného dokazovania. Trvala na tom, že zo znaleckého posudku č. 6/2017
zo dňa 27.09.2017 vyplynul jednoznačný záver, že sporný podpis, obsiahnutý na predloženom origináli

zmenky, nevyhotovila žalovaná.
29. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.
30. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380
ods. 1 CSP), a rozhodol o veci bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo
o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania

si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
31. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu
voči rozsudku je dôvodné.
32. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.
33. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

34. Podľa § 365 ods. 1 CSP /Odvolacie dôvody/odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
35. Podľa § 379 CSP, /Viazanosť rozsahom odvolania/odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný
okrem prípadov, ak
a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý,
b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov,

c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
36. Podľa § 380 ods. 1 CSP, /Viazanosť odvolacími dôvodmi/ odvolací súd je odvolacími dôvodmi
viazaný.
37. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie

alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
38. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.39. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej
inštancie vo veci ďalej postupovať.

40. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl.
46 ods. 1 Ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal
so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a
právne významné (IV. ÚS 14/07). Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné
a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov

sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (III. ÚS 107/07). Súd by mal byť vo
svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení koherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné
a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí dbať na jeho celkovú presvedčivosť,
teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís
dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade
aj spravodlivé a presvedčivé (I. ÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08).

41. Predmetom konania je nárok žalobcu zo zmenky, ktorej pravosť žalovaná namietala v námietkach
proti vydanému zmenkovému platobnému rozkazu. Súd I. inštancie v danom prípade na základe
námietok žalovanej rozhodoval o tom, či vydaný zmenkový platobný rozkaz zruší alebo ho ponechá v
platnosti, pričom túto otázku vyhodnotil v prospech žalovanej a vydaný zmenkový platobný rozkaz zrušil.
42. Rozsudok súdu I. inštancie je založený najmä na tom, že z vykonaného znaleckého dokazovania je

preukázané, že žalovaná namietanú zmenku nepodpísala.
43. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že sa žalobca k znaleckému posudku, ktorý bol v konaní vykonaný
znalkyňou Mgr. Alexandrou Saxovou pod č. 6/2017, vyjadril rozsiahlym podaním zo dňa 04.06.2018 (čl.
355), v ktorom okrem iného uplatnil námietky voči vypracovanému znaleckému posudku, navrhol jeho
doplnenie ako aj vykonanie ďalších dôkazov.

44. V podanom odvolaní žalobca namietal neúplnosť zisteného skutkového stavu pre nevykonanie
dôkazov ním navrhnutých najmä v skôr špecifikovanom podaní a zároveň to, že sa súd I. inštancie
nedostatočne vysporiadal s tým, prečo vykonanie týchto dôkazov nebolo pre jeho rozhodnutie potrebné.
45. Odvolací súd vyhodnotil skôr označenú námietku ako dôvodnú. Z napadnutého rozsudku je
nepochybné, že súd I. inštancie žalobcom navrhnuté dôkazy v podaní zo dňa 04.06.2018 v konaní

nevykonal, pričom z odseku 32 napadnutého rozsudku sú uvedené dôvody, pre ktoré tak neurobil.
46. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré

dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
47. Napriek tomu, že kompetencia rozhodnúť, ktoré dôkazy budú v konaní vykonané patrí konajúcemu
súdu, ak sa tento rozhodne nevykonať navrhnuté dôkazy, musí v súlade s § 220 ods. 2 CSP v písomnom

vyhotovení rozsudku presvedčivo odôvodniť, prečo ďalšie navrhnuté dôkazy nevykonal. Za takéto
odôvodnenie nie je možné považovať dôvody, ktoré súd I. inštancie uviedol v odseku 32 napadnutého
rozsudku. S prihliadnutím na obsah súdneho spisu sa mal súd I. inštancie v napadnutom rozsudku
pri odôvodnení nevykonania ďalších dôkazov navrhnutých žalobcom vysporiadať s dôvodmi, pre ktoré
navrhoval doplnenie znaleckého dokazovania ako aj s dôvodmi, pre ktoré navrhoval vykonanie ďalších

dôkazov. Ak súd I. inštancie týmto spôsobom nepostupoval, čo je z napadnutého rozhodnutia očividné,
je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné.
48. Vzhľadom na skutočnosť, že rozsudok súdu prvej inštancie je z vyššie uvedených dôvodov
nepreskúmateľný, pričom nešlo o nedostatok, ktorý by mohol odstrániť tento súd pre absentujúce
odôvodnenie rozhodujúcich otázok, odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

podľa § 389 ods. 1 písm. b) zrušil v celom rozsahu a podľa § 391 ods. 1 CSP rozhodol o vrátení veci
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
49. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní opätovne vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie
náležiteodôvodniť,takabyobsahovaloodôvodnenievšetkýchrozhodujúcichotázokaspĺňalotakkritériá
preskúmateľnosti. Prednostne vyhodnotí všetky doposiaľ nevykonané návrhy na doplnenie dokazovania

z hľadiska ich spôsobilosti preukázať skutočnosti tvrdené procesnými stranami, ktoré sú v danom štádiu
konania medzi procesnými stranami sporné, pričom odvolaciemu súdu sa javí ako dôvodné žalobcom
navrhované dôkazy vykonať pre odstránenie pochybností o tvrdených skutočnostiach. Vo vzťahu k
návrhu na výsluch svedkov odvolací súd dáva do pozornosti súdu I. inštancie, že dôkazné prostriedkyv civilnom súdnom konaní nemajú predpísanú dôkaznú silu a teda znalecké dokazovanie a výsluch
svedkov sú z hľadiska dôkaznej sily rovnocenné. Súd prvej inštancie vykoná v prípade potreby ďalšie
dokazovanie a na základe vykonaného dokazovania resp. nesporných skutkových tvrdení vyhodnotí

dôvodnosťnámietokžalovanejvočivydanémuzmenkovémuplatobnémurozkazu.Riadnesavysporiada
ajsrelevantnýminámietkamiúčastníkovkonaniavodvolacomkonaníaprihliadnenaskutočnostizistené
v súvisiacom trestnom konaní, ak budú pre jeho konanie a rozhodnutie podstatné.

II. Odvolanie voči uzneseniu

50. Uznesením č. k. 3CbZm/96/2015 - 199 zo dňa 02.06.2015 bývalý Okresný súd Bratislava V rozhodol
o návrhu žalovanej na oslobodenie od súdnych poplatkov tak, že jej oslobodenie nepriznal.
51. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie okrem uvedenia skutkových okolností a právnych východísk
odôvodnil nasledovne:

„Lustráciou v sociálnej poisťovni súd zistil, že odporca je od 01.05.2015 zamestnaný v obchodnej
spoločnosti DaRya, s.r.o., ktorej jediným spoločníkom a konateľom je matka odporcu. Ďalej lustráciou v
obchodnom registri súd zistil, že odporca už nie spoločníkom obchodnej spoločnosti REBOXSR, s.r.o.,
v ktorej bol do 01.05.2015 aj zamestnaný, a tiež nie je spoločníkom obchodnej spoločnosti RAXEN,
s.r.o., pričom k zániku účasti odporcu v týchto spoločnostiach zrejme došlo odplatne, nakoľko novými

spoločníkmi oboch spoločností sa stali pán F. M. a LAMTREND INC. Zároveň súd zistil, že odporca je
od 25.01.1995 spoločníkom obchodnej spoločnosti ÁZIA International Slovakia, s.r.o., a pôsobí v tejto
spoločnosti od 25.01.1995 aj ako konateľ, pričom aj z týchto právnych vzťahov môže odporcovi plynúť
určitý príjem, avšak tieto skutočnosti odporca pred súdom zatajil.
Odporca v zmysle predloženej žiadosti, dokladov a tlačiva je zamestnaný, má zabezpečené bývanie,

je rozvedený, detí nemá. Odporca má mesačné výdavky súvisiace s bývaním predstavujúce sumu
cca 262,- eur, mesačné výdavky na cestovanie vo výške cca 30,- eur a na lieky 20,- eur. Odporca
je výlučným vlastníkom bytu na Palackého ulici v Bratislave, bytu na Bartókovej ulici v Bratislave a
záhrady na Gagarinovej ulici v Bratislave. Tieto nehnuteľností sú zaťažené záložným právom v prospech
navrhovateľa a pána L.. S., to však neznamená, že odporca nemôže týmito nehnuteľnosti disponovať,

„obmedzenie“ spočíva len v tom, že pri prevode alebo prechode zálohu pôsobí záložné právo voči
nadobúdateľovi zálohu, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje, že záložca môže záloh alebo
časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom alebo ak občiansky zákonník alebo osobitný
zákon neustanovuje inak. Lustráciou v katastri nehnuteľností súd zistil, že odporca je vlastníkom aj
ďalších nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX {pozemky v zastavanom území obce

vo výmere 697,- m.2; spoluvlastnícky podiel 1/8; bez ťarchy}, č. XXXX {záhrady vo výmere 142,- m.2;
spoluvlastnícky podiel 1/4; bez ťarchy}, č. XXXX {pozemok, na ktorom je postavený rodinný dom a
záhrada vo výmere 491,- m.2; spoluvlastnícky podiel 1/2; bez ťarchy}, č. 7751 {pozemky vo výmere
1.815,- m.2; spoluvlastnícky podiel 10723/296107, záložné právo v prospech navrhovateľa a pána L..
S.}, č. XXXX {garáž na W. Y. XX S. N., záložné právo v prospech Hlavného mesta SR BA a INKASO

Pohľadávok, spol. s r.o.} a č. XXX {záhrady vo výmere 8.535,- m2; spoluvlastnícky podiel 1/3; záložné
právo v prospech INKASO Pohľadávok, s.r.o.}, ktoré odporca pred súdom zatajil.
Odporca nevlastní a ani nie je oprávnený užívať žiadne motorové vozidlo, no napriek tomu je z výpisu
z Registra priestupkov SR zjavné, že odporca užíva nejaké motorové vozidlo, o čom svedčia viaceré
priestupky odporcu na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, pričom posledného priestupku

saodporcadopustildňa14.04.2015atoajnapriektomu,žemázávažnézdravotnéproblémyvyžadujúce
sústavnú zdravotnú starostlivosť.
Podľa odporcu jeho mesačné výdavky skoro vždy prevýšia jeho príjmy, jeho príjmy nestačia ani na
zabezpečeniezákladnýchživotnýchpotriebanevyhnutnýchnákladovnadomácnosť.Ktomusúdudáva,
žepomeryúčastníkakonanianiesúurčovanélenfinančnouhotovosťou,príp.stavomnabankovomúčte,

ale celkovou majetkovou situáciou. Odporca je vlastníkom viacerých vyššie uvedených nehnuteľností
{aj bez ťárch}, je zamestnaný a je jediným spoločníkom a konateľom v obchodnej spoločnosti ÁZIA
International Slovakia, s.r.o., čo pred súdom zatajil. Zároveň medzičasom došlo k zániku účasti odporcu
v dvoch obchodných spoločnostiach zrejme odplatne, pokiaľ došlo k zániku bezodplatne, stalo sa tak
len na základe slobodnej vôle odporcu. Zároveň odporca sa neustále dopúšťa priestupkov na úseku

bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, pričom ako sankcia sú väčšinou uložené peňažné pokuty.
Odporca ďalej odôvodnil svoju žiadosť tým, že vznik a vedenie sporu nezavinil, pretože v predmetnom
spore navrhovateľ vymáha zaplatenie neexistujúcej pohľadávky. Podmienkou pre oslobodenie od
súdnych poplatkov však nie je to, či odporca zavinil alebo nezavinil vznik a vedenie sporu, aleto či oslobodenie odôvodňujú pomery účastníka a či nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné
uplatňovanie alebo bránenie práva. Zároveň súd dodáva, že v zmysle § 142 ods. 1 OSP v prípade
úspechu vo veci súd úspešnému účastníkovi prizná náhradu trov konania potrebných na účelné

uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Súd po preskúmaní žiadosti odporcu o oslobodenie od súdnych poplatkov dospel k záveru, že odporca
v danom prípade nepreukázal súdu také osobné, majetkové a zárobkové pomery, ktoré by odôvodňovali
jeho oslobodenie od súdnych poplatkov. Súd má za to, že celková majetková situácia odporcu (príjem
zo zamestnania; zabezpečené bývanie; vlastníctvo viacerých nehnuteľností) s prihliadnutím na výšku

súdneho poplatku a povahu žalovaného nároku neodôvodňujú priznanie oslobodenia od súdnych
poplatkov.
52. Voči uzneseniu bývalého Okresného súdu Bratislava V č. k. 3CbZm/96/2015 - 199 zo dňa
02.06.2015 podala včas odvolanie žalovaná, ktorá namietala, že v jej prípade sú splnené podmienky
na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 ods. 1, 2 OSP, pretože preukázala, že je jej príjmy,
majetkové pomery ako aj skutočná nemožnosť nakladania s jej majetkom, nemožnosť zadováženia si

finančných prostriedkov absolútne bránia zaplateniu tak vysokého súdneho poplatku stanoveného vo
výške 33.193,50 €. Požadovaný súdny poplatok predstavuje minimálne desaťnásobok ročného príjmu
žalovanej.Poukázalanato,ževlastnísícenehnuteľnostivBratislave,stýmitonemôženakladať,pretože
tieto sú už predmetom výkonu záložných práv v prospech záložného veriteľa L.. S. S..
53. V čase podania návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov mala žalovaná podľa jej tvrdení iba

jeden príjem, a to ako konateľ a spoločník spoločnosti REBOX SR, s.r.o., a to vo výške minimálnej mzdy,
pričomtátoodmenajejejvyplácanámesačnevovýške352€.SpoločnosťREBOXSR,s.r.o.vykazovala
dlhodobo zo svojej obchodnej činnosti stratu, v dôsledku čoho žalovanej neboli v priebehu posledných
rokov vyplatené žiadne podiely na zisku v tejto spoločnosti RAXEN, s. r. o., táto však od roku 2013
nevykonáva žiadnu činnosť, to zn. z tejto spoločnosti žalovaná nemala a ani nemá žiaden príjem, táto

spoločnosť je dlhodobo v strate. V dôsledku zlých hospodárskych výsledkov predala žalovaná obchodné
podielyvtýchtofirmáchbezodplatne.Toznamená,žezpredajatýchtospoločnostínemalažiadnypríjem.
54. Je pravdou že žalovaná od 1995 bola spoločníčkou a konateľkou spoločnosti Ázia International,
Slovakia s r.o., z ktorej nemá žiadne príjmy a táto spoločnosť nemá žiaden majetok a nevykonáva
žiadnu činnosť, pretože Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 5K 101/97 zo dňa 06.12.1999 bol

zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok tejto spoločnosti, a to pre nedostatok majetku.
55. Žalovaná pracuje vo firme svojej matky, a to od 01.05.2015, a to vo firme DaRya, s r.o. kde má
mesačný plat maximálne vo výške 380 € mesačne, brutto.
56. Žalovaná má vážne zdravotné problémy vyžadujúce sústavnú zdravotnú starostlivosť, ktorá má
zároveň aj vplyv na jej pracovnú činnosť a aj jej možnosti zárobku, ktoré sú obmedzené.

57. Pravidelné minimálne mesačné výdavky žalovanej predstavujú sumu vo výške 400 €. Pravidelné
minimálne polročné výdavky predstavujú sumu vo výške 100 € a pravidelné ročné výdavky 300 €.
Celkové ročné výdavky žalovanej predstavujú celkove sumu minimálne vo výške 5 000 € a celkové ročné
príjmy maximálne sumu vo výške 4 224 €. Vo vzťahu k výdavkom žalovaná uviedla, že pripája ich rozpis
- takúto listinu odvolací súd v prílohách k podanému odvolaniu nenašiel.

58. Žalovaná ďalej uviedla, že má vo vlastníctve:
-byt č. X, na prvom poschodí v bytovom dome, s.č. XX, na A. X. Č..XX v N., na pozemku registra C,
par.č. XXX, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 416 m2, a spoluvlastnícky podiel na pozemku a
spoločných častiach a zariadeniach domu 883/10000, vedených na LV č . XXXX, kat. územie N. - Z. O.,
- byt č. X, na prvom poschodí v bytovom dome, s.č, XXXX, na N. X. Č. X/A, v N., na pozemku registra C,

par. č. XXXX/X zastavané plochy a-nádvoria vo výmere 611 m2, a spoluvlastnícky podiel na pozemkoch
vedených v registri C označených ako , par. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere 611 m2,
parc. č. XXXX/X, záhrady vo výmere 984 m2, parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere
220m2, a spoločných častiach a zariadeniach domu s.č. XXXX, v podiele 10723/296103, vedených na
LV .č XXXX, kat. územie N. - Z. O..

Obidva tieto byty sú založené v prospech Ľ. S. a L.. S. S., a to na základe záložnej zmluvy zo dňa
24.09.2010.
59. Žalovaná tvrdila, že nie je pravdou, že môže nakladať s týmito nehnuteľnosťami, pretože L.. S.
už uplatnil svoje práva zo záložných zmlúv a začal výkon záložných zmlúv smerujúci k predaju týchto
nehnuteľností, z ktorého bude uspokojený iba L., S. S.. Žalovaná býva v Bratislave v byte na A.C. X. Č..

XX, z ktorého dôvodu má zabezpečené bývanie len do doby predaja bytu na dražbe. Po predaji tohto
bytu nebude mať zabezpečené žiadne bývanie.
60. Nesúhlasila so záverom súdu I. inštancie, že vedome zatajila pozemky - tvrdila, že označené
pozemky neuviedla, preto že ani nevedela že ich vlastní, a dozvedela sa o nich od svojej mamy, zabudlana ne a nemá ani príslušné listy vlastníctva. Tieto pozemky sa jej ani na základe napadnutého uznesenia
nepodarilo ani jednoznačne identifikovať avšak bola názoru, že s nimi nemôže voľne disponovať a
ich predajom nemôže získať potrebné finančné prostriedky na zaplatenie súdneho poplatku vo výške

33.193,50 €.
61. Bola názoru, že z výpisov z jej účtov vyplýva, že jej mesačné výdavky vždy prevýšia jej príjmy, z
ktorého dôvodu sa dostane na konci mesiaca do debetu. Po zaplatení všetkých poplatkov súvisiacich s
udržiavaním domácnosti a obstaraním základných životných potrieb svojej rodiny a zaplatení všetkých
nákladov nezostanú žiadne finančné prostriedky. Bez finančnej pomoci a starostlivosti svojej matky

pani L.. C. C. by nemohla vôbec existovať. Príjmy žalovanej nestačia ani na zabezpečenie základných
životných potrieb a nevyhnutných nákladov na domácnosť.
62. Žalovaná nevlastní žiadne motorové vozidlo. V prípade, keď platila pokutu za priestupok použila pre
svoju potrebu auto svojej matky. Zaplatenie súdneho poplatku vo výške 33.193,50 € by vzhľadom na
osobné majetkové pomery žalovanej, jej zlú sociálnu a finančnú situáciu malo pre ňu úplne likvidačný
následok a bolo by spojené s veľmi vážnymi negatívnymi a nenapraviteľnými sociálnymi a ekonomickými

následkami.
63. Žalovaná tvrdila, že si nemôže zabezpečiť sumu na zaplatenie súdneho poplatku ani zvýšením svojej
pracovnej aktivity, a to z dôvodu jej zlého zdravotného stavu.
64. Poukázala aj na to, že vedenie sporu nezavinila, pretože v tomto konaní sa od nej vymáha zaplatenie
neexistujúcej pohľadávky. V prípade ak by jej súd nepriznal oslobodenie od súdneho poplatku za podané

námietky, bolo by jej odňaté právo zakotvené v čl. 46 Ústavy SR, ako aj právo konať pred súdom a aj
právo na spravodlivý proces.
65. Žalovaná bola názoru, že preukázala, že je majetkové pomery jej absolútne neumožňujú splnenie
poplatkovej povinnosti vo výške 33 195 Eur, a navrhla, aby v dôsledku splnenia povinnosti podľa § 138
odst.1, 2 OSP jej súd oslobodenie od povinnosti zaplatiť súdny poplatok priznal.

66. Odvolací súd, preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu danom ustanovením § 379 a
§ 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a toto podľa § 387 ods.
1, 2 CSP potvrdil.
67. Odvolací súd poznamenáva, že od 01. 07. 2016 vstúpil do účinnosti zákon 160/2015 Z. z. -
Civilný sporový poriadok, ktorý ako nový procesný predpis nahradil zákon 99/1963 Zb. - OSP. Do

ustanovení § 470 ods. 1, 2 CSP boli zapracované prechodné ustanovenia, z ktorých vyplýva, že
ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované. Z uvedeného vyplýva, že nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp
okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, čo znamená, že nová procesná úprava sa použije na

všetky konania, a to i na konania začaté predo dňom účinnosti nového zákona.
68.Totosúdnekonaniezačalodo30.06.2016.Zaúčinnostizákonač.99/1963Zb.-bolovovecikonanéa
bolo vydané napadnuté rozhodnutie súdu I. inštancie, ako aj podaný opravný prostriedok proti nemu. Pri
posudzovaní podaného odvolania preto odvolací súd, musel jednak postupovať podľa zákona 160/2015
Z. z. - CSP, avšak musel prihliadnuť aj na procesný stav, ktorý tu bol do 30.06.2016, teda na ustanovenia

zákona č. 99/1963 Zb. - OSP.
69. Podaným odvolaním je napadnuté uznesenie, ktorým súd nepriznal žalovanej oslobodenie od
súdneho poplatku. Proti takémuto uzneseniu zákon 99/1963 Zb. - OSP pripúšťal odvolanie, pretože
uznesenie, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o nepriznaní oslobodenia od súdneho poplatku, nie je
vymenované v § 202 ods. 3 OSP, medzi uzneseniami, proti ktorým by sa nepripúšťal opravný prostriedok

vo forme odvolania.
70. Je nesporné, že uznesenie, ktorým súd prvej inštancie nevyhovel žiadosti o oslobodenie od súdneho
poplatku nie je medzi uzneseniami v § 357 CSP, proti ktorým by bolo prípustné odvolanie ako opravný
prostriedok. Vzhľadom na uvedenú okolnosť potom bolo potrebné vychádzať z ust. § 470 ods. 4 CSP,
podľa ktorého konania začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde

podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo. Podľa tohto
ustanovenia a na základe podaného odvolania žalovanej mohol potom odvolací súd dokončiť odvolacie
konanie v zmysle právneho predpisu platného do 30.06.2016, teda zákona 99/1963 Zb. - OSP.
71. Podľa § 138 ods. 1 OSP, na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od
súdnychpoplatkov,aktopomeryúčastníkaodôvodňujúaaknejdeosvojvoľnéalebozrejmebezúspešné

uplatňovanie alebo bránenie práva.
72. Predpokladmi pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov súdom, ktoré musia byť kumulatívne
naplnené v zmysle ust. § 138 OSP, sú pomery odôvodňujúce priznanie oslobodenia, a zároveňskutočnosť, že zo strany žiadateľa nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo
bránenie práva.
73. Vo vzťahu k priznaniu oslobodenia od súdnych poplatkov účastníkovi konania podľa § 138 ods. 1

OSP, vychádzajúc tak z jazykového výkladu tohto zákonného ustanovenia, ako aj zo zásady rovnosti
účastníkov občianskeho súdneho konania, deklarovanou taktiež Európskym súdom pre ľudské práva,
zákon nerozlišuje medzi subjektmi podnikateľskými a nepodnikateľskými. Oprávnenosť žiadosti preto
súd hodnotí z hľadiska splnenia uvedených podmienok, pričom vychádza zo skutočností, preukázaných
žiadateľom.

Majetkové pomery žiadateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov nemožno považovať za skutočnosti
všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti a konanie o oslobodenie od súdneho poplatku nie
je konaním, v ktorom by zákon ukladal súdu vyhľadávaciu povinnosť vo vzťahu k dôkazom potrebným na
zistenie skutkového stavu. Je preto výlučne na žalobcovi, aby svoje tvrdenie o nepriaznivých pomeroch
sám preukázal, na čo slúži, okrem iných, aj tlačivo pre dokladovanie pomerov. Žiadateľovi nič nebráni
v tom, aby k návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov pripojil aj iné dôkazy ako je toto tlačivo.

(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 2. júna 2015, sp. zn. 4 Sžf 62/2014)
74. Z vyššie citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vyplýva, že žiadateľ o oslobodenie od
súdneho poplatku musí tvrdiť a zároveň aj preukázať naplnenie zákonom ustanovených predpokladov
na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. O jeho žiadosti rozhoduje súd I. inštancie. Úlohou
odvolacieho súdu v zásade nie je posudzovanie toho, či navrhovateľ oslobodenia od súdnych poplatkov

tieto predpoklady spĺňa, ale jeho povinnosťou je posúdiť to, že žalobcom tvrdené a preukázané
majetkové a iné pomery súd I. inštancie vo svojom rozhodnutí správne zhodnotil a teda či toto
rozhodnutie netrpí vadami, ktoré navrhovateľ oslobodenia od súdnych poplatkov v podanom odvolaní
tomuto rozhodnutiu vytýkal.
75. Súd I. inštancie rozhodnutie o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov v podstate založil na

tom, že žalovaná v žiadosti, ktorá bola predmetom jeho rozhodnutia, neuviedla všetky informácie, ktoré
sú pre posúdenie jej žiadosti rozhodujúce, v dôsledku čoho dospel k záveru, že žalovaná potrebné
majetkové pomery nepreukázala.
76. Tento nedostatok sa žalovaná pokúsila odstrániť v podanom odvolaní, v ktorom sa k niektorým
záverom o skutočnostiach ex offo zisteným súdom I. inštancie vyjadrila.

77. Odvolací súd však zhodne so súdom I. inštancie musí konštatovať, že žalovaná v žiadosti o
oslobodenie od súdnych poplatkov neuviedla úplné informácie o svojich majetkových pomeroch, keď
niektoré zo svojich majetkových práv neidentifikovala vôbec, resp. až v podanom odvolaní po ich zistení
súdom I. inštancie a niektoré majetkové práva nešpecifikovala úplne - keď napr. vo vzťahu k vlastníctvu
bytov, prípadne iných nehnuteľností neuviedla ani len odhad ich hodnoty v danom čase a k tomu

korešpondujúcu hodnotu tiarch. Rovnako neúplné boli aj informácie o:
- výdavkoch žalovanej, keď žalovaná tieto odhadla ročnou resp. mesačnou výškou bez ich konkretizácie
a preukázania príslušnými dokladmi
- príjmoch žalovanej, keď žalovaná niektoré z jej príjmov v podanej žiadosti neuviedla vôbec.
78. Neúplné uvedenie okolností, majúcich vplyv na posúdenie majetkových pomerov žalovanej

neumožňujú urobiť záver o tom, že majetkové pomery žalobkyne priznanie oslobodenia od súdneho
poplatku odôvodňujú. Tento nedostatok žalovaná v celom rozsahu neodstránila ani v podanom odvolaní,
najmä vo vzťahu k nehnuteľnostiam a ťarchám na nich a vo vzťahu k jej výdavkom.
79. Odvolací súd poukazuje na to, že z podaného odvolania je možné vyvodiť jediný odvolací dôvod,
ktorý žalovaná namietala a to odňatie možnosti konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f) OSP v spojení

s § 205 ods. 2 písm. a) OSP). Avšak obsah podaného odvolania tomuto odvolaciemu dôvodu vôbec
nekorešponduje. Z obsahu podaného odvolania sa skôr javí, že žalovaná napadnutému rozhodnutiu
vytýkala to, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. e) OSP). Avšak na aplikáciu
tohto dôvodu nie sú splnené zákonné podmienky podľa 205a ods. 1 OSP, keďže žalovaná netvrdila ani

nepreukázala splnenie podmienok prípustnosti nových skutočností, ktoré neuplatnila pred súdom prvej
inštancie.
80.Podľa205aods.1OSP,skutočnostialebodôkazy,ktoréneboliuplatnenépredsúdomprvéhostupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
81. Avšak aj v prípade, ak by žalovaná tvrdila a preukázala prípustnosť nových skutočností a dôkazov v

odvolacom konaní, na rozhodnutie odvolacieho súdu o podanom odvolaní voči napadnutému uzneseniu
by to nemalo žiaden právne relevantný vplyv, pretože žalovaná svoje pomery relevantné pre rozhodnutie
o oslobodení od súdnych poplatkov komplexne nešpecifikovala.
82. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd musí konštatovať, že žalovaná v podanom odvolaní
neuviedla také dôvody, ktoré by spochybnili správnosť napadnutého uznesenia, a preto ho v zmysle ust.

§ 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

III.

83. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie v
rozhodnutí vo veci samej, ktorým sa konanie končí.

84. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).