Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. november 2025

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: 84Cb/7/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124386713
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ildikó Kohoutová

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2025:6124386713.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

MestskýsúdBratislavaIIIvBratislavesudkyňouJUDr.IldikóKohoutovouvsporežalobcu:BIOELEKTRO

ENERGY 3 s. r. o., so sídlom Hviezdoslavova ulica 1168/183, 018 63 Ladce, IČO: 47 238 721, právne
zastúpeného LEGAL & CORP s. r. o., so sídlom Gajova 11, 811 09 Bratislava, IČO: 47 237 325, proti
žalovanému: MIRAN, s.r.o., so sídlom Mánesovo nám. 7, 851 01 Bratislava, IČO: 35 790 351, právne
zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Matúš Meheš s. r. o., so sídlom Nevädzova 6C, 821 01
Bratislava, IČO: 36 855 430, o zaplatenie 20.000,- EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Zastavuje konanie v časti zaplatenia sumy 20.000,- EUR.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 13,50 % ročne zo sumy 20.000

EUR od 11.06.2024 do 09.12.2024 a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
vo výške 40,- EUR, to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Súd priznáva žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 94,82%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní, postúpeným tunajšiemu
súdu na ďalšie konanie dňa 27.01.2025, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 20.000,- EUR s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa
13.12.2023 žalobca so žalovaným uzavrel zmluvu označenú ako Kúpna zmluva (ďalej aj ako „kúpna
zmluva“ alebo len „Zmluva“), ktorej predmetom je záväzok žalobcu previesť vlastnícke právo k predmetu

prevodu špecifikovaný v prílohe Zmluvy (Fotovoltaický systém s výkonom do 99,50 kWp) a záväzok
žalovaného zaplatiť žalobcovi cenu špecifikovanú v článku IV. Zmluvy a prevziať predmet prevodu za
podmienok uvedených v Zmluve. Podľa článku IV. ods. 1 sa zmluvné strany dohodli na cene za predmet
prevodu vo výške 76.150,- EUR bez DPH. Žalobca si svoj záväzok vyplývajúci zo Zmluvy splnil riadne
a včas, žalobca vystavil a doručil žalovanému faktúru č. I., dátum vyhotovenia faktúry 18.03.2024, na
sumu 76.150,- EUR, dátum splatnosti 25.03.2024. Ku dňu podania žaloby žalobca evidoval zo strany
žalovanéhoúhradyzapredmetprevoduspoluvovýške56.150,-EUR,pričomžalovanýsplneniezáväzku

žalobcom a ani fakturovanú sumu nespochybnil, čo do dôvodu alebo výšky. Žalobca teda eviduje voči
žalovanému splatnú pohľadávku z titulu nezaplatenia ceny za predmet prevodu v zmysle Zmluvy vo
výške 20.000,- EUR. Žalobca si touto cestou uplatňuje úrok z omeškania vo výške 13,50 % ročne zo
sumy 20.000,- EUR od 26.03.2024 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávkyvsúladesust.§369cods.1zákonač.513/1991Zb.Obchodnýzákonník(ďalejaj„Obchodný
zákonník“ alebo len „OBZ“) v spojení s § 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z. (ďalej
aj len „nariadenie“) vo výške 40,- EUR.

2. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že v celom rozsahu rozporuje tvrdenia uvedené žalobcom v jeho
návrhu na vydanie platobného rozkazu, žalobu považuje za nedôvodnú, ako aj predčasnú. Rozporuje
najmä tvrdenie žalobcu o riadnom dodaní a odovzdaní predmetu Zmluvy v zmysle uzatvorenej Zmluvy.
Žalobca do dnešného dňa neodovzdal žalovanému predmet Zmluvy, nakoľko ten nespĺňa požiadavkyv zmysle Prílohy, ktorá tvorila neoddeliteľnú súčasť Zmluvy. Podmienkou riadneho dodania predmetu
Zmluvy je okrem iného v zmysle Prílohy Zmluvy aj uvedenie predmetu Zmluvy do riadnej prevádzky, čo
sa doposiaľ nestalo. Odovzdávací a Preberací protokol zo dňa 18.03.2024 (ďalej aj ako „Odovzdávací a

Preberací protokol“) predložený zo strany žalovaného nepreukazuje riadne dodanie predmetu Zmluvy,
nakoľko samotný protokol odkazuje na Zmluvu o dielo a nie na uzatvorenú Kúpnu zmluvu, o ktorú
žalobca opiera svoj domnelý nárok na zaplatenie požadovanej sumy. Odovzdávací a Preberací protokol
odkazuje v čl. II bod 4. na skutočnosť, že dielo spĺňa požiadavky špecifikované v bode 3. Žalobcovi nie je
zjavnénaaképožiadavkyžalobcaodkazuje,keďžepredmetZmluvyvzmysleuzatvorenejkúpnejzmluvy

je jasne špecifikovaný v Prílohe predmetnej Zmluvy (ktorú predložil súdu aj samotný žalobca). Žalovaný
v tejto súvislosti opätovne zdôrazňuje, že predmet Zmluvy nebol do dnešného dňa žalovanému zo strany
žalobcu odovzdaný, nakoľko do dnešného dňa nie sú splnené požiadavky na jeho odovzdanie v zmysle
Prílohy Zmluvy. Predmet zmluvy nie je do dnešného dňa uvedený do prevádzky, tak ako bolo medzi
zmluvnými stranami (žalobcom a žalovaným) v Prílohe Zmluvy dohodnuté. Žalovaný taktiež v celom
rozsahu rozporuje doklady predložené žalobcom, a to konkrétne Potvrdenie o prevádzkyschopnosti

FVZ - lokálneho zdroja zo dňa 18.03.2024, Protokol o nastavení ochrany zo dňa 12.03.2024, Správa
o odbornej prehliadke a odbornej skúške vyhradeného technického zariadenia elektrického zo dňa
18.03.2024, nakoľko tieto sa nevzťahujú na predmet Zmluvy, teda ani na samotnú Zmluvu, z ktorej si
uplatňuje žalobca svoj domnelý nárok. Žalovaný napáda výpočet úroku z omeškania zo strany žalobcu.
Žalobcom vypočítaný úrok z omeškania je nesprávny predovšetkým z dôvodu, že do dnešného dňa

nedošlo zo strany žalobcu k odovzdaniu predmetu Zmluvy v súlade uzatvorenou Kúpnou zmluvou
(Prílohou). V zmysle článku IV. bodu 1. uzatvorenej Kúpnej zmluvy „Zmluvné strany sa dohodli na
celkovej kúpnej cene za Predmet prevodu, ktorú sa kupujúci zaväzuje uhradiť predávajúcemu do 60
pracovných dní odo dňa odovzdania a prevzatia Predmetu prevodu...“. V prípade, že by aj žalobca
odovzdal žalovanému predmet Zmluvy v zmysle Odovzdávacieho a Preberacieho protokolu zo dňa

18.03.2024 (ako domnelo a nepravdivo tvrdí žalobca), tak žalovaný mohol byť v omeškaní v zmysle
citovaného ustanovenia kúpnej zmluvy so svojim záväzkom najskôr dňa 16.06.2024 (60 pracovných dní
odo dňa odovzdania predmetu zmluvy) a nie dňa 26.03.2024 ako uvádza žalobca. Žalobcom predložená
faktúra je teda vydaná v rozpore s článkom IV. bod 1 uzatvorenej kúpnej zmluvy a nemožno z nej
uplatňovaťnároknaúrokyzomeškaniatak,akotouvádzažalobcavosvojejžalobe.Vneposlednomrade

je nutné zdôrazniť, že faktúra je výlučne daňovým dokladom a nemožno ňou jednostranne nahradzovať
dohodu zmluvných strán vyjadrenú v uzatvorenej Zmluve, týkajúcu sa splatnosti ako aj platobných
podmienok za riadne dodaný predmet Zmluvy zo strany žalobcu. Kúpna cena za predmet Zmluvy v
zmysle uzatvorenej kúpnej zmluvy nie je do dnešného dňa splatná, nakoľko podľa článku IV. bodu 1 je
splatnosť kúpnej ceny dohodnutá do 60 pracovných dní odo dňa odovzdania predmetu zmluvy, pričom

k riadnemu odovzdaniu predmetu zmluvy zo strany žalobcu žalovanému do dnešného dňa neprišlo.
3. Žalobca v podanej replike nesúhlasil s tvrdením, že by zo strany žalobcu nedošlo k riadnemu
odovzdaniu predmetu kúpnej zmluvy. Žalovaný svoje tvrdenia nepreukazuje žiadnymi dôkazmi a zo
strany žalovaného ide iba o nepreukázané tvrdenie. Žalobca spolu s návrhom na vydanie platobného
rozkazu predložil ako dôkaz Odovzdávací a Preberací protokol zo dňa 18.03.2024, ktorý je podpísaný

oboma zmluvnými stranami, pričom v tomto protokole je jednoznačne uvedený a špecifikovaný predmet
dodania a miesto dodania, ktorý je zhodný so špecifikáciou predmetu zákazky v prílohe kúpnej
zmluvy: Fotovoltaický systém s výkonom do 99,50 kWp a miestom dodania: prevádzka žalovaného
- Z. X, XXX XX Š. (článok III. ods. 1 kúpnej zmluvy). Dal do pozornosti skutočnosť, že žalovaný v
Odovzdávacom a Preberacom protokole výslovne potvrdil, že žalobca predmet kúpy riadne odovzdal

žalovanému, ktorý predmet kúpy preberá (čl. II. ods. 2 Odovzdávacieho protokolu), zároveň žalovaný
v Odovzdávacom protokole výslovne prehlásil, že predmet kúpy nemá žiadne chyby, pred podpisom
protokolu skontroloval a preveril jeho funkčnosť. Žalovaný teda pri odovzdávaní predmetu kúpy nevytkol
žiadne vady predmetu kúpy, resp. nedodanie predmetu kúpy (nevytkol, že by predmet kúpy nebol
uvedený do prevádzky), pričom vyššie uvedené potvrdil svojim podpisom na tomto Odovzdávacom a

Preberacom protokole. Ku dňu 18.03.2024 teda preukázateľne došlo k riadnemu odovzdaniu predmetu
kúpy zo strany žalobcu. Tvrdeniu žalovaného o tom, že žalobca neodovzdal žalovanému predmet
kúpy odporuje aj samotné správanie žalovaného, ktorý zaplatil časť kúpnej ceny - celkovo 56.150,-
EUR, pričom ako sám tvrdí, kúpnu cenu bol v zmysle článku IV. ods. 1 kúpnej zmluvy povinný zaplatiť
až po odovzdaní a prevzatí predmetu kúpy - táto skutočnosť jednoznačne preukazuje, že samotný

žalovaný mal za to, že došlo k riadnemu odovzdaniu predmetu kúpy - pokiaľ by mal žalovaný za to,
že nedošlo k riadnemu odovzdaniu predmetu kúpy, zrejme by s ohľadom na ust. článku IV. ods. 1
kúpnu cenu neuhradil ani čiastočne. Žalovaný žiadnym spôsobom doposiaľ nevytkol u žalobcu vady
predmetu kúpy, resp. nedodanie predmetu kúpy - žalovaný doposiaľ nikdy nereklamoval u žalobcu, že bypredmetné zariadenie neuviedol do prevádzky. Žalovaný rovnako doposiaľ nikdy nespochybnil faktúru č.
I. vystavenú žalobcom na zaplatenie predmetu kúpy, ani ju nevrátil žalobcovi ako neoprávnenú - práve
naopak, žalovaný vykonaním čiastočných úhrad potvrdil oprávnenosť faktúry a vzhľadom k tomu, že

žalobca dodal predmet kúpnej zmluvy riadne a včas, žalovanému vznikla povinnosť kúpnu cenu zaplatiť
vcelomrozsahu,vrátenetoutožaloboupožadovanéhoúrokuzomeškania.Vzhľadomktomu,žežalobca
preukázateľne dodal žalovanému predmet kúpy v súlade s kúpnou zmluvou, žalobca predmet kúpy
odovzdal a žalovaný predmet kúpy prevzal, čo žalovaný potvrdil svojim podpisom na Odovzdávacom
protokole,ktorýmokreminéhovýslovnepotvrdil,žepredmetkúpynemážiadnechybyapredmetkúpybol

riadnedodaný,vzniklažalovanémunepochybnepovinnosťzaplatiťkúpnucenu.Žalovanýtedažalobcovi
neoznámil dôvody, pre ktoré zvyšnú časť kúpnej ceny neuhradil, nevytkol žiadne vady predmetu kúpy,
nevytkolanevrátilvystavenúfaktúru,aninijakýminýmspôsobomnespochybnilriadnedodaniepredmetu
kúpy, zároveň v odpore neuviedol žiadne dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia o tom, že mu
nikdy nevznikla povinnosť zaplatiť kúpnu cenu (pokiaľ by tomu skutočne bolo tak, žalovaný by zrejme
žiadal vrátenie už zaplatenej sumy späť, čo sa ale nestalo). Rovnako nie je pravdou tvrdenie, že by sa

dokumenty predložené žalobcom nevzťahovali na predmet kúpy: a) v Protokole o nastavení ochrany zo
dňa 12.03.2024 je uvedené miesto zdroja totožné ako miesto umiestnenia predmetu kúpy na adrese Z.
XXXX/X, Š. XXX XX, pričom žalobca v danom čase neinštaloval na danej adrese iné zariadenie, ako
to, čo je predmetom kúpnej zmluvy, b) rovnako v Správe o odbornej prehliadke a o odbornej skúške
zo dňa 18.03.2024 je uvedený ako objekt „FVZ Miran“ (t. j. fotovoltické zariadenie Miran), pričom aj

tu je uvedené miesto inštalácie zariadenia, a to na adrese Z. XXXX/X, Š. XXX XX (adresa uvedená
ako miesto dodanie aj na kúpnej zmluve), pričom žalobca v tom čase neinštaloval na danej adrese iné
zariadenie, ako to, čo je predmetom kúpnej zmluvy, navyše deň vypracovanie správy je totožný s dňom
odovzdania a prevzatia predmetu kúpy. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti má žalobca za
to, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná, a žiadne zo žalovaného tvrdení nepreukazuje a ani nie je

schopné preukázať opak.
4. Žalovaný v podanej duplike uviedol, že dňa 09.12.2024 bola vykonaná úhrada pohľadávky, ktorá
je predmetom tohto súdneho konania, a to v celom rozsahu. K úhrade pohľadávky došlo z dôvodu,
že žalobca v mesiaci december 2024 odovzdal žalovanému predmet zmluvy v zmysle uzatvorenej
Kúpnej zmluvy zo dňa 13.12.2023. Žalobca si je tejto skutočnosti vedomý, nakoľko dňa 30.01.2025

zasielal žalovanému na podpis preberací a odovzdávací protokol viažuci sa k predmety Zmluvy, avšak
s dátumom k 18.03.2024. Žalovaný namietal v rámci komunikácie žalobcovi, že v protokole je uvedený
nesprávny dátum odovzdania predmetu zmluvy. Žalobca odmietol spísať preberací protokol k dátumu
reálnemu dodanie predmetu zmluvy s tvrdením, že ho podpíše až po skončení súdneho konania. Toto
konanie žalobcu je nutné hodnotiť ako účelové. Sám žalobca si je vedomý, že jeho žaloba, ktorá je

podkladom tohto súdneho konania bola podaná predčasne a nedôvodne. Žalovaný zároveň zotrval aj
na svojom vyjadrení v podanom odpore, týkajúcom sa nesprávneho uplatnenia úroku z omeškania zo
strany žalobcu.
5. Podaním zo dňa 16.10.2025 zobral žalobca podanú žalobu späť v časti istiny vo výške 20.000,-
EUR, z dôvodu jej úhrady žalovaným dňa 09.12.2024, teda po vydaní platobného rozkazu v danej veci.

Skutočnosť, že žalovaný uhradil zvyšnú časť kúpnej ceny v plnej výške, podľa žalobcu znamená, že
žaloba bola podaná dôvodne a nárok žalobcu
na zaplatenie dlžnej sumy v tomto konaní bol opodstatnený - žalovaný svoju úhradou
v podstate uznal, že nárok žalobcu uplatňovaný v tomto konaní je dôvodný. Žalovaný tak svojím konaním
zapríčinil to, že žalobca bol „nútený“ si uplatňovať svoje práva voči žalovanému súdnou cestou, pričom

žalovaný splnil svoju povinnosť až po vydaní platobného rozkazu, čím zapríčinil vznik nákladov na strane
žalobcu. Vzhľadom
na skutočnosť, že žaloba bola podaná dôvodne, má žalobca za to, súd by mal priznať žalobcovi náhradu
trov konania v celom rozsahu. Žalobca má za to, že nárok na vyššie uvedené príslušenstvo pohľadávky
žalobcovi vznikol. Splatnosť vystavenej faktúry, na základe ktorej žalovaný hradil kúpnu cenu, bola dňa

25.03.2024, pričom sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou kúpnej ceny v časti 20.000,- EUR dňa
26.03.2024
- žalovaný vystavenú a doručenú faktúru nikdy nerozporoval a „de facto“ ju svojou čiastočnou úhradou
uznal. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný uhradil dlžnú sumu 20.000,- EUR dňa 09.12.2024, úrok z
omeškania uplatňovaný v tomto konaní predstavuje sumu 1.908,49,- EUR. Zároveň predmetom sporu

zostáva aj nárok na paušálnu náhradu nákladov v sume 40,- EUR. Žalovaným predložený e-mail
nijakým spôsobom nepreukazuje, že by predmet Zmluvy bol dodaný až v mesiaci 12/2024 - jednak z
obsahu e-mailu nevyplýva, akej veci sa daný e-mail týka, zároveň bol e-mail poslaný zo strany zástupcuspoločnosti odlišnej od žalobcu (ejoin s.r.o.). Tvrdenia žalovaného možno teda považovať za účelové, s
cieľom vyhnúť sa povinnosti uhradiť príslušenstvo pohľadávky žalobcovi.
6. Na pojednávaní konanom dňa 25.11.2025 právny zástupca žalobcu zotrval na argumentácii uvedenej

vo svojom poslednom písomnom podaní. Právny zástupca žalovaného zopakoval, že žaloba bola
podaná nedôvodne, predložil súdu komunikáciu
p. Ing. Š., ktorý po celý čas komunikoval za žalobcu a z ktorej vyplýva, že preberací protokol bol
podpísaný až v januári 2025, tovar bol odovzdaný až v decembri 2024, preto žalovaný nebol v omeškaní.
Predložilajpripomienkovanýpreberacíaodovzdávacíprotokol,kdežalovanýnesúhlasilsjehotermínom

spätne k 18.03.2024. Právny zástupca žalobcu uviedol, že sa jedná o novú objednávku k predmetu
kúpy, z komunikácie vyplýva, že ide o naviac práce, teda zmluvu o dielo na základe ďalšej objednávky,
teda táto dokumentácia nie je podstatná pre spor. Namietal aj predložený spripomienkovaný preberací
protokol a jeho relevanciu. Právny zástupca žalovaného uviedol, že sa jedná o naviac práce, pričom
až vykonaním naviac prác bol tovar riadne dodaný v decembri 2024 v zmysle Zmluvy a jej Prílohy.
Nejedná sa o samostatné naviac práce, jedná sa o práce, ktoré bolo nevyhnutné realizovať, aby predmet

kúpy bol spôsobilý podľa dohody zmluvných strán v zmysle zmluvy. Čiastočná úhrada kúpnej ceny nie
je uznanie záväzku v zmysle Obchodného zákonníka, keďže to z nej explicitne nevyplýva. Prvú časť
kúpnej ceny uhradil iba preto, že samotný žalobca nemal dostatok financií na dokončenie, resp. na
dodanie tovaru, jeho samotnú inštaláciu, bola to čisto iba dobrá vôľa žalovaného, ktorá mu nemôže byť
na ťarchu. Na doplňujúcu otázku súdu ohľadne vytýkania nezapojenia predmetu Zmluvy pred podaním

žaloby právny zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný so žalobcom komunikoval, čoho výsledkom
je ním predložená komunikácia a zapojenie predmetu Zmluvy v decembri 2024 zo strany žalobcu.
Právny zástupca žalovaného zotrval na výsluchu strán sporu a svedka p. E. ml. Štatutárny zástupca
žalovaného sa mal vyjadriť k priebehu obchodu. Svedok mal za žalovaného komunikovať s protistranou
ohľadne predmetu Zmluvy. Právny zástupca žalobcu doplnil, že riadne odovzdanie predmetu Zmluvy

vyplýva z Odovzdávacieho a Preberacieho protokolu, v rámci ktorého nebolo nič namietnuté zo strany
žalovaného, ani nikdy neprišla žiadna reklamácia zo strany žalovaného písomne, že by predmet Zmluvy
nebol zapojený alebo by chýbala jeho časť. Zároveň žalobca predložil ďalšie dôkazy, ktoré potvrdzujú,
že predmet kúpy bol riadne odovzdaný a zapojený, ktoré boli podpísané oboma zmluvnými stranami.
Právny zástupca žalovaného v reakcii doplnil, že tovar bol dodaný v rozpore so zmluvou. Je vidieť, že

samotný žalobca nedodržiaval žiadne ustanovenia zmluvy a predčasne, bez riadneho dodania predmetu
Zmluvy, vystavil faktúru na kúpnu cenu, ktorá nebola nikdy splatná, so zlým dátumom splatnosti.
7. Súd sa postupom v zmysle § 204 CSP oboznámil s obsahom spisu a konštatuje, že všetky listiny
boli stranám doručené, ich obsah nebol stranami spochybnený. Na základe uvedeného súd ustálil
nasledovný skutkový stav.

8. Strany neurobili spornými skutkové okolnosti vedúce ku vzniku obchodno-záväzkového vzťahu na
základe kúpnej zmluvy, nie je sporným jej uzatvorenie, ako aj jej obsah. Predmetom danej Zmluvy
bol záväzok žalobcu previesť vlastnícke právo k predmetu Zmluvy a tento kupujúcemu odovzdať a
záväzok žalovaného zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu a prevziať predmet prevodu. Predmet prevodu -
fotovoltaickýsystém-bolbližšiešpecifikovanývPrílohetejtoZmluvy,čobolorovnakotakmedzistranami

nesporné. Nespornou skutočnosťou taktiež bolo, že žalovaný uhradil z kúpnej ceny sumu 56.150,-
EUR pred podaním žaloby, zvyšok kúpnej ceny vo výške 20.000,- EUR žalovaný uhradil až po podaní
žaloby. Sporným nebolo podpísanie Preberacieho a Odovzdávacieho protokolu osobami oprávnenými
konať v mene žalobcu a žalovaného, ako aj potvrdenie o prevádzkyschopnosti FVZ - lokálneho zdroja,
správy o odbornej prehliadke a odbornej skúške vyhradeného technického zariadenia elektrického.

Spornou skutočnosťou medzi stranami bolo, či došlo k riadnemu odovzdaniu predmetu Zmluvy ku
dňu 18.03.2024, keďže žalovaný tvrdil, že k riadnemu odovzdaniu predmetu Zmluvy malo dôjsť až v
decembri 2024, preto sa nemohol dostať do omeškania s úhradou zvyšnej časti kúpnej ceny vo výške
20.000,- EUR. Spornou je aj splatnosť záväzku žalovaného, keď žalobca odvodzuje splatnosť kúpnej
ceny odlišným spôsobom, ako to mali strany medzi sebou zmluvne dohodnuté.

9. Podľa § 1 ods. 2 OBZ právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak
niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva.
Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet,
podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
10. Podľa § 261 ods. 1 OBZ táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich

vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
11. Podľa § 409 ods. 1 OBZ kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec
(tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci
a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.12. Podľa § 411 OBZ predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na
tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a
týmto zákonom.

13. Podľa § 365 OBZ dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby
poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
14.Podľa§369ods.1a2OBZakjedlžníkvomeškanísosplnenímpeňažnéhozáväzkualebojehočasti,
vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak

výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú
ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
15. Podľa § 369c ods. 1 a 2 OBZ omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa §
369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a
to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

16. Podľa § 1 nariadenia, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže
veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej
centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená
sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
17. Podľa čl. 8 základných princípov zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj len

„CSP“) strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť
svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
18. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
19. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych

dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
20. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

21. Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd
strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
22. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,

uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
23. Podľa § 178 ods. 1, 2 CSP za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu
veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä
výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie
je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

24. Podľa § 186 ods. 2 CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť
o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
25. Podľa § 187 ods. 1, 2 CSP a dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu
veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä
výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie

je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
26. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
27. S ohľadom na skutočnosť, že žalobca vzal žalobu späť v časti zaplatenia sumy 20.000,- EUR ešte
pred prvým pojednávaním, nakoľko žalovaný po podaní žaloby uhradil žalobcovi žalovanú istinu (zvyšná

časť fakturovanej sumy), súd rozhodol o zastavení konania v časti zaplatenia sumy 20.000,- EUR v
zmysle § 145 ods. 2 CSP (výrok I.). Predmetom sporu tak zostalo príslušenstvo pohľadávky.
28. Z čl. II. bod 1 Odovzdávacieho a preberacieho protokolu uzatvoreného medzi žalobcom ako
zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom dňa 18.03.2024 vyplýva,
že zhotoviteľ a objednávateľ sa zišli za účelom protokolárneho odovzdania a prevzatia diela. Z čl. II

bod 4 vyplýva, že objednávateľ záväzne vyhlasuje, že vykonané dielo pred podpisom protokolu riadne
skontroloval, preveril jeho funkčnosť, pričom konštatuje,že dielo nemá žiadne chyby a spĺňa všetky kvantitatívne a kvalitatívne požiadavky špecifikované v bode
č. III. V čl. III „Súpis vykonaných prác a dodávok, predmet diela“ je v bode 1 uvedené: Inštalácia a montáž
FVZ do 99,50 kWp „Výstavba zariadení

na využitie slnečnej energie na výrobu elektriny na budove MIRAN, s.r.o., Továrenská 1384/1, 942 01
Šurany na základe zmluvy o dielo. - Strešný fotovoltaický systém
- Lokálny zdroj do 99,50 kWp.
29. Z potvrdenia o prevádzkyschopnosti FVZ - lokálneho zdroja zo dňa 18.03.2024 vyplýva, že
podpísaný výrobca (žalovaný) a zhotoviteľ (žalobca) potvrdzujú, že fotovoltická elektráreň je kompletná

a funkčná, zrealizovaná podľa platných technických noriem, technických podmienok pripojenia na
základe schválenej, odsúhlasenej projektovej dokumentácie a schopná prevádzky.
30. Z protokolu o nastavení ochrany zo dňa 12.03.2024 vyhotovenom žalobcom vo vzťahu k
objednávateľovi - žalovanému - s uvedením adresy umiestnenia zdroja: Z. XXXX/X, XXX XX Š. vyplýva,
že nastavenie ochrany (v zmysle vyjadrenia ZSD a.s.) vykonal Viliam Popelka za žalobcu, protokol je
opatrený pečiatkou žalobcu s podpisom.

31. Zo správy o odbornej prehliadke a odbornej skúške vyhradeného technického zariadenia
elektrického na objekte Miran s.r.o., Továrenská 1384/1, 842 01 Šurany prevádzkovateľa - žalovaného
- zo dňa 18.03.2024 vyplýva, že elektrická inštalácia predmetného objektu
vyhovuje platným bezpečnostným predpisom a normám STN a je spôsobilá uvedenia do prevádzky.
Podpísaná je osobou vystupujúcou v mene prevádzkovateľa (žalovaného) a revíznym technikom VTZE.

32. Z kúpnej zmluvy čl. I (Preambula) bod 2 vyplýva, že predávajúci (žalobca) je výlučným vlastníkom
Fotovoltaického systému, ktorého bližšia špecifikácia je uvedená v Prílohe tejto zmluvy, ktorá tvorí
jej neoddeliteľnú súčasť. Z čl. II (predmet zmluvy) bod 1 vyplýva, že predmetom zmluvy je záväzok
predávajúceho previesť vlastnícke právo k Predmetu prevodu špecifikovanému v bode 2 tohto článku
tejto zmluvy na kupujúceho a odovzdať Predmet prevodu špecifikovaný v bode 2 tohto článku tejto

zmluvy kupujúcemu a záväzok kupujúceho zaplatiť predávajúcemu kúpnu cenu špecifikovanú v čl. IV
tejto zmluvy podľa podmienok dohodnutých v tejto zmluve a prevziať Predmet prevodu špecifikovaný
v bode 2 tohto článku tejto zmluvy podľa podmienok dohodnutých v tejto zmluve. V zmysle čl. II bod 2
predávajúci predáva kupujúcemu a kupujúci kupuje od predávajúceho do svojho výlučného vlastníctva
Predmet prevodu, a to konkrétne Fotovoltaický systém bližšie špecifikovaný v Prílohe tejto zmluvy. V

zmysle čl. III (termín a miesto plnenia) bod 1 sa predávajúci zaväzuje odovzdať kupujúcemu predmet
prevodu najneskôr do 12 mesiacov od dňa zadania objednávky zo strany kupujúceho, v prevádzke
kupujúceho - Z.E. X, XXX XX Š., o čom vyhotovia zmluvné strany preberací protokol. Podľa čl. IV
(kúpna cena) bod 1 sa zmluvné strany dohodli na celkovej kúpnej cene za Predmet prevodu, ktorú
sa kupujúci zaväzuje uhradiť predávajúcemu do 60 pracovných dní odo dňa odovzdania a prevzatia

Predmetu prevodu vo výške: 76 150,00,- EUR + 20 % DPH, t.j. 91 380,00,- EUR. Podľa čl. IV bod 2
sa zmluvné strany dohodli, že celá výška kúpnej ceny špecifikovaná v bode 1 tohto článku tejto zmluvy
bude uhradená na účet predávajúceho uvedeného v záhlaví tejto zmluvy v lehote podľa bodu 1 tohto
článku tejto zmluvy.
33. V prílohe kúpnej zmluvy je uvedená špecifikácia predmetu zákazky, v rámci ktorej je uvedené ako

špecifikácia, požadovaný technický parameter/vlastnosť - inštalácia, revízia, uvedenie do prevádzky -
ÁNO.
34. Vo vzťahu k spornej otázke ohľadne skutočnosti, či žalobca odovzdal predmet Zmluvy žalovanému
riadne-tedavsúladesjednotlivýmizmluvnýmiustanoveniami,prišpecifikáciipredmetuZmluvyvzmysle
Prílohy tejto Zmluvy, súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný doklady predložené žalobcom, z ktorých

vyplýva riadne odovzdanie a prebratie predmetu Zmluvy žalovaným v podanom odpore rozporoval
tým, že Odovzdávací a Preberací protokol odkazuje na Zmluvu o dielo a nie na uzatvorenú kúpnu
zmluvu. Rozporoval tiež listinné dôkazy - Potvrdenie o prevádzkyschopnosti FVZ- lokálneho zdroja
zo dňa 18.03.2024, protokol o nastavení ochrany zo dňa 12.03.2024, Správu o odbornej prehliadke a
odbornej skúške vyhradeného technického zariadenia elektrického zo dňa 18.03.2024 - nakoľko tieto sa

nevzťahujú na predmet Zmluvy, teda ani na samotnú Zmluvu, z ktorej si uplatňuje žalobca svoj nárok.
35. Žalobca vo vyjadrení k podanému odporu jednoznačne verbalizoval, že nie je pravdou tvrdenie, že
by sa dokumenty predložené žalobcom nevzťahovali na predmet kúpy, pričom uviedol vlastné skutkové
tvrdenia o tom, že v Protokole o nastavení ochrany zo dňa 12.03.2024 je uvedené miesto zdroja totožné
ako miesto umiestnenia predmetu kúpy na adrese Z. XXXX/X, Š. XXX XX, pričom žalobca v danom čase

neinštaloval na danej adrese iné zariadenie, ako to, čo je predmetom kúpnej zmluvy, a rovnako v Správe
o odbornej prehliadke a o odbornej skúške zo dňa 18.03.2024 je uvedený ako objekt „FVZ Miran“ (t. j.
fotovoltické zariadenie Miran), pričom aj tu je uvedené miesto inštalácie zariadenia, a to na adrese Z.
XXXX/X, Š. XXX XX (adresa uvedená ako miesto dodania aj na kúpnej zmluve), pričom žalobca v tomčase neinštaloval na danej adrese iné zariadenie, ako to, čo je predmetom kúpnej zmluvy, navyše deň
vypracovanie správy je totožný s dňom odovzdania a prevzatia predmetu kúpy.
36. Súd v tomto smere poukazuje na teóriu procesného práva, ktorá podmieňuje úspech strany v spore

unesením dvoch bremien, po prvé ide o bremeno tvrdenia, ktoré môže privodiť jej úspech v konaní
a po druhé, že musí svoje tvrdenia aj preukázať (dôkazné bremeno). Základnou normou upravujúcou
bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie čl. 8 CSP v spojení s § 185 CSP podľa ktorého strany
sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia
dôkazmi, a to

v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Uvedený článok stanovuje dôkaznú
povinnosť strán sporu v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy
na svoje tvrdenia.
37. V rámci dokazovania platí zásada, že každá strana musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho
tvrdenia; kto tvrdí, dokazuje (affirmanti incumbit probatio). Inak povedané, strana sporu musí preukázať
to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jej tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. Dôkazné bremeno,

týkajúce sa skutočností, leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre
seba priaznivé dôsledky, ide teda o tú stranu sporu, ktorá existenciu takýchto skutočností tvrdí (k tomu
viď aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 21. januára 2015, sp. zn. II. ÚS 38/2015).
38. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania,
pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Súd môže vykonať iba tie dôkazy, ktoré

navrhli strany sporu a proces dokazovania podľa Civilného sporového poriadku je vybudovaný výlučne
na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania a koncentračnej zásade, takže súd má
obmedzenú dôkaznú iniciatívu, ktorá sa presúva na procesné strany. Okruh rozhodujúcich skutočností,
ktorých sa týka povinnosť strany sporu tvrdiť a označiť dôkazy na preukázanie tvrdení, je vždy daný
hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne

určuje rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané) a aj nositeľa
dôkazného bremena. V závislosti na hypotéze právnej normy má každá zo strán sporového konania
samostatnú (vlastnú) povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť a teda aj z toho vyplývajúce odlišné a
samostatné bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Pokiaľ strana sporu nerešpektuje bremeno tvrdenia
alebo dôkazné bremeno, ktoré ju zaťažujú, z hľadiska procesného postupuje vo svoj neprospech.

Procesná nečinnosť strany v tomto smere má (pre ňu) negatívne dôsledky pri hodnotení výsledkov
vykonaného dokazovania, čo sa v konečnom dôsledku prejaví vo vydaní (pre konkrétnu stranu)
nepriaznivého rozhodnutia. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť
žalobca, zatiaľ čo tvrdenie okolností toto právo vylučujúce je povinnosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia
a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže

meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.
39. Ustanovenie § 150 CSP zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu, a
to povinnosť tvrdiť. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia (onus dicendi). Schopnosť strany sporu
uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom (onus probandi) je predpokladom pre úspech
v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosti „relevantne“ tvrdiť (uviesť tvrdenia

z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce) má pre stranu sporu procesnoprávnu
sankciu. Táto sankcia má podobu prehry sporu. Prejaví sa teda v meritórnom rozhodnutí veci.
Povinnosť strany sporu tvrdiť má kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov
civilného procesu (článok 8). Povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti znamená, že je
potrebné uviesť všetko to, čo je obsiahnuté v skutkovej podstate hmotnoprávnej normy (skutočnosti

spôsobilé na základe hmotného práva privodiť úspech strany v spore). Hmotné právo určuje, ktoré
skutočnosti sú podstatné a rozhodujúce. Povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti sa v
právnej teórii označuje ako povinnosť substancovane tvrdiť, resp. povinnosť uviesť substancované
tvrdenia. Pojem „substancované“ zvýrazňuje, že tvrdenia sú relevantné z hľadiska hmotného práva
(ang. substantial law - hmotné právo). Povinnosť substancovane tvrdiť má charakter procesného

bremena (nem. Substanzierungslast). Zaťažuje toho, kto má procesnú povinnosť tvrdiť, ale aj toho,
kto má procesnú povinnosť poprieť tvrdenia protistrany. Hovoríme potom o povinnosti substancovane
poprieť tvrdenia protistrany. Substancované tvrdenie je také skutkové tvrdenie, ktoré je možné
subsumovať pod konkrétnu hmotnoprávnu normu a je k nemu možné vykonať dokazovanie. Následkom
porušenia povinnosti žalobcu substancovane tvrdiť je zamietnutie žaloby bez dokazovania. Rovnako

platí, že následkom porušenia povinnosti žalovaného substancovane tvrdiť je, že súd bez toho,
aby vykonal dokazovanie, nezohľadní jeho procesnú obranu. Súd nemá čo dokazovať, ak tvrdenie
nie je substancované. Nesubstancované tvrdenie sa nedá substancovane poprieť (k tomu viď aj
TOMAŠOVIČ, Marek. In: ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ, Jana, MESIARKINOVÁ,Soňa, BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Praha: C.
H. Beck, 2022, s. 617-618).
40. Súd v súvislosti s uvedeným odkazuje aj na ustálenú rozhodovaciu prax súdov, z ktorej vyplýva, že

- Účastníci konania nie sú povinní uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať,
pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia
súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené
skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej
normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo

je alebo nie je alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené [k tomu
viď aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej v texte len „najvyšší súd“ v príslušnom
gramatickom tvare) z 22. septembra 2010, sp. zn. 5Cdo/196/2009].
- V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť
tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého
rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia

a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania
nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným
bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané
jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom
dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli

preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci [či už z dôvodu
nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú
v § 101 a § 120 ods. 1 vety prvej O.s.p. (v súčasnosti § 132 ods. 1, § 167 ods. 2, ods. 3 a ods. 4,
resp. § 267 ods. 1 C.s.p.), alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec]. Okruh
rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie

tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov
konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia
byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej
zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel
zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol

riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy
preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a
poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno
tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie
spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za

poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o
tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi
účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma
vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu (k tomu viď aj rozsudok najvyššieho
súdu z 22. septembra 2010, sp. zn. 3MCdo/6/2010).

- Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech
procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a
im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady
potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať
skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha (I. ÚS

24/2019 z 9.6.2020).
- Z ustanovenia § 132 ods. 1 CSP vyplýva povinnosť strán sporu označiť dôkazy ako jednu z
náležitostí žaloby; povinnosťou strany sporu je aj tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých si odvodzuje svoje
právo alebo povinnosť protistrany a označiť dôkazy, ktorými chce preukázať pravdivosť ním tvrdených
skutočností (povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť). Strana sporu musí uviesť svoje skutkové tvrdenia

jasne, úplne a zrozumiteľne (povinnosť tvrdenia). Táto povinnosť je spojená s dôkazným bremenom,
ktorého nesplnenie má spravidla významné dôsledky pre rozhodnutie vo veci samej; neunesenie
dôkazného bremena totiž znamená neúspešnosť strany v spore. Samotná skutočnosť, či strana sporu
vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného nemá priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce
skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy na svoje tvrdenie; rozdelenie bremena tvrdenia a

dôkazného bremena medzi sporovými stranami v spore závisí na tom, ako právna norma vymedzuje
práva a povinnosti sporových strán. Obvykle platí, že žalobca je v zásade povinný tvrdiť a preukazovať
skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho ohrozené alebo porušované právo, resp. právom chránený záujem;
žalovaný je povinný (za predpokladu, že chce byť úspešný v spore) tvrdiť a preukazovať skutočnosti,ktoré právo žalobcu vylučujú. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihujú aktuálnu skutkovú a
dôkaznú situáciu v spore; v priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu
(k tomu viď uznesenie najvyššieho súdu z 18. decembra 2024, sp. zn. 5Cdo/47/2023).

- Relevantné skutkové tvrdenia nemožno nahrádzať len navrhovaním dôkazov, ako tomu
bolo v tomto prípade, nakoľko v prípade absencie relevantných skutkových tvrdení strany sporu nie je
potom vôbec zrejmé, ktoré konkrétne skutočnosti tvoriace obsah procesného útoku alebo procesnej
obrany majú byť navrhovanými dôkazmi preukazované. Strana sporu musí v prvom rade uniesť
bremeno tvrdenia, pričom práve obsah skutkových tvrdení následne výrazným spôsobom determinuje

rozhodnutie súdu o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná a ktoré nevykoná. Vyššie uvedený princíp
jednoznačne vyplýva z čl. 8 Základných princípov CSP, ktorý zakotvuje povinnosť strán sporu označiť
skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a tieto podoprieť dôkazmi, a to v súlade s princípom
hospodárnosti
a podľa pokynov súdu (k tomu viď aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 25. januára 2024, sp. zn.
1Cob/73/2022).

- Civilné sporové konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na základe
žaloby.Žalobamusíobsahovaťosobitnénáležitostipodaniauvedenév§132ods.1CSP,tedaoznačenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh. Žalobca je tiež povinný pripojiť k žalobe dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých,
ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť (§ 132 ods. 3 CSP). Nesplnenie povinnosti tvrdiť a preukazovať

skutočnosti, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo veci samej, neodôvodňujú odmietnutie žaloby pre
jej vady, ale jej zamietnutie po vecnom prejednaní veci. Strana sporu je povinná tvrdiť také skutočnosti,
ktoré zakladajú vznik jej práva, resp. zánik jej povinnosti. Tieto tvrdenia strany sporu možno považovať
za podstatné a rozhodujúce. Právna teória pre takéto skutočnosti používa aj pojem substancované
tvrdenia. Povinnosť substancovania je povinnosť úplného a pravdivého opísania skutočností právne

relevantných pre vydanie meritórneho rozhodnutia. Vzhľadom na to, že v civilnom konaní žalobca
vymedzuje uplatnený nárok, a to nielen určením žalobného petitu, ale aj určením rozhodných
skutočností, o ktoré svoje tvrdené právo/nárok opiera. Keďže civilné sporové konanie je ovládané
prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia
a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou, potom z predmetnej zásady následne vyplýva základné

procesné pravidlo, podľa ktorého je každá strana povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce
znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Z uvedeného zároveň vyplýva, že
strana domáhajúca sa určitých právnych následkov, ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet -
neobjasneného skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti (bližšie viď nález
ÚS SR, sp. zn. I. ÚS 24/2019 zo dňa 09.06.2020)[k tomu viď aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave

z 2. júla 2024, sp. zn. 2Cob/170/2022].
- Aby strana mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým
splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností stranou
sporu, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia
a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak strana nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti

rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť.
Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má
za následok, že skutočnosť, ktorú strana netvrdila, nebude predmetom dokazovania. Neunesenie
bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre stranu za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie
(k tomu viď aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 26. septembra 2024, sp. zn. 4Cob/140/2022).

41. Z ustanovenia § 151 CSP vyplýva, že stranu sporu zaťažuje procesné bremeno popretia skutkových
tvrdení protistrany. Na popretie skutkových tvrdení sa kladú určité kvalitatívne nároky. Za podmienok
uvedených v § 151 ods. 2 CSP musí totiž popierajúca strana uviesť vlastné tvrdenia. Pre kvalitu popretia
skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako pre predkladanie skutkových tvrdení (§ 150 ods. 1).

Rovnakoakoskutkovétvrdenia,ajpopretieskutkovýchtvrdenímusíbyťsubstancované.Akstranasporu
neunesie bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany, nastupuje ako procesný následok uplatnenie
domnienky, že skutkové tvrdenia protistrany sú nesporné. Popretie skutkových tvrdení protistrany musí
byť výslovné. Nepostačuje všeobecné vyhlásenie (napr. o tom, že žaloba je úplne nedôvodná), z ktorého
by bolo možné vyvodiť iba konkludentný nesúhlas strany

so skutkovým stavom tvrdeným protistranou (TOMAŠOVIČ, Marek. § 151 [Popretie skutkových tvrdení
protistrany]. In: ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ, Jana, MESIARKINOVÁ, Soňa,
BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck,
2022, s. 620-621).42. K uvedenému popretiu skutkových tvrdení žalovaného žalobcom (bod 35) sa žalovaný už žiadnym
spôsobom nevyjadril, teda skutkové tvrdenie žalobcu o tom, že v danom čase na danej adrese

neinštaloval iné zariadenie, ako to, ktoré je predmetom kúpy, nerozporoval. Žalovaný teda v rámci
svojej procesnej obrany nenamietal, že by osoba oprávnená konať v mene žalovaného nepodpísala dňa
18.03.2024 listiny predložené žalobcom preukazujúce riadne odovzdanie a zapojenie predmetu Zmluvy
a neuviedol žiadne skutkové tvrdenia vo vzťahu k tomu, z akého dôvodu tak žalovaný urobil, pokiaľ
mu predmet Zmluvy nemal byť 18.03.2024 riadne dodaný. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nerozporoval

skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že v danom čase žalobca žalovanému neinštaloval žiadne iné
zariadenie, ako to, čo je predmetom Zmluvy v tomto spore a že je preto zrejmé, že ním predložené
listinné dôkazy preto preukazujú riadne odovzdanie práve predmetu Zmluvy, zo strany žalovaného
nedošlo k účinnému popretiu skutkových tvrdení žalobcu o riadnom odovzdaní predmetu Zmluvy a ani
k účinnému spochybneniu žalobcom predložených listinných dôkazov, ktoré tieto tvrdenia preukazujú.
Pokiaľ aj žalovaný následne argumentoval, že riadne neodovzdanie diela má byť preukázané následnou

e-mailovou komunikáciou medzi stranami ohľadne realizácie naviac prác vo vzťahu k predmetu Zmluvy,
súd v tomto smere konštatuje, že e-mailová komunikácia predložená právnym zástupcom žalovaného
na pojednávaní nie je dôkazom, ktorý by preukazoval práve neodovzdanie predmetu Zmluvy žalobcom
riadne ku dňu 18.03.2024.

43. Z e-mailovej komunikácie predloženej na pojednávaní datovanej ku dňu 13.12.20224 vyplýva, že p.
U. X. zo spoločnosti ejoin s.r.o. preposlal Ing. L. Š. kalkuláciu pre dorobenie FVE, keďže optimalizéry
nemontovali a podľa vyjadrenia ZSD budú musieť demontovať striedač Sungrow. V rámci kalkulácie tak
bola odpočítaná suma optimalizérov TIGO a odpočítaná suma za striedač Sungrow (nákupná cena -
30% degradácia, používanie 1 rok), celkové odpočítanie 4.563,- EUR. Súčasťou kalkulácie je nacenenie

naviac prác za projektovú dokumentáciu pre potreby ZSD, demontáž striedača Sungrow, striedač
Huawei50kW,montážstriedačov+oživenie+napojenienaIT,prerábkaACrozvádzača,funkčnéskúšky
ZSD, dopravné náklady, teda celkovo cena naviac prác vo výške 7.496,- EUR, rozdiel 2.933,- EUR s
tým, že je na to potrebné urobiť objednávku zo strany Miran a zaplatiť predfaktúru. Uvedený mail bol Ing.
Š. preposlaný na e-mailovú adresu: U..N. a v kópii E..N.. Z e-mailovej komunikácie zo dňa 17.12.2024

vyplýva preposlanie faktúry za prijatú platbu I. - MIRAN s.r.o. - 2.933,- EUR od Ing. Š. na E..N., prílohou
je uvedená faktúra, kde v rámci popisu je uvedené, že sa fakturuje za „prijatú platbu za práce naviac
pri výstavbe FVZ do 99,50 kWp, na Vašej prevádzke: Z. X, XXX XX Š. v sume 2.933,00 EUR bez DPH,
na základe objednávky“ od dodávateľa, ktorým je žalobca, odberateľovi, ktorým je žalovaný. Zároveň
právny zástupca žalovaného predložil dokument „odovzdávací a preberací protokol“ zo dňa 18.03.2024

v čiastočne odlišnom znení, ako ten, ktorý žalobca priložil k žalobnému návrhu, keď jeho predmetom
mala byť: inštalácia a montáž FVZ do 99,50 kWP podľa zmluvy o dielo zo dňa 13.12.2023 na základe
verejného obstarávania pod kódom: XXXNRXXXXXX ID obstarávania 48008 pod názvom „Výstavba
zariadení na využitie slnečnej energie na výrobu elektriny na budove MIRAN, s.r.o., Továrenská 1384/1,
942 01 Šurany. - strešný fotovoltaický systém - Lokálny zdroj do 99,50 kWp - SUN 2000 - 40KTL - M3

v.č. 01075485-070 - SUN 2000 - 50KTL - M3 v.č. 01075485-058“, ako prílohu e-mailu zo dňa 30.01.2025
(č.l. 50) a jeho upravovaný koncept s upraveným dátumom ku dňu 06.12.2024. Súd dodáva, že Ing. Š. je
osobou vystupujúcou aj v rámci e-mailovej komunikácie predloženej žalobcom k podanej žalobe, preto
sa síce jedná o osobu (zástupcu spoločnosti ejoin s.r.o.) odlišnú od strán sporu, no táto je žalobcovi
nepochybne známa.

44.Vovzťahukpredloženejkomunikáciisúduvádza,žetátokomunikáciasvojímobsahomnepreukazuje
skutkové tvrdenia žalovaného o tom, že žalobca mal riadne odovzdať predmet zmluvy až v decembri
2024aanijednoznačnenepreukazujeskutočnosť,žesanemájednaťosamostatnénaviacpráce,ale,že
sa má jednať o práce, ktoré bolo nevyhnutné realizovať, aby predmet kúpy bol spôsobilý podľa dohody

zmluvných strán v zmysle Zmluvy, tak, ako to tvrdí žalovaný. Súd má za to, že z predloženej e-mailovej
komunikácie z 13.12.2024 skôr vyplýva, že sa jedná o samostatné práce naviac vo vzťahu k predmetu
Zmluvy, čo nepochybne vyplýva aj z faktúry č. I., ktorá bola jej prílohou a ktorej obsah nebol žalovaným
rozporovaný (naviac bola predložená samotným žalovaným). Súd dáva do pozornosti najmä skutočnosť,
že v rámci kalkulácie je zohľadnená 30% degradácia striedača Sungrow kvôli jeho používaniu 1 rok, čo

podporuje tvrdenie žalobcu o tom,
že zariadenie bolo riadne odovzdané už v marci 2024 a teda bolo prevádzkyschopné.45. K predloženému odovzdávaciemu a preberaciemu protokolu a jeho upravovanému konceptu, kde
mal byť žalovaným upravený termín odovzdania diela, resp. „predmetu zmluvy“ (na december 2024),
súd uvádza, že tento nemá pre súd relevanciu, keďže bol žalobcom sporovaný, obsahuje odlišné znenie

čl. III a nebol ani jednou zo strán sporu podpísaný, teda nie je možné konštatovať, že by jeho obsah
zodpovedal skutočnej vôli oboch strán sporu ohľadne ustálenia skutkového stavu veci.

46. Tvrdenie žalovaného o tom, že zo strany žalobcu nedošlo k riadnemu odovzdaniu predmetu Zmluvy
nekorešponduje ani s tým, že v zmysle Zmluvy bol žalovaný povinný zaplatiť kúpnu cenu do 60

pracovných dní odo dňa odovzdania a prevzatia predmetu prevodu, pričom z výpisu z účtu žalobcu
vyplýva, že žalovaný uhradil sumu 56.150,- EUR dvoma platbami, a to dňa 27.03.2024 vo výške 36.150,-
EUR a 22.04.2024 vo výške 20.000,- EUR, teda v čase po podpise Odovzdávacieho a Preberacieho
protokolu,akoajďalšíchdokumentovpreukazujúcichriadneodovzdaniepredmetuZmluvy(podpísaných
žalovaným). Pokiaľ podľa žalovaného nemalo dôjsť k naplneniu predmetu Zmluvy zo strany žalobcu
a teda riadnemu odovzdaniu predmetu kúpy, nie je logické, aby žalovaný vôbec plnil na základe

Zmluvy, keďže mu nemalo byť riadne odovzdané tomu zodpovedajúce protiplnenie. Čiastočná úhrada
faktúry vystavenej na základe Zmluvy žalovaným znamená, že zo strany žalobcu došlo k plneniu v
zmysle Zmluvy, za ktoré žalovaný poskytuje finančné protiplnenie, k čomu sa navyše žalovaný v rámci
svojich písomných vyjadrení žiadnym spôsobom nevyjadril. Vo vzťahu k skutkovým tvrdeniam právneho
zástupcu žalovaného, prednesených po prvý krát až na pojednávaní, v zmysle ktorých prvú časť kúpnej

ceny uhradil iba preto, že samotný žalobca nemal dostatok financií na dokončenie, resp. na dodanie
tovaru, jeho samotnú inštaláciu a teda sa malo jednať iba čisto o dobrú vôľu žalovaného, ktorá mu
nemôže byť na ťarchu, súd uvádza, že žiadna zo strán v priebehu písomnej časti konania netvrdila, že
by žalobca nemal dostatok financií na dodanie tovaru a jeho inštaláciu a čiastočnou úhradou žalovaným
malo dôjsť k sanovaniu tohto problému na strane žalobcu. Súd v tomto smere poukazuje na ustanovenie

§ 186 ods. 2 CSP a na túto zmenu v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli (neboli
medzi stranami sporné), súd neprihliada. Pokiaľ by súd aj mal zohľadniť tieto nové skutkové tvrdenia,
uplatnené navyše v rozpore so sudcovskou koncentráciou konania až na pojednávaní (§ 153 CSP), v
kontexte zisteného skutkového stavu postrádajú logické opodstatnenie. Pokiaľ samotný žalobca nemal
mať dostatok financií na odovzdanie tovaru a jeho samotnú inštaláciu a (práve) preto mu mal žalovaný

zaplatiť iba prvú časť kúpnej ceny, hoci čiastočné plnenie nemá oporu v Zmluve, nie je zrejmé, prečo
osoba oprávnená konať v mene žalovaného mala podpísať Odovzdávací a preberací protokol a ďalšie
dokumenty bez akýchkoľvek výhrad z jeho strany ešte pred tým, ako malo dôjsť k dodaniu tovaru a
jeho inštalácii. V takom prípade by navyše samotná úhrada mala tento žalovaným tvrdený nedostatok
financií na strane žalobcu sanovať a odstrániť. Aj keby teda na tieto skutkové tvrdenia žalovaného mal

súd prihliadať, musel by ich vyhodnotiť ako účelové.

47. S poukazom na všetko uvedené súd konštatuje, že žalobca riadne odovzdanie a prevzatie predmetu
Zmluvy preukázal preberacím a odovzdávacím protokolom, Potvrdením o prevádzkyschopnosti FVZ-
lokálneho zdroja zo dňa 18.03.2024, protokolom o nastavení ochrany zo dňa 12.03.2024, Správou

o odbornej prehliadke a odbornej skúške vyhradeného technického zariadenia elektrického zo dňa
18.03.2024. Súd, v kontexte nesporovaných tvrdení žalobcu o tom, že v danom čase na danom mieste
realizoval iba jednu montáž a inštaláciu zariadenia na využitie solárnej energie na výrobu elektriny na
budove MIRAN, s.r.o., vyhodnotil,
že Odovzdávací a Preberací protokol sa vzťahuje na predmet kúpy, hoci v čl. III je terminologicky

mylne uvedené, že sa jedná o inštaláciu a montáž na základe zmluvy o dielo. Akákoľvek existencia
akejkoľvek zmluvy o dielo nebola žalovaným (a ani žalobcom) v priebehu sporu tvrdená, teda ani
akákoľvek prípadná „zámena“
vo vzťahu k predmetu inštalácie nebola relevantne skutkovo tvrdená, preto uvedené súd vyhodnotil
ako chybu v rámci formulácie Odovzdávacieho a Preberacieho protokolu, ktorý bol podpísaný osobou

oprávnenou konať v mene žalovaného. Žalovaný v priebehu celého sporu neuviedol žiadne vlastné
skutkové tvrdenia o tom, z akého dôvodu podpísal žalobcom predložené listinné dôkazy, bez uvedenia
akýchkoľvek výhrad, a to k predmetnému dátumu uvedenému na týchto dokumentoch, pokiaľ k
uvedenému dátumu nemalo dôjsť k riadnemu odovzdaniu a prebratiu predmetu Zmluvy.

48. Na základe uvedeného súd zamietol návrhy žalovaného na doplnenie dokazovania, keď
pri relevantnom nespochybnení existencie Odovzdávacieho a Preberacieho protokolu a ďalších
dokumentov preukazujúcich riadne odovzdanie predmetu Zmluvy (vrátane inštalácie) žalobcom
žalovanému dňom 18.03.2024, ani výsluchom štatutárnych zástupcov strán sporu, ani navrhovanéhosvedka, ktorí sa mali vyjadriť k priebehu kontraktu, by nedošlo k spochybneniu uvedených listinných
dôkazov. Vykonanie dokazovania v tomto smere by tak bolo nehospodárne, neúčelné a nadbytočné.
Na doplnenie súd uvádza, že v civilnom sporovom konaní nie je možný ani taký postup strany sporu,

ktorá si nesplní dostatočným spôsobom svoju povinnosť relevantne skutkovo tvrdiť a navrhuje vykonanie
dokazovania za účelom, aby z vykonaného dokazovania prípadne vzišli takéto skutkové tvrdenia.
Dokazovaním v sporovom konaní sa má preukázať to, čo strany tvrdili, a nie zisťovať to, čo strany
netvrdili. Dokazovanie nemá slúžiť strane sporu na to, aby prostredníctvom neho zistila, či (náhodou)
existujú skutočnosti v jej prospech (fishing expedition). Uvedené platí o to viac, ak je navrhovaným

dôkazným prostriedkom výsluch strany, ktorý v zmysle § 195 CSP je len subsidiárnym dôkazným
prostriedkom, ktorý sa má realizovať až vtedy, pokiaľ tvrdené skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo,
nemožno preukázať inak.

49. Žalovaný relevantným spôsobom listinné dôkazy nespochybnil, preto z nich súd vychádzal.
Žalovaným predložená e-mailová komunikácia nie je spôsobilá spochybniť žalobcom preukázané

skutkové tvrdenie o riadnom odovzdaní predmetu kúpy ku dňu 18.03.2024 a ani nepreukazuje
namietanie riadneho neodovzdania predmetu Zmluvy žalovaným žalobcovi. Žalovaný zároveň uhradil,
na základe faktúry vystavenej žalobcom na základe Zmluvy, čiastočne kúpnu cenu, z čoho vyplýva, že
si bol vedomý svojej povinnosť plniť na základe Zmluvy. S poukazom na všetko uvedené súd dospel
k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a k zastaveniu konania došlo v dôsledku úhrady istiny po

podaní žaloby z dôvodov na strane žalovaného. Nakoľko bol predmet Zmluvy odovzdaný riadne, pričom
žalovaný neuhradil kúpnu cenu v celosti včas, dostal do omeškania s úhradou sumy 20.000,- EUR a
preto žalobcovi patrí nárok na úrok z omeškania z tejto sumy.

50. S poukazom na čl. IV bod 1 kúpnej zmluvy, keď strany si výslovne dohodli splatnosť kúpnej ceny

do 60 pracovných dní odo dňa odovzdania a prevzatia predmetu prevodu, súd, berúc do úvahy termín
odovzdania a prevzatia predmetu prevodu ku dňu 18.03.2024, priznal súd žalobcovi nárok na úrok z
omeškania odo dňa 11.06.2024
do09.12.2024,kedybolažalobcovizaplatenázvyšnáčasťkúpnejceny.Vzhľadomktomu,ževovzťahuk
zmene splatnosti kúpnej ceny nedošlo k dohode medzi stranami, súd vychádzal zo splatnosti dohodnutej

oboma zmluvnými stranami v čl. IV bod 1 Zmluvy, keď nenamietanie žalovaným splatnosti faktúry, v
rámci ktorej je uvedená odlišná, ako zmluvne dohodnutá splatnosť kúpnej ceny, neznamená dohodu
zmluvných strán na odlišnej splatnosti kúpnej ceny. Inými slovami, nečinnosť žalovaného v tomto smere
nemožno považovať za súhlasný prejav vôle, ktorým by došlo k zmene pôvodného záväzku medzi
stranami v tomto rozsahu. Dňa 11.6.2024 sa tak žalovaný dostal do omeškania s úhradou časti kúpnej

cenyvovýške20.000,-EUR,pretosúdžalobcovipriznalvzmysle§1ods.2nariadeniaúrokzomeškania
vo výške 13,50 % ročne zo sumy 20.000 EUR od 11.06.2024 do 09.12.2024 (výrok II.).

51. Súd žalobcovi priznal aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume
40,- EUR, ktorá bola uplatnená v súlade s ustanovením § 369c ods. 1 OBZ v spojení s ustanovením §

2 nariadenia a to po zohľadnení skutočnosti,
že ide o vzťah spadajúci pod režim Obchodného zákonníka a žalovaný sa dostal s úhradou žalovanej
sumy do omeškania (výrok II).

52. Súd ďalej poukazuje na to, že v zmysle judikatúry najvyššieho súdu prezentovanej judikátom R

34/2005 (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. apríla 2004, sp. zn. 1MCdo/1/2004)
platí, že procesný úspech žalobcu v časti týkajúcej sa celej žalovanej pohľadávky a jeho neúspech iba
v príslušenstve žalovanej pohľadávky nemožno v odôvodnených prípadoch považovať za neúspech
v pomerne nepatrnej časti podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., ale za čiastočný úspech v
zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. (v súčasnosti § 255 ods. 2 CSP- pozn. súdu). Predmetný

judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nebol prekonaný neskorším judikátom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, prípadne stanoviskom príslušného kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
alebo rozhodnutím veľkého senátu príslušného kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, preto
je tento judikát najvyššieho súdu s celou svojou autoritou ipso facto naďalej záväzný. Aktuálnosť
predmetného judikátu potvrdil Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení z 27. júla 2023, sp. zn.

3Obdo/54/2022, ktorý sa k judikátu R 34/2005 prihlásil a zvýraznil,
že procesný neúspech v príslušenstve pohľadávky má vplyv na pomer úspechu strany vo veci, a teda
aj od rozhodnutia o príslušenstve pohľadávky závisí výrok o nároku
na náhradu trov konania.53. Uvedené zároveň zohľadnil aj Krajský súd v Bratislave vo svojom rozhodnutí, sp. zn. 2Cob/53/2024
zo dňa 30.09.2025, keď uviedol, že pri svojom rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádzal

z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky z 03.09.2015 vo veci II.ÚS 535/2015, v zmysle
ktorého úroky z omeškania žiadané za určité obdobie sú z hmotnoprávneho hľadiska predmetom
konania a nie je možné na ne neprihliadať z pohľadu úspechu a neúspechu strán sporu ako pohľadu
rozhodujúceho pre otázku náhrady trov konania.

54. Totožný právny záver zastáva nielen judikatúra, ale aj právna doktrína, pričom súd odkazuje na
komentár k Civilnému sporovému poriadku, v zmysle ktorého procesný úspech sa určuje vo vzťahu k
predmetusporuúspechom(t.j.víťazstvom)vspore.Plnýúspechvsporesazisťujeporovnanímžalobnej
žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Plný úspech v spore môže mať žalobca
aj žalovaný.
U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným

petitom, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej (v prípade žaloby na plnenie ide nielen o istinu, ale
aj o príslušenstvo), t. j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v celom rozsahu (k tomu viď aj BARICOVÁ, J., In:
ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S., BARICOVÁ, J., MESIARKINOVÁ, S., BAJÁNKOVÁ, J., TOMAŠOVIČ, M.
a kol. Civilný sporový poriadok. Praha: C. H. BECK, 2017, s. 925 - 926).

55. Pokiaľ teda ide o rozhodnutie o trovách konania, súd aplikoval ustanovenia § 255
ods. 1, 2 CSP, § 256 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP, nakoľko žalobca vzal žalobu späť v časti žalovanej
istiny z dôvodu úhrady dlžnej sumy žalovaným po začatí konania. Vzhľadom na uvedené má súd za to,
že z procesného hľadiska zastavenie konania v tejto časti zavinil žalovaný. Vo zvyšku vznikla v zmysle
§ 255 ods. 1, 2 CSP žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania.

56. Žalobca mal vo veci úspech v časti žalovanej sumy vo výške 21.386,30 EUR (20.000,- EUR istina,
1.346,30 EUR úrok z omeškania a 40,- EUR náklady spojené s uplatnením pohľadávky). Uvedené
predstavuje približne 97,41 % žalovaného nároku. Neúspech žalobcu bol v časti sumy 569,59 EUR, ako
nepriznanej časti úrokov z omeškania, čo predstavuje približne 2,59 % žalovaného nároku, v ktorej časti

vznikla povinnosť žalobcu nahradiť trovy konania žalovanému. Vzhľadom na uvedené súd žalobcovi
podľa § 255 ods. 2 CSP priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 94,82 % (97,41 % úspech
žalobcu - 2,59 % neúspech žalobcu, resp. úspech žalovaného = 94,82 % celkový úspech žalobcu).
O výške trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP v lehote do 60 dní
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého smeruje, a to v potrebnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

V prípade, ak nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení

neskorších predpisov).