Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. január 2026

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 16P/56/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8725202754
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Soliarová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2026:8725202754.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, sudkyňa JUDr. Dagmar Soliarová, vo veci starostlivosti o mal. deti: A. B., nar.

XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, deti bytom ako matka, dieťa zastúpené Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Kežmarok pre toto konanie, deti rodičov: matka: D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom
E. XXXX/XX, F., a otec: G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. E. I. XXX, o zníženie výživného k mal. deťom,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh otca na zníženie výživného zamieta.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Tunajšiemu súdu bol doručený návrh otca na zníženie výživného k mal. deťom. Svoj návrh odôvodnil
tým, že je toho času nezamestnaný a nemá žiaden príjem. Žiadal, aby súd zmenil rozsudok tak, že
výživné na mal. Emu bude vo výške 100,- eur mesačne, na mal. C. vo výške 100,- eur mesačne a splátku
dlhu vo výške 50,- eur mesačne.

2. Zo správy kolízneho opatrovníka z informatívneho pohovoru rodičov vyplýva, že otec mal. detí
sa informatívneho stretnutia nezúčastnil, svoju neúčasť ospravedlnil tým, že poštu týkajúcu sa

informatívneho stretnutia rodičov si prevzal po termíne. Matka má mal. deti zverené do svojej
osobnej starostlivosti, otec v spoločnej domácnosti nežije, o deti neprejavuje záujem a finančne rodine
nepomáha. Matka žije spolu s mal. deťmi na adrese J. K. XX. Mal. Ema navštevuje Denné detské
sanatórium v Kežmarku, kde jej bol diagnostikovaný ľahký stupeň autizmu. Matka s mal. dieťaťom
navštevuje psychológa, psychiatra a neurológa. Maloletý C. je toho času v starostlivosti matky, ktorá je
na rodičovskej dovolenke. Od septembra aj on nastúpi do Denného detského sanatória v Kežmarku,
s čím bude mať matka zvýšené výdavky. Mesačne matka uhrádza za sanatórium 105,- eur, 50,- eur

stravná jednotka za mal. C., 35,- eur za mal. Emu, jednorázový poplatok na začiatok školského roka vo
výške 120,- eur, kde je zarátané školné a ZRPŠ. Mesačné náklady na bývanie hradí matky vo výške
180,- eur mesačne. Matka má prácu z domu, nakoľko zdravotný stav mal. Emy jej neumožňuje pracovať
inde. Jej príjem tvorí teda jej príjem z domu – pracuje ako SZČO v oblasti administratívy, zároveň je na
rodičovskej dovolenke s mal. deťmi. Otec výživné nehradí vo výške určenej v súdnom rozhodnutí. Matka
s návrhom otca na zníženie výživného nesúhlasí. Uviedla, že pomery na strane mal. detí sa nezmenili
a ich potreby sú stále rovnaké. Matka ďalej uviedla, že z otcovej strany pretrvávajú vyhrážky a slovné

napádanievočijejosobe,pričomnastarostlivosťomal.detijesama.Otecsasdeťminestretáva,nijakým
spôsobom im nepomáha ani neprispieva na ich potreby, hoci osobne tvrdí, že pracuje, vykonáva prácu
bez pracovnej zmluvy. Matka zabezpečuje o mal. deti každodennú starostlivosť, vrátane ich zdravotneja morálnej výchovy. Na základe uvedeného matka žiadala, aby sú ponechal výživné v stanovenej výške
300,- eur mesačne na obe deti.
3. Otcovi aj matke bola zaslaná žiadosť o predloženie dokladov o príjme. V prípade ich nezamestnanosti

mali uviesť, či sú vedení na ÚPSVaR, ak áno odkedy, či poberajú podporu v nezamestnanosti, resp.
dávku v hmotnej núdzi a v akej výške.

4. Otec podaním doručeným súdu dňa 30.09.2025 oznámil, že je nezamestnaný, dávku v hmotnej núdzi
nepoberá a nie je vedený na ÚPSVaR. Nemá ani živnosť. Uviedol, že mesačne hradí exekúciu vo výške

50,- eur.

5. Podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni SR mal súd za preukázané, že navrhovateľ – otec mal. detí, toho
času nemá žiadneho zamestnávateľa a taktiež mu nie sú vyplávané žiadne dávky.

6. Z pripojeného spisu vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 16P/14/2024 mal súd za preukázané,

že otec bol podľa jeho vyjadrenia zo dňa 24.01.2025 už vtedy nezamestnaný. Uviedol, že od roku 2014
do roku 2023 pracoval na živnosť ako pilčík. Odvtedy je nezamestnaný. Prácu si hľadá, živia ho rodičia.
Sám uviedol, že je zdravý a vo vykonávaní práce mu nič nebráni. Výživné bolo určené rozsudkom č. k.
16P/141/2024-52 zo dňa 14.03.2025, kedy súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej súd zveril
mal. deti do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal výživným na mal. A. vo výške 140,- eur mesačne

a na mal. C. vo výške 140,. eur mesačne a zaviazal otca uhradiť zaostalé výživné vo výške 2.800,- eur
v 100,- eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným.

7. Otec mal. dieťaťa sa na pojednávanie nedostavil. Predvolanie na pojednávanie má súd riadne
vykázané. Svoju neúčasť otec nijakým spôsobom neospravedlnil. Na základe uvedených skutočností

súd v súlade s § 180 CSP v spojení s § 2 CMOP pojednával v neprítomnosti otca.

8. Matka na pojednávaní uviedla, že s návrhom otca na zníženie výživného nesúhlasí. Čo sa týka
pomerov na strane mal. detí, mal. A. aj mal. C. navštevujú denné detské sanatórium v Kežmarku. Matka
uviedla, že na mal. Emu hradí v škôlke 120,- eur mesačne a na mal. Filipa 150,- eur mesačne. Uviedla,

že má výdavky na benzín, nakoľko mal. Ema nezvládne chodiť pešo, treba ju do škôlky voziť. S mal. A.
navštevuje detského psychiatra. Liečbu zatiaľ nemá, boli jej doporučené vitamíny, za ktoré matky hradí
približne 20,- eur mesačne. Zdravotný stav u oboch detí primeraný, okrem autizmu mal. A.. Majú bežné
detskéochorenia.Matkauviedla,žemávýdavkysošatstvomaobuvoupremal.deti,nákladynabývanie.
Mal. Ema bude mať v rámci škôlky plavecký výcvik, za ktorý bude matka hradiť okolo 100,- eur. Matka

ďalej uviedla, že je na predĺženej materskej dovolenke. Poberá rodičovský príspevok vo výške 333,- eur
mesačne, prídavky na deti vo výške 120,- eur mesačne, náhradné výživné vo výške 280,- eur mesačne.
Okrem toho si privyrába na živnosť a vie si zarobiť okolo 200,- eur mesačne. Za mestský nájomný byt
hradí matka 109,- eur mesačne a inkasné poplatky za elektrinu a plyn predstavujú 40,- eur mesačne.

9. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že s návrhom otca nesúhlasí, nakoľko nie je v záujme
mal. detí.

10. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

11. Podľa ods. 2 cit. ust., obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
12. Podľa ods. 3 cit. ust., každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného

minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

13. Podľa ods. 4 cit. ust., pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

14. Podľa ods. 5 cit. ust., výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

16. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

17.Podľa§78ods.3Zákonaorodineprizmenepomerovsavždyprihliadnenavývojživotnýchnákladov.
18. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti
v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom

predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov či už na strane dieťaťa alebo na
strane povinného rodiča. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým spojený nárast
nevyhnutných nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy vyššieho stupňa,
podstatné zvýšenie či zníženie pravidelného príjmu jedného z rodičov.

19. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť
zmenu výživného. Len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti keď sa
závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia
predchádzajúceho rozsudku. Výživné má zabezpečiť také materiálne podmienky pre telesný a duševný
vývoj dieťaťa, v akých by sa dieťa nachádzalo keby žilo v harmonickej spoločnej domácnosti svojich

rodičov. Výživné pre dieťa má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

20. V každom rozhodnutí o zmene pomerov je potrebné prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov.
Treba odlišovať objektívnu okolnosť vývoja životných nákladov, ktorá zasahuje ako oprávneného tak
aj povinného a ktorá je prirodzeným nárastom cien, životných nákladov od subjektívneho zvýšenia

životných nákladov z určitých dôvodov, ktoré samé o sebe môžu byť relevantnou zmenou pomerov.

21. V zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine súd okrem iných kritérií na strane povinného
skúma aj jeho majetkové pomery. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť
výživné súd neprihliada len na skutočné faktické príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia

rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, tzn. príjmov, ktoré povinný mohol mať vzhľadom
na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, dopyt na
trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané
majetkové riziká zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až
k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd

prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne
bez zavinenia povinného. Obdobné negatívne dopady na možnosť platiť výživné aké má konanie
povinného, ktorým sa sám bez vážneho dôvodu (nie v dôsledku objektívnych príčin ním nezavinených)
vzdal doterajšieho výhodnejšieho zamestnania (s vyšším príjmom) a zamenil ho za zamestnanie menej
výhodné kde dosahuje nižší príjem. Aj v takom prípade je na mieste uplatnenie princípu potencionality

príjmov. Skutočnosť, že takýmto konaním sa povinný vzdal objektívnej možnosti platiť výživné, nemôže
byť na úkor oprávneného.

22. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že pomery na strane otca sa od posledného
rozhodnutia č. k. 16P/141/2024-52 zo dňa 14.03.2025, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu, nijako

nezmenili. Už v čase uzatvárania rodičovskej dohody bol otec nezamestnaný, nepoberal žiadne dávky
a nebol vedený na ÚPSVaR. Otec mal. deti nenavštevuje, výživné určené rozhodnutím tunajšieho súdu
nehradí v dohodnutej výške. Matka je toho času na rodičovskej dovolenke, pracuje z domu nakoľko
zdravotný stav mal. Emy jej nedovoľuje vykonávať inú prácu. Mal. Ema trpí autizmom, matka s ňou
navštevuje detského psychológa, psychiatra a neurológa. Obe deti navštevujú Denné detské sanatórium

v Kežmarku. Na mal. Emu hradí matka 125,- eur mesačne a na mal. Filipa hradí 150,- eur mesačne.
Matka býva spolu s mal. deťmi v nájomnom mestskom byte, za ktorý hradí mesačne 109,- eur a za
inkasné poplatky elektrinu a plyn hradí 40,- eur mesačne. Matkin príjem tvorí rodičovský príspevok vovýške 333,- eur, prídavky na deti vo výške 120,- eur mesačne, náhradné výživné vo výške 280,- eur
mesačne a privyrába si na živnosť kde dosahuje príjem okolo 200,- eur mesačne.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného je
nedôvodný, nakoľko otec v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine nepreukázal u neho zmenu pomerov,
na základe ktorých možno meniť súdne rozhodnutie. Súd má za to, že je jednoznačne v možnostiach
a schopnostiach otca aj po zdravotnej stránke vykonávať prácu pilčíka, ktorá bola jeho zdrojom príjmu
ja v minulosti. Táto práca je naďalej žiadaná, čo vyplýva aj z rôznych pracovných portálov uvedených na

burze práce a kde tento príjem predstavuje minimálne sumu 1.000,- eur mesačne. Súd preto nevzhliadol
dôvod pre zmenu rozhodnutia o zníženie výživného a návrh otca zamietol. Navyše posledné rozhodnutie
súdu pod sp. zn. 16P/141/2024-52 bolo zo dňa 14.3.2025, od posledného rozhodnutia neprešla doba
dlhšia ako jeden rok, na strane otca sa pomery nezmenili nijakým spôsobom preto návrh n zníženie
výživného súd pokladá za nedôvodný.

24. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia v 3
vyhotoveniach, a to prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.