Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 10, 2026

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 56Cb/19/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4126201894
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Marián Mokoš
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2026:4126201894.1

Uznesenie

Okresný súd Nitra samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci žalobcu: Export – Import s.r.o. so
sídlom Vlčkovce 94, 919 23 Vlčkovce, IČO: 51 747 227, zastúpeného Grman Legal s.r.o. so sídlom Ulica
Kollárova 561/27, 917 01 Trnava, IČO: 36 869 031, proti žalovanému: EGEA plus s.r.o. so sídlom Janka
Kráľa 1598/128, 949 01 Nitra, IČO: 46 678 514, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh zamieta.

II. Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1./ Žalobca sa podaným návrhom označeným ako návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
domáhal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uloží povinnosť nenakladať
s nehnuteľnosťou zapísanou na LV č. XXXX v kat.úz. Senec, najmä ju neprevádzať, nezaťažovať, ani
inak právne nedisponovať s ňou a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Svoj návrh

odôvodnil tým, že medzi sporovými stranami prebieha súdne konanie o zaplatenie peňažnej pohľadávky
vo výške 9 068,29 eura s príslušenstvom, ktoré bolo iniciované ako upomínacie konanie pred Okresným
súdom Banská Bystrica pod sp.zn. 5Up/16/2025, v ktorom bol vydaný platobný rozkaz a povinný proti
tomuto platobnému rozkazu podal odpor, ktorý je predmetom procesného posúdenia. Uplatnený nárok
žalobcu vyplýva z neuhradených faktúr č. FA029/2025 a FA034/2025, ktoré boli povinnému riadne
doručené a zaradené do jeho účtovníctva, ako aj uvedené v kontrolnom výkaze DPH, pričom existencia

pohľadávky je dostatočne osvedčená nielen zmluvou o obchodnom zastúpení a samotnými faktúrami,
ale aj skutočnosťou, že doručené faktúry povinný nerozporoval a riadne ich zaúčtoval do svojho
účtovníctva.Žalobcamádôvodnúobavu,žebezokamžitéhozásahusúdubyvprípadeúspechuvkonaní
mohlo dôjsť k ohrozeniu reálnej možnosti vymoženia priznanej pohľadávky, pričom žalovaný je výlučným
vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre kat.úz. Senec a to nebytového priestoru č. 10
nachádzajúcehosanaprízemípolyfunkčnéhodomuHELIOSII,vchodč.6sospoluvlastníckympodielom

1/1, čo predstavuje jediný žalobcovi známy hodnotný majetok povinného objektívne spôsobilý slúžiť na
uspokojenie prípadne súdom priznanej pohľadávky. Žalobca má informácie, že žalovaný aktívne ponúka
predmetnú nehnuteľnosť na predaj prostredníctvom realitnej kancelárie a to za kúpnu cenu približne
329000eurazároveňjenehnuteľnosťzaťaženázáložnýmprávomvprospechúverovejbankyvhodnote
približne 200 000 eur v dôsledku čoho by čistý výnos povinného z prípadného predaja predstavoval
len približne 120 000 eur. Navrhované neodkladné opatrenie je primerané sledovanému účelu, keďže

žalovanémunebránivužívanínehnuteľnostianivjehopodnikateľskejčinnostiapredstavujelendočasné
obmedzenie dispozičného práva k nehnuteľnosti na nevyhnutný čas do rozhodnutia vo veci samej.

2./ Žalobca k svojmu návrhu pripojil platobný rozkaz sp.zn. 5Up/16/2026 zo dňa 19.01.2026 vydaný OS
Banská Bystrica v upomínacom konaní, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 9 068,29
eura s príslušenstvom. Zároveň predložil výpis z LV č. XXXX pre kat.úz. Senec, z ktorého vyplýva, že

žalovaný je výlučným vlastníkom nebytového priestoru č. 10 vo vchode 6 na prízemí polyfunkčného
domu – HELIOS II súp. č. XXXX a vlastníkom podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniachdomu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku v rozsahu 14722/589436 na základe kúpnej zmluvy
V2874/2024, pričom na uvedenú nehnuteľnosť je zriadené záložné právo v prospech Československej
obchodnej banky na základe tej istej kúpnej zmluvy. Okrem toho žalobca doložil ponuku na predaj

obchodného priestoru v úplnom centre Senca s tým, že ide o obchodný priestor o výmere 147m2 na ul.
Lichnerovej bez bližšej špecifikácie s tým, že cena nehnuteľností je 329 000 eur.

Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku /zákon č. 160/2015 Z.z./, pred začatím konania,
počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa ods. 2 na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
Podľa ods. 3 neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno
dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa ods. 2 písm. c/ neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby nenakladala s určitými
vecami alebo právami a podľa písm. d/ aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa§343ods.1CSPzabezpečovacímopatrenímmôžesúdzriadiťzáložnéprávonaveciach,právach
alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je
obava, že exekúcie bude ohrozená.
Podľa ods. 2 záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení, záložné právo

vzniká zápisom do príslušného registra.
Podľa ods. 3 výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná
súdnym rozhodnutím.

3./ Tretia hlava tretej časti Civilného sporového poriadku predstavuje novú právnu úpravu neodkladných

opatrení, zabezpečovacích opatrení a iných opatrení súdu. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné
opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia
bude ohrozená. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak
sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

4./ Zabezpečovacie opatrenie upravuje Civilný sporový poriadok v ustanovení § 343 ods. 1,2,3. V
zmysle § 344 CSP sa ustanovenia o neodkladných opatreniach primerane použijú aj pri nariadení
zabezpečovacieho opatrenia. Zákon vyjadruje vzťah dvoch základných opatrení súdu (neodkladného
a zabezpečovacieho), pričom prioritu má opatrenie zabezpečovacie, t. j. neodkladné opatrenie sa
uplatní subsidiárne. V prípade, že sa dajú vzťahy upraviť zabezpečovacím opatrením, má tento inštitút

prednosť pred nariadením neodkladného opatrenia. Inštitút neodkladného opatrenia je preto vo vzťahu
subsidiarity voči inštitútu zabezpečovacieho opatrenia. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je zriadiť
záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie
peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Tento inštitút neobmedzuje
dlžníka v nakladaní s majetkom ako neodkladné opatrenie. Pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia

môže dlžník majetok užívať, brať z neho úžitky, dokonca ho môže aj scudziť, avšak so záložným právom.

5./ Z obsahu spisu v tejto veci vyplýva, že žalobca sa neodkladným opatrením snaží zabezpečiť, aby
v prípade jeho úspechu v samotnom spore o zaplatenie pohľadávky 9 068,29 eur s príslušenstvom
mohla byť táto uspokojená z majetku žalovaného a preto navrhol uložiť žalovanému, aby nenakladal

s nehnuteľnosťou v jeho výlučnom vlastníctve zapísanou na LV č. XXXX pre kat.úz. Senec. Súd
vychádzajúc zo vzťahu subsidiarity neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia prijal záver, že
žalobca sa prednostne mal domáhať nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, pretože tento inštitút
primárne zabezpečuje žalobcom sledovaný cieľ zabezpečenia jeho pohľadávky pre obavu, že exekúcia
bude ohrozená. Zároveň umožňuje žalovanému, ktorý je podnikateľským subjektom, aby vykonával

svoju podnikateľskú činnosť bez toho, aby bol obmedzovaný v ďalšom podnikaní. Pri nariadení
zabezpečovacieho opatrenia, rovnako ako pri nariadení neodkladného opatrenia musí byť splnená
podmienka, že nevznikne zjavný nepomer medzi výškou pohľadávky, ktorá bude zabezpečená, ahodnotou veci, ktorá bude predmetom záložného práva (v prípade zabezpečovacieho opatrenia), alebo
s ktorou sa druhej strane zakazuje nakladať (v prípade neodkladného opatrenia).

6./ S poukazom na vyššie uvedené súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol,
nakoľko je nesporné, že žalobca sa v konaní vo veci samej domáha proti žalovanému zaplatenia
peňažnej pohľadávky, pričom zo zákona jednoznačne vyplýva, že v takomto prípade je potrebné na
zabezpečenie pohľadávky žalobcu použiť inštitút zabezpečovacieho opatrenia, ktorý má prednosť pred
neodkladným opatrením s poukazom na ustanovenie § 324 ods. 3 CSP. Účel, ktorý sledoval žalobca

podaním návrhu na neodkladné opatrenie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením a preto
nie je možné vo veci vydať neodkladné opatrenie tak, ako požadoval žalobca, pričom súd je viazaný
podaným návrhom a môže rozhodovať len o neodkladnom opatrení. Spôsobilým predmetom záložného
práva zriadeného zabezpečovacím opatrením môže byť konkrétna hnuteľná alebo nehnuteľná vec, byt
alebo nebytový priestor, ale aj spoluvlastnícky podiel. Spôsobilým predmetom záložného práva môže
byť obchodný podiel, cenné papiere a podobne. Z uvedeného vyplýva, že žalobca sa správne mal

domáhať nariadenia zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva na nebytový priestor č. 10
vo vchode 6 na prízemí polyfunkčného domu – HELIOS II v kat.úz. Senec zapísaného na LV č. XXXX
a v takom prípade by súd musel skúmať, či sú splnené predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, teda či existuje spôsobilý predmet záložného práva a či existuje obava z budúceho zmarenia
exekúcie. Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol, keďže

tentojevrozporesozákonnouúpravouuvedenouvtretejhlavetretejčastiCivilnéhosporovéhoporiadku,
ale zároveň považuje za potrebné zdôrazniť, že aj v prípade návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia musí navrhovateľ preukázať existenciu obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

7./ Žalobca síce svoje podanie označil ako návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ale

z celého jeho obsahu ako aj z petitu návrhu jednoznačne vyplýva, že sa domáhal nariadenia
neodkladného opatrenia a keďže súd každé podanie posudzuje podľa jeho obsahu (§ 124 ods. 1 CSP),
tak podanie žalobcu posudzoval ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a takto ho aj označil
v záhlaví tohto uznesenia.

8./ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému náhradu trov
konania nepriznal, i keď návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol v celom rozsahu zamietnutý,
avšak žalovanému v súvislosti s týmto konaním doposiaľ žiadne trovy nevznikli a to aj z dôvodu, že
uznesenie o zamietnutí návrhu sa žalovanému nedoručuje podľa § 331 ods. 1 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Nitra.