Rozsudok · Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov · Rozhodnutie

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 25Sas/15/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100733
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Linda Kovandová, LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100733.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Lindou Kovandovou, LL.M.,

v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, XXX XX E., proti
žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska 8, 812 67 Bratislava, IČO:
30 794 536, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava,
oddelenia peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Žilina, č. UPS/US7/
SSVRODPPKPC1/SOC/2024/7684 zo dňa 28.06.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenia peňažných príspevkov na
kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Žilina, č. UPS/US7/SSVRODPPKPC1/SOC/2024/7684 zo

dňa 28.06.2024 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom
rozsahu (100 %), v lehote 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré
bude vydané po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina č. ZA1/OPPKTZPaPC/PPnK/

SOC/2024/90063-5 zo dňa 28.02.2024 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) prvostupňový správny
orgán podľa § 22 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého
zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a podľa
prílohy č. 4 tohto zákona nevyhovel žiadosti podanej žalobkyňou a nepriznal jej peňažný príspevok na
osobnú asistenciu.

2. Podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia bol komplexný posudok č. ZA1/OPPnKTZPaPČ/

SOC/2024/90020-5 Ma, č. z. 2024/59536 zo dňa 22.02.2024, v ktorom bola žalobkyni stanovená
miera funkčnej poruchy 60 %, ale v oblasti kompenzácii jej nebol navrhnutý peňažný príspevok
na osobnú asistenciu. Z medicínskeho hľadiska sa u žalobkyne jedná o paraparézu dolných
končatín, LIS diskogénny s chronickou radikulopatiou, obojstrannú coxartrózu, obojstrannú gonartrózu
a polyneuropatiu dolných končatín. Chôdza žalobkyne je s oporou dvoch francúzskych bariel pár krokov
po domácnosti. Mimo bydliska je mobilita zabezpečovaná pomocou mechanického invalidného vozíka.

3. Prvostupňový orgán poukázal na to, že v zmysle § 20 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. účelom
osobnej asistencie je aktivizácia, podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím a podpora jej nezávislosti a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí,
vykonávanie pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít. Uviedol, že pri osobnompohovore v domácom prostredí žalobkyne dňa 30.01.2024 sa žalobkyňa vyjadrila, že je poberateľkou
starobného dôchodku. Prevažne sa zdržiava vo svojom domácom prostredí. Chodí na lekárske
vyšetrenia a na prechádzky 1 – 2x týždenne. Správny orgán skonštatoval, že v súčasnosti žalobkyňa

nespĺňa kritériá odkázanosti na osobnú asistenciu, preto nenavrhoval vo formách kompenzácie
sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia požadovaný peňažný príspevok na osobnú
asistenciu. Prvostupňový správny orgán uviedol aj to, že žalobkyňa sa vyjadrila, že v oblasti sebaobsluhy
potrebuje pomoc inej osoby pri kúpaní, obúvaní, čiastočne obliekaní, úkonoch osobnej hygieny, príprave
a podávaní stravy. Potrebuje pomoc inej osoby pri všetkých úkonoch starostlivosti o svoju domácnosť

- ako sú nákupy, upratovanie, varenie a všetky domáce práce. Stupeň odkázanosti na opatrovanie
inou fyzickou osobou bol stanovený ako stupeň č. V. Z uvedených dôvodov prvostupňový správny
orgán navrhuje sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia žalobkyne kompenzovať peňažným
príspevkom na opatrovanie, nakoľko jeho účelom je zabezpečiť pomoc fyzickej osobe s ťažkým
zdravotným postihnutím pri úkonoch sebaobsluhy, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a realizovaní
základných sociálnych aktivít.

4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietala
nedostatočné zistenie skutkového stavu veci, porušenie zásady súčinnosti s ňou ako účastníčkou
konania, poukazovala na ustanovenia § 32 ods. 1 a § 33 ods. 2 správneho poriadku, namietala
porušenie všeobecných zásad administratívneho konania a práv prináležiacich účastníkovi. Namietala,

žeadministratívnekonaniepredorgánomverejnejsprávyprebehlobeznej,nebolojejumožnenévyjadriť
sa k veci a predložiť argumenty alebo dôkazy a ovplyvniť tak konečné rozhodnutie. Namietala, že jej
žiadosť nebola schválená z dôvodu, že väčšinu času trávi prevažne doma, avšak išlo len o opis stavu
v danom časovom momente nepriaznivého zimného, februárového, obdobia, nie života žalobkyne.
Poukazovala na to, že bola lekárka a do svojich 86 rokov (august 2022) bola zamestnaná v neurologickej

ambulanciiaužívalasamostatneplnohodnotnýživot.Poukazovalanarozsiahleaktivity,ktorévykonávala
a uviedla, že plánuje v týchto aktivitách pokračovať, ale bez sprievodcu - osobného asistenta je to
nemožné. Osobná asistenciaby jej pomohla priniektorých samoobslužných činnostiach a pri opätovnom
začleňovaní sa do spoločnosti, nakoľko má veľa záujmov a záľub a preto je pre ňu vhodnejší inštitút
osobného asistenta a nie opatrovanie v domácom prostredí.

5. O odvolaní žalobkyne rozhodol žalovaný ako príslušný odvolací orgán rozhodnutím č. UPS/US7/
SSVRODPPKPC1/SOC/2024/7684 zo dňa 28.06.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že
odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie.

6. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolací orgán uviedol, že dňa 06.12.2023 podala žalobkyňa
žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku na osobnú asistenciu. Na základe lekárskeho posudku
zo dňa 03.01.2024 a na základe posudkového záveru zo dňa 30.01.2024 bol vypracovaný komplexný
posudok prvostupňovým správnym orgánom zo dňa 22.02.2024, podľa ktorého je miera funkčnej
poruchy žalobkyne 60 %, preto sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Miera

funkčnej poruchy bola stanovená v zmysle prílohy č. 3, časti V. 1. h/2) k zákonu č. 447/2008 Z. z.
opeňažnýchpríspevkochnakompenzáciuťažkéhozdravotnéhopostihnutia.Sociálnedôsledkyťažkého
zdravotného postihnutia žalobkyne neboli v uvedenom v komplexnom posudku navrhnuté kompenzovať
formou požadovaného peňažného príspevku na osobnú asistenciu, nakoľko nespĺňa legislatívne kritériá
odkázanosti na predmetný peňažný príspevok v zmysle zákona č. 447/2008 Z. z.. V nadväznosti na tento

komplexný posudok bolo vydané prvostupňové rozhodnutie. Nakoľko žalobkyňa podala proti tomuto
rozhodnutiu odvolanie v zákonom stanovenej lehote, žalovaný opätovne prehodnotil zdravotný stav
žalobkyne a posúdil jej odkázanosť na účely ňou požadovaného peňažného príspevku.

7. Posudková lekárka žalovaného opätovne z medicínskeho hľadiska vyhodnotila predložený spisový

materiál súvisiaci so zdravotným stavom žalobkyne a po komplexnom preskúmaní a vyhodnotení
medicínskych nálezov a správ vypracovala dňa 02.05.2024 lekársky posudok, z ktorého vyplýva,
že miera funkčnej poruchy žalobkyne je 60 % podľa prílohy č. 3, časti XII. A. 1. d) k zákonu č. 447/2008
Z. z., preto sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Z medicínskeho hľadiska
ide o poruchy chrbtice - dorzalgia - chronický iritačno-zánikový syndróm. Zároveň ide o polyneuropatiu

dolných končatín, obmedzenie pohyblivosti pravého bedrového kĺbu ťažkého stupňa a obmedzenie
funkcie pravého kolenného kĺbu ťažkého stupňa, avšak tieto ďalšie uvedené ochorenia nedosahujú
mieru funkčnej poruchy minimálne 50 %.8. Žalovaný poukázal na to, že určovanie miery funkčnej poruchy, posudzovanie zdravotného stavu
na účely kompenzácií a stanovenie termínu opätovného posúdenia zdravotného stavu na účely
zákona č. 447/2008 Z. z. je vo výlučnej kompetencii posudkových lekárov správnych orgánov,

ktorí pri posudzovaní zdravotného stavu a jednotlivých odkázaností vychádzajú z predložených
lekárskych nálezov, riadiac sa platnou legislatívou a nie sú viazaní návrhmi a odporúčaniami odborných
lekárov. Vychádzajúc z objektívnych zistení v rámci lekárskej posudkovej činnosti posudková lekárka
žalovaného v posudku zo dňa 02.05.2024 v záveroch k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby
s ťažkým zdravotným postihnutím uviedla, že žalobkyňa sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým

zdravotným postihnutím, avšak nie je v zmysle § 14 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. odkázaná na osobnú
asistenciu, lebo osobnou asistenciou sa nedosiahne účel stanovený v § 20 ods. 2 uvedeného zákona.
Z tohto dôvodu nemohol byť v komplexnom posudku žalovaného zo dňa 05.06.2024 požadovaný
peňažný príspevok na osobnú asistenciu navrhnutý.

9. Žalovaný poukazoval na ustanovenia § 20 ods. 1, ods. 2 a § 22 ods. 1 zákona č. 447/2008

Z. z. a upriamoval pozornosť na to, že hlavným cieľom osobnej asistencie je podpora pracovných,
vzdelávacích, občianskych alebo voľnočasových aktivít posudzovanej fyzickej osoby. Zabezpečenie
základných životných potrieb, resp. pomoc pri domácich prácach je len určitou nadstavbou, ale nie je
hlavným cieľom osobnej asistencie. V konkrétnej veci je oblasť sebaobsluhy odporučená kompenzovať
peňažným príspevkom na opatrovanie, nakoľko tak prvostupňový, ako aj druhostupňový, orgán štátnej

správy dospeli k zhodnému záveru, že žalobkyňa je v súčasnosti odkázaná na pomoc inej fyzickej
osoby pri väčšine základných životných úkonov a vhodnou formou kompenzácie, ktorú upravuje zákon
č. 447/2008 Z. z., je peňažný príspevok na opatrovanie. Žalovaný poukazoval aj na to, že v prípade,
ak fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím nemôžu potrebnú pomoc zabezpečiť rodinní
príslušníci alebo iná fyzická osoba, ktorá má v mieste bydliska účastníka konania trvalý alebo prechodný

pobyt, môže fyzická osoba, ktorej stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je najmenej II.,
požiadať orgán miestnej samosprávy o poskytnutie opatrovateľskej služby. Žalobkyňa je tiež odkázaná
na sprievodcu, nakoľko je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby pri zabezpečovaní pohybu a kontaktu
so spoločenským prostredím. Sprievodcu vykonáva fyzická osoba bez nároku na odmenu.

10. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobkyne žalovaný uviedol, že nezistil také porušenia správneho
poriadku ani zákona č. 447/2008 Z. z., ktoré by mali za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia
pre jeho nezákonnosť. Podľa žalovaného správny orgán konal vo veci žiadosti o poskytnutie peňažného
príspevku na osobnú asistenciu v súčinnosti so žalobkyňou, o čom svedčí záznam z vykonania sociálnej
posudkovej činnosti zo dňa 30.01.2024, ktorý žiadateľka vlastnoručne podpísala. Žalovaný poukázal

na § 53 ods. 1 a 2 zákona č. 447/2008 Z. z. s tým, že na konanie vo veciach kompenzácie sa
vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s odchýlkami uvedenými v § 53 ods. 2 zákona č.
447/2008Z.z..Žalovanýuvádzalajto,žesvojenávrhyapripomienkymôžeúčastníkkonaniasprávnemu
orgánu predkladať kedykoľvek v priebehu správneho konania a svoje požiadavky môže ústne navrhovať
počas vykonávania sociálnej posudkovej činnosti. Poukazoval aj na to, že pri rozhodovaní o navrhnutí

osobnej asistencie ako vhodnej formy kompenzácie sa správne orgány riadia princípmi, ktoré sú v tomto
konaní určujúce a to princípom odbornej príslušnosti, princípom fakultatívnosti a princípom plurality
foriem. Žalovaný uzavrel, že po posúdení veci má za to, že navrhnuté formy kompenzácie sú zvolené
správne a zákonne, že rozhodnutie prvostupňového orgánu bolo vydané v súlade s príslušnými platnými
právnymi predpismi a nenašiel dôvod pre jeho zmenu alebo zrušenie.

Správna žaloba, žalobné body

11. Včas podanou správnou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania napadnutého rozhodnutia

v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a navrhovala obe tieto rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť orgánu
verejnejsprávynižšiehostupňanaďalšiekonanieatozdôvodu,žerozhodnutievychádzaznesprávnych
a nedostačujúcich skutkových zistení na riadne posúdenie veci, z nesprávneho vyhodnotenia právneho
posúdenia, ako aj nedostatočného vyhodnotenia zdravotných a sociálnych dôsledkov zdravotného
postihnutia žalobkyne, pričom došlo k príliš formalistickému výkladu aplikovaných noriem v rozpore

s Ústavou Slovenskej republiky, Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím,
ako aj so správnym poriadkom a zákonom č. 447/2008 Z. z..12. V odôvodnení správnej žaloby žalobkyňa uviedla, že dňa 06.12.2023 podala na príslušnom úrade
žiadosť o priznanie peňažného príspevku na osobnú asistenciu pre ňu ako osobu s ťažkým zdravotným
postihnutím, pričom svoju žiadosť riadne odôvodnila a dokumentovala aj lekárskymi nálezmi odborných

lekárov - špecialistov. Dňa 31.01.2024 ju navštívili v domácom prostredí zamestnankyne úradu, ktoré
informovala, že má zdravotné problémy, ktoré ju postihli najmä prekonaním 3 x COVID, pomenovala
svoje v tej dobe aktuálne potreby, najmä pomoc pri domácich prácach, nakupovaní, sprevádzaní
a premiestňovaní sa na aktivity. Úrad vypracoval posudok zo dňa 22.02.2024, podľa ktorého miera
funkčnej poruchy žalobkyne je 60 %, teda je považovaná za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným

postihnutím, avšak prvostupňový orgán jej neodporučil ako formu kompenzácie sociálnych dôsledkov
ťažkého zdravotného postihnutia peňažný príspevok na osobnú asistenciu z dôvodu, že pri činnostiach
uvedených v prílohe č. 4 zákona č. 447/2008 Z. z. žalobkyňa nie je odkázaná na pomoc inej
osoby a tiež, že v súčasnosti nemá aktivity, ktoré by smerovali k spoločenskej integrácii. Stanovil,
že žalobkyňa je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a na sprievodcu
aodporučiljejpeňažnýpríspevoknakompenzáciuzvýšenýchvýdavkovnahygienuapeňažnýpríspevok

na opatrovanie. Proti rozhodnutiu žalobkyňa podala odvolanie a to aj z dôvodu, že nie všetko, o čom
hovorila s pracovníčkami úradu, bolo v správe povedané a zdôraznené.

13. Žalobkyňa poukazovala na to, že je slobodná, žije sama v dvojizbovom byte a po návrate
z nemocničného liečenia jej pomáhal F. G. H. z A.. Žalobkyňa uviedla, že nemá synovca tak ako sa

to uvádza v rozhodnutí. Pán H. s ňou nežije v spoločnej domácnosti, len jej asistoval v čase,
keď po návrate sa potrebovala zorientovať v nových podmienkach. Zamestnankyňa úradu žalobkyni
odporučila, aby s ním uzavrela zmluvu o výkone osobnej asistencie, ktorej vzor aj dostala a odporučila
jej s ohľadom na jej vtedajší stav uviesť rozsah cca 10 hodín denne osobnej asistencie. Žalobkyňa
uviedla, že zmluvu s pánom H. uzavreli na dobu neurčitú dňa 03.12.2023 a táto je stále platná, aj keď jej

nebolschválenýpeňažnýpríspevok.Žalobkyňauvádzala,ženazákladetejtozmluvydoručovalanaúrad
práce, sociálnych vecí a rodiny výkazy o počte hodín vykonanej osobnej asistencie, ako aj potvrdenia
o vyplatených odmenách asistentovi, neskôr jej bolo oznámené, že tieto výkazy nie je potrebné
doručovať priebežne, po ukončení kalendárneho mesiaca, ale až po priznaní peňažného príspevku.
Žalobkyňauviedla,žemenovanýasistentjejdodnespomáhavykonávaťtakéčinnosti,ktorézabezpečujú

jej plnohodnotný život a aj napriek pokročilému veku, aby neboli prerušené a sťažované jej doterajšie
spoločenské a sociálne aktivity. Toto všetko však obnáša finančné nároky, ktoré už z dôchodku vykrýva
s problémami.

14. Ďalej žalobkyňa uviedla, že je lekárka a do septembra 2022, kedy nastúpila na PN, pracovala

v neurologickej ambulancii a užívala samostatne plnohodnotný život. Vlastní osobné auto, s ktorým
dovtedy jazdievala, oddychovala na záhradke, chodila do spoločnosti, na kultúrne podujatia a pravidelne
navštevovala bohoslužby v E. a v rodnej obci D. I.. Je v neustálom kontakte s bývalými odbornými
zdravotnými kolegami, ako aj s bývalými pacientmi, v máji 2024 sa ako bývalá primárka neurologického
oddelenia FN v Žiline podieľala na príprave výročia založenia oddelenia najmä na príprave písomnej

a fotografickej dokumentácie, spolupracuje s MVO Konzultačné a informačné centrum EDUKOS, ktorej
pomáha pri riešení jej sociálno-administratívnych problémov. Aby mohla aktívne využívať aj služby
internetu, požičali jej a zaučili pracovať s programom MS OFFICE. To, čo pred covidom vykonávala
sama, dnes vykonáva za pomoci svojho asistenta, na ktorého si už zvykla, je pre ňu nenahraditeľný.
Stále študuje odbornú literatúru, pravidelne odoberá odborné časopisy z oblasti neurológie, asistent jej

pomáha pri vyhľadávaní odbornej literatúry, textov a materiálov na počítači, pomáha jej s odbornejšími
PC úkonmi a podobne. Má cennú knižnicu odbornej a umeleckej literatúry, ktorú triedi a pripravuje
na odovzdanie po komunikácii s Maticou slovenskou a okresnými knižnicami v Martine a v Dolnom
Kubíne. V minulosti pomáhala ako zdravotný asistent pri kultúrnych, spoločenských, športových akciách,
tiež v cirkevnom zbore v Žiline, ale najmä v rodnej obci D. I.. Napriek tomu, že musela túto činnosť

obmedziť, neprerušila s nimi kontakty. V D. I. má starý rodičovský dom s malou záhradkou, ktorú
so svojím asistentom pravidelne navštevuje a pri tejto príležitosti sa zapája aj do prípravy nielen
cirkevných, ale aj občianskych aktivít. Presun do D. I., sprevádzanie na kultúrne aktivity, cirkevné
bohoslužby, či pomoc pri vyššie uvedených odborných činnostiach sú bez asistenta nepredstaviteľné
a nenahradí to žiadna opatrovateľka, nehovoriac o tom, že zabezpečiť služby vo večerných,

či neskorších popoludňajších hodinách je aj podľa vyjadrenia sociálneho odboru Mesta Žilina reálne
nemožné. V novembri 2023 sa žalobkyňa vrátila do domáceho liečenia z nemocnice s nádejou,
že naďalej bude viesť plnohodnotný život. Aj z lekárskeho posudku je zrejmé, že zdravotné obmedzeniavyžadujú časté návštevy lekárov, ambulancií, lekární, rehabilitačných pracovísk, čo tiež nedokáže
bez pomoci absolvovať.

15.Žalobkyňapoukazovalanaustanovenia§14ods.3a§20ods.2zákonač.447/2008Z.z.auvádzala,
že osobnú asistenciu nie je možné podmieňovať vekom. Má za to, že boli porušené všeobecné
zásady administratívneho konania a jej práva, nakoľko administratívne konanie pred orgánom verejnej
správy prebehlo bez nej, nebolo jej umožnené vyjadriť sa k veci a predložiť argumenty alebo dôkazy
v zmysle § 3 ods. 2, § 32 ods. 1 a najmä § 33 ods. 2 správneho poriadku. Druhostupňový správny

orgán preskúmal odvolanie žalobkyne, vydal nový lekársky posudok zo dňa 05.06.2024, ktorý naďalej
potvrdzuje, že miera funkčnej poruchy žalobkyne je 60 % podľa prílohy č. 3 časti XII. A. 1. d) k zákonu č.
447/2008 Z. z.. Následne bolo vydané rozhodnutie žalovaného. Žalobkyňa nevie, kde pri posudzovaní
žiadosti nastal problém, ale ona sa naozaj obáva budúcnosti, ktorú bez osobnej asistencie nevie
a nedokáže plnohodnotne prežívať. Má za to, že postupom a rozhodnutím orgánu verejnej správy boli
porušené jej práva garantované Ústavou Slovenskej republiky a tiež Dohovorom OSN o právach osôb

so zdravotným postihnutím a to najmä právo na súdnu a inú právnu ochranu, v ktorom je subsumované
aj právo na zákonný postup orgánu verejnej správy a právo na nezávislý spôsob života a začlenenie
do spoločnosti zaručené v článku 19 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím.

Vyjadrenie žalovaného k žalobe

16. Žalovaný v jeho vyjadrení k správnej žalobe žiadal, aby správny súd správnu žalobu ako
nedôvodnú v celom rozsahu zamietol, nakoľko napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne a
závisiace výlučne od posúdenia zdravotného stavu fyzickej osoby a posúdenia príslušnej odkázanosti

posudkovým lekárom správneho orgánu a následne sociálnym pracovníkom správneho orgánu.
V prípade, ak by žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť trovy konania, žiadal o lehotu na úhradu trov
konania30dníodnadobudnutiaprávoplatnostiuzneseniaotrováchkonania.Žalovanývýslovneuviedol,
že žiada, aby Správny súd v Banskej Bystrici v predmetnej veci nariadil ústne pojednávanie.

17. Žalovaný zhrnul priebeh administratívneho konania, poukázal na to, že na základe všetkých
objektívnych zistení bol v odvolacom konaní vypracovaný nový lekársky posudok zo dňa 02.05.2024,
podľa ktorého miera funkčnej poruchy žalobkyne je 60 % podľa prílohy č. 3 časti XII A. bodu 1
písmena d) k zákonu č. 447/2008 Z. z., preto sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným
postihnutím. Z medicínskeho hľadiska sa jedná o poruchy chrbtice - dorzalgia - chronický iritačne-

zánikový syndróm. Zároveň ide o polyneuropatiu dolných končatín, obmedzenie pohyblivosti pravého
bedrového kĺbu ťažkého stupňa a obmedzenie funkcie pravého kolenného kĺbu ťažkého stupňa.
Avšak tieto ďalšie uvedené ochorenia nedosahujú mieru funkčnej poruchy minimálne 50 %. Podľa
názoru žalovaného posudková lekárka sa vysporiadala so všetkými predloženými listinnými dôkazmi
medicínskeho charakteru, ktoré boli predložené a vykonala ich hodnotenie v súlade s platnými právnymi

predpismi. Žalovaný zdôrazňoval, že určovanie miery funkčnej poruchy a posudzovanie zdravotného
stavu na účely kompenzácií patrí do výlučnej kompetencie posudkových lekárov správnych orgánov,
ktorí nie sú viazaní návrhmi a odporúčaniami obvodných lekárov, odborných lekárov a psychológov.
Pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár vychádza, s určitými výnimkami v zmysle
platnej legislatívy, z aktuálneho výpisu z lekárskeho nálezu na účely kompenzácie, na účely preukazu

a na účely parkovacieho preukazu (príloha č. 1 k zákonu č. 447/2008 Z. z.), resp. z ďalších predložených
odborných lekárskych nálezov, vyšetrení a správ. Žalovaný poukazoval na § 11 ods. 4 zákona č.
447/2008 Z. z. a konštatoval, že v rámci odvolacieho konania žalobkyňa nedoručila žiadne lekárske
vyšetrenia. Žalovaný tiež poukazoval na § 11 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z. a uviedol, že v konkrétnom
prípade posudková lekárka žalovaného vykonala posúdenie zdravotného stavu bez prítomnosti

žalobkyne, nakoľko nemala pochybnosti o správnosti diagnostického záveru predložených odborných
lekárskych nálezoch, vyšetreniach, správach a nebolo potrebné overiť ich objektívnosť alebo úplnosť
a zároveň nebolo zo strany žalobkyne požiadané o osobné posúdenie jej zdravotného stavu. Uvedený
postup však nemá vplyv na kvalitu vykonávania lekárskej posudkovej činnosti, nakoľko predmetom
tejto činnosti primárne nie je vyšetrovať a diagnostikovať fyzické osoby, ale vykonať hodnotenie ich

zdravotného stavu na základe predložených odborných lekárskych nálezov v súlade s aktuálne platnými
právnymi predpismi.18. Žalovaný argumentoval, že v rámci odvolacieho konania vyhodnotil všetky predložené lekárske
nálezy, odborné lekárske vyšetrenia a správy, to znamená, že v správnom konaní dostatočne
zistil skutkový stav veci. Žalovaný vymenoval, ktoré lekárske nálezy a odborné lekárske vyšetrenia

a správy boli podkladom pre vydanie lekárskeho posudku. Uviedol, že v záveroch k jednotlivým
druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím posudková lekárka žalovaného
konštatovala, že žalobkyňa nespĺňa legislatívne podmienky odkázanosti na osobnú asistenciu podľa
§ 14 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z., pretože osobnou asistenciou sa nedosiahne účel ustanovený v §
20 ods. 2 uvedeného zákona. Žalovaný citoval zo záverov posudkovej lekárky, že mobilita žalobkyne je

výrazne sťažená, chôdza 4-bodovom chodítku s doprovodom 1 osoby alebo na mechanickom vozíku,
je bez výraznejších porúch v oblasti orientácie a komunikácie, nie je odkázaná na osobnú asistenciu,
lebo nie je splnený účel osobnej asistencie.

19. Žalovaný ďalej uviedol, že prieskumom administratívneho spisu bolo zistené, že 30.01.2024 bola
vykonaná so žalobkyňou dvoma odbornými pracovníčkami prvostupňového správneho orgánu sociálna

posudková činnosť, z ktorej bol vyhotovený posudkový záver, ktorý žalobkyňa vlastnoručne podpísala
a ktorý bol použitý ako ďalší dôkaz a podklad pre vyhotovenie komplexného posudku žalovaného.
Žalovaný uviedol aj to, že bežným postupom správnych orgánov je, že telefonicky predvolávajú
účastníkovkonanianakonkrétnydeňapresnúhodinunaosobnýpohovorzaúčelomvykonaniasociálnej
posudkovej činnosti, ale žalobkyňa sa v rámci telefonického rozhovoru odmietla osobne dostaviť

na uvedený osobný pohovor s tým, že požiadala o návštevu v jej domácnosti, nakoľko je ťažko mobilná
a prakticky okrem návštev zdravotných zariadení nikde nechodí. Návšteva v domácnosti bola preto dňa
30.01.2024 vykonaná dvoma sociálnymi posudkovými pracovníčkami, pričom do posudkového záveru
žalobkyňa uviedla, že osobnú asistenciu žiada pri nákupoch, upratovaní a domácich prácach. Pomoc
pri uvedených úkonoch jej zabezpečuje F. G. H.. Čo sa týka integračných aktivít, žalobkyňa uviedla,

že chodí prakticky len na vychádzky (t. č. v zime len príležitostne), inak 1 až 2 krát týždenne. Podľa
jej vyjadrenia absolvuje hlavne lekárske vyšetrenia. Žalovaný zdôrazňoval, že lekárske vyšetrenia
a zabezpečovanie prepravy na ne v zmysle platného zákona č. 447/2008 Z. z. nepatrí medzi integračné
aktivity, uvedené zabezpečuje rezort zdravotníctva poskytovaním sanitných vozidiel.

20. Žalovaný poukazoval na to, že hlavným cieľom osobnej asistencie je podpora pracovných,
vzdelávacích, občianskych alebo voľnočasových aktivít posudzovanej fyzickej osoby. Zabezpečenie
základných životných potrieb, resp. pomoc pri domácich prácach je len určitou nadstavbou, ale nie
je hlavným cieľom osobnej asistencie. Žalovaný teda poukazoval na to, že medzi výsledkami
zistení sociálno-posudkovou činnosťou zo dňa 30.01.2024 (posudkový záver) a tvrdeniami žalobkyne

v odvolaní a následnej žalobe je vážna diskrepancia, týkajúca sa rôznorodosti a početnosti integračných
aktivítžalobkyne.Žalovanýzdôraznil,ževkontextestvrdeniamižalobkynetýkajúcimisajejintegračných
aktivít, ktorých rôznorodosť a početnosť uviedla až v odvolaní ako i v následnej žalobe, má za to,
že zo strany žalobkyne sa jedná o nevierohodné a účelové tvrdenia, cieľom ktorých je získanie
výhody v podobe priznania predmetného peňažného príspevku na osobnú asistenciu. Na základe

platnej legislatívy a záverov uvedených v druhostupňovom lekárskom posudku vyššie uvedených
skutočností tak žalovaný vydal komplexný posudok zo dňa 05.06.2024, v ktorom sociálne dôsledky
ťažkého zdravotného postihnutia nenavrhol žalobkyni kompenzovať peňažným príspevkom na osobnú
asistenciu.

21. Žalovaný dal do pozornosti, že v konkrétnom prípade bolo navrhnuté žalobkyni oblasť sebaobsluhy
kompenzovať peňažným príspevkom na opatrovanie, na čom sa zhodli obaja posudkoví lekári,
nakoľko pri väčšine základných životných úkonov je žalobkyňa v súčasnosti odkázaná na pomoc
inej fyzickej osoby a preto vhodnou formou kompenzácie je peňažný príspevok na opatrovanie.
V prípade, že potrebnú pomoc nemôžu zabezpečiť rodinní príslušníci alebo iná fyzická osoba, ktorá

má v mieste bydliska žalobkyne trvalý alebo prechodný pobyt, je možné požiadať orgán miestnej
samosprávy o poskytnutie opatrovateľskej služby. Žalovaný poukázal aj na to, že žalobkyňa je odkázaná
na sprievodcu, nakoľko je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby pri zabezpečovaní pohybu a kontaktu
so spoločenským prostredím, pričom sprievodcu vykonáva fyzická osoba bez nároku na odmenu.

22. Vo vzťahu k námietkam žalobkyne žalovaný uviedol, že nezistil také porušenia zákona č. 447/2008
Z. z. ani správneho poriadku, ktoré by mali za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Podľa žalovaného prvostupňový správny orgán konal vo veci žiadosti žalobkyne v súčinnosti s ňou
ako účastníčkou konania, o čom svedčí aj záznam z vykonania sociálnej posudkovej činnosti zo dňa30.01.2024. Žalovaný poukazoval na to, že § 33 ods. 2 správneho poriadku sa na konanie vo
veciach kompenzácie nevzťahuje. Svoje návrhy a pripomienky môže účastník konania správnemu
orgánu predkladať kedykoľvek v priebehu správneho konania a svoje požiadavky ústne navrhovať

počas vykonávania svojej sociálnej posudkovej činnosti. Žalovaný poukazoval na princípy, ktoré
sú určujúce pri rozhodovaní o navrhnutí osobnej asistencie ako vhodnej formy kompenzácie a to
princíp podpornej príslušnosti, princíp fakultatívnosti a princíp plurality foriem. V súvislosti s princípom
plurality foriem žalovaný uviedol, že nie je namieste argumentácia žalobkyne, že pri peňažnom
príspevku na opatrovanie by bola zákonite izolovaná len v domácom prostredí. Žalovaný zdôrazňoval,

že v konkrétnom prípade by najvhodnejšou formou zabezpečenia starostlivosti bolo poskytovanie
opatrovateľskej služby osobou, ktorá musí disponovať príslušným opatrovateľským kurzom a odporúča
žalobkyni, aby sa o tejto možnosti informovala v orgáne miestnej samosprávy.

23. Námietky žalobkyne ohľadom nesprávneho a nekomplexného zhodnotenia zdravotného stavu
posudkovou lekárkou žalovaného uvádzané v správnej žalobe, považuje žalovaný za neopodstatnené,

pretože posudková lekárka vykonala posúdenie aktuálneho zdravotného stavu žalobkyne, vyhodnotila
všetky predložené lekárske nálezy, odborné vyšetrenia a správy, ktoré sa nachádzajú v spisovej
dokumentácii správnych orgánov, pričom vychádzala z dostupných časovo najaktuálnejších lekárskych
nálezov, vyšetrení a správ, ktoré žalovaný opakovane vymenoval. Zhrnul, že pri posúdení zdravotného
stavužalobkynetedanedošlokopomenutiužiadnychdôkazov.Podľažalovanéhovšetkylekárskenálezy

a správy boli zhodnotené jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti a posudková lekárka zobrala komplexne
do úvahy vplyv ochorení žalobkyne na jednotlivé konkrétne činnosti vyplývajúce z prílohy č. 4 zákona č.
447/2008 Z. z. a to vo väzbe na § 20 ods. 2 uvedeného zákona, ktorý deklaruje účel osobnej asistencie.
Opakovane žalovaný zdôraznil, že podľa záverov posudkovej lekárky žalovaného žalobkyňa nespĺňa
legislatívne podmienky odkázanosti na osobnú asistenciu v zmysle § 14 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z.,

nakoľko osobnou asistenciou sa u žalobkyne nedosiahne účel osobnej asistencie.

24. Vo vzťahu k lekárskym správam, ktoré žalobkyňa predložila v prílohe svojej správnej žaloby,
žalovaný uviedol, že prepúšťacia správa zo špecializovaného ústavu Marína, š.p., Kováčová – Kúpele
zo dňa 15.11.2023 bola súčasťou administratívneho spisu a teda bola predmetom posudzovania v rámci

prvostupňového aj druhostupňového konania. Zostávajúce dve lekárske správy priložené k žalobe
a to lekárska prepúšťacia správa z neurologického oddelenia FNsP Žilina z 13.03.2023 a lekárska
prepúšťacia správa z Národného rehabilitačného centra Kováčová zo 14.07.2023 neboli obsiahnuté
v administratívnom spise žalobkyne a teda neboli predmetom posudzovania v rámci prvostupňového
ani druhostupňového konania, nakoľko neboli žalobkyňou doložené do administratívneho spisu.

Žalovaný podotkol, že je len na rozhodnutí účastníka konania, ktoré lekárske správy v správnom konaní
predloží.

25. Žalovaný poukázal na to, že posudzovanie zdravotného stavu - určovanie miery funkčnej poruchy
a posudzovanie odkázanosti na osobnú asistenciu, prináleží výlučne posudkovým lekárom, ktorí nie

sú viazaní návrhmi a odporúčaniami odborných lekárov, poprípade psychológov a ani nie sú viazaní
návrhmi žiadateľa o peňažný príspevok. V tomto smere poukazoval na rozsudok Krajského súdu
v Žiline sp. zn. 26Sa/15/2019 zo 06.10.2021 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
9Sžso/63/2016 z 29.11.2017.

26. K námietke žalobkyne o tom, že správnymi orgánmi nebolo riadne vykonané dokazovanie
v predmetnej veci, žalovaný uviedol, že v zmysle § 32 ods. 2 správneho poriadku rozsah a spôsob
zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán a námietku žalobkyne vyhodnotil
ako neopodstatnenú. Poukazoval na to, že vo veciach kompenzácie platí zásada uplatňovania
individuálneho prístupu k potrebám posudzovaných osôb, k vyhodnocovaniu bariér a potrieb, k ich

uspokojovaniu návrhom foriem podpory a pomoci. Žalovaný má za to, že pri svojej rozhodovacej
činnosti v predmetnej veci vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci a preto námietky žalobkyne
ohľadom nedostatočne zisteného skutkového stavu veci považuje za neopodstatnené. Rovnako
za neopodstatnenú považuje aj námietku žalobkyne o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia
pre nedostatok dôvodov, je toho názoru, že v napadnutom rozhodnutí a v lekárskom posudku,

komplexnom posudku, ktoré sú jeho podkladom, dôsledne, logicky a zrozumiteľne odôvodnil svoj záver.

27.KnámietkamžalobkyneohľadomporušeniajejprávgarantovanýchDohovoromOSNoprávachosôb
so zdravotným postihnutím žalovaný uviedol, že žalobkyňa nekonkretizuje, v čom mali byť postupomsprávnych orgánov porušené jej práva. Skutočnosť, že žalobkyňa má iný názor na posúdenie veci
ako uviedol prvostupňový orgán a žalovaný vo svojich rozhodnutiach ešte neznamená, že žalobkyňa
bola ukrátená na svojich právach. Taktiež žalovaný uviedol, že jednotlivé články Dohovoru OSN

o právach osôb so zdravotným postihnutím a Ústavy Slovenskej republiky neupravujú posudzovanie,
navrhnutie a následne poskytovanie peňažných príspevkov na kompenzáciu. Takáto úprava bola
transformovaná do zákonných predpisov, v konkrétnom prípade do zákona č. 447/2008 Z. z. pričom
ustanovenia tohto zákona Ústave Slovenskej republiky ani Dohovoru OSN neodporujú.

28. Žalobné námietky o tom, že postupom a rozhodnutím orgánu verejnej správy bolo porušené právo
žalobkyne upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky na súdnu a inú právnu ochranu,
žalovaný uviedol, že žalobkyňa si podala žiadosť o peňažný príspevok, prvostupňový správny orgán
tejto žiadosti nevyhovel, žalobkyňa podala odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný ako príslušný odvolací
orgán, proti rozhodnutiu žalovaného žalobkyňa podala žalobu na príslušný správny súd a teda je zrejmé,
že nedošlo k porušeniu jej práva ustanoveného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

29. K námietke žalobkyne, že sa žalovaný nevysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní,
žalovaný argumentoval, že na všetky podstatné okolnosti prípadu dal žalobkyni odpoveď. Vzhľadom
k rozsahu odvolacích námietok a ich formulácii nebolo ani možné na všetky separátne odpovedať. Má
však za to, že bolo naplnené právo žalobkyne na spravodlivé odvolacie konanie a závery žalovaného sú

dostatočne odôvodnené, majú oporu vo vykonanom dokazovaní a vychádzali zo skutočností známych
žalovanému v čase ich rozhodovania.

Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

30. K vyjadreniu žalovaného, ktoré bolo žalobkyni doručené zo strany správneho súdu dňa 19.11.2024,
žalobkyňa repliku nepodala.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom

31. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) ako vecne príslušný podľa § 10 zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a miestne
príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP, preskúmal zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ako aj

postup, ktorý predchádzal ich vydaniu, pričom podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP na žiadosť žalovaného
vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom došlo aj k vyhláseniu rozsudku. Pojednávanie sa uskutočnilo
dňa 18.02.2026.

32. Žalobkyňa sa pojednávania nezúčastnila. Predvolanie na pojednávanie jej bolo podľa doručenky

obsiahnutej v súdnom spise riadne a včas doručené dňa 16.01.2026. Dňa 13.02.2026 bolo správnemu
súdu doručené podanie žalobkyne, ktorým táto oznámila, že z dôvodu fraktúry bedrovej kosti sa nemôže
zúčastniť pojednávania, pričom nežiadala jeho odročenie. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa svoju
neprítomnosť na nariadenom pojednávaní včas ospravedlnila a o jeho odročenie nežiadala, správny
súd s poukazom na ust. § 114 SSP, podľa ktorého ak sa riadne predvolaní účastníci konania alebo

ich zástupcovia na pojednávanie nedostavia, môže sa vec prejednať a rozhodnúť v ich neprítomnosti;
konanie sa nesmie z tohto dôvodu prerušiť, správny súd uznesením nariadil pojednávať v neprítomnosti
žalobkyne.

33. Žalovaný na pojednávaní zotrvával na svojom rozhodnutí, má za to, že vo veci postupoval správne

a v súlade s právnymi predpismi a naďalej navrhoval, aby správny súd správnu žalobu ako nedôvodnú
zamietol. Uviedol, že žalobkyňa v rámci administratívneho konania nemohla prísť ani na úrad, hoci je
priamo zo Žiliny, neďaleko úradu býva, ale jednoducho jej zdravotný stav jej nedovoľuje, aby vôbec
opustila svoje bydlisko. Na základe tohto správny orgán tak prvého stupňa, ako aj druhého stupňa, uznal
ako vhodnú formu kompenzácie peňažný príspevok na opatrovanie. Poukázal na rozsudok Najvyššieho

správneho súdu SR sp. zn. 7Sk/62/2024 zo dňa 28.05.2025, v ktorom najvyšší správny súd konštatuje,
že je úlohou sociálneho pracovníka zhodnotiť, ktorá forma kompenzácie v konkrétnom prípade je
vhodná. Podľa žalovaného v konkrétnom prípade by nebol splnený účel osobnej asistencie. Žalovaný
tiež uviedol, že od 24.01.2025 je žalobkyni poskytovaný peňažný príspevok na opatrovanie, pričomkrátkou cestou predložil správnemu súdu aj kópiu rozhodnutia o jeho priznaní. Žalovaný ešte doplnil, že
žiadal nariadenie pojednávania v predmetnej veci z dôvodu, že chcel konfrontovať účastníčku konania,
aký vzťah je medzi osobným asistentom a ňou, pretože správny orgán disponuje informáciami, že

uvedený účastník je dedičom žalobkyne, ktorá nemá žiadnych príbuzných a protislužbou za toto dedenie
malo byť to, že doopatruje žalobkyňu a žalovanému sa zdalo absolútne v rozpore s dobrými mravmi,
aby si toto doopatrovanie nechal preplácať od štátu sumou zhruba 2000 eur mesačne.

34. Po prejednaní veci a pri zohľadnení skutočnosti, že predmetná vec je konaním v sociálnej veci

a správny súd tak nie je viazaný výlučne žalobnými bodmi podľa § 203 ods. 2 SSP, správny súd dospel
k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné pre jeho nezákonnosť zrušiť a vec vrátiť žalovanému
na ďalšie konanie.

35. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu
ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení relevantnom

pre prejednávanú vec (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z. z.“), tento zákon upravuje právne vzťahy
pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného
postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím,
vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (ďalej len
„preukaz“), parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím (ďalej len „parkovací

preukaz“) a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa
osobitného predpisu.

36. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z., cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku
1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za

jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto
zákonom.

37. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného
postihnutia (ďalej len „kompenzácia“) je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého

zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona
alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. Za kompenzáciu sa na účely tohto
zákona považuje aj osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu.

38. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z., sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je

znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s
fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a
ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama.

39. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z., ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s

mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %.

40. Podľa § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 447/2008 Z. z., posudková činnosť na účely kompenzácie je
lekárska posudková činnosť a sociálna posudková činnosť.

41. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z., posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár
príslušného orgánu, sociálny pracovník príslušného orgánu a iní prizvaní odborníci najmä z oblasti
stavebníctva, architektúry, ergoterapie a pomôcok.

42. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., lekárska posudková činnosť na účely tohto zákona je

a) hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné
postihnutie fyzickej osoby,
b) určovanie miery funkčnej poruchy,
c) posudzovanie sociálnych dôsledkov v oblastiach kompenzácií, ktoré má fyzická osoba v dôsledku
ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia,

d) posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím,
e) posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie,
f) posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6,g) posúdenie potreby osobitnej starostlivosti podľa osobitného predpisu.

43. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z., lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár

príslušného orgánu. Posudkový lekár pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje najmä
s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a s lekárom so špecializáciou
v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a
dorast, alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a sociálnym pracovníkom
príslušného orgánu.

44. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z., pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový
lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie, na účely preukazu, na účely
parkovacieho preukazu, na účely posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej
osobyvykonávaťopatrovanieaposudzovaniafyzickejschopnostiapsychickejschopnostifyzickejosoby
s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6 (ďalej len „lekársky nález“),

ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho nálezu je uvedený v prílohe č. 1. Pri výkone lekárskej
posudkovejčinnostiposudkovýlekárvychádzaajzelektronickýchzdravotnýchzáznamovvelektronickej
zdravotnej knižke fyzickej osoby.

45. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z., ak fyzická osoba v priebehu konania vo veciach

kompenzácie, preukazu alebo parkovacieho preukazu predloží ďalšiu zdravotnú dokumentáciu, ktorá
nie je obsahom lekárskeho nálezu alebo ktorá nie je zaznamenaná v elektronickej zdravotnej knižke,
posudkový lekár túto zdravotnú dokumentáciu posúdi a zohľadní ju v lekárskom posudku.

46. Podľa § 11 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z., posudkový lekár môže predvolať fyzickú osobu na

posúdenie jej zdravotného stavu, ak má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho
z predloženého lekárskeho nálezu, odborného lekárskeho nálezu lekára so špecializáciou v príslušnom
špecializačnom odbore alebo z elektronických zdravotných záznamov v elektronickej zdravotnej knižke
fyzickej osoby alebo je potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru. V ostatných
prípadoch posudkový lekár vykoná posúdenie bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby.

47. Podľa § 11 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z. z., posudkový lekár je povinný pozvať fyzickú osobu na
posúdenie jej zdravotného stavu, ak o to táto fyzická osoba písomne požiada alebo požiada podaním
žiadosti elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom.

48. Podľa § 14 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z., fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je
odkázaná na osobnú asistenciu, ak je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby pri činnostiach uvedených
v prílohe č. 4 a osobnou asistenciou sa dosiahne účel ustanovený v § 20 ods. 2.

49. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., na základe lekárskeho posudku podľa § 11 ods. 11 a

na základe posudkového záveru podľa § 13 ods. 9 príslušný orgán vypracúva komplexný posudok na
účely kompenzácie, ktorý obsahuje
a) mieru funkčnej poruchy,
b) vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím,
c) sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie,

d) návrh druhu peňažného príspevku na kompenzáciu,
e) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu,
f) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu
osobným motorovým vozidlom,
g) termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak ho určí posudkový lekár,

h) odôvodnenie komplexného posudku.

50. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., osobná asistencia je pomoc fyzickej osobe s ťažkým
zdravotným postihnutím pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4. Osobnú asistenciu vykonáva osobný
asistent.

51. Podľa § 20 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z., účelom osobnej asistencie je aktivizácia, podpora
sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a podpora jej nezávislosti
a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, vykonávanie pracovných aktivít,vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít. Osobnú asistenciu nie je možné podmieňovať druhom
zdravotného postihnutia, stupňom zdravotného postihnutia alebo závažnosťou zdravotného postihnutia.

52. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je
podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na osobnú asistenciu, možno
poskytovať peňažný príspevok na osobnú asistenciu, ak sa osobná asistencia vykonáva pri činnostiach
uvedených v prílohe č. 4.

53. Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z., peňažný príspevok na osobnú asistenciu možno
poskytovať fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.

54. Podľa § 22 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z., peňažný príspevok na osobnú asistenciu nemožno
poskytovať, ak osobnú asistenciu vykonáva manžel, manželka, rodičia alebo fyzická osoba, ktorá
prevzala dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu, alebo

fyzická osoba, ktorú súd ustanovil za opatrovníka fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, deti,
starírodičia,vnuci,súrodenci,nevesta,zať,svokor,svokra,profesionálnynáhradnýrodič,aktentozákon
neustanovuje inak. Peňažný príspevok na osobnú asistenciu nemožno poskytovať fyzickej osobe, ktorej
sa poskytuje opatrovanie podľa § 40 alebo opatrovateľská služba podľa osobitného predpisu.

55. Podľa § 23 ods. 4 písm. a) zákona č. 447/2008 Z. z., fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím
je povinná príslušnému úradu predložiť zmluvu o výkone osobnej asistencie
1. v deň podania žiadosti o peňažný príspevok na osobnú asistenciu alebo
2. do piateho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola zmluva
o výkone osobnej asistencie uzatvorená, ak bola uzatvorená po podaní žiadosti o peňažný príspevok

na osobnú asistenciu.

56. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o
preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s
odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak.

57. Podľa § 53 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z., ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až
68 všeobecného predpisu o správnom konaní sa nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie, na
konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze.

58. Podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 447/2008 Z. z., zoznam činností na účely určenia rozsahu potrebnej
osobnej asistencie
1. vstávanie,
2. líhanie,
3. polohovanie,

4. osobná hygiena
4.1. umývanie,
4.2. kúpanie,
4.3. česanie,
4.4. holenie,

4.5. úprava nechtov,
4.6. mejkap,
4.7. vyprázdňovanie čriev a mechúra
5. obliekanie,
6. vyzliekanie,

7. príprava jedla,
8. podávanie jedla,
9. podávanie liekov,
10. nakupovanie,
11. pomoc pri domácich prácach,

12. starostlivosť o pomôcku (napríklad osobné motorové vozidlo),
13. dorozumievanie
13.1. písanie,
13.2. čítanie,13.3. telefonovanie,
13.4. sprostredkovanie komunikácie pre sluchovo postihnuté osoby a pre hluchoslepé osoby,
13.5. predčítanie pre nevidiacich,

13.6. sprostredkovanie komunikácie formou augmentatívnej komunikácie a alternatívnej komunikácie,
14. dohľad,
15. pomoc pri akútnom ochorení,
16. pomoc počas dovolenky,
17. sprievod dieťaťa do školy a zo školy alebo do školského zariadenia a zo školského zariadenia, ak je

rodič alebo fyzická osoba, ktorá prevzala dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na
základe rozhodnutia súdu fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím,
18. pomoc nepočujúcemu rodičovi počujúceho dieťaťa aj nepočujúceho dieťaťa od jedného roku veku do
deviateho roku veku a nepočujúcej fyzickej osobe, ktorá prevzala dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej
starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu pri činnostiach, ktoré vzhľadom na svoje sluchové
postihnutie nie sú schopné zvládnuť pre problémy s vnímaním a pochopením hovorenej reči v súvislosti

s rozvíjaním hovorenej reči,
19. pomoc nevidiacemu rodičovi nevidiaceho dieťaťa aj vidiaceho dieťaťa od jedného roku veku do
deviateho roku veku a nevidiacej fyzickej osobe, ktorá prevzala dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej
starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu pri činnostiach, ktoré vzhľadom na svoje zrakové
postihnutie nie sú schopní zvládnuť pre problémy s vnímaním a pochopením písomných informácií a

grafických informácií, vytváraním vizuálne orientovaných pojmov a predstáv v súvislosti s rozvíjaním
schopností priestorovej orientácie, a to predčítaním textu,
20. preprava alebo premiestňovanie pri pracovných aktivitách, vzdelávacích aktivitách, občianskych
aktivitách, rodinných aktivitách a voľnočasových aktivitách,
21.pomocrodičovialebofyzickejosobe,ktoráprevzaladieťadostarostlivostinahrádzajúcejstarostlivosť

rodičov na základe rozhodnutia súdu, pri úkonoch starostlivosti o dieťa do troch rokov veku, ktoré z
dôvodu svojho ťažkého zdravotného postihnutia nie sú schopní sami zvládnuť.

59. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení relevantnom
pre prejednávanú vec (ďalej len „správny poriadok“), v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie,

ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako
použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal
s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

60. Predmetom prieskumu v posudzovanej veci bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým tento zamietol

odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým prvostupňový správny orgán
nevyhovel žiadosti žalobkyne a nepriznal jej peňažný príspevok na osobnú asistenciu.

61.Zobsahuadministratívnehospisuvyplýva,žedňa06.12.2023podalažalobkyňanapríslušnomúrade
práce, sociálnych vecí a rodiny žiadosť o priznanie peňažného príspevku na osobnú asistenciu.

62. V konaní nebolo medzi účastníkmi konania sporné a potvrdzuje to aj obsah spisového materiálu, že
žalobkyňa je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Z medicínskeho hľadiska ide o poruchy
chrbtice – dorzalgia – chronický iritačno-zánikový syndróm, tiež o polyneuropatiu dolných končatín,
obmedzenie pohyblivosti pravého bedrového kĺbu ťažkého stupňa a obmedzenie funkcie pravého

kolenného kĺbu ťažkého stupňa. Posudková lekárka žalovaného určila u žalobkyne mieru funkčnej
poruchy 60 % pre ochorenie zaradené do kapitoly XII.A.1.d) prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z.. Podľa
§ 2 ods. 3 uvedeného zákona ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej
poruchy najmenej 50 %. Žalobkyňa tak spĺňa status fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.
V konaní nebolo sporné ani to, že žalobkyňa vzhľadom na svoju poruchu mobility vyžaduje pomoc pri

činnostiach uvedených v prílohe č. 4 zákona č. 447/2008 Z. z..

63. Podstatou sporu a vlastne jedinou spornou skutočnosťou medzi účastníkmi konania bola otázka,
či by v prípade žalobkyne priznanie ňou požadovaného peňažného príspevku na osobnú asistenciu
spĺňalo účel osobnej asistencie uvedený v § 20 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z.. Žalovaný zastával

názor, že by zákonom ustanovený účel dosiahnutý nebol, čo bolo jediným dôvodom pre nevyhovenie
žiadosti žalobkyne a nepriznanie peňažného príspevku na osobnú asistenciu.64. Úvodom správny súd poukazuje na to, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby, jej
miery funkčnej poruchy, či stupňa odkázanosti, patrí do kompetencie posudkových lekárov, nakoľko
ide o otázky vyžadujúce si odborné medicínske znalosti, ktorými sudcovia či správne orgány bežne

nedisponujú. Uvedené však znamená, že lekársky posudok, ktorý je podkladom komplexného posudku
a následne rozhodnutia správneho orgánu, je kľúčovým dôkazom v konaní a preto musí byť úplný,
presvedčivý, logický a náležite odôvodnený, aby boli jeho závery preskúmateľné.

65. Podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia bol komplexný posudok zo dňa 05.06.2024.

Podkladom pre vyhotovenie komplexného posudku bol lekársky posudok zo dňa 02.05.2024. Po
dôslednom oboznámení sa s obsahom týchto posudkov a napadnutého rozhodnutia žalovaného
správny súd dospel k záveru, že sú nepreskúmateľné a nespĺňajú kritériá presvedčivosti a náležitého
odôvodnenia.

66. V záveroch lekárskeho posudku zo dňa 02.05.2024 posudková lekárka žalovaného uviedla, že:

„fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím nie je odkázaná na osobnú asistenciu, lebo osobnou
asistenciou sa nedosiahne účel stanovený v § 20 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z.“. Tento svoj záver, resp.
celý lekársky posudok, posudková lekárka žalovaného odôvodnila len veľmi stručne a to tak, že: „88-
ročná polymorbidná pacientka, v dispenzárnej starostlivosti viacerých odborných ambulancií, s ťažkou
poruchou mobility, trpí bolesťami chrbtice s prítomným iritačno-zánikovým syndrómom, potvrdená

polyneuropatia dolných končatín, s ťažkým postihnutím váhonosných kĺbov. Mobilita výrazne sťažená,
chôdza v 4-bodovom chodítku, s dopomocou 1 osoby, alebo na mechanickom vozíku. Bez výraznejších
porúch v oblasti orientácie a komunikácie. Posudzovaná nie je odkázaná na osobnú asistenciu, lebo nie
je splnený účel osobnej asistencie.“

67. Z citovaného lekárskeho posudku nijako nevyplývajú konkrétne dôvody, resp. konkrétne skutočnosti,
ktoré viedli posudkovú lekárku k záveru o tom, že by osobná asistencia v danom prípade nedosiahla
jej účel.

68. V komplexnom posudku žalovaného zo dňa 05.06.2024 bolo v záveroch uvedené v súvislosti

s mobilitou a orientáciou žalobkyne, že: „má výrazne zníženú pohybovú schopnosť v dôsledku
postihnutia chrbtice, poruchy viacpočetných periférnych nervov a ťažkého postihnutia váhonosných
kĺbov,chôdzasoporou,možnálennaminimálnevzdialenosti,nadlhšievzdialenostipoužívamechanický
invalidný vozík, nie je schopná na svoju prepravu používať vozidlá verejnej hromadnej dopravy osôb, je
odkázaná na sprievodcu pri zabezpečovaní mobility so spoločenským prostredím, orientačná schopnosť

je zachovaná.“ Žalobkyni nebol navrhnutý peňažný príspevok na osobnú asistenciu, bol jej navrhnutý
peňažný príspevok na opatrovanie.

69. V odôvodnení komplexného posudku žalovaný poukázal na prvostupňové rozhodnutie, na
skutočnosť, že žalobkyňa proti nemu podala odvolanie, zhrnul jej odvolacie námietky, uviedol, že na

základe podaného odvolania bol vydaný lekársky posudok posudkovej lekárky žalovaného a zhrnul
jeho závery, skonštatoval, že žalobkyni bol navrhnutý peňažný príspevok na opatrovanie a že,
ak nemôžu opatrovanie zabezpečiť rodinní príslušníci alebo iná fyzická osoba, ktorá má v mieste
bydliska žalobkyne trvalý alebo prechodný pobyt, môže žalobkyňa požiadať orgán miestnej samosprávy
o poskytnutie opatrovateľskej služby. K námietkam žalobkyne uvádzaným v odvolaní žalovaný

uviedol len toľko, že nezistil také porušenia zákona, ktoré by odôvodňovali zrušenie rozhodnutia,
že konal so žalobkyňou v súčinnosti, o čom svedčí záznam z vykonania sociálnej posudkovej
činnosti z 30.01.2024 a že § 33 ods. 2 sa na konanie vo veciach kompenzácie nevťahuje. Uviedol,
že svoje návrhy a pripomienky môže účastník konania správnemu orgánu predkladať kedykoľvek
v priebehu správneho konania a svoje požiadavky navrhovať ústne počas vykonávania sociálnej

posudkovej činnosti. Následne už v odôvodnení komplexného posudku žalovaný len poukázal na
princípy, ktorými sa riadia správne orgány pri rozhodovaní o navrhnutí osobnej asistencie a to princíp
odbornej príslušnosti, princíp fakultatívnosti a princíp plurality foriem. V závere odôvodnenia zotrval na
správnosti a zákonnosti postupu prvostupňového orgánu verejnej správy a uviedol, že po nadobudnutí
právoplatnosti rozhodnutia o odvolaní komplexný posudok prvostupňového orgánu z 22.02.2024 stráca

platnosť.

70. Ani z komplexného posudku žalovaného, ktoré je hlavným podkladom pre vydanie rozhodnutia
odvolacieho orgánu, nevyplynulo žiadne konkrétne vysvetlenie, resp. žiadne konkrétne skutočnosti,ktoré by objasňovali záver o tom, že by v prípade priznania peňažného príspevku na osobnú asistenciu
žalobkyni nemal byť naplnený účel osobnej asistencie.

71. V napadnutom rozhodnutí žalovaný v odôvodnení poukázal na prvostupňové rozhodnutie, uviedol,
že žalobkyňa voči nemu podala odvolanie, zhrnul odvolacie námietky žalobkyne, zhrnul priebeh
konania pred prvostupňovým orgánom, uviedol, že na základe podaného odvolania bola vec posúdená
posudkovou lekárkou žalovaného a uviedol závery lekárskeho posudku z 02.05.2024, poukázal na to,
že posudzovanie zdravotného stavu prináleží posudkovým lekárom a konštatoval, že na základe tohto

posudku nemohol byť v komplexnom posudku požadovaný peňažný príspevok na osobnú asistenciu
navrhnutý. Ďalej žalovaný citoval zákonné ustanovenia, konštatoval, že žalobkyni bol ako vhodná forma
kompenzácie navrhnutý peňažný príspevok na opatrovanie a ak nemôžu opatrovanie zabezpečiť rodinní
príslušníci alebo iná fyzická osoba, ktorá má v mieste bydliska žalobkyne trvalý alebo prechodný
pobyt, môže žalobkyňa požiadať orgán miestnej samosprávy o poskytnutie opatrovateľskej služby.
K námietkam žalobkyne uvádzaným v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaný uviedol, že

nezistil také porušenia zákona, ktoré by odôvodňovali zrušenie rozhodnutia, že konal so žalobkyňou
v súčinnosti, o čom svedčí záznam z vykonania sociálnej posudkovej činnosti z 30.01.2024 a že §
33 ods. 2 sa na konanie vo veciach kompenzácie nevťahuje. Uviedol, že svoje návrhy a pripomienky
môžeúčastníkkonaniasprávnemuorgánupredkladaťkedykoľvekvpriebehusprávnehokonaniaasvoje
požiadavky navrhovať ústne počas vykonávania sociálnej posudkovej činnosti. Poukázal na princípy,

ktorými sa riadia správne orgány pri rozhodovaní o navrhnutí osobnej asistencie a to princíp odbornej
príslušnosti, princíp fakultatívnosti a princíp plurality foriem. V závere odôvodnenia už len zotrval na
správnosti a zákonnosti postupu prvostupňového orgánu verejnej správy a uviedol, že komplexný
posudok žalovaného z 05.06.2024, ktorý bol podkladom rozhodnutia, bude žalobkyni zaslaný v zmysle
§ 55 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z. z..

72. Ani z napadnutého rozhodnutia tak nevyplynuli žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by objasňovali
záver o tom, že žalobkyni nemožno priznať ňou požadovaný peňažný príspevok na osobnú asistenciu
z dôvodu, že by nemal byť naplnený účel osobnej asistencie.

73. Navyše, hoci v napadnutom rozhodnutí žalovaný zhrnul námietky uvádzané žalobkyňou v jej
odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, s týmito sa riadne nevysporiadal. Vyjadril sa len
k námietkam ohľadom porušenia procesných práv žalobkyne (ustanoveniam správneho poriadku), ale
úplne abstrahoval od podstatných a zásadných argumentov žalobkyne, ktorými žalobkyňa pomerne
rozsiahlo poukazovala na jednotlivé záujmové, vzdelávacie a iné integračné aktivity, ktoré vykonávala

a plánuje vykonávať, avšak kvôli problémom s mobilitou a obmedzeniam s tým spojeným na to potrebuje
pomoc osobného asistenta. V odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobkyňa poukazovala
napríklad na to, že napriek svojmu vysokému veku plánuje naďalej viesť plnohodnotný život, aj keď
s použitím bariel a vozíka a nie byť odsúdená na uzavretie v byte. Uvádzala, že má množstvo záujmov
a záľub, zdôrazňovala, že až do svojich 86 rokov bola zamestnaná v neurologickej ambulancii, že je stále

členom Neurologickej spoločnosti, odoberá odborné časopisy, vzdeláva sa, aktívne sa zúčastňovala
konferencií a odborných aktivít, každoročne sa zúčastňuje športovo-spoločenských hier mládeže v CZ
Žilina ako zdravotnícka služba, chodila na bohoslužby, stretávala sa s blízkymi osobami a vo všetkých
týchtoaktivitáchplánujepokračovať.Spomínalatiežplánovanúpravidelnúnávštevudennéhostacionára
(centra) pre seniorov, kde sú vytvárané pre seniorov a zdravotne znevýhodnené osoby podmienky

na sebarealizáciu, plnohodnotný rozvoj osobnosti i zmysluplné trávenie voľného času, kde žalobkyňa
prisľúbila v rámci svojej kompetencie šíriť aj zdravotnú osvetu medzi seniormi. Uvádzala, že vlastní
záhradku 6 km od svojho bydliska, na ktorú plánuje naďalej chodiť za pomoci asistenta s využitím
svojho auta, kde by mohla oddychovať. Uvádzala, že napriek jej obmedzenej pohyblivosti by mohla byť
naďalej prínosom pri ňou vymenúvaných aktivitách. Žalovaný k týmto pomerne rozsiahlym námietkam

žalobkyne, rozpísaným asi na dvoch stranách jej odvolania, v napadnutom rozhodnutí nereflektoval ani
jedinou vetou.

74. Ako uviedol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 6Ssk/108/2023 zo
dňa 31.01.2024 v bode 25.: „v zmysle § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 447/2008 Z. z. je súčasťou

lekárskej posudkovej činnosti aj posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým
zdravotným postihnutím. Obdobne v zmysle § 13 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. sociálna posudková
činnosť zahŕňa posudzovanie individuálnych predpokladov fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím (t.j. najmä hodnotenie jej schopností a úsilia riešiť svoju nepriaznivú životnú situáciuvlastným pričinením; § 13 ods. 6), posudzovanie rodinného prostredia fyzickej osoby s ťažkým
zdravotným postihnutím, posudzovanie prostredia, ktoré ovplyvňuje začlenenie fyzickej osoby s ťažkým
zdravotným postihnutím do spoločnosti, posudzovanie všetkých druhov odkázanosti fyzickej osoby

s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 a navrhovanie kompenzácií v jednotlivých oblastiach.
Následne na základe lekárskeho posudku podľa § 11 ods. 11 a na základe posudkového záveru podľa
§ 13 ods. 9 príslušný orgán vypracúva komplexný posudok na účely kompenzácie, ktorý obsahuje
predovšetkým vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím vrátane stanovenej
miery funkčnej poruchy, sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach

kompenzácie a návrh druhu peňažného príspevku na kompenzáciu. Zo zákona č. 447/2008 Z. z.
nevyplýva, že by mal správny orgán do komplexného posudku iba mechanicky prevziať všetky závery
plynúce z lekárskeho posudku a sociálneho posudku s výnimkou tých záverov majúcich výlučne
odborný-medicínskyzáklad,keďtaksprávnyorgán,akoajsúdnemôžesámposudzovaťodbornéotázky
medicínskeho charakteru, a musí rovnako ako správne orgány vychádzať z lekárskych posudkov, vo
vzťahu ku ktorým posudzuje relevantnosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s

prihliadnutím na námietky žiadateľa o konkrétny peňažný príspevok. Vo vzťahu k lekárskemu posudku
je výlučne medicínskou otázkou najmä hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien
a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby a tiež na to nadväzujúce určovanie
miery funkčnej poruchy. V súvislosti s posudzovaním jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby
s ťažkým zdravotným postihnutím je táto právomoc zverená nielen posudkovému lekárovi, ale aj

sociálnemu pracovníkovi príslušného orgánu vykonávajúcemu sociálnu posudkovú činnosť, ktorá tiež
v sebe zahŕňa okrem iného aj posudzovanie všetkých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým
zdravotným postihnutím podľa § 14 a tiež navrhovanie kompenzácií v jednotlivých oblastiach. Za
tohto stavu je to potom správny orgán, ktorý následne v komplexnom posudku (v ktorom sa okrem
iného vyjadruje aj k sociálnym dôsledkom ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach

kompenzácie a navrhuje druh peňažného príspevku na kompenzáciu) vyhodnocuje zistenia prijaté tak
posudkovým lekárom a tiež sociálnym pracovníkom a pokiaľ sa nestotožní s prijatým záverom týkajúcim
sa otázky odkázanosti, potom je jeho povinnosťou svoj záver o tom, že určitá osoba nie je odkázaná na
niektorú z foriem kompenzácie riadne a presvedčivo odôvodniť.“

75. V predmetnej veci žalovaný v komplexnom posudku zo dňa 05.06.2024 a následne v správnou
žalobou napadnutom rozhodnutí zo dňa 28.06.2024 podľa názoru súdu dostatočne neobjasnil svoj názor
o tom, prečo žalobkyňa nespĺňa podmienky na priznanie peňažného príspevku na osobnú asistenciu
s primárnym dôrazom na účel osobnej asistencie, tak ako je vymedzený v § 20 ods. 2 zákona č.
447/2008 Z. z.. Ani v komplexnom posudku, ani v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí, žalovaný

neuviedol sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia žalobkyne, len mechanicky popisoval
priebeh konania a citoval závery posudkovej lekárky žalovaného.

76. Správny súd zdôrazňuje vplyv základného cieľa sledovaného zákonodarcom pri úprave právnych
vzťahov pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého

zdravotného postihnutia pre zisťovanie skutkového stavu žiadateľa, t. j. žalobkyne v prejednávanej
veci. Týmto cieľom je nepochybne maximalizácia podpory sociálneho začlenenia fyzickej osoby s
ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti, pričom zásadným kritériom tohto procesu je dôraz
na zachovanie jej ľudskej dôstojnosti. V prípade peňažného príspevku na osobnú asistenciu, ktorý je
predmetom prieskumu v prejednávanej veci, jeho účelom sú podporné činnosti smerujúce k sociálnemu

začleneniu, k nezávislosti a možnosti sa rozhodovať ako aj ovplyvňovať vykonávanie rôznych aktivít.
Na uvedenom právnom základe sa potom pri zisťovaní skutkového stavu pre rozhodovanie, či tieto
predpoklady aj požadovaná osobná asistencia je schopná splniť, je nutné sa zamerať, resp. objasniť, a
to je mimoriadne dôležité najmä pre zamietavé rozhodnutie, ktoré relevantné skutočnosti viedli k záveru
o nepriznaní peňažného príspevku na osobnú asistenciu. Pre vyhodnotenie skutkových okolností pre

rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu je v zmysle § 55 ods. 6 zák. č. 447/2008 Z. z.
komplexný posudok, ktorý má svoje unikátne a jedinečné dôkazné postavenie. Avšak jeho vypracovanie
v zmysle § 15 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z. z., odôvodnenie z neho vyplývajúcich záverov (najmä písm. h/
citovaného zákona) nemôže byť samoúčelné, ale musí sa riadiť nielen ustanoveniami zák. č. 447/2008
Z. z., ale v súlade s ustanovením § 53 ods. 1 cit. zákona aj ustanoveniami správneho poriadku.

77. Správny súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
9Sžso/95/2014 zo dňa 27.04.2016, v ktorom najvyšší súd uviedol okrem iného aj to, že: „Napriek tomu,
že hodnotenie a posúdenie zdravotného stavu posudzovanej osoby je v kompetencii posudkovéholekára,rozhodnutievkonanívydávasprávnyorgán,ktorýaplikujeprávnunormunazistenýskutkovýstav
so zreteľom na tvrdenia a argumenty žiadateľa (účastníka konania). Nepostačuje strohé zdôvodnenie,
že v komplexnom posudku nebolo navrhnuté kompenzovať sociálne dôsledky ťažkého zdravotného

postihnutia príspevkom na osobnú asistenciu. Pokiaľ žalobkyňa požiadala o príspevok na osobnú
asistenciu a dôvodila na aký účel a z akých dôvodov oň žiada, bolo povinnosťou správnych orgánov
vysporiadať sa s touto jej argumentáciou. Ak správne orgány zastávajú názor, že účel podľa § 20
zákona č. 447/2008 Z.z. sa osobnou asistenciou nedosiahne, bolo potrebné, aby takýto záver riadne a
presvedčivo zdôvodnili a uviedli konkrétne argumenty s poukazom na relevantné a riadne zabezpečené

podklady, vrátane posúdenia individuálnych predpokladov a rodinného prostredia (§ 13 ods. 1, ods. 6
a ods. 7 zákona) v sociálnom posudku, pričom relevantné údaje musí zohľadniť aj posudkový lekár v
lekárskom posudku. V lekárskom posudku je potrebné vyhodnotiť zdravotný stav žiadateľa vrátane ním
tvrdenýchschopností;svojzávermusíodôvodniťpresvedčivozhľadiskakritérií,vyžadovanýchzákonom
pre konkrétny peňažný príspevok na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.”

78. Z predmetného rozsudku najvyššieho súdu tiež vyplýva, že lekársky posudok samotný síce
nemôže byť samostatným predmetom preskúmavania v konaní pred správnym súdom, avšak súd ho
preskúmava ako jeden z podkladov preskúmavaného rozhodnutia z hľadiska jeho objektívnosti, úplnosti
a presvedčivosti jeho záverov. Z tohto hľadiska je povinný sa zaoberať obsahom lekárskeho posudku
ako podkladu na vypracovanie komplexného posudku aj správny orgán prvého, resp. druhého stupňa.

Obdobné sú požiadavky na výkon sociálnej posudkovej činnosti, ktorú vykonáva odborný sociálny
pracovník. V zmysle ustanovenia § 13 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z. sociálny pracovník pri vykonávaní
tejto činnosti, v rámci ktorej posudzuje individuálne predpoklady fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím, spolupracuje najmä s posudkovým lekárom; v zložitých prípadoch nemožno vylúčiť
zohľadnenie a vyhodnotenie aj iných podkladov a na tom základe vypracovaný a riadne, presvedčivo

odôvodnený záver o sociálnych dôsledkoch ťažkého zdravotného postihnutia v jednotlivých oblastiach
kompenzácie a z neho vyplývajúci návrh konkrétnej kompenzácie. Úplnosťou a presvedčivosťou
lekárskeho posudku a vykonaného sociálneho posúdenia sa musí správny orgán prvého a druhého
stupňa zaoberať v komplexnom posudku (§ 15 zákona č. 447/2008 Z. z.), vypracovávanom na ich
základe. Závery komplexného posudku, napr. o sociálnych dôsledkoch ťažkého zdravotného postihnutia

vo všetkých oblastiach kompenzácie a návrh druhu peňažného príspevku na kompenzáciu, je potrebné
taktiež riadne a presvedčivo odôvodniť. Hoci zákon č. 447/2008 Z. z. v ustanovení § 22 ods. 1 ako
predpoklad možnosti poskytovania peňažného príspevku na osobnú asistenciu stanovuje odkázanosť
na taký príspevok, uvedenú v komplexnom posudku, pri rozhodovaní o príspevku sa správny orgán musí
vždy vysporiadať s otázkou, či podklady na vypracovanie komplexného posudku boli úplné, objektívne a

presvedčivo odôvodnené bez, či už vnútorných rozporov alebo rozporov s inými v konaní predloženými
dôkazmi a tvrdeniami, napr. správami z odborných vyšetrení. Ak tomu tak nie je, je potrebné komplexný
posudok doplniť a rozpory odstrániť.

79. V danej veci z lekárskeho posudku a komplexného posudku logicky nevyplynuli tie právne

závery, ktoré správne orgány premietli do svojich rozhodnutí. V konfrontácii s tvrdeniami žalobkyne a
námietkami, ktoré vzniesla v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu o jej rozsiahlych integračných,
vzdelávacích, spoločenských, kultúrnych a iných aktivitách, závery posudkovej lekárky a žalovaného
neobstáli ako dostatočne komplexné, presvedčivé a založené na objektívne a dostatočne zistenom
skutkovom stave veci pre zaujatie záveru, že v prípade žalobkyne dosiahnutie účelu osobnej asistencie

nie je možné. Súčasne pre nedostatok dôvodov sú tieto závery nepreskúmateľné.

80. Aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 9Sžso/95/2014 konštatoval, že: „Pokiaľ
posudkový lekár dospel k záveru, že posudzovaná osoba na osobnú asistenciu nie je odkázaná, lebo
účel stanovený v § 20 ods. 2 zákona č. 477/2008 Z.z. sa ňou nedosiahne, je potrebné, aby aj tento

jeho záver bolo možné preskúmať z hľadiska jeho celkovej objektívnosti, komplexnosti, presvedčivosti
a logickej súvzťažnosti k tým podkladom, z ktorých pri posudzovaní vychádzal, ako aj postupu, ktorým
sa k svojmu finálnemu odbornému záveru dopracoval. Len konštatovanie a poukázanie na záver
posudkového lekára, ktorý v lekárskom posudku kompenzáciu formou peňažného príspevku na osobnú
asistenciu nenavrhol, postačujúce nie je, lebo z neho nie je možné vyvodiť, pre ktoré konkrétne dôvody,

a s poukazom na ktoré konkrétne atribúty ťažkého zdravotného postihnutia, ktorým žalobkyňa trpí,
mal správny orgán za to, že aktivizáciu a podporu sociálneho začlenenia žalobkyne a podporu jej
nezávislosti a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, vykonávanie vzdelávacích
a voľnočasových aktivít v jej prípade nie je možné dosiahnuť osobnou asistenciou.”81. Podľa názoru správneho súdu len samotný fakt, konštatovaný posudkovou lekárkou a žalovaným o
tom, že žalobkyňa trpí poruchou mobility a pohybuje sa za pomoci inej osoby, či pomôcok (francúzske

barly, mechanický invalidný vozík) nemožno považovať za postačujúci na prijatie záveru o tom, že by
osobná asistencia u nej nedosiahla zákonom stanovený účel. Aj osoby s pohybovým obmedzením,
vyžadujúce pomoc pri pohybe a preprave, či vykonávaní činností podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 447/2008
Z. z., môžu byť spôsobilé realizovať rôzne činnosti naprieč celou spoločenskou sférou (štúdium, práca,
voľnočasové aktivity a iné), začleňovať sa do spoločnosti a byť spôsobilé rozhodovať o svojich aktivitách.

Môžu teda disponovať analytickými a syntetickými schopnosťami dostatočne rozvinutými do takej miery,
aby dokázali rozpoznať potrebné predpoklady a možné riziká nimi plánovaných činností a aktivít,
smerujúcich k integrácii. Zisťovanie, či je tomu tak aj v prípade žalobkyne a či by teda bol alebo
nebol účel osobnej asistencie v zmysle zákona č. 447/2008 Z. z. naplnený, bolo úlohou žalovaného
(spolu s posudkovým lekárom) a nech už by dospeli k akémukoľvek záveru, tento musí byť náležite
odôvodnený, čo sa v tu prejednávanej veci nestalo.

82. Osobná asistencia je vyjadrením tzv. „self-manažmentu“ v živote človeka. Vychádza z postulátu a
myšlienky nezávislého života, prostredníctvom ktorej sa osoby s ťažkým zdravotným postihnutím usilujú
o rovnaké práva a rovnaké príležitosti, seba-rešpektovanie a sebaurčenie. Prostredníctvom inštitútu
osobnej asistencie sa týmto osobám navracia možnosť osamostatnenia sa a návratu do spoločnosti ako

rovnocenných a plnohodnotných partnerov, ktorí sa z pozície pasívnych prijímateľov sociálnej pomoci
dostávajú do pozície aktívnych organizátorov vlastného spôsobu života, jeho kvality a smerovania.
Možno povedať, že osobný asistent je pravou rukou fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím,
inak povedané, je jej rukami, nohami, očami, ušami, nahrádza (prípadne zmierňuje) jej zdravotný
deficit, v dôsledku ktorého nie je táto schopná i napriek snahe a na rovnakom základe v porovnaní

s osobami, ktoré mali v živote viac šťastia, realizovať rôzne činnosti naprieč celou spoločenskou
sférou (štúdium, práca, voľnočasové aktivity a iné). Pri posudzovaní každej jednej žiadosti je potrebné
postupovať individuálne a zisťovať možnosti, ktoré tejto osobe ponúka prostredie, rodina a ďalšie
faktory. Pri posudzovaní jednotlivých druhov odkázanosti, a teda aj odkázanosti na osobnú asistenciu,
je potrebné prihliadať na účel zákona č. 447/2008 Z. z. a ciele, ktoré sleduje, teda podporu sociálneho

začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri
zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom. V tomto
smere možno poukázať na už vyššie zmieňovanú sociálnu posudkovú činnosť, ktorá okrem iného
zahŕňa aj posudzovanie individuálnych predpokladov fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím,
posudzovanie rodinného prostredia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, posudzovanie

prostredia, ktoré ovplyvňuje začlenenie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti,
pričom posudzovanie individuálnych predpokladov fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím
zahŕňa najmä hodnotenie jej schopností a úsilia riešiť svoju nepriaznivú životnú situáciu vlastným
pričinením, posudzovanie rodinného prostredia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím zahŕňa
najmä hodnotenie schopnosti a rozsahu pomoci, ktorú jej poskytuje rodina a posudzovanie prostredia,

ktoré ovplyvňuje začlenenie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti, zahŕňa
najmä hodnotenie dopravných systémov a podmienok bývania vrátane prístupnosti stavieb občianskeho
vybavenia podľa osobitného predpisu.

83. Žalovaný ani v komplexnom posudku, ani v napadnutom rozhodnutí, vôbec neuviedol výsledky

sociálnej posudkovej činnosti, tieto nijako nevyhodnocoval, resp. nevyplýva z nich, že by žalobkyňa
bola posudzovaná vo vzťahu k činnostiam vymedzeným pre účely určenia rozsahu potrebnej osobnej
asistencie podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 447/2008 Z. z. vo väzbe na ustanovenie § 20 tohto zákona,
a že by toto posudzovanie bolo výsledkom sociálnej posudkovej činnosti ako podkladu pre vydanie
komplexných posudkov správnych orgánov oboch stupňov, z ktorých napadnuté rozhodnutia vychádzali.

Preto nie je možné vyhodnotiť, či záver žalovaného o tom, že žalobkyňa vzhľadom na svoje ťažké
zdravotné postihnutie účel osobnej asistencie nenapĺňa, je súladný so zákonom.

84. K námietkam žalobkyne ohľadom porušenia jej práv garantovaných Dohovorom OSN o právach
osôb so zdravotným postihnutím správny súd uvádza, že ustanovenia predmetného dohovoru boli

premietnuté do zákona č. 447/2008 Z. z. a ustanovenia tohto zákona dohovoru neodporujú. Samotný
dohovor neupravuje posudzovanie, navrhnutie a následne poskytovanie peňažných príspevkov
na kompenzáciu. Práva osoby so zdravotným postihnutím garantované článkom 19 Dohovoru o právachosôbsozdravotnýmpostihnutímsúsvojímobsahomzahrnutépráveajvustanovenív§20ods.2zákona
č. 447/2008 Z. z..

85. K námietkam žalobkyne o porušení jej procesných práv upravených v správnom poriadku, správny
súd poukazuje na to, že podľa § 53 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. na konanie vo veciach kompenzácie,
nakonanieopreukazeanakonanieoparkovacompreukazesavzťahujevšeobecnýpredpisosprávnom
konaní s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 53 ods. 2 zákona
č. 447/2008 Z. z., ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až 68 všeobecného predpisu o

správnom konaní sa nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na
konanie o parkovacom preukaze. Námietka žalobkyne o porušení jej práva podľa § 33 ods. 2 správneho
poriadku je tak nedôvodná, pretože predmetné ustanovenie sa v konaniach vo veciach kompenzácie
neaplikuje. Procesné práva účastníka takéhoto konania sú garantované inými ustanoveniami zákona
č. 447/2008 Z. z..

86. K námietke žalobkyne o tom, že posudková lekárka konala bez nej, správny súd uvádza, že podľa
§ 11 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z. z., posudkový lekár je povinný pozvať fyzickú osobu na posúdenie
jej zdravotného stavu, ak o to táto fyzická osoba písomne požiada alebo požiada podaním žiadosti
elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom. Pokiaľ teda žalobkyňa
výslovne zákonom predpísanou formou nepožiadala o posúdenie jej zdravotného stavu v jej prítomnosti,

pričom správny súd takúto žiadosť žalobkyne v obsahu administratívneho spisu nezistil, posudková
lekárka s prihliadnutím na ust. § 11 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z. z. nepochybila, keď posúdenie
zdravotného stavu žalobkyne vykonala bez osobnej prítomnosti žalobkyne.

87. K námietke žalobkyne o porušení jej práva na súdnu a inú právnu ochranu garantovaného Ústavou

Slovenskej republiky správny súd uvádza, že uvedená námietka je nedôvodná, pretože žalobkyni nebolo
upreté brániť svoje práva. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podala riadny opravný
prostriedok – odvolanie, nakoľko nebola spokojná s rozhodnutím žalovaného, podala aj správnu žalobu
a správny súd sa jej žalobou riadne meritórne zaoberal.

88. Vo vzťahu k lekárskym správam, ktoré žalobkyňa predložila v prílohe svojej správnej žaloby, možno
súhlasiť s vyjadrením žalovaného o tom, že je na rozhodnutí účastníka konania, ktoré lekárske správy
v správnom konaní predloží.

89. K námietke žalovaného o tom, že medzi výsledkami zistení sociálno-posudkovou činnosťou

zo dňa 30.01.2024 (posudkový záver) a tvrdeniami žalobkyne v odvolaní a následnej žalobe je vážna
diskrepancia, týkajúca sa rôznorodosti a početnosti integračných aktivít žalobkyne a že tieto považuje
za účelové, majúce za cieľ získanie výhody v podobe priznania predmetného peňažného príspevku
na osobnú asistenciu, správny súd uvádza, že predmetné vyjadrenie uviedol žalovaný po prvýkrát
až v jeho vyjadrení k správnej žalobe. Žalobkyňa však už v priebehu administratívneho konania (v

odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, tak ako to uvádza aj samotný žalovaný) uvádzala množstvo
rôznych integračných aktivít a žalovaný sa s týmito jej námietkami, ktoré vo vzťahu k predmetu
konania a vo vzťahu k hlavnému predmetu sporu medzi účastníkmi konania boli zásadné, nijako
nevysporiadal. Keďže išlo o kľúčovú odvolaciu argumentáciu žalobkyne, ktorá bola rozhodujúca pre
rozhodnutie vo veci, bolo úlohou žalovaného v súlade s ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku sa k týmto

námietkam žalobkyne vyjadriť už v napadnutom rozhodnutí. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v
odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými
úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov,
na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s
ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie žalovaného predmetné zákonné

náležitostinespĺňa.Vnapadnutomrozhodnutí,akoajvjehopodkladoch,absentujenáležitéodôvodnenie
konkrétnychskutočností,ktoréviedlikprijatiuzáveruotom,žebyvprípadežalobkyneosobnáasistencia
nedosiahla svoj účel uvedený v § 20 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. a žalovaný neuviedol ani, ako
sa vysporiadal s námietkami žalobkyne ako účastníčky konania. K týmto sa po prvýkrát vyjadril až vo
vyjadrení k správnej žalobe, čo je však nepostačujúce, pretože predmetom prieskumu je napadnuté

rozhodnutie a práve toto rozhodnutie musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom. Tiež správny
súd poukazuje na to, že samotný žalovaný opakovane uvádzal (aj v administratívnom konaní), že
procesné práva žalobkyne sú zachované okrem iného aj tým, že „svoje návrhy a pripomienky môže
účastník konania správnemu orgánu predkladať kedykoľvek v priebehu správneho konania“. No keďtak žalobkyňa učinila v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, žalovaný na tieto jej argumenty
nereagoval a keď ich opakovala v správnej žalobe, len ich stroho označil za účelové, lebo neboli
uvedené pri výkone sociálnej posudkovej činnosti. Žiadne zákonné ustanovenie nebráni žalobkyni

v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu doplniť nové skutočnosti a je povinnosťou žalovaného
pri vydávaní napadnutého rozhodnutia reagovať na všetky pre vec relevantné (podstatné) námietky
žiadateľa o peňažný príspevok. V danej veci žalovaný na námietky a skutočnosti uvádzané žalobkyňou
vo vzťahu k integračným aktivitám a teda vo vzťahu k otázke, či by bol naplnený cieľ osobnej asistencie,
nereagoval vôbec.

90. Správny súd sa teda nestotožnil s námietkou žalovaného uvedenou v jeho vyjadrení k správnej
žalobe, že na všetky podstatné okolnosti prípadu dal žalobkyni odpoveď, pretože podstatnou námietkou
bolo predovšetkým to, že žalobkyňa poukazovala na početné integračné aktivity, záujmové aktivity, ktoré
vykonávala a plánuje v nich pokračovať, ktoré práve smerovali k tomu, čo je účelom osobnej asistencie.
Práve na tieto okolnosti bolo potrebné reagovať a vysporiadať sa s týmito námietkami. Žalovaný sa však

k nim v napadnutom rozhodnutí nevyjadril ani jedinou vetou. V tejto súvislosti napadnuté rozhodnutie
neobsahuje žiadnu právnu myšlienku alebo argumentáciu podloženú skutkovými zisteniami žalovaného,
ani spôsob zistenia a vyhodnotenia skutkového stavu a vyjadrenie žalovaného k námietkam žalobkyne
uvádzaným v jej odvolaní.

91. K judikatúre, na ktorú vo svojom vyjadrení k správnej žalobe poukazoval žalovaný (rozsudok
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 26Sa/15/2019 zo 06.10.2021 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 9Sžso/63/2016 z 29.11.2017), správny súd uvádza, že tento rozsudok správneho súdu
predmetnej judikatúre nijako neodporuje. Žalovaným uvádzané rozhodnutia konštatujú, tak ako z nich
parafrázoval aj samotný žalovaný, určité všeobecné princípy aplikované pri posudzovaní zdravotného

stavu, napr. že určovanie miery funkčnej poruchy a posudzovanie odkázanosti na osobnú asistenciu
prináleží výlučne posudkovým lekárom, ktorí nie sú viazaní návrhmi a odporúčaniami odborných lekárov,
poprípade psychológov a ani nie sú viazaní návrhmi žiadateľa o peňažný príspevok. Uvedené správny
súd nijako nespochybňuje, avšak ide o otázky, ktoré neboli predmetom sporu v danej veci.

92. K námietke žalovaného, vyjadrenej na pojednávaní vo veci samej, o tom, že osobný asistent
žalobkyne, ktorá nemá príbuzných, by mal byť jej dedičom, pričom protislužbou za toto dedenie by
malo byť doopatrovanie žalobkyne, správny súd uvádza, že na otázku správneho súdu, odkiaľ žalovaný
disponuje predmetnou informáciou, poverený zástupca žalovaného na pojednávaní výslovne uviedol,
že ide len o informáciu z počutia a že nemá predmetnú informáciu nijako overenú a uviedol, že týmto len

vysvetľoval dôvod, prečo vo veci žiadal nariadiť pojednávanie. Správny súd preto na takúto nepodloženú
a neoverenú argumentáciu neprihliadal a to aj z dôvodu, že táto nebola súčasťou skutkového stavu
veci v čase vydávania správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a nebola dôvodom pre
nepriznanie peňažného príspevku na osobnú asistenciu. V tomto smere správny súd poukazuje na to,
že podľa § 135 ods. 1 SSP je na rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo

vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy,
pretonemožnoprihliadaťvsprávnomsúdnomkonanínaskutočnosti,ktoréneexistovalivčasevydávania
napadnutého rozhodnutia a o to viac, že ide len o akési neoverené tvrdenia z počutia.

93. Ku skutočnosti uvádzanej žalovaným na pojednávaní o tom, že od 24.01.2025 je žalobkyni

poskytovaný peňažný príspevok na opatrovanie, ako aj k listinám predloženým žalovaným na
tomto pojednávaní – listu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina č. ZA1/OPPKTZPaPC/
PPnK/SOC/2025/99299, 2025/71556, zo dňa 18.02.2025, označenému ako „Vec: G. A. - Zaslanie
rozhodnutia o priznaní PnO (C. B., A.)“ a rozhodnutiu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Žilina č. ZA1/OPPKTZPaPC/PPnK/SOC/2025/99299-7 zo dňa 28.01.2025, s doložkou právoplatnosti

a vykonateľnosti, správny súd opakovane zdôrazňuje, že podľa § 135 ods. 1 SSP je na rozhodnutie
správneho súdu rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy
alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy, preto nemožno prihliadať v správnom súdnom
konaní na skutočnosti, ktoré neexistovali v čase vydávania napadnutého rozhodnutia. Správnou žalobou
napadnuté rozhodnutie bolo vydané dňa 28.06.2024, preto správny súd nemohol prihliadať na listiny

predložené žalovaným na pojednávaní, ktoré boli vydané až v roku 2025 na základe žiadosti žalobkyne
podanej dňa 24.01.2025 (zrejme pod ťarchou toho, že jej nebol priznaný peňažný príspevok na osobnú
asistenciu) a nebolo potrebné ani odročovať riadne nariadené pojednávanie za účelom doručovania
listiny, na ktorú správny súd v zmysle § 135 ods. 1 SSP nie je oprávnený v konaní prihliadať. Podľa § 115SSP pojednávanie možno odročiť len z dôležitých dôvodov alebo z dôvodu uskutočnenia neverejnej
porady a vyhotovenia výroku rozhodnutia správneho súdu. Správny súd môže odročiť pojednávanie aj
vtedy, ak to účastníci konania zhodne navrhnú. Za dôležitý dôvod nemožno považovať listinu vydanú

po vydaní správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, ktorá nie je súčasťou stavu veci v čase vydania
rozhodnutia orgánu verejnej správy a na ktorú tak správny súd v zmysle § 135 ods. 1 SSP nemôže
v konaní prihliadať. Listiny predložené žalobcom z rovnakého dôvodu nemôžu spätne potvrdzovať
správnosť žalobou napadnutého rozhodnutia, ako to uvádzal žalovaný.

94. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP napadnuté
rozhodnutie zrušil z dôvodu, že je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov
a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, a
podľa § 191 ods. 4 SSP vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.

95. Hoci žalobkyňa v podanej správnej žalobe navrhovala, aby správny súd zrušil aj prvostupňové

rozhodnutie, správny súd zrušil len druhostupňové rozhodnutie, nakoľko vytknuté vady sa primárne
vzťahujú k rozhodnutiu druhostupňového orgánu verejnej správy a ich odstránenie môže zabezpečiť aj
žalovaný.

96. V ďalšom konaní bude potrebné, aby posudkový lekár opätovne posúdil zdravotný stav žalobkyne

a aby riadne objasnil svoje závery, najmä svoj záver o tom, či by u žalobkyne bol alebo nebol
dosiahnutý účel osobnej asistencie a následne žalovaný vydá nové rozhodnutie, v ktorom riadnym
a preskúmateľným spôsobom objasní všetky svoje závery a vysporiada sa so všetkými relevantnými
a podstatnými námietkami žalobkyne.

97. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 a nasl. SSP. Žalobkyňa bola v konaní pred
správnym súdom úspešná, preto jej správny súd priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených
trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho
súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

Podľa § 440 SSP: (1) Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje

podania pred správnym súdom.V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)

opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa
podáva, d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia
lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť podanú v listinnej podobe je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm.
c/ SSP (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený

advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).

V J. J., dňa 18. februára 2026

JUDr. Ing. Linda Kovandová, LL.M.
sudkyňa

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Magdaléna Morongová

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 2. 4. 2026. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.

Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… , Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. február 2026

Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. február 2026