Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. január 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 7S/56/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0724101792
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:0724101792.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: O.F. MILL, spol. s r. o., so sídlom Svätoplukova 2035/11,
926 01 Sereď, IČO: 53 075 846, zastúpený: soukeník – štrpka s. r. o., so sídlom Strážnická 8141/5, 811
08 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: Inšpektorát práce Trnava,
so sídlom J. Bottu 4, 917 01 Trnava, o preskúmanie zákonnosti Protokolu o výsledku inšpekcie práce
č. ITA-21-34-2.2/P-B22-24, reg. č. IPTT/IPTT_ODD BOZP/KON/2024/89 zo dňa 29.04.2024, Dodatku

č. 1 k protokolu o výsledku inšpekcie práce zo dňa 16.08.2024 a Dodatku č. 2 k protokolu o výsledku
inšpekcie práce zo dňa 07.10.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu o d m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Žalobou zo dňa 03.12.2024, podanou na Správny súd v Bratislave dňa 05.12.2024, sa žalobca
domáhal zrušenia Protokolu o výsledku inšpekcie práce č. č. ITA-21-34-2.2/P-B22-24, reg. č. IPTT/
IPTT_ODD BOZP/KON/2024/89 zo dňa 29.04.2024, (ďalej len „Protokol“), Dodatku č. 1 k protokolu
o výsledku inšpekcie práce zo dňa 16.08.2024 (ďalej len Dodatok č. 1“) a Dodatku č. 2 k protokolu

o výsledku inšpekcie práce zo dňa 07.10.2024 (ďalej len „Dodatok č. 2“) a vrátenia veci na ďalšie konanie
žalovanému.

2. Protokol podľa § 7 ods. 3 písm. a) v nadväznosti na § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1 až 4 zákona č. 125/2006
Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o inšpekcii práce“) sumarizuje zistenia inšpekcie práce, ktorá bola u žalobcu vykonaná v období od
30.10.2023 do 29.04.2024. Výkon inšpekcie práce bol zameraný na skutočnosti zistené pri vyšetrovaní
udalosti – závažného pracovného úrazu s ťažkou ujmou na zdraví A. B. v nepríčinnej súvislosti.
Kontrolovaným obdobím boli roky 2023 a 2024. V rámci inšpekcie práce boli zistené nasledovné
nedostatky:
1. V predloženom Zozname osobných ochranných pracovných prostriedkov (ďalej len „OOPP“), ktorý

je súčasťou Smernice pre poskytovanie OOPP, platnosť od 01.02.2023, kontrolovaný subjekt stanovil
konkrétne typy OOPP, ktoré poskytuje bez uvedenia pracovných pozícií a neurčil podmienky používania
OOPP, najmä dobu používania, čím porušil § 6 ods. 2 písm. a) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti
a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o BOZP“) v nadväznosti na § 6 ods. l nariadenia vlády č. 395/2006 Z. z. o minimálnych
požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie vlády o OOPP“).2. Kontrolovaný subjekt nemal ku dňu prerokovania protokolu dňa 29.04.2024 vypracovaný a vydaný
vnútorný dopravný predpis pre prevádzku vysokozdvíhacích vozíkov, čím porušil § 6 ods. 1 písm. a)
zákona o BOZP v nadväznosti na § 4 ods. 3 príloha č. 2 bod 3.2 nariadenia vlády č. 392/2006 Z. z. o

minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov (ďalej
len „nariadenie vlády č. 392/2006 Z. z.“).
3. Kontrolovaný subjekt predložil neúplný Skladový poriadok zo dňa 08.03.2023, ktorý neobsahoval
schematický pôdorys plánu skladovacej časti s vyznačenými vstupmi do skladu, dopravnými
komunikáciami, parkovacími plochami pre vysokozdvižné vozíky a miesta na ich nabíjanie atď., čím

porušil § 6 ods. 1 písm. 1) zákona o BOZP nedodržaním bezpečnostnej úrovne upravenej v čl. 3.2 STN
26 9030: 1993.
4. Zamestnávateľ preukázateľne neviedol od stavebného stroja teleskopického manipulátora
prevádzkový denník určený na vedenie záznamov o odovzdaní a prevzatí tohto stroja osobám
obsluhujúcich stroj, o nedostatkoch a opravách počas prevádzky a o závažných udalostiach, ktoré sa
vyskytli počas pracovnej zmeny, čím porušil § 6 ods. 1 písm. n) zákona o BOZP v nadväznosti na

prílohy č. 8 bod 1.7, písm. a) vyhlášky č. 147/2013 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti o
odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností.
5. Zamestnávateľ nevydal vnútorný dopravný predpis pre používanie mobilných pracovných
prostriedkov, čím porušil § 6 ods. 1 písm. n) zákona o BOZP v nadväznosti § 4 ods.3 prílohy 2 bod 3.2

nariadenia vlády č. 392/2006 Z. z.
6. Kontrolovaný subjekt nezabezpečil vykonanie kontroly bezpečnosti uzlov a agregátov motorového
vozíka TOYOTA 7FBEST 13, výrobné číslo: 10149, rok výroby: 2006 minimálne raz za rok (po vzniku
úrazu zamestnávateľ vykonal technickú kontrolu motorového vozíka typ: TOYOTA 7FBEST 13, výrobné
číslo: 10149, rok výroby: 2006 s dátumom prehliadky: 02.11.2023, doklady o technickej kontrole

motorového vozíka za roky 2022, 2021, 2020 neboli predložené), čím porušil § 6 ods. 1 písm. n) a §
9 ods. 1 písm. a) zákona o BOZP nedodržaním bezpečnostnej úrovne vyplývajúcej z čl. 2.15 Národnej
prílohy STN ISO 3 691 +Amdl:2000.
7. Kontrolovaný subjekt písomne neurčil osobu zodpovednú za technický stav a prevádzku motorových
vozíkov pred vznikom úrazu, čím porušil § 6 ods. 1 písm. a) zákona o BOZP nedodržaním bezpečnostnej

úrovne, upravenej v čl. 4.2.1 písm. b) STN 26 8805: 2018.
8. Zamestnávateľ nevedie evidenčný list motorového vozíka typ: TOYOTA 7FBEST 13, výrobné číslo:
10149, rok výroby: 2006, čím porušil § 6 ods. 1 písm. 1) zákona o BOZP.

3. V rámci opatrení podľa § 12 ods. 2 písm. b) a ods. 3 zákona o inšpekcii práce nariadil inšpektor

odstrániť zistené nedostatky v bodoch 1 až 5, 7 a 8 do 1 mesiaca a v bode 6 trvale od ukončenia
výkonu inšpekcie práce. Zároveň inšpektor v súlade s § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce uložil
zamestnávateľovi povinnosť (i) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov
vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin a (ii) doručiť inšpektorátu práce písomnú správu
o spôsobe splnenia opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich

z kolektívnych zmlúv a ich príčin v lehote 3 dní. Protokol prevzal žalobca dňa 29.04.2024.

4. Predmetom Dodatku č. 1 je sumarizácia vyjadrenia žalobcu ako kontrolovaného subjektu k Protokolu,
ktorébolodoručenéžalovanémudňa14.05.2024.Inšpektorprácenazákladevyjadreniakontrolovaného
subjektu zrušil bod č. 1, 2 a 4 Protokolu. Zároveň identifikoval inšpektor práce nový nedostatok č. 9,

ktorý spočíva v nesplnení povinnosti sústavne kontrolovať a vyžadovať dodržiavanie právnych predpisov
a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásad bezpečnej práce,
ochrany zdravia pri práci a bezpečného správania na pracovisku pred vznikom pracovného úrazu A.
B., najmä nekontroloval, aby vysokozdvižný vozík zn. TOYOTA bol zabezpečený pred prenechaním
obsluhovaniu neoprávnenými osobami, čím porušil § 6 ods. 1 písm. a) a písm. b) a § 9 ods. 1 písm. a)

vnadväznostina§38ods.1zákonaoBOZPnedodržanímbezpečnostnejúrovne,ktorávyplývazprílohy
čl. 4.4.6 STN 26 8805 a svoju povinnosť nesplnil ani iným preukázateľne primeraným spôsobom.

5. Predmetom Dodatku č. 2 je sumarizácia vyjadrenia žalobcu k novému kontrolnému zisteniu č. 9
a reakcia inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, vrátane zmeny opatrení nariadených podľa § 12 ods.2

písm. b) a ods. 3 zákona o inšpekcii práce tak, že nedostatky v bodoch 3, 7 a 8 majú byť odstránené do
1 mesiaca od doručenia Dodatku č. 2 a nedostatky v bodoch 6 a9 majú byť odstránené trvale. Ostatné
časti Protokolu zostávajú nezmenené.6. Žalobca v správnej žalobe namieta nepreskúmateľnosť Protokolu v znení jeho neskorších Dodatkov
a upretie práva žalobcu obhajovať svoje práva a záujmy v rámci inšpekcie práce. Žalobca tvrdí, že
konanie žalovaného je v rozpore s účelom prerokovávania Protokolu v zmysle zákona o inšpekcii práce

a zasahuje do právnej istoty žalobcu. Namieta tiež nesprávne právne posúdenie v otázke porušenia
zákona o BOZP zo strany zamestnancov žalobcu pred vznikom pracovného úrazu i v otázke frekvencie
a rozsahu kontrolnej činnosti žalobcu pred vznikom pracovného úrazu. V rámci porušenia ustanovení o
konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia
alebo opatrenia vo veci samej, namieta žalobca odmietnutie možnosti žalobcu nahliadnuť do spisového

materiálu.

7. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 28.3.2025 tak, že žalobu navrhol zamietnuť v celom
rozsahu. Poukázal na rozhodnutia Správneho súdu v Bratislave sp. z n. 2S/28/2023 zo dňa 21.10.2024,
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 10Sžk/19/2017 zo dňa 30.05.2018, Krajského súdu
v Nitre sp. zn. 11S/206/2017 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžk/12/2019 zo dňa

17.06.2020, z ktorých vyplýva, že protokol o výsledku inšpekcie práce v časti zistených porušení
právnych predpisov predstavuje základný podklad pre ďalší postup žalovaného, či už je to na účely
uloženia opatrenia alebo pre samostatné konanie o správnom delikte a ide tak o podkladové rozhodnutie
predbežnej povahy, ktoré nie je predmetom súdneho prieskumu podľa § 7 písm. e) zákona č. 162/2015
Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).

8. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.

II.

9. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

10. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie administratívnym konaním
postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní
individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov.

11. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy

správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako
rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje
alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby,
alebo sa jej priamo dotýka.

12. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy
správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

13. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a

opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za
následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

14. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné

podmienky“).

15. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

16. Podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce, na základe výsledkov inšpekcie práce a

podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený nariadiť odstránenie zistených
nedostatkov.17. Podľa § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12
ods. 2 písm. a), uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), c), g), h) a i) a uloží povinnosť kontrolovanému
zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,

a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych
zmlúv a ich príčin,
b) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie
zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin.

18. Podľa § 193 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“), súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý
právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou
zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd
viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný

správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o
osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

9

ons/tooltip-after-copy.svg" \* MERGEFORMATINET

9

9

MERGEFORMATINET

9

9

9

19. Podľa § 194 Civilného sporového poriadku, otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán

verejnej moci ako orgán podľa § 193, môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť (1); ak
bolo o otázke podľa odseku 1 rozhodnuté, súd na také rozhodnutie prihliadne a vysporiada sa s ním v
odôvodnení rozhodnutia (2).III.

20. Úlohou správneho súdu bolo, na podklade podanej žaloby, preskúmať žalobcom napadnuté

správne akty. V správnom súdnictve je právo na prístup k správnemu súdu determinované princípom
generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú
všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo rušia
oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom
chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých,

ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP).

21. Správny súd tak primárne zisťoval, či sú splnené podmienky na konanie vo veci, medzi ktoré
nepochybne patrí aj spôsobilý predmet súdneho prieskumu, t. j. rozhodnutie alebo opatrenie orgánu
verejnej správy, ktoré zasahuje do práv, právom chránených záujmov a povinností dotknutého subjektu
alebo sa ich priamo dotýka, ktoré zároveň nie je z možnosti súdneho prieskumu zákonom vylúčené (či

už výslovne v texte konkrétnej právnej normy alebo na základe splnenia podmienok podľa § 7 SSP). Za
týmto účelom sa správny súd v prvotnej fáze súdneho konania oboznámil s obsahom administratívneho
spisu, z ktorého zistil základné skutočnosti dôležité pre posúdenie prípustnosti súdneho prieskumu
v danej veci.

22.OpatrenímsanaúčelySSProzumiesprávnyaktvydanýorgánomverejnejsprávyvadministratívnom
konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a
právnickej osoby priamo dotknuté. Pri posúdení otázky, či určitý akt orgánu verejnej správy je opatrením,
má preto zásadný význam, (i) či bol vydaný v administratívnom konaní a zároveň, (ii) či ním sú alebo
môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo

dotknuté. Naopak, bez právneho významu je v tomto smere označenie aktu orgánu verejnej správy.

23. Priamy dotyk práv, právom chránených záujmov alebo povinností fyzickej osoby a právnickej osoby
aktom orgánu verejnej správy na účely SSP nie je bližšie (explicitne) normatívne vymedzený. Je však
zrejmé, že ním možno rozumieť situáciu, kedy akt orgánu verejnej správy môže ovplyvniť právnu pozíciu

určitej fyzickej osoby alebo právnickej osoby tak, že jej postavenie po vydaní aktu orgánu verejnej
správy bude iné ako pred jeho vydaním. Naopak, o priamy dotyk práv, právom chránených záujmov
alebo povinností fyzickej osoby a právnickej osoby aktom orgánu verejnej správy nepôjde vtedy, ak
vplyv predmetného aktu na práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej
osoby bude iba sprostredkovaný alebo pôjde iba o vplyv zasahujúci faktický záujem fyzickej osoby alebo

právnickej osoby.

24. Správny súd je toho názoru, že žalovaný napadnutými správnymi aktmi len konštatoval porušenie
konkrétne vymedzených ustanovení zákona o nelegálnej práci a uložil povinnosť „prijať opatrenia na
odstránenie zisteného porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin“,

pričom Protokolom v spojení s Dodatkom č. 1 a Dodatkom č. 2 nebolo autoritatívne zasiahnuté do
práv, právom chránených záujmov či povinností žalobcu. S nedoručením správy o splnení opatrení na
odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin v lehote stanovenej Protokolom, resp. následnými
dodatkami, nespája zákon o inšpekcii práce žiadne priame právne následky. Samotný inšpektor práce
spísaním protokolu neuskutočňuje správne konanie a jeho inšpekčná/kontrolná činnosť, ktorej výsledky

sú spísané v protokole o inšpekcii práce, nemá povahu právne záväzného rozhodnutia. Inšpektor práce
nemá zákonom priznané žiadne prostriedky bezprostredného donútenia kontrolovaného subjektu na
presadenie týchto opatrení.

25. Súčasne nemôže obstáť argumentácia, že by tým, že Protokol konštatuje porušenia zákona

o BOZP a iných právnych predpisov, malo dôjsť k zásahu do práv a právom chránených záujmov
žalobcu na podklade možnosti uložiť pokutu podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce,
podľa ktorého inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu zamestnávateľovi za porušenie povinností
vyplývajúcich z tohto zákon (alebo ďalších špecifikovaných predpisov, vrátane zákona o BOZP) až do
výšky 100.000,- eur, ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená

(1.) ťažká ujma na zdraví, najmenej 20.000,- eur, alebo (2.) smrť, najmenej 33.000,- eur. Konanie
o uložení pokuty je samostatným konaním, v rámci ktorého správny orgán aplikuje určitú mieru správnej
úvahy pri ukladaní výšky sankcie. Zároveň môže aj žalobca v rámci tohto konania namietať samotné
podkladové akty, ktoré môžu byť až v rámci súdneho prieskumu samotného rozhodnutia o uloženípokuty aj predmetom správneho súdneho prieskumu realizovaného správnym súdom. Správny súd
teda konštatuje, že až rozhodnutie, ktorým bude prípadne žalobcovi uložená sankcia za zistené
porušenia zákona o BOZP, bude správnym aktom, ktorým budú zasiahnuté práva a právom chránené

záujmy žalobcu. Následné súdne konanie, ktorým bude prípadne žalobca napádať zákonnosť takéhoto
rozhodnutia,budepriestorom,vrámciktoréhobudemôcťžalobcanamietaťzisteniauvedenévProtokole
v spojení s Dodatkom č. 1 a 2, a v rámci ktorého bude môcť správny súd tieto podkladové akty riadne
preskúmať.

26. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že napadnutým Protokolom, Dodatkom č. 1 a Dodatkom č. 2 nie sú a
nemôžubyťsubjektívneprávažalobcupriamodotknuté.NapadnutýProtokol,Dodatokč.1aaniDodatok
č. 2 preto nie sú opatreniami, keďže nespĺňajú jeden z definičných znakov opatrenia (atribút „priamosti“).

27. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že judikatúra kasačného súdu potvrdzuje, že výsledky
kontrolnej činnosti, aké sú aj predmetom tohto súdneho konania, môžu byť predmetom samostatného

súdneho prieskumu len v prípade, ak ukladajú povinnosti či opatrenia, ktorými by zasahovali do práv
a právom chránených záujmov žalobcu. V tomto smere správny súd odkazuje na právny názor vyjadrený
uznesením veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „veľký senát
NSS“) sp. zn. 19SVs/2/2022 zo dňa 04.12.2023, podľa ktorého: „Opatrenie inšpektora práce obsiahnuté
v protokole z inšpekcie práce, ktorým sa kontrolovanému subjektu podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č.

125/2006 Z. z. o inšpekcii práce v znení účinnom do 20. júla 2020 ukladá „odstrániť zistené nedostatky“,
niejespôsobilézasiahnuťdopráv,povinnostíalebooprávnenýchzáujmovatýmmenejdosubjektívneho
práva kontrolovaného, a preto je jeho prieskum v správnom súdnictve vylúčený na základe § 7 ods. 1
písm. e) Správneho súdneho poriadku. Správny súd však musí v medziach žalobných bodov skúmať, či
osobitostikonkrétnejvecineopodstatňujúzáver,žeajtakétoopatrenieukladákontrolovanémukonkrétne

povinnosti, ktoré takýto zásah predstavujú.“.

28. Napriek citovanému záveru, správny súd musí skúmať za podmienok konkrétneho konania
a konkrétneho znenia Protokolu, či došlo k zásahu do práv. Z ustanovenia § 7 písm. e) SSP vyplýva,
že a priori nie je možné vylúčiť, že prieskum opatrení uložených v protokole bude za určitých okolností

prípustný. Aj citované uznesenie veľkého senátu NSS uvádza, že je úlohou správneho súdu pri skúmaní
podmienok konania uvedených v § 98 ods. 1 písm. g) SSP posúdiť, či je napadnutý akt orgánu verejnej
správy vôbec spôsobilý ukrátiť určitú osobu na určitom subjektívnom práve. Ak je zrejmé, že takéto
subjektívne právo nemôže existovať alebo že akt orgánu verejnej správy nie je spôsobilý do tohto práva
zasiahnuť, nemožno ho považovať ani za opatrenie podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP a správna žaloba o

jeho preskúmanie nemôže byť prípustná.

29. Správny súd preskúmal napadnuté správne akty a na podklade administratívneho spisu zistil, že
obsahom Protokolu v spojení s Dodatkom č. 1 a 2 je konštatovanie o porušení viacerých ustanovení
zákonaoBOZP,vrátanenesplneniapovinnostisústavnekontrolovaťavyžadovaťdodržiavanieprávnych

predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásad bezpečnej
práce, ochrany zdravia pri práci a bezpečného správania na pracovisku pred vznikom pracovného
úrazu A. B.. Na základe uvedeného žalobca tvrdí, že konštatovanie o nesplnení uvedených povinností
pred vznikom pracovného úrazu má jednoznačne vplyv na právne postavenie žalobcu, resp. zasahuje
do jeho subjektívnych práv tým, že podľa § 76 ods. 3 zákona č. 311/2011 Z. z. Zákonník práce

v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) zamastencovi, s ktorým zamestnávateľ skončí
pracovný pomer z dôvodov, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, patrí pri
skončení pracovného pomeru odstupné v sume najmenej desaťnásobku jeho priemerného mesačného
zárobku,okremprípadu,akbolpracovnýúrazspôsobenýtým,žezamestnanecsvojímzavinenímporušil
právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s

nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovala
a kontrolovala. V dôsledku záverov žalovaného v Dodatku č. 1 k Protokolu, v ktorom je konštatovaný
okrem iných aj nedostatok č. 9 spočívajúci v tom, že žalobca ako zamestnávateľ si nesplnil povinnosť
sústavne kontrolovať a vyžadovať dodržiavanie právnych predpisov na zistenie bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práce, teda v priamom dôsledku vytýkania daného nedostatku žalobcovi, došlo ipso facto

k založeniu nároku zamestnanca žalobcu na odstupné o výške až desaťnásobku jeho priemerného
mesačného zárobku. Tento nárok si už zamestnanec žalobcu medzičasom voči žalobcovi aj uplatnil.
Tým dochádza k zásahu do majetkovej sféry žalobcu, t.j. do sféry jedného z jeho subjektívnych práv.30. Zároveň žalobca uvádza, že jeho jedinou možnosťou, ako nárok zamestnanca A. B. na odstupné vo
výške desaťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku zvrátiť, je vyvrátiť žalovaným v Protokole
konštatovaný nedostatok, čo možno dosiahnuť len napadnutím Protokolu správnou žalobou. Ak by chcel

totiž žalobca vyvracať tento nárok až v konaní o žalobe zamestnanca o zaplatenie odstupného, narazil
by na problém, ktorý by spočíval v nemožnosti civilného súdu preskúmavať procesný postup a právne
závery správneho orgánu (žalovaného) vzhľadom na nepríslušnosť civilného súdu.

31. Na podklade ustanovení v danom čase platného a účinného zákona o BOZP, zákona o

inšpekcii práce, Zákonníka práce a Civilného sporového poriadku má správny súd za preukázané,
že napadnutými správnymi aktmi neboli nijako dotknuté práva a právom chránené záujmy žalobcu,
neboli mu uložené žiadne povinnosti porovnateľné s povinnosťami podľa § 12 ods. 2 písm. c) až j)
zákona o inšpekcii práce, nevznikli mu ani žiadne pracovno-právne záväzky a ani z právnej úpravy
nevyplývajú žiadne priame dopady identifikovania porušenia zákona inšpektorom práce na právne
postavenie žalobcu. To sa môže zmeniť až rozhodnutím prijatým v správnom konaní, ktorým bude

udelená sankcia za potvrdené porušenie zákonných povinností. Až v takom konaní, bude môcť žalobca
plne využiť svoje práva účastníka konania a rozporovať právny názor inšpektora práce na zistený
skutkový stav, ktorý je sumarizovaný v Protokole v znení Dodatku č. 1 a 2, ktoré budú tvoriť podkladové
rozhodnutia pre prípadné rozhodnutie u uložení pokuty.

32. Pokiaľ ide o žalobcom tvrdený pracovno-právny „nárok“ zamestnanca na odstupné vo výške
desaťnásobku priemerného mesačného zárobku, ktorý mal byť „založený“ konštatovaním inšpektora
práce v bode č. 9 Protokolu v znení Dodatku č. 1 a 2, s uvedeným záverom žalobcu nemožno súhlasiť.
Splnenie všetkých podmienok podľa § 76 ods. 3 Zákonníka práce na založenie nároku na predmetnú
výšku odstupného nie je predmetom Protokolu, Dodatku č. 1, Dodatku č. 2. Jedine civilný súd môže

skúmaťsplnenietýchtopodmienok,pričomznenie§193a194Civilnéhosporovéhoporiadkuponecháva
žalobcovi dostatočný procesný priestor na prípadnú argumentáciu a využitie všetkých prostriedkov
procesnej obrany alebo procesného útoku podľa Civilného sporového poriadku na to, aby prípadne
spochybnil nárok žalobcu, ktorý v správnej žalobe žalobca považuje za založený samotným Protokolom
v znení Dodatku č. 1 a 2. Priamosť dopadu na právach žalobcu je vylúčená aj základnou podmienkou

vo vzťahu k § 76 ods.3 Zákonníka práce, podľa ktorej musí dôjsť ku skončeniu pracovného pomeru
výpoveďou alebo dohodou z dôvodov, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz.
Už aj splnenie tejto materiálnej podmienky súvisí s rozhodnutím zamestnávateľa, prípadne dohodou,
a nie je priamym následkom konštatovania žalovaného v Protokole. Na základe vyššie uvedeného, nie
je ani žalobcom tvrdený nárok na odstupné vo výške desaťnásobku priemerného mesačného zárobku

priamym dopadom, ktorý by zasahoval do práva, povinností alebo právom chránených záujmov žalobcu
spôsobom, v dôsledku ktorého by mal Protokol v znení Dodatku č. 1 a 2 nadobudnúť charakter opatrenia
preskúmateľného v správnom súdnom konaní.

33. Na podklade vyššie uvedených skutočností tak dospel správny súd k záveru, že napadnuté správne

akty nepodliehajú prieskumu správnym súdom, a preto žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP v spojení
s § 7 písm. e) SSP odmietol.

34. O práve na náhradu trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP, ktorý uvádza, že
žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá, pričom

nezistil žiaden dôvod na aplikáciu § 171 ods. 1 SSP.

35. Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147
ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od
jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť
(§ 443 ods. 5 SSP).V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny

súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je

žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).