Uznesenie – Nečinnosti orgánu verejnej správy ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. marec 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 30Sa/1/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0826100092
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Linda Kovandová, LL.M.
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0826100092.2

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX,
XXX XX D. E. A., proti žalovanému: Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Novom Meste nad Váhom,
so sídlom Hviezdoslavova 39, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu
verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e .

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 27.01.2026 bolo Správnemu súdu v Banskej Bystrici (ďalej v texte len ,,správny súd“) doručené
podanie žalobcu vo veci samej, označené ako „Správna žaloba proti nečinnosti orgánu verejnej správy v
konaní o náhradu škody zo služobného úrazu“ zo dňa 27.01.2026. Žalobca v prílohe okrem iného priložil

podnet na vydanie prokurátorského opatrenia – nečinnosť orgánu verejnej správy (č. l. 8 spisu).

2. Keďže podanie žalobcu neobsahovalo všetky potrebné náležitosti žaloby proti nečinnosti orgánu
verejnej správy v zmysle zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „SSP“), správny súd uznesením sp. zn. 30Sa/1/2026 zo dňa 06.02.2026 (ďalej len
„výzva súdu“) vyzval žalobcu na odstránenie vád, t. j. aby v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy

súdu svoju žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy zo dňa 27.01.2026 doplnil tak, že doručí
oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu (ktorým je zákon č. 9/2010 Z.
z. o sťažnostiach) alebo vybavenie podnetu prokurátorom. Správny súd zároveň vo výzve súdu poučil
žalobcu o práve zvoliť si advokáta alebo sa obrátiť so žiadosťou o právnu pomoc na Centrum právnej
pomoci. Správny súd ďalej žalobcu vo výzve súdu poučil aj o tom, že v prípade, ak v lehote určenej
správnym súdom svoje podanie vo veci samej nedoplní alebo neopraví, správny súd jeho podanie vo

veci samej odmietne uznesením; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať (§
59 ods. 3 SSP), resp. konanie zastaví (§ 99 písm. f) SSP).

3. Žalobca v podaní doručenom správnemu súdu dňa 24.02.2026 požiadal o predĺženie lehoty na
doplnenie žaloby do 31.03.2026 z dôvodu, že od prokuratúry v Novom Meste nad Váhom prevzal
oznámenie o lehote predĺženia na vybavenie jeho podnetu, nakoľko mu doposiaľ neboli predložené

všetky súvisiace interné spisy Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, resp. Policajného zboru
k vybaveniu podnetu. Správny súd však v odpovedi zo dňa 27.02.2026 žalobcovi oznámil, že jeho
žiadosti o predĺženie lehoty nevyhovuje a predmetnú lehotu na doplnenie žaloby mu nepredlžuje.

4. Podľa § 242 ods. 1 prvá veta SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu
verejnej správy v začatom administratívnom konaní.5. Podľa § 244 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník
administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť
podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre.

6. Podľa § 246 ods. 1 a ods. 2 SSP: (1) V žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa
§ 57 uviesť
a) označenie druhu žaloby,
b) označenie žalovaného,

c) označenie konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha odstránenia nečinnosti,
d) žalobné body,
e) označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva,
f) žalobný návrh.
(2) K žalobe fyzickej osoby, právnickej osoby a zainteresovanej verejnosti musí byť pripojené oznámenie
o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenie podnetu prokurátorom.

7. Podľa § 99 písm. f) SSP, správny súd konanie uznesením zastaví, ak žalobca nevyčerpal pred
podaním žaloby postupy ustanovené týmto zákonom pri jednotlivých typoch konania.

8. Podľa § 1 ods. 1, ods. 2 zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach (ďalej len „zákon o sťažnostiach“): (1)

Tento zákon upravuje postup pri podávaní, vybavovaní a kontrole vybavovania sťažností fyzických osôb
alebo právnických osôb. (2) Na účely tohto zákona je
a) vybavovaním sťažnosti prijímanie, evidencia, prešetrovanie a vybavenie sťažnosti,
b) vybavením sťažnosti vrátenie, odloženie sťažnosti, oznámenie výsledku prešetrenia sťažnosti alebo
oznámenie výsledku prekontrolovania správnosti vybavenia predchádzajúcej sťažnosti.

9. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) a b) a ods. 2 zákona o sťažnostiach: (1) Sťažnosť je podanie fyzickej osoby
alebo právnickej osoby (ďalej len „sťažovateľ“), ktorým
a) sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, o ktorých sa domnieva, že boli
porušené činnosťou alebo nečinnosťou (ďalej len "činnosť") orgánu verejnej správy,

b) poukazuje na konkrétne nedostatky, najmä na porušenie právnych predpisov, ktorých odstránenie je
v pôsobnosti orgánu verejnej správy.
(2) Podanie sa posudzuje podľa obsahu.

10. Podľa § 31 ods. 1, ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej

len „zákon o prokuratúre“): (1) Prokurátor vykonáva svoju pôsobnosť v rozsahu ustanovenom zákonom
aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na
ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány. (2) Podnetom sa rozumie
podanie, ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti.

11. Podľa § 32 ods. 1, ods. 2 zákona o prokuratúre: (1) Podnet sa podáva písomne, ústne
do zápisnice, telefaxom alebo elektronickými prostriedkami. Podnet urobený telefaxom alebo
elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu treba doplniť do troch pracovných
dní predložením jeho originálu v listinnej podobe alebo elektronickými prostriedkami so zaručeným
elektronickým podpisom. (2) Podnet musí obsahovať, komu je určený, akej veci sa týka, kto ho podáva,

proti komu smeruje, čoho sa podávateľ podnetu domáha a odôvodnenie podnetu. Podnet musí byť
datovaný a podpísaný podávateľom podnetu alebo jeho zástupcom. Ak sa podávateľ podnetu domáha
preskúmania zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia, k podnetu priloží aj napadnuté rozhodnutie alebo
opatrenie a uvedie dôvody, pre ktoré považuje toto rozhodnutie alebo opatrenie za nezákonné. Ak
nemôže k podnetu priložiť napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie, musí uviesť jeho spisovú značku,

dátum jeho vydania a orgán, ktorý ho vydal, a ak ani to nie je možné, musí aspoň uviesť, kedy a ako
sa o rozhodnutí alebo opatrení dozvedel.

12. Oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti žalobcu alebo vybavenie podnetu prokurátorom sú
obligatórnymi prílohami k žalobe, ktorou sa žalobca domáha odstránenia nečinnosti orgánu verejnej

správy v začatom administratívnom konaní. Uvedené prílohy majú odlišnú povahu ako prílohy prikladané
v konaní o všeobecnej správnej žalobe alebo v konaniach o iných správnych žalobách. Prílohy zákonom
vymedzené v § 246 ods. 2 SSP totiž preukazujú vyčerpanie osobitných postupov ustanovených
zákonom, ktoré tvoria conditio sine qua non (nevyhnutnú podmienku) pre obrátenie sa žalobcu nasprávny súd. Nedodržanie týchto postupov, resp. nepreukázanie tejto skutočnosti, má za následok
zastavenie konania podľa § 99 písm. f) SSP.

13. Jednou zo zákonom stanovených podmienok na podanie žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej
správy je práve predchádzajúce neúspešné podanie sťažnosti podľa § 5 zákona o sťažnostiach
alebo podnetu prokuratúre podľa § 31 zákona o prokuratúre (§ 244 ods. 1 SSP). Podmienka
prechádzajúceho neúspešného podania sťažnosti alebo podnetu prokuratúre je prejavom subsidiarity
správneho súdnictva vo vzťahu k prostriedkom nápravy a ochrany poskytovaných v administratívnom

konaní. Ingerencia správneho súdu totiž môže nastupovať až v prípade, ak sa nezákonný stav v podobe
nečinnosti nepodarilo odstrániť v rámci štruktúry orgánov verejnej správy. V sťažnosti alebo v podnete
prokuratúre musí byť pritom výslovne namietaná nečinnosť orgánu verejnej správy. Vzhľadom na
uvedené SSP v ust. § 246 ods. 2 vyžaduje, aby žalobca k žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy
pripojil oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podanej podľa osobitného predpisu alebo vybavenie
podnetu prokurátorom. Pod neúspešným vyčerpaním sťažnosti alebo podnetu prokuratúre treba pritom

rozumieť v zásade oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti (§ 20 zákona o sťažnostiach) alebo
upovedomenieovybavenípodnetu(§35zákonaoprokuratúre),zobsahuktorýchvyplýva,ženamietaná
nečinnosť nebola u orgánu verejnej správy zistená. Splnenie tejto procesnej podmienky preto fyzická
osoba musí preukázať predložením uvedených písomností správnemu súdu ako príloh žaloby podľa
§ 246 ods. 2 SSP. Žalobca bol vo výzve súdu poučený o tom, že nedodržanie týchto postupov, resp.

nepreukázanie týchto skutočností, bude mať za následok zastavenie konania podľa § 99 písm. f) SSP.

14. Žalobca v prílohe k žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy zo dňa 27.01.2026 okrem iného
priložil podnet na vydanie prokurátorského opatrenia – nečinnosť orgánu verejnej správy. Správny súd
následne vyzval žalobcu uznesením zo dňa 06.02.2026 na doplnenie oznámenia o výsledku prešetrenia

sťažnosti podľa osobitného predpisu (ktorým je zákon č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach) alebo vybavenia
podnetu prokurátorom. Žalobca v podaní doručenom správnemu súdu dňa 25.02.2026 na predmetnú
výzvu správneho súdu reagoval tak, že požiadal o predĺženie lehoty s odôvodnením, že od prokuratúry
v Novom Meste nad Váhom prevzal oznámenie o lehote predĺženia lehoty na vybavenie jeho podnetu,
pričom správny súd mu súdom uloženú lehotu nepredĺžil.

15. Správny súd poukazuje na ustanovenie § 244 ods. 1 SSP, podľa ktorého žalobcom je fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu
verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre.
Aj z uvedeného vyplýva, že zákonom ustanovené postupy (sťažnosť podľa zákona o sťažnostiach alebo

podnet na prokuratúru) je potrebné vyčerpať ešte pred podaním žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej
správy na správny súd s tým, že nepostačuje len samotné podanie takejto sťažnosti alebo podnetu,
ale je potrebné podľa § 246 ods. 2 SSP k žalobe pripojiť aj oznámenie o výsledku prešetrenia takejto
sťažnosti alebo vybavenie podnetu prokurátorom. Žalobca v danom prípade, tak ako to vyplýva z jeho
žaloby a podania doručeného správnemu súdu dňa 24.02.2026, na vybavenie jeho podnetu podaného

na prokuratúre ani nevyčkal, t. j. zákonom ustanovené postupy pred podaním žaloby nevyčerpal.

16. Správny súd zdôrazňuje zásadu subsidiarity správneho súdnictva vo vzťahu k prostriedkom
nápravy a ochrany poskytovaných v administratívnom konaní, t. j. že ingerencia správneho súdu môže
nastupovať až v prípade, ak sa nezákonný stav v podobe nečinnosti nepodarilo odstrániť v rámci

štruktúry orgánov verejnej správy. Pokiaľ žalobca síce podnet prokuratúre podal, no nevyčkal na jeho
vybavenie prokurátorom, v zmysle uvedenej zásady subsidiarity správneho súdnictva správny súd nie
je oprávnený vo veci konať a musí konanie zastaviť.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže žalobca k správnej žalobe nepripojil a ani na

dodatočnú výzvu správneho súdu nedoplnil, oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa zákona
o sťažnostiach, ani vybavenie podnetu prokurátorom a nakoľko je zrejmé z obsahu podaní žalobcu,
že ním podaný podnet ešte nebol ani vybavený (plynie lehota na jeho vybavenie) podľa príslušných
ustanovení zákona o prokuratúre, t. j. žalobca nevyčerpal zákonom ustanovené postupy pred podaním
žaloby, správny súd konanie podľa § 99 písm. f) SSP zastavil.

18. Podľa § 170 písm. b) SSP, žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak
konanie bolo zastavené.19. Podľa § 171 ods. 1, ods. 2 SSP: (1) Ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo
zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania. (2) Ak účastník
konania procesne zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, správny súd prizná náhradu týchto

trov ostatným účastníkom konania.

20. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. b) SSP tak, že žiaden z účastníkov
konania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko konanie bolo zastavené. Správny súd nezistil
podmienky na rozhodnutie o náhrade trov konania podľa § 171 SSP.

Poučenie:

Doručené uznesenie je právoplatné (§ 151 ods. 1 SSP).

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439
ods. 3 SSP a contrario).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.

2 SSP).

Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, t.j. na
Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno urobiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe (§ 56 ods. 1 SSP). Pri
listinnej podobe ju treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis
s prílohami (§ 56 ods. 3 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 (t. j. ktorému

správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, pri podaní
urobenom v prebiehajúcom konaní aj uvedenie spisovej značky tohto konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,
ods. 2 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 1, ods. 2 SSP).