Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. marec 2025

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B1-25Cb/15/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121511007
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lukáš Ilenin

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2025:6121511007.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III sudcom JUDr. Lukášom Ileninom v spore žalobkyne VISUAL spol. s r. o., so

sídlom A. Mráza 4, Bratislava 821 03, IČO: 17 331 668, zastúpenej Nechala and partners s. r. o., so
sídlom Einsteinova 21, Bratislava - mestská časť Petržalka 851 01, IČO: 54 749 565, proti žalovanej
Focus Pro, s.r.o., so sídlom Svetlá 1, Bratislava 811 02, IČO: 35 793 147, zastúpenej V4 Legal, s.r.o., so
sídlom Tvrdého 783/4, Žilina 010 01, IČO: 36 858 820, o zaplatenie 2.472 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 2.472 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne zo sumy 2.472 eurod 24.06.2021 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy prvoinštančného konania a odvolacieho konania
v rozsahu 100 %, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Mestským súdom Bratislava III
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica
domáhala proti žalovanej zaplatenia sumy 4.102,60 eura s príslušenstvom. Tvrdila, že na základe
vzájomnej dohody vykonala pre žalovanú dohodnuté produkčné služby v súvislosti s vydávaním Novín
pre grafický priemysel, a to riadne a včas. Za vykonané služby vystavila žalovanej faktúru č. 2021/5/1
vo výške 4.130,60 eura, splatná dňa 24.3.2021 a faktúru č. 2021/6/1 vo výške 2.472 eur, splatná dňa

23.06.2021. Faktúru č. 2021/5/1 uhradila žalovaná iba čiastočne, a to úhradou zo dňa 03.06.2021 vo
výške 2.500 eur. Zostatok faktúry č. 2021/5/1 vo výške 1.630,60 eura a ani faktúru č. 2021/6/1 vo výške
2.472euržalovanážalobkynineuhradila,atoaninazákladepredžalobnejvýzvy,ktorúžalobkyňazaslala
žalovanej 23.06.2021 a následne aj v septembri 2021. Obrátila sa preto na súd a žiadala, aby súd uložil
žalovanej zaplatiť žalobkyni istinu 4.102,60 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne
zo sumy 4.130,60 eura od 25.03.2021 do 03.06.2021, s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne
zo sumy 1.630,60 eura od 04.06.2021 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo

sumy 2.472 eura od 24.6.2021 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur
a náhradu trov konania. Tvrdenia preukazovala výpisom zo sledovania zásielok, predžalobnou výzvou
z 13.09.2021 a z 23.06.2021, faktúrou č. 2021/6/1, faktúrou č. 2021/5/1.

2. Okresný súd Banská Bystrica na základe tvrdení žalobkyne a predložených listinných dôkazov vydal
03.11.2021 platobný rozkaz sp. zn. 39Up/1208/2021, ktorým návrhu žalobkyne v celom rozsahu vyhovel.

3. Proti spomenutému platobnému rozkazu podala žalovaná odpor. Uviedla, že faktúry žalobkyne čo do
dôvodu a výšky neuznáva, o čom informovala aj žalobkyňu vo výzve na zdržanie sa nekalosúťažného
konania a upustenie od zásahov do autorských práv z 30.07.2021, ako aj v odpovedi zo dňa 30.09.2021
na predžalobnú výzvu žalobkyne z 13.09.2021. Žalobkyňa služby, ktoré údajne poskytla žalovanej,nijakým spôsobom nešpecifikovala, či už z hľadiska konkrétnych služieb alebo z hľadiska výšky odmeny
za jednotlivé služby, a preto uvedené faktúry žalovaná nemôže akceptovať, a to aj s poukazom na to,
že žalovanej ani nie je zrejmé, čo je predmetom fakturácie. Nepoprela, že jej zo strany žalobkyne boli

určité služby poskytnuté, avšak je potrebné preukázať ich skutočný rozsah, o čo žalobkyňu požiadala.
Čiastočná úhrada faktúry č. 2021/5/1 bola len prejavom dobrej vôle a zachovania korektných vzťahov
medzi stranami sporu, a to aj napriek skutočnosti, že v uvedenej faktúre nebol preukázaný rozsah
poskytnutých služieb, t. j. za čo má byť žalobkyni zaplatené. K odporu priložila výzvu na zdržanie
sa nekalosúťažného konania a upustenia od zásahov do autorských práv, podací lístok, výpis zo

sledovania zásielok, predžalobnú výzvu žalobkyne, uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
12CbPv/14/2021 z 27.09.2021, odpoveď žalovanej na predžalobnú výzvu z 30.09.2021.

4. K odporu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa podaním zo 04.03.2022. Odpor žalovanej označila za
účelovo podaný a tvrdenia žalovanej ako neúplné a nepravdivé. Podľa žalobkyne si je žalovaná
vedomá faktu, že jej boli zo strany žalobkyne poskytované služby, pričom k ich úhrade nedošlo.

Služby pre žalovanú vykonávala iba žalobkyňa a strany sporu jasne a jednoznačne vedeli, čo má
žalobkyňa urobiť a aká bude jej odmena za túto činnosť. Odmena žalobkyne bola vyvodzovaná z
projektu vydávania špecializovaných novín. Ak noviny boli vydané bolo žalovanej zrejmé, že túto činnosť
zabezpečila žalobkyňa, a teda žalovaná presne vedela za akú činnosť sú faktúry vystavené. Faktúru č.
2021/5/1 uhradila žalovaná z dôvodu finančných problémov, v ktorých sa nachádzala, o čom žalobkyňu

informovala elektronicky 02.06.2021. Čiastočnou úhradou došlo zároveň k uznaniu zvyšku dlhu. Faktúra
č. 2021/6/1 bola žalovanej doručená 16.06.2021, pričom žalovaná žalobkyni uviedla, že faktúra bude
uhradená asi v budúcom týždni. Zotrvala preto na podanom návrhu.

5. Žalovaná reagovala na vyjadrenie žalobkyne podaním zo 16.06.2022. Zotrvala na tvrdení, že

žalobkyňa opodstatnenosť a výšku pohľadávky žalovanej nijakým spôsobom nepreukázala. Žalobkyňa
na jednej strane uvádza že služby, ktoré vykonávala pre žalovanú boli fakturované na základe dohody,
kedy obe strany jasne a jednoznačne vedeli, čo má urobiť žalobkyňa a aká bude jej odmena za
činnosť, na druhej strane opodstatnenosť pohľadávky nijakým spôsobom nepreukázala. Faktúra ako
účtovný doklad nie je sama o sebe dôkazom o zmluvnom vzťahu, či výške nároku. Nesúhlasila s

tvrdením žalobkyne o uznaní dlhu v zmysle čiastočnej úhrady faktúry č. 2021/5/1. Pohľadávku žalovaná
rozporovala vo výzve na zdržanie sa nekalosúťažného konania a upustenie od zásahov do autorských
práv z 30.07.2021 a tiež v odpovedi z 30.09.2021 na predžalobnú výzvu žalobkyne z 13.09.2021.

6. Na pojednávaní konanom 07.09.2022 strany zotrvali na písomných podaniach. Žalobkyňa uviedla, že

k úhrade faktúry č. 2021/5/1 došlo po komunikácii medzi stranami sporu, faktúra nebola rozporovaná
po jej doručení, a preto je čiastočná úhrada tejto faktúry uznaním dlhu. Žalovaná faktúry rozporovala až
následne. Noviny pre grafický priemysel boli vydávané od septembra do mája len v réžii žalobkyne, ktorá
toto zabezpečovala. Faktúra č. 2021/6/1 bola doúčtovaním odmeny, ktorá vznikla žalobkyni v súvislosti
s činnosťami a aktivitami vykonávanými v súvislosti s produkčnými prácami na novinách pre grafický

priemysel. Žalovaná uviedla, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení,
predložila len faktúry. Podľa žalovanej žalobkyňa nepreukázala výšku a ani dôvodnosť vystavenia faktúr.
Žalobkyňa uviedla, že boli poskytnuté produkčné služby ako celok, produkciu novín zabezpečovala
žalobkyňa. Žalovaná k tomu uviedla, že ak žalobkyňa vystavila faktúru na určitú sumu, musí byť schopná
túto sumu aj zdôvodniť. Žalobkyňa uviedla, že žalovaná disponuje všetkými výtlačkami novín. Služby sú

špecifikované vo faktúre. Celková suma fakturácie, ktorá sa získa na projekte sa bude deliť pomerom
90:10. 90 % je fakturovaných vystavenými faktúrami. Súd vypočul konateľa žalobkyne Z.. K. X.. Strany
sporu sa dohodli, že žalobkyňa preberie projekt vydávania novín pre grafický priemysel a tieto bude
produkovať.Totosaudialoaspoluprácatrvaladomája2021.Žalovanázaslužbypriebežneplatila,vmáji
mala žalovaná finančné problémy, a preto už neuhradila faktúru č. 2021/5/1 (čiastočne) a č. 2021/6/1.

Noviny boli vyprodukované, predplatitelia výtlačky dostali, ako aj žalovaná a ďalšie inštitúcie. Produkčné
služby znamenajú digitalizáciu obsahu, zalomenie, vytvorenie tlačových podkladov, tlač novín, knihárske
spracovanie, distribúcia, zasielanie novín. Posledná faktúra č. 2021/6/1 je doúčtovanie spolupráce, t. j.
do dohodnutých 90 %.; suma bola rozložená v čase. Produkčné služby sú všetky služby potrebné na to,
aby noviny vyšli fyzicky v papierovej podobe. Žalovanej boli doručené všetky podklady.

7. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že strany sporu sa ústne dohodli na poskytovaní produkčných
služieb, že noviny pre grafický priemysel boli vydané (tieto boli aj súdu fyzicky predložené), že žalobkyňa
vystavila žalovanej faktúru č. 2021/5/1 a faktúru č. 2021/6/1, že úhradou z 03.06.2021 žalovaná uhradilažalobkyni sumu 2.500 eur na faktúru č. 2021/5/1. Sporným medzi stranami sporu bolo, či žalovaná je
povinná sumy fakturované označenými faktúrami žalobkyni uhradiť.

8. V spore rozhodol Okresný súd Bratislava I rozsudkom sp. zn. 25Cb/15/2022 zo 07.09.2022 tak, že
výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.630,60 eura spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 4.130,60 eura od 25.03.2021 do 03.06.2021, s úrokom z omeškania vo
výške 9 % ročne zo sumy 1.630,60 eura od 04.06.2021 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku,

výrokom II. vo zvyšku žalobu žalobkyne zamietol a výrokom III. rozhodol o trovách konania. Označený
rozsudkom bol vo výroku I. potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/24/2023
z 31.10.2024 a vo zvyšných častiach zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
na nové rozhodnutie. Predmetom sporu tak ostala len suma 2.472 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9 % ročne zo sumy 2.472 eur od 24.06.2021 do zaplatenia a náhrada trov konania.

9. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 21.02.2025. Strany sporu odkázali na ich všetky písomné
vyjadrenia. Žalobkyňa uviedla, že projekt vydávania novín pre grafický priemysel generoval príjmy za
inzerciuazapredplatné-tietosumyfakturovalažalovaná.Dohodabolarozdeliťziskzprojektuna90:10,
pričom posledná faktúra, ktorá je predmetom sporu bola dofakturácia podielu na 90 : 10. Boli vystavené
dve faktúry firmou OK PRIMA a dve faktúry žalobkyňou, teda spolu boli vystavené 4 faktúry. Prvé dve

boli zaplatené, tretia bola zaplatená čiastočne a na základe rozhodnutia súdu a posledná uhradená
nebola. Tieto štyri faktúry dajú dokopy sumu nižšiu než generované príjmy, pretože pán D. (bývalý
konateľ žalovanej) si vyčíslil náklady. Dohoda bola uzatvorená medzi žalovanou a firmou OK PRIMA a
potom bola dohoda so žalobkyňou. OK PRIMA si nároky nerobí, pretože dostala zaplatené za všetko
čo potrebovala a ďalej pokračovala žalobkyňa. Ide o dofakturáciu za celé obdobie spolupráce, pričom

nároky si uplatňuje len žalobkyňa, OK PRIMA dostala zaplatené. Projekt vyniesol niečo cez 15.000
eur a z toho boli uhradené dve faktúry OK PRIMA a jedna faktúra žalobkyne. Druhá faktúra žalobkyne
zaplatená nebola, to je celé. Ide o dohody medzi konateľom žalobkyne a bývalým konateľom žalovanej,
ktoré neboli formalizované. Došlo k odsúhlaseniu faktúr OK PRIMA a následne sa projekt modifikáciou
ich dohody v istom štádiu preklopil na žalobkyňu. V projekte sa pokračovalo, pričom žalovaná vedela

o aký projekt ide a kto fakturuje. Subjekt, ktorý vystavil faktúry nebol namietaný, pretože takto znela
dohoda. Žalovaná opakovane žiadala, aby súd konanie koncentroval.

10.Žalobkyňasavovecivyjadrilapodanímzo04.03.2025.SpoluprácapánaK.spánomN.prebiehalana
základe ich vzájomnej dohody, kde sa obaja dohodli na projekte vydávania Novín pre grafický priemysel,

pričom sa dohodli aj na delení zisku z tohto projektu v pomere 90% pre pána K. a 10% pre žalovanú (teda
pre pána N.). Túto dohodu potvrdzuje e-mailová komunikácia. Pán K. si svoj podiel po dohode s pánom
N. uplatnil najprv ako Z. - OK PRIMA (IČO: 32 108 125). Boli vystavené dve faktúry, a to 2021-1 a 2021-2.
Iba prvá z nich bola uhradená v termíne splatnosti, druhá faktúra bola uhradená s omeškaním, až po
urgenciách. Následne sa pán K. rozhodol, že projekt zastreší jeho obchodná spoločnosť - žalobkyňa

s čím žalovaná súhlasila. Projektu sa tak či tak stále venoval pán K. osobne. Nasledovne spolupráca
pokračovala teda prostredníctvom obchodnej spoločnosti - žalobkyne, ktorá vystavila postupne dve
faktúry 2021/5/1 a 2021/6/1. To, že spolupráca medzi stranami sporu už prebiehala prostredníctvom
žalobkyne sa dialo s výslovným súhlasom žalovanej, čo dokazuje to, že faktúru vystavenú žalobkyňou
žalovaná nevrátila ako neoprávnene vystavenú alebo z akéhokoľvek iného dôvodu. Potom došlo po

viacerých urgenciách k čiastočnej úhrade prvej z faktúr vystavených žalobkyňou, pričom následne už
žalovaná žiadne peniaze neuhradila. Na osobnom stretnutí konateľa žalobkyne a bývalého konateľa
žalovanej bolo riešené aj vyúčtovanie celej dovtedajšej spolupráce/projektu. Na základe toho bola
vystavená už spomínaná faktúra 2021/6/1. Táto však už nebola žalovanou uhradená vôbec a to napriek
tomu, že vstupy (číselné údaje) ani kalkulácia podielu neboli medzi stranami sporu sporné. Súdu

predložila konečný sumár výnosov a nákladov, ktorý na strane výnosov uvádza sumu 15.529,83 eura
- je to súčet všetkých faktúr, ktoré pán K. nechal v tomto projekte vystaviť. Žalovaná uvádza inú
sumu výnosov - a to vyššiu, avšak žalobkyňa si nárokuje podiel iba z fakturácie, ktorú aj reálne pre
žalovanú zabezpečila, pripravovala a vykonala. Strana nákladov vychádza z vyčíslenia žalovanej a z
osobnéhorokovaniakonateľovstránsporuauvádzacelkovúsumunákladovvovýške4.573eur.Celkový

zisk projektu je rozdielom nákladov a výnosov a je vyčíslený na sumu 10.956,83 eura. Podľa dohody
mala žalobkyňa nárok na 90% zisku čo predstavuje sumu 9.861,15 eura. Túto suma bola žalovanej
aj vyfakturovaná (postupne horeuvedenými 4 faktúrami). Všetky faktúry boli teda vystavené v súlade
s dohodou o spolupráci a celková fakturovaná suma zodpovedá dohodnutej časti zisku. Neuhradenúčasť faktúry 2021/5/1 až na základe rozhodnutia súdu žalovaná žalobkyni uhradila. Neuhradenou
ostáva posledná, štvrtá vystavená faktúra 2021/6/1. Súdu predložila elektronickú komunikáciu, faktúry,
upozornenia o kreditnej transakcii, tabuľku s prehľadom fakturácie a celkové vyúčtovanie.

11. Žalovaná reagovala podaním zo 14.03.2025, pričom trvala na tom, aby súd uplatnil koncentráciu
konania na vyjadrenia žalobkyne a ňou predložené dôkazy. Vyjadrenie žalobkyne označila za čisto
účelové a nepravdivé. Žalobkyňa opätovne nijakým hodnoverným spôsobom nepreukázala svoj nárok
na zaplatenie faktúry č. 2021/6/1. Trvala na tom, že je povinnosťou žalobkyne uniesť dôkazné

bremeno a svoje tvrdenia a nároky riadne preukázať, čo žalobkyňa napriek výzvam žalovanej v rámci
predžalobného konania nijako nezdôvodnila a ani v rámci celého prebiehajúceho súdneho konania, z
čoho je zrejmé, že ani sama žalobkyňa nevie, na základe čoho vystavila faktúru, ktorá je len účtovným
dokladom a sama o sebe nie je dôkazom o zmluvnom vzťahu, či výške nároku. Žalobkyňa vo vyjadrení
ďalej poukazuje na spoluprácu pána X. a pána J., avšak ide s spor medzi obchodnými spoločnosťami,
a preto dôkazy ako komunikácia medzi pánom X. a pánom J. v období, kedy spolu strany sporu

nespolupracovali považuje za irelevantnú pre predmetný spor. Poprela tvrdenia žalobkyne v celom
rozsahu a rovnako aj uplatnený nárok. Žiadna dohoda medzi stranami sporu uzatvorená nebola a
žalovanej nie je zrejmé, čo si žalobkyňa faktúrou nárokuje, teda aké služby v uplatnenej sume boli
poskytnuté žalovanej.

12. Na pojednávaní konanom 28.03.2025 žalobkyňa uviedla, že pán X. a pán J. boli jedinými konateľmi
a spoločníkmi svojich obchodných spoločností z čoho je zrejmé, že spolupráca medzi stranami sporu
prebiehala. Žalovaná trvala na tom, že dohoda medzi stranami sporu nebola; spochybnila spoluprácu
medzi stranami sporu. Suma nezodpovedá poskytnutým drobným administratívnym službám. Žalovaná
nevie čo si žalobkyňa nárokuje. Žalobkyňa zopakovala, že dohoda bola o rozdelení zisku v pomere

90 : 10, kedy 90 % pripadne pánovi X. a 10 % pripadne pánovi J.. Dohoda je podložená vzájomnou
komunikáciou, postupovalo sa podľa podkladov, ktoré dodal pán J.. Namietala, že vykonávala drobné
administratívne práce, išlo o rozsiahlu a masívnu prácu, ktorá obsiahla celú agendu písania novín -
od písania článkov, ich redigovanie, sociálne siete, zabezpečenie tlače, zabezpečenie komunikácie s
predplatiteľmi, odosielanie výtlačkov. Pán J. povedal, že pre neho projekt skončil a ak si to chce pán

X. rozbehnúť, nech si to robí sám. Aj preto je pomer delenia zisku 90 : 10. Žalovaná len vystavovala
faktúry na základe podkladov žalobkyne a viedla účtovníctvo. Náklady na projekt vyčísľovala žalovaná,
sú uvedené v elektronickej správe z 02.06.2021 a tieto sa odpočítali. Žalovaná argumentovala tým, že
faktúra, ktorá je predmetom tohto sporu nie je vyúčtovacou faktúrou, ale má to byť faktúra za produkčné
služby za 5. mesiac (tieto služby žalobkyňa vôbec nešpecifikovala). Vyúčtovacia faktúra za celé obdobie

spolupráce sa nemôže týkať celého obdobia, pretože žalovaná mala dohodu s OK PRIMA a nie so
žalobkyňou. Nemôže sa vychádzať zo spolupráce medi žalovanou a OK PRIMA. Žalobkyňa nesúhlasila,
spolupráca medzi stranami sporu bola dohodnutá.

13. Súd následne uvádza relevantné právne normy. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb.

Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“) táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je

upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.

15. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník
je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

16. Podľa § 1 ods. 1 a 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len „nariadenie“) sadzba úrokov z omeškania
sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného
kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov

z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Namiesto úrokov z
omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe,
ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania
zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej dobyomeškania. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu bola vo výške 0,00 %.

17. Podľa § 255 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“) súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo.

18. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v
lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

19. Súd aplikoval citované právne normy na zistený skutkový stav. Súd zdôrazňuje, že do práva na

spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená
ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s
jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne

objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných stranami sporu.

20. Zároveň platí, že ak strany sporu uviedli, že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania tak v
zmysle rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/59/2020 z 19.10.2020 a

sp. zn. 3Obdo/68/2020 zo 14.12.2020 je vyhlásenie procesnej strany o tom, že nemá návrhy na
doplnenie dokazovania v záverečnej fáze súdneho konania konečným prejavom strany o disponovaní s
právom na navrhovanie doplnenia dokazovania a v prípade predtým uplatnených návrhov na doplnenie
dokazovania jednoznačným prejavom, že na pôvodných návrhoch na doplnenie dokazovania procesná
strana netrvá a teda, že ich berie späť. Rešpektovanie takto prejavenej vôle strany súdom, nemožno

považovať za porušenie práva na spravodlivý proces.

21.Súdzdôrazňuje,žepodľarozhodnutiaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.1Obdo/66/2020
z 28.10.2020 platí, že „V zmysle judikatúry ÚS SR (sp. zn. IV. ÚS 16/2012) sú právny názor a hodnotiace
úsudky súdu vlastné až samotnému rozhodnutiu vo veci, nie však postupu v zmysle ust. § 118 ods.

2 OSP (porovnaj aj uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/3/2016 z 22. marca 2017, sp. zn. 5Cdo/211/2013
z 13. mája 2014). Zároveň je potrebné zdôrazniť, že súd rozhoduje na základe zisteného skutkového
stavu (§ 215 ods. 1 CSP), berie do úvahy iba skutočnosti, ktoré vyšli najavo počas konania (čl. 11
ods. 4 CSP) a pri zisťovaní skutkového stavu vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje
dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti (§ 186 ods. 2 CSP). Pri výkone spravodlivosti súd nesmie

byť obmedzovaný tak pôvodnými predbežnými závermi o skutkovej stránke veci, ako ani prípadným
vlastným predbežným právnym posúdením. Podľa názoru dovolacieho súdu dovolatelia neodôvodnene
namietali, že nedodržaním procesného postupu podľa ust. § 181 ods. 2 CSP bolo porušené ich právo
na spravodlivý proces“.

22. Ďalej konajúci súd upriamuje pozornosť aj na to, že teória procesného práva podmieňuje úspech
strany sporu v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré
môžu privodiť jej úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Strany sporu majú
povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na
stranách sporu. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie

nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu
zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu sporu, ktorá síce
navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo
do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje
dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný

výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (v
tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu sporu
nepriaznivé rozhodnutie. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú
situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane tej - ktorej strany sporu treba rešpektovať tzv.
negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne
nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej

právnej skutočnosti.

23. Pre účely správnej právnej kvalifikácie právneho vzťahu medzi stranami sporu súd vychádzal z
tvrdenia žalobkyne, že predmetom fakturácie zo strany žalobkyne nebola cena diela, t. j. vydaných
novín, ale rozdelenie zisku, ktorý tento projekt priniesol v pomere 90 : 10 (žalobkyňa : žalovaná).

Ak sa žalovaná nezaviazala uhradiť cenu za vykonané dielo, prichádza do úvahy jedine uzatvorenie
inominátnej zmluvy. Súd teda vychádzal z toho, že strany sporu medzi sebou uzavreli nepomenovanú
zmluvu. Vychádzajúc z úpravy nepomenovaných zmlúv možno konštatovať, že podstatné časti zmluvy
niesúpodmienkouplatnostizmluvy,alelenprostriedkomkvalifikáciepreten-ktorýzmluvnýtypazmluvné
strany majú možnosť uzavierať aj iné zmluvy ako tie, ktoré sú ako zmluvné typy právne upravené;
pôjde o zmluvy inominátne. Aby inominátna zmluva bola uzavretá musí byť dostatočne určený predmet

záväzkov. Je to akési minimum viažuce sa na vznik zmluvy, ktoré vyplýva zo všeobecných požiadaviek
na určitosť právnych úkonov. Z uvedeného vyplýva, že označenie zmluvy, resp. jej názov nie je
rozhodujúci, ale vždy rozhoduje obsah samej zmluvy. Niekedy sa pod iným názvom skrýva konkrétny
zákonom upravený zmluvný typ, čo vyplýva z toho, že zmluva obsahuje podstatné časti zmluvy tohto
typu. Ak však uzavretá zmluva neobsahuje podstatné časti žiadneho zmluvného typu, pôjde o zmluvu

inominátnu za predpokladu, že je dostatočne určený predmet záväzku. Obchodný zákonník v § 536
ods. 1 charakterizuje zmluvu o dielo tak, že zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo
a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Keďže žalovaná sa nezaviazala platiť za
vykonané dielo nemôže ísť o zmluvu o dielo. Napokon je potrebné zdôrazniť, že ak účastníci uzavrú
podľa svojho slobodného rozhodnutia určitú zmluvu (či pomenovanú alebo nepomenovanú), platí, že

túto zmluvu sú povinní plniť, a to aj vtedy, ak by plnenie bolo pre niektorú zo zmluvných strán nevýhodné
(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Cdo/39/2003).

24. Záver predchádzajúceho bodu potvrdil aj odvolací súd a uviedol k tomu, že „Podľa odvolacieho
súdu, súd prvej inštancie správne ustálil záver, že záväzkový vzťah medzi stranami sporu vznikol na

základe inominátnej zmluvy. Ustanovenie § 269 ods. 2 OBZ umožňuje účastníkom zmluvných vzťahov
uzatvoriť aj tzv. nepomenované zmluvy, teda zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy v Obchodnom
zákonníku, resp. v Občianskom zákonníku. Jednotlivé typy zmlúv (contractus nominatus) nerozlišujeme
podľa toho, ako je konkrétna zmluva označená, ale dôležitým rozhodným kritériom je jej obsah, ktorým
sú upravené povinnosti a práva účastníkov zmluvy. Pri typových zmluvách, je dôležité, aby účastníci

právnych vzťahov dodržali podstatné náležitosti príslušnej zmluvy, a to pod sankciou jej absolútnej
neplatnosti. Právna úprava obchodných záväzkoch poskytuje ich účastníkom širokú zmluvnú slobodu
v podobe nepomenovaných zmlúv (contractus innominati). Rozhodujúce pre posúdenie súdu prvej
inštancie bolo tvrdenie žalobcu, že predmetom fakturácie nebola cena diela, ale rozdelenie zisku.
Obchodný zákonník v ustanovení § 536 OBZ definuje zmluvu o dielo ako zmluvu, ktorou sa zhotoviteľ

zaväzuje vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Vzhľadom
na absenciu dohody strán o cene za predmetnú činnosť, keď sa žalobca nezaviazal platiť cenu diela,
ale strany si mali dohodnúť podiel na zisku, súd prvej inštancie správne podľa odvolacieho súdu ustálil,
že ide o zmluvu inominátnu. Uvedená námietka nemá žiaden vplyv na závery súdu prvej inštancie.“.

25. Žalobkyňa požadovala úhradu sumy 2.472 eur na základe faktúry č. 2021/6/1 za produkčné služby
za vydanie novín pre grafický priemysel 5/2021. V rámci konania bolo zistené, že faktúra žalobkyne je
v podstatne dofakturáciou spoločnej spolupráce a naplnením dohody o rozdelení zisku v podobe 90
(žalobkyňa) : 10 (žalovaná). Touto faktúrou žalobkyňa síce fakturuje za produkčné služby, ale nie len za
obdobie 5/2021, ale za celé obdobie spolupráce. Nepresnosť v označení, čo je predmetom faktúry č.

2021/6/1 ako daňového dokladu, nespôsobuje nedôvodnosť nároku žalobkyne.

26. V danom spore nie je sporné, že Noviny pre grafický priemysel boli vydané - nakoniec tieto noviny
boli aj súdu predložené. Produkčné služby za vydanie Novín pre grafický priemysel zabezpečoval
Z. spočiatku ako Z. - OK PRIMA a následne túto činnosť realizovala žalobkyňa, v ktorej je Z.

konateľom a do 25.07.2022 bol aj jediným spoločníkom (uvedené je možné zistiť z verejného
registra - Obchodného registra). Keďže noviny boli vydané, súdu predložené a žalovaná ich vydanie
nespochybnila, je podľa súdu zrejmé, že na vydaní týchto novín sa musel niekto podieľať. Žalobkyňa
uviedla, že zabezpečovala všetko od písania článkov, ich redigovanie, sociálne siete, zabezpečenietlače, zabezpečenie komunikácie s predplatiteľmi, odosielanie výtlačkov a pod. Pokiaľ teda žalovaná
chcela účinne toto skutkové tvrdenie žalobkyne poprieť, mala uviesť v čom konkrétne žalobkyňa
poskytovala len drobné administratívne služby. Zároveň bolo povinnosťou žalovanej uviesť, kto iný

ak nie žalobkyňa zabezpečovala produkčné služby vydávania novín. Ide o účelovú obranu žalovanej,
pretože žalovaná nevrátila jednu jedinú faktúru, ktorá jej bola zo strany žalobkyne doručená. Okrem
toho tvrdenia žalovanej vylučuje elektronická správa žalobkyne z 21.12.2020, v ktorej K. bývalému
konateľovi žalovanej (N.) píše, že robí kompletný obsah úplne sám, že je postavený funkčný web,
že každý mesiac pribudne 22 - 26 príspevkov, ktoré sú spracovávané na web, Facebook, Instagram

a následne aj do tlače. V elektronickej správe z 23.12.2020 N. potvrdzuje, že si všetko žalobkyňa
(K. robí sama. V elektronickej správe z 21.12.2020 N. (žalovaná) píše K., že si dohaduje všetko
(rozumej K.), že sa dozvedá len veci, ktoré už K. urobil / dohodol, a že si (K.) robí už aj videá.
Žalobkyňa ďalej tvrdila, že žalovaná len vystavovala faktúry na základe podkladov žalobkyne a viedla
účtovníctvo. Toto potvrdzuje elektronická správa zo 17.05.2021, v ktorej K. píše N., že visia neplatiči,
ktorých ide obvolávať, pretože nemá od žalovanej informáciu ohľadom upomienok a zápočtov. Rovnako

v elektronickej správe K. ďakuje N. za faktúry s tým, že ide posielať zvyšné faktúry. V elektronickej
správe z 21.12.2020 N. uvádza, že faktúry sú spracované, ale že K. sa mohol na ekonómku obrátiť aj
sám. Napokon v elektronickej správe z 21.12.2020 posielal K. podklady k fakturácii a urguje poslanie
faktúry Mondi. Je preto nespochybniteľné, že strany sporu spolupracovali a žalobkyňa zabezpečovala
produkčné služby vydávania Novín pre grafický priemysel. Opak žalovaná ničím nepreukázala a

neuviedla žiadne relevantné tvrdenia spochybňujúce nárok žalobkyne. Dokonca žalobkyňa preukázala
aj činnosti žalovanej v danom projekte - fakturáciu a vedenie účtovníctva. Tvrdenia žalobkyne tak boli
preukázané aj predloženými listinami.

27. Spolupráca strán sporu je navyše potvrdená právoplatným a vykonateľným rozhodnutím Okresného

súdu Bratislava I sp. zn. 25Cb/15/2022 zo 07.09.2022, ktoré bolo v časti 1.630,60 eura potvrdené
Krajským súdom v Bratislave rozhodnutím sp. zn. 1Cob/24/2023 z 31.10.2024. Konajúce súdy zhodne
uviedli, že žalovaná uznala záväzok v dôsledku čiastočného plnenia. Odvolací súd k tomu uviedol, že
„Súd prvej inštancie správne vyvodil záver, že pre posúdenie splnenia podmienky, či možno usudzovať,
že čiastočným plnením dlžník uznáva aj zvyšok dlhu, je potrebné vziať do úvahy konkrétne okolnosti

prípadu. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie správne vychádzal pri posudzovaní
okolností prípadu zo skutočnosti, že zo strany žalobcu bola predložená výzva na zaplatenie dlžnej sumy,
v ktorej žalobca konštatuje, že žalovaný dňa 03.06.2021 uhradil sumu 2.500 eur, pričom aj napriek
prísľubu úhrady zvyšnej časti sumy, k tomu nedošlo. Rovnaké tvrdenia mal žalobca podľa súdu prvej
inštancie uviesť aj v predžalobnej výzve z 13.09.2021, v ktorej spomína aj to, že neuhradenie zvyšnej

sumy bolo žalovaným odôvodnené dočasným nedostatkom finančných prostriedkov a následne súd
prvej inštancie vychádzal aj z vyjadrenia k odporu žalobcu, kde žalobca poukázal na elektronickú správu
žalovaného z 02.06.2021, v ktorej žalovaný uviedol, že faktúru č. 2021/5/1 uhradí na dvakrát, pretože je
vo finančnom tlaku. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne ustálil záver, že žalovaný tieto
tvrdenia žalobcu nesporoval, nesúhlasil však s účinkami v zmysle § 407 OBZ. Uznaním záväzku právo

dlžníka na popretie nároku veriteľa nezaniká. Čiastočným plnením ako uznaním záväzku podľa § 323
ods. 1, 2 OBZ v spojení s ustanovením § 407 ods. 3 OBZ je založená vyvrátiteľná právna domnienka o
trvaní uznaného záväzku v okamihu jeho uznania. Vyvratiteľná domnienka má za následok prenesenie
dôkazného bremena na dlžníka. Bolo teda na žalovanom, aby preukázal neexistenciu nároku žalobcu.
Žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný nepreukázal, žeby z jeho prejavu vyplývala

skutočnosť, že neuznáva zvyšok pohľadávky fakturovanej faktúrou č. 2021/5/1. Zároveň odvolací súd
dodáva, že pre konštatovanie, že čiastočným plnením dlžník neuznáva zvyšok dlhu, musí existovať
konkrétny prejav vôle dlžníka neuznať konkrétny záväzok. Za takéto prejavy nemožno posudzovať
uplatnenie, resp. poukázanie na prípadný protinárok dlžníka voči veriteľovi. To, že dlžník neuznáva
zvyšok dlhu pri čiastočnom plnení nemožno vyvodiť ani vtedy, ak z okolností prípadu vyplýva, že z

prejavu dlžníka je zrejmé, že nárok veriteľa aj vo zvyšku uznáva, avšak následne začne tvrdiť opak. V
tom prípade už nastupuje vyvratiteľná domnienka uznania dlhu a je na dlžníkovi, aby preukázal opak.
Každý právny úkon je prejavom vôle, ktorú je nutné vykladať k okamihu vykonania právneho úkonu. Súd
prvej inštancie svoje závery logicky a dostatočne odôvodnil. Odvolacie námietky žalovaného odvolací
súd nevyhodnotil ako spôsobilé narušiť správnosť záverov súdu prvej inštancie.“. Spolupráca strán

sporu bola súdmi potvrdená a na základe v tomto bode označených rozhodnutí bola faktúra č. 2021/5/1
celá uhradená. Táto faktúra bola za produkčné služby za vydanie Novín pre grafický priemysel 3/2021,
4/2021. Spoluprácu strán sporu preto nemožno spochybňovať a námietky žalovanej sú účelovými
námietkami, ktoré nemajú reálny základ a vychádzajú len z neochoty zaplatiť žalobkyni uplatnený nárok.28. Pokiaľ ide o dohodu o rozdelení zisku aj túto žalobkyňa preukázala. V elektronickej komunikácii
z 21.12.2020 K. napísal N., že drží sa dohody o pomere 90% : 10 %. Na uvedené reagoval N. v

elektronickej správe z 23.12.2020 tak, že „áno pomer peňazí sedí“. Následne 01.06.2021 K. napísal
správu N., že nemá zaplatenú faktúru, na čo tento reagoval, že ohľadom toho písal e-mail a časť pošle.
Súdu bol predložený aj e-mail z 02.06.2021, v ktorom K. ako konateľ žalovanej potvrdzuje, že faktúru
uhradí na dvakrát, pričom poslal 2.500 eur. 03.06.2021 bola zaplatená suma 2.500 eur žalobkyni s
popisom platby „/DO2021-06-02/SPciast uhrada DFA Visual FocusPro“, teda čiastočná úhrada faktúry č.

2021/5/1 zo 17.03.2021 znejúca na sumu 4.130,60 eura za produkčné služby vydania Novín pre grafický
priemysel 3/2021, 4/2021. Táto časť je potvrdená zároveň právoplatnými a vykonateľnými súdnymi
rozhodnutiami (bod 27. tohto rozsudku). Okrem toho súd upriamuje pozornosť na popis platby, v ktorom
sú identifikované strany sporu, čo tiež potvrdzuje ich vzájomnú spoluprácu.

29. Na základe uvedeného preto nemožno spochybňovať dohodu medzi stranami sporu o poskytovaní

produkčných služieb žalobkyňou žalovanej a ani dohodu o rozdelení zisku. Zo žiadneho dôkazu
nemožno vyvodiť, že žalovaná namietala voči fakturácii zo strany žalobkyne, že faktúry žalobkyni vrátila
atrvalanatom,žejevzmluvnomvzťahujedinesZ.-OKPRIMA.Čiastočnouúhradoufaktúryč.2021/5/1
žalovaná zmluvný vzťah medzi stranami sporu potvrdila. Nie je potrebné sa ďalej bližšie zaoberať
vzťahom medzi Z. - OK PRIMA, žalobkyňou a žalovanou, pretože z doteraz uvedeného je zrejmé, že

došlo k modifikácii vzťahu medzi týmito subjektami tak, že namiesto Z. - OK PRIMA so žalovanou ďalej
spolupracovala žalobkyňa s čím bola žalovaná celkom zjavne uzrozumená a podľa toho sa aj správala.
Opak nie je ničím preukázaný. Práve v elektronickej správe z 02.06.2021 N. ani nerobí rozdiel medzi Z. -
OKPRIMAažalobkyňou,keďako„tvojefaktúry“označujeužuhradenéfaktúryvystavenéZ.-OKPRIMA
v sume 1.690 eur (faktúra č. 2021-2) a 1.980 eur (faktúra č. 2021-1) a časť ďalšej faktúry vystavenej

už žalobkyňou zaplatil.

30. Súd teda vychádzal z dohodnutého pomeru rozdelenia zisku, ktorý projekt vydávania novín priniesol
v pomere 90 (žalobkyňa) : 10 (žalovaná). Na základe podkladov pre fakturáciu bol zisk vo výške
15.529,83 eura. Uvedené žalobkyňa preukázala aj faktúrami (Faktúra 20201034, Faktúra 20201036,

Faktúra 20201035, Faktúra 20201033, Faktúra 20201039, Faktúra 20201040, Faktúra 20201043,
Faktúra 20201042, Faktúra 20201041, Faktúra 20201044, Faktúra 20201045, Faktúra 20211001,
Faktúra 2109001, Faktúra 2109002, Faktúra 2109003, Faktúra 2109004, Faktúra 2109005, Faktúra
2109006, Faktúra 2109007, Faktúra 2109008, Faktúra 2109009, Faktúra 20211004, Faktúra 20211005,
Faktúra 2109010, Faktúra 2109011, Faktúra 20211007, Faktúra 20211008, Faktúra 20211009, Faktúra

2109013 ,Faktúra 2109014, Faktúra 2109015, Faktúra 20211010, Faktúra 2109016 a Faktúra 2109017).
Tieto tvrdenia a dôkazy žalovaná nerozporovala a ako príjmy v elektronickej správe z 02.06.2021 uviedla
vyššiu sumu 16.217,50 eura (za rok 2020 sumu 9.858,20 eura a za rok 2021 sumu 6.359,30 eura).
Pokiaľ aj žalovaná uvádzala vyššiu súdu príjmov, tak žalobkyňa chce menej, čo je v konečnom dôsledku
výhodnejšie pre žalovanú. Ako výdaje žalobkyňa zohľadnila sumu 4.573 eur (výdaje za 9-12/2020 vo

výške 2.453, výdaje za 1-4/2021 vo výške 1.420 eur a výdaje za 5-6/2021 vo výške 700 eur). Rovnaké
sumy uvádza aj žalovaná v elektronickej správe z 02.06.2021, pričom žalobkyňa doplnila ešte sumu
700 eur ako požiadavku žalovanej. Žalovaná uvedené nenamietala, pričom ak boli výdavky iné mala
možnosť túto sumu súdu uviesť

31. Celkový zisk, ktorý projekt vydávania novín priniesol bol v sume 10.956,83 eura (15.529,83 eura -
4.573 eur). Zo sumy 10.956,83 eura má žalobkyňa nárok na 90% v zmysle dohody so žalovanou, čo je
suma 9.861,15 eura - žalobkyňa žiadala len 9.860,60 eura. Z tejto sumy žalovaná uhradila 01.04.2021
sumu 1.690 eur faktúra Z. - OK PRIMA č. 2021-2, 16.02.2021 sumu 1.980 eur faktúra Z. - OK PRIMA
č. 2021-1, 03.06.2021 sumu 2.500 eur faktúra žalobkyne č. 2021/5/1 + zvyšok 1.630,60 eura zaplatila

žalovaná na základe rozhodnutí súdov (bod 27. tohto rozsudku.) Celkovo tak žalovaná uhradila sumu
7.800,60 eura (uvedené preukazujú predložené faktúry a potvrdenia z banky). Ostáva teda uhradiť sumu
2.060 eur bez DPH (9.860,60 eura - 7.800,60 eura), čo s DPH je suma 2.472 eur (faktúra č. 2021/6/1).

32. Súd preto žalovanej uložil povinnosť zaplatiť sumu 2.472 eur žalobkyni, keďže strany sporu sa

dohodli na rozdelení zisku v pomere 90 : 10 a žalovaná túto dohodu odmieta splniť. Z vykonaného
dokazovania má súd nárok žalobkyne za preukázaný. Pokiaľ žalovaná sa opakovane dožadovala
koncentrácie konania, súd uvádza, že jedinou zákonnou podmienkou pre uplatnenie sudcovskej
koncentrácie konania je tá skutočnosť, že strana sporu uplatnila prostriedky procesného útoku, resp.prostriedky procesnej obrany oneskorene, hoci tieto prostriedky procesného útoku, resp. prostriedky
procesnej obrany mohla uplatniť už skôr. V tejto súvislosti súd odkazuje aj na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 30. septembra 2024, sp. zn. 7Cdo/209/2022, v ktorom najvyšší súd k

inštitútu sudcovskej koncentrácie konania výslovne uviedol, že účelom sudcovskej koncentrácie konania
je zabrániť, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi, pretože nie je želateľné,
aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by
mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávania a požiadavku na vytýčenie ďalšieho
pojednávania. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany

hodnotí v okolnostiach konkrétneho prípadu súd a je ponechané na jeho úvahe, či prípadné omeškanie
procesného úkonu ospravedlní, alebo či prijme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že na procesný
úkon neprihliadne, a tým mu neprizná procesné účinky. Predloženie prostriedkov procesného útoku
a prostriedkov procesnej obrany, ktoré nie je včasné, je definované v § 153 ods. 1 druhej vete CSP.
Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko),
ak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko). Ak neexistujú osobitné dôvody, v zásade platí, že

predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné. Ustanovenie
§ 153 ods. 2 a 3 CSP zakotvuje sankciu za to, že strana sporu nesplnila povinnosť uloženú v § 153
ods. 1 CSP. Ak súd dospeje k záveru, že strana sporu neuplatnila prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany včas, má možnosť buď konanie strany ospravedlniť a na jej procesný úkon
prihliadnuť, alebo vyvodiť sankčné dôsledky, teda na omeškaný procesný úkon neprihliadnuť (nepriznať

mu procesnoprávne účinky). Keďže už uplatnená koncentrácia konania bola vyhodnotená odvolacím
súdom ako nesprávna a v dôsledku toho došlo k čiastočnému zrušeniu pôvodného rozsudku, súd
konanie opätovne nekoncentroval.

33. No a napokon súd priznal žalobkyni aj úrok z omeškania vo výške 9 % ročne (uplatnený v súlade s

nariadením uvedeným v bode 16. tohto rozsudku) zo sumy 2.472 eur (faktúra č. 2021/6/1) od 24.06.2021
(deň splatnosti faktúry) do zaplatenia.

34. Súd teda uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 2.472 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 2.472 eur od 24.06.2021 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

35. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255
ods. 1 C. s. p., teda podľa zásady úspechu v spore. Žalobkyňa mala v spore v konečnom dôsledku plný
úspech, pretože súd jej žalobe v celom rozsahu vyhovel. Súd preto priznal žalobkyni nárok na náhradu

trov prvoinštančného konania a odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100 %. O výške tejto
náhrady bude rozhodnuté Mestským súdom Bratislava III samostatným uznesením po právoplatnosti
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia odvolanie na Mestskom

súde Bratislava III.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.