Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trnava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Peter Vrbjar

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 104Em/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125204251
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Vrbjar
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2026:2125204251.3

Uznesenie

Okresný súd Trnava vo veci vo veci starostlivosti o maloleté dieťa A. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom
u matky, v konaní zastúpené procesným opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava,
so sídlom Jána Bottu 4, Trnava, IČO: 30794536, dieťa rodičov oprávneného - otca C. B., narodený
XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, E., právne zastúpený JUDr. Miloš Chrenko, advokát, so sídlom
Hlavná 25, Trnava, IČO: 42156904, a povinnej - matky C. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/

X, E., právne zastúpená Kanis & Kanisová Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Ďumbierska 3F,
8310 Bratislava – mestská časť Nové Mesto, IČO: 36836460, za ktorú koná Mgr. Matúš Kanis, advokát,
v konaní o návrhu oprávneného na výkon súdneho rozhodnutia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd nariaďuje výkon súdneho rozhodnutia uznesenia Okresného súdu Trnava sp. zn.
38P/37/2023-188 zo dňa 21.03.2025, právoplatného dňa 23.04.2025, v časti úpravy styku oprávneného
s maloletou A. B., narodenou XX.XX.XXXX.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 38P/37/2023-188 zo dňa 21.03.2025 bolo nariadené neodkladné
opatrenie, v zmysle ktorého je otec oprávnený stretávať sa s mal. dcérou A. bez prítomnosti matky každý
kalendárny týždeň v stredu od 17:00 hod. do 19:00 hod a každý párny týždeň od piatku od 16:00 hod.
do pondelka do 8:00 hod., pričom matka je povinná maloletú na stretnutie riadne pripraviť a odovzdať
v určený deň a hodinu na adrese A. XX, E. a otec je povinný maloletú v stredu o 19:00 hod. vrátiť

matke na adrese A. XX, E. a v pondelok o 8:00 hod. odovzdať do predškolského zariadenia. Zároveň
sú obaja rodičia povinní v prípade, že sa styk zo závažných dôvodov nebude môcť realizovať, oznámiť
túto skutočnosť druhému rodičovi bezodkladne, najneskôr 24 hodín pred určeným začiatkom styku.
Uznesenie nadobudlo vykonateľnosť dňa 07.04.2025 a právoplatnosť dňa 23.04.2025.

2. Dňa 03.06.2025 bol súdu doručený návrh oprávneného (otca), ktorým sa domáhal, aby súd nariadil

výkon neodkladného opatrenia Okresného súdu Piešťany sp. zn. 38P/37/2023-188 zo dňa 21.03.2025.
Návrh odôvodnil tým, že povinná mu však od 30.05.2025 neumožňuje styk s maloletou. Keď sa dostavil
na miesto odovzdania, povinná neprišla a na telefonický dopyt mu uviedla, že mu dcéru nedá, čo mu
vraj oznamovala písomne a má sa spýtať svojho právneho zástupcu na bližšie informácie (na jeho dopyt
mu právny zástupca uviedol, že o ničom nevie). Na druhý deň, dňa 31.05.2025 sa opätovne pokúšal
prevziať si maloletú, keď sa dostavil na vystúpenie dcéry a po vystúpení si ju prevzal a chcel odviezť

domov. Povinná mu však proti jeho vôli nastúpila do auta a odmietla vystúpiť. Pri vystupovaní z auta
mu dcéru doslova vytrhla a odmietla odovzdať, pričom vyvolala veľmi vypätú scénu, ktorú maloletá zle
niesla. Oprávnený v snahe neeskalovať situáciu maloletú nasilu nebral, privolal však hliadku polície.
Po príchode polície príslušníkom PZ vysvetlil situáciu, ukázal uznesenie súdu, na dohovor polície
však povinná odmietla dcéru vydať, držiac ju celý čas na rukách. Príslušníci Policajného zboru preto
nemohli vo veci nijako zasiahnuť a odporučili mu vec riešiť súdnou cestou. Až následne, keď oprávnený

kontaktoval svojho právneho zástupcu mu tento potvrdil, že obdržal e-mail od právnej zástupkyne
povinnej, kde mu stroho oznamuje, že „nebude realizovaný styk otca s maloletou A. B., a to z dôvodu, žematka v týchto dňoch vo veci starostlivosti o maloleté dieťa podala trestné oznámenie“. Len pre úplnosť
dodal, že e-mail odoslala právna zástupkyňa matky dňa 30.05.2025 o 15:35 hod., teda len 25 minút
pred začiatkom styku a nie 24 hodín, ako to mala oznámiť v zmysle neodkladného opatrenia (naviac

sa domnieva, že povinná má prekážku styku oznámiť priamo jemu a nie jeho právnemu zástupcovi).
Oprávnený o údajnom trestnom oznámení nemá žiadnu vedomosť, zároveň uviedol, že akékoľvek
podanie povinnej (teda iba subjektívne tvrdenia samotnej povinnej) povinnú nezbavuje povinnosti
rešpektovať právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu. Oprávnený nemá vedomosť o existencii
žiadnej prekážky, pre ktorú by sa nemohol so svojou dcérou stretávať a ktorá by oprávňovala povinnú

neodovzdať mu maloletú a svojvoľne tak mariť jeho styk s dcérou.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 02.12.2025, ktorého sa právny zástupca a povinná nezúčastnili.
Dňa 01.12.2025 o 15.22 hod. elektronickým podaním právny zástupca požiadal o odročenie termínu
pojednávania z dôvodu kolízie s pojednávaním vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn.
3Tk/1/2021. Súd po preskúmaní žiadosti dňa 02.12.2025 upovedomil právneho zástupcu, že dôvod,

ktorý uviedol v žiadosti na odročenie pojednávania nepovažuje za dôležitý a z tohto dôvodu je právny
zástupca povinný dostaviť sa v určený čas 02.12.2025 o 09:30 hod. na pojednávanie. V odôvodnení
upovedomenia súd uviedol, že právneho zástupcu predvolal na pojednávanie vytýčené na deň
02.12.2025 o 09.30 hod. Podaním zo dňa 01.12.2025 tento navrhol odročiť pojednávanie z dôvodu
kolízie pojednávaní. Súd uvedené dôvody nepovažoval za dôležité, nakoľko v spise tunajšieho súdu

sa nachádza plnomocenstvo matky maloletej zo dňa 01.12.2025 pre Kanisová & Kanis Advokátská
kancelária s.r.o., nie konkrétneho advokáta, a preto nie je dôvod na odročenie pojednávania.

4. Súd na pojednávaní dňa 02.12.2025, ktorého sa povinná matka ani jej právny zástupca nezúčastnili,
konštatoval, že dňa 01.12.2025 bolo súdu doručené mailové podanie v čase o 15.30 hod. advokáta

JUDr. Michala Krištofa, ktorý žiadal v mene advokátskej kancelárie Kanis & Kanisová odročenie termínu
pojednávania z dôvodu kolízie pojednávania v trestnej veci OS Nitra 3Tk/1/2021, o ktorom sa dozvedel
07.07.2025, v mailovom podaní nie je plnomocenstvo pre advokáta JUDr. Michala Krištofa, či už
substitučné alebo plnomocenstvo na zastupovanie povinnej. Ďalej súd konštatoval, že v ÚPVS bolo
doručené podanie v čase 15.22 hod. zo strany advokátskej kancelárie Kanis & Kanisová z dôvodu kolízie

vo veci OS Nitra 3Tk/1/2021 a zároveň doplnil, že dňa 02.12.2025 bolo uvedenej žiadosti nevyhovené,
zároveň bol PZ upovedomený, že je povinný sa dostaviť na určený čas na pojednávanie. Právny
zástupca oprávneného na pojednávaní uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava návrhu na nariadenie
výkonu rozhodnutia. Na otázku súdu o výsledku uvádzaného trestného konania v návrhu iniciovaného
povinnou (matkou) maloletého dieťaťa uviedol, že predmetné konanie bolo zastavené uznesením ORPZ

Trnava dňa 09.10.2025 a o podanej sťažnosti proti tomuto rozhodnutiu Okresná prokuratúra Trnava
rozhodla tak, že sťažnosť zamietla. K podanému návrhu sa vyjadril prítomný procesný opatrovník tak,
že z predložených všetkých listinných dokladov otcom, vykonaním pohovorov s rodičmi, aj šetrením
podmienok v domácnosti matky aj otca, bolo zistené, že skutočne matka nedodržiava právoplatné
rozhodnutie súdu v rozsahu ako bol stanovený. Umožňuje otcovi stretávať sa len v stredu, a to len

za jej prítomnosti. Preto zastáva názor, že návrh otca je dôvodný a navrhuje súdu, aby nariadil výkon
rozhodnutia a následne matku vyzval k dobrovoľnému plneniu použitím ustanovení CMP.

5. Súd pojednávanie odročil na termín 17.12.2025, ktorý následne zmenil z dôvodu práceneschopnosti
zákonného sudcu na 08.01.2026, za účelom zabezpečenia vyšetrovacieho spisu OR PZ Trnava

ČVS: ORP-499/1-VYS-TT-2025, ako aj rozhodnutie prokurátora o podanej sťažnosti voči uzneseniu
vyšetrovateľa v prípade, že nie je obsahom vyšetrovacieho spisu.

6. Súd na pojednávaní 08.01.2026 vykonal dokazovanie oboznámením listín návrh, č. l. 1-2, uznesenie
o NO sp. zn. 38P/37/2023, zo dňa 21.03.2025, č. l. 3-6, e-mail PZ odporkyne o nerealizácii styku, č.

l. 7, OR PZ v Trnave – potvrdenie o oznámení zo dňa 31.05.2025, č. l. 10, správa z diagnostického
psychologického vyšetrenia maloletej zo dňa 21.07.2025, č. l. 20-21, uznesenie o ustanovení PO zo dňa
06.11.2025, č. l. 23, pripojeným vyšetrovacím spisom OR PZ v Trnave, ČVS: ORP-499/1-VYS-TT-2025
a výsluchom povinnej.

7. Súd aplikoval na danú vec § 371 ods. 1, ods. 4, § 372, § 373, § 374, § 375, § 376 ods. 1, 3 zákona
č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP) a vyhlášku Ministerstva spravodlivosti
č. 207/2016 Z.z., predovšetkým § 3 ods. 1 vyhlášky.8. Súd oboznámiac sa s podaným návrhom, vyjadreniami účastníkov, ako aj predloženými listinnými
dôkazmi, vykonajúc vo veci pojednávania a na základe vykonaného dokazovania má za to, že návrh na
výkon rozhodnutia bol podaný dôvodne.

9. Podľa § 370 odsek 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP),
podľa tejto časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého,
styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

10. Podľa § 371 odsek 4 CMP, na výkon neodkladného opatrenia je miestne príslušný súd, ktorý
neodkladné opatrenie nariadil a ak neodkladné opatrenie nariadil odvolací súd, je miestne príslušný súd
prvej inštancie; odseky 2 a 3 a § 113 sa nepoužijú.

11. Podľa § 372 CMP, účastníkmi konania o výkone rozhodnutia sú maloletý, ten, kto je z exekučného
titulu oprávnený a povinný.

12. Podľa § 373 CMP, na konanie o výkone rozhodnutia sa použijú ustanovenia prvej časti a piateho
dielu prvej hlavy druhej časti, ak nie je ustanovené inak.

13. Podľa § 374 odsek 1 CMP, súd na prejednanie veci nariadi pojednávanie.

14. Podľa § 375 CMP, súd rozhoduje uznesením.

15. Podľa § 376 odsek 1, 2, 3 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný
exekučnýtitul,môžeoprávnenýpodaťnávrhnanariadenievýkonurozhodnutia.Súdmôženariadiťvýkon

rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd aj bez návrhu.

16. Podľa § 377 odsek 2, 3, 4 CMP, proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia a proti uzneseniu o
zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia je odvolanie prípustné. Odvolanie proti nariadeniu
výkonu rozhodnutia možno odôvodniť len tým, že exekučný titul nie je vykonateľný alebo že okolnosti,

ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik uloženej povinnosti. Odvolanie proti uzneseniu
o nariadení výkonu rozhodnutia nie je prekážkou, aby súd prvej inštancie výkon rozhodnutia uskutočnil.

17. Podľa § 378 ods. 1 CMP, po vydaní uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia alebo súčasne
s vydaním tohto uznesenia môže súd vykonať úkony a opatrenia smerujúce k tomu, aby došlo k

dobrovoľnému splneniu povinnosti.

18. Podľa § 3 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 207/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu
rozhodnutia vo veciach maloletých: Súd po podaní návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods.
1 zákona) alebo po začatí konania, ktoré sa začína bez návrhu (§ 376 ods. 2 zákona), pred vydaním

uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia zisťuje, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu.

19. Podľa § 3 odsek 2 vyhlášky MS SR č. 207/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu
rozhodnutia vo veciach maloletých: Ak súd zistí, že plnenie rozhodnutia možno dosiahnuť účasťou na
sociálnom poradenstve, psychologickom poradenstve alebo na inom odbornom poradenstve, povinnosť

podrobiť sa poradenstvu možno nariadiť neodkladným opatrením. Neodkladné opatrenie nariadiť po
predchádzajúcomposúdenívhodnostiapredpokladanéhočasutrvanianeodkladnéhoopatreniaosobou,
u ktorej sa má poradenstvo vykonať.

20. Prijatím vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 16.10.2023, č. 413/2023 Z.z. došlo s

účinnosťou od 01.11.2023 k zmene § 3 vyhlášky č. 207/2016 Z.z. v tom, že súd po podaní návrhu
na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP) alebo po začatí konania, ktoré sa začína bez
návrhu (§ 376 ods.2 CMP ), pred vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia zisťuje, či sa
povinný podrobuje rozhodnutiu (§ 3 ods.1 vyhlášky č. 413/2023 Z.z.). Keďže zákonodarca upustil
od právnej úpravy tzv. ospravedlniteľných dôvodov, práve pri ktorých bol súd povinný zohľadňovať

najmä správanie sa povinného pri plnení povinnosti, správanie sa oprávneného pri realizácii práv
vyplývajúcich z rozhodnutia, ako aj správanie sa a názor maloletého dieťaťa námietky týkajúce sa
absencie vyhodnotenia existencie ospravedlniteľných dôvodov, správania sa oboch rodičov pri plnení
povinnosti a pri realizácii práv vyplývajúcich z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdua aj vyhodnotenia správania sa a názoru maloletého dieťaťa súdom prvej inštancie, nemajú pre
rozhodovanie odvolacieho súdu žiaden podstatný skutkový a ani právny význam. (uznesenie Krajského
súdu v Trnave sp.zn. 15CoE/10/2024 - 95 zo dňa 24. januára 2025).

21. Vzhľadom na to, že citované ustanovenie § 377 ods. 2 CMP vymedzuje, že odvolanie proti
nariadeniu výkonu rozhodnutia možno odôvodniť len tým, že exekučný titul nie je vykonateľný alebo že
okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik uloženej povinnosti (napr. splnenie
povinnosti vyplývajúcej z exekučného titulu, zmena alebo zrušenie exekučného titulu, prípadne smrť

účastníka),odvolacísúdsazameralvýlučnelennaexistenciuuvedenýchzákonomprípustnýchdôvodov
odvolania. Vymedzenie len týchto odvolacích dôvodov vyjadruje rešpekt a autoritatívnu silu už vydaného
súdneho rozhodnutia. Odvolacie dôvody sa teda môžu týkať len takých skutočností, ktoré by znamenali
nemožnosť realizovať výkon rozhodnutia. Nejde o dôvody, ktoré sa týkajú merita veci rozhodnutej
súdom v základnom konaní. Vykonávací súd sa bude zaoberať teda len dôvodmi, že: 1. exekučný
titul nie je vykonateľný, pričom môže ísť o dôvody formálnej alebo materiálnej nevykonateľnosti. Pri

materiálnej nevykonateľnosti ide o neurčitosť výroku, prípadne označenie účastníkov, lehoty na plnenie,
prípadne iných pre výkon rozhodnutia podstatných údajov. Pri formálnej vykonateľnosti skúma, či
rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť (napr. pre nesprávne doručenie, pre nesprávne právne posúdenie
vykonateľnosti súdom a pod.), a to aj napriek tomu, že obsahuje doložku vykonateľnosti. Ďalším
zákonným odvolacím dôvodom je, že: 2. okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu spôsobili

zánik uloženej povinnosti. Dôvodom môže byť napr. to, že došlo k splneniu povinnosti, alebo oprávnená
alebo povinná osoba zomrela. Dôvodom môže byť i zrušenie alebo zmena rozhodnutia, ktorá je
exekučným titulom (uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 12CoE/7/2024 zo dňa 27.08.2024).

22. Úlohou súdu v konaní o návrhu na výkon rozhodnutia nie je zisťovať ospravedlniteľné dôvody na

strane povinnej, v danom prípade ním malo byť trestné stíhanie otca na základe podnetu povinnej,
resp. nestotožnenie sa povinnej s výsledkom trestného konania, na neodovzdanie maloletej na styk,
ale úlohou súdu bolo posúdiť, či je exekučný titul vykonateľný, či nastali po vzniku exekučného titulu
okolnosti, ktoré by spôsobili zánik uloženej povinnosti a či povinná dobrovoľne plní, čo jej ukladá
vykonateľný exekučný titul.

23. Z vyjadrení účastníkov ani vykonaného dokazovania súd nemal za preukázané, že by po vzniku
tohtoexekučnéhotitulunastaliokolnosti,ktorébyspôsobilizánikuloženejpovinnosti,existenciutakýchto
okolností ani žiaden z účastníkov v konaní netvrdil.

24. Zo všetkých vykonaných dôkazov vyplynulo, že povinná (matka) maloletej rešpektuje vykonateľné a
právoplatné súdne rozhodnutie sp. zn. 38P/37/2023 len čiastočne. Aj zo samotného výsluchu povinnej
vyplynulo, že táto sa nevie stotožniť s rozhodnutím orgánov OČTK o zastavení trestného stíhania voči
oprávnenému ( otcovi) a ona svojej dcére verí a nemá istotu, že by sa uvedené nemohlo zopakovať.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že povinná voči uzneseniu vyšetrovateľa o zastavení trestného

stíhania podala sťažnosť o ktorej rozhodoval prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava tak, že tento
sťažnosť zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v rámci spontánnej výpovede u znalca u
maloletej neboli zistené známky typické pre týrané dieťa. Maloletá je však ovplyvniteľná osobami ktoré
vníma ako autoritu. Maloletá vzhľadom na svoj vek nie je schopná presne reprodukovať udalosti ktoré
prežila a jej reprodukcie sú skreslené fantazijnou činnosťou. Ďalej z dokazovania vyplynulo, že realizácia

styku otca s maloletou minimálne do polovice februára 2025 prebiehala bez akýchkoľvek problémov, čo
vyplýva nielen zo správ ÚPSVaR, ale aj z výpovede povinnej. Pokiaľ ide o fóbicko-úzkostnú poruchu
maloletej, maloletá bola odoslaná pediatrom na vyšetrenie už v októbri 2024, teda v čase, keď matka
nespochybňovala starostlivosť otca o dcéru. Zo správy materskej školy vyplynulo, že na maloletej
nepozorovali zmeny správania, čo je v rozpore s tvrdeniami povinnej uvádzaných napr. v správe

diagnostického centra. Z vykonaných listinných dôkazov vyplynulo, že nočné desy a pomočovanie
maloletej začalo skôr, ako matka datuje údajné protiprávne správanie otca. V samotnom závere
konštatoval prokurátor, že vyhodnotenie dôkazov ktoré nie je podľa predstáv povinnej neznamená, že
ide o rozhodnutie svojvoľné a arbitrárne, s čím sa aj súd v konaní o nariadení výkonu rozhodnutia v
celom rozsahu stotožnil.

25. Súd podotýka, že vykonal vo veci pojednávania, na ktorých sa okrem iného pokúsil zistiť a odstrániť
príčiny, ktoré viedli k nerealizácii styku oprávneného s maloletou, čo súd považoval za postup v
najlepšom záujme maloletej, aby sa predišlo ďalšiemu nerealizovaniu styku. Je nesporné, že medziúčastníkmi konania sú dlhodobo napäté vzťahy, čo vyplýva z ich podaní a vyjadrení v tomto konaní ako
i konaní 38P/37/2023 a čo sa prejavovalo aj v priebehu jednotlivých pojednávaní. Súd považoval za
vhodné a predovšetkým za v záujme maloletej, aby došlo medzi účastníkmi k zlepšeniu ich vzájomných

vzťahov a komunikácie, o čo sa na pojednávaniach aj aktívne pokúšal. Súd týmto opätovne apeluje na
povinnú a oprávneného, aby sa v záujme maloletej pokúsili o zlepšenie ich vzájomných vzťahov a najmä
komunikácie. Vzťahy medzi rodičmi majú nesporne negatívny vplyv na ich maloletú dcéru, ktorá to ako
každé dieťa veľmi citlivo vníma.

26. Súd má za to, že aj za daných okolností je dôvodné nariadiť výkon súdneho rozhodnutia o úprave
styku oprávneného s maloletou, keďže návrh bol oprávneným podaný dôvodne. Pri svojom právnom
závere súd vychádza aj z dôvodovej správy k vyhláške č. 413/2023 Z.z., podľa ktorej pri podaní návrhu
podľa § 376 ods. 1 alebo po začatí konania bez návrhu podľa § 376 ods. 2 CMP súd nebude vykonávať
zisťovanie dôvodov, či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinná nemôže podrobovať
rozhodnutiu, ale bude postupovať podľa § 377 ods. 1 CMP a v uvedenej veci uznesením výkon

rozhodnutia nariadi (využijúc ustanovenia § 378 až § 383 CMP) alebo návrh zamietne z dôvodov
uvedených v § 376 ods. 1 CMP.

27. Keďže súd nezistil dôvody, pre ktoré by mohol návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia zamietnuť,
rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a nariadil výkon rozhodnutia. Súd poukazuje na

to, že ide o prvú fázu vykonávacieho konania, po ktorej bude súd sledovať realizáciu styku oprávneného
smaloletouaaktobudepotrebné,budúnasledovaťďalšieúkonyaopatreniasmerujúcekdobrovoľnému
plneniu.

28. Nad rámec už uvedeného súd poukazuje na špecifickosť spoločenských vzťahov, ktoré sú

predmetomajtohtokonania.Ideoveľmicitlivévzťahymedzirodičmiamaloletýmdieťaťom,doktorýchby
zo strany štátnych orgánov malo byť zasahované čo najmenej, čo vyplýva ako z povahy týchto rodinných
vzťahov, tak z povahy samotnej štátnej moci. O to viac je treba apelovať na oboch rodičov, aby sa snažili,
aby sa predmetné súdne rozhodnutie vykonávalo s prihliadnutím na záujem maloletej pokojnou formou,
bez akýchkoľvek otvorených konfliktov rodičov a iných osôb pred ich maloletou dcérou. Maloletá ako

každé dieťa citlivo vníma konflikt rodičov, ktorí sú pre ňu jej najbližšími osobami, ktorých má prirodzene
oboch rada, čo vyplýva z predloženého znaleckého posudku ale aj vyjadrenia maloletej pred kolíznym
opatrovníkom. Pre každé maloleté dieťa je najlepším riešením dosiahnutie dohody rodičov o ďalších
podmienkach výchovy dieťaťa a to prirodzenou cestou, aby ich vzťahom nebolo poškodené. Uvedené
vyžaduje aktívny a citlivý prístup zo strany oboch rodičov, čomu by ale malo predchádzať odstránenie

ich vzájomného konfliktu. Pri dohode rodičov je dôležité zvážiť všetky okolnosti tak na strane maloletej,
jej vzťah k rodičom, ako aj okolnosti na strane rodičov ako ich vzájomný vzťah, ich časové a ekonomické
možnosti, rodinné pomery a podobne. Prvoradý je tu predovšetkým záujem dieťaťa, ktorý pritom treba
chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je predovšetkým, aby aj po rozvode rodičov vyrastalo v
atmosfére porozumenia, stability, tolerancie a aby boli rešpektované jeho práva.

29. Rodičia by mali porozmýšľať nad modelom spolupracujúcich rodičov, ktorí sú si vedomí toho,
že emočné bezpečie ich maloletého dieťaťa nie je možné dosiahnuť bez ich vzájomnej priateľskej
komunikácie a preto rodičovský konflikt riešia zmierlivo a dohodami, konajú v najlepšom záujme
maloletého dieťaťa, nezávisle od minulosti alebo prítomnosti alebo budúcnosti ich vzájomného vzťahu,
dokážuodložiťriešenievzájomnýchvzťahovzaúčelomaktuálnehospojeniasílaspoluprácevnajlepšom

záujme maloletého dieťaťa a v komunikácii s maloletým dieťaťom vytvárajú pozitívny obraz druhého
rodiča. Je potrebné rešpektovať úlohu oboch rodičov v živote maloletého dieťaťa, nakoľko maloleté dieťa
má právo na oboch rodičov s poukazom na § 24 ods. 4 Zákona o rodine. Rodičia by nemali pozerať na
túto právnu vec ako na spor, v ktorom jeden z rodičov vyhrá a jeden z rodičov prehrá, nakoľko tento
typ konania je upravený v CMP ako mimosporové konanie, kde v centre pozornosti je najlepší záujem

maloletého dieťaťa v zmysle čl. 4 CMP. Je potrebné prihliadať na to, že rodičia majú maloleté dieťa vo
veku 5 rokov, ktoré je ich spoločné dieťa a ktoré ich potrebuje ako rodičov oboch, pričom rodičia budú
potrebovať spolu komunikovať o spoločnom maloletom dieťati ešte dlho.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného

vyhotovenia na Okresný súd Trnava.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie proti nariadeniu výkonu rozhodnutia možno odôvodniť len tým, že exekučný titul nie je
vykonateľný alebo že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik uloženej
povinnosti (§ 377 ods. 2 CMP).

Odvolanie proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia nie je prekážkou, aby súd prvej inštancie
výkon rozhodnutia uskutočnil (§ 377 ods. 3 CMP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.