Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 5, 2026

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23Tos/4/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125011659
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Straka
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2026:3125011659.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Milana Straku a sudcov JUDr. Michala
Antalu a JUDr. Juraja Valáška v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom C.
B. XXXX, D. B., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Dubnica
nad Váhom, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 05. februára 2026 v Trenčíne, prejednal sťažnosť
prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 9PP/79/2025 zo dňa 26. novembra 2025

a jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. s a sťažnosť prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 3Tk/2/2019 zo dňa 26. marca 2021 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 3To/24/2021 zo dňa 26. januára 2022 bol odsúdenému A. B., nar.
XX.XX.XXXX (ďalej len "odsúdený") za spáchanie obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby

omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa
§ 172 odsek 1 písm. a), b), c), d), odsek 2 písm. c), odsek 4 písm. c) Tr. zákona v znení účinnom do
30.04.2022 s poukazom na § 138 písm. b), i) Tr. zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zákona
právoplatne uložený trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov, so zaradením na jeho výkon do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Odsúdený nastúpil do výkonu
tohto trestu dňa 30. septembra 2025.

Dňa 15. októbra 2025 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh odsúdeného na jeho podmienečné
prepustenie z výkonu vyššie uvedeného trestu odňatia slobody.

Okresný súd Trenčín na verejnom zasadnutí konanom dňa 26. novembra 2025 rozhodol uznesením
pod sp. zn. 9PP/79/2025 tak, že podľa § 66 odsek 1, odsek 2 a § 67 odsek 1 Tr. zákona v spojení s §

415 odsek 1 Tr. poriadku odsúdeného podmienečne prepustil z výkonu vyššie uvedeného trestu odňatia
slobody. Podľa § 68 odsek 1 Tr. zákona okresný súd určil odsúdenému skúšobnú dobu na 4 (štyri) roky
a nariadil probačný dohľad nad odsúdeným v trvaní 3 (tri) roky. Zároveň odsúdenému podľa § 51 odsek
4 písm. 5) Tr. zákona uložil príkaz zamestnať sa alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie.
Proti uvedenému uzneseniu ihneď po jeho oznámení (vyhlásení na verejnom zasadnutí okresného
súdu v prítomnosti odsúdeného a prokurátora okresnej prokuratúry) podal prokurátor sťažnosť, ktorú do

konania neverejného zasadnutia aj písomne odôvodnil. V písomnom odôvodnení uviedol, že dôvodom
podania sťažnosti je skutočnosť, že u odsúdeného absentuje splnenie materiálnej podmienky pre
podmienečné prepustenie spočívajúce v zákonnej požiadavke odôvodneného predpokladu vedenia
riadneho života v budúcnosti. Poukázal na obsah hodnotenia odsúdeného, v ktorom sa konštatuje,
že resocializačná prognóza odsúdeného je menej priaznivá a riziko recidívy je stredné, pričom ústav
jeho podmienečné prepustenie na slobodu neodporúča. Ďalej poukázal na závažnú trestnú minulosť

odsúdeného, ktorá spolu s nepriaznivou prognózou svedčí o tom, že v jeho prípade nemožno reálne
očakávať, že by v budúcnosti viedol riadny život. Na základe vyššie uvedených skutočností prokurátornavrhol, aby krajský súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 194 odsek l písm. b) Tr. poriadku
zrušil a rozhodol vo veci sám tak, že zamietne návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody.

Krajský súd v Trenčíne ako nadriadený súd, na podklade sťažnosti prokurátora, ktorá mu spolu so
spisom bola predložená dňa 12. januára 2026, preskúmal na neverejnom zasadnutí dňa 05. februára
2026 podľa § 192 odsek 1 Tr. poriadku správnosť výrokov napadnutého uznesenia, ako aj konanie
týmto výrokom predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora, hoci bola prípustná, podaná

oprávnenou osobou, včas i na správnom mieste, nie je dôvodná.

Trestný zákon pri aplikácii hmotnoprávneho inštitútu podmienečného prepustenia z výkonu
trestu odňatia slobody vyžaduje od súdu, aby skúmal, či sú u odsúdeného naplnené nielen formálne, ale
aj materiálne podmienky podmienečného prepustenia. Až splnenie formálnej podmienky (odsúdeným
vykonaná potrebná časť uloženého trestu) v kumulácii (spojení) s materiálnymi podmienkami (plnenie

povinností odsúdeným a preukázané polepšenie sa v jeho správaní vo výkone trestu a očakávanie,
že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život) pri dôslednom zistení skutkového stavu môže vyústiť
do právneho záveru súdu, že je možné odsúdeného podmienečne prepustiť z výkonu trestu odňatia
slobody, za súčasného obligatórneho určenia primeranej skúšobnej doby, s prípadne nariadením
probačného dohľadu a uložením primeraných povinností a obmedzení, na posilnenie jeho účinku.

V posudzovanej veci krajský súd v súlade s vysloveným právnym názorom okresného súdu v
napadnutom uznesení zistil, že všetky zákonom vyžadované podmienky na podmienečné prepustenie
odsúdeného, uvedené v ustanovení § 66 odsek 1, odsek 2 Tr. zákona boli jednoznačne splnené.
Predovšetkým je potrebné uviesť, že odsúdený vykonal príslušnú požadovanú časť (dve tretiny)

právoplatne uloženého a nariadeného nepodmienečného trestu odňatia slobody dňa 28. februára 2025,
a teda formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody týmto bola
splnená.

Okresný súd správne vyhodnotil aj splnenie dvoch materiálnych podmienok, keď konštatoval, že

odsúdený počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody plnením svojich povinností a svojím
správaním preukázal polepšenie, a že možno preto od neho dôvodne očakávať, že na slobode
povedie riadny život. V uvedenom smere vykonal súd prvého stupňa všetky potrebné dôkazy a dospel
k vecne správnemu a riadne odôvodnenému záveru, že odsúdený plnením stanoveného programu
zaobchádzania preukázal dostatočnú snahu po náprave a zmene životných hodnôt, ktorá odôvodňuje

predpoklad jeho pozitívneho správania v budúcnosti.

Ako vyplynulo zo správy ústavu na výkon trestu odňatia slobody správanie a
vystupovanie odsúdeného bolo na požadovanej úrovni, nepodstatné nedostatky boli riešené pohovorom
s pedagógom, príkazy a pokyny plnil, v kolektíve odsúdených bol nekonfliktný, bola mu uložená štyrikrát

disciplinárna odmena, disciplinárny trest mu nebol uložený. Voľný čas využíval zmysluplne, v roku
2022 začal študovať trojročný študijný odbor „Mäsiar“, bol pracovne zaradený, kde si svoje pracovné
povinnosti plnil zodpovedne, aktívne sa zapájal na vykonávaní činnosti pre ústav v rámci činností pre
všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného. Program zaobchádzania nemá stanovený z dôvodu krátkeho
obdobia vykonávania trestu odňatia slobody v ústave.

Prokurátor v rámci sťažnosti argumentoval predovšetkým nesplnením materiálnej podmienky
spočívajúcej v očakávaní vedenia riadneho života po prepustení na slobodu, keď poukázal na trestnú
minulosť odsúdeného, čiastočne kritický postoj k spáchanej trestnej činnosti a jeho prognózy vedenia
riadneho života do budúcnosti. V tejto súvislosti treba uviesť, že zo strany ústavu na výkon trestu bola

resocializačná prognóza u odsúdeného bez relevantných a podložených úvah vyhodnotená ako menej
priaznivá so stredným rizikom recidívy, avšak zo znaleckého posudku PhDr. Navrátilovej vyplynulo, že
u odsúdeného nie je resocializačná prognóza nepriaznivá, za predpokladu, že odsúdený sa z trestu
poučí. Tiež z registra trestov k osobe odsúdeného vyplývajú len tri záznamy, pričom v prvom prípade
sa na neho hladí, akoby nebol odsúdený, a v druhom prípade bolo upustené od uloženia súhrnného

trestu. Uvedené skutočnosti preto vyvracajú ničím nepodložený záver ústavu o zvýšenom riziku recidívy
u odsúdeného, navyše ak na podklade vykonaných dôkazov bol prijatý záver o polepšení odsúdeného.
Ďalej je nutné zdôrazniť, že odsúdený je vo výkone trestu odňatia slobody po prvýkrát a teda neexistuje
zatiaľnegatívnaskúsenosťsosobouodsúdeného,pokiaľideododržiavaniepodmienokpodmienečnéhoprepustenia z výkonu trestu odňatia slobody stanovených zákonom a súdom, pričom odsúdený si
väčšinu trestu odňatia slobody už vykonal. Pozitívne pôsobí aj kontakt odsúdeného s rodinou, z ktorého
možno vyvodiť žiadúcu a trvalú existenciu sociálneho zázemia odsúdeného po jeho prepustení na

slobodu. Krajský súd preto konštatuje, že odsúdený si vytvoril predpoklady na zaradenie sa do
spoločnosti po výkone trestu odňatia slobody a v zhode s názorom okresného súdu je u odsúdeného
daná dostatočná záruka vedenia riadneho života po prepustení na slobodu.

K sťažnostnej námietke prokurátora ohľadom čiastočnej kritickosti odsúdeného k spáchanému skutku

považuje krajský súd za potrebné uviesť, že odsúdený sa ku skutku priznal a oľutoval ho. Samotný
fakt, že odsúdený nesúhlasil s výškou uloženého trestu, nemožno vyhodnotiť ako čiastočnú kritickosť
k spáchanému skutku, keďže z neho nemožno v žiadnom prípade vyvodiť nekritický postoj odsúdeného
k otázke spáchania trestného činu.

Napokon súd prvého stupňa správne na posilnenie účinku svojho rozhodnutia a dovŕšenia jeho nápravy,

zohľadniac aj vyššie uvedené zistené nedostatky menej závažného charakteru, uložil odsúdenému popri
primeranej skúšobnej dobe aj probačný dohľad nad jeho osobou, vrátane primeraných povinností, ktoré
je odsúdený v rámci probačného dohľadu povinný splniť, s čím sa krajský súd rovnako v celom rozsahu
stotožnil ako s primeranými opatreniami, ktoré majú dopomôcť k dovŕšeniu nápravy u odsúdeného a k
tomu, aby na slobode viedol riadny život.

Napadnuté uznesenie okresného súdu je teda vecne správne a dôvodné, preto krajský súd rozhodol
tak, že sťažnosť prokurátora ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.