Rozsudok – Rodina a mládež ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, March 11, 2026

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/12/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3825011209
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Straka

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2026:3825011209.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Straku a sudcov JUDr.

Michala Antalu a JUDr. Juraja Valáška v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. X.X.XXXX v C., trvale
bytom C. - D. E., F. G. XXX/X, t. č. vo výkone väzby v ÚVV Ilava, trestne stíhaného pre zločin únosu podľa
§ 209 ods. 1 Trestného zákona, na verejnom zasadnutí konanom dňa 11.3.2026 prejednal odvolanie
prokurátora a obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/58/2025 zo dňa
21.1.2026 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e s a napadnutý rozsudok v celom
výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.

Na podklade § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný A. B.

o d s u d z u j e

podľa § 209 ods. 1, § 36 písm. l), písm. n), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Trestného zákona
k nepodmienečnému testu odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď
u j e do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/58/2025 zo dňa 21.1.2026 bol obžalovaný A. B.
uznaný vinným zo spáchania zločinu únosu podľa § 209 ods. 1 Trestného zákona na skutkovom základe,

že v presne nezistenom čase, približne dňa 20.5.2025 v E., G. H. XX. XXXXXXX XX, I. J. K. X, po
tom, ako sa mu maloletá B. L. sťažovala na problémy s otcom a požiadala ho o pomoc pri odchode z
domu, jej navrhol, že s ním môže odcestovať do Edinburghu, do Škótska, kde býva, s čím maloletá B.
L. súhlasila, dňa 24.5.2025 zabezpečil rezervovanie a kúpu pre seba a pre maloletú B. L. leteniek do
Edinburghu v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska s odletom dňa 28.05.2025 v čase
o 13:00 hodine z B. A. M. N. I. J., pričom pri vytvorení rezervácie a kúpe leteniek boli použité údaje z jej
cestovného pasu, ktorý mu na tento účel poskytla, následne sa dohodli, že v deň odletu dňa 28.5.2025

odíde z domácnosti svojho otca F. L., na H. A. XXX/X I. E., predstierajúc, že ide do školy, ďalej sa dohodli,
že sa stretnú pred bytovkou v E., G. H. XX. XXXXXXX XX, čo sa aj stalo a dňa 28.5.2025 sa stretli v
E. pred bytovkou na H. XX. XXXXXXX XX, následne ich taxík dňa 28.5.2025 približne o 07:45 hodine
odviezol na vlakovú stanicu do Prievidze, odkiaľ odišli rýchlikom do Bratislavy a z Letiska M. R. Štefánikav Bratislave dňa 28.5.2025 o 13:00 hodine odleteli do Edinburghu lietadlom leteckej spoločnosti Ryanair,
číslo letu FR 6643, následne sa autobusom odviezli do miesta jeho bydliska na adrese XXX O. D., P.
Q. I. P. C. I. J. R. P. S., a to všetko bez vedomia a súhlasu jej otca F. L., ktorému bola maloletá B.

L. rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 13P/32/2024-58 zo dňa 13.6.2024, právoplatným dňa
13.6.2024, zverená do osobnej starostlivosti, teda odňal maloletú B. L. z opatrovania jej otca F. L., ktorý
mal povinnosť starať sa o ňu, a znemožnil mu proti jeho vôli výkon opatrovania dcéry maloletej B. L.

T. to bol odsúdený podľa § 209 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona,

§ 38 ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods. 5 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 2 (dva)
roky nepodmienečne, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradený do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Citovaný rozsudok nenadobudol v celom rozsahu právoplatnosť, keď v zákonnej lehote prokurátor
a obžalovaný podali odvolania proti výrokom o treste a spôsobe jeho výkonu.

V písomných dôvodoch odvolania prokurátor uviedol aj nasledovné :

„Okresný súd Prievidza rozsudkom sp. zn. 3T/58/2025 - 582 zo dňa 21.1.2026 uznal obžalovaného A. B.
vinným zo zločinu únosu podľa § 209 ods. 1 Trestného zákona a uložil mu podľa § 209 ods. 1 Trestného

zákona s použitím § 36 písm. I) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, §
39 ods. 5 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky nepodmienečne a podľa § 48
odsek 2 písmeno a) Trestného zákona ho na výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.
Rozhodnutie súdu, čo do výroku o treste nepovažujem za správne a zákonné, nestotožňujem sa s

uloženým trestom a ani s dôvodmi, ktoré uviedol súd v odôvodnení rozsudku a uložený trest považujem
za nedôvodné a neprimerane mierny a to predovšetkým vzhľadom na okolnosti prípadu a dôsledky
trestného činu.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby

viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
V zmysle § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy a na jeho správanie po spáchaní

trestného činu.
Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona je poľahčujúcou okolnosťou, že sa páchateľ priznal k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Súd môže priznanie sa páchateľa k spáchaniu trestného
činu v akejkoľvek podobe hodnotiť v jeho prospech, ak priznanie svedčí o jeho snahe po náprave,
pričom nesmie byť urobené len formálne, pod ťarchou usvedčujúcich dôkazov. Požiadavkou, aby ľútosť

páchateľa bola úprimná, sa kladie dôraz na skutočnosť, že nebude stačiť len formálny prejav. Vyžaduje
sa kvalitatívne vyšší prejav vnútorného postoja páchateľa k svojmu trestnému činu, a to na základe
jeho správania po čine. Priznanie sa k spáchaniu trestného činu a úprimná ľútosť vyžadujú, aby sa
páchateľ priznal k spáchaniu trestnej činnosti, popísal okolnosti, za akých došlo k jeho spáchaniu a
svojímpostojomasprávanímsapotrestnomčineprejavilúprimnúsnahuonápravu,ospravedlneniesaa

podobne. Priznanie poľahčujúcej okolnosti bude spravidla vylúčené, ak sa páchateľ priznal k spáchaniu
trestného činu len v dôsledku zabezpečených usvedčujúcich dôkazov.
Súd sa pri ukladaní trestu týmito ustanoveniami dostatočne neriadil, nevzal ich do úvahy, resp. ich
nesprávne interpretoval.
Súd v odôvodnení rozsudku k uloženému trestu uviedol, že obžalovaný spáchanie trestnej činnosti

priznal, spáchanie skutku ľutuje. Uviedol, že uveril maloletej, že ju otec doma bije, no pravdivosť týchto
uvádzaných skutočností si nepreveroval na žiadnom relevantnom orgáne, ani to nikomu neoznamoval,
neriešil s políciou, prokurátorom. Podal aj návrh na zverenie dieťaťa do jeho výchovy, tento návrh
podal až po tom, čo bol vzatý do väzby, teda keď už aj prebiehalo trestné stíhanie. Tento jeho návrh
bol už aj súdom zamietnutý. On vzal maloletú do Edinburghu, kde žil aj so svojimi deťmi, aj on tam

chce naďalej žiť, žije tam aj jeho syn, ktorý má 16 rokov a potreboval by sa o neho aj starať, ako i
dcéra, ktorá je dospelá a aktuálne ona sa stará o tohto syna. Obžalovaný ďalej uviedol, že uvedomil
si nesprávnosť svojho konania. Pri ukladaní trestu súd potom zohľadnil základné zásady ukladania
trestu, vyplývajúce z ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného zákona. Pri určovaní druhu a výmery trestuzohľadnil osobu obžalovaného, jeho doterajší spôsob života, teda fakt, že sa hľadí na jeho osobu, akoby
v posledných 10 rokoch nebol súdne trestaný a ani postihnutý za priestupok. Zohľadňoval a priznal
obžalovanému poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. I) Trestného zákona - priznanie a oľutovanie,

neexistenciu žiadnej priťažujúcej okolnosť. Pri ukladaní trestu zohľadnil aj skutočnosť, že obžalovaný
na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o uznaní svojej viny (svoju vinu uznával už v prípravnom
konaní), potom súd, resp. prokurátor nevykonával dokazovanie na hlavnom pojednávaní, a berúc do
úvahy osobu obvineného, použil pri ukladaní trestu aj ustanovenie § 39 ods. 5 Trestného zákona.
Pri vyhodnocovaní motívu konania obžalovaného nemohol nevidieť z pohľadu súdu ľahkovážny postoj

obžalovaného k tomu, že okolnosti uvádzané maloletou nepreveril, práve naopak je súd názoru, že bola
to skôr snaha obžalovaného toto jeho konanie týmto spôsobom obhajovať, ospravedlňovať, ako i jeho
následným konaním, kedy sa snažil dostať maloletú do svojej výchovy, nepristúpil k takémuto konaniu
skôr, ale pod tlakom trestného stíhania. Iný motív konania obžalovaného nebol súdu ani obžalobou
prezentovaný. Súd musel pri výbere druhu trestu súčasne zohľadňovať aj tú skutočnosť, že obžalovaný
má naďalej záujem opustiť územie Slovenskej republiky a odísť do Škótska, čo ako súčasť Spojeného

kráľovstva Veľkej Británie a Severného írska nie je štátom Európskej únie, a potom súd dospel k záveru,
že trest odňatia slobody v upravenej trestnej sadzbe za použitia § 39 ods. 5 Trestného zákona, bez
súčasného uloženia probačného dohľadu, teda len v trvaní 24 mesiacov, by neplnil účel trestu z pohľadu
tak individuálnej, ako i generálnej prevencie, a trest, aký vo svojom záverečnom návrhu navrhovala
obhajoba, teda trest odňatia slobody s podmienečným odkladom a zároveň uložiť nad správaním

obžalovaného dohľad probačného a mediačného úradníka, je práve pre záujem obžalovaného odísť, i
keď do oprávneného miesta pobytu, ale miesta mimo členského štátu Európskej únie, kde by dohľad
probačného a mediačného úradníka nad správaním obžalovaného bol nerealizovateľný, zohľadniac
však i následok, ktorým bola skutočnosť, že pri tom, ako bolo dieťa odňaté z opatrovania jej otca, došlo
tým, že ju odviedol do zahraničia, a potom dospel k záveru, že trest odňatia slobody v trvaní 2 roky

nepodmienečne, pre výkon ktorého bude zaradený v zmysle § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona,
pretožepredspáchanímtrestnejčinnostinebolvposledných10rokochvovýkonetrestuodňatiaslobody,
bude dôvodný, primeraný a zákonný, v dostatočnej miere plniť účel trestu z pohľadu individuálnej ako i
generálnej prevencie. Na druhej strane nebol názoru, že je potrebné pre splnenie účelu trestu na osobu
obžalovaného pôsobiť trestom prísnejším, ako v záverečnom návrhu navrhoval prokurátor.

Poukazujem na to, že v tomto prípade ide o mimoriadne závažný trestný čin, ktorým obžalovaný odňal
maloletú s opatrovania jej otca, ktorý mal povinnosť starať sa o ňu a znemožnil mu proti jeho vôli výkon
opatrovania dcéry. Pritom maloletá v čase odňatia mala len 14 rokov a obžalovaný ju odňal z opatrovania
otca a odviezol ju nielen z Handlovej, nielen zo Slovenskej republiky, nielen z Európskej únie, ale odletel
s ňou do Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného írska.

Potom ako otec maloletej F. L. zistil, že dcéra nie je v škole a že jej pobyt je neznámy, nahlásil jej
nezvestnosť dňa 28.05.2025 na polícii. Následne bolo políciou cez OHK PZ Bratislava Letisko zistené,
že maloletá B. L. a A. B., nar. XX. XX. XXXX boli lustrovaní v CLK na letisku A. N. v Bratislave pred
odletom do Edinburghu o 13.00 hodine, pričom odlietali spolu. Na základe uvedeného bol ďalej zistený
pobyt A. B. v N., a to v U., O. D. XXX, PSČ; U. a spracovaná žiadosť pre Národnú ústredňu INTERPOL

Prezídia PZ Bratislava za účelom vykonania previerky k maloletej nezvestnej. Dňa 29.05.2025 v ranných
hodinách bola maloletá L. O. cestou INTERPOLU Manchester nájdená spoločne s A. B. na adrese XXX
O. D., P. Q. I. P. C. I. J. R. P. S.. Následne bola zaistená britským sociálnym úradom a bola umiestnená do
zariadenia A. V. W.'X X. X. X. L. U. X.. Dňa 02.06.2025 bol o súčinnosť vo veci, nezvestnosti maloletej B.
L. požiadaný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie

sociálnoprávnejochranydetíasociálnejkurately,ktorejpracovníčkyzabezpečilijejprevzatievSpojenom
kráľovstve Veľkej Británie a Severného írska a návrat do Slovenskej republiky. Dňa 10.07.2025 v čase
o 06.00 hodine bola maloletá B. L. prevzatá na letisku v Edinburghu pracovníčkami Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Prievidza a v ten istý deň v čase o 19.45 hodine bola odovzdaná do starostlivosti
starejmamyF.Y..Vsúvislostisuloženýmtrestnompoukazujemtiežnakomplikovanýanaproblematický

návrat maloletej na Slovensko.
Obžalovaný si bol už pred skutkom vedomý toho, že z odvedenia maloletej od otca a z odletu
do Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného írska budú problémy. Obžalovaný si vopred
zabezpečil „vyhlásenie“ maloletej (č. l. 166 vyšetrovacieho spisu), ktorého obsah jej sám nadiktoval a
to za účelom „zlegalizovania“, resp. odôvodnenia odletu do Edinburghu. Z vykonaného vyšetrovania

tiež vyplýva, že obvinený uvažoval aj o „vytvorení“ písomnosti, v ktorej by bolo uvedené, že zákonný
zástupca maloletej, to je otec, súhlasí s jej odchodom do cudziny.
Z vyšetrovacieho spisu jednoznačne vyplýva, že obvinený A. B.. v žiadnom prípade nemohol a nemal
odviezť maloletú B. L. do Veľkej Británie, a to bez súhlasu jej otca F. L., v ktorého starostlivosti bola nazáklade rozhodnutia súdu. Údajný motív obvineného, teda údajnú snahu pomôcť maloletej, dostať sa
od otca, nie je možné v žiadnom prípade akceptovať a tento motív sa javí ako nepravdivý, nelogický,
nevierohodný. Obvinený podľa môjho názoru yyužil to, že maloletá sa pred ním zmienila o problémoch

s otcom, pričom informácie od maloletej žiadnym spôsobom nepreveroval, nezisťoval, či informácie sú
pravdivé, nesnažil sa objektívne zistiť, aký v skutočnosti je vzťah medzi maloletou a jej otcom, ako
sa skutočne správa F. L. voči poškodenej, či je situácia neúnosná a či je potrebné údajné problémy
vôbec nejako riešiť. Pritom aj keby informácie od maloletej k problémom s otcom boli pravdivé, obvinený
rozhodne nemal odviezť maloletú zo Slovenskej republiky do Veľkej Británie, teda postupovať takto

radikálneVsúvislostistýmuvádzam,ženaOkresnomriaditeľstvePZ,odborkriminálnejpolíciePrievidza
pod sp. zn. ORP-263/1-VYS-PD-2025 prebiehalo konanie o trestných oznámeniach pre podozrenie z
týrania maloletej, pričom vyšetrovateľka dňa 9. 10. 2025 vec podľa § 197 ods. 1 písm. a) Trestného
poriadku odovzdala Okresnému úradu Prievidza, odbor všeobecnej vnútornej správy na prejednanie
priestupku, keďže bolo zistené, že neboli naplnené znaky trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby
podľa § 208 Trestného zákona, ale mohlo by ísť o priestupok vzhľadom na podozrenie z neadekvátneho

riešenia výchovných problémov F. L. s maloletou B. L. W. tiež na to, že motív prezentovaný obvineným
bol zrejme len zásterkou skutočného motívu. V súvislosti s tým uvádzam, že obvinený mal voči maloletej
B. L. spočiatku aj sexuálne návrhy, zrejme bol do nej zaľúbený, aj keď v čase spáchania trestného činu
uvedené nebolo zistené a potvrdené. Aj napriek tomu je otázne ako by bol vzťah maloletej a obvineného
pokračoval vo Veľkej Británii, kde by bolo maloletá v plnom rozsahu odkázaná na obvineného po

všetkých stránkach. Pripomínam, že maloletá mala v čase stretávania sa s obvineným a v čase odletu do
Veľkej Británie 14 rokov a obvinený 53 rokov. Z vykonaných dôkazov tiež vyplýva, že vzťah obvineného
k maloletej rozhodne nebol „otcovský“.
Poukazujem tiež na to, že údajné „týranie“ maloletej otcom nebolo potvrdené žiadnymi svedkami a to
ani tými, s ktorými prichádzal do styku aj obžalovaný.

Tvrdenia obžalovaného o „údajnom týraní maloletej otcom“ treba hodnotiť aj v spojení s-ostatnými
dôkazmi a s okolnosťami, ktoré predchádzali odletu dňa 28. 5. 2025. V súvislosti s tým poukazujem na
kontaktovanie maloletej a ďalších dievčat obžalovaným prostredníctvom sociálnych sietí, na počiatočný
motív stretávania sa a komunikácie s dievčatami a s maloletou (páčila sa mu, bol do nej zaľúbený).
Nemožno uveriť obhajobe obžalovaného o prezentovanom motíve, to je že chcel pomôcť maloletej a

preto ju tajne bez vedomosti otca, najbližšej kamarátky, matky, starej matky atď. vzal do Edinburghu.
Uvádzam tiež, že oľutovanie trestnej činnosti obvineným nie je možné považovať za úprimné a z toho
dôvodu nemal súd vziať pri rozhodovaní do úvahy poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného
zákona. Ľútosť obžalovaného nie je dôveryhodná a úprimná a nemožno ju z tohto dôvodu prijať ako
poľahčujúcu okolnosť. Pritom úprimné oľutovanie trestného činu je potrebné posúdiť podľa konkrétnych

okolností prípadu. V súvislosti s tým uvádzam, že obžalovaný v priebehu prípravného konania síce
popisoval priebeh skutku, avšak to bolo v úmysle vyviniť.sa, resp. ospravedlniť spáchanie skutku,
prípadne dosiahnuť uloženie miernejšieho trestu a až dňa 1.12.2025 uviedol, že svojho konania úprimne
ľutuje.
Som toho názoru, že obžalovaný len formálne od 1.12 2025 uvádza, že úprimne ľutuje svoje konanie,

ale odôvodnenie konania obžalovaným, ním prezentovaný motív a ostatné konkrétne okolnosti prípadu
spochybňujú úprimnosť a dôveryhodnosť ľútosti obžalovaného.
Poukazujem tiež na to, že obžalovaný v záverečnej reči len formálne, stručne a stroho uviedol, že je
mu všetkého ľúto.
Formálnosť, neúprimnosť a nedôveryhodnosť oľutovania trestnej činnosti obžalovaným dokazuje aj to,

že návrh na zverenie maloletej do starostlivosti podal súdu až v čase, keď bol trestne stíhaný a bol vo
väzbe. V súvislosti s tým poukazujem na to, že návrh na zverenie do starostlivosti maloletej do jeho
výchovy podal obžalovaný súdu dňa 18.9.2025, pričom zadržaný a následne väzobné trestne stíhaný je
od 20. 8. 2025. Podanie tohto návrhu v tomto čase je absurdné a vyplýva z tohto kroku obžalovaného
aj absolútna nekritickosť vo vzťahu ku skutku, ktorého sa dopustil.

Čo sa týka predchádzajúcich odsúdení obžalovaného, je pravda, že sa na obžalovaného hľadí akoby
súdne trestaný nebol, avšak je možné aj napriek tomu konštatovať, že obžalovaný sa už v minulosti
dopustil trestnej činnosti a možno z toho odvodiť, že má sklony k páchaniu trestnej činnosti.
K tvrdeniu obžalovaného, že sa musí v N. postarať o svoje maloleté dieťa, ktoré má však 16 rokov a o
ktoré sa stará jeho dospelá sestra, uvádzam, že je potrebné zdôrazniť a dať do pozornosti to, že takúto

starosť obžalovaný nemal v čase, keď bol dlhodobo (takmer 2 mesiace) sám (bez detí) v Handlovej,
kde mal prenajatý byt.
Nesúhlasím s tvrdením súdu, že uložený trest odňatia slobody je dostatočný.Z týchto dôvodov navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/ Trestného
poriadku zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/58/2025 - 583 zo dňa
21.1.2026 a aby podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku uložil obžalovanému A. B. s použitím podľa §

209 odsek 1 Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona nepodmienečný trest odňatia slobody
pri dolnej hranici trestnej sadzby a aby ho podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona pre výkon
uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.“

Obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu v úvode písomného odôvodnenia odvolania poukázal na

výrokovú časť odvolanie a ďalej uviedol nasledovne :

„Podľa môjho názoru nepodmienený trest odňatia slobody, ktorý mi okresný súd uložil je neprimerane
prísny, nezohľadňuje všetky okolnosti, ktoré je povinný súd podľa Trestného zákona zohľadniť pri
určovaní druhu a výmery trestu.
Možno prisvedčiť okresnému súdu, keď pri rozhodovaní o treste, vychádzajúc aj z odôvodnenia

rozsudku, zohľadňoval to, že sa hľadí na mňa akoby som trestaný nebol, že som nebol postihnutý ani
za priestupok, že som nebol v posledných 10 rokoch trestaný a priznal mi aj poľahčujúcu okolnosť podľa
§ 36 písm. 1 Tr. zák. Taktiež súd zohľadnil to, že som urobil vyhlásenie o uznaní mojej viny za skutok
zhodne s mojim priznaním a oľutovaním skutku už v prípravnom konaní a berúc do úvahy uvedené
okolnosti ukladal mi trest s použitím ustanovenia § 39 ods. 5 Trestného zákona.

Súd tiež uviedol, že zohľadňoval aj motív môjho konania, u ktorého nebolo možné podľa súdu opomenúť
to, že som si nepreveril okolnosti uvádzané maloletou a že tieto okolnosti mi súd pričítal ako mne
priťažujúce, nakoľko som sa nimi snažil svoje konanie ospravedlňovať pod tlakom trestného stíhania.
Súd správne konštatoval, že iný motív môjho konania nebol preukázaný.
Súd podľa dôvodov rozhodnutia v môj neprospech zohľadnil aj tú skutočnosť, že mám záujem opustiť

územie SR a odísť do Škótska.
Súd napokon pri voľbe druhu trestu a jeho výmery nepristúpil k uloženiu podmienečného trestu odňatia
slobody, nakoľko taký trest by podľa názoru samosudkyne neplnil účel trestu z pohľadu individuálnej a
generálnej prevencie a nepristúpil ani k uloženiu podmienečného trestu odňatia slobody s probačným
dohľadom, resp. s uložením dohľadu probačného a mediačného úradníka nad výkonom takého trestu,

nakoľko by podľa súdu nemohol byť realizovaný pretože Škótsko nie je v EÚ. Keďže som odviedol
maloletú do zahraničia zohľadňoval aj tento následok.
So všetkými poľahčujúcimi okolnosťami, ktoré súd zohľadňoval možno súhlasiť.
Nemožno sa však stotožniť s takými okolnosťami, ktoré súd vyhodnotil ako pre mňa nepriaznivé.
Podľa môjho názoru súdom mne vytýkaný ľahkovážny postoj spočívajúci v tom, že som si nepreveril

okolnosti uvádzané maloletou mi nemožno pričítať ako nepriaznivé. Odňatie dieťaťa z opatrovania toho,
kto má podľa úradného rozhodnutia povinnosť starať sa o dieťa ako je to v tejto veci, je zákonným
znakom skutkovej podstaty zločinu únosu podľa § 209 Trestného zákona. Logicky možno dedukovať, že
ak by som si bol preveril tvrdenia maloletej o jej týraní otcom, nebol by som sa trestného činu dopustil. Ja
som ale skutku z ktorého som bol uznaný vinným dopustil a skutok by bol trestným činom aj v prípade ak

by otec, maloletej bol odsúdený za týranie maloletej. Podľa § 38 ods. 1 Trestného zákona na okolnosť,
ktorá je zákonným znakom trestného činu nemožno prihliadnuť ako na poľahčujúcu ani priťažujúcu
okolnosť a ani na okolnosť ktorá ma byť vyhodnotená obdobne ako priťažujúca.
Teda moje konanie napĺňajúce zákonné znaky daného trestného činu by boli naplnené aj v prípade, ak
by som bol býval maloletú odňal z opatrovania aj v prípade, ak by sa o maloletú jej otec bol vzorne

staral, nebol by ju bíjal, zamykal v pivnici, nútil ju vykonávať činnosti neprimerané jej veku, nebol by jej
bránil v styku s matkou, teda nebol by sa k nej správal tak, ako bolo preukázané výpoveďou maloletej v
prípravnom konaní ako aj výpoveďami viacerých svedkov, napr. jej priateľa A. A., ktorému sa zmieňovala
aj o svojich samovražedných úmysloch, ktoré mali pôvod práve v nepriaznivom rodinnom prostredí,
výpoveďou svedka J. Z., M. D.. Tento poznajúc osobne mňa vypovedal, že som sa správal aj k malol.

osobám vrátane L.O. dobre, pomáhal som im, komunikoval som s nimi o ich problémoch, pomáhalo im
to, pomáhal, som aj finančne, nákupmi, nikdy som sa neprejavil ako človek zle, vedel že malol. L.O.
mala na zápästí rezné rany, že mala a má problémy s otcom, mala samovražedné sklony, chcela kvôli
otcovi skočiť pod vlak.
Ja som nepochyboval, že malol. L.O. B. bola vystavovaná v prostrední u otca násiliu, všetko čo som vo

veci vypovedal o tom, že ju, otec týral, som vedel od nej alebo jej kamarátov, veď aj čestné vyhlásenie
ktoré sa nachádza v trestnom spise bolo nesporne vyhotovené len z jej informácii a skúseností. Ja som
viackrát nabádal malol. L.O. aby podala oznámenie na správanie sa otca voči nej, aby to aspoň riešila„sociálka“ no ona vždy oponovala, že už sa viackrát sociálka týmto zaoberala, no jej otec si to vždy
vybavil, že to nemá zmysel.
Je preukázané a nesporné, že bolo aj začaté trestné stíhanie vo veci týrania maloletej jej otcom, ktoré

bolo napokon postúpené na priestupkové konanie. Bolo teda v trestnom konaní objektívne zistené
násilné, nevhodné správanie sa otca maloletej voči nej, ktoré ale podľa orgánov činných v trestnom
konaní nedosiahlo závažnosť trestného činu. Podľa mojich vedomostí najmä od maloletej je nesporné,,
že výchovné prostredie maloletej u jej otca bolo hrozné, veď prečo by inak od leta 2025 až do súčasnosti
nebola maloletá vrátená do prostredia otca, ak by bolo pre ňu priaznivé ale bola umiestnená v sociálnom

zariadení Náruč v Žiline. Nie je tomu tak kvôli mne, ale pre dlhodobé zlyhania jej otca pri zabezpečovaní
jej výchovy. Teda ja som nepochyboval o tom, že maloletá je týraná a preto toto moje presvedčenie
získané komunikáciou s ňou i s osobami, s ktorými sa stretávala nebolo ani falošné, ani klamlivé.
Odhliadnuc od všetkých narážok na nejaké nekalé nepreukázané úmysly, som mal úprimný, záujem
pomôcť maloletej.
Zo strany malol. L.O. s odstupom času v súčasnosti hodnotím jej vtedajší postoj k jej otcovia prostrediu

u neho ako akúsi revoltu, memento, ktorými chcela dať všetkým, najmä svojmu otcovi najavo, že jej
ubližuje, že je veľmi nespokojná, že skutočnosť, že jej zakázal ešte aj styky s matkou jej ubližujú, zraňujú.
Teda tieto okolnosti boli z mojich informácii získaných v tom čase právom hodnotené ako pravdivé a boli
jediným skutočným motívom môjho protiprávneho konania.
Ja si myslím, že sa nemožno pozerať na závažnosť konania páchateľa, ktorý odníma dieťa zo

starostlivosti inej osoby len z dôvodu, aby získal napr. dieťa z výchovy druhého rodiča alebo z náhradnej
starostlivosti napriek tomu, že táto osoba sa o dieťa stará vzorne, riadne, rovnako ako keď sa taký čin
spácha z dôvodu pomoci maloletému, z dôvodu zamedziť páchaniu násilia na maloletom. Ja som mal
úmysel maloletej pomôcť nie jej uškodiť. Pomohol som malol. B. vtom jej vzdore voči otcovi, ktorého
považovala za tyrana, hoci som to mohol ignorovať, nezaujímať sa o problémy iných. Je mi známe z

priebehu vyšetrovania že v súčasnosti už maloletá L.O. svoj predošlý postoj koriguje nakoľko vie, že sa
k otcovi musí raz vrátiť ak nechce zostať v náhradnej starostlivosti. Ja som však osobne videl a vnímal,
že maloletá aj trpí, má poškodenia zdravia, modriny, čo napokon bolo zaistené aj dokumentáciou polície
v N..
Ja som svoje konanie, ktoré dnes hodnotím ako neuvážené, úprimne oľutoval, nemal som sa o problémy

iných vôbec zaujímať, nakoľko som tým porušil nielen zákon ale poškodil aj moju vlastnú rodinu, v ktorej
mám tiež maloletého syna. Ten v súčasnosti trpí tým, že som uväznený, je spolu s o sestrou v ťažkej
hmotnej i psychickej situácii, veľmi potrebujú moju pomoc a podporu, osobnú i hmotnú starostlivosť.
Ja keď som išiel na Slovensko na dovolenku na dva týždne mal som zakúpenú už spiatočnú letenku
do Škótska, ktorú som prebukoval len preto, že som sa nedokázal malol. L.O. s jej problémami otočiť

chrbtom a len preto som zostal o dva týždne dlhšie a napokon sa dopustil trestného činu..
Teda záver súdu, že som si nepreveril okolnosti uvádzané maloletou a tento môj postoj bol ľahkovážny a
je hodnotený v môj neprospech, nemožno považovať za celkom správny. Takýto záver súdu mal zrejme
podstatný význam pre rozhodnutie súdu o uložení až nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Podľa môjho názoru po novele Trestného zákona v roku 2024 má súd prihliadať podľa § 34 ods.4 Tr.

zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery okrem iného na spôsob spáchania činu, jeho následok,
pohnútku a okolnosti, ktoré aj okresný súd uvádza v rozsudku.
Pokiaľ ide o pohnútku, túto som rozviedol vyššie a podľa mňa ju nemožno vyhodnotiť v môj neprospech.
Rovnako pokiaľ ide o následok, podľa mňa nenastal mojim konaním žiadny závažný následok, a to ani
u maloletej ani u jej otca pána L.. On síce zastáva názor, že som narušil jeho vzťah k dcére, tento však

preukázateľne bol vážne narušený už predtým, ako som vôbec komunikoval s maloletou, o čom svedčia
tvrdenia maloletej ako aj svedkov a viaceré až samovražedené pokusy maloletej, ktorými podľa mňa
upozorňovala svoje okolie i svojho otca na závažné problémy v jej výchove a spôsobe života.
Poškodený pán L. prejavil na hlavnom pojednávaní záujem uhradiť mu náklady, ktoré mu vyúčtoval
ÚPSVaR v súvislosti s cestou maloletej zo N. do SR, ku ktorému nároku som sa na hlavnom pojednávaní

vyjadril tak, že som ochotný náklady nahradiť hneď ako si prostriedky zarobím, nakoľko mám prácu
v stavebníctve v Škótsku naďalej zabezpečenú. Som ochotný uhradiť náklady aj priamo ÚPSVaR
v Prievidzi a podpísať aj dohodu o náhrade škody tak ako prezentoval právny zástupca poškodeného
môjmu obhajcovi.
Podľa § 33a Trestného, zákona mal podľa mňa okresný súd povinnosť zohľadniť aj tu uvedenú zásadu

ukladania trestu, teda ak u páchateľa postačí uloženie sankcie, ktorá ho postihuje miernejšie, nesmie byť
uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie a páchateľovi najmä nesmie byť uložená sankcia .spojená
s ujmou na osobnej slobode páchateľa ak možno účel sankcie dosiahnuť uložením sankcie nespojenej
s ujmou na osobnej slobode.Podľa Trestného zákona je možné za trestný čin, ktorý som spáchal uložiť aj trest nespojený s odňatím
slobody. Ja si uvedomujem že moje konanie nebolo správne, ľutujem ho, napriek trestnosti môjho
konania verím, že vzťahy medzi maloletou a jej otcom nemôžu byť v dôsledku môjho konania horšie ako

boli predtým, že si napokon vytvoria lepší vzťah ako mali predtým. Som ochotný podrobiť sa sankcii,
ktorá je nevyhnutná, ktorá však nemá mat’ povahu zničujúcu aj moju rodinu a ohrozujúcu nielen mňa
ale aj moje deti o ktoré sa starám sám a ktoré som za veľkých ťažkostí dostal do N. z vojnou postihnutej
Ukrajiny, kde boli v hroznom stave.
Svojim odvolaním sa domáham zmeny napadnutého rozsudku aj s poukazom na ustanovenie § 34

ods. 3 Trestného zákona a uloženia mi takého trestu, ktorý bude postihovať mňa bez toho, aby mal čo
najmenší vplyv na moju rodinu, najmä tiež na moje deti a najmä maloletého syna A..
Ja som navrhol, aby mi okresný súd uložil trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu
na primeranú skúšobnú dobu, a to aj eventuálne s probačným dohľadom ak by bolo nevyhnuté ukladať
mi aj obmedzenia alebo povinnosti počas výkonu trestu. Zastávam stanovisko, že uloženie primeraného
trestu odňatia slobody teda veľmi citeľnej ujmy aj s podmienečným odkladom výkonu trestu by bolo

súladné s Trestným zákonom a všetkými kritériami pre ukladanie trestov podľa v súčasnosti účinného
Trestného zákona. Veď taký trest je možné uložiť až na 3 roky s podmienečným odkladom na ešte
dlhšiu skúšobnú dobu. Bol som a som ochotný sa podrobiť aj primeraným obmedzeniam ak by ich
odvolací súd považoval za absolútne nevyhnutné. Zastávam názor na rozdiel od okresného súdu, že ak
by mala byť pre mňa menej citeľná sankcia - trest odňatia slobody s podmienečným odkladom výkonu

trestu alebo aj s probačným dohľadom nemali by sa nachádzať dôvody ako taký postup pri ukladaní
sankcie nevyužiť len preto že žijem a musím žiť v N. keďže tam sú moje deti, rodina a to len pretože že
nie je táto krajina v EU. Keď už by sa malo pristúpiť k trestu odňatia slobody s probačným dohľadom,
som ochotný a schopný sa mu podrobovať a to podľa mňa neznamená len podrobenie sa osobnými
návštevami probačného úradníka pred Okresným súdom v Prievidzi, čomu som ochotný sa podrobiť,

ale napr. aj online kontaktmi, elektronicky. Napokon ak by mi odvolací súd uložil obmedzenie podľa §
51 ods. 3 písm. f/ Trestného zákona vo vzťahu k malol. B., je možné výkon zákazu pre mňa kontrolovať
v súčinnosti s malol. L.O. alebo jej zákonným zástupcom a taktiež je možná obdobná kontrola príkazu
podľa § 51 ods.4 písm. a/ Trestného zákona vo vzťahu k malol. L.O. Takáto kontrola vyššie uvedeným
spôsobom je možná a probačný úradník môže kontrolu aj pribežne vyhodnocovať. Podstatné je, že by;

som mohol počas výkonu sankcie byť so svojou rodinou, maloletým synom, pracovať, zabezpečovať
svoje rodičovské povinnosti a tým by výkon trestu nemal také veľmi závažné dôsledky pre moju rodinu.
Z vyššie uvedených dôvodov navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne napadnutý rozsudok vo výroku o
treste podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného zákona zrušil a uložil mi primeraný trest odňatia slobody s
podmienečným odkladom jeho výkonu na primeranú skúšobnú dobu.“

Obžalovaný vo vyjadrení k odvolaniu prokurátora uviedol nasledovne :

„Nemožno prisvedčiť názoru prokurátora, že v tejto veci ide o mimoriadne závažný trestný čin, pretože

som odňal maloletú z opatrovania jej otca a znemožnil mu výkon opatrovania dcéry a odviezol som ju
mimo EÚ. V prvom rade si treba uvedomiť, že odňatie maloletej z opatrovania jej otca je zákonným
znakom skutkovej podstaty trestného činu podľa § 209 ods. 1 Trestného zákona a ak teda zákonodarca
stanovil za taký trestný čin trestnú sadzbu v rozpätí 3 až 8 rokov odňatia slobody predpokladal súčasne
s prihliadnutím na ďalšie ustanovenia Trestného zákona, že za taký trestný čin je možné uložiť trest

odňatia slobody nielen s podmienečným odkladom jeho výkonu ale i trest nespojený s odňatím slobody.
Pre posúdenie správnosti a zákonnosti postupu súdu pri voľbe druhu a výmery trestu musí súd
( mal by) v záujme vylúčenia arbitrárneho rozhodnutia, postupovať podľa súčasne účinného Trestného
zákona, a to podľa druhého dielu - základných zásad ukladania sankcii, najmä tiež podľa §
33a Trestného poriadku. Úvaha súdu rešpektujúceho základné zásady ukladania sankcii musí byť

zrozumiteľne a konkrétne vyjadrená v rozhodnutí súdu opierajúcom sa o zistený skutkový stav a osobu
páchateľa a riadne odôvodnená prečo a z akých konkrétnych dôvodov nebolo možné uloženie sankcie
postihujúceho páchateľa sankciou menej citeľnou, než je sankcia pre páchateľa citeľnejšia. Podľa môjho
názoru odôvodnenie uloženej sankcie len formálnym poukazom na potrebu individuálnej a generálnej
prevencie nemôže byť dostatočná, rovnako ako nemôže byť akceptovateľná argumentácia mimoriadnou

závažnosťou trestného činu, ktorá ale preukázaná nebola.
Nemožno opomenúť, že ja som spáchal žalovaný skutok, ktorý je správne podradený pod trestný čin
podľa § 209 ods.1/ Trestného zákona a odňal som z opatrovania otca dieťa vo veku necelých 15 rokov.
Teda dieťa, ktoré v súčasnej dobe aj s prihliadnutím na jej rozumovú a emocionálnu vyspelosť, nie jesíce spôsobilé samo rozhodovať o spôsobe a mieste svojej výchovy, ale aj s prihliadnutím na dlhodobú
prax vo veciach úpravy práv a povinností k maloletým, je spôsobilé vyjadrovať svoje názory, ktoré majú a
musia orgány rozhodujúce v právach a povinnostiach k nim, vrátane súdov, brať do úvahy a vychádzať z

nich.Jasomsaskutkunedopustilprotivôlimaloletej,konalsomsjejsúhlasom,najejpožiadanie,hociani
tak som nemal na taký skutok oprávnenie, ktoré by ma trestnej zodpovednosti zbavovalo. V
tom spočíva základ mojej zodpovednosti za skutok aj základ nesprávnosti môjho konania.
V trestnom konaní bolo podľa mňa preukázané, že malol. L.O. bola dlhodobo nespokojná vo výchovnom
prostredí u otca, opakovane signalizovala aj okoliu (výpoveď maloletej) nevhodné až tyranské správanie

osoby, ktorej bola zverená, ktoré ústilo až k jej samovražedným úvahám. Určite napr. zamykanie dieťaťa
v pivnici, nútenie dieťaťa preberať piesok a triediť ho podľa druhu kamienkov, brúsenie flexi brúskou
kovové predmety a pod., neboli ani vhodné ani primerané výchovné metódy a už vôbec nie fyzické bitie
a trestanie. Ak osoba ktorej je dieťa zverené sa správa tak, ako je zrejmé z tvrdení malol. L.O. a žiadny
orgán starostlivosti o dieťa, a ani iná inštitúcia to dlhodobo neriešia, vytvorí sa medzi otcom a dcérou
nesúladný vzťah, vzťah založený na strachu a nie na porozumení a rešpekte.

Nikdy by som sa nebol dopustil konania, ktorého som sa napokon dopustil, ak by som nemal dôvodnú
obavu o život a zdravie malol. L.O. Ja som nepochyboval o pravdivosti jej tvrdení a priznávam, že som
možno prehliadol a podcenil až určitý vzdor, rebéliu malol. L.O. vo vzťahu medzi ňou a jej otcom a aj
jej prezentovanú nedôveru k orgánom sociálnej ochrany maloletých. Nepochybne zlyhala aj kontrolná
činnosť takýchto orgánov, keď nedokázali včas odhaliť zlé výchovné prostredie maloletej a zabezpečiť

nápravu. V období po skutku sa malol. predsa ani nemohla vrátiť do pôvodného výchovného prostredia
ale musela byť nie mojou vinou ale z dôvodov na strane pôvodného výchovného prostredia umiestnená
do sociálneho zariadenia v Žiline. Ja som obyčajný jednoduchý človek, laik, konal som z ľútosti a
nie zo sexuálneho motívu, ako sa snaží prezentovať prokurátor v odvolaní. Veď keď sa vyhodnotí aj
elektronická komunikácia malol. L.O. vo vzťahu ku mne, k iným osobám, nemožno určite dospieť k

záveru, že išlo o dieťa ktorým sa dá manipulovať, zneužiť, naopak z jej vyjadrovania je možné ustáliť, že
bola plne orientovaná v situácii v ktorej žila, nemala rada svojho otca, ale jej správanie bolo sebavedomé
a aj vo vzťahu k okoliu vrátane mňa často až drzé. Pritom odlúčenie malol. L.O. od otca trvalo len krátko,
pričom on vedel už v deň jej odletu do N. od F. G. a svedka Z. kam išla. Maloletá nikdy nebola vystavená
nebezpečenstvu, bola v N. stále v prítomnosti aj mojej dcéry a syna. Napokon britské úrady vedeli od

prvého dňa jej pobytu kde je, hovorili s ňou, vyjadrovala sa o dôvodoch jej pobytu, dokumentovali jej
vyjadrenia i vyjadrenia mojej dcéry a ponechali ju tri dni v našom bydlisku. Následne začal proces na jej
vrátenie na Slovensko, ale nie k otcovi, ku ktorému ísť nechcela ale do Sociálneho centra v [..
Je podľa mňa potrebné tiež odlíšiť počiatočné - aj keď nevhodné komunikovanie o sexualite, od vzťahu
vytvoreného v dôsledku malol. L.O. prezentovaného tyranského správania sa jej otca. Informácie od nej

i jej okolia boli jednoznačné, vzbudili u mňa obavu ojej zdravie a život a z mojich zlých skúseností z
minulosti o ktorých som už vypovedal, ma napokon priviedli k takému až neuváženému skutku, ktorého
som sa dopustil. Bližšie sa k týmto okolnostiam vyjadrujem v mojom osobnom písomnom vyjadrení,
ktoré v prílohe prikladám.
Pokiaľ ide o názor prokurátorky o mojej údajnej falošnej či neúprimnej ľútosti, rozhodne s týmto postojom

nesúhlasím. Pokiaľ som vo svojich výpovediach uvádzal skutočnosti, ktoré ma viedli k spáchaniu skutku
a aký som mal úmysel, čo som chcel dosiahnuť svojim konaním, čo ma ovplyvnilo pred spáchaním
skutku, snažil som sa čo najvernejšie popísať prečo som napokon malol. B. vzal do N., že som rozhodne
nemal žiadny zlý úmysel vo vzťahu k malol. L.O. a uvedomoval som si, že moje konanie nebude síce
zrejme negatívne pre maloletú, ale bude negatívne pre jej otca, o ktorom som nepochyboval, že maloletú

týral, aspoň z môjho vtedajšieho pohľadu. V tej situácii som ako laik, jednoduchý človek nedokázal
správne vyhodnotiť moje konanie z hľadiska rešpektovania toho, že dieťa je zverené do výchovy svojho
otca a ja to nemám právo sám zmeniť. Je pravda, že bolesť, nespokojnosť, ktorú pociťovala maloletá, ma
nemala ovplyvniť natoľko, aby som sa dopustil až trestného činu. Vyslovil som ľútosť nielen nad mojim
konaním, ale aj nad následkami konania, vrátane následku pre otca maloletej, nech už je pravda o jeho

výchovným metódach akákoľvek. Verím, že ich vzťahy sa len zlepšia, nakoľko som bol presvedčený,
že boli veľmi zlé.
Ja rozhodne nemôžem súhlasiť s tvrdením odvolateľa, že nebolo žiadnymi svedkami preukázané, že
maloletá bola týraná. Veď kľúčovým svedkom veľmi nevhodného správania sa otca k maloletej sú predsa
samotnévýpovedemaloletej.Atoniejesúčasťoutrestnéhospisudokumentáciavyhotovenásmaloletou

políciou v N.. Tam vypovedala nielen malol. L.O. ale aj moja dcéra o tom, čo jej malol. povedala o
negatívnych skúsenostiach s jej otcom, že sa k nemu nechce vrátiť.
Pokiaľ ide o odvolacie tvrdenie, že mi nezáležalo na mojich deťoch lebo som bol dlho na Slovensku, už
som v odvolaní uviedol, že som mal spiatočnú letenku na dva týždne pobytu a neriešenie podľa mňaveľmi vážnych problémov malol. L.O. ma primälo zotrvať dlhšie, pričom som bol ja a aj malol. B. v stálom
kontakte s mojimi deťmi. Považujem za nanajvýš nevhodné spochybňovanie mojej starostlivosti o moje
deti bez toho, aby sa ich ktokoľvek spýtal na naše vzťahy a moju starostlivosť. Ide zo strany odvolateľa

len o účelový argument, aby súd nebral do úvahy môj návrh na uloženie podmienečného trestu odňatia
slobody s poukazom na to, že nepodmienečný trest bude mať nepochybne veľmi negatívne dôsledky
najmä pre moje deti. Aj z uvedeného dôvodu nemožno prisvedčiť dôvodnosti odvolania prokurátora.
Z vyššie uvedených dôvodov navrhujem odvolanie prokurátora podľa § 319 Trestného poriadku ako
nedôvodné zamietnuť.“

Krajský súd ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por., na podklade
podaného odvolania prokurátora na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa §
317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem
vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti
v uvedených zákonných medziach odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je dôvodné,
pričom odvolaniu obžalovaného nemožno vyhovieť.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním prokurátora

a obžalovaného napadnutých výrokov o uloženom treste obžalovanému, z obsahu odôvodnenia
odvolanívyplýva,ženebolivytýkanéchybytakéhotoprocesnéhocharakteru,pričomodvolacísúdnezistil
v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v týchto odvolaní nevytýkaných,
ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie
podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku, ktoré vyhlásenie okresný súd prijal podľa § 257 ods. 7
Tr. poriadku. Následne okresný súd rozhodol napadnutým rozsudkom o vine obžalovaného, ktoré
rozhodnutie o vine je nenapadnuteľné odvolaním. Preto prieskumná povinnosť odvolacieho súdu sa
v tomto prípade nemohla vzťahovať na výroky o vine obžalovaného, ale predmetom posudzovania

správnosti a zákonnosti mohli byť len odvolaním obžalovaného a prokurátora napadnuté výroky o
uložených trestoch odňatia slobody.

Z obsahu odôvodenia odvolania obžalovaného vyplýva, že obžalovaný v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr.
por. namietal s poukazom na účel trestu podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona neprimeranú prísnosť uloženého

trestu odňatia slobody. Naproti tomu prokurátor v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. poriadku namietal
neprimeranú miernosť uloženého trestu odňatia slobody s poukazom na povahu, okolnosti a následky
trestnej činnosti obžalovaného. Vzhľadom na odvolaciu argumentáciu procesných strán sa odvolací súd
stotožnil len s odvolaním prokurátora.

Napadnutým rozsudkom uložil okresný súd obžalovanému pri trestnej sadzbe v rozpätí od 3 rokov do 8
rokov podľa § 39 ods. 5 Tr. zák. trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby vo výmere 2 roky
nepodmienečne.Podľaodôvodnenianapadnutéhorozsudkupriukladanítohtodruhutrestuaurčeníjeho
výmery okresný súd zohľadňoval vyhlásenie obžalovaného o vine, zahladenie predošlých odsúdení,
danosť len poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zákona a pobyt obžalovaného mimo EÚ, ktorá

okolnosť podľa názoru okresného súdu sťažuje výkon dohľadu probačného úradníka nad správaním
obžalovaného

Na základe preskúmania veci sa odvolací súd stotožnil so správnosťou odvolacích námietok prokurátora
o neprimeranej miernosti uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody. Odvolací súd považuje

za správne skutkové a právne závery okresného súdu o potrebe uloženia nepodmienečného trestu
odňatia slobody, ktoré zistenia majú plnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Z hľadiska
možnosti naplnenia účelu trestu podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona je podľa názoru odvolacieho sudu
rozhodné, že podľa záznamov z registra trestov sa obžalovaný dopustil recidívy úmyselnej trestnej
činnosti. Doterajší spôsob jeho života svedčí o zjavných sklonoch obžalovaného páchať úmyselnú

trestnú činnosť, ktorá skutočnosť v spojení s povahou a okolnosťami preskúmavaného prípadu zvyšuje
mieru závažnosti jeho konania. Odvolací súd preto v konečnom dôsledku považuje za správne úvahy
okresného súdu, ktorého ho viedli k uloženiu nepodmienečného trestu odňatia slobody, keďže ani
opakovane uložené tresty odňatia slobody, vrátane nepodmienečného trestu odňatia slobody, neodradiliobžalovaného od páchania ďalšej úmyselnej trestnej činnosti, neviedli k jeho náprave a nemali na
obžalovaného očakávaný výchovný účel v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zákona Podľa názoru odvolacieho súdu
uvedenéskutočnostispoľahlivosvedčiaozjavnejneúcteobžalovanéhokzáujmomchránenýmTrestným

zákonom.Zdoterajšiehospôsobuživotaodsúdenéhomožnovzhodesnázoromokresnéhosúduvyvodiť
jediný možný záver, že účel trestu u obžalovaného možno dosiahnuť len uložením nepodmienečného
trestu odňatia slobody, ako nevyhnutného prostriedku potrebného na ochranu spoločnosti. Okresný súd
preto postupoval v súlade s účelom trestu vyjadreným v § 34 ods. 1 Tr. zák. a základnými zásadami pre
ukladanie druhu trestu upravenými v § 33a a § 34 ods. 4 Tr. zák., keď obžalovanému z hľadiska potreby

ochrany spoločnosti a sťaženej možnosti jeho nápravy uložil nepodmienečný trest odňatia slobody,
keďže v jeho prípade vystupuje do popredia represívna zložka účelu trestu.

Pokiaľ ide o výmeru uloženého trestu odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že doterajší spôsob
života obžalovaného a jeho kriminálna minulosť podľa názoru odvolacieho súdu vylučujú a bránia
mimoriadnemu zníženiu trestu odňatia slobody podľa § 39 ods. 5 Tr. zákona. Preto sa odvolací súd

stotožnil s námietkou prokurátora o neprimeranej miernosti trestu odňatia slobody uloženého okresným
súdom obžalovanému pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby vo výmere od 3 rokov
do 8 rokov, keďže z hľadiska naplnenia účelu trestu neboli splnenie všetky zákonné podmienky na
mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody postupom podľa § 39 ods. 5 Tr. zákona.

Odvolací súd na podklade vyššie uvedených skutočností dospel k záveru o existencii nedostatkov
napadnutého rozsudku v zmysle § 321 ods. 1 písm. d), e) Tr. poriadku, pretože okresný súd pri ukladaní
trestu obžalovanému nielen porušil Trestný zákon, ale súčasne aj uložil obžalovanému neprimerane
mierny trest, ktorý nezodpovedá účelu trestu a základným zásadám ukladania trestu podľa § 34 Tr.
zákona, ale ani podľa § 33a Tr. zákona. Z týchto dôvodov odvolací súd musel rozhodnutie okresného

súdu v časti výroku o uloženom treste obžalovanému zrušiť.

Keďže okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku ustálil všetky podstatné skutkové okolnosti
rozhodné pre uloženie trestu v súlade s ustanoveniami § 33a a § 34 Tr. zákona, ktorými bol odvolací
súd vzhľadom na právoplatne ustálenie viny obžalovaného viazaný, boli podľa § 322 ods. 3 Tr.

poriadku splnené zákonné podmienky na to, aby odvolací súd mohol následne sám rozhodnúť o uložení
zákonného a primeraného nepodmienečného trestu ako jediného účinného a potrebného prostriedku
na dosiahnutie zákonného účelu trestu.

Pri určovaní výmery nepodmienečného trestu odňatia slobody odvolací súd zohľadnil už vyššie

prezentované skutočnosti, teda že v minulosti bolo na obžalovaného opakovane, ale neúspešne
pôsobené uložením viacerých trestov odňatia slobody, vrátane najprísnejšieho nepodmienečného trestu
odňatia slobody, ktoré však neviedli k jeho náprave a neodradili ho od spáchania ďalšej úmyselnej
trestnej činnosti. Pri úvahách o výmere trestu odvolací súd ďalej zohľadnil prevahu poľahčujúcich
okolnosti podľa § 36 písm. l) a n) Tr. zák. (priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne

oľutoval, napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom) a priťažujúcej okolnosti
podľa § 37 písm. m) Tr. zák. (bol už za trestný čin odsúdený) a zjavné sklony obžalovaného páchať
úmyselnú trestnú činnosť, ktorá skutočnosť podstatne zvyšuje závažnosť jeho konania. Na rozdiel od
okresného súdu odvolací súd pri rozhodovaní o výmere trestu vyhlásenie viny obžalovaným zohľadnil
ako poľahčujúcu okolnosť aj podľa § 36 písm. n) Tr. zákona.

Spoukazomnavyššieuvedenéokolnostiavzhľadomnakonštatovanúneprimeranúmiernosťuloženého
trestu odňatia slobody odvolací súd dospel k záveru, že nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere
3 roky, ktorý odvolací súd obžalovanému uložil na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby,
už zodpovedá zásadám ukladania trestov podľa § 33a a § 34 ods. 4 Tr. zákona a splní účel trestu

vyjadrený v ustanovení § 34 ods. 1 Tr. zákona, najmä z pohľadu potreby ochrany spoločnosti pred
páchateľmi trestných činov tým, že im zabráni páchať ďalšiu trestnú činnosť (represívny prvok účelu
trestu).

Nakoľko obžalovaný nebol v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu, pre ktorý bol

právoplatne uznaný za vinného, vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, odvolací
súd ho podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona zaradil na výkon takto uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.S poukazom na vyššie uvedené okolnosti, pre ktoré odvolací súd vyhovel odvolaniu prokurátora,
odvolací súd súčasne odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.