Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. marec 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 3S/40/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0825100611
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Soukupová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0825100611.3

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu 1) : Združenie domových samospráv, o.z., so
sídlom Rovniankova č. 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpený: Advokátska
kancelária Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska č. 29, 040 01 Košice – mestská časť Staré
Mesto, IČO: 53 929 691 a žalobcu 2) : Greenbird, so sídlom Račianska 1579/88B, 831 02 Bratislava-
Nové Mesto, IČO: 55 875 581, právne zastúpený: Mgr. Zuzana Žabková, LL.M., advokátka, so sídlom

Slovinská 7, 821 04 Bratislava, IČO: 42 353 378, proti žalovanému : Okresný úrad Banská Bystrica,
Odbor opravných prostriedkov, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 00 151 866,
za účasti ďalšieho účastníka konania: Mesto Banská Bystrica, so sídlom Československej armády 26,
974 01 Banská Bystrica, IČO : 00 313 271, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-
BB-OOP-2025/029304-002 zo dňa 28.07.2025, o návrhu žalobcu 1) na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu 1) zo dňa 29.09.2025 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 28.07.2025, doručenou Správnemu súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“)
dňa 29.07.2025, sa žalobca 1) domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-
OOP-2025/029304-002 zo dňa 28.07.2025, ktorým žalovaný rozhodoval vo veci odvolania žalobcu a
ďalšieho účastníka konania voči rozhodnutiu Okresného úradu Banská Bystrica, odboru starostlivosti o

životné prostredie (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“) č. OU-BB-OSZP3-2025/006065-043
zo dňa 14.04.2025 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým prvostupňový orgán verejnej správy
rozhodol, že predložený zámer navrhovanej činnosti „Územný plán centrálnej mestskej zóny Banská
Bystrica, Zmeny a doplnky č. 2, polyfunkčný areál Slovenka - JUH“ na pozemkoch parcelné č. KN-
C 2239/1, 2239/4, 2239/5, 2239/6, 2239/7, 2239/9, 5407/4, 5407/6, 5407/2, 5407/3, 5407/4, 2239/2,
2239/3, 2239/17, 5625/9, 5408, 5407/1, 5521/1 v k. ú. A. A., predložený navrhovateľom - Mesto Banská

Bystrica, so sídlom Československej armády 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 00 313 271, sa v
zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „Zákon o posudzovaní vplyvov na životné
prostredie“, alebo len „Zákon EIA“) posudzovať nebude a zároveň boli v súlade s § 29 ods. 13 Zákona o
posudzovaní vplyvov na životné prostredie uložené podmienky, ktoré majú eliminovať alebo zmierňovať
vplyvy na životné prostredie. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zmenil prvostupňové rozhodnutie

tak, že do výrokovej časti rozhodnutia, konkrétne do časti, v ktorej sa podľa § 29 ods. 13 Zákona
o posudzovaní vplyvov na životné prostredie určujú podmienky na eliminovanie alebo zmierňovanie
vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie a v ďalšom procese konania o povolení činnosti podľa
osobitných predpisov doplnil k podmienkam uvedeným na str. 2 - 5 rozhodnutia ďalšie podmienky.
Zároveň žalovaný rozhodol, že ostatné časti prvostupňového rozhodnutia ostávajú nezmenené a že toto
rozhodnutie je neoddeliteľnou súčasťou prvostupňového rozhodnutia.2. Žalobou zo dňa 08.10.2025, doručenou správnemu súdu dňa 08.10.2025, sa žalobca 2) domáhal
preskúmania zákonnosti toho istého rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OOP-2025/029304-002 zo dňa
28.07.2025. Konanie bolo na správnom súde vedené pod sp. zn. 2S/69/2025.

3. Vzhľadom na to, že predmetom dvoch samostatne podaných správnych žalôb je preskúmanie
zákonnosti toho istého rozhodnutia žalovaného, v zmysle dikcie ustanovenia § 65 ods. 3 zákona
č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) nastali
zákonné podmienky na obligatórne spojenie vecí na spoločné konanie, keďže preskúmania zákonnosti

konkrétneho rozhodnutia orgánu verejnej správy sa domáhajú súčasne viacerí účastníci toho
administratívneho konania, v ktorom bolo rozhodnutie alebo opatrenie vydané. Správny súd preto pri
aplikácii § 65 ods. 3 SSP konanie o žalobe žalobcu Združenie domových samospráv, o.z. so sídlom
v Bratislave (sp. zn. 3S/40/2025) a žalobcu Greenbird so sídlom v Bratislave (sp. zn. 2S/69/2025) spojil
uznesením na spoločné konanie, ktoré je ďalej vedené pod sp. zn. 3S/40/2025 a súčasne žalobca
v pôvodnom konaní sp. zn. 2S/69/2025 nadobudol procesné postavenie ako žalobca 2) v spojenom

konaní sp. zn. 3S/40/2025. Uznesenie správneho súdu sp. zn. 3S/40/2025 zo dňa 12. februára
2026, ktorým boli konania pôvodne vedené pod sp. zn. 3S/40/2025 a sp. zn. 2S/69/2025 spojené
na spoločné konanie pod spoločnou spisovou značkou sp. zn. 3S/40/2025 nadobudlo právoplatnosť
dňom 27.02.2026.

4. Správny súd považoval za potrebné zhrnúť vyššie konštatovanú procesnú genézu, nakoľko z nej
vyplývajúprocesnénásledkynaaktuálneúčastníctvovspoločnomkonaní aobligatórnespojenievecína
spoločné konanie malo vplyv na ustálenie aktívnej procesnej legitimácie tak žalobcu 1), ako aj žalobcu
2), ktoré je zásadné na možnosť uplatňovania si procesných práv vyplývajúcich z aktívnej legitimácie
v tomto konaní obom žalobcom.

5. Žalobca 1) v správnej žalobe datovanej dňom 29.09.2025 podanej prostredníctvom splnomocneného
právneho zástupcu (ktorou odstránil vady pôvodnej žaloby zo dňa 28.07.2025 podanej žalobcom
bez preukázania právneho zastúpenia), zároveň navrhol, aby správny súd priznal správnej žalobe
odkladný účinok podľa § 185 písm. a) SSP. Návrh odôvodnil tým, že okamžitým výkonom rozhodnutia

(najmä prvostupňového orgánu verejnej správy) hrozí závažná ujma na životnom prostredí a priznanie
odkladného účinku nie je v rozpore s verejným poriadkom. Dôvodnosť odkladného účinku žalobca 1)
vyvodzuje s poukazom na § 13 zák. č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí (ďalej „Zákon o životnom
prostredí“), v zmysle ktorého : „Ak možno so zreteľom na všetky okolnosti predpokladať, že
hrozí nebezpečenstvo nenávratného alebo závažného poškodenia životného prostredia, nesmie byť

pochybnosť o tom, že k takému poškodeniu skutočne dôjde, dôvodom pre odklad opatrení, ktoré majú
poškodeniu zabrániť.“ Vo vzťahu k ochrane životného prostredia sú pomenované viaceré uplatniteľné
princípy a zásady, právnym jazykom vyjadrené v ustanoveniach Zákona o životnom prostredí, ako aj
v odbornej literatúre. Vo vzťahu k ochrane životného prostredia súdnou cestou vystupujú do popredia
najmä princíp prevencie a princíp predbežnej opatrnosti. Žalobca 1) potom argumentuje, že tieto princípy

je v prípade súdnej ochrany nevyhnutné prepojiť s inštitútom odkladného účinku správnej žaloby v
zmysle ustanovenia § 184 a nasl. SSP, resp. s inštitútom dočasného pozastavenia účinkov všeobecne
záväzného nariadenia v zmysle § 362 a nasl. SSP. Vzhľadom na priemernú dĺžku súdneho konania sa
v prípade vecí životného prostredia v praxi stáva, že súdny prieskum právoplatného administratívneho
rozhodnutia sa síce skončí rozsudkom, v ktorom je rozhodnutie orgánu verejnej správy zrušené pre

nezákonnosť, no toto už bolo medzičasom realizované spolu s nezvrátiteľným dopadom na životné
prostredie. Žalobca 1) ďalej poznamenal, že aj napriek tomu, že § 13 Zákona o životnom prostredí
neobsahujepojemprincíppredbežnejopatrnosti,zreteľnevyjadrujejehopriamupodstatu.Zjehoprávnej
úpravy vyplýva, že ak nie je isté, či sa negatívne dôsledky vykonávania určitej činnosti dostavia alebo
nie, je potrebné predpokladať, že môžu nastať, to znamená, že sa prezumuje možné poškodenie

životného prostredia, a to aj napriek dôkaznej neistote vo vzťahu k účinkom posudzovanej činnosti. Pri
princípe predbežnej opatrnosti preto podľa názoru žalobcu 1) nie je potrebná preukázaná vedomosť, ale
postačuje neistota v škodlivosti posudzovanej činnosti.

6. V ďalších argumentoch žalobca 1) konštatoval rozdiel medzi princípom predbežnej opatrnosti a

princípomprevencie,ktorésíceobasmerujúkzabráneniuurčitéhoškodlivéhonásledku,avšaknemožno
ich zamieňať. Rozdiel medzi nimi je v určitosti potenciálneho vzniku ujmy. Akonáhle sa preukáže
riziko potencionálnej ujmy, vtedy sa až uplatní princíp prevencie za účelom obmedzenia ujmy alebo
iného úplného zabránenia. Avšak v prípade, keď riziko nemožno považovať za preukázané, vtedy samusí uplatňovať princíp predbežnej opatrnosti. Z uvedeného potom vyplýva, že princíp predbežnej
opatrnosti sa uplatní v prípadoch, kde existuje určité riziko vo forme možného poškodenia či ohrozenia
životného prostredia, či ľudského zdravia. Žalobca 1) opakovane upozornil správny súd na osobitný

charakter správnej žaloby podľa § 178 ods. 3 SSP, kedy dochádza k stotožneniu rozhodnutia o žalobe
a uznesenia o predbežnom opatrení. Dôvodnosť žaloby je nutný, avšak nie je postačujúci dôvod
pre uznesenie o priznaní odkladného účinku, pričom žalobca citoval z rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžks/17/2018. Takáto súdna ochrana je iluzórna a nesúladná s princípom
prevencie a predbežnej opatrnosti. Právo na zabezpečenie materiálnej ochrany životného prostredia

si vyžaduje aplikáciu odkladného účinku. Včasnosť súdneho zásahu je pre reálnu ochranu životného
prostredia často rozhodujúcim faktorom, pričom požiadavka na účinné predbežné opatrenie v konaniach
pred súdom vo veciach životného prostredia vyplýva aj z čl. 9 ods. 4 Aarhuského dohovoru. Žalobca 1)
konštatoval, že bez priznania odkladného účinku nie je možné po preskúmaní zákonnosti „čo chrániť“.
S prihliadnutím na § 19 a na zásadu preventívnej opatrnosti podľa § 13 Zákona o životnom prostredí
žiada žalobca 1) správny súd, aby tejto správnej žalobe priznal odkladný účinok, nakoľko nepriznaním

odkladného účinku hrozí nenávratne zničenie osobitne chránenej zložky životného prostredia, a to
drevín, ktoré v rámci krajiny vo všetkých pásmach ochrany poskytujú mitigačné efekty. Žalobca 1)
ďalej argumentoval, že normatívy uvedené v žalobe dôsledne uplatnené neboli, čo spôsobilo vecne
nesprávne a nezákonné rozhodnutie vo veci samej, ako aj vecne nesprávne a nezákonné rozhodnutia
o odvolaní s priamym kauzálnym následkom predstavujúcim reálne ohrozenie záujmov životného

prostredia, ak by prišlo k okamžitému výkonu stavebného povolenia z hľadiska verejných záujmov
ochrany pred dôsledkami klimatickej krízy a verejných záujmov ochrany vôd z hľadiska zabezpečenia
prirodzeného vodného režimu. V závere návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
žalobca1)opätovnezdôraznilzásadupredbežnejopatrnosti,prikazujúcuprijaťopatrenienazamedzenie
naplnenia hrozby životnému prostrediu, ak je reálnosť tejto hrozby sporná. Žalobca 1) potom vyvodil

záver, že z uvedeného normatívu priamo vyplýva, že v dôsledku zásady predbežnej opatrnosti je nutné
vždy priznať odkladný účinok žalobe podľa § 178 ods. 3 SSP, lebo jej podstatou je tvrdenie o hrozbe
ujmy alebo poškodenia životného prostredia v rozpore so zákonom, a táto žaloba smeruje k tomu, aby
tejto hrozbe bolo zabránené. Z uvedeného žalobcovi 1) vyplýva, že dôvodnosť priznania odkladného
účinku správnej žalobe je splnená vždy v prípade žaloby zainteresovanej verejnosti podľa § 178 ods.

3 SSP, čo je aj tento prípad. Žalobca 1) zároveň poukázal na skutočnosť, že Zákon EIA neobsahuje
ustanovenie, ktoré by definovalo pojem právoplatnosti. Zároveň tento zákon vylučuje použitie správneho
poriadkuprezisťovaciekonanie,atedaniejemožnépoužiťtentoprocesnýpredpisanianalogicky.Ztoho
usudzuje, že vydanie rozhodnutia zo zisťovacieho konania, bez ohľadu na to, ako sa volá, automaticky
znamená jeho právoplatnosť a to vydaním tohto rozhodnutia. Podanie opravného prostriedku len

spôsobuje odloženie jeho účinnosti, a nespôsobuje jeho neprávoplatnosť. Žalobca 1) poukázal aj na
skutočnosť,žedôvodynapriznanieodkladnéhoúčinkuvyplývajúajzosamotnéhoodôvodneniasprávnej
žaloby.

7. K správnej žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa žalovaný vyjadril

dňa 25.02.2026. Vo vzťahu k návrhu žalobcu 1) priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185
písm. a) SSP žalovaný zastáva názor, že odkladný účinok v predmetnej veci nie je nutný, nakoľko
žalobca 1) v žalobe nijako nepreukázal jeho dôvodnosť. Žalobcom 1) tvrdené spôsobenie závažnej
ujmy na životnom prostredí je nekonkretizované, ale aj nepreukázané, a teda na základe tohto návrhu
nemožno žalobe priznať odkladný účinok. Pokiaľ žalobca 1) poukázal v návrhu na priznanie odkladného

účinku správnej žalobe na princíp prevencie a princíp predbežnej opatrnosti, žalovaný konštatoval, že na
priznanie odkladného účinku žalobe nestačí len všeobecne konštatovať, že bez priznania odkladného
účinku by hrozila závažná ujma na životnom prostredí, poukaz na princíp prevencie a princíp predbežnej
opatrnosti, ale túto hrozbu a následok je potrebné konkretizovať a odôvodniť, k čomu však zo strany
žalobcu 1) nedošlo. Podľa názoru žalovaného v tomto prípade žiadna závažná ujma na životnom

prostredí nehrozí, nakoľko stanoviská od dotknutých orgánov predložené počas zisťovacieho konania
boli kladné, jednotlivé dotknuté orgány nepožadovali ďalšie posudzovanie navrhovanej činnosti podľa
Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný
správny orgán navrhuje, aby Správny súd v Banskej Bystrici návrh na priznanie odkladného účinku
žaloby zamietol.

8. Žalobca 2) sa vyjadril k žalobe žalobcu 1) a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
dňa 02.01.2026. V celom rozsahu sa stotožňuje s uvádzanými dôvodmi na priznanie odkladného účinku
žaloby žalobcu 1) a súčasne uviedol ďalšie podporné argumenty, ktoré podľa jeho názoru odôvodňujúpriznanie odkladného účinku žaloby. Žalobca 2) považuje druhostupňové aj prvostupňové rozhodnutie
za zmätočné, nepreskúmateľné, nesprávne a obchádzajúce Zákon EIA. Zároveň je podľa názoru
žalobcu 2) administratívny postup v rozpore so Stavebným zákonom. Všetky tieto skutočnosti majú

dopad na životné prostredie, pretože v nadväznosti na druhostupňové rozhodnutie bude dochádzať,
resp. už dochádza k faktickým zásahom do životného prostredia v podobe realizácie prípravných a
následne aj stavebných prác (výrubové konanie, prípravné práce a terénne úpravy zasahujúce do
zemského povrchu za účelom výstavby stavieb projektu „Rezidencie Slovenka“). V dôsledku realizácie
týchto prác zároveň hrozia aj značné hospodárske škody a závažné ujmy na životnom prostredí, ktoré

už nemusí byť možné zvrátiť, resp. nemusí byť možné obnoviť pôvodný stav. Žalobca 2) uviedol, že
dňa 01.12.2025 bola na úradnej tabuli Mesta Banská Bystrica zverejnená informácia o začatí konania
vo veci vydania súhlasu na výrub drevín podľa zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny
(areál Slovenka). Ide o výrub drevín za účelom prípravy územia na realizáciu hrubých terénnych úprav
a výstavbu inžinierskych sietí, ako aj budúcich objektov v areáli Slovenka. Vo veci výrubu bol stanovený
už aj termín ústneho pojednávania (08.01.2026). Výrub drevín je realizovaný na základe rozhodnutí/

povolení vydaných v nadväznosti na prvostupňové a druhostupňové rozhodnutie. Žalobca 2) zastáva
názor, že nezákonnosť a zmätočnosť rozhodnutí vydaných v administratívnom konaní je evidentná
aj v nadväzujúcich konaniach a úkonoch. Kým v zmysle druhostupňového, resp. aj prvostupňového
rozhodnutia má byť navrhovateľom navrhovanej činnosti – projektu „Rezidencie Slovenka“ Mesto
Banská Bystrica, faktické úkony už vykonáva spoločnosť PROXENTA, ktorá však nebola (a vzhľadom

na právoplatne skončené konanie ani nie je) navrhovateľom navrhovanej činnosti - projektu „Rezidencie
Slovenka“ v zmysle druhostupňového a prvostupňového rozhodnutia. Táto zmätočná realizácia projektu
„Rezidencie Slovenka“ teda zasiahne nielen do životného prostredia (v podobe realizácie stavebných
prác), ale zasiahne aj do života obyvateľov mesta.

9. Žalobca 2) uviedol, že už aj vo svojej žalobe poukázal na to, že dopravno-kapacitné posúdenie
predložené v rámci administratívneho konania je nedostatočné a bude mať výrazný negatívny dopad
na zdravie a život obyvateľov a na dopravnú situáciu v danej lokalite mesta (smog, znečistenie
ovzdušia, hluk, vibrácie, prašnosť, zvýšenie intenzity dopravy, zvýšenie nebezpečenstva dopravných
nehôd, dopravné zápchy). Zvýšenie kapacity dopravy v danej lokalite mesta o takmer 3.500 vozidiel,

prípadne ešte viac, bude mať teda nepochybne dopad nielen na životné prostredie a život obyvateľov,
ale aj na dopravnú situáciu a kapacitnú únosnosť doterajších komunikácií, ktorá kapacita je už teraz
nevyhovujúca. Uvedeným sa zároveň ovplyvní dostupnosť obyvateľov mesta k jednotlivým stavbám
slúžiacim na verejnoprospešné účely - nemocnica, školy, internáty a iné verejnoprospešné stavby.
Žalobca 2) preto tvrdí, že nezákonnosť daného postupu na strane žalovaného tak môže mať za následok

nielen vznik závažnej ujmy na životnom prostredí, ale aj vznik značných hospodárskych škôd, a to najmä
osôb spoliehajúcich sa na zákonnosť druhostupňového a prvostupňového rozhodnutia a v nadväznosti
na tieto rozhodnutia realizované úkony a práce. Podľa žalobcu 2) je v nadväznosti na skutočnosti
uvedené v žalobe žalobcu 1) a skutočnosti uvedené v žalobe žalobcu 2) (odôvodňujúce nezákonnosť
rozhodnutí vydaných v administratívnom konaní) žiadúce a dôvodné, zároveň v súlade s princípom

právnej istoty (aby nedochádzalo k vydávaniu následných rozhodnutí a realizácií úkonov), aby správny
súd priznal odkladný účinok žalobe žalobcu 1). Predíde sa tým nielen vzniku hroziacich značných
hospodárskych škôd, právnej neistote, ale aj vzniku závažnej ujmy na životnom prostredí, ktorú ujmu už
nemusí byť možné zvrátiť, resp. nemusí byť možné obnoviť pôvodný stav. K vyjadreniu žalobca 2) pripojil
listinné dôkazy na ktoré vo vyjadrení poukazoval - Oznámenie Mesta Banská Bystrica číslo : OVZ-ZP

187438/40142/2025 „Informácia o začatí konania vo veci vydania súhlasu na výrub drevín podľa zákona
č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny“ a „Oznámenie o začatí konania a predvolanie na ústne
pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním na deň 08.01.2026“, ktoré vydalo Mesto Banská Bystrica
dňa 16.12.2025 pod číslom : OVZ-ZP 190850/40142/2025.

10. Ďalší účastník konania vo vyjadrení k správnej žalobe sa k návrhu žalobcu 1) na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe vyjadril po tom, čo prezentoval svoj procesný postoj a argumenty
podporujúce nedôvodnosť správnej žaloby a v závere vyjadrenia len v stručnosti navrhol, aby správny
súd po zistení a vyhodnotení všetkých podstatných skutočností návrh žalobcu 1) na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

11. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.12. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu

verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi

by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

13. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

14. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to výslovne

ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže
však aj správny súd a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia
správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým
tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, by mu hrozila závažná ujma,

značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny
nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore
s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala,
vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma reálne hrozí.
Priznanímodkladnéhoúčinkusadoskončeniakonaniapredsprávnymsúdompozastavujúvšetkyúčinky

napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom
pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia
plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené.

15. Správny súd v prvom rade považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že v súlade s ustálenou rozhodovacou

praxou správnych súdov aj vyšších súdnych autorít, rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej
žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách. Toto rozhodnutie má mimoriadny charakter,
pretože správny súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej v rámci správneho súdneho konania
prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý - pokiaľ nie je ako celok zákonným
postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Pozastavenie účinkov rozhodnutia

sa vzťahuje na rozhodovanie orgánov verejnej správy oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe.
Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku musí byť preto vyhradené len pre
mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP.
V tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30. 05. 2018, ako kasačného súdu, ktoré sú však analogicky v plnej

miere aplikovateľné i na rozhodovanie správneho súdu o predmetnom návrhu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe, a podľa ktorých: „Nakoľko návrh na priznanie odkladného účinku má povahu
rozhodnutia vo veci samej (§ 55 ods. 2 SSP), musí obsahovať všeobecné náležitosti podania (§ 57
ods. 1 SSP) a zároveň aj jednu špecifickú náležitosť plynúcu práve z osobitosti tohto „čiastkového
konania“ v rámci konania kasačného, a to dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného

účinku. V tejto súvislosti je kľúčovým pojmom „hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie dopadá na
ťarchu toho, kto podáva návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Hrozba závažnej
ujmy ako jeden z materiálnych znakov (okrem nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom celého tohto
„čiastkového konania“ a od jej preukázania závisí, či kasačný súd prizná kasačnej sťažnosti odkladný
účinok, alebo návrh zamietne. Najvyšší súd ďalej uvádza, že hrozba závažnej ujmy musí byť navyše

priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad.
Musí ísť teda o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach žalujúcej fyzickej osoby, právnickej
osoby, ďalšieho účastníka konania, osoby zúčastnenej na konaní (§ 442 SSP), alebo v prípade podania
návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti žalovaným správnym orgánom o hrozbu
závažnej ujmy spojenú s nastolením nezákonného stavu. Závažná ujma predstavuje najširšie vyjadrenie

pre sťažovateľa neželaného stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov rozsudku krajského súdu priamo
hrozil, alebo už nastal.“16. Tvrdiť a osvedčiť prvý predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný vážny nenapraviteľný
následok, je povinný žalobca, ktorý sa priznania odkladného účinku správnej žalobe svojim návrhom

domáha. Vznik závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť v príčinnej súvislosti s
výkonom napadnutého rozhodnutia, či iným právnym následkom vyplývajúcom z rozhodnutia. Zároveň
musí ísť o následok určitej intenzity, aby prípadnú ujmu bolo možné označiť za „závažnú ujmu", ako
ju zákonodarca expressis verbis vymedzil. Bremeno tvrdenia má teda jednoznačne žalobca, pričom od
neho sa očakáva uvedenie konkrétnych a relevantných tvrdení a rozvedenie, v čom konkrétne závažná

ujma (iný nenapraviteľný následok) má spočívať a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný
následok) má. Žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak
vyžaduje sa osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma reálne a aktuálne
hrozí. Tvrdené dôvody musí žalobca aj konkretizovať s ohľadom na skutkový stav danej veci a zároveň
ichaspoňosvedčiť.Vtejtočastipoukazujesprávnysúdajnazáveryvyplývajúcezbodu13.odôvodnenia
uznesenia Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 132/2022 - 11 zo dňa 03.03.2022, ktorý zhodne s vyššie

citovaným rozhodnutím Najvyššieho súdu SR vyslovil : „Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57
SSP) by mal návrh (má sa na mysli návrh na priznanie odkladného účinku - poznámka správneho súdu)
obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo
písm. b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca)
dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia

nakoniec vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“

17. Správny súd v danej veci preto skúmal, či sú v konkrétnom prípade osvedčené zákonné predpoklady
pre vyhovenie návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle § 185 písm. a) SSP,
pričom súd posudzuje relevantnosť tohto návrhu v nadväznosti na konkrétne tvrdené dôvody žalobcu 1).

Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe správny súd nepreskúmava v
medziachžalobnýchbodovžalobounapadnutérozhodnutia,vtomtoštádiukonaniazisťujelenexistenciu
uvedených zákonných predpokladov pre priznanie odkladného účinku.

18. Žalobca 1) v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe apeloval hlavne na to, že

podľa jeho názoru napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu verejnej správy,
nie sú zákonné a sú podľa jeho názoru nesprávne, čo aj bol dôvod na podanie správnej žaloby. Osobitne
preto žalobca 1) zdôraznil, že okrem časti 8. jeho žaloby, v ktorej sa zameriava na zdôvodnenie návrhu
na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, dôvody na priznanie odkladného účinku vyplývajú aj
zo samotného odôvodnenia jednotlivých žalobných bodov správnej žaloby v jej ostatných častiach.

Správny súd poznamenáva, že len tento samotný dôvod (teda presvedčenie žalobcu 1) o vecnej
nesprávnosti a nezákonnosti napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy prvého aj druhého
stupňa) ako dôvod na povolenie odkladu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a
prvostupňového orgánu verejnej správy neobstojí a nie je postačujúci. V opačnom prípade by výkladom
ad absurdum bolo možné dospieť k záveru, že by bol daný dôvod na povolenie odkladu všetkých

v správnom súdnictve správnymi žalobami napádaných rozhodnutí či opatrení orgánov verejnej správy,
pretože samotným právnym dôvodom a motiváciou na podania správnej žaloby je nesporne tvrdenie
žalobcu o nezákonnosti a vecnej nesprávnosti ním namietaného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

19. Rovnako nemá v zákonnej úprave (a to nielen v Správnom súdnom poriadku, no ani s poukazom

na ustanovenia § 13 a § 19 Zákona o životnom prostredí, či z čl. 9 ods. 4 Aarhuského dohovoru)
oporu a správny súd nenachádza opodstatnenosť tvrdenia žalobcu 1), že v dôsledku zásady predbežnej
opatrnosti je nutné vždy priznať odkladný účinok žalobe podanej podľa § 178 ods. 3 SSP žalobcom,
ako reprezentantom zainteresovanej verejnosti. Taktiež názor žalobcu 1), že z uvedeného vyplýva, že
dôvodnosť priznania odkladného účinku správnej žaloby je splnená vždy (bez výnimky) v prípade žaloby

zainteresovanej verejnosti podľa § 178 ods. 3 SSP, nie je opodstatnený. Takýto názor a záver žalobcu
1) nielenže nemá oporu v právnej úprave, no priamo odporuje a je popretím zákonného znenia § 185
SSP, pretože neguje zákonodarcom vymedzené zákonné požiadavky pre priznanie odkladného účinku
správnej žalobe, ktoré sú definované pod písmenom a) alebo b) uvedeného zákonného ustanovenia
Správneho súdneho poriadku. Správny súd v neposlednom rade považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že

takýto názor žalobcu 1) je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou správnych súdov, no aj vyšších
súdnych autorít, ktoré opakovane zdôrazňujú základnú premisu, že rozhodnutie o priznaní odkladného
účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách a toto rozhodnutie má
mimoriadny (teda nie bežný) charakter (správny súd odkazuje v tejto časti na citované závery Ústavnéhosúdu SR a Najvyššieho súdu SR obsiahnuté v bodoch 15. a 16. odôvodnenia tohto uznesenia). Pokiaľ
bolo zámerom zákonodarcu priznať pri niektorom druhu správnej žaloby ex lege odkladný účinok
súčasne s podaním správnej žaloby, vyplýva to priamo z textu SSP alebo osobitného predpisu (ako je

to napr. pri správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia podľa § 213 ods.
1 SSP, event. žaloba vo veciach združovania občanov § 396 SSP, príp. osobitná právna úprava § 24a
ods. 12 zák. č. 200/2022 Z.z. o územnom plánovaní.)

20. Pokiaľ žalobca 1) návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že

okamžitým výkonom alebo právnymi následkami rozhodnutia hrozí závažná ujma a iný vážny
nenapraviteľný následok na životnom prostredí, pričom opakovane zdôrazňoval zásadu predbežnej
opatrnosti a zásadu prevencie, avšak nekonkretizoval, o akú konkrétnu ujmu, resp. iný konkrétny vážny
nenapraviteľný následok má ísť alebo má hroziť životnému prostrediu, a to práve v dôsledku účinkov
rozhodnutia napadnutého touto správnou žalobou, správny súd uvádza, že ide tak len o tvrdenia
vo všeobecnej rovine, ktoré neosvedčujú dôvodnosť podaného návrhu. Žalobca 1) netvrdil a ani

neosvedčil, aká (konkrétna) závažná ujma, prípadne aký iný konkrétny vážny nenapraviteľný následok
hrozí okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia tak, ako to má na mysli vyššie citované zákonné
ustanovenie § 185 písm. a) SSP. Tvrdené dôvody by musel navyše žalobca 1) konkretizovať s ohľadom
na skutkový stav danej veci a tiež dostatočne osvedčiť. Za náležité splnenie povinnosti tvrdenia zo
strany žalobcu 1) v zmysle uvedených konštatovaní nie je možné, práve pre nedostatočnú konkrétnosť,

považovať len zovšeobecňujúci poukaz žalobcu 1) na princípy prevencie a predbežnej opatrnosti. Je
nutné podotknúť, že nie je úlohou správneho súdu „hľadať“ eventuálne dôvody pre priznanie odkladného
účinku správnej žalobe.

21. Podľa názoru správneho súdu okrem nedostatočnej konkretizácie hrozby závažnej ujmy alebo

iného vážneho nenapraviteľného následku v zmysle zákonnej dikcie § 185 písm. a) SSP, v tvrdeniach
žalobcu 1), ktorými odôvodňuje svoj návrh na priznanie odkladného účinku, úplne absentuje aj
vymedzenie príčinnej väzby medzi dôsledkami výkonu preskúmavaného rozhodnutia orgánu verejnej
správy a tvrdeným negatívnym dopadom na životné prostredie v konkrétnej rovine. Konkrétnosť
absentuje aj v ďalšej argumentácii žalobcu 1), podľa ktorej ak by správnej žalobe nebol priznaný

odkladný účinok, hrozí nenávratne zničenie osobitne chránenej zložky životného prostredia, a to drevín,
ktoré v rámci krajiny vo všetkých pásmach ochrany poskytujú mitigačné efekty. Ide o argumentáciu
žalobcu 1), ktorá ale taktiež nie je rozvedená do konkrétnych súvislostí a do konkretizácie dopadu
preskúmavaného rozhodnutia na životné prostredie, a to popisom konkrétneho následku a jeho rozsahu
správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. Správny súd ďalej podčiarkuje, že ani z ustanovenia §

13 Zákona o životnom prostredí, v ktorom je princíp predbežnej opatrnosti zakotvený, nevyplýva, že
by nevyžadoval konkretizáciu nebezpečenstva nenávratného alebo závažného poškodenia životného
prostredia, ktorého vznik možno vzhľadom na existujúce okolnosti predpokladať, čo v prejednávanej
veci nebolo naplnené.

22. Vyššie uvedené sa vzťahuje aj na tvrdenie žalobcu 1) poukazujúce na to, že včasnosť
súdneho zásahu je pre reálnu ochranu životného prostredia často rozhodujúcim faktorom a bez
priznania odkladného účinku je súdna ochrana nesúladná s princípom preventívnej opatrnosti. Aj
táto argumentácia žalobcu 1) je správnym súdom vyhodnotená len ako všeobecná, bez patričnej
konkretizácie. Vo vzťahu k tejto argumentácii správny súd uvádza, že návrh na priznanie odkladného

účinku podľa § 185 a nasl. SSP je možné využiť kedykoľvek, aj počas priebehu správneho súdneho
konania, pričom výsledok meritórneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (teda
či bude napadnuté rozhodnutie pre jeho nezákonnosť a vecnú nesprávnosť zrušené) je pritom v čase
rozhodovania o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe čisto hypotetický.

23. V kontexte konštatovania, že žalobca 1) vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku
správnej žaloby nekonkretizoval svoje tvrdenia o negatívnom dopade na životné prostredie realizáciou
napadnutého rozhodnutia žalovaného, správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že argumenty
v konkrétnejšej rovine síce produkoval žalobca 2), ktoré aj mal snahu podporiť listinnými dôkazmi,
avšak len v rámci svojho vyjadrenia k správnej žalobe žalobcu 1) a k návrhu na priznanie odkladného

účinku žalobcu 1). Podľa ustanovenia § 185 SSP je subjektom aktívne legitimovaným na podanie návrhu
na priznanie odkladného účinku správnej žalobe výlučne žalobca, avšak ako už správny súd v bode 4.
odôvodnenia toho uznesenia zdôraznil, v dôsledku procesnej situácie vyžadujúcej obligatórne spojenie
dvoch samostatne podaných žalôb do spoločného konania, v tomto konaní patria všetky procesnépráva i povinnosti vyplývajúce z procesného postavenia žalobcu v rovnakej miere dvom subjektom - tak
žalobcovi 1), ako aj žalobcovi 2). Každý zo žalobcov pritom disponuje aktívnou legitimáciou samostatne
a nezávisle na druhom žalobcovi. Žalobca 2) návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe

nepodal a to ani v rámci pôvodne vedeného konania o jeho správnej žalobe, ani v tomto konaní, hoci
toto právo mu ako žalobcovi 2) naďalej prislúcha. Správny súd tak pri vyhodnocovaní dôvodov žalobcom
1) podaného návrhu na priznanie odkladného účinku vychádzal len z návrhu (a teda aj z rozsahu
odôvodnenia tohto návrhu) žalobcu 1) a tieto potom aj vyhodnocoval z hľadiska vyvodenia jeho
dôvodnosti či nedôvodnosti. Správny súd poznamenáva, že toto rozhodnutie správneho súdu netvorí

prekážku pre podanie opätovného návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe či už
zo strany žalobcu 1), alebo žalobcu 2) za predpokladu náležitého preukázania a osvedčenia jeho
dôvodnosti.

24. Napriek tomu však, že správny súd pri vyhodnocovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného
účinku žalobcu 1) mohol posudzovať len dôvody uvádzané žalobcom 1), pre úplnosť považuje

za potrebné skonštatovať skutočnosti zistené pri jeho rozhodovacej činnosti, týkajúce sa argumentov
ajžalobcu2)prezentovanýchvprospechnutnostipriznaniaodkladnéhoúčinkusprávnejžalobe.Správny
súd má listinne verifikované, že Mesto Banská Bystrica vo veci konania o vydanie súhlasu na výrub
drevín už vydalo Rozhodnutie číslo : OVZ-ZP 6754/1945/2026 zo dňa 22. januára 2026, ktorým
na základe žiadosti PROXENTA Private Equity, s.r.o., Mýtna 50, 811 07 Bratislava, IČO: 35962160,

(ďalej "žiadateľ") zo dňa 27.11.2025, podľa § 47 ods. 3, § 48 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane
prírody a krajiny v platnom znení (ďalej „Zákon o ochrane prírody a krajiny“), v súlade s § 46 zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní v platnom znení výrokom I. rozhodnutia vydalo súhlas pre žiadateľa
na výrub v tomto výroku presne špecifikovaných drevín rastúcich v zastavanom území mesta Banská
Bystrica v areáli bývalého textilného závodu na ulici Bottova na pozemku parc. KN-C č. 2239/17 k.ú.

A. A., ktorý je vo vlastníctve žiadateľa. Súčasne predmetným rozhodnutím Mesto Banská Bystrica
výrokom II. v súlade s § 82 ods. 12 Zákona o ochrane prírody a krajiny určilo bližšie podmienky
vykonania výrubu zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny: 1. výrub vykonať prednostne v období
vegetačného pokoja (od 1. októbra do konca februára) po nadobudnutí právoplatnosti stavebného
povolenia stavby „Obytný areál Bottova“ a najneskôr do 28.02.2029, 2. všetky zvyšky drevnej hmoty

odstrániť následne po realizácii výrubu a s ostatným odpadom vzniknutým pri výrube naložiť v zmysle
platných právnych predpisov o nakladaní s odpadom a výrokom III. Mesto Banská Bystrica v súlade
s § 48 ods. 1 Zákona o ochrane prírody a krajiny uložilo žiadateľovi povinnosť uskutočniť náhradnú
výsadbu v termíne do 31.10.2031 a to konkretizovanými 15 kusmi presne špecifikovaných drevín
požadovanej druhovej skladby, výšky a s požadovaným obvodom kmeňa. Obsah tohto rozhodnutia

správny súd konštatuje vzhľadom na predložené listinné dôkazy žalobcu 2), pričom z citovaných
výrokov rozhodnutia, ktorým bol síce vydaný súhlas na výrub konkretizovaných drevín, avšak za striktne
vymedzenýchpodmienok,počasvegetačnéhokľuduačojezásadné-navyšeažnáslednevnadväznosti
na vydané stavebné povolenie po tom, čo nadobudne stavebné povolenie stavby „Obytný areál Bottova“
právoplatnosť.Uvedenérozhodnutieopovolenívýrubujesíceplatné,avšaknievykonateľné,keďžejeho

vykonateľnosť je viazaná na odkladaciu podmienku. Z uvedených podmienok povoleného výrubu je
zrejmé, že aktuálne - a to ani v dohľadnej dobe - nie je preukázaná bezprostredne hroziaca ujma
na životnom prostredí a v tomto štádiu tak nie je ani v nadväznosti na toto administratívne konanie
osvedčená naliehavosť priznania odkladného účinku správnej žalobe v tomto konaní.

25. V závere správny súd považuje za potrebné podotknúť, že základným zmyslom rozhodnutia
o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku
právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu,
kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy bola
konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená súkromná či verejná sféra

hrozbou závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, respektíve - ako v danej veci –
závažnou ujmou na životnom prostredí, príp. iným nenapraviteľným následkom.

26. Vzhľadom na absenciu relevantných tvrdení zo strany žalobcu 1) a na neosvedčenie dôvodov,
správny súd nemohol posúdiť intenzitu žalobcom 1) tvrdenej ujmy na životnom prostredí v dôsledku

realizácie účinkov preskúmavaného rozhodnutia orgánu verejnej správy a preto návrh žalobcu 1) na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP zamietol.27. Rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147
ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).