Rozsudok – Kúpna zmluva ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. október 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 20Cb/5/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124377311
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Židek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:6124377311.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Veronikou Židek v právnej veci sporu žalobcu: thyssenkrupp

Materials Slovakia spol. s r.o., so sídlom Bešeňovská cesta 17, 940 01 Nové Zámky, IČO: 34 144 137,
právne zastúpený: JUDr. Richard Schwarz, advokát so sídlom Podzámska 32, 940 02 Nové Zámky, IČO:
51 446 049, proti žalovanému: Metal Klimex, s.r.o., so sídlom ul. Mikovíniho 2/A, 917 01 Trnava, IČO:
47 984 562, o zaplatenie 164 246,44 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 164 246,44 eura a úrok z omeškania vo výške:
- 13,50 % ročne zo sumy 39 363,61 eura od 03.04.2024 do zaplatenia,
- 13,50 % ročne zo sumy 6 641,16 eura od 17.04.2024 do zaplatenia,

- 13,50 % ročne zo sumy 2 355,90 eura od 21.04.2024 do zaplatenia,
- 13,50 % ročne zo sumy 1 403,58 eura od 22.04.2024 do zaplatenia,
- 13,50 % ročne zo sumy 2 763,04 eura od 29.04.2024 do zaplatenia,
- 13,50 % ročne zo sumy 6 584,60 eura od 30.04.2024 do zaplatenia,
- 13,25 % ročne zo sumy 24 094,92 eura od 23.06.2024 do zaplatenia,
- 13,25 % ročne zo sumy 81 039,63 eura od 23.06.2024 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením
pohľadávky vo výške 40,00 eur, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovaného v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 13.09.2024 bola Okresnému súdu Banská Bystrica doručená žaloba. Žalobca vo svojej žalobe
uvádza, že na základe objednávok žalovaného mu dodal tovar v zmysle dodacích listov a faktúr,
ktoré sú súčasťou žaloby. Žalovaný tovar v zmysle dodacích listov prevzal, na základe čoho mu
žalobca vystavil faktúry, a to faktúru č. 4600204776 zo dňa 02.02.2024 – 39 363,61 eura – splatnú
02.04.2024, faktúru č. 4600205687 zo dňa 16.02.2024 – 6 641,16 eura – splatnú 16.04.2024, faktúru
č. 4600205865 zo dňa 20.02.2024 – 2 355,90 eura – splatnú 20.04.2024, faktúru č. 4600205909 zo

dňa 21.02.2024 – 1 403,58 eura – splatnú 21.04.2024, faktúru č. 4600206466 zo dňa 28.02.2024 –
2 763,04 eura – splatnú 28.04.2024, faktúru č. 4600206531 zo dňa 29.02.2024 – 6 584,60 eura –
splatnú 29.04.2024, faktúru č. 4600209943 zo dňa 23.04.2024 – 24 094,92 eura – splatnú 22.06.2024,
faktúru č. 4600210206 zo dňa 23.04.2024 – 81 039,63 eura – splatnú 22.06.2024. Žalovaný vyššie
uvedené faktúry doteraz neuhradil i napriek výzvam žalobcu. Doteraz dlžná suma istiny žalovaného je
vo výške 164 246,44 eura. Vyššie uvedený skutkový stav má oporu v ustanoveniach § 409 a nasl. Obch.
zákonníka a ostatných ustanoveniach Obch. zákonníka upravujúcich práva a povinnosti kupujúceho

a predávajúceho, dodania tovaru, otázku uplatnenia úroku z omeškania. Žalobca navrhuje, aby súd
vyhovel žalobe žalobcu v celom rozsahu a vo veci rozhodol v súlade s jeho obsahom a vyššie uvedeným
znením petitu rozsudkom vrátane uloženia povinnosti žalovanému nahradiť žalobcovi trovy súdneho
konania a právneho zastupovania, ktoré budú vyčíslené v súlade s platnými právnymi predpismi. Spoluso žalobou predložil aj faktúru č. 4600204776, faktúru č. 4600205687, faktúru č. 4600205865, faktúru
č. 4600205909, faktúru č. 4600206466, faktúru č. 4600206531, faktúru č. 4600209943, faktúru č.
4600210206, dodací list č. 2403242237, dodací list č. 2403242241, dodací list č. 2403242249, dodací

list č. 2403242255, dodací list č. 2403242268, dodací list č. 2403253944, dodací list č. 2403256749,
dodací list č. 2403256141, dodací list č. 2403256894, dodací list č. 2403257307, dodací list č.
2403265078, dodací list č. 2403265096, dodací list č. 2403265069, dodací list č. 2403309020, dodací
list č. 2403309022, dodací list č. 2403309177, dodací list č. 2403309178, dodací list č. 2403309179,
dodací list č. 2403309181, dodací list č. 2403319182, dodací list č. 2403309180.

2. V odpore žalovaný uviedol, že so žalobou žalobcu nesúhlasí a žalobcov uplatnený nárok rozporuje.
Žalovaný nepopiera, že mu žalobca na základe objednávok žalovaného dodal tovar, no popiera výšku
uplatneného nároku žalobcom. Žalovaný totiž časť dodaného tovaru reklamoval z dôvodu vád a
zároveň nebola preukázaná dohoda o výške kúpnej ceny časti dodaného tovaru. Žalovaný faktúry
žalobcu, ktoré uvádza vo svojej žalobe, eviduje vo svojom účtovníctve, no žalobcovi ich nezaplatil z

vyššie uvedených dôvodov. Momentálne medzi žalobcom a žalovaným prebiehajú rokovania o spôsobe
vybavenia reklamácií a o skutočnej výške povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu za
dodaný tovar.

3. V replike žalobca uviedol, že žalovaný sa chce podaným odporom zbaviť svojej povinnosti a záväzku

voči žalobcovi uhradiť žalovanú sumu s príslušenstvom. Žalobca žiadne reklamácie od žalovaného
z titulu dodaného tovaru neeviduje. Žalovaný v odpore žiadnym právne relevantným spôsobom
nepreukázal akékoľvek reklamácie voči žalobcovi. Kúpna cena bola dohodnutá pri podaní objednávky
medzi stranami sporu a potvrdená jednotlivými faktúrami, ktoré žalovaný doteraz nerozporoval. Žalobca
uvádza, že neprebehli ani žiadne neformálne rokovania, ktorých predmetom by boli rokovania o vadách

dodaného tovaru resp. o nejakej zľave z kúpnej ceny. Práve naopak, prebehli rokovania (telefonické, e-
mailové-vid. príloha) medzi stranami sporu, tie sa však týkali riešenia úhrady celej kúpnej ceny z titulu
riadneho dodania tovaru formou dohody o splátkach, kde však k dohode nedošlo.

4.Žalovanývduplikepotvrdil, žemedzistranamiaktuálneprebiehakomunikácia(telefonická,e-mailová)

v súvislosti s možným mimosúdnym ukončením predmetného sporu. Žalovaný je pripravený naďalej
rokovať so žalobcom o podmienkach možného mimosúdneho ukončenia sporu

5. Žalobca v rámci uplatnenia prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany sa v plnej
miere pridržiava všetkých doterajších písomných podaní, čo sa týka samotnej žaloby a jej príloh so

zdôraznením na podpísané dodacie listy žalovaného a zaslané faktúry, ktoré do dnešného dňa žalovaný
žiadnym právne relevantným spôsobom nespochybnil. Je pravdou, že prebiehali mimosúdne rokovania
medzi stranami sporu, ktoré sa však týkali a týkajú uzavretia možnej dohody o splátkach na žalovanú
sumu s príslušenstvom. Predmetom mimosúdnych rokovaní neboli nikdy rokovania o nejakých vadách
dodaného tovaru alebo nejakej zľave z kúpnej ceny, čo uvádzal žalovaný v odpore resp. vo svojom

predchádzajúcom vyjadrení. Nad rámec vyššie uvedeného predkladá ako dôkazy - ďalšiu e-mailovú
komunikáciu medzi zástupcom žalobcu a zástupcom žalovaného zo dňa 14.01.2025 a 24.02.2025,
vrátane rokovania o dohode o splátkovom kalendári. Navrhol vykonanie dôkazov, a to výsluch svedkov.

6.Vzmyslečl.8základnýchprincípovzákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„CSP“)

strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje
tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

7. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný

návrh.

8. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

9. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Podľa ods. 2 na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností
môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.10. V zmysle § 151 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana nepoprela sa považujú za nesporné
(ods. 1). Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné

tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (ods. 2).

11. Podľa § 185 ods. 1 a 2 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná (ods. 1). Súd môže
aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo
zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu

nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak (ods. 2).

12. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

13. V zmysle § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

14. Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) (čl. 8 Základných princípov,
§ 132 ods. 1, § 150 ods. 1) ako zákonný procesný predpis, ktorým sa riadi civilné sporové konanie,
je postavený na zásade kontradiktórnosti sporu dvoch rovnocenných strán, ktorý je potom ovládaný
prejednacím princípom. Ten spočíva v tom, že tvrdiť skutočnosti, rozhodné pre posúdenie daného

prípadu a navrhovať a predkladať dôkazy pre tieto skutočnosti, je zásadne vecou strán sporu, na ktorých
spočíva hlavná zodpovednosť za zhromaždenie skutkového podkladu potrebného pre rozhodnutie vo
veci samej. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách a ukladá im povinnosť
označiť dôkazy k preukázaniu ich tvrdení. Strana má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazu. Súd
nie je povinný sám vyhľadávať potrebné tvrdenia a dôkazy. Nie je jeho povinnosťou, a nemá ani právo

vykonávať dokazovanie o rozhodujúcich skutočnostiach bez návrhu strán sporu. Neunesenie bremena
tvrdenia a dôkazného bremena vedie k strate sporu. Dôkazné prostriedky možno navrhovať spôsobom
a v lehotách v zmysle CSP v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

15. Vzhľadom ku skutočnosti, že predmetné konanie má charakter kontradiktórneho a sporového

konania, kedy sú to práve sporové strany, ktorých zaťažuje povinnosť uviesť súdu skutočnosti
osvedčujúce vznik a dôvodnosť uplatneného nároku, resp. v prípade obrany, uviesť súdu skutočnosti
uplatnený nárok spochybňujúce, resp. úplne vylučujúce. Túto povinnosť právna teória označuje ako
povinnosť unesenia bremena tvrdenia, na ktoré následne nadväzuje aj povinnosť unesenia dôkazného
bremena. Znamená to, že sporové strany sú povinné nielen tvrdiť určité relevantné skutočnosti, ale

zároveň na ich preukázanie sú povinné označiť dôkazy. V prípade, že neunesú dôkazné bremeno, ani
bremeno tvrdenia, nemôžu byť v konaní úspešní.

16. Súd uvádza, že na to, aby sa považovalo popretie skutkových tvrdení protistrany za procesne účinné
(to znamená také, ktoré vyvolá zamýšľané účinky) musí strana výslovne poprieť skutkové tvrdenia;

a zároveň musí uviesť vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach. Tieto podmienky musia
byť splnené kumulatívne. Nestačí teda len všeobecné konštatovanie strany sporu, že popiera skutkové
tvrdenia uvedené protistranou. Popierajúca strana sporu musí uviesť aj vlastné tvrdenia o predmetných
skutkových okolnostiach. Až po splnení týchto podmienok teda možno považovať popretie skutkových
tvrdení za účinné. Pokiaľ strana sporu účinne nepoprie skutkové tvrdenia uvádzané druhou stranou

sporu, spravidla to má za následok, že takéto skutkové tvrdenia sa budú v spore považovať za
nesporné skutkové tvrdenia. Pre procesný postup súdu a sporových strán je mimoriadne dôležité určiť,
ktoré skutkové tvrdenia možno považovať za sporné (teda tie, ktoré boli účinne popreté) a, naopak,
ktoré sú nesporné skutkové tvrdenia. Skutkové tvrdenia, ktoré neboli účinne popreté sa považujú za
nesporné skutkové tvrdenia. Ak sú totiž skutkové tvrdenia strán nesporné, súd o nich ďalej nevykonáva

dokazovanie – nesporné skutočnosti sa v procese, v ktorom sa uplatňuje princíp formálnej pravdy,
nedokazujú. Nesporné skutkové tvrdenia si súd osvojuje ako zistený skutkový stav a ďalej z nich
pri svojom rozhodnutí vychádza. Aj z tohto dôvodu by mala strana sporu venovať veľkú pozornosť
skutkovým tvrdeniam protistrany. A v prípade, ak skutkové tvrdenia protistrany nezodpovedajú tomu,
ako tieto skutočnosti vníma strana sporu, poprieť skutkové tvrdenia protistrany a uviesť vlastné skutkové

tvrdenia. Je však potrebné uviesť, že strany sporu sú limitované, dokedy môžu skutkové tvrdenia
uvádzať, resp. ich popierať. Strana, ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení,
nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového
stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá sícenavrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo
do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné
bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom

vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané v tom zmysle, že súd
ho nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd
vykonal bez návrhu (§ 185 ods. 2 a 3 CSP), je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.

17. Hodnotenie dôkazov v zmysle § 191 ods. 1 CSP je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané dôkazy

z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie
je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť.
Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je
svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd
rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím
významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

18. Podľa § 409 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“) kúpnou zmluvou sa
predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva
a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

19. Podľa § 369 ods. 1 ObZ ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti,
vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

20. Podľa § 369 ods. 2 ObZ ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť

úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

21. Podľa § 369c ods. 1 ObZ omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a
a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby
osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky

ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

22. Podľa § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa
§ 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

23. Pre súd v konaní nebolo sporné, že žalobca dodal žalovanému tovar, vystavil a doručil žalovanému
faktúry, ktoré žalovaný riadne zaevidoval vo svojom účtovníctve. Žalovaný v konaní potvrdil dodanie
tovaru od žalobcu. Žalovaný však tvrdil, že časť dodaného tovaru reklamoval z dôvodu vád a absencie
dohody o kúpnej cene. Svoje tvrdenia však nijako nepreukázal. Žalobca uvedené tvrdenia žalovaného

spochybnil. Podľa názoru súdu žalovaný riadne a účinne nesporoval tvrdenia žalobcu. Žalovaný tvrdil,
že žalobca mu sčasti dodal vadný tovar a v fakturoval v rozpore s dohodnutou výškou ceny, avšak
žalovaný neposkytol súdu žiadne skutkové tvrdenia o týchto skutočnostiach. Naviac, žalovaný svoje
(nedostatočné) tvrdenia nepreukázal žiadnym dôkazom, a ani v uvedenom smere nenavrhol žiadne
dokazovanie. Preto súd považoval skutkové tvrdenia žalobcu za neúčinne popreté žalovaným.

24. Žalobca, na druhej strane, v konaní svoj nárok preukázal predložením dodacích listov podpísaných
žalovaným a faktúr, ktoré žalobca nijakým relevantným spôsobom až do doručenia platobného rozkazu
nerozporoval. K týmto dôkazom a argumentom sa už žalovaný nevyjadril, hoci bol ešte s predvolaním
na pojednávanie poučený o koncentrácii konania. Ako bolo už vyššie uvedené, žalovaný sa v konaní

bránil iba tým, že žalobca tovar mal vady a tieto u žalobcu reklamoval. Žalovaný však neoznačil a
ani nepredložil žiadne hodnoverné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, že žalobcom dodaný tovar
mal vady. Súd zdôrazňuje, že stranu sporu v konaní zaťažuje bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno
na preukázanie sporných tvrdení. Pokiaľ žalovaný v konaní sporoval, že žalobca nedodal dohodnuté
plnenie riadne, bolo jeho dôkaznou povinnosťou túto svoju procesnú obranu v konaní preukázať.

Žalovaný však relevantne nepreukázal, že si voči žalobcovi uplatnil, resp. notifikoval vady jeho plnenia
dostatočne konkrétnym a určitým spôsobom a že sa tieto námietky týkali sporných neuhradených
faktúr. Pre vznik nároku žalobcu na odmenu boli medzi zmluvnými stranami dojednané podmienky v
zmysle kúpnej zmluvy. Pokiaľ žalovaný namietal, že dodaný tovar mal vady, ktoré u žalobcu reklamoval,mal určitým a konkrétnym spôsobom notifikovať a preukázať vady tovaru. Obdobne toto platí aj pre
sporovanie kúpnej ceny. Žalovaný však dôkazné bremeno o vadnom tovare a kúpnej cene neuniesol
a procesnú obranu v konaní v tomto rozsahu nepreukázal. Súd opakuje, že cieľom dôkaznej povinnosti

je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez
ohľadu na jej procesné postavenie. V danom prípade bolo dôkazné bremeno na strane žalovaného, t. j.
aby preukázal ním uplatnenú procesnú obranu spočívajúcu v tvrdení, že zo strany žalobcu mu zmluvné
plnenie nebolo poskytnuté riadne, nakoľko tovar mal vady a fakturovaná cena bola v rozpore s dohodou
strán sporu.

25. Súd vedený vyššie uvedenými úvahami rozhodol tak, že žalobcovi priznal ním celý uplatnený nárok
vo výške 164 246,44 eura. Nakoľko sa žalovaný dostal s platením svojej pohľadávky, súd priznal
žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške prislúchajúcej obdobiu omeškania podľa splatnosti jednotlivých
faktúr tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

26. Žalobca si uplatňoval aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške
40,00 eur za neuhradenú faktúru. Súd priznal žalobcovi aj paušálnu náhradu nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur podľa ustanovenia § 369c ods. 1 ObZ a ustanovenia § 2
nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. , z dôvodu, že žalovaný neuhradil žalobcovi riadne a včas faktúru.

27. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom žalobcom navrhovaných svedkov, a to vzhľadom na
nespornosť skutkových tvrdení a z dôvodu, že nárok žalobcu považoval za dostatočne preukázaný
listinnými dôkazmi. Vykonanie ďalšieho dokazovania súd považoval za nadbytočné, neúčelné
a nehospodárne.

28. Ak sa v odôvodnení súd nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania, urobil tak preto, že daný
argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko
z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria
A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Zároveň
súd uvádza, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva

na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd nepatrí
dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho,
aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana
(II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
29. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

30. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)

31. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

32. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

33. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník. (2)

34. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi stranami sporu rozhodol súd podľa ustanovenia
§ 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, kedy žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%, nakoľko žalobca mal v konaní plný úspech. V konaní pritom nebol tvrdený a súd sám

nezistil žiaden dôvod na aplikáciu § 257 CSP.Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden

rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).