Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. február 2026

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 24Cb/20/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124210022
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Longauer
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2026:8124210022.3

Uznesenie

Okresný súd Trnava v sporovej veci žalobcu: Prvá arbitrážna k.s., so sídlom: Lazovná 33, Banská
Bystrica, IČO: 36 795 364, značka správcu: S1429, správca úpadcu: Realitný fond Hniezdne, s.r.o.
v konkurze, so sídlom: Hniezdne 180, Hniezdne, IČO: 43 941 346, zastúpený: JUDr. Tomáš Hláčik,
advokát, so sídlom kancelárie: Železničná 173, Brusno, IČO: 40 892 484, proti žalovanému: ROMANDO,
s.r.o., so sídlom: Prietrž 187, IČO: 36 250 511, zastúpený: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so

sídlom: Michalská 14, Bratislava, IČO: 47 255 706, o zaplatenie 92.000,00 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e .

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou, doručenou Okresnému súdu Prešov dňa 26.11.2024, žiadal zaviazať žalovaného

na zaplatenie sumy vo výške 92.000,00 Eur s príslušenstvom.

2. Podaním, doručeným súdu dňa 10.02.2026, žalobca využil svoje dispozičné právo a zobral žalobu v
plnom rozsahu späť. Žalobca vo svojom podaní ďalej uviedol, že navrhuje, aby súd konanie zastavil.

3. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov

(ďalej len ,,CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.

4. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

5. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby

skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

6. Späťvzatie žaloby je jednostranným procesným úkonom žalobcu, ktorým prejavuje svoju vôľu
nepokračovať ďalej v konaní, pričom jeho účinky nastávajú okamihom, keď sa dostane do dispozície
súdu. Vzhľadom na to, že žalobca vzal svoju žalobu späť v celom rozsahu, súd v súlade s § 145 ods. 1
CSP zastavil konanie, keďže nebol v tomto prípade potrebný súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby,

keďže k späťvzatiu žaloby došlo skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie.

7. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

8. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.9. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

10. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

11. Keďže došlo k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, súd pri rozhodovaní

o nároku na náhradu trov konania skúmal procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch
sporových stranách, t. j. či žalobca alebo žalovaný zavinili zastavenie konania. Vzhľadom na to, že
žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť a nejde o prípad, kedy by išlo o reakciu na konanie
žalovaného po podaní žaloby, nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému. V danom prípade z
procesného hľadiska platí, že zastavenie konania zavinil žalobca, preto je povinný nahradiť žalovanému
trovy konania. Vnútorná pohnútka žalobcu vedúca k späťvzatiu žaloby nezbavuje žalobcu procesnej

zodpovednosti na zastavení konania (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
7MCdo/4/2010 zo dňa 14.09.2011).

12. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie
sa muselo zastaviť. Vyžaduje teda zodpovednosť za zavinenie strany, ktorej procesný úkon mal za

následok zastavenie konania. Zavinenie v danom prípade je možné posudzovať len z procesného
hľadiska, nie však podľa hmotného práva, lebo potom by išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo
veci samej tak, že by po zastavení konania súd neprípustne ďalej skúmal dôvodnosť uplatneného
nároku. Preto, ak žalobca vzal žalobu späť, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil, že konanie
muselo byť zastavené, zároveň je však potrebné skúmať, či k späťvzatiu žaloby nedošlo pre správanie

žalovaného. V praxi ide najmä o také prípady, keď dôvodom späťvzatia žaloby je zánik uplatneného
nároku v dôsledku plnenia žalovaného po podaní návrhu (uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn.
24Co/145/2018 zo dňa 26.11.2018).

13. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného,

ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je
možné nachádzať procesné zavinenie v jeho správaní vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v
takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti,
ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu (Uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7MCdo/4/2010 zo dňa 14.09.2011).

14. Keďže došlo k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, bolo povinnosťou súdu
skúmaťprirozhodovaníonárokunanáhradutrovkonaniaprocesnúzodpovednosťprizastaveníkonania
na oboch stranách. Ak niektorý z účastníkov zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, je povinný nahradiť
jeho trovy, pričom toto zavinenie môže existovať na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Otázku

zavinenia súd hodnotil iba podľa procesného výsledku.

15. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu súd zistil, že žalobca zobral svoju žalobu späť
bez uvedenia dôvodu, bez toho, aby išlo o reakciu na správanie sa žalovaného (napr. plnenie zo strany
žalovaného) a po vznesenej námietke premlčania žalovaným. Späťvzatie žaloby tak nebolo odôvodnené

neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu nezachoval v zmysle
žalobnej požiadavky. V zmysle uvedeného žalobca procesne zavinil zastavenie konania, a preto má
povinnosť znášať trovy konania.

16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 256 ods. 1 CSP

v spojení s § 262 ods. 1 CSP, keď vo výroku II. tohto uznesenia žalovanému priznal voči žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keďže žalobca procesne zavinil zastavenie konania.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Trnava (§ 357 písm. a) a m) CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho

sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).