Uznesenie – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 25, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/21/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125209483
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2125209483.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu
JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Patrície Železníkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťaťa:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Trnava, Jána Bottu 4, 917 01 Trnava, dieťa rodičov – matka: C. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.
XXX/XX, XXX XX E., zastúpená Marián Galbavý, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Kapitulská 6,

917 01 Trnava, IČO: 51 436 108, a otec: C. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX E., o
návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného
súdu Trnava zo dňa 12.01.2026, č. k. 104P/139/2025-15, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku I., ktorým zamietol návrh matky na
nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 11.12.2025, p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zo dňa 12.01.2026 č. k. 104P/139/2025-15 zamietol
návrhmatkynanariadenieneodkladnéhoopatrenianaúpravustykuotcasmaloletou(VýrokI.),maloletej
ustanovil kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom Jána Bottu 4,
917 01 Trnava (výrok II.) a žiadnemu účastníkovi nepriznal náhradu trov konania (Výrok III.).

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 2 ods. 1, 2 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový
poriadok (ďalej aj len „CMP“), § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1, 2, § 328
ods. 1, 2, § 329 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj len „CSP“), čl. 3 ods.
1 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie a čl. 5 Zákona
o rodine a po preskúmaní návrhu matky dospel k záveru, že popísané aktuálne okolnosti realizácie

styku otca s maloletou neodôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia. Z obsahu návrhu a spisového
materiálu viažuceho sa ku konaniam vedeným na tamojšom súde pod sp. zn. 104P/117/2024 a sp. zn.
104P/107/2025 mal za osvedčené, že rodičia spolu nežijú, prebieha konanie o rozvod ich manželstva,
pričom v otázke úpravy výkonu rodičovských práv a povinností po rozvode rodičia nedospeli k zhode,
keď otec trvá na zverení maloletej do striedavej osobnej starostlivosti, s čím matka nesúhlasí. Faktickú
osobnú starostlivosť o maloletú v súčasnosti vykonáva matka, otec sa s maloletou stretáva na základe

dohody rodičov, ktorej aktuálnu podobu matka bližšie nepopísala v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia (v úvode uvádzala, že styk sa realizoval v ustálenom rozsahu počas víkendu jeden týždeň
v sobotu, druhý týždeň v nedeľu, počas týždňa v kratších intervaloch). Konštatoval, že matka sa
návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala vydania obsahovo identického rozhodnutia
ako návrhom zo dňa 07.10.2025, ktorý súd uznesením č.k. 104P/107/2025-10 zo dňa 04.11.2025,
právoplatným dňa 21.11.2025, zamietol ako nedôvodný, (matka sa voči rozhodnutiu neodvolala). V

návrhu zo dňa 11.12.2025 matka deklarovala podstatnú zmenu pomerov od uvedeného rozhodnutia
súdu z dôvodu, že medzi rodičmi došlo k eskalácii konfliktov pri realizácii styku otca s maloletou,k odmietaniu otca maloletou a v používaní nátlakových a manipulatívnych spôsobov komunikácie otca
voči dcére, čo demonštrovala podrobným opisom situácie predchádzajúcej styku otca s maloletou
plánovanému na 02.12.2025, ktorý sa neuskutočnil, ako aj rozhovorom s maloletou pred nasledujúcim

stykom (vo vzťahu ku ktorému matka explicitne neuviedla, či k jeho realizácii došlo, alebo nie). Matka
dôvodila aj tým, že doterajší režim založený na neformálnej dohode rodičov prestal byť funkčný a
plniť ochrannú funkciu voči maloletej, pre ktorú ďalšie stretnutie s otcom predstavuje stresujúci zážitok,
pričom otec využíva absenciu súdnej úpravy na vynucovanie kontaktu aj v prípadoch, keď je maloletá v
rozrušenom stave a odmieta k nemu ísť. Uviedol, že matka zdôrazňuje, že právo otca na styk s maloletou

nepopiera (čoho odrazom je aj samotný návrh a matkou navrhovaný rozsah úpravy), pričom dodáva,
že maloletá sa od otca niekedy vracia veselá a v dobrej nálade. Potrebu nariadenia neodkladného
opatrenia matka vyvodzovala z presvedčenia, že navrhovanou úpravou dôjde k stanoveniu hraníc styku,
ktorý sa bude realizovať predvídateľným, primeraným a pre maloletú bezpečným spôsobom a otec
bude mať obmedzené možnosti domáhať sa nátlakovým konaním stretnutia s maloletou (aj v prípadoch,
keď odmieta k nemu ísť). Argumentáciu matky vyhodnotil ako neopodstatnenú. Nespochybnil motiváciu

matkyvytvoriťrodičomamaloletejpodmienkyprerealizáciustykusotcom,ktorébyzohľadňovalinajlepší
záujem maloletej. Zdôraznil, že pre nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné osvedčenie
existencie takých skutočností, z ktorých by bolo možné odôvodnene usudzovať, že bez zásahu súdu
by boli pomery účastníkov v otázke výkonu styku otca s maloletou ohrozené. Uzavrel, že matka
existenciu takých skutočností neosvedčila, keď sama deklaruje ochotu naďalej podporovať styk otca

s maloletou, a netvrdí, že by medzi rodičmi boli zásadné rozpory, pokiaľ ide o rozsah styku, prípadne
nedodržiavanie už dohodnutých podmienok. Uviedol, že citlivo vníma problémy v komunikácii medzi
rodičmi a ich dopady na maloletú, pre ktoré na rodičov už v uznesení zo dňa 04.11.2025 apeloval,
aby záujmy maloletej nadradili nad svoje záujmy a vyvinuli potrebné úsilie za účelom stránenia sa
konfrontácií s negatívnymi konzekvenciami pre maloletú. Matka v podstate žiadala nariadiť neodkladné

opatrenie, pretože sa domnieva, že existencia súdneho rozhodnutia ochráni maloletú pred tlakom zo
strany otca, ktorý podľa jej vyjadrení, využíva absenciu súdnej úpravy a vynucuje si styk s maloletou
aj v prípadoch, kedy ho odmieta. Takéto úvahy nenachádzajú reálne opodstatnenie, keď dôvody pre
neochotu maloletej zúčastniť sa styku s otcom môžu byť rôzneho charakteru a pôvodu (ako vyplýva aj
zo samotného návrhu) a objaviť sa môžu nezávisle od toho, či má byť v daný deň styk realizovaný na

základe rozhodnutia súdu alebo dohody rodičov. Neprihliadal na argument, že tlak, ktorý má maloletá
v zmysle vyjadrení matky pociťovať, má prioritne pôvod v neexistencii úpravy pomerov účastníkov
súdnym rozhodnutím a jeho vydanie má reálny potenciál maloletú pred ním ochrániť (tak ako maloletá
odmieta styk dohodnutý rodičmi, môže vnútorne odmietať styk vyplývajúci zo súdneho rozhodnutia). Je
na rodičoch, aby vyvinuli potrebné úsilie a pokračovali v realizácii styku s dôrazom na ochranu záujmov

maloletej. Mal za osvedčené, že styk otca s maloletou od rozchodu rodičov prebieha na základe ich
vzájomnej dohody, pričom z návrhu matky nevyplýva, že by medzi rodičmi dochádzalo k zásadným a
neprekonateľným rozporom, pokiaľ ide samotné podmienky výkonu styku alebo jeho rozsah (čo matka
v návrhu ani netvrdila) a súčasne možno usudzovať, že matkou tvrdené vážne a opakované konflikty pri
realizácii styku (bližšie nekonkretizované), ktoré existovali už v čase zamietnutia jej skoršieho návrhu,

nateraz nedosahujú intenzitu, ktorá by znamenala reálne ohrozenie pokračovania v realizácii styku
aj bez ingerencie súdu (čomu nasvedčuje aj skutočnosť, že matka sa neodvolala proti rozhodnutiu o
zamietnutí jej skoršieho návrhu). Uzavrel, že v konaní nebola osvedčená naliehavosť potreby zásahu
do pomerov účastníkov nariadením neodkladného opatrenia v zmysle návrhu matky, ani iné vážne
ohrozenie priaznivého fyzického, psychického a sociálnej vývoja maloletej, jej života a zdravia, ktorému

by bolo možné zamedziť vyhovením návrhu matky. Uviedol, že vo veci rozvodu manželstva rodičov
maloletej a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode je nariadené
pojednávanie na deň 23.02.2025, na ktorom bude pokračovať v riadnom dokazovaní a v prípade, ak
budú zistené nové skutočnosti, z ktorých vyplynie potreba neodkladnej úpravy pomerov účastníkov, k
nariadeniu neodkladného opatrenia môže pristúpiť aj z úradnej moci.

3. V súlade s ust. § 117 CMP, § 69, § 70 ods. 1, 2 CSP a § 31 ods. 2, § 61 ods. 1 Zákona o rodine
ustanovil maloletej za opatrovníka v konaní príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

4. O trovách konania rozhodol podľa § 58 a § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na

náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré sa právoplatnosťou tohto
rozhodnutia končí.5. Proti výroku I. uznesenia súdu prvej inštancie podala prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnom
stanovenej lehote odvolanie matka navrhujúc rozhodnutie v napadnutom výroku zrušiť a zmeniť tak,
že odvolací súd vyhovie jej návrhu, dočasne upraví styk otca s maloletou v zmysle ňou podaného

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 11.12.2025 a určí, že neodkladné opatrenie
bude nariadené do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Odvolanie odôvodnila ustanovením §
365 ods. 1 písm. f) CSP a § 62 ods. 1 CMP. Namietala, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne
posúdil, neúplne zistil skutkový stav a pri hodnotení naliehavosti situácie postupoval formalisticky,
nezohľadnil eskaláciu konfliktu, nevyvodil dôsledky z osvedčených skutočností vo vzťahu k ochrane

maloletej a nedostatočne zohľadnil najlepší záujem maloletého dieťaťa, ako aj prešetrovaciu zásadu
uplatňovanú v konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku. Návrhom nesledovala vylúčenie
styku otca s maloletou, ani zníženie rozsahu kontaktu z dôsledku osobného sporu, ale dočasné
nastavenie predvídateľného, časovo určeného a vykonateľného režimu styku ako ochranného rámca,
ktorý má minimalizovať konfliktné situácie pri odovzdávaní, zamedziť nátlakové praktiky a predísť
ďalšiemu vystavovaniu maloletej konfliktu lojality a emočne traumatizujúcim scénam. Uviedla, že dňa

07.11.2024 podal otec návrh na rozvod manželstva a navrhol schváliť rodičovskú dohodu, maloletú
zveriť do osobnej starostlivosti matky, oboch rodičov oprávniť maloletú zastupovať a spravovať jej
majetok s tým, že otec sa zaviaže hradiť výživné v sume 250 eur mesačne, matka bude poberať
daňový bonus a prídavky na dieťa a styk otca s maloletou nebude upravený. Podľa tejto rodičovskej
dohody bude zabezpečovať každodennú starostlivosť o maloletú a styk s otcom sa bude realizovať

konsenzuálne, bez potreby súdneho rozhodnutia. V priebehu konania sa rodičovská dohoda pri
narastajúcich konfliktoch ukázala ako neudržateľná, keď absencia vykonateľného rozhodnutia vytvára
priestor pre jednostranné rozširovanie požiadaviek, nátlak pri odovzdávaní dieťaťa a prenášanie
sporov do interakcií pred maloletou, čím sa zvyšuje aj jej záťaž. Na pojednávaní dňa 17.09.2025
otec žiadal o striedavú osobnú starostlivosť, s čím nesúhlasila a v konaní vo veci samej smeruje

dokazovanie k posúdeniu vhodnosti striedavej starostlivosti, čo znamená dlhšie obdobie právnej
neistoty, pokiaľ sa pomery dočasne neupravia. Poukázala na podanie otca zo dňa 18.09.2025, ktorým
navrhol dočasnú úpravu styku, a to striedavú starostlivosť aj s telefonovaním do rozvodu manželstva,
od neupraveného styku prešiel k návrhu na striedavú starostlivosť, čo sa stalo základným zdrojom
konfliktu pri realizácii kontaktu dieťaťa s otcom a pri odovzdávaniach. Dňa 06.10.2025 podala návrh

na nariadenie neodkladného opatrenia o styku, ktorý súd zamietol (uznesenie zo dňa 04.11.2025) s
odôvodnením, že nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov, pretože styk sa realizuje na
základe dohody rodičov. Súd zároveň uviedol, že dňa 16.10.2025 prebehol výsluch maloletej za účasti
psychológa a procesného opatrovníka a rodičia sa mali oboznámiť s výsledkom výsluchu na ďalšom
pojednávaní. Voči rozhodnutiu súdu sa neodvolala, pretože sa ešte javilo, že dohoda rodičov o styku je

napriek konfliktnosti udržateľná. Dňa 11.12.2025 podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
v ktorom podrobne uviedla zmenu pomerov oproti stavu posudzovanému v novembri 2025, eskaláciu
pri realizácii styku, odmietanie styku maloletou, incident z 02.12.2025, opísala nátlakovú komunikáciu
otca, vyhrážanie sa privolaním polície, nereflektovanie psychického stavu dieťaťa, používanie nahrávok.
V návrhu uviedla, že otec ju pred maloletou dehonestuje, vytvára u maloletej konflikt lojality a

vystavuje ju psychickému tlaku, čo potvrdzuje aj vyjadrenie maloletej, že si rozmyslela, čo uviedla pri
výsluchu. Nepopiera právo otca na styk s maloletou, ale požaduje dočasné nastavenie režimu styku
v záujme maloletej. Bezprostredne po doručení informácie o zamietnutí jej návrhu z 13.01.2025 došlo
k ďalšiemu konfliktu, eskalácii správania otca voči nej, ktorá má priamy dopad na maloletú. Následne
podala podnet na ÚPSVaR na prešetrenie možného ohrozenia dieťaťa, v ktorom detailne zachytila

sled udalostí, ich časové určenie a dôkazné prostriedky (audiozáznamy, fotografie) a zdôraznila,
že maloletá bola svedkom nevhodného správania otca, opakovaného dehonestovania jej osoby a
vyvolávania strachu z polície a jej väzenia. Súd v napadnutom uznesení síce reprodukoval jej tvrdenia
uvedené v návrhu, avšak tieto hodnotil izolovane, fragmentárne a bez ich zasadenia do celkového
kontextu rodinných pomerov. Daný postup viedol k formalistickému záveru, že jednotlivé skutkové

okolnosti same osebe nedosahujú intenzitu bezprostredného ohrozenia, pričom súd opomenul ich
účinok na psychickú stabilitu a emocionálnu bezpečnosť maloletej. Z obsahu návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, z priložených listín a podaní vyplýva, že nejde o ojedinelé incidenty, ale o
postupný,časovonadväzujúcisledudalostívyznačujúcichsazvyšujúcouintenzitounátlaku,manipulácie
a konfliktných interakcií pri realizácii styku a pri odovzdávaní maloletej. Nejde o bežnú rodičovskú

konfliktnosť, ale o situáciu, kedy sa konflikt rodičov opakovane preukázal v prítomnosti maloletej v
podobe plaču, kriku, emočného rozrušenia, vyhrážok, dehonestovania rodiča pred dieťaťom a vtiahnutia
dieťaťa do sporov dospelých. Považovala za osvedčené viaceré znaky ohrozenia, a to najmä,
že maloletá je vystavovaná situáciám, v ktorých musí reagovať na konfliktnú komunikáciu rodičov,je konfrontovaná s negatívnymi hodnoteniami matky zo strany otca, je vtiahnutá do rozhodovania
o rozsahu styku (najmä o prespávaní) a je vystavovaná hrozbám súvisiacim s políciou, trestnými
oznámeniami a rozvodovým konaním. Takéto správanie dospelých je spôsobilé narušiť u maloletej pocit

bezpečia a stability. Súd nesprávne vyhodnotil ňou deklarovanú podporu styku otca s maloletou,
ktorú použil ako argument proti existencii naliehavosti, hoci z návrhu vyplýva, že styk podporuje
za predpokladu jeho realizácie v bezpečnom, predvídateľnom a nekonfliktnom rámci. Skutočnosť,
že nechce kontakt otca s maloletou úplne vylúčiť, nemôže byť vykladaná v jej neprospech. Súd
opomenul, že návrhu predchádzali konzultácie s orgánmi sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej

kurately, ktoré sú odborným podkladom vychádzajúcim z praxe ochrany maloletých detí a signalizujú,
že situácia v rodine prekročila hranicu bežného rodičovského konfliktu. Odmietnutie tohto aspektu
s poukazom na to, že styk prebieha dohodou, považovala za formalistické a nereflektujúce realitu, v
ktorej je dohoda vynucovaná v prostredí nátlaku, vyhrážok a emočnej destabilizácie maloletej. Súd
nesprávne aplikoval kritérium naliehavosti a túto nevyhodnotil z pohľadu pretrvávajúceho a eskalujúceho
psychického zaťaženia dieťaťa, čo je v konaní vo veci maloletého dieťaťa dôvodom pre bezodkladný

zásah súdu. Po doručení rozhodnutia súdu otec začal realizovať kroky nátlakového a represívneho
charakteru, a to prostredníctvom manipulácie s jej osobnými vecami nachádzajúcimi sa v spoločnom
dome. Oznámil jej, že si má prísť pre náhradné letné pneumatiky, ktoré jej vyložil pred dom, deklaroval,
že nemá kam dávať veci a že jej bude postupne vykladať ďalšie osobné veci. Konanie otca bolo
sprevádzané verbálnymi vyhrážkami, narážkami na rozvodový a majetkový spor a boli použité ako

prostriedok nátlaku aj v prítomnosti maloletej. Poukázala na incidenty zo dňa 16.01.2026 a 17.01.2026,
počas ktorých otec pred maloletou opakovane verbálne útočil na matku, čo maloletú emočne rozrušilo, o
čom má audiozáznamy. Otec pred maloletou uvádzal témy, ktoré nie sú primerané jej veku a psychickej
zrelosti, podsúval jej nepravdivé veci, že „písala ujovcom“, že nechce, aby sa stretávali, a že je
zodpovedná za prebiehajúce spory, dehonestoval jej osobu v rovine osobných vzťahov, vrátane narážok

na jej správanie a partnerské vzťahy, čím u nej prehlboval konflikt lojality a vytváral obraz jedného rodiča
ako „vinníka“ situácie. Otec do komunikácie s maloletou vnášal manipuláciu založenú na emočnom
vydieraní, ktoré správanie má charakter podmieňovania vzťahu a je spôsobilé vyvolať u dieťaťa strach
zo straty vzťahu s rodičom alebo zo straty citovo významného objektu. Dňa 17.01.2026 jej otec fyzicky
bránil v dokumentovaní situácie, chytil jej ruku, vyhadzoval jej veci pred dom a vzal jej mobilný telefón,

opätovne za prítomnosti maloletej, ktoré správanie je spôsobilé vyvolať u maloletej pocit ohrozenia,
strachaneistotuapredstavujeeskaláciukonfliktu.Skutočnosť,ženeprivolalapolicajnúhliadkunemožno
hodnotiť v jej neprospech, keď ide o prejav rodičovskej zodpovednosti a snahy minimalizovať ďalšie
traumatizujúce zážitky maloletej. Otec dlhodobo jednostranne rozširuje rozsah styku, najmä pokiaľ ide o
prespávanie maloletej počas školského týždňa a tieto požiadavky presadzuje prostredníctvom maloletej.

V období od 18.01.2026 do 25.01.2026 sa otec správal nepredvídateľne a kolísavo, pokračoval vo
vyhrážkach o vykladaní vecí, eskaloval konflikt a súčasne jej posielal správy o maloletej a reporty
o tom, že zaspala a je osprchovaná. Uvedené v maloletej vytvára zmätok, narúša jej pocit istoty a
stability a zvyšuje jej psychické napätie; čo sa prejavilo na zmene jej správania, je emočne labilnejšia,
reaguje podráždene aj voči starým rodičom, plače pri témach súvisiacich so súdnym konaním alebo

zvyšovaním počtu prespaní u otca a vyjadruje obavu, aby to na súde nerozhodli, čo je neprimerané jej
veku a indikuje jej preťaženie témami, ktoré presahujú jej schopnosť porozumieť situácii a spracovať
ju bez ujmy. Napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho a neúplného hodnotenia naliehavosti
potreby zásahu súdu, keď súd zúžil posúdenie splnenia podmienok § 325 ods. 1 CSP na formálnu
existenciu dohody rodičov o styku a na absenciu extrémnych prejavov fyzického ohrozenia maloletej.

Takýto prístup nereflektuje účel a povahu neodkladného opatrenia v konaniach podľa CMP, ani osobitné
postavenie maloletej ako zraniteľného subjektu vyžadujúceho ochranu. Mala za to, že súd prehliadol
podstatu veci, ktorou nie sú incidenty ako také, ale ich opakovanosť, stupňujúca sa intenzita a ich
realizácia v prítomnosti maloletej, čo objektívne zakladá riziko narušenia jej priaznivého psychického,
emocionálnehoasociálnehovývinu.Správanieotcasaposunuloodverbálnehonátlakuamanipulatívnej

komunikácie k otvoreným vyhrážkam, majetkovému nátlaku, jej fyzickému obmedzovaniu a k situáciám,
ktoré boli pre maloletú traumatizujúce. Bez okamžitého zásahu súdu a bez dočasného, vykonateľného a
vymedzeného režimu styku hrozí, že maloletá bude naďalej vystavovaná konfliktom, emočnému tlaku,
manipulácii a konfliktu lojality medzi rodičmi. Tiež hrozí, že pokračovanie nátlakových a zastrašovacích
postupov otca voči nej pred dieťaťom, si maloletá osvojí ako normálny model riešenia sporov, čo je v

priamom rozpore s jej najlepším záujmom a so základnými princípmi ochrany dieťaťa vyplývajúcimi zo
Zákona o rodine, Dohovoru o právach dieťaťa a Charty základných práv Európskej únie. Mala za to,
že sú splnené zákonné predpoklady na zásah odvolacieho súdu, či už formou zrušenia napadnutého
uznesenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo jeho zmenou, keďže skutkovýstav je v rozhodujúcich častiach osvedčený a ďalšie odkladanie ochranného zásahu ide výlučne na úkor
maloletej.

6. Otec sa k odvolaniu matky nevyjadril.

7. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť ako vecne
správne. Uviedol, že dňa 09.02.2026 vykonal šetrenie pomerov ku konaniu vedenému pod sp. zn.
104P/117/2024 v domácnosti otca a v domácnosti matky. V rámci šetrenia sa otec vyjadril, že v čase,

keď je maloletá u neho, nebadal na nej žiadne negatívne prejavy, či iné problémy, pričom disponuje
nahrávkou, na ktorej maloletá plače, pretože chce ostať dlhšie v jeho domácnosti. Otec verbalizoval, že
maloletá je ovplyvňovaná matkou, na maloletú on nerobí nátlak, a maloletá sa mala vyjadriť, že nechce
byť toľko bez prítomnosti matky či otca, súhlasil by s rozšírením styku a je ochotný sa dohodnúť. Matka
v rámci šetrenia uviedla, že nebráni maloletej v styku s otcom a stretávanie sa realizuje po vzájomnej
dohode s otcom. K správaniu maloletej po príchode od otca uviedla, že niekedy má výkyvy nálad. Matka

nesúhlasí so striedavou osobnou starostlivosťou, súhlasila by s rozšírením styku. Keďže obaja rodičia
akceptovali rozšírenie styku otca s maloletou, bola im ponúknutá odborná pomoc referátu poradensko-
psychologických služieb za účelom zlepšenia ich komunikácie, prípadne spísania rodičovskej dohody.
Z doterajších vyjadrení rodičov sa úradu javí, že maloletá je vo výraznom konflikte lojality. V prípade,
ak sa rodičia nedohodnú v časti starostlivosti o maloletú, považoval za potrebné zvážiť vo veci samej

vykonanie znaleckého dokazovania. Poukázal na to, že vo veci je nariadené pojednávanie na deň
23.02.2026.

8. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66
CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie

matky nie je dôvodné.

9. Ako prvoradé zdôrazňuje, že cieľom neodkladných opatrení je provizórna (dočasná) úprava pomerov
účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie
nie je rozhodnutím vo veci samej a môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu

súdneho rozhodnutia. Účelom tohto inštitútu je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov.
To však neznamená, že ho súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia
aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému
sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok
dokázaný,musíbyťaspoňosvedčený.Osvedčenie(narozdieloddokázania)znamená,žesúdpomocou

ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce
skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje,
že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.
Pri nariadení neodkladného opatrenia súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu,
prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je

ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom
nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú
práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi.

10. Pri nariadení neodkladného opatrenia je rozhodujúce osvedčiť skutočnosť, že sú ohrozené pomery

maloletého dieťaťa a je nevyhnutná potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Po zohľadnení
okolností danej veci vyplývajúcich z obsahu spisu sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej
inštancie, že matka v konaní neosvedčila neodkladnú potrebu autoritatívneho zásahu súdu do pomerov
účastníkov nariadením neodkladného opatrenia o úprave styku otca s maloletým dieťaťom. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie a s dôvodmi, pre ktoré nevyhovel

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a poukazuje na ne v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP.

11. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia považuje za potrebné doplniť, že matka
v odvolaní neuviedla žiadne podstatné dôvody, ktoré by mali vplyv na zmenu napadnutého uznesenia.
Odvolací súd nespochybňuje, že medzi rodičmi sú konflikty, ich komunikácia nie je celkom korektná,

o čom svedčí aj stanovisko kolízneho opatrovníka a skutočnosť, že rodičom bola ponúknutá odborná
intervencia za účelom dosiahnutia zlepšenia ich vzájomnej komunikácie a dohody ohľadom styku otca
s maloletou. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 11.02.2026 vyplývajú vyjadrenia rodičov, že styk
otca s maloletou sa realizuje na základe ich dohody a ochota a vôľa rodičov riešiť otázku stretnutí otcas maloletou dohodou, ktorá by reflektovala na záujem dieťaťa. Nakoľko sa rodičia podrobia poradenstvu,
odvolací súd považuje za vhodné aktuálne nezasahovať do tohto procesu, ktorý by mal priniesť žiadaný
a pozitívny výsledok práve pre maloleté dieťa. Je preto vecou rodičov, aby pristúpili k riešeniu veci

zodpovedne, konali v zmysle usmernení odborníkov a mali na pamäti, že maloletá potrebuje pocit istoty
a bezpečia a potrebuje vidieť, že jej rodičia spolu komunikujú (aj pri jej odovzdávaní) bez negatívnych
emócií a tým jej vytvárajú láskyplné prostredie a pozitívnu atmosféru nielen u každého z nich, ale
aj pri ich osobnom stretnutí. Vzhľadom k tomu, že návrh matky aj podané odvolanie obsahujú len
tvrdenia matky ohľadom správania sa otca a jeho vplyvu na maloletú, pričom tieto tvrdenia nie sú

ničím osvedčené, odvolací súd na námietky matky uvedené v odvolaní neprihliadal. Pokiaľ matka
poukazuje na pripojenú sms komunikáciu rodičov a z nej vyplývajúcu výzvu na vyzdvihnutie si vecí
od otca pod hrozbou, že jej veci vyloží na ulicu, uvedené nie je dôvodom pre vyhovenie jej návrhu.
V súvislosti s argumentom o zhoršení situácie v rodine, považuje odvolací súd za potrebné uviesť,
že práve absolvovanie odborného poradenstva za aktívnej účasti a súčinnosti oboch rodičov, môže
napomôcť odstrániť matkou tvrdené konflikty. Treba tiež podotknúť, že spoluprácu rodičov bude súd

prvej inštancie vyhodnocovať v konaní vo veci samej pri rozhodovaní o styku otca s maloletou. Všetky
argumenty a tvrdenia matky budú predmetom konania vo veci samej, v ktorom súd vykoná náležité
dokazovanie a na základe jeho výsledkov rozhodne v záujme maloletého dieťaťa. Súd prvej inštancie
správne rozhodol, keď návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia o styku otca s maloletou
ako nedôvodný zamietol majúc za osvedčené, že styk sa realizuje na základe dohody rodičov. Pri

nariadení neodkladného opatrenia je rozhodujúce preukázať skutočnosť, že sú ohrozené pomery
maloletého dieťaťa a nevyhnutná potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Uvedenú skutočnosť
matka neosvedčila. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pokiaľ v priebehu konania vo veci
samej na základe vykonaného dokazovania bude mať súd za osvedčenú potrebu neodkladného zásahu
do pomerov rodiny v dôsledku ohrozenia maloletého dieťaťa, môže kedykoľvek v priebehu konania

postupovať v súlade s ust. § 360 CMP (t.j. ex offo nariadiť neodkladné opatrenie) v spojení s ust. § 324
a nasl. CSP.

12. V danom štádiu konania, ktoré je konaním o nariadenie neodkladného opatrenia, sa odvolací
súd zameral na náležitosti neodkladného opatrenia a podmienky pre jeho nariadenie, ktoré v konaní

osvedčené neboli. Uzavrel, že matka nepreukázala také ohrozenie maloletého dieťaťa a tak podstatnú
zmenu situácie v rodine, ktorá by si vyžadovala úpravu pomerov rodiny okamžitým zásahu súdu.

13.NazákladeuvedenéhoodvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštancievnapadnutomvýrokuI.,ktorým
zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne a

právne správne potvrdil.

14. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP.

15. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).