Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. január 2026

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 104P/139/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125209483
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Vrbjar
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2026:2125209483.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťaťa A. B., narodená XX.XX.XXXX, dieťa
rodičov - matka C. A. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, E., právne zastúpená Marián
Galbavý, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Kapitulská 6, Trnava, za ktorú koná konateľ Mgr. Ing.
Marián Galbavý, advokát, a otca C. F. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, E., o návrhu matky
na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh matky maloletej na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 11.12.2025 zamieta.

II. Maloletej A. B., narodenej XX.XX.XXXX sa na zastupovanie v tomto konaní ustanovuje opatrovník
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom Jána Bottu 4, Trnava.

III. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na Okresnom súde Trnava dňa 12.12.2025 sa matka domáhala nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým by súd upravil styk otca s maloletou nasledovne: otec je oprávnený
stretávať sa s maloletou v nepárnom týždni v piatok od 16.00 hod. do nedele 19.30 hod. a v utorok od
16.00 hod. do 19.30 hod., v párnom týždni v utorok od 16.00 hod. do 19.30 hod. a v stredu od 16.00 hod.
do 19.30 hod. Otec je povinný maloletú v určenom čase prevziať a v určenom čase ju riadne odovzdať

matke.

2. V návrhu sa uvádza, že maloletá A. je od rozchodu rodičov vo faktickej osobnej starostlivosti
matky, ktorá zabezpečuje všetky každodenné potreby, starostlivosť, výchovu, školskú dochádzku i
voľnočasové aktivity. Otec tento stav dlhodobo rešpektoval a v praxi sa realizoval bežný styk v rozsahu,
ktorý bol medzi rodičmi ustálený, a to každý víkend 1 týždeň v sobotu a ďalší v nedeľu a počas

týždňa v kratších intervaloch. Otec zmenil postoj a tesne pred pojednávaním vo veci samej dňa
17.09.2025 prostredníctvom svojho právneho zástupcu predložil matke návrh na zavedenie striedavej
osobnej starostlivosti, o ktorom matka nebola vopred informovaná, návrh jej bol doručený až priamo
na pojednávaní, a preto tento postup matka považuje za nepredvídateľný a svedčiaci o tom, že zmena
návrhu nebola dôkladne pripravená a reflektuje skôr osobnú motiváciu otca, než skutočný záujem
maloletej. Matka sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu, že medzi rodičmi maloletej

A. pretrvávajú vážne a opakované konflikty pri výkone rodičovských práv a povinností, najmä pri
realizácii styku otca s maloletou, komunikácia medzi rodičmi je dlhodobo konfliktná, často konfrontačná
a emocionálne vypätá, otec opakovane obviňuje matku zo zavádzania a nepravdivých tvrdení, pričom sa
hádky prenášajú aj do situácií, ktorých je svedkom maloletá. Rodičia nie sú schopní spolu konštruktívne
komunikovať a vzájomne sa dohodnúť na úprave styku, otec pritom často prenáša na maloletú ťarchu
rozhodovania,keďjunavádza,abymatkeoznamovala,žeeštenechceísťdomov,alebožechcezostaťu

otca.Takétosprávaniejeneprimeranéaodporujeprincípomzdravejvýchovy,pretoževystavujemaloletú
psychickému tlaku a konfliktom medzi rodičmi. Prenášanie konfliktov a rodičovskej zodpovednosti nadieťa je v priamom rozpore s princípom najlepšieho záujmu dieťaťa. Maloleté dieťa má mať možnosť
vyrastať v prostredí istoty, emocionálnej stability a predvídateľnosti, bez zasahovania do sporov svojich
rodičov.

3. Matka v návrhu ďalej uvádza, že už dňa 07.10.2025 podala návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, avšak súd uznesením zo dňa 04.11.2025 tento návrh odmietol z dôvodu, že nebola
preukázaná potreba bezodkladnej úpravy styku otca s maloletou tak, ako to matka uviedla v návrhu. Od
rozhodnutia súdu sa však skutkový stav veci značným spôsobom zmenil, keď došlo k podstatnej zmene

okolností na strane maloletej aj v rodinných pomeroch účastníkov konania, ktorá zmena podľa názoru
matky odôvodňuje opätovne požiadať súd o nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle pôvodne
predloženého návrhu. Zmena pomerov podľa matky spočíva predovšetkým v eskalácii konfliktov pri
realizácii styku otca s maloletou, v zjavnom odporovaní maloletej k pobytu u otca a v používaní
nátlakových a manipulatívnych spôsobov komunikácie zo strany otca voči maloletej, ktoré sú spôsobilé
negatívne zasahovať do jej duševného a citového vývinu. Bezprostredne pred podaním návrhu došlo

k situácii, kedy maloletá po skončení vyučovania v škole po obdržaní poznámky v žiackej knižke
spontánne plakala a opakovane vyjadrovala, že nechce ísť k otcovi (incident z 12.02.2025). Matka otca
bezodkladne kontaktovala a informovala ho o psychickom rozpoložení maloletej, pričom otec odmietol
zohľadniť aktuálny stav dieťaťa a jednostranne trval na tom, že pre maloletú príde v ním určenom čase.
Počasniekoľkohodinovejkomunikácieotecopakovanedeklaroval,žepreňupríde,bezohľadunajejplač

a nesúhlas, a zároveň vyvíjal tlak na matku, aby mu maloletú odovzdala. Išlo o veľmi nátlakové správanie
voči matke. Matka sa napriek zjavnej neochote maloletej snažila rešpektovať právo otca na kontakt s
dcérou, dieťa upokojovala a motivovala, aby aspoň zašla za otcom k vchodu domu a porozprávala sa s
ním. Maloletá sa však odmietala obuť a obliecť s poukazom na to, že „tato ju zoberie do auta“ a ona k
nemu ísť nechce. Otec neprišiel ani k vchodu domu, komunikácia pokračovala prostredníctvom aplikácie

Messengerformouvideohovoruvtrvanípribližnepolhodiny,počasktoréhootechrozilprivolanímpolície,
čímďalejzvyšovalstresaúzkosťmaloletej.Otecakokebycelúsituáciuvôbecnereflektovalanezaujímal
sa o obrovský strach, ktorý prežívala maloletá z neúspechu v škole. Počas uvedeného hovoru otec
povedal, že má nahraté, ako maloletá stále plače, keď k nemu príde. Namiesto toho, aby reflektoval
skutočnosť, že dieťa v jeho starostlivosti opakovane plače a cíti sa nekomfortne, používal nahrávky s

plačom ako argument voči matke, čím demonštroval, že je si vedomý psychického rozrušenia dieťaťa,
avšak neprijíma opatrenia na jeho odstránenie. Zároveň v komunikácii pred maloletou označoval matku
za „hnusnú“ a tvrdil, že „sa jej bojí“, pričom dieťaťu sugestívne podsúval, že ona chce, aby „oni dvaja boli
spolu“, čím maloletú opäť postavil do konfliktu medzi oboma rodičmi. Matka v návrhu ďalej uvádza, že
v ten istý deň maloletá v rozhovore s ňou uviedla, že u otca plače preto, lebo tam nechce byť. Maloletá

v tejto súvislosti spontánne uviedla, že „si to rozmyslela“ a nechce, aby to bolo tak, ako to uviedla
pri výsluchu na súde, pričom obsah svojich predchádzajúcich vyjadrení nechcela konkretizovať. Podľa
matky je z týchto skutočností zrejmé, že medzi časom vypočutia maloletej súdom a súčasnosťou došlo
k posunu v jej postoji a subjektívnom prežívaní kontaktu s otcom. Maloletá má pocit, že jej pôvodné
vyjadrenia už neodzrkadľujú jej aktuálny názor, resp. že sa cíti byť pod tlakom svedčiť určitým spôsobom,

aby splnila očakávania otca. Matka v ďalšom poukazuje na to, že ďalším závažným momentom je
spôsob, akým otec pred maloletou komunikuje otázku striedavej starostlivosti. Otec v telefonickom
hovore tvrdil, že návrh na určenie striedavej starostlivosti podal súdu preto, lebo to chcela maloletá,
na čo dieťa bezprostredne reagovalo nesúhlasom (cit.: „nie, nechcela“). Otec následne reagoval tým,
že jej pustí nahrávku, čím fakticky maloletú obvinil z nepravdivého tvrdenia a opätovne sa voči nej

správal nátlakovo až veľmi konfrontačne. Takáto komunikácia nesie podľa matky znaky emocionálneho
vydierania a manipulácie dieťaťa, ktoré je konfrontované s tým, že pravdivosť jeho vyjadrenia bude
preukazovaná na súde zvukovými nahrávkami a môže byť spochybňovaná jedným z rodičov. Matka
zdôrazňuje, že nepopiera právo otca na styk s maloletou, ani nechce tento styk úplne vylúčiť. Sama
uvádza, že niekedy prichádza maloletá od otca veselá a v dobrej nálade. Podstatné však podľa matky

je, že otec pri realizácii styku opakovane používa ultimáta typu „keď ku mne nechceš ísť a nechceš
sa so mnou rozprávať, dnes ma počuješ poslednýkrát“, čím podmieňuje svoju rodičovskú prítomnosť
bezpodmienečnou poslušnosťou dieťaťa a vytvára v ňom strach zo straty kontaktu s otcom. Obdobné
vyjadrenia považuje matka skôr za potrebu demonštrovania kontroly, nie rodičovskej lásky a výchovného
vzoru a podľa jej názoru nenesú znaky výchovného pôsobenia, ale emocionálneho vydierania. Maloletá

v rannom rozhovore s matkou pred ďalším plánovaným stretnutím s otcom uviedla, že k nemu nepôjde,
pričom ako dôvod uvádzala, že jej sľúbi, že sa nebudú rozprávať o tom, čo nechce, ale následne sa jej na
toopätovnepýta,akeďmaloletávyjadríželanieísťdomov,otecodmietnemaloletúodviezť.Zuvedeného
je podľa matky zrejmé, že počas pobytu u otca je maloletá opakovane konfrontovaná s témami, ktoré súpre ňu psychicky zaťažujúce (prebiehajúce konania, jej vyjadrenia pred súdom, konflikt medzi rodičmi),
a že jej explicitne vyslovené želanie vrátiť sa domov nie je rešpektované. Podľa názoru matky uvedené
správanie otca absolútne narúša budovanie stratenej dôvery medzi rodičmi a priebeh súdneho konania

v čo najmenšom rozsahu na psychiku maloletej. Matka je presvedčená, že uvedené správanie otca
prekračuje rámec bežných rodičovských nezhôd a predstavuje zásah do psychického zdravia a citového
vývoja maloletej. Maloletá je opakovane vystavovaná situáciám, v ktorých sa musí rozhodovať medzi
rodičmi, vysvetľovať svoje postoje k prebiehajúcemu konaniu a čeliť výčitkám a hrozbám zo strany otca.

4. Záverom matka poukazuje na to, že v zmysle Zákona o rodine a Dohovoru o právach dieťaťa
je prvoradým hľadiskom pri akomkoľvek rozhodovaní vo veciach dieťaťa jeho najlepší záujem, ktorý
zahŕňa ochranu pred konfliktmi rodičov, pred psychickým nátlakom a pred zneužívaním dieťaťa ako
nástroja v spore medzi rodičmi. Súd v pôvodnom uznesení vychádzal zo záveru, že styk otca s
maloletou je realizovaný na základe dohody rodičov a že absentuje bezprostredná potreba zásahu.
Vzhľadom na vyššie uvedené nové skutočnosti je podľa matky zrejmé, že doterajší režim založený

na neformálnej dohode rodičov prestal byť funkčný a prestal plniť ochrannú funkciu vo vzťahu k
maloletej, pre ktorú predstavuje ďalšie stretnutie s otcom stresujúci zážitok. Matka nie je v situácii,
v ktorej by mohla jednostranne meniť rozsah či spôsob realizácie styku bez rizika ďalšej eskalácie
konfliktu, privolávania polície a prehlbovania stresu u maloletej. Práve naopak, prax ukazuje, že otec
využíva absenciu súdnej úpravy styku na to, aby si vynucoval kontakt aj v prípadoch, keď je maloletá

v zjavne rozrušenom stave a odmieta k nemu ísť. Za tejto situácie sú podľa názoru matky splnené
podmienky podľa ustanovenia § 324 a nasl. CSP na nariadenie neodkladného opatrenia. Má za to,
že z návrhu, z opísaných skutkových okolností a z komunikácie rodičov je osvedčené, že priaznivý
psychický vývoj maloletej je bezprostredne ohrozený pokračovaním doterajšieho režimu styku bez jasne
stanovených hraníc a bez súdnej ochrany maloletej, ktorá bude zabezpečená súdom určeným stykom

s otcom, pričom nejde o zásah do rodičovských práv otca, ale iba o stanovenie jasných hraníc styku s
otcom, aby mu bolo zamedzené domáhať sa nátlakovým konaním stretnutia s maloletou. Nariadením
neodkladného opatrenia v navrhovanom rozsahu sa má dosiahnuť, aby sa kontakt otca s maloletou
realizoval predvídateľným, primeraným a pre maloletú bezpečným spôsobom, a to až do právoplatného
skončenia súdneho konania vo veci samej. Matka sa tiež domnieva, že otec môže dostať zároveň

impulz na to, aby svoje správanie voči maloletej korigoval a nevynucoval si kontrolu nad ňou nátlakovým
správaním a citovým vydieraním. Uzatvára, že v danom prípade nejde o snahu prerušiť kontakt otca
s dcérou, ale o potrebu jeho dočasného usporiadania v takom rozsahu a forme, aby nedochádzalo
k ďalšiemu psychickému tlaku na maloletú, k vydieraniu a k podsúvaniu zodpovednosti za výsledok
súdneho konania na dieťa a v tejto súvislosti poukazuje na to, že aj podľa judikatúry je úprava styku

formou neodkladného opatrenia odôvodnená najmä v prípadoch, keď bez takejto úpravy hrozí narušenie
základných vzťahových väzieb dieťaťa, resp. ohrozenie jeho vývinu.

5. V záujme komplexného posúdenia pomerov u maloletej a rodičov matka navrhuje, aby súd vyžiadal
aktuálnu správu z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o rodinných a výchovných pomeroch oboch

rodičov, o priebehu a kvalite styku otca s maloletou a o subjektívnom prežívaní dieťaťa v súvislosti
s prebiehajúcim konaním, ktorou bude možné objektívne zhodnotiť, do akej miery správanie rodičov
(najmä otca) zasahuje do psychického rozpoloženia maloletej a aký režim styku je z krátkodobého
hľadiska v jej najlepšom záujme. Matka tiež deklaruje ochotu zabezpečiť pre maloletú odbornú
psychologickú pomoc.

6. Z úradnej činnosti je súdu známe, že na Okresnom súde Trnava prebieha pod sp. zn. 104P/117/2024
konanie o rozvod manželstva matky a otca maloletej A. B., narodenej XX.XX.XXXX a o úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností na čas po rozvode, a to na základe návrhu otca zo dňa 07.11.2024.
Konanie bolo na základe spoločného návrhu matky a otca uznesením zo dňa 17.02.2025 prerušené, na

základe návrhu matky zo dňa 21.05.2025 uznesením zo dňa 16.06.2025 súd rozhodol o pokračovaní v
konaní. Vo veci bolo dňa 17.09.2025 uskutočnené pojednávanie, na ktorom bolo z výsluchu účastníkov
zistené, že otec a matka súhlasia s rozvodom manželstva, avšak v otázke úpravy výkonu rodičovských
práv a povinností po rozvode sa rodičia nevedia dohodnúť, keď otec trvá na zverení maloletej do
striedavej osobnej starostlivosti, s čím matka nesúhlasí a žiada maloletú zveriť do svojej osobnej

starostlivosti a upraviť styk otca a maloletej v rovnakom rozsahu, ako navrhuje predmetným návrhom
na nariadenie neodkladného opatrenia. Faktickú osobnú starostlivosť o maloletú v súčasnosti vykonáva
matka, otec prispieva matke na výživu maloletej sumou 250 eur mesačne, s maloletou sa stretáva
na základe vzájomnej dohody rodičov. Dňa 16.10.2025 sa uskutočnil výsluch maloletej za účelomzisťovania jej názoru ohľadom úpravy styku za účasti psychológa Krajského súdu v Trnave a procesného
opatrovníka maloletej. Maloletá vyjadrila počas výsluchu svoj postoj k rozhodnutiu o úprave styku s
oboma rodičmi, zároveň však nechcela, aby boli rodičia oboznámení s tým, čo uviedla počas výsluchu.

7. Matka dňa 07.10.2025 podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (sp. zn. 104P/107/2025),
ktorým žiadala upraviť styk otca s maloletou rovnakým spôsobom, ako navrhuje návrhom zo dňa
11.12.2025, vychádzajúc pritom z rovnakých skutkových a právnych okolností aktuálnych v danom čase.
Súd na základe zistenia, že styk otca a maloletej sa uskutočňuje na základe dohody rodičov uznesením

č.k. 104P/107/2025-10 zo dňa 04.11.2025 návrh matky zamietol, nakoľko dospel k záveru, že neboli
splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle podaného návrhu a
rovnako ani z obsahu pripojeného spisu súd nezistil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov maloletej
nariadením neodkladného opatrenia. Matka sa proti uzneseniu súdu neodvolala, uznesenie nadobudlo
dňom 21.11.2025 právoplatnosť.

8. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CMP“) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor
vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto
zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

9. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“) ak sa neustanovuje v zákone inak, pred začatím konania, počas konania a
po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

12. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

13. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

14. Podľa § 328 ods. 2 veta prvá CSP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd
najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti
podľa § 326.

15. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

16. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami

sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

17. Podľa čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

18. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „zákon o rodine“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňujenajmä úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa
dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, okolnosti,
ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, ohrozenie vývinu

dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej
integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj
schopností a vlôh dieťaťa, názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu
viny, podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami, využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa

zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

19. Neodkladné opatrenie je prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené na riešenie
takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu a neodkladná úprava pomerov účastníkov konania.
Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej
úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá.

Nariadiť neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí
existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. V konaniach vo veciach
starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP) je neodkladné opatrenie procesným prostriedkom ochrany
zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných
ustanovení zákona o rodine. Prvoradou a zásadnou úlohou súdu vo všetkých konaniach týkajúcich sa

starostlivosti o maloletých je ochrana oprávnených záujmov maloletého dieťaťa, ktorá vždy nemusí byť
v súlade s vôľou jeho rodičov.

20. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie
posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletého dieťaťa, ktorý je prioritný a nadradený akémukoľvek

inému záujmu, ktorá skutočnosť okrem citovaných ustanovení vyplýva aj z čl. 3 Dohovoru o právach
dieťaťa. Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré
sa ho týkajú. V konaní starostlivosti o maloleté dieťa je preto pri nariadení neodkladného opatrenia
súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky
zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie súd preto vydá len vtedy, ak má osvedčené, že riešenie

situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad, t. j. keď je priamo ohrozená jeho výživa alebo keď musí
byť okamžite vyňaté z doterajšieho výchovného prostredia, prípadne, ak ide o iné dôležité záujmy. V
záujme zamedzenia zneužitia tohto procesného inštitútu je možné uplatniť ho len výnimočne, a to iba v
prípadoch riadneho osvedčenia stavu bezodkladnej potreby úpravy pomerov.

21. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä
naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových
okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom

neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah
súdu (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010).

22.Úpravakontaktu(stretávaniasa,styku)rodičasmaloletýmdieťaťomformouneodkladnéhoopatrenia
prichádza do úvahy len tam, kde hrozí, že by bez tejto úpravy došlo k narušeniu základných vzťahových

väzieb maloletého dieťaťa na rodiča, najmä v prípadoch, keď styk rodiča s dieťaťom nie je rozhodnutím
súdu upravený a nie je realizovaný ani na základe mimosúdnej dohody rodičov alebo inak oprávnených
osôb.

23. Po preskúmaní obsahu návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia doručeného súdu dňa

12.12.2025 dospel súd k záveru, že ani aktuálne okolnosti realizácie styku otca s maloletou A., ktoré
matka popísala vo svojom návrhu, neodôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia. Z obsahu návrhu
a spisového materiálu viažuceho sa ku konaniam vedeným na tunajšom súde pod sp. zn. 104P/117/2024
a sp. zn. 104P/107/2025 mal súd osvedčené, že rodičia maloletej A. spolu nežijú, prebieha konanie
o rozvod ich manželstva, pričom v otázke úpravy výkonu rodičovských práv a povinností po rozvode

rodičia nedospeli k zhode, keď otec trvá na zverení maloletej do striedavej osobnej starostlivosti,
s čím matka nesúhlasí. Faktickú osobnú starostlivosť o maloletú v súčasnosti vykonáva matka,
otec sa s maloletou stretáva na základe vzájomnej dohody rodičov, aktuálnu podobu ktorej matka
vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bližšie nepopísala (v úvode uvádza, že styksa realizoval v ustálenom rozsahu počas víkendu jeden týždeň v sobotu, druhý týždeň v nedeľu,
počas týždňa v kratších intervaloch). Matka sa svojím návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia
domáhala vydania obsahovo identického rozhodnutia ako návrhom podaným dňa 07.10.2025, ktorý

bol súdom vyhodnotený ako nedôvodný a z tohto dôvodu bol uznesením č.k. 104P/107/2025-10 zo
dňa 04.11.2025 zamietnutý; matka sa proti uzneseniu súdu neodvolala, uznesenie nadobudlo dňom
21.11.2025 právoplatnosť. Oba návrhy na nariadenie neodkladného opatrenia matka odôvodňovala tým,
že medzi rodičmi pretrvávajú vážne a opakované konflikty pri realizácii styku otca s maloletou, dlhodobo
konfliktnou komunikáciou, ktorá je často konfrontačná a emocionálne vypätá, pričom maloletá pociťuje

dopad tohto nežiaduceho stavu a nemá tak možnosť vyrastať v prostredí istoty, emocionálnej stability
a predvídateľnosti, bez zasahovania do sporov svojich rodičov. V návrhu zo dňa 11.12.2025 matka
deklaruje, že od rozhodnutia súdu o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia došlo
k podstatnej zmene pomerov medzi účastníkmi spočívajúcej v eskalácii konfliktov pri realizácii styku otca
s maloletou, zjavnom odporovaní maloletej k pobytu u otca a v používaní nátlakových a manipulatívnych
spôsobov komunikácie zo strany otca voči maloletej, čo demonštrovala podrobným opisom situácie

predchádzajúcej styku otca s maloletou plánovanému na 02.12.2025, ktorý sa v daný deň neuskutočnil,
ako aj rozhovorom s maloletou ráno pred nasledujúcim stykom (vo vzťahu ku ktorému matka explicitne
neuviedla, či k jeho realizácii došlo, alebo nie). Matka dôvodí tým, že doterajší režim založený na
neformálnej dohode rodičov prestal byť funkčný a prestal plniť ochrannú funkciu voči maloletej, pre
ktorú ďalšie stretnutie s otcom predstavuje stresujúci zážitok, pričom otec využíva absenciu súdnej

úpravy na to, aby si vynucoval kontakt aj v prípadoch, keď je maloletá v zjavne rozrušenom stave
a odmieta k nemu ísť (matka svoje hodnotenia konkretizovala len opisom situácie z 02.12.2025 a z
dňa nasledujúceho plánovaného styku). Sama pritom zdôrazňuje, že právo otca na styk s maloletou
nepopiera (čoho odrazom je aj samotný návrh matky a ňou navrhovaný rozsah úpravy), dodáva tiež, že
maloletásaodotcaniekedyvraciaveseláavdobrejnálade.Potrebunariadenianeodkladnéhoopatrenia

matka vyvodzuje z presvedčenia, že navrhovanou úpravou dôjde k stanoveniu jasných hraníc styku,
styk sa bude realizovať predvídateľným, primeraným a pre maloletú bezpečným spôsobom a otec bude
mať obmedzené možnosti domáhať sa nátlakovým konaním stretnutia s maloletou (aj v prípadoch, keď
je maloletá v zjavne rozrušenom stave a odmieta k nemu ísť).

24. Argumentáciu matky súd nepovažoval za opodstatnenú. Súd nespochybňuje motiváciu matky
vytvoriť pre rodičov a najmä pre maloletú také podmienky pre realizáciu práva maloletej na styk s otcom,
ktoré by zohľadňovali najlepší záujem maloletej, avšak pre nariadenie neodkladného opatrenia je
nevyhnutné osvedčenie existencie takých skutočností, z ktorých by bolo možné odôvodnene usudzovať,
že bez zásahu súdu by boli pomery účastníkov v otázke výkonu styku otca s maloletou ohrozené.

Súd má za to, že matka existenciu takých skutočností neosvedčila, keď sama deklaruje ochotu naďalej
podporovaťstretávanieotcasmaloletou,pričomnetvrdí,žebymedzirodičmibolizásadnérozporypokiaľ
ide o rozsah stretávania, prípadne nedodržiavanie už dohodnutých podmienok. Súd pritom citlivo vníma
problémy v komunikácii medzi rodičmi a ich dopady na maloletú, pre ktoré na rodičov už aj v uznesení
zo dňa 04.11.2025 apeloval, aby záujmy maloletej nadradili nad svoje záujmy a vyvinuli potrebné

úsilie za účelom stránenia sa konfrontácií s negatívnymi konzekvenciami pre maloletú. Ako už bolo
uvedené, inštitút neodkladného opatrenia má byť ako výnimočný procesný prostriedok využitý len v tých
prípadoch, kedy by bez ingerencie súdu mohlo dôjsť k reálnemu ohrozeniu záujmov účastníkov, v danom
prípadepredovšetkýmmaloletéhodieťaťa.Matkavosvojejpodstatežiadanariadiťneodkladnéopatrenie
z dôvodu, že sa domnieva, že existencia súdneho rozhodnutia ochráni maloletú pred tlakom zo strany

otca, ktorý podľa jej vyjadrení využíva absenciu súdnej úpravy a vynucuje si stretávanie s maloletou aj
v prípadoch, kedy maloletá styk odmieta. Takéto úvahy však podľa názoru súdu nenachádzajú reálne
opodstatnenie, keďže je zrejmé, že dôvody pre neochotu maloletej zúčastniť sa styku s otcom môžu
byť rôznorodého charakteru a pôvodu (ako to napokon vyplýva aj zo samotného návrhu) a objaviť
sa môžu nezávisle od toho, či má byť v daný deň styk realizovaný na základe rozhodnutia súdu,

alebo na základe dohody rodičov. Nemožno sa preto bez ďalšieho stotožniť s názorom, že tlak, ktorý
má maloletá v zmysle vyjadrení matky pociťovať, má prioritne pôvod v neexistencii úpravy pomerov
účastníkov súdnym rozhodnutí a jeho vydanie má reálny potenciál maloletú pred ním ochrániť (keďže
rovnako, ako maloletá odmieta styk dohodnutý rodičmi, môže vnútorne odmietať styk vyplývajúci zo
súdneho rozhodnutia); je na rodičoch maloletej, aby vyvinuli potrebné úsilie a pokračovali v realizácii

styku s dôrazom na ochranu záujmov maloletej.

25. Vychádzajúc z vyššie uvedeného mal súd osvedčené, že styk otca s maloletou od rozchodu rodičov
prebieha na základe ich vzájomnej dohody, pričom z návrhu matky nevyplýva, že by medzi rodičmidochádzalo k zásadným a neprekonateľným rozporom pokiaľ ide samotné podmienky výkonu styku
alebo jeho rozsah (čo matka v návrhu napokon ani netvrdila), pričom súčasne možno usudzovať,
že matkou tvrdené vážne a opakované konflikty pri realizácii styku (bližšie nekonkretizované), ktoré

existovali už v čase zamietnutia skoršieho návrhu matky, nateraz nedosahujú intenzitu, ktorá by
znamenala reálne ohrozenie pokračovania v realizácii styku aj bez ingerencie súdu (čomu nasvedčuje
aj skutočnosť, že matka sa neodvolala proti rozhodnutiu súdu o zamietnutí jej skoršieho návrhu).
Vzhľadomnauvedené,keďžesúdnemalosvedčenúnaliehavosťpotrebyzásahudopomerovúčastníkov
nariadením neodkladného opatrenia v zmysle návrhu matky, ani iné vážne ohrozenie priaznivého

fyzického, psychického a sociálnej vývoja maloletej, či dokonca jej života a zdravia, ktorému by bolo
možnézamedziťnariadenímneodkladnéhoopatrenia,súdnávrhmatkyzamietolaneodkladnéopatrenie
v danej veci nenariadil.

26. Záverom súd poukazuje na skutočnosť, že vo veci rozvodu rodičov maloletej a úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode je nariadené pojednávanie na 23.02.2025,

na ktorom bude súd pokračovať v riadnom dokazovaní a v prípade, ak budú zistené nové skutočnosti,
z ktorých vyplynie potreba neodkladnej úpravy pomerov účastníkov vo výkonu rodičovských práv
a povinností, k nariadeniu neodkladného opatrenia môže pristúpiť aj z úradnej moci.

27. Podľa ustanovenia § 117 CMP ak treba, aby za maloletého konal opatrovník, súd na návrh ustanoví

za opatrovníka najmä blízku osobu maloletého, u ktorej je predpoklad, že bude konať v záujme
maloletého, ak s ustanovením súhlasí. Inak ustanoví za opatrovníka orgán sociálnoprávnej ochrany detí
a sociálnej kurately.

28. Podľa ustanovenia § 69 CSP súd ustanoví procesného opatrovníka fyzickej osobe, ktorá nemôže

samostatne konať pred súdom a nemá zákonného zástupcu. Rovnako postupuje, ak zákonný zástupca
nemôže za fyzickú osobu konať alebo ak je nečinný.

29. Podľa ustanovenia § 70 ods. 1 a 2 CSP uznesenie o ustanovení procesného opatrovníka súd doručí
procesnému opatrovníkovi a s prihliadnutím na povahu veci i stranám. Uznesenie podľa odseku 1 súd

zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bol procesný opatrovník ustanovený.

30. Podľa ustanovenia § 31 ods. 2 zákona o rodine žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté
dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým
dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade

súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone
zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník“).

31. Podľa ustanovenia § 61 ods. 1 zákona o rodine opatrovník je povinný vykonávať svoju funkciu v
záujme maloletého dieťaťa.

32. Podľa ustanovenia § 31 ods. 4, veta druhá zákona o rodine funkcia kolízneho opatrovníka zaniká
ukončením konania alebo vykonaním právneho úkonu, na ktorého účely bol ustanovený.

33. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, keďže rodičia nemôžu zastupovať svoje maloleté

dieťa pre kolíziu záujmov, rozhodol súd o ustanovení miestne príslušného úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny za opatrovníka maloletému dieťaťu, ktorý bude dieťa zastupovať a dohliadať na ochranu jeho
záujmov v tomto konaní.

34. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon

neustanovuje inak.

35. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

36. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 58 CMP a § 52 CMP tak, že žiadnemu
z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktoré sa právoplatnosťou tohto rozhodnutia končí.Poučenie:

Proti tomuto uznesenie s výnimkou výroku II. je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje (§ 362 ods. 1 prvá veta CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/
a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe (§ 125 ods. 1 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).