Uznesenie – Poriadok vo verejných veciach ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 20, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/112/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124012844
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2124012844.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov
JUDr. Martina Žovinca a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci odsúdeného A. B., nar.
XX.XX.XXXX, o osvedčení, resp. neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 31.03.2025, č.k.
0T/210/2024-93, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 20.11.2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX,
zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava (ďalej len ,,prvostupňový súd“ v príslušnom gramatickom tvare) uznesením zo
dňa 31.03.2025, č.k. 0T/210/2024-93 rozhodol o neosvedčení sa odsúdeného A. B. v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia takto:

,,Podľa § 50 ods. 4 Trestného zákona odsúdený A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. vykoná trest odňatia
slobody vo výmere 2 (dva) mesiace, ktorý bol odsúdenému trestným rozkazom Okresného súdu Trnava,
sp. zn. 0T/210/2024 zo dňa 25.09.2024, právoplatným dňa 25.09.2024 podmienečne odložený na
skúšobnú dobu 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 50 ods. 8 Trestného zákona v spojení s § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa odsúdený na
výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.“

2. Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený v zákonnej lehote sťažnosť, ktorú následne odôvodnil cestou
obhajcu dňa 04.08.2025, pričom v texte uviedol najmä nasledovné (skrátene).
2.1. Proti celému uzneseniu prvostupňového súdu, sp. zn. 0T/210/2024 zo dňa 31.3.2025, teda proti
všetkým výrokom ako aj proti konaniu ktoré uzneseniu predchádzalo podal odsúdený sťažnosť po
jeho vyhlásení dňa 31.3.2025, pričom napadnuté uznesenie považuje za nespravodlivé a nezákonné
a v kľúčových aspektoch nepreskúmateľné (z dôvodu arbitrárnosti, neúplnosti, nejasnosti, nepresnosti,

nedostatočnosti a neadekvátnosti odôvodnenia), ale predovšetkým napadnuté uznesenie vychádza
z neúplného a nedostatočného zistenia skutkového a právneho stavu veci je vecne a právne
nesprávne, nespravodlivé a nezákonné, diskriminačné, pričom toto uznesenie treba zrušiť a po
vykonaní dokazovania (jeho doplnení) zmeniť. Prvostupňový súd sa v napadnutom uznesení — v
rozpore s princípmi a pravidlami pre spravodlivé a zákonné súdne konanie, ktoré tvoria imanentnú
súčasť ústavnoprávne a medzinárodnoprávne garantovaného základného práva na súdnu ochranu a

spravodlivé súdne konanie — náležite nezaoberal a ani sa preskúmateľne nevysporiadal so všetkými
relevantnými skutkovými a právnymi otázkami a predloženými faktami, argumentmi a vykonanými
dôkazmi a to ani v ich vzájomnej súvislosti.
2.2. Prvostupňový súd odôvodnil svoje rozhodnutie tak, že z výsledkov vykonaného dokazovania bol
zistený skutkový stav tak ako je opísaný vo výrokovej časti týmto sťažnosťou napadnutého uznesenia,
pričom poukázal predovšetkým na tieto skutočnosti:

a) Prvostupňový súd trestným rozkazom, sp. zn.: 0T/210/2024 zo dňa 25.09.2024, právoplatným dňa
25.09.2024, uznal odsúdeného A. B. vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa §348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona a uložil mu trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace
s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov. Zároveň
mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 30 (tridsať)

mesiacov.
b) V preskúmavanej veci začala skúšobná doba odsúdenému plynúť dňa 26.09.2024 a uplynie mu dňa
26.09.2025.
c) Na verejnom zasadnutí boli oboznámené listinné dôkazy, konkrétne trestný rozkaz prvostupňového
súdu, sp. zn. 0T/210/2024 zo dňa 25.09.2024, trestný rozkaz prvostupňového súdu, sp. zn.: 0T/21/2025

zo dňa 17.02.2025, lustrácia z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov (CESDAP),
lustrácie v databázach súdov (CDB a STA), v ZVJS a odpis z registra trestov.
d) Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že prvostupňový súd trestným rozkazom, sp. zn. 0T/210/2024
zo dňa 25.09.2024, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.09.2024 uznal odsúdeného vinným z prečinu
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona a uložil mu
okrem iného trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace s podmienečným odkladom jeho výkonu

na skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov. Odsúdenému začala plynúť skúšobná doba dňom
nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti trestného rozkazu, t. j. dňom 26.09.2024 a jej koniec
pripadá na deň 26.09.2025.
e) Pri skúmaní správania odsúdeného bolo zistené, že počas skúšobnej doby podmienečného odkladu
výkonu trestu odňatia slobody bol trestným rozkazom prvostupňového súdu, sp. zn.: 0T/21/2025 zo

dňa 17.02.2025 (právoplatným dňa 17.02.2025) uznaný vinným z prečinu marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, ktorý spáchal dňa 15.02.2025. Za to bol
odsúdený podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písm. 1) Trestného zákona, §
38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace, na výkon ktorého bol
podľa 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom

stráženia. Súčasne mu bol uložený trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu vo
výmere 3 (tri) roky.
f) Pre vyššie uvedenú skutočnosť je možné nepochybne konštatovať, že predchádzajúci podmienečný
odklad výkonu trestu odňatia slobody na skúšobnú dobu nemal na odsúdeného dostatočný prevýchovný
vplyv. Len po takmer piatich mesiacoch po právoplatnom odsúdení v preskúmavanej veci spáchal ďalší

úmyselný trestný čin (prečin), v dôsledku čoho sa opätovne dostal do rozporu so zákonom. Takýmto
jeho konaním preto nemôže byť naplnená zákonná podmienka vedenia riadneho života odsúdeným.
g) Prvostupňový súd nezistil v správaní sa odsúdeného žiadne také skutočnosti, ktoré by bolo možné
považovať za výnimočné v zmysle možného ponechania podmienečného odsúdenia v platnosti. Preto
je nielen nevyhnutné, ale aj potrebné na ochranu spoločnosti a vytvorenie podmienok na výchovu

odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život rozhodnúť o vykonaní trestu odňatia slobody, t. j. vo výmere
2 (dva) mesiace.
2.3. Vo vzťahu ku skutočnostiam uvedeným vyššie obhajoba uvádza, že s skonštatovaním súdu a
odôvodnením výroku nesúhlasí a poukazuje na skutočnosť, že vzhľadom na pred súdom vykonané
dokazovanie, má za to, že rozhodnutie súdu je nespravodlivé a diskriminačné. Z odôvodnenia

samotného uznesenia nie je jasné, ktoré súdom vykonané dôkazy sú v prospech odsúdeného a ktoré
v jeho neprospech. V odôvodnení sťažnosťou napadnutého uznesenia sa konajúci súd v konečnom
dôsledku nezaoberal obsahom listinných dôkazov (ktoré ako uvádza bez ďalšieho iba oboznámil)
a vo svojom odôvodnení rozhodnutia ani neuviedol, prečo z akého dôvodu na tieto listinné dôkazy
svedčiace v prospech odsúdeného neprihliadal. Obhajoba má za to, že samotné uznesenie je už len

vzhľadom na obsah odôvodnenia na základe ktorého mal dospieť súd k výroku uznesenia arbitrárne a
nepreskúmateľné.
2.4. Podľa § 50 ods.4 Trestného zákona „Ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a splnil
povinnosť nahradiť škodu spôsobenú trestným činom alebo zaplatiť dlh alebo zameškané výživné, ak
boli uložené, súd vysloví, že sa osvedčil: inak rozhodne, a to prípadne už vy priebehu skúšobnej doby, že

sa trest odňatia slobody vykoná. Rovnako súd postupuje aj v prípade iných obmedzení alebo povinností
podľa § 51 ods. 3 a4, ak boli uložené. Ak sa odsúdený nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, súd
rozhodne tak, aby odňatia výkony trestov slobody nasledovali plynule za sebou. Výnimočne môže súd
vzhľadom na okolnosti prípadu ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním
spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže:

a) ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad a uložiť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo
primerané povinnosti uvedené VŠ SI ods. 3 a 4 smerujúce k tomu, aby viedol riadny život,
b) primerane predlžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú
hranicu skúšobnej doby ustanovenej v odseku 1“.2.5. Obhajoba má za zo, že v samotnom konaní a napadnutom uznesení pritom boli zároveň
porušené základné práva odsúdeného, ktoré ústavnoprávne a medzinárodnoprávne garantuje jednak
Ústava Slovenskej republiky (vyhlásená pod č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov),

jednak Listina základných práv a slobôd (uvedená ústavným zákonom č.23/1991 Zb.) a jednak
medzinárodné dohody o základných právach a slobodách, najmä Dohovor o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (vyhlásený oznámením č. 209/1992 Zb.) a Medzinárodný pakt o občianskych a
politických právach (vyhlásený oznámením č. 120/1976 Zb.). Porušené bolo predovšetkým základné
právo navrhovateľa na súdnu ochranu [ktoré garantuje čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 36 ods. 1

Listiny základných práv a slobôd], základné právo navrhovateľa na spravodlivé súdne konanie [ktoré
garantuje čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 114 ods. l
Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach], ktorých nepochybnou súčasťou je tiež
porušené právo sťažovateľa na náležité odôvodnenie súdnych rozhodnutí a jeho porušené právo na
rovnosť všetkých účastníkov v konaní pred súdom, a to z hľadiska rovnosti pre zákonom, princípov
právnej istoty a tiež zákazu diskriminácie pri posudzovaní a riešení rovnakých alebo analogických

skutkových a právnych situácií (teda zákazu diskriminácie pri interpretácii a aplikácii právnych predpisov
v rovnakých alebo analogických situáciách). Na základe právneho princípu ochrany legitímnych
očakávaní (legitímnej dôvery) —ktorý aj podľa konštantnej súdnej judikatúry patrí medzi základné
princípy materiálneho právneho štátu — je aj každý účastník súdneho konania nepochybne oprávnený
legitímne očakávať, že v rámci súdneho konania nedôjde k nezákonnému konaniu a rozhodnutiu súdu.

Právny princíp ochrany legitímnych očakávaní je totiž zároveň previazaný s ďalším zo základných
právnych princípov materiálneho právneho štátu, podľa ktorého právo nemôže vzniknúť (vzísť) z
bezprávia a nespravodlivosti. V tejto súvislosti možno zároveň pre úplnosť poznamenať, že právny
princíp ochrany legitímnych očakávaní (legitímnej dôvery) a tiež právny princíp, podľa ktorého právo
nemôže vzniknúť (vzísť) z bezprávia a nespravodlivosti, sú uplatňované aj pri konaní a rozhodovaní

vnútroštátnych súdov a medzinárodných súdov, čo vyplýva aj zo súdnej judikatúry vrátane judikatúry
Ústavného súdu SR, Najvyššieho súdu SR a Európskeho súdneho dvora pre ľudské práva.
2.6. Vzhľadom na všetky skutočnosti a fakty, ktoré sú uvedené v tejto sťažnosti (a podstatné dôkazy
a argumenty svedčiace v prospech odsúdeného) — ako predkladateľa tejto sťažnosti — je odsúdený
presvedčený, že sťažnosťou napadnuté uznesenie prvostupňového súdu je v kľúčových aspektoch

nepreskúmateľné, arbitrárne, vychádza z neúplného a nedostatočného zistenia skutkového a právneho
stavu veci, nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní a vychádza z nesprávneho
skutkového a právneho posúdenia veci. Odsúdený si zároveň dovoľuje poukázať na skutočnosť, že
trest odňatia slobody uložený trestným rozkazom prvostupňového súdu, sp. zn. 0T/21/2025 zo dňa
17.02.2025 (právoplatným dňa 17.02.2025) už vykonal a navrhuje, aby s poukazom na ustanovenie § 50

ods.4TrestnéhoporiadkutretiaaštvrtávetapostupovalKrajskýsúdvTrnave(ďalejlen,,sťažnostnýsúd“
v príslušnom gramatickom tvare) tak, aby zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu v tom zmysle, že
odsúdenému ponechá podmienečné odsúdenie v platnosti s tým, že ho predĺži na dva roky s probačným
dohľadom. Vzhľadom na nedostatky prvostupňového konania a rozhodovania, všetky skutočnosti
uvedené v písomnom odôvodnení - doplnení sťažnosti sťažnostnému súdu odsúdený navrhuje, aby

sťažnostný súd uznesenie prvostupňového súdu zrušil a rozhodol tak, že odsúdenému A. B. nar.
XX.XX.XXXXsavzmysle§50ponechávapodmienečnéodsúdenievplatnostistým,žetotosapredlžuje
na dva roky a zároveň sa nad odsúdeným ustanovuje po celú dobu trvania skúšobnej doby probačný
dohľad.
3. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán

a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 ods. 1 Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak
a) nie je prípustná,
b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá

znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo
c) nie je dôvodná.
4. Sťažnostný súd na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku,
preskúmal správnosť a zákonnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ
podal sťažnosť, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo. Sťažnosť

podala oprávnená osoba, v zákonnej lehote a smeruje voči rozhodnutiu, proti ktorému je tento
opravný prostriedok prípustný. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo sťažnostný súd zistil nasledovné.5. Prvostupňový súd odôvodnil napadnuté uznesenie tým, že prvostupňový súdu trestným rozkazom, sp.
zn. 0T/210/2024 zo dňa 25.09.2024, právoplatným dňa 25.09.2024, uznal odsúdeného A. B. vinným z
prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona a uložil mu

trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú
dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov. Zároveň mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 30 (tridsať) mesiacov. V predmetnej trestnej veci prvostupňový
súd dňa 31.03.2025 vykonal verejné zasadnutie, predmetom ktorého bolo rozhodovanie o osvedčení
sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody, prípadne o

vykonaní trestu odňatia slobody.
6. V preskúmavanej veci začala skúšobná doba odsúdenému plynúť dňa 26.09.2024 a uplynie mu
dňa 26.09.2025. Na verejnom zasadnutí boli oboznámené listinné dôkazy, konkrétne trestný rozkaz
prvostupňového súdu, sp. zn. 0T/210/2024 zo dňa 25.09.2024, trestný rozkaz prvostupňového súdu,
sp. zn. 0T/21/2025 zo dňa 17.02.2025, lustrácia z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov
(CESDAP), lustrácie v databázach súdov (CDB a STA), v ZVJS a odpis z registra trestov. Z vykonaného

dokazovania vyplynulo, že prv stostupňový súd trestným rozkazom, sp. zn. 0T/210/2024 zo dňa
25.09.2024, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.09.2024, uznal odsúdeného vinným z prečinu
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona a uložil mu
okrem iného trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace s podmienečným odkladom jeho výkonu
na skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov. Odsúdenému začala plynúť skúšobná doba dňom

nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti trestného rozkazu, t. j. dňom 26.09.2024 a jej koniec
pripadá na deň 26.09.2025.
7. Prvostupňový súd ďalej uviedol, že pri skúmaní správania odsúdeného bolo zistené, že počas
skúšobnej doby podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody bol tento trestným rozkazom
prvostupňového súdu, sp. zn. 0T/21/2025 zo dňa 17.02.2025 (právoplatným dňa 17.02.2025) uznaný

vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona,
ktorý spáchal dňa 15.02.2025. Za to bol odsúdený podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím
na § 36 písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere
4 (štyri) mesiace, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradený do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Súčasne mu bol uložený trest zákazu činnosti

riadiť motorové vozidlá všetkého druhu vo výmere 3 (tri) roky. Pre vyššie uvedenú skutočnosť je možné
nepochybne konštatovať, že predchádzajúci podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody na
skúšobnú dobu nemal na odsúdeného dostatočný prevýchovný vplyv. Len po takmer piatich mesiacoch
po právoplatnom odsúdení v preskúmavanej veci spáchal ďalší úmyselný trestný čin (prečin), v dôsledku
čoho sa opätovne dostal do rozporu so zákonom. Takýmto jeho konaním preto nemôže byť naplnená

zákonná podmienka vedenia riadneho života odsúdeným.
8. Vzhľadom na uvedené, prvostupňový súd nezistil v správaní sa odsúdeného žiadne také skutočnosti,
ktoré by bolo možné považovať za výnimočné v zmysle možného ponechania podmienečného
odsúdenia v platnosti. Preto je nielen nevyhnutné, ale aj potrebné na ochranu spoločnosti a vytvorenie
podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život rozhodnúť o vykonaní trestu odňatia

slobody, t. j. vo výmere 2 (dva) mesiace. Prvostupňový súd súčasne rozhodol o zaradení odsúdeného
na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže
v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody,
ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
9. Sťažnostný súd považuje zistenia a závery prvostupňového súdu, ktoré sú uvedené v

predchádzajúcom bode tohto uznesenia, za správne a preto sa s nimi v plnej miere stotožňuje.
Z dôvodu prehľadnosti sťažnostný súd opakuje, že odsúdený bol uznaný vinným trestným rozkazom
prvostupňového súdu sp. zn. 0T/210/2024 zo dňa 25.09.2024, právoplatným tohto istého dňa, v ktorom
bol odsúdený na podmienečný trest odňatia slobody s určením skúšobnej doby 12 mesiacov, ktorá do
momentu rozhodovania prvostupňového súdu neuplynula. Správny je aj záver prvostupňového súdu

o tom, že odsúdený neviedol riadny život, nakoľko bol trestným rozkazom prvostupňového súdu, sp.
zn.: 0T/21/2025 zo dňa 17.02.2025 odsúdený za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa
§ 348 ods.1 písm. d) Trestného zákona na (okrem iného) nepodmienečný trest odňatia slobody vo
výmere 2 mesiacov, pričom trestný čin spáchal počas plynutia skúšobnej doby. Sťažnostný súd následne
v súlade s prvostupňovým súdom zistil, že odsúdený nastúpil výkon trestu dňa 15.02.2025 výkon

nepodmienečného trestu odňatia slobody a tento po vydaní napadnutého uznesenia vykonal (v zmysle
spisu zrejme dňa 15.06.2025).
10. Skúšobná doba podmienečného odsúdenia, v rámci ktorej posudzoval prvostupňový súd správanie
sa odsúdeného na účely rozhodnutia podľa § 50 ods. 4 Trestného zákona, bola odsúdenému stanovenáv rámci trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za spáchanie prečinu marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona. Odsúdený sa počas plynutia skúšobnej
doby dopustil spáchania protiprávneho konania, dokonca spáchal povahovo rovnaký trestný čin, z čoho

je zrejmé, že prístup odsúdeného k jeho povinnosti dodržiavať právne predpisy je minimálne ľahostajný.
Podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody v jeho prípade nesplnil svoj účel, teda nevyužil
šancu preukázať, že si uvedomil škodlivosť svojho protiprávneho konania, za ktoré mu bol uložený trest
odňatia slobody, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu a že sa snažil zmeniť
svoje správanie.

11. V otázke námietok odsúdeného, tieto sú v značnej miere abstraktné. Nie je zrejmé, z čoho obhajoba
odvodzuje nezrozumiteľnosť, resp. nepreskúmateľnosť, či diskriminačný charakter napadnutého
uznesenia. Pokiaľ obhajoba namieta, že prvostupňový súd nezohľadnil obsah listinných dôkazov (nie
je zrejmé akých), ktoré svedčia v prospech odsúdeného, k uvedenému sťažnostný súd nasledovné:
z obsahu týchto listinných dôkazov, ktoré by mohli svedčiť ,,v prospech“ odsúdeného je totiž zrejmé
len to, že odsúdený nebol v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia priestupkovo postihnutý, resp.

nespáchal ani iný trestný čin, ako ten, za ktorý bol odsúdený trestným rozkazom prvostupňového súdu
sp. zn. 0T/21/2025 zo dňa 17.02.2025, resp. nie je trestne stíhaný za takýto skutok. V tomto smere
ale nie je možné zohľadniť tento fakt ako dostatočný pre konštatovanie riadneho života odsúdeným,
keďže predmetom skúmania vedenia riadneho života je vedeniu tohto ,,ako celku“, pričom je nesprávne
poukazovať na fakt, že odsúdený časť skúšobnej doby riadny život zrejme viedol, keď v inej etape

spáchaltrestnýčin,zaktorýbolajriadneodsúdený(atrestvykonal).Požiadavkaodsúdenéhonaexaktné
a preskúmateľné uvedenie dôvodov neosvedčia sa v skúšobnej dobe bola splnená už prvostupňovým
súdom, ktorý odsúdenému jednoznačne uviedol, že tento napriek plynutiu skúšobnej doby určenej mu
za spáchanie prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia, opätovne spáchal rovnaký trestný čin a bol
zaň aj riadne odsúdený.

12. Pokiaľ ide požiadavku odsúdeného o predĺženie skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, tak
sťažnostný súd uvádza, tejto nebolo možné vyhovieť. V tejto súvislosti je zároveň potrebné dodať,
že možnosť predĺženia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia existuje len v prípade istých
výnimočných okolností, kedy bude mať súd za to, že závažnosť porušenia podmienok podmienečného
odsúdenia nebola až taká, aby bolo nevyhnutné na odsúdeného pôsobiť nepodmienečným trestom

odňatia slobody. V prípade odsúdeného neboli zistené žiadne výnimočné okolnosti a tieto ani
sám odsúdený vo svojej sťažnosti neuviedol. Odsúdený, na ktorého už v minulosti bolo pôsobené
trestnoprávnou represiou, sa opätovne dostal do rozporu so zákonom, keď závažným spôsobom
porušil podmienky podmienečného odsúdenia, pretože spáchal úmyselnú trestnú činnosť a zároveň
spáchal druhovo rovnaký trestný čin, pričom ju spáchal napriek tomu, že bol poučený a vedel o svojej

elementárnej povinnosti viesť riadny život. Na základe toho sa dá bezpečne ustáliť, že podmienečné
odsúdenie nemalo na odsúdeného žiaden výchovný vplyv, keďže ani hrozba premeny trestu ho
neodradila od páchania ďalšej úmyselnej trestnej činnosti, teda aj podľa názoru sťažnostného súdu je
potrebné na odsúdeného dôsledne pôsobiť výkonom trestu odňatia slobody.
13. Na základe vyššie uvedeného vyhodnotil sťažnosti súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu ako

správne a zákonné. Rozhodnutie prvostupňového súdu bolo vydané v rámci zákonnej lehoty uvedenej
v ustanovení § 50 ods. 5 Trestného zákona. Sťažnosť odsúdeného posúdil v celom rozsahu ako
nedôvodnú a preto ju podľa ustanovenia § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.