Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. november 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 35PP/60/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125012629
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Krivošík
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2125012629.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Branislavom Krivošíkom v trestnej veci odsúdeného A. B.,
o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, na verejnom
zasadnutí konanom dňa 21.11.2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 415 ods. 1 Trestného poriadku s poukazom na § 66 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, § 66 ods.
2,ods.3Trestnéhozákonasa návrhodsúdeného:A.B.,nar.XX.XX.XXXXvC.,t.č.ÚVTOSHrnčiarovce

nad Parnou, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený
rozsudkom Okresného súdu Piešťany, sp. zn. 23T/24/2021, zo dňa 16.03.2022 v spojení rozsudkom
Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 5To/95/2022, zo dňa 22.12.2022 a trestným rozkazom Okresného súdu
Piešťany, sp. zn. 8T/83/2022, zo dňa 14.12.2022 v spojení s rozsudkom súdu Okresného súdu Piešťany,
sp. zn. PN-8T/83/2022, zo dňa 02.09.2024, zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 07.10.2025 bol tunajšiemu súdu doručený návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody. V návrhu odsúdený uvádza, že vo výkone trestu odňatia slobody si
uvedomil škodlivosť svojho protiprávneho konania, ktoré úprimne ľutuje. Má za to, že v jeho prípade sú
splnené podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Na verejnom zasadnutí boli oboznámené listinné dôkazy a to hodnotenie ÚVTOS, skrátený výpis klienta,

aktuálny odpis RT, rozsudok Okresného súdu Piešťany zo dňa 16.03.2022 sp.zn. 23T/24/2021 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 22.12.2022 sp.zn. 5To/95/2022, rozsudok Okresného
súdu Piešťany zo dňa 14.12.2022 sp.zn. 8T/83/2022 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Piešťany
zo dňa 02.09.2024 sp.zn. PN-8T/83/2022.

Zo skráteného výpisu klienta ako aj z oboznámených rozhodnutí vyplýva, že odsúdený bol rozsudkom

Okresného súdu Piešťany zo dňa 16.03.2022 sp.zn. 23T/24/2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Trnave zo dňa 22.12.2022 sp.zn. 5To/95/2022 uznaný vinným zo spáchania v bode II a III. obžaloby
pokračovacieho zločinu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov
podľa § 270 ods. 2 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, v bode
VIII. ods. 2, ods. 3 obžaloby pokračovacieho prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.
1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona v jednočinnom

súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona spáchaný
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a v bode IX. obžaloby pokračovacieho prečinu
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) trestného zákona s poukazom na §
138 písm. e) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a),
ods. 2 písm. b) Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,
za čo mu bol uložený za skutky pod bodom II a III. obžaloby súhrnný trest odňatia slobody vo výmere

4 roky a 8 mesiacov so zaradením na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia a pre
skutky v bode VIII a IX obžaloby úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov so zaradením navýkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Súd zároveň podľa § 42 ods. 2 Trestného
zákona zrušil výrok o treste uložený odsúdenému trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany zo dňa
25.01.2021 sp.zn.0T/3/2021, právoplatným dňa 25.01.2021 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento

výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Rozsudok Okresného súdu Piešťany zo dňa 14.12.2022 sp.zn. 8T/83/2022 v spojení s rozsudkom
Okresného súdu Trnava zo dňa 02.09.2024 sp.zn. PN-8T/83/2022 bol odsúdený uznaný vinným zo
spáchania prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona a prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a)

ods. 2 písm. b) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody 1 rok so zaradením
na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Tiež mu súd uložil ochranné liečenie
protitoxikomanické a protialkoholické ambulantnou formou.

Z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou zo dňa 19.11.2025 vyplýva, že odsúdený
A. B. bol dodaný do výkonu väzby príslušnými PZ dňa 28.09.2022 do ÚVV a ÚVTOS Leopoldov.

Dňa 27.12.2022 nastúpil v ÚVV a ÚVTOS Leopoldov do výkonu trestu. Správanie a vystupovanie
odsúdeného počas jeho výkonu väzby a výkonu trestu v ÚVV a ÚVTOS Leopoldov podľa záznamov v
dostupnej dokumentácii bolo na požadovanej úrovni, negatívne poznatky na plnenie si jeho povinností
neboli zaznamenané. Pracovne zaradený nebol. Disciplinárne odmenený ani disciplinárne potrestaný
v ÚVV a ÚVTOS Leopoldov nebol. Odsúdený bol dňa 10.01.2023 premiestnený do ÚVTOS Hrnčiarovce

nad Parnou na ďalší výkon trestu odňatia slobody. Po týždennom pobyte na nástupnom oddiele
bol umiestnený na oddiel s diferenciačnou skupinou „B“, kde sa nachádza doposiaľ. Správanie,
vystupovanie ako aj plnenie si svojich povinnosti je u odsúdeného počas jeho umiestenia v tunajšom
ústave, nie vždy na požadovanej úrovni. Ústavný poriadok a časový rozvrh sa snaží dodržiavať, čo sa
mu však nie vždy darí. Na jeho osobu sú evidované dva vážnejšie negatívne poznatky na plnenie si

svojich povinnosti, a to, že odsúdený užil jemu nepredpísaný a nepovolený liek a nezachovával zásady
slušného správania a vystupovania voči osobám s ktorými prichádza do styku. Za vyššie uvedené
previnenia mu boli v disciplinárnom konaní uložené disciplinárne tresty umiestnenia do uzavretého
oddielu. Príkazy a nariadenia príslušníkov rešpektuje a plní, avšak vyskytujú sa nedostatky. Zásady
osobnej ako aj kolektívnej hygieny má osvojené. Vo svojich veciach si udržiava poriadok len sporadicky,

viackrát bol v tejto oblasti usmerňovaný. V kolektíve odsúdených konflikty nevyvoláva. Výkonom funkcie
z radov odsúdených nie je poverený. Doposiaľ nebol disciplinárne odmenený, disciplinárne tresty má
v súčasnosti vykázané dva. Odsúdený v tunajšom ústave prejavil záujem o ďalšie vzdelávanie. V
súčasnosti je študentom tretieho ročníka dennej formy štúdia na Arcibiskupskom gymnáziu biskupa
P. Jantauscha v Trnave – detašovaná trieda v tunajšom ústave. Do akcií organizovaných v rámci

kultúrno-osvetovejčinnostisazapája.Voľnýčasvyužívavrámcisvojichmožnostíazáujmovzmysluplne.
Odsúdený v tunajšom ústave prejavil záujem o pracovné zaradenie. Pracovne zaradený bol od
28.02.2023 do 06.03.2023 na pracovisku v ústave s dohľadom Terminals. Vyradený bol z dôvodu
podávania slabých pracovných výkonov. Podľa potreby a určenia je zapájaný do činností pre všeobecný
rozvoj osobnosti odsúdeného v oblasti udržiavania čistoty a upravenosti ubytovacích a spoločných

priestorov ústavu, v tejto oblasti bez negatívnych poznatkov. Odsúdený vyrastal v neúplnej rodine.
Má jedného nevlastného brata D.. Po absolvovaní základnej školy ďalej pokračoval v štúdiu na
strednej odbornej škole kde sa vyučil v odbore kuchár. Po škole asi rok pracoval vo svojej profesii,
následne sa zamestnal brigádne na stavbách, túto prácu vykonával až do vzatia do výkonu väzby.
Odsúdený je slobodný, bezdetný. Vyživovaciu povinnosť si nehlásil. Kontakt udržiava s matkou, bratom

a starými rodičmi všetkými dostupnými formami. Pred výkonom trestu býval u matky na adrese E.
XXXX/XX, C.. Po prepustení s rovnakou perspektívou. V zaobchádzaní s odsúdeným sa aplikoval
prevažne situačne podmienený prístup s náhodnou kontrolou vyžadovaného. Postoj odsúdeného k
jeho trestnej činnosti sa javí, a verbalizuje ho aj odsúdený, ako kritický, čo však je v rozpore so
správaním a konaním odsúdeného. Odsúdený je individuálnymi pohovormi vedený k osvojovaniu a

rešpektovaniu základných spoločenských noriem ako aj ústavného poriadku a časového rozvrhu dňa
a ku kritickej sebareflexii. V zmysle vyššie uvedeného možno konštatovať, že odsúdený čiastočne plní
ciele programu zaobchádzania. Resocializačná prognóza je u odsúdeného podľa nástroja hodnotenia
rizika recidívy trestnej činnosti CRA nepriaznivá. Riziko recidívy trestnej činnosti je vysoké. V súčasnosti
nie je v pedagogickej dokumentácii voči menovanému evidované ďalšie trestné stíhanie. Odsúdený

má rozsudkom Okresného súdu Trnava, v jeho trestnej veci, nariadené ochranné protitoxikomanické
a protialkoholické liečenie ambulantnou formou, ktoré doposiaľ nevykonal. Na základe uvedených
skutočností riaditeľ ÚVTOS v závere hodnotenia neodporúča u odsúdeného podmienečné prepustenie.Z odpisu registra trestov vyplýva, že odsúdený má v registri trestov 5 záznamov.

Prokurátor na verejnom zasadnutí uviedol, že s ohľadom na vykonané dokazovanie navrhuje, aby súd

žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol z dôvodu
nesplnenie prvej a druhej materiálnej podmienky.

Odsúdený na verejnom zasadnutí uviedol, že trvá na podanom návrhu.

Podľa § 415 ods. 1 Trestného poriadku, o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody
rozhoduje súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon
trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva, záujmového združenia občanov alebo na návrh
odsúdeného na verejnom zasadnutí. Ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý,
môže ho odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka a ak ide o odsúdeného na dvadsaťpäť rokov
alebo na doživotie, po uplynutí troch rokov od zamietnutia okrem prípadu, že návrh bol zamietnutý len

preto, že ho odsúdený podal predčasne.

Podľa § 415 ods. 2 Trestného poriadku, o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody
osoby odsúdenej za zločin po výkone jeho polovice súd rozhoduje len na návrh riaditeľa ústavu na výkon
väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva.

Podľa § 66 ods. 1 Trestného zákona, súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak
odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže
sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a
a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia

slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu
odňatia slobody,
b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody,

c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo
rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody;
súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.

Podľa § 66 ods. 2 Trestného zákona, pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na
povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Podľa § 66 ods. 3 Trestného zákona, ak odsúdený má vykonať viac trestov odňatia slobody, odsúdený
môže byť podmienečne prepustený najskôr po výkone súčtu pomerných častí uložených trestov podľa

odseku 1 písm. a) až c), § 67 ods. 1 a 2 a celého zvyšku trestu podľa § 68 ods. 2.

Podmienečné prepustenie je mimoriadny zákonný inštitút, pričom mimoriadnosť spočíva v tom, že
súd má možnosť, avšak nie povinnosť odsúdeného podmienečne prepustiť, čo však neznamená,
že súd nemá povinnosť odsúdeného podmienečne prepustiť, pokiaľ odsúdený splnil všetky zákonné

podmienky. Mimoriadnosť teda nespočíva v tom, že by súd mal možnosť zamietnuť žiadosť odsúdeného
o podmienečné prepustenie, pokiaľ odsúdený naplnil zákonné kritériá. Mimoriadnym je inštitút
podmienečného prepustenia iba v tom, že síce odsúdenému bolo skôr uložené vykonať určitý trest,
avšak benevolenciou štátu ho za určitých podmienok nemusí vykonať celý.

Podľa odbornej literatúry je účel inštitútu podmienečného prepustenia vymedzený nasledovne:
„Zmyslom podmienečného prepustenia je umožniť opustiť brány väznice osobám, ktoré počas svojho
pobytuvovýkonetrestuodňatiaslobodydokázalianalyzovaťsvojeprotiprávnekonanie,sebakritickysak
nemupostaviť,vyvodiťznehopoučenieasvojimaktívnymakladnýmprístupomvovýkonetrestuodňatia
slobody preukázať polepšenie.“ (VICHREK, R. Současné trendy vývoje podmíněného propuštění.

Trestněprávní revue. 2018, 1, str. 6 nasl.) Podmienečné prepustenie teda „funguje ako motivačný prvok
u odsúdeného páchateľa, aby sa aktívne zapojil v rámci výkonu trestu do programov zaobchádzania,
ktoré by mali mať nielen preventívny účinok z hľadiska recidívy, ale tiež integrujúce a restoratívne
účinky“. (HULMÁKOVÁ, J. Podmíněné propuštění z pohledu aplikační praxe a vybraných evropskýchprávních úprav. Trestněprávní revue, 2017, 2, str. 27 a nasl.). Nad rámec toho „možnosť podmienečného
prepustenia ovplyvňuje pozitívne väzenskú atmosféru, dáva väzňom perspektívu prepustenia a tým ich
stimuluje k pozitívnym aktivitám a do určitej miery aj paralyzuje niektoré negatívne účinky pobytu vo

väzení.“ (ŠÁMAL, P. a VÁLKOVÁ, H. K podmíněnenému propuštění z výkonu trestu odnětí svobody,
Trestněprávní revue, 2012, 11-12, str. 249 a nasl.) „Cieľom je teda skutočná, nielen formálna zmena
odsúdeného, formálne faktory tak majú hrať minimálnu rolu, je totiž nevyhnutné rozlišovať medzi
obyčajnou vonkajšou adaptáciou odsúdeného na podmienky výkonu trestu a jeho skutočnou vnútornou
premenou, ktorá je podstatná pri rozhodnutí o podmienečnom prepustení.“ (NOVOTNÝ, O. O trestu a

vězeňství. Praha. Academia, 1969, str. 206, nález sp. zn. I. ÚS 2201/16 z 3. januára 2017, bod 32).

K posudzovaniu prvej materiálnej podmienky súd uvádza, že nie každý aspekt správania, či splnená
alebo nesplnená povinnosť odsúdeného znamená jeho polepšenie či nepolepšenie a môže byť
relevantná pri posudzovaní splnenia tejto podmienky. Pri posudzovaní splnenia podmienky polepšenia
je potrebné reflektovať celý priebeh výkonu trestu a vývoj odsúdeného v tomto priebehu. Nie je

preto možné mechanicky hodnotiť celý výkon trestu bez zohľadnenia behu času a zváženia vývoja
odsúdeného, najmä ak vykonáva trest v dlhšej výmere. Je potrebné zdôrazniť, že zákon požaduje
preukázanie polepšenia v čase rozhodovania o podmienečnom prepustení. Pokiaľ teda odsúdený v
prvotnej fáze výkonu trestu preukazoval známky polepšenia, ale v dobe predchádzajúcej rozhodnutiu
o podmienečnom prepustení sa správal opačným spôsobom, súd také správanie odsúdeného

nevyhodnotíakojehopolepšenieanaopakanineplneniepovinnostívzačiatkuvýkonutrestunevyhnutne
neznamená, že sa odsúdený nepolepší neskôr. Pokiaľ však odsúdený svojim neskorším správaním
preukázal, že sa polepšil a že sa snaží minimalizovať pravdepodobnosť páchania trestnej činnosti
v budúcnosti, potom skoršie porušenie jeho povinností samé a pri splnení ostatných zákonných
podmienok, nemôže zabrániť pozitívnemu rozhodnutiu súdu o podmienečnom prepustení odsúdeného.

Odsúdený svojím správaním vo výkone trestu nepreukázal, že by došlo v jeho prípade k polepšeniu sa,
vzhľadom na evidované negatívne poznatky počas doterajšieho výkonu trestu, za čo bol aj opakovane
disciplinárne potrestaný. Navyše je potrebné konštatovať, že nie je schopný reflektovať a dodržiavať
ani elementárne povinnosti odsúdeného, a to udržiavať poriadok vo svojich veciach.

Odsúdený počas doterajšieho výkonu trestu navyše nezískal žiadnu disciplinárnu odmenu. Hoci na
polepšenie nie je možné usudzovať len podľa počtu disciplinárnych odmien, od každého odsúdeného sa
očakáva, aby počas výkonu trestu získal aspoň jednu disciplinárnu odmenu a v prípade dlhšie trvajúceho
výkonu trestu aspoň jednu disciplinárnu odmenu ročne. Odsúdený je pritom vo výkone trestu už od roku

2022, teda viac ako 3 roky ku dňu rozhodovania. Vzhľadom na doterajšiu dobu výkonu trestu, absencia
disciplinárnych odmien svedčí o nízkej úrovni aktivity zo strany odsúdeného vo vzťahu k činnostiam, za
ktoré je možné získať disciplinárnu odmenu. Je potrebné zdôrazniť, že disciplinárne odmeny je možné
získať nielen za plnenie pracovných povinností, ale aj za iné aktivity.

Kritérium počtu a povahy disciplinárnych odmien nie je jediné, súd hodnotí správanie sa odsúdeného
vo výkone trestu komplexne aj na základe ďalších kritérií Súdy sú povinné sa zaoberať otázkou, či
správanie sa odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody svedčí o skutočnej zmene životného
postoja odsúdeného, aké je jeho bližšie správanie sa vo výkone trestu.

Práve polepšeniu môže nasvedčovať tá skutočnosť, že odsúdený sa zúčastňuje programov určených
na predchádzanie trestnej činnosti, rozpozná a reflektuje okolnosti, ktoré v minulosti prispeli k tomu, že
páchal trestnú činnosť, zlepšuje svoje znalosti a schopnosti s cieľom uplatniť sa v spoločnosti, získava
náhľad na svoju trestnú minulosť a úprimne ľutuje svoje konanie. V tomto prípade možno konštatovať, že
odsúdený nijako svojou aktivitou nevybočuje z radu, síce režimovo prispôsobených, avšak priemerných

väzňov, dokonca je možné konštatovať, že jeho správanie vo výkone trestu nedosahuje ani uvedenú
priemernú úroveň. Polepšenie je totiž vývojový proces vnútornej premeny páchateľovej osobnosti,
ktorý sa navonok prejavuje v jeho správaní. Dobré správanie odsúdeného vo výkone trestu odňatia
slobody však samé o sebe automaticky neznamená, že sa odsúdený polepšil, pretože môže byť aj
len prejavom vonkajšej adaptácie odsúdeného na prostredie väznice, nie o náznak skutočných zmien

osobnosti odsúdeného. Odsúdený sa počas výkonu trestu nezúčastnil žiadneho rekvalifikačného kurzu
alebo programu ktorý by mu umožnil získať pracovnú kvalifikáciu, počas výkonu trestu nenadobudol
žiadne poznatky, ktoré by mu pomohli analyzovať príčiny jeho trestnej činnosti.Na druhej strane súd oceňuje, že odsúdený si dopĺňa vzdelanie štúdiom na strednej škole, čo má
potenciál po výkone trestu zvýšiť jeho pracovné uplatnenie

Odsúdený vykonáva trest odňatia slobody za majetkovú trestnú činnosť, ktorá spočívala v opakovanom
páchaní krádeží a za porušovanie domovej slobody. Odsúdený na verejnom zasadnutí, neuviedol, ako
na trestnú činnosť s odstupom času nazerá a ani neuviedol nič, z čoho by bolo možné usúdiť, že by
svoj predchádzajúci život tentokrát skutočne analyzoval z hľadiska príčin a podmienok páchania trestnej
činnosti so zameraním sa na to, aby tieto príčiny a podmienky eliminoval a v budúcnosti tak trestnú

činnosť nepáchal. V podstate v návrhu neuviedol ani len toľko, že ľutuje svoju trestnú činnosť, čo je
celkom nepostačujúce na to, aby súd mohol vyhodnotiť jeho postoj k trestnej činnosti .

Aj v rámci programu zaobchádzania, ktorý plní len čiastočne, je vedený pohovormi k reálnemu
sebanáhľadu, sebakritike a prijatie zodpovednosti za svoje konanie. Z hodnotenia vyplýva, že jeho
postoji k trestnej činnosti je len formálne kritický. Zároveň uvedené poznatky naznačujú , že odsúdený

počas doterajšieho výkonu trestu príčiny trestnej činnosti dostatočne neanalyzoval a nevyvodil z nej pre
seba dôsledky, tak aby do budúcna trestnej činnosti dokázal predchádzať.

Podľa súdu odsúdený nevyvíja dostatočne aktívnu snahu po akýchkoľvek dostupných aktivitách vo
výkone trestu, ktoré sú „navyše“. Odsúdený len dodržiava pravidlá výkonu trestu, čo je ale elementárna

povinnosť každého väzňa, pričom jeho správanie vo výkone trestu vykazuje aj negatívne znaky .

Súd dospel k záveru, že odsúdený sa za doterajší pobyt za mrežami nezbavil záporných vlastností,,
sklonov a zlých návykov, ktoré ho viedli k spáchaniu trestných činov, za ktoré bol odsúdený, alebo ktoré
okrem ostatných príčin aspoň prispeli k jeho rozhodnutiu trestné činy spáchať. Súd zastáva názor, že

zo strany odsúdeného aktuálne ide len o formálne prispôsobenie sa podmienkam výkonu trestu, nie o
skutočný prejav jeho snahy polepšiť sa tak, ako ho má na mysli citované ustanovenie zákona.

Súd uzatvára, že u odsúdeného nevzhliadol skutočné polepšenie ako výraz prerodu osobnosti s
kritickým náhľadom na spáchanú trestnú činnosti, aktívne podnikajúceho kroky k tomu, aby počas

výkonu trestu eliminoval všetky príčiny páchania trestnej činnosti a v budúcnosti sa jej viac nedopúšťal.

Pokiaľ ide o druhú materiálnu podmienku v zmysle ust. § 66 ods. 1 Trestného zákona a síce, že je od
odsúdeného možné dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, ani túto podmienku súd
nepovažuje za splnenú.

Možno podotknúť, že ak u odsúdeného nenastalo v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody žiadne
polepšenie, tak nemožno dospieť k záveru o splnení druhej materiálnej podmienky, nakoľko polepšenie
odsúdeného je esenciálnou zložkou vyvodenia predpokladu, či odsúdený bude schopný viesť po jeho
prepustení z výkonu trestu odňatia slobody riadny život. Od odsúdeného teda nemožno dôvodne

očakávať vedenie riadneho života v budúcnosti, pokiaľ nemožno konštatovať jeho polepšenie sa už
počas výkonu trestu.

Vedením riadneho života sa vo všeobecnosti rozumie stav, kedy odsúdený dodržiava právny poriadok
a ďalšie základné normy občianskej spoločnosti, plní si svoje povinnosti voči štátu a spoločnosti,

nezneužíva svoje práva proti spoluobčanom, nenarušuje občianske spolužitie v mieste bydliska ani
v zamestnaní, nedopúšťa sa priestupkov, iných deliktov a trestných činov. (R 22/1987) Jedným zo
základných znakov riadneho vedenia života je dodržiavanie právneho poriadku. Ak podmienečne
odsúdený v skúšobnej dobe závažným spôsobom poruší právne normy najmä tým, že spácha úmyselný
trestný čin, svedčí to spravidla o tom, že sa neosvedčil. (R 19/1976)

Súdy pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení primárne skúmajú, či odsúdený bude mať
zabezpečené zamestnanie, či iný zdroj príjmov, či bude mať zabezpečené bývanie, či udržiaval kontakt
s rodinou alebo inými blízkymi a aká je jeho širšia trestná minulosť, vrátane možných predchádzajúcich
podmienečných prepustení na slobodu. Okolnosti, vzťahujúce sa k materiálnemu a sociálnemu zázemiu

odsúdeného ovplyvňujú možnosť reintegrácie odsúdeného do spoločnosti a sú teda relevantné pri
rozhodovaní o podmienečnom prepustení.Nutné je tak analyzovať vývoj trestnej činnosti z hľadiska jej frekvencie a závažnosti, a to najmä v rokoch
predchádzajúcich spáchaniu trestného činu, za ktorý odsúdený vykonáva trest. Je pritom potrebné mať
napamäti,žepodľakriminologickýchvýskumovdochádzakopusteniukriminálnejdráhypostupne,jedná

sa teda o dlhší proces, nie o jednorazovú zmenu. Ak sa napríklad predlžujú doby medzi páchaním
jednotlivých trestných činov odsúdeným, môže to skôr naznačovať, že odsúdený je na správnej ceste
opustiť kriminálnu kariéru, ako to, že sa jedná o chronického recidivistu, ktorého treba čo najprísnejšie
oddeliť od spoločnosti. A naopak, najmä opakovane páchaná trestná činnosť v krátkych intervaloch
nasledujúcich po prepustení z predchádzajúceho výkonu trestu odňatia slobody môže naznačovať, že

od odsúdeného nie je možné očakávať vedenie riadneho života, čo však platí len za predpokladu, že
odsúdený nepreukáže, že v medziobdobí nedošlo k takému polepšeniu a zmene postoja, ktoré poskytujú
podstatnú nádej, že po novom podmienečnom prepustení povedie riadny život. V tomto ohľade môže byť
relevantným dôležitým ukazovateľom napríklad to, pokiaľ odsúdený sám rozpozná a uzná podmienky,
ktoré v minulosti prispeli k páchaniu jeho trestnej činnosti a vyrovnáva sa s nimi.

Vo vzťahu k osobe odsúdeného a k očakávaniu vedenia riadneho života v budúcnosti z jeho strany súd
primárne poukazuje na jeho odpis registra trestov (5 záznamov), z ktorého vyplýva, že pácha prevažne
identickú trestnú činnosť ( krádeže a porušovania domovej slobody ) v krátkych časových odstupoch
medzi jednotlivými odsúdeniami,. Prvý stret so zákonom mal v roku 20212 . Následne za majetkovú
trestnú činnosť bol odsúdený v rokoch 2022, 2023 a opakovane v roku 2024. Najskôr mu bol uložený

trest odňatia slobody s podmienečným odkladom. V súčasnosti vykonáva nepodmienečný trest odňatia
slobody.. Je zrejmé, že odsúdený opakovane, s krátkym časovým odstupom po predchádzajúcom
odsúdení a uplynutí skúšobnej doby páchal rovnakú trestnú činnosť. Opakovane mu bol uložený
podmienečný trest odňatia slobody, teda zo strany spoločnosti mu boli poskytnuté šance preukázať, že
to so svojou nápravou myslí skutočne vážne. Tieto šance nevyužil a opakovane konal protiprávne. Z

pohľadu súdu osoba s takouto kriminálnou anamnézou nedáva dostatočné záruky na to, že v prípade
podmienečného prepustenia bude viesť riadny život.

Odsúdený si momentálne odpykáva tento trest v ústave so minimálnym stupňom stráženia, pričom
v rámci vnútornej diferenciácie je stále umiestnený do strednej diferenciačnej skupiny „B“ s tým, že

diferenciačná skupina určuje program zaobchádzania s odsúdeným, pracovisko odsúdeného, program
vzdelávania či ovplyvňuje ubytovanie odsúdeného počas výkonu trestu.

V danom prípade bolo teda prihliadnuté s poukazom na § 66 ods. 2 Trestného zákona tiež na povahu
a charakter spáchanej trestnej činnosti, ktorej sa odsúdený dopustil a v zmysle odpisu registra trestov,

čiastočne aj na sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti, kedy vo vzťahu k jeho osobe nemožno
jednoznačne vyvodiť záver, že bude viesť na slobode riadny život. Podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody má význam len vtedy, ak vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti, ktoré
majú v danom smere význam je odôvodnený predpoklad, že odsúdený bude viesť na slobode riadny
život a viac sa do rozporu so zákonom nedostane, čo však u menovaného odsúdeného, vzhľadom na

vyššie uvedené skutočnosti, nie je možné jednoznačne konštatovať. Navyše aj resocializačná prognóza
odsúdeného je nepriaznivá a riziko recidívy trestnej činnosti je vysoké.

Súd zastáva názor, že vzhľadom na trestnú minulosť odsúdeného v spojení s nesplnením prvej
materiálnej podmienky nie je možné zaručiť, že po prípadnom podmienečnom prepustení bude viesť

riadny život. Predchádzajúci spôsob života odsúdeného nedáva dostatočné záruky, že by v prípade
podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody na slobodu viedol riadny život resp., že
by sa nedopúšťal ďalšej trestnej činnosti. Riziko recidívy odsúdeného tak súd posúdil ako prevažujúce
nad očakávaním riadneho vedenia života odsúdeným v budúcnosti, v dôsledku čoho nemožno druhú
materiálnu podmienku na podmienečné prepustenie považovať za splnenú.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok. Sťažnosť sa podáva na
Okresný súd Trnava a to do 3 (troch) pracovných dní od oznámenia uznesenia, a rozhoduje o nej Krajský
súd v Trnave. Oznámením uznesenia je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba uznesenie
doručiť, alebo doručenie rovnopisu uznesenia. Právne neúčinná je sťažnosť podaná osobou, ktorá sa

svojho práva podať sťažnosť výslovne vzdala.