Rozsudok – Neplatnosť právnych úkonov ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. január 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/31/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8421201964
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Radomský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8421201964.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a sudcov

JUDr.GabrielyVilágiovejaJUDr.RomanaLajoša,vsporovejvecižalobcu:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,C.D.
XXXX/XX, XXX XX E., zastúpeného JUDr. Ivanom Hricom, advokátom, Ing. Kožucha 8, 052 01 Spišská
Nová Ves, proti žalovanej: B. F., nar. XX.XX.XXXX, G. XXXX/XX, XXX XX H., zastúpenej JUDr. Martinom
Trnovcom, Kríkova 6, 821 07 Bratislava, o určenie neplatnosti právnych úkonov a určenie vlastníckeho
práva, o odvolaní žalovanej voči rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. KK-5C/22/2021-121 zo
14.06.2023 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Poprad č. k. KK-5C/22/2021-136 zo
16.06.2023 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením.

II. Žalobcovi voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu,
o výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) hore označeným rozsudkom v znení opravného
uznesenia (ďalej len „napadnutý rozsudok“) výrokom I. určil, že Odstúpenie od Kúpnej zmluvy z
26.07.2021, datované dňa 05.10.2021, napísané žalovanou B. F., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXXX/XX,

XXX XX H. adresované žalobcovi A. B. (ďalej len „odstúpenie od kúpnej zmluvy“), je neplatné, výrokom
II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a výrokom III. žalobcovi vo vzťahu k žalovanej priznal náhradu
trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodol tak v spojenom konaní vedenom o žalobe žalobcu doručenej 02.11.2021, ktorou žiadal, aby
súdurčil,žeodstúpenieodkúpnejzmluvyjeneplatnéaožalobežalovanejdoručenej16.12.2021(súdom

prvej inštancie pôvodne vedenej pod sp. zn. 8C/77/2021 a na spoločné konanie spojenej uznesením
Okresného súdu Kežmarok č. k. 5C/22/2021-64 zo 07.07.2022), ktorou sa podľa jej obsahu žalovaná
domáhala určenia neplatnosti kúpnej zmluvy z 26.07.2021 uzavretej medzi sporovými stranami (ďalej
len „kúpna zmluva“) a súčasne určenia, že je výlučnou vlastníčkou bytu č. 39, ktorý sa nachádza na
9. poschodí bytového domu v E., I. J. C. D. XXXX, vchod 17 postaveného na parcele č. 2503 reg. ,,C“
vrátane spoluvlastníckeho podielu vo výške 5569/246772 k celku, zapísaných na LV. č. XXXX vedenom
pre okres E., obec E., katastrálne územie E..

3. Skutkovo vo veci ustálil, že žalobca ako kupujúci a žalovaná ako predávajúca uzavreli 26.07.2021
kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod bytu č. 39 I. 9. C. G. K. 17, bytového domu súp. č.
XXXX v Kežmarku, postaveného na parc. č. L. E. XXXX, k. ú. E. v podiele 1/1 v pomere k celku,spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č.
XXXX v Kežmarku o veľkosti 5569/246772 a spoluvlastníckeho podielu na pozemku parc. č. L. E.
XXXX, k. ú. E., druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 388 m2, o veľkosti 5569/246772,

za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 21 200 eur, ktorá mala byť uhradená z hypotekárneho úveru
schváleného C. B., M. predávajúcej na účet uvedený v zmluve. Vo veci bolo zistené, že z účtu vedeného
v Prima banke Slovensko a. s. na meno A. B. bol 03.08.2021 uskutočnený príkaz žalobcu na
úhradu sumy 21 200,- Eur v prospech žalovanej. Súd prvej inštancie pritom vychádzal zo zistenia, že
žalovaná ako predávajúca úkonom datovaným 05.10.2021 s okamžitou platnosťou odstúpila od zmluvy

uzatvorenej 26.07.2021 z dôvodu neuhradenia kúpnej ceny za nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom
prevodu podľa kúpnej zmluvy z 26.07.2021, ďalej že žalovaná požiadala 05.10.2021 o späťvzatie návrhu
na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností č. k. OU-KK-KO-V 2199/2021/Su z 05.10.2021
a súčasne požiadala Okresný úrad Kežmarok, katastrálny odbor, o zastavenie konania o návrhu na
vklad vlastníckeho práva, následkom čoho Okresný úrad Kežmarok, katastrálny odbor, rozhodnutím
OU-KK-KO-V 2199/2021/Su zo 06.10.2021 vkladové konanie podľa § 31a písm. s) zákona č. 162/1995

Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych práv k nehnuteľnostiam v platnom znení prerušil.
Tiež vychádzal z obsahu Uznania dlhu z 26.07.2021, v ktorom žalobca vyhlásil, že v zmysle § 558 OZ
uznáva svoj dlh čo do dôvodu a výšky 62 200,- eur pozostávajúci z dlžnej istiny vo výške 62 200 eur
a dlžných úrokov z omeškania vo výške 0 eur, ktorý dlh vznikol neplnením jeho povinností medzi ním
ako dlžníkom a F. F. nar. XX.XX.XXXX, I. XX, XXX XX E. ako veriteľom dňa 01.07.2021 a zaviazal sa

uvedený dlh zaplatiť do 30.09.2021. Vychádzal aj z nájomnej zmluvy z 30.06.2021, ktorou žalovaná
ako prenajímateľka a výlučná vlastníčka bytu prenechala žalobcovi ako nájomcovi za odplatu do
užívania byt za účelom bývania na dobu určitú do 30.09.2021 so začiatkom nájmu 01.07.2021 a
výpisu z listu vlastníctva č.XXXX, k. ú. E., na ktorom je žalovaná vedená ako vlastník nehnuteľnosti so
spoluvlastníckym podielom 1/1 s titulom Osvedčenie o priebehu a vykonaní dražby zo dňa 15. 02. 2017

- N XX/XX - N. XXX/XX - XXX/XX.

4. Na prípad aplikoval § 37 ods. 1, § 39, § 40 ods. 1, § 48 ods. 1 a 2, § 49, § 49a, § 588, zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), § 137 písm. c) a d) zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) a § 34 ods. 2

zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.

5. Pri právnom posúdení prípadu vychádzal z názoru, že základným predpokladom možnosti odstúpenia
od zmluvy (bez ohľadu na to, či sa jedná o odstúpenie podľa OZ, ObZ alebo iného zákona) je platnosť

zmluvy, od ktorej chce niektorá zo zmluvných strán odstúpiť. V tomto smere poukázal na uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/111/2008 z 30.06.2009, podľa ktorého v konaní o určenie neplatnosti
odstúpenia od zmluvy treba ako predbežnú otázku riešiť otázku jej platnosti, pretože odstúpiť možno len
od platnej zmluvy. V okolnostiach veci dospel k záveru, že kúpna zmluva z 26.07.2021 bola uzavretá
jej zmluvnými stranami slobodne a dobrovoľne, s tým že kúpna cena za byt bola dohodnutá v sume

21 200,- Eur. K námietke neprimeranosti ceny poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republikysp.zn.3Cdo/244/2018z27.06.2019,podľaktoréhosanepriečizákonu,pokiaľúčastnícikúpnej
zmluvy v prípade, na ktorý sa nevzťahuje cenová regulácia, dojednajú cenu vo výške, ktorá je buď vyššia
alebo nižšia ako cena obvyklá (trhová). V rámci zmluvnej voľnosti nie je v týchto prípadoch právnym
poriadkom zakázané ani dojednanie príliš nízkej kúpnej ceny (laesio enormis), resp. dojednanie, pri

ktorom je zvlášť hrubý nepomer medzi plnením a protiplnením. K námietke uzatvorenia kúpnej zmluvy
v tiesni konštatoval, že pojem tiesne nie je zákonne definovaný, pričom ide o objektívny stav, do ktorého
sa osoba, ktorej sa týka, mohla dostať aj vlastným pričinením. V danom prípade dospel k záveru, že
žalovaná nebola v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy v tiesni v dôsledku nepriaznivého psychického stavu
vyvolaného stratou dieťaťa, nakoľko k tejto udalosti došlo s časovým odstupom 2 a pol mesiaca. Na

základe toho súd prvej inštancie uzavrel, že kúpna zmluva je platná, pretože nebolo preukázané, že
by bola uzatvorená v tiesni a dohodnutá kúpna cena, ktorá bola síce nižšia ako cena trhová, bola
medzi stranami dohodnutá na základe zmluvnej voľnosti, pričom predávajúca počas celého konania
súdu nepredložila žiadnu inú dohodu ohľadom kúpnej ceny, ktorá mala byť podľa jej tvrdenia vo výške
83 400,- eur a uvedené nemožno vyvodiť ani z uznania dlhu, ktoré sa malo týkať dlhu žalobcu voči tretej

osobe (F. F.) ako veriteľovi. Vzhľadom na prejudiciálny záver o platnosti kúpnej zmluvy ďalej skúmal
podmienky procesnej prípustnosti žaloby, ktoré videl v naplnení § 137 písm. d) CSP. K nim uviedol, že
žaloba je podľa označeného ustanovenia prípustná len v prípade, ak to vyplýva z osobitného predpisu,
pričom postačuje, aby prípustnosť takejto žaloby bola vyjadrená v osobitnom ustanovení nepriamo(implicitne). Za takýto osobitný predpis považoval § 34 ods. 2 katastrálneho zákona, podľa ktorého
ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad
vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo

k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby,
ktorých sa táto právna zmena týka. Ak teda súdne rozhodnutie o neplatnosti právneho úkonu týkajúceho
sanehnuteľnostijepodľaaktuálnejprávnejúpravystálezapísateľnédokatastranehnuteľností,znamená
to, že daná úprava aj po zmene koncepcie určovacích žalôb akceptuje existenciu súdneho rozhodnutia
oneplatnostiprávnehoúkonuvovzťahuknehnuteľnostiam.Právepretojepotrebnépovažovať§34ods.

2 katastrálneho zákona za osobitný predpis vo vzťahu k § 137 písm. d) CSP. Uvedené ustanovenie (v
prejednávanej veci) súvisí s § 31b ods. 1 písm. b) katastrálneho zákona, podľa ktorého konanie o návrhu
navkladsazastaví,akúčastníkkonaniaodstúpilodzmluvypredvydanímrozhodnutiaonávrhunavklad.
K tomu poukázal na rozhodnutie Okresného úradu Kežmarok zo 06.10.2021 č. OU-KK-KO-V 2199/2021/
Su , ktorým bolo konanie o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam podľa § 31a písm.
a) katastrálneho zákona prerušené a žalobca bol poučený o práve na podanie žaloby o určenie

neplatnosti odstúpenia od predmetnej zmluvy s tým, že ak tak neurobí, bude konanie o vklade podľa
§ 31b písm. b) katastrálneho zákona zastavené. Preto súd prvej inštancie zastal názor, že vyriešenie
otázky platnosti, či neplatnosti tohto právneho úkonu má zásadný význam pre rozhodnutie o návrhu
na vklad. K meritórnej otázke platnosti odstúpenia od zmluvy uviedol, že podmienkou odstúpenia od
zmluvy je existencia niektorého z právnych dôvodov uvedených v § 48 ods. 1 OZ, t. j. môže sa zakladať

na zákone, ktorý ho v konkrétnom prípade a situácii pripúšťa alebo na zmluve, ak bolo právo odstúpiť
od zmluvy vyhradené jednej, príp. obom stranám. Odstúpenie od zmluvy sa najčastejšie uplatňuje ako
forma sankcie za porušenie určitej povinnosti vyplývajúcej niektorej strane zo zákona alebo zo zmluvy.
Vo všeobecnosti je dôvodom odstúpenia od zmluvy jej uzavretie v tiesni za nápadne nevýhodných
podmienok, omeškanie dlžníka s plnením dlhu alebo poskytnutie vadného plnenia. Z vykonaného

dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že medzi stranami odstúpenie od zmluvy nebolo
zmluvne dohodnuté, preto žalovaná odstúpila odôvodňovala zákonným dôvodom, a to nezaplatením
celej kúpnej ceny. V okolnostiach súdenej veci však mal súd prvej inštancie za preukázanú len dohodu
o kúpnej cene 21 200,- Eur. Dohodu o inej výške kúpnej ceny za byt súd preukázanú nemal, a táto
nevyplynula ani z uznania dlhu žalobcom, kde dôvod uznania priamo uvedený nie je. Zároveň mal súd

prvej inštancie za preukázané, že kúpna cena vo výške 21 200 eur bola žalovanej vyplatená 03.08.2021.
Pritom v samotnej kúpnej zmluve konkrétny dátum zaplatenia kúpnej ceny uvedený nie je, uvedený
je len spôsob jej úhrady zo schváleného hypotekárneho úveru. Preto súd prvej inštancie konštatoval,
že k naplneniu zákonného dôvodu pre odstúpenie od kúpnej zmluvy, t. j. omeškania so zaplatením
kúpnej ceny nedošlo, rovnako ako nebolo preukázané uzavretie kúpnej zmluvy v tiesni a preto nebol

naplnený žiaden zákonný dôvod na odstúpenie od kúpnej zmluvy. Na podklade týchto úvah vyhodnotil
žalobu žalobcu o určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy za dôvodnú a preto jej vyhovel.
Zamietnutie žaloby v prevyšujúcej časti sa vzťahuje k ostatným, v spojenom konaní prejednávaným
nárokom, t.j. nároku žalovanej o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a nároku na určenie, že predávajúca
(žalovaná) je výlučnou vlastníčkou označeného bytu s príslušenstvom. V súvislosti s týmto záverom súd

prvej inštancie konštatoval, že podaniu takejto žaloby bráni skutočnosť, že kupujúci v prejednávanej
veci nie je vlastníkom predmetného bytu, nakoľko došlo k odstúpeniu od kúpnej zmluvy, predtým ako
katastrálny úrad povolil jeho vklad (vlastníkom sa stáva až právoplatnosťou rozhodnutia o povolení
vkladu), k čomu opätovne poukázal na § 34 ods. 2 katastrálneho zákona.

6. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 CSP a v spojení s ustanovením
§ 262 ods. 1 a 2 CSP priznal úspešnému žalobcovi voči neúspešnej žalovanej nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

7. Proti napadnutému rozsudku podala v celom rozsahu včas odvolanie žalovaná, a to z dôvodov podľa

§ 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP, teda že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, ďalej že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a napokon, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. V konkrétnostiach namietala nesprávny záver súdu prvej inštancie v otázke platnosti
odstúpenia od zmluvy, k čomu poukázala na jeho písomnú formu, a jeho doručenie žalobcovi

22.10.2021. Poukázala tiež na to, že z dikcie § 48 OZ nevyplýva explicitná povinnosť viazania právneho
úkonu odstúpenia od zmluvy na existenciu konkrétneho dôvodu a jeho uvedenie slúži len ako informácia
pre účastníka zmluvného vzťahu. Ďalej namietala nepreukázanie existencie naliehavého právneho
záujmu na žalobcom požadovanom určení, rovnako ako aj nenaplnenie podmienky vyplývajúcej z §137 písm. d) CSP, z dôvodu ktorého žalobu žalobcu hodnotila ako procesne neprípustnú. Zotrvala
na názore o neplatnosti kúpnej zmluvy z 26.07.2021 z dôvodu jej uzavretia v tiesni, za nevýhodných
podmienok, v rozpore s dobrými mravmi a odporujúc zákonu. Mala za to, že v sporovom konaní

mala postavenie slabšej zmluvnej strany a že zmluva obsahuje ustanovenia spôsobujúce značnú
nerovnováhu zmluvných strán v jej neprospech ako zmluvnej strany. Tvrdila, že žalobca zneužil
jej rozumovú slabosť, dôverčivosť, neskúsenosť, zlé psychické rozpoloženie ako aj na znaky stavu
tiesne, ktoré si osvojila judikatúra. K tomu uvádzala, že rozdiel medzi dohodnutou kúpnou cenou
v predmetnej kúpnej zmluve a reálnou cenou predávaných nehnuteľností je viac ako trojnásobný

a preto je zmluva rozporná so zákonom o cenách ako aj s § 589 OZ a tým podľa § 40a OZ neplatná.
Poukazovala na obsah svojho výsluchu, z ktorého má jednoznačne vyplývať dennodenné pôsobenie
žalobcunažalovanúatýmajjehonátlakvpriebehu7mesiacovpredpodpisomkúpnejzmluvy,ktorýunej
zapríčinilpotrat.Vtejtosúvislostidôvodilasvojímzlýmpsychickýmstavomzapríčinenýmtoutoudalosťou
a z neho vyplývajúcou hormonálnou a psychickou nestabilitou, postabortívnym syndrómom, depresiami,
úzkosťami a poruchami spánku, z dôvodu ktorých bola práceneschopná od 21.04.2021 do 11.07.2021.

Poukazovala tiež na obsah výpovede žalobcu na pojednávaní 29.06.2022 vo veci vedenej pod č. k.
6C/13/2022, na ktorom mal priznať, že z dôvodu nedostatku financií vyhľadal svojho právneho zástupcu
za účelom spochybnenia Uznania dlhu. Tvrdila, že kúpna cena za byt bola rozdelená na dve časti na
žiadosť žalovaného (správne žalobcu – poznámka odvolacieho súdu), čím bola využitá zmluvná voľnosť
sporových strán. K tomu poukázala tiež na skutočnosť, že na kúpu bytu žalovanou boli poskytnuté

finančné prostriedky jej otca, u ktorého žalobca pracoval. V skutkovej rovine ďalej uvádzala, že o kúpnej
cene bytu jednal žalobca len s otcom žalobkyne (správne žalovanej – poznámka odvolacieho súdu),
ktorí sa dohodli na spôsobe jej rozdelenia, uznaní dlhu, podpísaní záložnej zmluvy a kúpnej zmluvy a
zaplatení kúpnej ceny v dvoch častiach. Mala za to, že chronologická postupnosť vykonaných právnych
úkonov dlžníka jasne hovorí o jeho vôli k uskutočneniu kúpy bytu za vopred dohodnutých podmienok,

z dôvodu ktorého žiadala odvolací súd netolerovať formalistický postup súdu prvej inštancie, ktorým bola
za použitia sofistikovanej argumentácie odôvodnená zrejmá nespravodlivosť.

8. K vyjadreniu žalovanej sa podaním z 08.08.2023 vyjadril žalobca. Poukázal v ňom na opakovane
menenú argumentáciu žalovanej v prospech podanej žaloby o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy. K

tvrdeniam žalovanej o platnosti odstúpenia od zmluvy z 05.10.2021 uvádzal, že jej názory nemajú žiadnu
oporu v zákone a tiež, že by bolo v rozpore s princípom právnej istoty účastníkov zmluvného vzťahu,
keď by odstupujúci účastník právneho vzťahu mohol meniť alebo dodatočne vykladať obsah svojich
písomných právnych úkonov v závislosti od svojich potrieb alebo záujmov. K procesným podmienkam
určovacích nárokov (t. j. povinnosti preukazovať naliehavý právny záujem na požadovanom určení)

tvrdil žalovanou úmyselné opomínanie skutočnosti, že žalobca bol v rozhodnutí Okresného úradu
Kežmarok č. O. XXXX/XXXX/XX priamo poučený o práve podať žalobu o určenie neplatnosti odstúpenia
od kúpnej zmluvy, a tiež na to, že dané konanie je spojeným konaním s vecou vedenou pod
sp. zn. 8C/77/2021, v ktorom sa žalovaná domáhala určenia neplatnosti kúpnej zmluvy a sama
v ňom odôvodňovala a preukazovala naliehavý právny záujem, pričom o oboch žalobách prebehlo

dokazovanie súčasne. Súčasne poukázal na protichodný postoj žalovanej, ktorý v tomto konaní namieta
neplatnosť kúpnej zmluvy, zatiaľ čo v konaní vedenom pred Okresným súdom Poprad (predtým
Okresným súdom Kežmarok) žiadala doplatenie druhej časti kúpnej ceny bytu z titulu uznania dlhu.
Argumentáciu žalovanej k neplatnosti kúpnej zmluvy spochybňoval aj z toho pohľadu, že nemožno
súčasne tvrdiť jej neplatnosť zo zákona a súčasne z dôvodu rozporu s dobrými mravmi. Odmietol tiež

tvrdenie že pri podpise kúpnej zmluvy malo dôjsť k spáchaniu trestného činu. K tvrdeniu o konaní
žalovanej v tiesni tvrdil, že táto skutočnosť nebola zo strany žalovanej žiadnym spôsobom preukázaná.
V tomto smere poukazoval na pozíciu žalovanej pri podpise zmluvy, vopred dohodnuté podmienky, za
účasti financujúcej banky a za účasti jej otca ako jej radcu/dôverníka. Pre vysvetlenie nižšej kúpnej
ceny bytu (21.200 eur) uvádzal, že táto cena bola dohodnutá vopred počas konkurzu na majetok

žalobcu - pri dražbe nehnuteľnosti, kedy došlo k udeleniu príklepu v prospech žalovanej. Prednesenie
tvrdenia žalovanej o nátlaku pri uzavretí kúpnej zmluvy označil za účelové, k čomu poukázal na
skutočnosť, že k nemu došlo tesne pred skončením dokazovania v súdenej veci. Prezentoval názor,
že vo vzťahu k žalovanej bol ako kupujúci v podriadenom postavení a preto nemal žiaden priestor ju
nútiť k odpredaju bytu. Tvrdil, že uznanie dlhu súvisí s neprihlásením pohľadávky voči žalovanému

(správne žalobcovi – poznámka odvolacieho súdu) p. F. do konkurzného konania, ktorým bola de facto
spôsobená nevymáhateľnosť pohľadávky zo spoločného podnikania, pričom jeho nedostatočná bdelosť
pri uplatnení svojich práv je jednou z príčin radu súdnych konaní (k tomu poukázal na str. 18 zápisnice
z pojednávania sp. zn. 6C/13/2022zo dňa 29.06.2022 a predložil uznesenie Okresného súdu Prešovsp.zn.2NcKR/4/2017zo06.02.2018).Vtomtokontexteprezentovalnázor,žeuznaniedlhuz26.07.2021
nespĺňa formálne ani materiálne náležitosti platného uznania dlhu, nevyvoláva žiadne právne následky
pre sporové strany a neprávoplatne bolo určené za neplatné. Právny vzťah medzi svedkom p. F. a

žalovaným ako dlžníkom nemá žiadny súvis s právnym vzťahom medzi žalobkyňou ako predávajúcou a
žalovaným ako kupujúcim na základe kúpnej zmluvy. Tieto dva právne vzťahy sú samostatné, nezávislé
apretojeichajnutnésamostatneposudzovať.Zuvedenýchdôvodovžiadalnapadnutýrozsudokpotvrdiť
a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

9. Žalovaná v odvolacej replike z doručenej súdu 31.08.2023 nad rámec argumentácie predloženej
v odvolaní uviedla, že v konaní vedenom pôvodne pred Okresným súdom Kežmarok pod sp. zn.
6C/13/2022 jasne vyplynulo, kedy dlh vznikol, aký je pôvod dlhu a že dlh z Uznania dlhu zo dňa
26.07.2021 si nie je možné zameniť s iným dlhom dlžníka. Poprela tvrdenia žalobcu, že otec žalovanej
si v konkurznom konaní neprihlásil na majetok žalobcu pohľadávku, k čomu poukázala na to, že ako
dobrý priateľ žalobcu a jeho zamestnávateľ uhradil mimo iných nákladov aj 3500,-EUR spojených s

oddlžením žalobcu a to na základe toho, že celý život žalobcovi pomáhal, požičiaval mu peniaze, platil
za neho dlhy, odkúpil byt v dražbe, o ktorý by inak prišiel a s rodinou skončil na ulici a nechal ho v byte
de facto bezodplatne bývať po dobu skoro 5-tich rokov. K tomu poukázala na skutočnosť, že dlhy po
oddlžení nezanikajú a ani sa nepremlčujú, iba ich veritelia od dlžníkov nemôžu právne vymáhať, avšak
dlžník môže plniť dlhy aj dobrovoľne. Poukázala tiež na vyjadrenia žalovaného prednesené v konaní

sp. zn. 6C/13/2022, podľa ktorých žalobca eviduje dlh voči F. F. ako dlhy z minulosti za materiál a aj
iné dlhy a že uznanie dlhu podpísal, aby bol pokoj, resp. z toho dôvodu, aby sa pohli v danej veci ďalej
s tým, že ostatné veci sa budú riešiť potom. Zopakovala svoju argumentáciu uvedenú už v odvolaní
voči napadnutému rozsudku o nenaplnení procesnej podmienky konania, ktorým je naliehavý právny
záujem na požadovanom určení, o pojmových náležitostiach stavu tiesne a nápadne nevýhodných

podmienok, k čomu pripojila citácie odborných názorov P. O., C. G., C. Q., C. R. a P. F. publikované
k otázke neplatnosti právnych úkonov, tiesne a bezprávnych vyhrážok. Z nich vyvodzovala, že v prípade
konania v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok ide o neslobodu vôle, vo vzťahu ku ktorej platí, že
právny úkon učinený pri menšej miere neslobody, teda v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok,
je platný a dotyčný má právo odstúpiť od zmluvy. Uvádza tiež, že ustanovenie § 49 OZ sleduje cieľ

dosiahnuť v zmluvných vzťahoch inak ovládaných zásadou zmluvnej autonómie (voľnosti) potrebnú
vyrovnávaciu spravodlivosť (ekvitu) a zároveň, že relatívne často môže byť dôsledkom tiesne a nápadne
nevýhodných podmienok neplatnosť právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi. Záverom žiadala
napadnutý rozsudok v celosti zrušiť a určiť, že odstúpenie od kúpnej zmluvy z 26.07.2021 je platné.

10. Žalovaný v odvolacej duplike zo 04.10.2023 konštatoval, že žalovaná skreslene a nepravdivo
interpretuje okolnosti uzavretia kúpnej zmluvy, že kúpna zmluva prešla aj kontrolou banky ako záložného
veriteľa, ktorý na základe platnej zmluvy zaplatil za žalobcu kúpnu cenu a tiež, že žalovaná ako kupujúca
pred podpisom kúpnej zmluvy sama dobrovoľne a z vlastnej vôle podpísala záložnú zmluvu v banke a
už v čase podpisu záložnej zmluvy poznala výšku úveru žalobcu na kúpu bytu. Žalovaná disponovala

slobodnou vôľou, rozhodovala sa samostatne, bola plne spôsobilá na právne úkony a kúpnu zmluvu za
dohodnutých podmienok podpísala. Zotrval na názore, že u oboch sporových strán existuje naliehavý
právny záujem na určení platnosti kúpnej zmluvy, resp. na určení neplatnosti odstúpenia od tejto kúpnej
zmluvy.

11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z § 34 CSP, po zistení,
že odvolanie žalovaného bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) a oprávnenými
osobami (§ 359 CSP), prejednal odvolanie podané žalovanou a preskúmal rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 378 a nasl. CSP bez
toho, aby podľa § 385 CSP (a contrario) nariadil odvolacie pojednávanie a na tomto pojednávaní

zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto
postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382,
§ 385 CSP). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného
odvolania do tej miery, že napadnutý rozsudok nebol oprávnený preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré
boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú

procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože
rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu
v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP).12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v odvolacom konaní
v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu
prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie

nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený
a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte
s namietanou inou vadou - nepreskúmateľnosťou, nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym
právnym posúdením veci, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti,

aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím
na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v
opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (napr.
Ústavný súd SR, sp. zn. II.ÚS 78/05).
14. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) CSP, t. j. že konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci odvolací súd poznamenáva, že tento dôvod

dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné
odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
(napr. nesprávne realizovanie manudukačnej povinnosti súdu, vykonanie nezákonne získaného dôkazu,
porušenie povinnosti viazanosti súdu iným rozhodnutím), pričom jej dôsledkom je vecná nesprávnosť,
nie zmätočnosť súdneho rozhodnutia.

15. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 CSP písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd uvádza, že dokazovanie
je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a
ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na
základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na

ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie
skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci
sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený
skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia
dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane

rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať
v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne
nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony
a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené
procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade

s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu
uplatňuje svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatnenie, prípadne štádia civilného procesu. K námietke
nesprávneho skutkového zistenia z vykonaných dôkazov odvolací súd taktiež uvádza, že vykonané
dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku podľa § 220 ods.

2 CSP. Voľné hodnotenie dôkazov súdom prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd hodnotí
jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po individuálnej selekcii následne
súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných
dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením
pravidiel formálnej logiky.

16. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 CSP písm. h) CSP, t.j. že napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak

síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Z obsahu
rozhodnutia súdu prvej inštancie mal odvolací súd za to, že k naplneniu tohto odvolacieho dôvodu došlo.
Vo vzťahu k aplikácii práva všeobecnými súdmi odvolací súd uvádza, že výklad a aplikácia zákonných
predpisov zo strany všeobecných súdov (v danom prípade súd prvej inštancie) musí byť preto v súlade

s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti
tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán sporu. Aplikáciou a
výkladom týchto ustanovení právnych noriem, tak ako ich v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol súdprvej inštancie, obmedzil toto základné právo v rozpore s jeho podstatou a zmyslom (IV. ÚS 77/02, IV.
ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012).

17. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností
prijal správne právne závery. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových
zisteniach a právnych záveroch nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil presvedčivé odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v podstatnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
Skutočnosť, že odvolací súd sa tiež v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu

vyplýva z rozsudku ESĽP vo veci Helle v. Fínsko z 19.12.1997, č. 20772/92.

18. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporuje záver,
ku ktorému dospel, pričom premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, na základe ktorých k týmto
dospel, sú nielen pre právnickú, ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne a zároveň aj spravodlivé
a presvedčivé. Prijaté právne závery sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno

konštatovať,ženapadnutérozhodnutie,pokiaľsatýkarozsahujehoodôvodneniajevsúladesčl.46ods.
1ÚstavySR,akoajčl.6Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd.Odvolacísúdvsúdenej
veci nezistil naplnenie žalovanou označených odvolacích dôvodov v zmysle § 365 ods. 1 písm. d), f) a h)
CSP. Na zvýraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku v odpovediach na žalovanou predložené
odvolacie námietky odvolací súd dopĺňa nasledovné.

19. Ustanovenie § 137 CSP zakotvuje pozitívnoprávne členenie súkromnoprávnych žalôb na viaceré
druhy, pričom kritériom tohto členenia je (v zásade) žalobný návrh (petit). Význam označeného
ustanovenia je predovšetkým normatívny a spočíva vo vymedzení podmienok prípustnosti niektorých
druhovžalôb.Podmienkouprípustnostižalobynaurčenie,čituprávojealebonieje(§137písm.c/CSP),

je naliehavý právny záujem žalobcu. Podmienkou prípustnosti žaloby na určenie právnej skutočnosti
(§ 137 písm. d/ CSP) je existencia osobitného predpisu (najmä z oblasti hmotného práva) z ktorého
možnosť takejto žaloby vyplýva, inak je takáto žaloba neprípustná.

20. Pokiaľ ide o prípustnosť žaloby na určenie, či tu právo je alebo nie je (§137 písm. c/ CSP), žalobca

má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je vtedy, ak tvrdené právo je neisté
alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo
ohrozenie odstrániť. Prívlastok naliehavý je potrebné chápať tak, že právny záujem má dostatočnú
intenzitu, pričom naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným
spôsobom užitočný. Žalobca však nemá povinnosť preukazovať naliehavý právny záujem na určení

(ne)existencie práva, ak právny záujem vyplýva z osobitného predpisu, t. j. ak právny predpis určitú
osobu oprávňuje alebo jej ukladá podať bližšie špecifikovanú určovaciu žalobu. Oprávnenie podať takúto
určovaciu žalobu zakladá nevyvrátiteľnú domnienku, že právny záujem žalobcu je daný. Naliehavý
právny záujem žalobcu na určení práva je daný vždy, ak zo zápisu vo verejnom registri vyplýva, že
tvrdené právo patrí žalovanému. Ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník spornej

nehnuteľnosti, žalobca má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva, lebo len také
súdne rozhodnutie môže byť aj podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností (ZSP
48/2004).

21.Žalobaourčenieneplatnostiprávnehoúkonu(podanázaúčinnostiCSP)ježalobouourčenieprávnej

skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP. Jej prípustnosť je podmienená existenciou osobitného predpisu,
ktorý určitú osobu oprávňuje podať týmto predpisom špecifikovanú určovaciu žalobu (Uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 20. októbra 2022 sp. zn. 1Obdo/51/2021 publikovaný v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR ako judikát R 1/2023). Podľa označeného rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR, ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu bez akýchkoľvek pochybností

považuje žaloby o určenie (ne)platnosti právnych úkonov, podané po 1. júli 2016, za žaloby o
určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d/ CSP, ktorých prípustnosť je podmienená existenciou
osobitného predpisu. Uvedenú rozhodovaciu prax potvrdzujú aj ďalšie rozhodnutia dovolacieho súdu vo
veciach sp. zn. 7Cdo/268/2019 (publikovaný ako judikát R 14/2021), 4Obdo/56/2020, 4Obdo/71/2020,
4Cdo/26/2021,9Cdo/7/2021.Právnynázor,podľaktoréhopodľanovejprávnejúpravyobsiahnutejvCSP

nie je možné žalovať neplatnosť právnych úkonov (právnej skutočnosti), ak to nevyplýva z osobitného
predpisu, je prijímaný naprieč senátmi tak občiansko-právneho, ako aj obchodno-právneho kolégia
Najvyššieho súdu SR.22. V súdenej veci sa súd prvej inštancie správne (a dostačujúco) zaoberal otázkou prípustnosti
žalobcom aj žalovanou podaných žalôb v zmysle podmienok vymedzených v § 137 písm. c/, resp.
písm. d/ CSP a správne zastal názor, že zmluvy a iné právne úkony ako aj ich platnosť či neplatnosť

sú právnymi skutočnosťami (porov. ods. 44. odôvodnenia napadnutého rozsudku), z dôvodu ktorého
procesnú prípustnosť žalobných nárokov na určenie neplatnosti právnych úkonov (v danom prípade
odstúpenia žalobcu od kúpnej zmluvy, ako aj samotnej kúpnej zmluvy) je potrebné posudzovať podľa
§ 137 písm. d/ CSP, ktorý vyžaduje existenciu osobitného predpisu na podanie tohto typu určovacej
žaloby. Nadväzne na to odvolací súd súhlasí aj so záverom súdu prvej inštancie, že takýmto osobitným

predpisom oprávňujúcim podanie žaloby na určenie neplatnosti právnych úkonov (odstúpenia od kúpnej
zmluvy či samotnej kúpnej zmluvy) je § 34 ods. 2 katastrálneho zákona, ktorý súdnemu rozhodnutiu vo
veci určenia neplatnosti právnych úkonov priznáva relevantné (vecno)právne účinky a na ich podklade
zakladá povinnosť vyznačenia nových právnych stavov v katastri nehnuteľností. Preto pre posúdenie
procesnej prípustnosti žaloby na určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy zo strany žalobcu,
a rovnako tak protižaloby žalovanej na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy nebolo potrebné v konaní

tvrdiť ani preukazovať naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle § 137 písm. c) CSP,
ale len posúdiť, či možnosť určenia týchto právnych skutočností na základe tohto typu žaloby vyplýva
z osobitného právneho predpisu, s čím sa súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku dostatočne
vyporiadal.

23. Odvolací súd k tomu poukazuje na svoju predchádzajúcu rozhodovaciu činnosť v analogických
prípadoch, v ktorej opakovane vyslovil, že § 137 písm. d) CSP viaže prípustnosť použitia žaloby o
určenie právnej skutočnosti na predpoklad, že takáto možnosť vyplýva z osobitného predpisu, v ktorom
je prípustnosť takejto žaloby vyjadrená v takomto osobitnom ustanovení aj len implicitne, t. j. z ktorého
obsahu možno prípustnosť podania žaloby o určenie právnej skutočnosti aj len vyvodiť (porovnaj

napr. uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co/35/2020 z 25.2.2021, či 22Co/33/2020 z
29.04.2021). Takýmto osobitným predpisom je aj § 34 ods. 2 katastrálneho zákona, podľa ktorého
je súdne rozhodnutie o neplatnosti právneho úkonu týkajúceho sa nehnuteľnosti aj podľa aktuálnej
právnej úpravy stále zapísateľné do katastra nehnuteľnosti. To znamená, že právna úprava aj po zmene
koncepcie určovacích žalôb akceptuje existenciu súdneho rozhodnutia o neplatnosti právneho úkonu

vo vzťahu k nehnuteľnostiam. Rovnako aj v analogickej skutkovej situácii vo veci 8Co/26/2017 bolo
obdobne Krajským súdom v Prešove konštatované, že tam, kde bol žalobca vyzvaný na podanie žaloby
priamo okresným úradom, katastrálnym odborom a následne aj okresný úrad prerušil konanie o návrhu
na vklad do právoplatnosti rozhodnutia súdu, je osvedčený procesný predpoklad určovacej žaloby a
zároveň uzavrel, že tvrdené právo žalobcu je neisté, ohrozené a práve prípadný vyhovujúci určovací

rozsudok je spôsobilý túto neistotu či ohrozenie odstrániť.

24. Na podporu týchto záverov odvolací súd poukazuje aj na predchádzajúcu súdnu prax ustálenú
Najvyšším súdom SR ešte za účinnosti staršej procesnej úpravy (§ 80 písm. c/ CSP) nevyžadujúcej
pre určenie právnej skutočnosti existenciu osobitného predpisu, podľa ktorej bola žaloba o určenie

neplatnosti právneho úkonu týkajúca sa prevodu nehnuteľností považovaná za primeranú procesnú
formu odstránenia spornosti obdobných právnych vzťahov bez toho, aby sa uvedenou žalobou zbytočne
vyvolávalo konanie, po ktorom bude musieť nasledovať ďalšie súdne konanie (pozri napríklad na
uznesenie sp. zn. 6Cdo/542/2015 z 23.01.2017). Právoplatný rozsudok, ktorým súd rozhodne o
neplatnosti právneho úkonu, je totiž s ohľadom na § 34 ods. 2 katastrálneho zákona listinou, na základe

ktorej správa katastra vyznačí formou záznamu stav pred týmto právnym úkonom. Preto nie je odvolacia
námietka žalovanej o nedostatku naliehavého právneho záujmu na žalobcom požadovanom určení
neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy dôvodná.

25. Odlišným prípadom je žalobný nárok na určenie vlastníckeho práva k bytu č. 39 na 9. poschodí

bytového domu súp. č. XXXX, vchod 17 vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných priestoroch
a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, na ktorom bytový dom stojí, vedených na LV. č. XXXX,
katastrálne územie E., ktorý bol v spojenom konaní uplatnený žalovanou (pôvodne v konaní vedenom
bývalým Okresným súdom Kežmarok pod sp. zn. 8C/77/2021). Obsahovo ide o nárok na určenie,
či tu právo je alebo nie je v zmysle § 137 písm. c/ CSP, ktorý je prípustný pod podmienkou, že na

požadovanom určení existuje naliehavý právny záujem. Vychádzajúc z vyššie spomenutej súdnej praxe
(pozri ods. 20. odôvodnenia tohto rozsudku in fine) naliehavý právny záujem na takomto určení je daný
predovšetkým u osoby, ktorá nie je v katastri nehnuteľností vedená ako nositeľ (vlastníckeho) práva,
o ktorého určenie mu ide, pretože súdne rozhodnutie vydané v takomto konaní môže byť podkladompre zosúladenie skutočného stavu so stavom zapísaným v katastri nehnuteľností, t.j. v jej prospech.
Podľa žalovanou nenamietaného skutkového stavu ustáleného súdom prvej inštancie je ale žalobkyňa
stále vedená ako výlučná vlastníčka uvedenej nehnuteľnosti a spoluvlastníčka podielov na spoločných

priestoroch a spoločných zariadeniach domu spojených s vlastníctvom bytu (pozri ods. 25. odôvodnenia
napadnutého rozsudku). Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti určovacej žaloby musí byť
naliehavý v tom zmysle, že žalobca ním dosiahne odstránenie spornosti a ochranu svojich práv, čo
v prípade protižaloby uplatnenej žalobkyňou absentuje, nakoľko žalobkyňa je stále (a bolo tomu tak
aj v čase vydania napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a rovnako tak aj odvolacieho súdu)

vlastníčkou spornej nehnuteľnosti, nakoľko z dôvodu prerušenia katastrálneho (vkladového) konania
k prevodu vlastníckeho práva na žalobcu stále nedošlo. Ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe
zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak
osobitný zákon neustanovuje inak (§ 133 ods. 2 OZ). Zamietnutie tohto žalobného nároku žalovanej
(výrok II. napadnutého rozsudku; resp. odsek 54 jeho odôvodnenia) je tak vecne správne, a to už
z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu na žalobkyňou požadovanom určení.

26. Pri právnom posúdení žalobkyňou uplatneného nároku na určenie neplatnosti odstúpenia od
kúpnej zmluvy súd prvej inštancie správne posudzoval otázku platnosti kúpnej zmluvy, ktorá bola
súčasne napadnutá žalovanou uplatneným určovacím nárokom a dospel k správnemu právnemu názoru
o jej platnosti. Napádaná kúpna zmluva obsahuje esenciálne náležitosti vyplývajúce z § 588 a nasl.

Občianskeho zákonníka a § 5 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
v znení neskorších predpisov, vrátane dohody o výške kúpnej ceny (21 200,- Eur) a spôsobu jej úhrady
(zo schváleného hypotekárneho úveru) a spĺňa požiadavku na písomnú formu tohto typu právneho
úkonu (§ 46 ods. 1 a 2 OZ v spojení s § 3 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z.). Samotná dohoda o výške
dohodnutej kúpnej ceny je dostatočne určitá a neumožňuje viaceré rozporuplné výklady. Odvolací súd

hodnotí ako vecne správny aj právny záver, že neprimeraná výška dohodnutej kúpnej ceny nespôsobuje
v zmysle § 40a OZ relatívnu neplatnosť napadnutého právneho úkonu z dôvodu jeho rozporu s cenovými
predpismi a to pre ich absenciu, a bez ďalšieho nespôsobuje ani neplatnosť tohto úkonu pre rozpor
s dobrými mravmi, k čomu súd prvej inštancie dôvodne poukázal na takýto prípad dopadajúcu judikatúru
(rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/244/2018 z 27.06.2019).

27. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

28. Podľa § 39a OZ neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto

zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú
závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť
plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.

29. K dôvodnosti záveru o platnosti kúpnej zmluvy odôvodnenému v odseku 34. napadnutého rozsudku

odvolací súd dopĺňa, že posúdenie, či dojednanie príliš nízkej kúpnej ceny, pri ktorom dochádza k
„zvlášť hrubému nepomeru medzi plnením a protiplnením pri kúpe nehnuteľností“, je alebo nie je v
rozpore s dobrými mravmi, závisí v každej veci na individuálnych skutkových okolnostiach týkajúcich
sa predovšetkým vzájomného vzťahu zmluvných strán. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba
preto posudzovať vždy komplexne, so zreteľom na konkrétnu situáciu účastníkov úkonu, s prihliadnutím

na všetky rozhodujúce okolnosti. Avšak sama skutočnosť, že účastníci kúpnej zmluvy o prevode
nehnuteľnosti sa pri jej uzavretí dohodli na nižšej ako trhovej cene prevádzanej nehnuteľnosti ešte bez
ďalšiehonesignalizujeporušeniedobrýchmravov(§3ods.1OZ).Odvolacísúdkonštatuje,žezpriebehu
konania v danej veci nevyplynuli také skutočnosti a okolnosti prípadu týkajúce sa predovšetkým
vzájomného vzťahu zmluvných strán, ktoré by odôvodňovali záver o rozpore dosiahnutej dohody o výške

kúpnej ceny prevádzaného bytu prenesenej do obsahu písomnej kúpnej zmluvy s dobrými mravmi.
Podmienky posúdenia žalovanou napadnutej kúpnej zmluvy ako neplatnej v zmysle § 39 OZ ako aj
v zmysle § 39a OZ tak v konaní preukázané neboli.

30. Rovnaký záver platí aj pre žalovanou tvrdený stav tiesne, v ktorom mala byť daná kúpna zmluva

uzavretá. Tieseň predstavuje mimoriadne ťaživú situáciu poškodeného (alebo inej osoby, ktorej tieseň
pociťuje poškodený ako tieseň vlastnú), vyvolanú určitou, hoci aj prechodnou naliehavou potrebou,
ktorej uspokojenie nie je v možnostiach poškodeného (napr. splatnosť dlhu, záujem na získaní bytu
na vyriešenie ťaživej rodinnej situácie a pod.). Dôvodom je spravidla hrozba ujmy, ktorá je podľarozumového uváženia poškodeného väčšieho rozsahu ako strata, ktorú môže utrpieť. Podľa rozsudku
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 41/1996 z 15.07. 1996 je tieseň hospodársky či sociálny stav, v
ktorom sa nachádza určitý subjekt v čase robenia právneho úkonu, ktorý stav naňho pôsobí takým

spôsobom a takou intenzitou, že v dôsledku neho urobí právny úkon, ktorý by inak, nebyť tiesne,
neurobil. Tento stav musí mať základ v objektívne existujúcich (teda nielen domnelých) okolnostiach a je
vždy determinovaný subjektívnou stránkou – samotným konajúcim a jeho „odolnosťou“ proti pôsobiacej
ťaživej situácii.

31. Po preskúmaní okolností prípadu odvolací súd konštatuje, že námietky žalovanej o neplatnosti
napadnutej kúpnej zmluvy z dôvodu jej uzavretia v tiesni sú nedôvodné, nakoľko vyhodnotenie
vykonaného dokazovania neumožňuje urobiť iný záver, než ku ktorému dospel vo veci súd prvej
inštancie. Za tieseň v chápaní použitom v § 39a OZ, ale aj § 49 OZ totiž nemožno považovať nepriaznivý
psychický stav žalovanej majúci pôvod v predčasnom ukončení tehotenstva bez preukázania
konkrétnych okolností svedčiacich o tom, že práve v jeho dôsledku žalovaná urobila úkon, ktorý

by inak (nebyť tiesne) neurobila, prípadne bez preukázania zrejmej a logicky vysvetliteľnej priamej
súvislosti so vznikom naliehavej potreby u nej na získaní peňažných prostriedkov daným právnym
úkonom. Žalovaná ničím nepreukázala akúkoľvek relevantnú súvislosť tohto jej tvrdeného nepriaznivého
psychického stav s rozhodnutím uzavrieť danú kúpnu zmluvu. V kontexte tejto žalovanou nastolenej
argumentácie súd prvej inštancie pri svojom skutkovom závere dôvodne zohľadňoval skutočnosť

ukončenia práceneschopnosti žalovanej v období najmenej 2 týždňov pred uzavretím zmluvy. Okrem
toho, pre neplatnosť právneho úkonu z dôvodu, že bol jednou zmluvnou stranou urobený v tiesni ust.
§ 39a OZ vyžaduje jej zneužitie druhou stranou, na čo v danom prípade taktiež žalovaná neposkytla
žiaden dôkaz.

32. Vzhľadom na nepreukázaný stav tiesne u žalovanej v čase uzavretia kúpnej zmluvy (26.7.2021)
nemohli byť naplnené ani podmienky vyžadované § 49 OZ pre odstúpenie od zmluvy, čoho sa žalovaná
domáha v podstatnej časti svojho odvolania. Z obsahu kúpnej zmluvy nevyplýva oprávnenie žalovanej
na odstúpenie od zmluvy z dôvodov zmluvne dohodnutých, preto právny záver, že odstúpenie od zmluvy
mohla žalovaná učiniť len zo zákonných dôvodov a tieto v súdenom prípade naplnené neboli je vecne

správny.

33. Obsah akýchkoľvek ďalších dohôd medzi zmluvnými stranami, ale aj s tretími osobami (napr. otcom
žalovanej), ktoré mohli byť súčasťou negociačného procesu, v závere ktorého došlo k uzavretiu kúpnej
zmluvy s konkrétnym znením, ktoré jasne, určito a v zákonných medziach upravuje vzájomné práva

a povinnosti medzi žalobcom a žalovanou ohľadne prevodu označeného bytu, ako aj výšky a spôsobu
splatenia dobrovoľne dohodnutej kúpnej ceny nie sú pre celkové posúdenie prípadu relevantné, nakoľko
nemajú dopad na záver o platnosti žalovanou napadnutej kúpnej zmluvy ani na záver o neplatnosti
žalovanouučinenéhoodstúpeniaodkúpnejzmluvyz05.10.2021.Vtejtosúvislostibolpoprávnejstránke
zaujatý správny záver aj vo vzťahu k uznaniu dlhu z 26.07.2021 učineného žalobcom vo vzťahu k otcovi

žalovanej, z ktorého expressis verbis nevyplýva žiaden záväzok na zaplatenie ďalšej časti kúpnej ceny
za predmetný byt, ktorý navyše nebol vo vlastníctve osoby oprávnenej z tohto uznania dlhu. Rovnako
tak ani ostatné odvolacie námietky žalovanej nie sú spôsobilé privodiť prehodnotenie napadnutého
rozhodnutia, pričom dostatočná odpoveď na ne bola poskytnutá už súdom prvej inštancie v napadnutom
rozsudku, z dôvodu ktorého ich opakovanie odvolacím súdom nie je potrebné.

34. K žalovanou požadovanému zohľadneniu výsledkov dokazovania a prednesov sporových strán
realizovaných v inom konaní vedenom pred súdom prvej inštancie, odvolací súd konštatuje, že v konaní
pred súdom prvej inštancie ich oboznámenie ako dôkazu nebolo žalovanou navrhnuté a ani súdom
prvej inštancie vykonané, preto na tieto skutočnosti nemožno v tomto odvolacom konaní prihliadať.

Ide o novotu produkovanú žalovanou v odvolacom konaní, bez splnenia podmienok jej prípustnosti
vyplývajúcich z § 366 CSP. Zákonná koncentrácia konania bráni na tento dôkaz predložený v odvolacom
konaní prihliadať. Len pripojenie spisu vedeného v inej právnej veci a sčasti aj medzi inými sporovými
stranami, alebo niektorých jeho častí (napr. zápisníc z pojednávaní a rozsudku vydaného v inej
veci) nespĺňa požiadavky na zákonne vykonané dokazovanie, ani na oboznámenie iných skutočností

známych súdu z predchádzajúcej činnosti, s ktorými majú sporové strany oprávnenie pred vyhlásením
dokazovania sa oboznámiť a vyjadriť.35. S ohľadom na uvedené preto odvolací súd konštatuje, že postupom súdu prvej inštancie
a napadnutým rozsudkom neboli naplnené žalovanou uplatnené odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods.
1 písm. d), f) a h) CSP, keďže súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym

skutkovým zisteniam (t. j. hodnotenie poznatkov zistených z vykonaných dôkazov bolo v súlade s §
191 CSP), ako aj k správnemu právnemu posúdeniu veci a pri svojom postupe sa nedopustil inej
vady, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dôvodne preto bolo súdom prvej
inštancie výrokom I. napadnutého rozsudku vyhovené nároku žalobcu na určenie neplatnosti odstúpenia
od kúpnej zmluvy (bez ďalšej potreby vyhoveniu eventuálnemu nároku na určenie vlastníctva bytu

s príslušenstvom) a vo zvyšku, t. j. čo do nárokov uplatnených žalovanou na podklade žaloby
vedenej pred spojením vecí do jedného konania pod sp. zn. 8C/77/2021 túto žalobu zamietol (výrok II.
napadnutého rozsudku).

36. Vecne správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok III. napadnutého rozsudku
týkajúci sa nároku na náhradu trov konania, ktorým bola žalobcovi priznaná voči žalovanej náhrada trov

konania v rozsahu 100%. Pri rozhodovaní o trovách konania súd prvej inštancie vychádzal z pomeru
úspechu strán sporu, zohľadňujúc plný úspech žalobcu jednak pokiaľ ide o žalobný nárok uplatnený jeho
žalobou, tak aj pokiaľ ide o žalobné nároky uplatnené žalovanou samostatnou žalobou pred spojením
vecí na spoločné konanie.

37. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, vyplýva, že súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď
na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo

reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (viď napr. aj rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04,
II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu žalobcu zachádzajúcu do nadbytočných
podrobností, nespôsobilú už privodiť úspech odvolaniu, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.

38. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie v znení opravného uznesenia ako vecne správny potvrdil.

39. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, a naopak žalovaná plne neúspešná, preto žalobcovi,
ktorý bol v odvolacom konaní právne zastúpenému vznikol v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods.

1 CSP voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Preto odvolací súd rozhodol tak,
že úspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej priznal v celom rozsahu.
Žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by žalobcovi nemal byť priznaný nárok na náhradu
odvolacích trov konania (per analogiam podľa § 257 CSP) odvolací súd v okolnostiach veci nevzhliadol
a tieto ani neboli žalovanou v priebehu odvolacieho konania vznesené.

40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitnéhopredpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).