Rozsudok – Iné práva a slobody ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, October 25, 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: NM-1T/95/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3517010178
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Pavlovič

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:3517010178.36

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, samosudcom JUDr. Ivanom Pavlovičom, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar.

XX.XX.XXXX v Myjave, trestne stíhaného na slobode pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa §
360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení účinnom v čase spáchania
skutku (ďalej len „Trestný zákon“) na hlavnom pojednávaní konanom v Novom Meste nad Váhom dňa
25. októbra 2024 t a k t o

r o z h o d o l :

Obžalovaný: A. B. C. D. A. E. F. G. B., nar. XX.XX.XXXX v Myjave,
trvale bytom H. I., J. XXX/XX, na slobode,
sa podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku

o s l o b o d z u j e
spod obžaloby Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom zo dňa 03.04.20147, Pv 139/17/3304 –
333, doručenej dňa 03.04.2017, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného
zákona na skutkovom základe, že dňa 01.02.2017 v čase okolo 19.30 hod. v byte v bytovke v obci
C., J. XXX, po tom čo požil alkoholické nápoje, začal byť agresívny na svoju družku J. K., ktorá s
ním žije v spoločnej domácnosti, následne ju fyzicky napadol tak, že ju chytil silne za obidve ruky a

nechcel ju pustiť, keď chcela ísť na toaletu jej to nedovolil a začal ju obviňovať z nevery, pritom sa jej
vyhrážal slovami, že ju zabije, z čoho mala poškodená obavu, pretože ju už v minulosti viackrát napadol
a vyhrážal sa jej zabitím, čo však neoznámila, čím takto svojím konaním u poškodenej J. K., vzbudil
obavu o svoj život a zdravie,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný trestne stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Tunajší súd vedie trestné konanie proti obžalovanému prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360
ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona.

Súd vo veci vydal trestný rozkaz dňa 03.05.2017, proti ktorému podal obhajca obžalovaného v zákonnej
lehote odpor.
Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodenej, znalkyne
MUDr. Andrei Žiškovej z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, prečítaním znaleckého
posudku o vyšetrení duševného stavu obžalovaného znaleckou organizáciou Centrum duševného
zdravia, s.r.o. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, výsluchom znalkyne Mgr.
Lucie Svobodovej Bošiakovej, PhD. z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých,

na psychologické posúdenie osobnosti poškodenej, prečítaním znaleckého posudku znalkyne MUDr.
Márie Ohrablovej o vyšetrení duševného stavu poškodenej, znaleckého posudku z odboru psychológia,
odvetvie klinická psychológia dospelých L. A. M., vykonal výsluch svedkov, A. B. st. - otca obžalovaného,N. B. z RZP Stará Turá, G. B. - matky obžalovaného, A. B. A.. - brata obžalovaného, I. B. - synovca
obžalovaného, N. J., O. P., L. N. a A. L. – príslušníka PZ.

Po prečítaní obžaloby z vyjadrenia obžalovaného po zákonnom poučení obžalovaného o jeho právach
a poučení v intenciách § 257 Trestného poriadku, vyplynulo, že obžalovaný je nevinný.
Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení o jeho právach uviedol, že bude
vypovedať. Z jeho spontánnej časti výpovede vyplynulo, že v inkriminovanom dni domov prišiel z práce
okolo jedenej hodiny poobede. Nikto nebol doma. Nebolo upratané a ani navarené. Potom sa zastavil

v pohostinstve, kde prišla aj poškodená a začala piť poldecáky. Z pohostinstva odišla ona skôr ako on.
Okolo siedmej išiel domov. Doma sa začal vyzliekať, keď asi za 5 minút tam boli policajti z Obvodného
oddelenia PZ Stará Turá. Nepočul ich zvoniť a ani klopať. Za päť minút nie je možné, aby prišla
hliadka polície zo Starej Turej na kopanice. Podľa obžalovaného poškodená zavolala policajtov dávno
predtým ako prišiel a bolo to z jej strany účelové. Vždy keď mala poškodená vypité, sa mu vyhrážala,
že ho pošle tam kam patrí. Poškodená to chcela na neho našiť. Nevie, čo má poškodená proti nemu.

Obžalovaný uviedol, že 10 až 12 dní pracuje a potom je 2, 3 dni doma. Keď sa ho tak bála, mohla
odísť, kedykoľvek sa mohla odsťahovať. Poškodená opakovane chodila k nemu bývať. Ďalej z výpovede
obžalovaného vyplynulo, že po prepustení z výkonu trestu prerušil všetky kontakty s ľuďmi, ktorí ho
dostali do problémov. Pracoval, riadne žil, zarábal peniaze, aby zaplatil výživné a dlhy a moc nechýbalo,
abyichvyplatil.Povzatídoväzbyjeopäťnazačiatkuadlhymuporastú.Poškodenáhochceladaťzavrieť

a podarilo sa jej to. Z odpovedí obžalovaného na položené otázky vyplynulo, že pracuje ako živnostník.
Naposledy pracoval v Bratislave a mesačný príjem mal okolo X XXX Q. X XXX,- Eur. Poškodená
varila a upratovala nepravidelne. Spoločnú domácnosť financoval on, ona nie. Dňa 01.02 vypil asi 8
poldecákov borovičky. Celý deň nejedol. Najprv išiel do potravín a potom sa zastavil krčme, ktoré sú
vedľa potravín. Poškodenú videl ako vystúpila z autobusu, ktorá je oproti krčme. Išla domov a potom

prišla do krčmy. Pila koňaky, no nevie koľko ich vypila. Ona išla prvá domov. Nešli spolu, lebo bola na
neho od Silvestra nahnevaná, kedy jej povedal, že jeden z nich byt opustí. Obžalovaný uviedol, že on má
kam ísť, ale ona nie. V minulosti sa poškodenej nevyhrážal a nenadával jej. Dňa 01.02. sa jej nedotkol,
povedal jej, aby prestala, lebo jej jebne, lebo mu stále nadávala. Pred výkonom trestu pil veľa alkoholu.
Po výkone trestu raz za pol roka, aby vypol z kolobehu života.

Z výpovede poškodenej J. K. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že v inkriminovaný deň okolo 15.30
hod sa vrátila z práce a zistila, že obžalovaný je doma. Volal na ňu z krčmy. Najprv nešla, ale až potom.
Políciu volala, lebo jej povedal, že dokončí to, čo pred rokmi nedokončil. V roku 2015 ju skoro zaškrtil.
V minulosti volala políciu, ale trestné oznámenie nepodala. V jeseni bola po útokoch obžalovaného
dvakrát odídená. Boli to nadávky, žiarlivostné scény. Vrátila sa k nemu, lebo keď je triezvy, je dobrý

chlap, ale keď si vypije nie. Myslela si, že sa zmení. Spolu chodili ako druh a družka 6 rokov a z toho 3
roky žili spolu. Z odpovedí poškodenej na položené otázky vyplynulo, že v krčme sedeli každý zvlášť,
lebo bol obžalovaný na ňu nahnevaný, agresívny, že kvôli nej má byť v práci a je tu. Sedela pri pulte,
pila borovičku. Asi 6 poldeci. Poškodená alkohol požíva občas, napr. keď si ide von sadnúť. Je to tak
jeden krát do mesiaca. Okolo siedmej sa vrátila z krčmy domov. Po nej prišiel obžalovaný. Bol k nej

agresívny, chytil ju silne za obidve ruky a nechcel ju pustiť a keď chcela ísť na toaletu, tak jej to nedovolil,
pričom ju obviňoval z nevery a počas toho sa jej vyhrážal, že ju zabije. Zranenia bolo potrebné ošetriť.
Z obžalovaného mala veľkú obavu, brala to vážne, lebo naposledy, čo bolo v roku 2015, ju skoro zaškrtil.
Odvtedy prešlo veľa incidentov. Poškodená si myslí, že je závislá od alkoholu a nemala by ho požívať.
Lieči sa ambulantne u A. C. na alkohol. Keď obžalovaný prišiel z väzenia, pracovala v Elsteri v Starej

Turej, potom čerpala podporu. Na domácnosť prispievala.
Z výpovede znalkyne MUDr. Andrei Žiškovej z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria,
na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že nie sú žiadne okolnosti, ktoré by jej bránili byť vo veci činná
ako znalec a zotrváva na podanom znaleckom posudku, ktorý podala, nechce na ňom nič meniť
a sú potvrdené aj výsluchom obžalovaného na hlavnom pojednávaní, na ktorom bola prítomná.

Obžalovaný v čase spáchania skutku netrpel a ani netrpí duševným ochorením v zmysle psychózy, či
choromyseľnosti, ktoré by významný spôsobom ovplyvnili jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti,
či podmienili chorobnú motiváciu jeho konania. Je u neho plne rozvinutý syndróm závislosti od alkoholu.
V čase spáchanie trestnej činnosti bol obžalovaný v nekomplikovanej ebriete (opitosti) stredne ťažkého
stupňa, ktorú si privodil sám a dobrovoľne. Pritom s účinkami na svoje správanie a psychiku má

opakovanú skúsenosť už z minulosti. Po príchode domov sa rozvinul konflikt s družkou. Počas toho
bol zorientovaný, konal účelne, agresia bola smerovaná cielene voči družke, ktorú považoval za
príčinu svojho hnevu. Vzhľadom na svoj duševný stav mohol v čase skutku obžalovaný rozpoznať
nebezpečenstvo svojho konania a svoje konanie aj ovládať. Pod vplyvom alkoholu môže byť pobytobžalovaného na slobode pre jeho okolie aj jeho samotného nebezpečný. Alkohol pil napriek nariadenej
ochrannej forme liečenia. K pitiu a následkom je nekritický. Preto je opodstatnené mu uložiť ochranné
protialkoholické liečenia ústavnou formou.

Z výpovede znalkyne Mgr. Lucie Svobodovej Bošiakovej PhD., z odboru psychológie, odvetvie
klinická psychológia dospelých, že nie sú žiadne okolnosti, ktoré by jej bránili byť vo veci činná
ako znalec a zotrváva na podanom znaleckom posudku č. EDZ – 5/2019. Zo záverov posudku a
výpovede znalkyne vyplýva, že vypracovala psychologický posudok na poškodenú J. K.. Po štúdiu
spisového materiálu, odbornom klinicko-psychologickom vyšetrení a psychodiagnostických záveroch

konštatuje, že poškodená je plne schopná chápať a spracúvať súvislosti, ktoré sa týkajú predmetu
trestného konania. Uvedomuje si jeho vážnosť tak k svojej osobe, ako aj k osobe obžalovaného.
Plne rozumie aj dôsledkom v prípade lživého obvinenia. Z psychologického hľadiska je poškodená
správne vnímať, zapamätať si a rámcovo správne reprodukovať udalosti, ktoré prežila. Z hľadiska
všeobecnej vierohodnosti znalkyňa nenachádza u poškodenej známky svedčiace pre psychotický
proces, rovnako závažné poškodenie kognitívnych funkcií, najmä v oblasti vnímania, mnestických

(pamäťových) funkcií a intelektu. Za pravdepodobné nepovažuje skreslenie v dôsledku prítomnosti
závažnej duševnej poruchy – psychózy. Neobjavujú sa inkoherencie v reči, ani v myslení. Osobnostne je
však akcentovaná, disponovaná k afektívne labilnejším formám reagovania (v minulosti potencovaných
tiež abúzom alkoholu). Môže dochádzať k drobným, celkovom však menej závažným nevedomým
skresleniam vplyvom prežívaných afektov. Vplyv afektov na myslenie býva výraznejší. U poškodenej

sa však nepotvrdili tendencie k fabulačným, účelovým ani manipulatívnym prezentáciám. Celkovo však
možno konštatovať, že oblasť všeobecnej vierohodnosti je u nej čiastočne znížená. V rámci špecifickej
vierohodnosti výpovede poškodenej hodnotí ju znalkyňa hodnotí ako prevažne zachovanú. Pri popisoch
konfliktných udalostí, jej reakcia na konfrontáciu s daným spomienkovým materiálom bola výrazne
emočne sýtená, bez známok teatrálnosti, či extrémnej dramatizácie, poznačená lakrimáciámi, ktoré

sa v iných častiach znaleckého vyšetrenia neobjavili, situačne boli plne zrozumiteľné a z pohľadu
pozorovateľa autentické. Znalkyňa nemá dôvod pochybovať o autentickosti prežívaných emócií, ktoré
sa viažu na konkrétne spomienky poškodenej, aj keď je táto citlivejšia a afektívne labilnejšia. Na základe
vykonania komplexného klinicko-psychologického vyšetrenia možno konštatovať, že sa u poškodenej
nepotvrdili sklony k fabuláciám, resp. účelovému vymýšľaniu, ktorým by zámerne a úmyselne menila

popis a význam prežitých udalostí. U poškodenej nedochádza k chorobnému skresľovaniu reality.
Drobné distorzie (neúmyselné skreslenia) sa môžu objaviť len v súvislosti so silne prežívanými afektami,
čo možno považovať za situačné, prechodné zlyhanie, avšak nie úmysel. Vplyv prežitých udalostí
sa na psychiku poškodenej podpísal najmä tým, že sa u nej doteraz manifestuje emočný distres
pociťovaný telesne, prítomné sú kognitívne a somatické symptómy pretrvávajúcej anxiozity (úzkosti),

ktorá stúpa pri cielenom znovuvybavovaní si traumatických udalostí. Aktuálne pociťuje málo pokoja a
psychickej stability. Vníma svoj život ako balík starostí, ktoré sa jej hromadia, čo ju oberá o príjemné
pocity. Častejšie podlieha nervozite, strachu, podráždeniu, vyjadruje nízku úroveň spokojnosti so sebou,
devalvuje vlastnú hodnotu, zvýraznené sú tendencie k sebapodceňovaniu, k pocitom viny. Traumatické
spomienky na udalosti z konfliktného partnerstva sa usilovala „vytesniť“, čo sa jej čiastočne darilo, avšak

„návratom“ súdnych pojednávaní, opakovaného vypovedania sa opätovne reaktivovali a sprevádzajúce
bolestné emočné prežívanie je znova intenzívne (najmä strach, obavy, smútok, pocit viny). V minulosti
tieto partnerské konflikty boli jednou z príčin, na základe ktorých sa dopracovala až k suicidiálnym
(samovražedným) úvahám v rámci prežívania úplnej bezmocnosti a beznádeje.
Z Dodatku k znaleckému psychologickému posudku č. EDZ – 5 /2019, znalkyne Mgr. Lucie Svobodovej

Bošiakovej PhD., z odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia dospelých, vyplýva, že po
oboznámení sa s obsahom výsluchu poškodenej na hlavnom pojednávaní dňa 25.07.2017 zotrváva na
svojich záveroch podaných písomne, formou znaleckého posudku č. EDZ/5/2019, ako aj na záveroch
prezentovaných v rámci výsluchu znalca počas pojednávania dňa 09.12.2019 a výpoveď poškodenej
na hlavnom pojednávaní zo dňa 25.07.2017 nemá vplyv na závery písomne podaného znaleckého

posudku. Špecifickú vierohodnosť výpovede možno hodnotiť ako prevažne zachovanú. Popisované
skutočnosti možno považovať za konzistentné, stabilné, voči iným faktom zisteným o spisového
materiálu a počas znaleckého vyšetrenia za kongruetné (zhodné).
Zo znaleckého posudku Centra duševného zdravia, s.r.o., znaleckej organizácie z odboru zdravotníctvo
afarmácia,odvetviepsychiatria,č.9/2019vyplynulo,žedovzatiadoväzbyišlouobžalovanéhooklinicky

rozvinutú kompletnú psychosomatickú závislosť od alkoholu s execesívnym konzumom a poruchami
správania pod vplyvom alkoholu. Od prepustenia z väzby dňa 12.10.2017 ide u obžalovaného o
syndróm závislosti od alkoholu v dlhodobejšej výdatnej remisii pri sociálne nezávadnom spôsobe
života. V čase trestnej činnosti sa u neho jednalo o syndróm závislosti od alkoholu a bezprostrednetempore criminis simplexnú ebrietu (jednoduchú opitosť) stredne ťažkého stupňa. V súčasnej dobe sa
jedná o dlhodobejšiu výdatnú remisiu závislosti od alkoholu v dôsledku čoho menovaný žije sociálne
nezávadným spôsobom života v perspektívnom partnerskom zväzku. Od prepustenia z väzby dňa

12.10.2017 došlo u obžalovaného k zmene jeho vzťahu k alkoholu. V súčasnosti sa jedná o syndróm
závislosti od alkoholu v dlhodobejšej výdatnej remisii. V súčasnosti nie je pobyt obžalovaného na
slobode pre spoločnosť nebezpečný. V čase spáchania trestnej činnosti mohol rozpoznať protiprávnosť
a spoločenskú nebezpečnosť svojho konania v miere nepodstatne, forenzne nevýznamne, zmenšenej.
Rovnako mohol toto konanie ovládať v miere nepodstatne, forenzne nevýznamne, zmenšenej.

Zmenšenie rozpoznávacích, tak ovládacích schopností, bolo u obžalovaného v čase spáchania trestnej
činnosti zapríčinené výlučne prostou opitosťou, ktorú si hoc, aj z nedbanlivosti, privodil sám. Obžalovaný
chápe zmysel a účel trestného konania v plnom rozsahu. Znalecká organizácia neodporúča uložiť
obžalovanému akékoľvek ochranné liečenie. K záverom znalkyne A. Q. R. v jej znaleckom posudku
č. 5/2017 znalecká organizácia uviedla, že znalkyňa došla ku klinicky a forenzne správnym záverom
(syndróm závislosti od alkoholu; tempore criminis simplexná ebrieta stredného stupňa; rozpoznávacie a

ovládacie schopnosti zmenšené nepodstatne, forenzne nevýznamne). Rozdiel aktuálneho znaleckého
posudku (neprítomnosť spoločenskej nebezpečnosti pobytu obžalovaného na slobode; neodporučenie
ochranného liečenia) spočíva v zmenenej sociálnej situácii posudzovaného obžalovaného.
V predmetnej veci bol vypracovaný dodatok k znaleckému posudku po tom, čo bolo zistené, že
obžalovaný bol právoplatne odsúdený za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky v roku 2023

Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom a postihnutý za priestupok za spôsobenie dopravnej nehody
pod jeho vplyvom so škodovou udalosťou. K dodatku bol vypočutý znalec MUDr. Svetozár Droba, ktorý
zotrval na záveroch dodatku. Od marca 2017 žije spôsobom života, ktorý sa v sociálnej primeranosti
a sociálnemu fungovaniu nevymyká do tej miery, že by sa napr. dopúšťal agresívneho konania pod
vplyvom alkoholu. Nedodržiava abstinenciou. Nemá náhľad na abúzus alkoholu. Bola konštatovaná

závislosť do alkoholu, táto pretrváva. Keďže nemá absolútne náhľad, nedopúšťa sa agresívneho
konania, dopúšťa sa konania spoločenské nebezpečného – vedenia motorového vozidla pod vplyvom
alkoholu, ochranné liečenie vzhľadom na postoj obžalovaného by neplnilo svoj účel a považuje za oveľa
účinnejšie trestnoprávne opatrenie. Ochranné opatrenie by neplnilo svoj účel a doba liečenia 3 mesiace
by bola premeškaná doba, ktorú by mohli venovať terapeutický pracovníci prognosticky nádejnejším

pacientom. Ambulantné liečenie je možné v zmysle dlhodobého edukatívno-psychoterapeutického
starostlivosti , by mohlo do istej miery účel mohlo plniť, jeho výsledok je však neistý. Ústavné ochranné
liečenie nie je vhodné.
Zo znaleckého posudku č. EDZ - 13/2022 znalca L. A. M., L., z odboru psychológia, odvetvie
klinická psychológia dospelých, a jeho výsluchu pred súdom vyplýva, že na záveroch posudku trvá.

Z psychologického vyšetrenia obžalovaného nevyplynuli zistenia k poruchám myslenia, vnímania,
intelektuálnyvýkonjepriemerný,viesavbežnomživotezorientovaťavyhodnocovaťsituácie.Deklaroval
pri vyšetrení abstinenciu. V prípade konzumácie alkoholu všetky tieto veci sú znížené. Nekritickosť
v dôsledku konzumácie alkoholu je prítomná. Za triezva je prítomné u neho bagatelizovanie. Má
tendencie javiť sa v lepšom svetle, to znamená niekde pridať, niekde ubrať. Nedá s povedať, že by

chcel zatajovať nejaké veci. Nižšia vnútorné zvládacie zdroje u obžalovaného, keď sa nakopia problémy
(práca, partnerstvo), môže sa vrátiť späť neurotický vzorec správania, teda napr. konzum alkoholu. To
isté i pri tolerancii záťaže a frustrácie, keď sa objavia, dochádza k zlyhaniu a nižšej prispôsobivosťou
k tomu čo sa deje. Vráti sa ku konzumu alkoholu, lebo je najrýchlejšia a najkratšia cesta, ako to „vyriešiť“.
K špecifickej vierohodnosti uviedol, že zo subjektívno-motivačného faktoru je skreslená, lebo je tam

tendencia javiť sa v lepšom svetle lebo vie, čo by mohlo nasledovať a preto je znížená. Nezistil poruchy
pamäti v zmysle konfabulácií, resp. zapĺňaniu voľných miest v pamäti novými a vymyslenými udalosťami.
Osobnostná črta fabulácie (fabulovania) sa u obžalovaného nezistila.
Zo znaleckého posudku znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, MUDr. Márie
Ohrablovej k duševnému stavu poškodenej vyplynulo, že poškodená v súčasnej dobe trpí a aj v dobe

spáchania skutku trpela zmiešanou poruchou osobnosti - závislou a emočne labilnou a je závislá od
alkoholu. Porucha sa u poškodenej prejavuje jednak pohotovosťou robiť iných zodpovednými za vlastné
rozhodnutia, obavami, že sa nedokáže starať sama o seba, ako aj emočnou labilitou aj po menej
závažných podnetoch. Jej rozpoznávacie schopnosti, pokiaľ nie je pod vplyvom alkoholu, sú zachované,
to znamená, že netrpí duševnou poruchou, ktorá by znemožňovala správne vnímať realitu. Jej ovládacie

schopnosti sú znížené vo forenzne v nevýznamnej miere emočnou labilitou, ktorá je trvalou vlastnosťou
jej osobnosti. Nie je v dôsledku toho ľahšie ovplyvniteľná inými osobami. Požívanie alkoholu nemalo
u nej vplyv na vnímanie prežitých udalostí ani schopnosť vypovedať, vnímanie a schopnosť vypovedať
nemalo negatívne narušené psychickou poruchou. Poškodená nemá chorobný sklon k fabuláciám.Skutočnosti, o ktorých vypovedá, môžu mať reálny podklad, avšak má tendenciu interpretovať ich
neobjektívne, zo svojho vlastného uhľa pohľadu s tým, že sú zavinené výlučne inými osobami. Vzájomné
vzťahy medzi poškodenou a obžalovaným zohrali pri reprodukovaní prežitých udalostí významnú rolu.

Poškodená pri reprodukovaní prežitých udalostí má tendenciu jednostranne vnímať negatívne konanie
obžalovaného a vytesňovať svoj vlastný podiel na udalostiach. Myslenie je koherentné s dominantným
zameraním na vlastnú osobu, katatýmne (paranoidné aj depresívne) spracovanie reality nedosahujúce
kvalitu bludu a výrazná sebaľútosť. Osobnosť poškodenej so závislými a emočne labilnými rysmi.
Vo vzťahu k inkriminovanému skutku a dôveryhodnosti výpovedí poškodenej znalkyňa uviedla, že

poškodená má v dôsledku poruchy osobnosti sklon hodnotiť skutočnosti emotívne, pocitmi krivdy, s
malou kritickosťou voči vlastnej osobe. Interpretácia schopností je z jej strany emotívne ovplyvnená.
Považuje dôveryhodnosť za zníženú a údaje je potrebné hodnotiť v širších súvislostiach napríklad
porovnaním s údajmi svedkov. Poškodená bola schopná vnímať aj reprodukovať prežité udalosti, čo
však neznamená, že udalosti sú interpretované pravdivo

Z odpisu z registra trestov vyplynulo, že obžalovaný doposiaľ bol 6 krát súdne trestaný. Naposledy
trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 16,.09.2011, sp. zn. 2T/111/2011,
právoplatným dňa 25.10.2010, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm.
c) Trestného zákona na trest odňatia slobody nepodmienečne vo výmere 1 rok v ústave na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia. Trest má vykonaný dňa 09.03.2013. Viac krát súdne trestaný pre

majetkovú trestnú činnosť ako aj násilnú trestnú činnosť. V prípade piatich odsúdení sú povahy, že sa
na neho hľadí , akoby nebol odsúdený. Z odpisu z registra trestov tiež vyplynulo, že bol obžalovaný
právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 24.01.2011, sp. zn.
1T/172/2010, právoplatný dňa 24.01.2011, na podmienečný trest odňatia slobody podľa prečin opilstva
podľa § 363 ods. 1 Trestného zákona na podmienečný trest odňatia slobody 2 mesiace so skúšobnou

dobou 1 rok. Nariadený výkon trestu bol 22.10.2012 v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia,zktoréhobolprepustenýdňa05.04.2013abolomuuloženéochrannéprotialkoholickéliečenie
ambulantnou formou. Naposledy bol odsúdený Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom trestným
rozkazom 26.01.2023, sp. zn. 0T/7/2023, právoplatný 07.02.2023 za prečin ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona na podmienečný trest odňatia slobody 10

mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 3 roky do 07.02.2026 s probačným dohľadom a obmedzením
spočívajúcim v zákaze požívania alkoholu a povinnosť podrobiť sa na vyzvanie kontrole dodržiavania
zákazu požívania alkoholických nápojov za súčasného trestu zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá
na 7 rokov.
Podľa registra priestupkov nemá obžalovaný záznamy priestupkoch pred spáchaním skutku.

Ďalejbolinahlavnompojednávanívykonanéďalšielistinnédôkazyakotovyplývazjednotlivýchzápisníc
z hlavného pojednávania, najmä záznamy o dychových skúškach obžalovaného a poškodenej, lekárske
správy Fakultnej nemocnice Trenčín zo dňa 06.11.2014, 19.03.2015 a 01.07.2015, správa o povesti
Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Ilava zo dňa 22.02.2017, správa
o povesti mesta Stará Turá zo dňa 28.02.2017, obce Lubina zo dňa 01.03.2017.

* * * * *
Súd na základe dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní a po ich dôkladnom vyhodnotení
dospel k záveru, že skutkový stav veci nie je preukázaný tak, aby nevzbudzoval dôvodné pochybnosti
o skutkových zisteniach a súd mohol vysloviť výrok o vine a uložiť primeraný trest. Obžalovaný
poprel spáchanie skutku kladeného obžalobou mu za vinu, poprel, že by sa poškodenej vyhrážal.

Obžalovaného má usvedčovať zo spáchania skutku len poškodená. Tá vypovedala, že obžalovaný sa
jej mal vyhrážať spôsobom uvedeným v skutkovej vete rozsudku, pričom z jej výpovede vyplýva, že
z obžalovaného mala strach, ktorý ju viedol k tomu, že zavolala hliadku polície. Ku skutku malo dôjsť
v domácom prostredí, v spoločnej domácnosti, v ktorej žili bez ďalších osôb. Iní svedkovia, ktorí by
vedeli nezávisle a nestranne podať informáciu o tom, čo sa medzi obžalovaným a poškodenou dňa

01.02.2017 stalo, nie sú k dispozícii. Z tohto dôvodu je na mieste posudzovanie vierohodnosti výpovedí
obžalovaného ako aj poškodenej. Za tým účelom boli v priebehu trestného konania vypracované viaceré
znalecké posudky, a to psychiatrické a psychologické znalecké posudky na obžalovaného ako ja na
poškodenú.

Z dychových skúšok vykonaných bezprostredne po tom, čo poškodená zavolala políciu a polícia prišla,
vyplynulo, že obaja boli 01.02.2017 pod vplyvom alkoholu.Poškodená popísala udalosti zo dňa 01.02.2017, ale aj spolužitie s obžalovaným, svoje problémy
s alkoholom, ktoré nezastierala, nepopiera ich a uvedomuje si ich a preto sa aj ambulantne lieči.
Jej vierohodnosť podporujú závery psychologického znaleckého posudku Mgr. Lucie Svobodovej

Bošiakovej PhD., vrátane jej výpovede pred súdom a dodatku k posudku, ku ktorým dospela na základe
štúdia spisového materiálu, odborného klinicko-psychologického vyšetrenia a psychodiagnostických
záveroch. Podľa záverov znalkyne pri popise konfliktných udalostí, reakcia poškodenej na konfrontáciu
so spomienkovým materiálom bola výrazne emočne sýtená, bez známok teatrálnosti, či extrémnej
dramatizácie, poznačená lakrimáciámi, ktoré sa v iných častiach znaleckého vyšetrenia neobjavili,

situačne boli plne zrozumiteľné a z pohľadu pozorovateľa autentické. Znalkyňa uvádza, že nemá
dôvod pochybovať o autentickosti prežívaných emócií, ktoré sa viažu na konkrétne spomienky
poškodenej, aj keď je táto citlivejšia a afektívne labilnejšia. Na základe vykonania komplexného klinicko-
psychologického vyšetrenia možno konštatovať, že sa u poškodenej nepotvrdili sklony k fabuláciám,
resp. účelovému vymýšľaniu, ktorým by zámerne a úmyselne menila popis a význam prežitých udalostí.
U poškodenej nedochádza k chorobnému skresľovaniu reality. Špecifickú vierohodnosť poškodenej

znalkyňahodnotíakoprevažnezachovanú.Kosobepoškodenejbolvypracovanýpsychiatrickýznalecký
posudok, pretože v priebehu konania vyvstali závažné pochybnosti, či nie je u poškodenej, ktorej
výpoveď je pre rozhodnutie obzvlášť dôležitá, podstatne znížená schopnosť správne vnímať alebo
vypovedať.DokonaniabolapribratáznalkyňaA.A.S.,ktorávosvojomznaleckomposudkukonštatovala
u poškodenej prítomnosť duševnej poruchy, a to zmiešanej poruchy osobnosti – závislej, emočne

labilnej, ktorá sa u poškodenej prejavuje jednak pohotovosťou robiť iných zodpovednými za vlastné
rozhodnutia, obavami, že sa nedokáže starať sama o seba, ako aj emočnou labilitou aj po menej
závažných podnetoch. Skutočnosti, o ktorých vypovedá, môžu mať reálny podklad. V tomto bode nie je
zásadný rozdiel v zisteniach znalkyne Mgr. Lucie Svobodovej Bošiakovej PhD., čo je však podľa súdu
podstatnépreposúdenievierohodnostisvedkyne,jekonštatovanieznalkyneMUDr.MárieOhrablovej,že

poškodená má tendenciu vnímať a interpretovať prežité udalosti jednostranne, neobjektívne, zo svojho
vlastného uhľa pohľadu. Z dokazovania vyplýva, že poškodená má tendenciu prenášať zodpovednosť
na iné osoby, vytesňovať svoj vlastný podiel na udalostiach,pričom vzájomné vzťahy medzi poškodenou
a obžalovaným zohrali pri reprodukovaní prežitých udalostí významnú rolu. Poškodená má v dôsledku
poruchy osobnosti sklon hodnotiť skutočnosti emotívne s pocitmi krivdy, s malou kritickosťou voči

vlastnej osobe. Poškodená bola schopná vnímať aj reprodukovať prežité udalosti, čo však neznamená,
že udalosti sú interpretované pravdivo.

K osobe obžalovaného boli vypracované v priebehu trestného konania dva psychiatrické znalecké
posudky k duševnému stavu obžalovaného. V prípravnom konaní bola do trestného konania pribratá

znalkyňa MUDr. Andrea Žišková na základe príkazu súdu na vyšetrenie duševného stavu obžalovaného
zo dňa 10.02.2017 a uznesenia vyšetrovateľa PZ zo dňa 16.02.2017 ČVS: ORP-73/VYS-NM-2017.
Uznesenie bolo doručené obžalovanému dňa 24.03.2017, obhajcom obžalovaného dňa 23.02.2017
a dňa 20.02.2017. Z obsahu spisu nevyplýva, že by obžalovaný alebo obhajcovia podali sťažnosť
voči uzneseniu o pribratí znalca a namietali osobu znalkyne, hoci obžalovaný v čase bezprostredne

pop doručení z uznesenia zistil, resp. mohol zistiť, že za znalca bola pribratá MUDr. Andrea Žišková.
Znalkyňa sama tiež neuviedla žiadne okolnosti, pre ktoré by mohla byť vo veci vylúčená ako
znalec alebo okolnosti, ktoré by jej bránili byť vo veci činná ako znalec. Z obsahu vyšetrovacieho
spisu takisto nevyplýva, že by po právoplatnosti uznesenia o pribratí za znalca až do skončenia
vyšetrovania a podania obžaloby na súd obhajoba namietala závery znalkyne alebo jej osobu. Z

obsahu posudku ako aj výpovede znalkyne na hlavnom pojednávaní vyplýva, že obžalovaný v čase
spáchania skutku netrpel a ani netrpí duševným ochorením v zmysle psychózy, či choromyseľnosti,
ktoré by významným spôsobom ovplyvnili jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti, či podmienili
chorobnú motiváciu jeho konania. Je u neho plne rozvinutý syndróm závislosti od alkoholu. V čase
spáchania trestnej činnosti bol obžalovaný v nekomplikovanej ebriete (opitosti) stredne ťažkého

stupňa, ktorú si privodil sám a dobrovoľne, s účinkami alkoholu na svoje správanie a psychiku má
opakovanú skúsenosť už z minulosti, alkohol pil i napriek nariadenej ochrannej forme liečenia. K pitiu
a následkom je nekritický. Počas konfliktu s družkou bol zorientovaný, konal účelne, agresia bola
smerovaná cielene voči družke, ktorú považoval za príčinu svojho hnevu. Vzhľadom na svoj duševný
stav mohol v čase skutku obžalovaný rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania a svoje konanie aj

ovládať. Obhajoba až v konaní pred súdom namietala zaujatosť znalkyne z dôvodu, že znalkyňa bola
ošetrujúcou lekárkou obžalovaného v čase ustanovenia, u ktorej sa obžalovaný liečil, v minulosti
cca pred 7 rokmi vypracovala na obžalovaného znalecký posudok v inej trestnej veci a mala byť v
kontakte s poškodenou. K námietke obhajoby vo vzťahu k osobe znalkyne MUDr. Andrei Žiškovej jepotrebné uviesť, že znalkyňa neliečila obžalovaného na dobrovoľnej báze zo strany obžalovaného,
ale vykonával u nej ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou, ktoré mu bolo nariadené
súdom. Obžalovaný bol v konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 1T/172/2010 odsúdený pre

trestný čin opilstva podľa § 363 ods. 1 Trestného zákona a bolo mu okrem iného uložené ochranné
protialkoholické liečenie ambulantnou formou na podklade záverov znaleckého posudku znalkýň A.
Q. R. a A. A. S. č. 16/10 a č. 24/10. Obe znalkyne vo vzájomnej zhode uviedli, že v čase skutku,
pre ktorý bol trestne stíhaný, zistili u obžalovaného syndróm rozvinutej psychosomatickej závislosti
od alkoholu a v zhode navrhli obžalovanému uložiť ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou

formou. Následne mu bolo uložené ochranné protialkoholické liečenie rozsudkom zo dňa 24.01.2011
a po právoplatnosti rozsudku mu bolo nariadené navrhované ochranné liečenie, ktoré absolvoval
u MUDr. Andrei Žiškovej. Znalkyňa A. Q. R. teda nebola jediným znalcom, ktorý v predchádzajúcej
veci podal znalecký posudok na obžalovaného, k v tom čase prezentovaným záverom dospeli dvaja
znalci. Súd poukazuje na § 142 ods. 2 Trestného poriadku, podľa ktorého na prehliadku mŕtvoly a
pitvu mŕtvoly nesmie byť ako znalec pribratý lekár, ktorý zomretého ošetroval počas choroby, ktorá smrť

spôsobila. V danom prípade teda nejde o takúto situáciu. Naopak znalec mal možnosť vnímať správanie
a postoje vyšetrovanej osoby po dlhšiu dobu a nie len na jednom ambulantnom psychiatrickom
vyšetrení, mal k dispozícii zdravotnú dokumentáciu obžalovaného a preto mohol posúdiť duševný
stav obžalovaného komplexnejšie na základe dlhodobejšieho pozorovania správania obžalovaného.
Správnosť záverov znalkyne boli podrobené kontrolnému psychiatrickému znaleckému posudku Centra

duševného zdravia, s.r.o., ktorý závery znalkyne MUDr. Andrei Žiškovej potvrdil ako správne. Jediný
rozdiel spočíva iba v záveroch týkajúcich nebezpečnosti pobytu osoby obžalovaného na slobode pre
spoločnosť a neodporúčaní ochranného liečenia. Podľa kontrolného znaleckého posudku do vzatia do
väzby začiatkom roku 2017 sa u obžalovaného jednalo o klinicky rozvinutú kompletnú psychosomatickú
závislosť od alkoholu, po prepustení z väzby dňa 12.10.2017 syndróm závislosti od alkoholu je u

obžalovaného v dlhodobejšej výdatnej remisii pri sociálne nezávadnom spôsobe života v perspektívnom
partnerskom zväzku a došlo u neho k zmene jeho vzťahu k alkoholu. Preto dospela znalecká organizácia
k záveru, že pobyt obžalovaného na slobode pre spoločnosť nie je nebezpečný a neodporúča uloženie
ochranného liečenia. Na základe uvedených skutočností, úvah a záverov kontrolného znaleckého
posudku vyslovuje súd názor, že psychiatrický znalecký posudok MUDr. Andrei Žiškovej je ako dôkaz

prípustný a použiteľný.

Na hlavnom pojednávaní boli vypočutí svedkovia, a to G. B. - matka obžalovaného, A. B. ml. -
brat obžalovaného, I. B. - synovec obžalovaného, N. J., O. P., L. N. a A. L. – obaja príslušníci PZ.
Z týchto výsluchov jednoznačne vyplynulo, že neboli priamymi svedkami skutku, ktorý je kladený

obžalovanému za vinu. Na mieste činu v čase skutku neboli. Všetci uvedení svedkovia sa však
vyjadrovali k spolunažívaniu obžalovaného a poškodenej v období predchádzajúcom stíhanému skutku.
Z ich výpovedí zhodne jednoznačne vyplynulo, že medzi obžalovaným a poškodenou boli dlhodobo
konflikty. Svedkovia sa zhodli na tom, že poškodená pila veľké množstvá alkoholu a mala kombinovať
alkohol s liekmi, pričom často bola labilná. Napr. svedok N. J. uviedol, že „niekedy jej nevadilo nič a z

ničohoničjejvadilovšetko,tobolotakéčudné,zničohoničbolanormálna,potomjejtoprepne..“,svedok
O. P. uviedol „obžalovaný chcel odísť z bytu, ale nemohol, pretože poškodená mu odmietla dať doklady;
poškodená sa nechcela vysťahovať, lebo nemala kam ísť“. Svedok A. L., príslušník PZ, vypovedal pred
súdom a prezentoval svoj názor na základe prežitých skúsenosti s obžalovaným a poškodenou pri
výjazdoch, na ktoré bol vyslaný, že poškodená „aby mala v tom vzťahu navrch, volala políciu“ a tiež, že

si myslí, že „niekedy tie výjazdy neboli až také odôvodnené“.

Na základe výpovede obžalovaného, znaleckého posudku MUDr. Andrei Žiškovej, ňou prezentovaných
záverov znaleckého posudku ako aj kontrolného psychiatrického znaleckého posudku Centra
duševného zdravia s.r.o. a výpovede znalca z tejto znaleckej organizácie, súd dospel k záveru, že

príčetnosť obžalovaného je daná a obžalovaný je teda plne trestnoprávne zodpovedná osoba a ide
o osobu, ktorá je závislá od alkoholu, jeho postoj k požívaniu alkoholu je nekritický, bagatelizuje ho
a racionalizuje. Obžalovaný vie, že nesmie piť alkohol, no napriek tomu liečebný režim nedodržiaval,
o čom svedčí jeho výpoveď, ako aj zápis o dychovej skúške na alkohol zo dňa 01.02.2017, ako
aj záznam o dychovej skúške na prítomnosť alkoholu pred probačným a mediačným úradníkom

a odsúdenie Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom trestným rozkazom zo dňa 26.01.2023, sp. zn.
0T/7/2023, právoplatný 07.02.2023, za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods.
1 Trestného zákona. Znalec MUDr. Svetozár Droba nenavrhuje uloženie ochranného protialkoholického
liečenia ústavnou formou pre absolútnu absenciu náhľadu obžalovaného na konzum alkoholu, vzhľadomna postoj obžalovaného by neplnilo svoj účel. Vyslovil tiež o pochybnosti o úspešnosti a výsledku
ambulantnej formy liečenia.

Z vykonaného dokazovania je nepochybne preukázané iba to, že došlo ku konfliktu medzi obžalovaným
a poškodenou, ktorý zapadá do kontextu dlhodobejšieho konfliktného spolužitia obžalovaného
a poškodenej poznačeného užívaním alkoholu oboma aktérmi. Z dokazovania vyplynulo, že obaja sú
závislí od alkoholu a obaja boli preukázateľne pod vplyvom alkoholu. Účastníkmi stíhaného skutku, ktorý
sa mal udiať v ich domácnosti, sú len obžalovaný a poškodená. Žiadna ďalšia osoba alebo osoby, ktoré

by mohli podať nezávislé svedectvo čo sa medzi nimi stalo, nie sú k dispozícii. Nie sú k dispozícii napr.
ani kamerové záznamy z ich domácnosti alebo chodbových priestorov. Obžalovaný spáchanie skutku
popiera. Poškodená ho svojou výpoveďou naopak usvedčuje zo spáchania skutku.

Zuvedenýchdôvodovbolokosobnostnýmaspektomobžalovanéhoapoškodenej,akoajkvierohodnosti
ich výpovedí vykonané rozsiahle znalecké dokazovanie.

Z psychologického znaleckého posudku na poškodenú vyplýva, že všeobecná vierohodnosť poškodenej
je čiastočne znížená, z dôvodu, že u poškodenej môže dochádzať k drobným, menej závažným
nevedomým skresleniam vplyvom prežívaných afektov, a špecifická vierohodnosť je prevažne
zachovaná. K schopnosti poškodenej správne vnímať alebo vypovedať podala znalecký posudok

znalkyňa A. A. S., ktorá vo svojom znaleckom posudku konštatovala u poškodenej prítomnosť duševnej
poruchy, a to zmiešanej poruchy osobnosti – závislej, emočne labilnej, ktorá sa u poškodenej prejavuje
jednak pohotovosťou robiť iných zodpovednými za vlastné rozhodnutia, obavami, že sa nedokáže starať
sama o seba, ako aj emočnou labilitou aj po menej závažných podnetoch. Skutočnosti, o ktorých
vypovedá, môžu mať reálny podklad. Podľa A. A. S. má poškodená tendenciu vnímať a interpretovať

prežité udalosti jednostranne, neobjektívne, zo svojho vlastného uhla pohľadu, tendenciu prenášať
zodpovednosť na iné osoby, vytesňovať svoj vlastný podiel na udalostiach, pričom vzájomné vzťahy
medzi poškodenou a obžalovaným zohrali pri reprodukovaní prežitých udalostí významnú rolu. Do
tohto hodnotenia znalkyne zapadajú aj výpovede vypočutých svedkov, ktoré dávajú celkový obraz
o poškodenej.

Na strane druhej z psychologického znaleckého skúmania obžalovaného vyplynulo, že konfabulácie
a fabulácie u neho neboli zistené, avšak bola zistená tendencia javiť sa v lepšom svetle, čo môže
subjektívne skresľovať prežité udalosti k čomu sa pridáva konzum alkoholu a špecifickú vierohodnosť
teda možno považovať za zníženú.

Psychiatrickými znaleckými posudkami je preukázané, že obžalovaný aj poškodená sú závislí od
alkoholu a alkohol bol v minulosti akcelerátorom ich vzájomných konfliktov, a to aj v prejednávanom
prípade.

V súhrne teda možno konštatovať, že miera pravdepodobnosti o tom, čo sa medzi obžalovaným
a poškodenou malo reálne stať, je rovnaká aj v prípade obžalovaného aj v prípade poškodenej.
Poškodená síce má špecifickú vierohodnosť prevažne zachovanú, jej všeobecná vierohodnosť je
však znížená a súčasne je preukázané, že trpí zmiešanou poruchou osobnosti, čo je trvalý stav
osobnosti,ktorýsanedáliečiť,pričommátendenciuprežitéudalostivnímaťainterpretovaťjednostranne,

neobjektívne, zo svojho vlastného uhla pohľadu a čo považuje súd za tiež podstatnú okolnosť, tendenciu
prenášať zodpovednosť na iné osoby, vytesňovať svoj vlastný podiel na udalostiach. Podľa názoru súdu
sa na tom podpisuje práve emočná nestabilita poškodenej, o ktorej vypovedali aj vypočutí svedkovi.
Na strane obžalovaného bolo psychologickým skúmaním zistené, že obžalovaný má tendenciu javiť sa
v lepšom svetle, čo môže subjektívne skresľovať prežité udalosti k čomu sa pridáva konzum alkoholu

a špecifickú vierohodnosť preto možno považovať za zníženú.

Vykonané dôkazy tak pripúšťajú dve protichodné a navzájom sa vylučujúce verzie (možnosti) riešenia
skutkového deja, ale súčasne nepostačujú na to, aby bolo možné spoľahlivo vyvodiť jednoznačný
a nepochybný záver o základnej a podstatnej skutkovej otázke, ktorá z dvoch verzií zodpovedá

skutočnosti. Zistenie skutkového stavu veci vyžaduje, aby každá okolnosť dôležitá pre rozhodnutie bola
spoľahlivo objasnená a preukázaná tak, aby nemohla vzbudzovať akúkoľvek pochybnosť. Za zistenie
skutkového stavu veci nemožno považovať len zistenie púhej pravdepodobnosti dokazovanej okolnosti,
keď výsledky dokazovania síce pripúšťajú možnosť záveru, že táto existuje (verzia poškodenej), ale nadruhejstranenevylučujúmožnosťiného,celkomopačnéhozáveru(verziaobžalovaného).Prihodnotený
dôkazov súd nemal k dispozícii výpoveď žiadneho ďalšieho očitého svedka a predovšetkým nezávislého
svedka, prípadne iný objektívny dôkaz, napr. kamerový záznam, lekárske správy o zraneniach

s podrobným popisom zistených zranení, ktoré by mohli nezávisle od zainteresovaných osôb potvrdiť,
čo sa vlastne medzi aktérmi stalo dňa 01.02.2017. Záver o vine musí byť totiž založený na jednoznačne
zistených a bezpečne preukázaných faktoch a nie na domnienkach založených na pravdepodobnosti.
Dôkazy zabezpečené v konaní po ich posúdení jednotlivo i v celku nedávajú ucelenú, jednotnú, logickú
a ničím nenarušenú reťaz dôkazov, smerujúcu k jedinému nepochybnému záveru, akým je uznanie viny

obžalovaného.

Výsledky samotného dokazovania tak nevyzneli jednoznačne a dôkazy nesvedčia k vyvodeniu
bezpečného záveru, že žalovaný skutok sa stal tak ako je kladené obžalovanému za vinu obžalobou.
Záver o vine obžalovaného musí byť založený na jednoznačne zistených a bezpečne preukázaných
faktoch a nie na domnienkach. Ustanovenie § 2 ods. 4 Trestného poriadku, obsahuje základnú zásadu

trestného konania, a to zásadu prezumpcie neviny. Každý, proti komu sa vedie trestné stíhanie,
sa považuje za nevinného, dokiaľ vina nie je právoplatným odsudzujúcim rozsudkom vyslovená.
Prezumpcia neviny vyjadruje objektívnu právnu situáciu. Zo zásady prezumpcie neviny vyplývajú
základné pravidlá, ktoré súd musí v plnom rozsahu rešpektovať. Jedná sa najmä o zásadu, že
obžalovanému musí byť vina preukázaná, teda nie je úlohou obžalovaného preukazovať svoju nevinu,

je len jeho právom predkladať a navrhovať dôkazy o svojej nevine. Ďalšou zásadou je zásada „in
dubio pro reo“, teda že v prípade, ak po skutočne dôslednom uskutočnení a preskúmaní dôkazov
existujú pochybnosti o skutkovej otázke významnej pre rozhodnutie, je potrebné rozhodnúť v prospech
obžalovaného. Ďalším princípom je princíp, podľa ktorého nedokázaná vina má rovnaký význam ako
dokázaná nevina. V danom prípade súd nemal dostatok spoľahlivých dôkazov, na základe ktorých by

mohol s istotou vysloviť, že skutok sa stal a spáchal ho obžalovaný. V tomto smere sú tu dôkazy,
ktoré svedčia rovnakou mierou v prospech i neprospech obžalovaného a tak súd v tejto dôkaznej
núdzi nemá inú možnosť, ako rešpektovať základnú zásadu trestného práva v pochybnostiach prospech
obžalovaného a obžalovaného spod obžaloby s poukazom na § 285 písm. a) Trestného poriadku
oslobodiť z dôvodu, že nebolo preukázané, že obžalovaný spáchal žalovaný skutok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží
tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až

doručenie rozsudku.

Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku /§ 307 ods. 1 písm. a), ods.
2 Trestného poriadku/ a to v neprospech i v prospech obžalovaného /§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného
poriadku/.

Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka /§ 307 ods. 1 písm.
b) Trestného poriadku/.

Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní

obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného /§ 308 ods.
2 Trestného poriadku/.

Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca

obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak
je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný
zástupca alebo jeho obhajca /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/.Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli /§ 345 ods. 1 Trestného
poriadku/.

Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku
o náhrade škody /§ 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku/, a to v neprospech obžalovaného. Ak je
poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu /
§ 68 Trestného poriadku/.

Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci /§ 307 ods. 1 písm.
d) Trestného poriadku/.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.