Uznesenie – Trestné činy proti brannosti ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. september 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 4Nt/8/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125010376
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Fujerík
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8125010376.1

Uznesenie

3 4Nt/8/2025

Okresný súd Prešov v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Fujerika a sudcov prísediacich
A. B. a C. C. D. na verejnom zasadnutí konanom dňa 11.09.2025 v trestnej veci ods. E. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G. XX, C., o povolenie obnovy konania vedeného na bývalom H. I. J. K. pod sp.

zn. XXXX XXX/XX, takto

r o z h o d o l :

3 4Nt/8/2025

Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku súd návrh odsúdeného E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX,
C. na povolenie obnovy konania v trestnej veci bývalého H. I. J. K., sp. zn. XXXX/XXX/XX zo dňa
7.11.1991, právoplatným dňa 26.11.1991 pre skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin nenastúpenia

služby v ozbrojených silách podľa § 270 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb.

z a m i e t a ,

pretože nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku.

o d ô v o d n e n i e :

3 4Nt/8/2025

Odsúdený E. F. podal prostredníctvom svojho obhajcu na tunajší súd dňa 18.03.2025 návrh, ktorý
odôvodnil tým, že rozsudkom bývalého H. I. J. K. zo dňa 18.12.1979, sp. zn. T XXX/XX bolo odsúdený za
trestný čin nenastúpenia služby v ozbrojených silách podľa § 269 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961
Zb. na trest odňatia slobody v trvaní 14 mesiacov, pričom tento trest bol od 07.11.1979 do 07.01.1981

vykonaný. Uznesením toho istého súdu zo dňa 10.10.1991, sp. zn. X L. XXX/XX bol podľa § 14 ods.
1 písm. e) zákona č. 119/1990 Zb. vyššie uvedený rozsudok zrušený v celom rozsahu a následným
rozsudkomzodňa07.11.1991,sp.zn.XL.XXX/XXboluznanýzavinnéhoztrestnéhočinunenastúpenia
služby v ozbrojených silách podľa § 270 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. vo vtedy platnom
znení a bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov podmienečne. Odsúdený E. F.
v tomto návrhu ďalej uviedol, že Európsky súd pre ľudské práva opakovane konštatoval, že perzekúcia

obyvateľov kvôli odopretiu vojenskej služby z dôvodu svedomia či náboženského vyznania je porušením
čl. 9 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pričom v návrhu uviedol rozsudky
tohto súdu, z ktorých to má vyplývať. Odstránenie nezákonného odsúdenia môže podľa odsúdeného
spočívať v tom, že sa povolí obnova konania z dôvodu novo zistenej skutočnosti, kedy mal súd po
vydaní uznesenia zo dňa 10.10.1991 postupovať podľa článku VI. amnestie prezidenta republiky zo dňa
08.12.1989 a predložiť spis generálnemu prokurátorovi či príslušnému ministrovi k vypracovaniu návrhu

na rozhodnutie prezidentovi republiky, čo sa nestalo a preto sa domáha z tohto dôvodu povolenia obnovy
konania vedeného na bývalom H. I. J. K. pod sp. zn. X L. XXX/XX a zrušenia tohto rozsudku zo dňa07.11.1991, kedy toto rozhodnutie umožní postup spočívajúci v predložení spisu na základe amnestie.
Druhý postup podľa podania odsúdeného E. F. je vyslovenie účasti na súdnej rehabilitácii podľa § 33 ods.
2 zákona č. 119/1990 Zb. vo vzťahu k zbaveniu osobnej slobody v dobe od 07.11.1979 do 07.01.1981,

o čom už v minulosti podľa neho rozhodol v obdobných konaniach Krajský súd v Trenčíne, pričom na
niektoré rozhodnutia tohto súdu odsúdený v návrhu poukázal.

Pretože sa odsúdený E. F. týmto návrhom zjavne domáhal vydania dvoch rôznych rozhodnutí
založených na dvoch rôznych prameňoch práva (obnova konania upravená v Trestnom poriadku,

alternatívne účasť na súdnej rehabilitácii upravená v zákone č. 119/1990 Zb.), súd vyzval obhajcu
odsúdeného, aby presne špecifikoval svoj návrh. Obhajca odsúdeného písomným podaním zo dňa
09.06.2025 uviedol, že o jeho návrhu sa dá rozhodnúť dvoma výrokmi a požiadal, aby súd najskôr
posúdil obnovu konania, ktorej pokiaľ bude vyhovené, konane o účasti na súdnej rehabilitácii bude
nutné zastaviť, a pokiaľ by súd zamietol návrh na povolenie obnovy konania, navrhol vyhovieť návrhu
spočívajúcom v účasti na súdnej rehabilitácii.

Pretože tak z obsahu návrhu zo dňa 18.03.2025 ako aj z jeho doplnenia zo dňa 09.06.2025 vyplýva
preferencia obnovy konania, uvádzanej ako prvý nárok a pretože Trestný poriadok nepozná možnosť
alternatívnych petitov, súd návrh odsúdeného E. F. posúdil ako návrh na povolenie obnovy konania
a o návrhu na účasť na súdnej rehabilitácii nekonal. Táto časť nároku môže byť predmetom osobitného

návrhu.

Na základe uvedeného návrhu na obnovu konania súd na jeho prejednanie nariadil v zmysle § 402 ods.
1 Trestného poriadku verejné zasadnutie, ktoré na základe súhlasu odsúdeného E. F. vykonal v jeho
neprítomnosti.Natomtoverejnomzasadnutívykonaldokazovanieprečítanímobsahulistinnýchdôkazov

a na základe takto vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:

Dňa 29.11.1979 doručil Vojenský obvodový prokurátor obžalobu Vojenskému obvodovému súdu Prešov,
na podklade ktorej sa viedlo na súde konanie pod sp. zn. T 162/79 voči obžalovanému E. F. a to pre
skutok, ktorý prokurátor právne kvalifikoval ako trestný čin nenastúpenia služby v ozbrojených silách

podľa § 269 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. Rozsudkom H. I. J. K. pod sp. zn. M. XXX/XX zo
dňa 18.12.1979, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.12.1979, bol obžalovaný branec E. F. uznaný
za vinného z trestného činu nenastúpenia služby v ozbrojených silách podľa § 269 ods. 1 Trestného
zákonač.140/1961Zb.,pretože03.10.1979do13.00hod.nenastúpilkvykonávaniuvojenskejzákladnej
služby ku v.ú. 4824 Turecký Vrch, ako bol povinný podľa povolávacieho rozkazu rad A č. 211754, ktorý

včas a riadne prevzal od OVS Michalovce a zadosť tejto povinnosti neučinil ani do 24 hodín po uplynutí
lehoty určenej v uvedenom povolávacom rozkaze a to z dôvodov, že je príslušníkom náboženskej sekty
Svedkovia Jehovovi, takže jeho náboženské presvedčenie mu nedovoľuje vykonávať vojenskú činnú
službu. Za to mu súd uložil trest odňatia slobody v trvaní 14 mesiacov nepodmienečne, pričom na výkon
trestuhosúdzaradildoprvejnápravnovýchovnejskupinyvNVÚ-MS.Znariadeniavýkonutohtotrestuzo

dňa 02.1.1980 vyplýva započítanie väzby od 07.11.1979 do 29.12.1979 s tým, že odsúdený E. F. výkon
tohtotrestunastúpildňa29.12.1979.Zoznámeniaonadchádzajúcomprepustenízvýkonutrestuodňatia
slobody vyplynulo, že odsúdený E. F. bol prepustení z výkonu trestu odňatia slobody dňa 07.01.1981 po
skončení trestu, pričom z výkonu trestu je z hľadiska jeho priebehu hodnotený kladne.

Z uznesenia H. I. J. K. v konaní vedenom pod sp. zn. X L. XXX/XX zo dňa 10.10.1991 vyplynulo, že
súd v zmysle zákona č. 119/90 Zb. na základe návrhu na prieskumné konanie, ktoré podal odsúdený
E. F. zrušil vyššie uvedený rozsudok H. I. J. K. pod sp. zn. M. XXX/XX v celom rozsahu, pretože
skutok bol kvalifikovaný podľa prísnejšieho ustanovenia, než to vyplývalo zo zákona. Zároveň podľa §
14 ods. 3 zákona č. 119/90 Zb. sa týmto uznesením zrušili aj všetky ďalšie rozhodnutia v tejto trestnej

veci, obsahovo nadväzujúce na zrušené rozhodnutie a podľa § 15 zákona č. 119/90 Zb. bude súd
po právoplatnosti tohto uznesenia pokračovať na poklade pôvodnej obžaloby. Následne H. I. J. K.
rozsudkom zo dňa 07.11.1991, sp. zn. XXXX XXX/XX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.11.1991,
uznal obžalovaného E. F. za vinného z trestného činu nenastúpenia služby v ozbrojených silách podľa §
270ods.1Trestnéhozákonač.140/1961Zb.,pretožedňa03.10.1970do13.00hod.nenastúpilkvýkonu

vojenskej základnej služby u H. N. XXXX M. H. tak, ako bol povinný v zmysle povolávacieho rozkazu č.
XXXXXX, vydaného I. C., ktorý včas a riadne prevzal, pretože podľa jeho názoru mu jeho zdravotný stav
nedovoľoval vykonávať vojenskú službu, pričom mu súd za jeho spáchanie uložil trest odňatia slobody
v trvaní 6 mesiacov podmienečne.Súd tiež v rámci dokazovania prečítal podanie Okresného súdu České Budějovice zo dňa 27.04.1995,
ktorý v zmysle č. VI rozhodnutia prezidenta republiky o amnestii z 08.12.1989 predložil Ministerstvu

spravodlivosti ČR spis bývalého H. I. J. F. O. sp. zn. X L. XX/XX na súdnu rehabilitáciu obv. P. Q..

Podľa § 393 ods. 1 Trestného poriadku, ak sa skončilo trestné stíhanie vedené proti určitej osobe
právoplatným rozsudkom, právoplatným trestným rozkazom alebo právoplatným uznesením, možno v
trestnom stíhaní tej istej osoby pre ten istý skutok pokračovať, len ak bola povolená obnova konania.

Podľa § 394 ods.1 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom
alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom

rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí

podmienky obnovy konania podľa § 394.

Súd prejednal návrh odsúdeného E. F. na obnovu konania na verejnom zasadnutí a z dôkazov
vykonaných na tomto verejnom zasadnutí nezistil existenciu žiadnych skutočností, alebo dôkazov, skôr
neznámych, ktoré by samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi mohli

odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo o treste.

Súd zdôrazňuje, že obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorým sa za presne
zákonom špecifikovaných podmienok prelamuje zásada relatívnej nemeniteľnosti právoplatných
rozhodnutí, v tomto prípade rozhodnutia súdu. Môže sa tak diať len na základe nových skutočností

alebo nových dôkazov, ktoré neboli súdu skôr známe. Novou skutočnosťou je potrebné rozumieť také
skutočnosti, ktoré neboli zisťované alebo neboli predmetom dokazovania v pôvodnom konaní. Môžu to
byť buď úplne nové skutočnosti alebo skutočnosti pozmenené v dôsledku pôsobenia nových okolností
a faktorov, ktoré na ne v pôvodnom konaní nepôsobili a tak sa určitá skutočnosť javila inak, ako
sa javí v čase návrhu na povolenie obnovy konania. Rovnako to platí aj pre nové dôkazy, pričom

nie je rozhodujúce, či o nich obvinený vedel, ale že o nich nevedel súd. Rovnako to platí aj pre
zmenu dôkazu, ktorý sa tiež vo svojej podstate považuje za nový dôkaz (napríklad zmenená svedecká
výpoveď a pod.) Naopak, v konaní o povolení obnovy konania nemožno preskúmavať vecnú správnosť
rozsudku vydaného v základnom konaní. V zmysle ustálenej judikatúry je súd konajúci o návrhu na
povolenie obnovy konania oprávnený a povinný skúmať a hodnotiť, či existencia nových skutočností

(dôkazov) je spôsobilá sama o sebe alebo v spojení s už známymi dôkazmi (skutočnosťami), odôvodniť
iné, než pôvodné právoplatné rozhodnutie. Toto skúmanie nemožno procesne vykonať inak, než
hodnotením dôkazov (§ 2 ods. 12 Tr. por.), t. j. porovnaním už skôr vykonaných dôkazov a doterajšieho
skutkového zistenia s dôkazným významom nových skutočností (dôkazov). Za novú skutočnosť alebo
dôkaz podmieňujúcu obnovu konania v žiadnom prípade nemožno považovať nedodržanie procesného

postupu súdu, pretože tieto skutočnosti môžu byť len predmetom odvolacieho konania (§ 316 Trestného
poriadku, § 321 ods. 1 Trestného poriadku) alebo už v zúženom rozsahu môžu byť dovolacím dôvodom
podľa § 371 Trestného poriadku. Súd tiež zdôrazňuje, že „za nové skutočnosti alebo dôkazy v zmysle
§ 394 ods. 1 Trestného poriadku nemožno považovať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré možno zistiť
z obsahu spisov, a to ani vtedy, keď sa súd s nimi v rozhodnutí nevysporiadal alebo ich dokonca

prehliadol, resp. zmýlil sa pri hodnotení vykonaných dôkazov, prípadne ich nesprávne vyhodnotil“ (R
32/1992).

Odsúdený E. F. svoj návrh na povolenie obnovy konania založil na tom, že v zmysle čl. VI Rozhodnutia
prezidenta Československej socialistickej republiky o amnestii z 08. decembra 1989 uverejnenej

v Zbierke zákonov dňa 15.12.1989 pod číslom XXX/XXXX mala byť jeho vec predložená Generálnemu
prokurátorovi ČSSR, ministrovi spravodlivosti ČSR a SSR a ministrovi národnej obrany ČSSR, aby
títo prezidentovi predložili návrhy týkajúce sa stíhaných alebo odsúdených osôb, okrem iného aj za
trestný či nenastúpenia služby v ozbrojených silách podľa § 269 a § 270 Trestného zákona č. 140/1961Zb. Súd považuje za potrebné k tomuto dôvodu uviesť, že skutočnosť, či určitá osoba je alebo nie
je účastná amnestie je síce právnou skutočnosťou, no nie je skutočnosťou a ani dôkazom, ktorý by
zakladal povolenie obnovy konania, pretože nemá svoj skutkový a právny základ viažuci sa na pôvodné

rozhodnutie súdu o vine alebo o treste v procese dokazovania. Navyše nie je splnená ani ďalšia
podmienka povolenia obnovy konania uvedená v § 394 ods. 1 Trestného poriadku, pretože amnestia
prezidenta Československej socialistickej republiky bola uverejnená v Zbierke zákonov a teda účinná už
v čase dotknutého rozhodnutia bývalého H. I. J. K. sp. zn. X L. XXX/XX a teda nie je skutočnosťou a ani
dôkazom skôr neznámou ale bola známa už v čase rozhodovania súdu v pôvodnom konaní. Dôvodom

obnovy konania nie je a ani nemôže byť preskúmanie správnosti postupu bývalého H. I. J. K. v konaní
pod sp. zn. X L. XXX/XX v súvislosti s článkom VI amnestie, pretože ako už súd uviedol, obnova konania
nie je pokračovaním pôvodného konania a neslúži na nápravu domnelých procesných pochybení súdu
v pôvodnom konaní.

Na základe takto vykonaného dokazovania a po vyhodnotení všetkých dôkazov dospel súd k záveru, že

neboli zistené žiadne dôvody obnovy konania v zmysle § 394 Trestného poriadku, a preto súd v zmysle §
399ods.2TrestnéhoporiadkunávrhodsúdenéhoE.F.napovolenieobnovykonaniazamietolarozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Len pre úplnosť súd na okraj dodáva, že článok VI amnestie sa vzťahoval len na trestné stíhania osôb

a odsúdených, ktorých tresty doposiaľ neboli vykonané, čo sa ale netýkalo odsúdeného F., ktorý trest
uložený mu bývalým H. I. J. K. v konaní M. XXX/XX v čase udelenia amnestie vykonal. Nie je teda
dôvod, aby súd v súčasnej dobe čokoľvek na postupe svojho právneho predchodcu v súvislosti s touto
amnestiou naprával.

Poučenie:

2 4Nt/8/2025

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť v lehote do 3 pracovných dní odo dňa jeho oznámenia

cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne. Sťažnosť má odkladný účinok.