Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. január 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 8Sf/46/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2022200261
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Ondrejková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:2022200261.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

8Sf/46/2025

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členov
senátu Mgr. Miroslavy Fodor a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M., v právnej veci žalobcu: X-NET
spol. s r.o., so sídlom Tomášikova 64, Bratislava, IČO: 31 399 835, zastúpeného: ARDEN LEGAL & TAX

s. r. o., so sídlom Jelačičova 8, Bratislava, IČO: 47 256 443, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 101937785/2022 zo dňa 08. júla 2022, takto

r o z h o d o l :

8Sf/46/2025

I. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej

republiky č. 101937785/2022 zo dňa 08. júla 2022 a vec v r a c
i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

8Sf/46/2025

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Trnava oznámením o daňovej kontrole zo dňa 07. septembra 2020, doručeným dňa 17.
septembra, oznámil žalobcovi začatie daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za
zdaňovacie obdobia december 2017 až december 2019.

2. Správca dane vykonal dňa 08. decembra 2020 miestne zisťovanie u spoločnosti Megsys s. r.

o., naposledy sídlom Pekárska 11, 917 01 Trnava, Slovenská republika, IČO: 50 336 274 (ďalej
len „spoločnosť Megsys“). O uvedenom miestnom zisťovaní správca dane spísal úradný záznam zo
dňa 08. decembra 2020, v ktorom správca dane uviedol, že na mieste sídla spoločnosti Megsys
sa nenachádza označenie tejto spoločnosti. Za účelom preverovania spoločnosti Megsys správcadane požiadal relevantné subjekty (banky) o súčinnosť, na čo bolo správcovi dane oznámené, že (i)
spoločnosť UniCredit Bank eviduje klienta – spoločnosť Megsys, k čomu UniCredit Bank predložila
správcovi dane aj výpisy z účtu spoločnosti Megsys, (ii) spoločnosť Tatra banka, a.s. eviduje klienta –

spoločnosť Megsys, k čomu Tatra banka, a.s. predložila správcovi dane relevantné informácie a výpisy
z účtu spoločnosti Megsys, (iii) spoločnosť Poštová banka, a.s. eviduje klienta – spoločnosť Megsys a
zároveň (iv) spoločnosť Poštová banka, a.s. predložila správcovi dane výpis účtu spoločnosti Megsys
od založenia účtu.

3. Dňa 09. marca 2021 vykonal správca dane vypočutie svedka – A. B. C., bývalého konateľa spoločnosti
Megsys. Svedok konštatoval, že bol konateľom spoločnosti Megsys, ako aj to, že spoločnosť Megsys
podnikala so žalobcom – podľa slov svedka mali tieto dve spoločnosti dlhodobý obchodný styk.

4. Správca dane vydal dňa 03. mája 2021 oznámenie zistení z daňovej kontroly č. 100733294/2021
(ďalej len „oznámenie 1“), prostredníctvom ktorého žalobcovi zosumarizoval úkony správcu dane

vykonané do času vydania oznámenia 1 a na strane 4 konštatoval, že na základe vyššie uvedených
skutočností nebolo preukázané, že služby fakturované dodávateľskými faktúrami, na ktorých je ako
dodávateľ uvedená spoločnosť Megsys s.r.o., boli daňovému subjektu X-NET spol. s r.o. v zdaňovacom
období december 2017-december 2019 skutočne dodané. Správca dane tak na základe svojich zistení
dospel k tomu, že nebolo preukázané, že spoločnosť Megsys dodala žalobcovi služby, deklarované

na predložených faktúrach v danom období. K uvedenému konštatovaniu dospel aj z dôvodu, že
spoločnosť Megsys s odkazom na počet zamestnancov podľa jeho názoru nevedela dodať deklarované
služby. S odkazom na prezentované zistenia uviedol, že právo na odpočítanie dane žalobcovi
nepriznáva.

5. Žalobca sa k oznámeniu 1 vyjadril podaním zo dňa 15. mája 2021, pričom namietol spôsob získania
dôkazu – výsluch svedka A. B. C. a zároveň sa vyjadril k jednotlivým zisteným skutočnostiam správcu
dane. Namietol závery správcu dane, prezentované v oznámení 1, pretože skutočnosti, ktoré správca
dane zistil, nemôžu podľa žalobcu formulovať závery správcu dane. Žalobca o. i. uviedol, že je nesporné,
že správcovi dane predložil listinné dôkazy preukazujúce, že činnosti vykonala spoločnosť Megsys, čím

ako kontrolovaný subjekt vyčerpal svoje vlastné dôkazné bremeno. Namietol, či správca dane vôbec
preveroval, či sporné služby boli použité na zdaniteľné plnenia pre zákazníkov žalobcu, pričom ide
o podstatnú skutočnosť pre posúdenie nároku na odpočítanie dane. Správca dane sa podľa žalobcu
naprotitomuzamerallennadodávateľaslužieb,resp.naskutočnosti,ktorésúrelevantnépredodávateľa
anieprežalobcu.Sodkazomnauvedenénesúhlasilsozávermisprávcudane.Žalobcazároveňpredložil

správcovi dane zoznam servisných zásahov za obdobie december 2017 až december 2019 v počte
strán 106, spolu s preberacími protokolmi za dané obdobie.

6. Správca dane vydal dňa 22. júla 2021 oznámenie výsledkov z daňovej kontroly č. 101300031/2021
(ďalej len „oznámenie 2“), v obsahu ktorého správca dane uviedol úkony správcu dane vykonané po

vydaní oznámenia 1. V oznámení 2 sa správca dane vyjadril k vyjadreniu žalobcu k oznámeniu 1. Ako v
oznámení1,takajvoznámení2správcadanekonštatoval,ženebolopreukázané,žeslužbyfakturované
dodávateľskými faktúrami, na ktorej je ako dodávateľ uvedená spoločnosť Megsys, boli žalobcovi
skutočne dodané, a preto nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane. K oznámeniu 2 sa žalobca
vyjadril v podaní zo dňa 02. augusta 2021, pričom namietol závery správcu dane. Žalobca uviedol, že

vyčerpalsvojedôkaznébremenoauviedol,žesprávcadanesarelevantnežiadnymspôsobomnevyjadril
k námietkam žalobcu. Žalobca zároveň navrhoval, aby správca dane vypočul ďalších svedkov.

7. Správca dane následne vypracoval zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 11. augusta 2021, ktorá
zachytávala vypočutie svedka – A. B. C., bývalého konateľa spoločnosti Megsys. Svedok v rámci

ústneho pojednávania odpovedal na otázky správcu dane a uviedol, že bol konateľom spoločnosti
Megsys a zároveň uviedol, že žalobca a spoločnosť Megsys mala dlhodobý obchodný vzťah.

8. Správca dane vydal dňa 16. augusta 2021 protokol z daňovej kontroly č. XXXXXXXXX/XXXX (ďalej
len „protokol“). Žalobca sa k protokolu vyjadril v podaní zo dňa 14. októbra 2021, pričom namietol závery

správcu dane. Mal za to, že správca dane sa v protokole nevysporiadal s väčšinou námietok žalobcu.

9. Správca dane vydal rozhodnutie č. 102552765/2021 zo dňa 13. decembra 2021, ktorým správca
dane žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 6 450 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacieobdobie október 2018. Správca dane nemal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že
služby fakturované dodávateľskou faktúrou č. 1810001, s dátumom zdaniteľného plnenia 22. októbra
2019, na ktorej je ako dodávateľ uvedená spoločnosť Megsys boli žalobcovi v zdaňovacom období

október 2018 skutočne dodané. Správca dane dané závery odôvodnil tým, že (i) spoločnosť Megsys
nemohla poskytnúť deklarované služby vlastnými zamestnancami, pretože to nebolo kapacitne možné,
(ii) žalobca si nepreveroval spoločnosť Megsys a (iii) žalobca len všeobecne opísal, na aký účel boli
objednané služby, a teda služby fakturované dodávateľom spoločnosťou Megsys neboli žalobcovi ako
daňovému subjektu v zdaňovacom období október 2018 skutočne dodané. Uvedené závery správca

dane podporil aj tým, že dodávatelia spoločnosti Megsys boli nekontaktní a z uvedeného dôvodu nebolo
možné preveriť dodanie ich služieb spoločnosti Megsys. Záverom správca dane konštatoval, že na
základe svojich zistení spochybnil skutočný obsah právneho úkonu vyplývajúceho z predloženej faktúry.
Uviedol, že daň uvedená na faktúre dodávateľa sa stala splatnou len z titulu jej uvedenia na daňovom
doklade faktúre, nie však z titulu skutočného obsahu právneho úkonu.

10. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 01. februára 2022, pričom
odvolaním napadol prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu.
11. Po podaní odvolania žalovaný uložil správcovi dane doplniť dokazovanie a vyhodnotiť zistené
skutočnosti vo vzťahu k záverom prezentovaným v prvostupňovom rozhodnutí. Žalovaný uložil
správcovi dane vykonať výsluchy navrhovaných svedkov a preverenie dodávky sporných služieb u

žalobcu. S odkazom na pokyn žalovaného správca dane doplnil dokazovanie. V rámci doplnenia
dokazovania bola správcovi dane doručená odpoveď zo strany spoločnosti SWAN, a.s., v rámci
ktorej predložila správcovi dane dokumenty, ktoré preukazovali odberateľsko-dodávateľské vzťahy so
žalobcom. Zároveň spoločnosť SWAN, a.s. uviedla, že v období rokov 2017 až 2019 boli žalobcom
poskytované služby, ktoré sú bližšie špecifikované v tejto odpovedi. Tvrdila, že pri uvedených službách

sa jednalo o poskytnutie telekomunikačných služieb formou vzdialeného prepojenia pre konkrétnych
koncových užívateľov – jej zákazníkov. Vyjadrila sa, že pre ňu je dôležitá kvalita služby a nie spôsob,
resp. forma zabezpečenia. Spoločnosť SWAN, a.s. tak potvrdila dodanie služieb žalobcom.

12. Správcovi dane boli doručené odpovede (i) zo strany mesta Svätý Jur, ktorá potvrdila odberateľsko-

dodávateľské vzťahy so žalobcom v preverovaných obdobiach, (ii) zo strany spoločnosti KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s., ktorá potvrdila odberateľsko-dodávateľské vzťahy so žalobcom v preverovaných
obdobiach,(iii)zostranyspoločnostiRackscale,s.r.o.,ktorápotvrdilaodberateľsko-dodávateľskévzťahy
so žalobcom v preverovaných obdobiach, (iv) spoločnosti SITA Slovenská tlačová agentúra a.s., ktorá
potvrdila odberateľsko-dodávateľské vzťahy so žalobcom v preverovaných obdobiach, (v) spoločnosti

Slovak Telekom, a.s., ktorá potvrdila odberateľsko-dodávateľské vzťahy so žalobcom v preverovaných
obdobiach, a (vi) spoločnosti Tatra banka, a.s., ktorá taktiež potvrdila odberateľsko-dodávateľské vzťahy
so žalobcom v preverovaných obdobiach.

13. V rámci doplnenia dokazovania správca dane vykonal dňa 16. mája 2022 výsluch bývalého

zamestnanca spoločnosti Megsys – A. B. C., ktorý uviedol, že pre žalobcu vykonávali servisné zásahy,
poradenskú činnosť ohľadom bezpečnosti počítačových sietí, inštalácie hardvéru, softvéru, s tým, že
mali zmluvu na údržbu zariadení, monitorovanie, diagnostiku, konfiguráciu, servisné zásahy routerov,
switchov atď. Práca spočívala v prihlásení sa do hotline žalobcu, tam do systému C-desk, mali interný
login do všetkých zariadení, ktoré spravoval žalobca. Zariadení, prevažne bankomatov a platobných

terminálov, ktoré servisovali, bolo okolo 2500. V ďalšom obsahu výpovede svedok konkrétne opísal,
akým spôsobom boli jednotlivé druhy služieb poskytované. Materiálne zabezpečenie poskytoval tak
žalobca (server), rovnako mali aj vlastný server na Košickej ulici v Trnave, notebooky, internet, externé
dátové pripojenie, telefóny. Práce boli vykonávané cez vzdialené prístupy žalobcu cez C-desk, do
ktorého sa prihlásili, jedine servisné zásahy sa vykonávali osobne, žalobca mohol vidieť v systéme

vybavenie a priebeh zásahov, technik pri preberacích protokoloch to videl v systéme a odsúhlasil iba
hodiny. Služby vykonával osobne on, p. D. a konateľ spoločnosti.

14. Správca dane dňa 18. mája 2022 vykonal aj výsluch pána E. F., bývalého zamestnanca žalobcu,
ktorý o. i. uviedol, že spoločnosť Megsys dodávala komplexné servisné úlohy a helpdesk služby v

zmysle platných zmlúv, ktoré žalobca uzavrel so svojimi zákazníkmi, s tým, že medzi tieto služby patrili
konfiguračné, inštalačné, diagnostické úkony a servisné zásahy. Služby boli vykonávané vzdialeným
prístupom, až na servisné zásahy, ktoré mohli byť vykonávané na mieste a v zariadeniach u zákazníkov.
Predmetné aktivity boli fakturované v rovnakej hodnote, svedok primárne na preberacích protokolochkontroloval súhrnný čas za mesiac, nie konkrétne počty hodín jednotlivých kategórií. Potvrdzovanie
dodania konkrétnych služieb bolo vykonané v systéme C-desk, a to zmenou statusu incidentu
na vyriešené. Svedok sa vyjadril aj k identifikácii kategórií jednotlivých tiketov, kde vysvetlil spôsob

zatrieďovania jednotlivých úkonov, kedy pod určitú kategóriu spadalo viacero druhov úkonov, pri
zákazníckych emailoch nebolo možné na 100 % určiť kategóriu tiketu. Z uvedeného dôvodu nevedel
jednotlivé služby poskytnuté spoločnosťou Megsys napárovať so službami uvedenými v preberacom
protokole. Svedok uviedol aj zoznam zákazníkov žalobcu a to, že zákazníci nepoznajú interných
zamestnancov žalobcu a zamestnanci spoločnosti Megsys vystupovali pod hlavičkou žalobcu.

15. Správca dane aj napriek doplnenému dokazovaniu zotrval na tom, že nebolo potvrdené, že služby
uvedené na predmetných faktúrach vykonala pre žalobcu spoločnosť Megsys, keď výpovede p. B.
C. a p. E. F. vyhodnotil ako nedôveryhodné a odpovede zákazníkov žalobcu ako nepreukazujúce
dodanie služieb, pretože nebolo možné napárovanie faktúr so službami poskytnutými zákazníkom
žalobcu, z odpovedí nevyplýva poskytnutie služieb spoločnosťou Megsys, prípadne z dôvodu, že

žalobca nedisponoval súhlasom s postúpením objednávok subdodávateľovi.

16. Na podklade podaného odvolania vydal žalovaný rozhodnutie č. 101937785/2022 zo dňa 08. júla
2022, ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

17. Vo vzťahu k svedkovi – A. B. C. žalovaný uviedol, že z jeho výpovede vyplynulo, že sporné služby
mal vykonávať on a ním uvedené osoby. Žalovaný uviedol, že z danej odpovede vyšlo najavo, že boli
jednoznačne identifikované len dve osoby, ktoré mohli vykonávať sporné služby a z tohto dôvodu mohol
byť výkon služieb pre spoločnosť Megsys obmedzený. Žalovaný poukázal na to, že nebolo možné
správcom dane preveriť účtovné a daňové doklady spoločnosti Megsys, a preto bolo na žalobcovi

ako daňovom subjekte, aby hodnovernými dôkazmi preukázal uskutočnenie zdaniteľných obchodov.
Žalovaný zároveň vyvodil záver o účelovosti predaja obchodného podielu v spoločnosti Megsys.

18.Knámietkežalobcuotom,žeodpovedeadokladyposkytnutébankovýmiinštitúciamiUniCreditBank,
a.s. a Tatra banka, a.s. potvrdzujú to, čo o obchodných transakciách tvrdil žalobca a bývalý konateľ

spoločnosti Megsys, a preto nie je dôvod na spochybnenie zdaniteľných obchodov, žalovaný uviedol,
že splnenie formálnej podmienky na uplatnenie si nároku na odpočet DPH vyjadrené dokladmi je síce
jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané právo na odpočet, tieto doklady však
musia byť odrazom reálneho plnenia. Ak daňové doklady (faktúry a doklady o úhrade) neodrážajú reálne
plnenie, nemôže byť daňovému subjektu na základe týchto faktúr bez ďalších hodnoverných dôkazov

priznané právo na odpočet.

19. Žalovaný zotrval na pochybnostiach správcu dane o tom, že spoločnosť Megsys nedodala
deklarované služby, a to z dôvodu, že personálne zabezpečenie spoločnosti Megsys vo vzťahu k
deklarovanému rozsahu sporných služieb na sporných faktúrach a preberacích protokoloch k nim bolo

nedostatočné.

20. Žalobca ďalej namietol, že svedkovia, ktorí boli vypočutí v rámci doplneného konania, potvrdili
dodanie sporných služieb spoločnosťou Megsys. Žalobca uviedol, že v prípade, ak mal správca dane
naďalej pochybnosti, mal špecifikovať, ku ktorým skutočnostiam sa mali svedkovia ďalej vyjadriť. S

danou námietkou žalovaný nesúhlasil, pretože (i) správca dane položil svedkom otázky za účelom
čo najširšieho objasnenia všetkých okolností sporného zdaniteľného obchodu daňového subjektu a
spoločnosti Megsys a (ii) zároveň žalovaný nepovažoval výpoveď A. B. C. za dôveryhodnú, a preto tento
dôkaz nie je postačujúcim dôkazom na preukázanie uskutočnenia sporných zdaniteľných obchodov.

21. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že správca dane neprihliadol na ním predložený zoznam jeho
odberateľov, ktorí by realizáciu servisných zásahov potvrdili, žalovaný uviedol, že v odpovediach ani
jedna z vyzvaných odberateľských spoločností neuviedla, resp. z predložených dokladov nevyplynulo,
že by služby jej poskytované žalobcom boli vykonané v subdodávke, resp. v subdodávke spoločnosťou
Megsys a ani nebolo uvedené, že technikmi osobne vykonávajúcimi servisné zásahy boli A. B. C., resp.

A. B. C., príp. p. D.. Žalovaný uviedol, že preverovaním u dodávateľov bolo potvrdené, že daňový subjekt
im dodával služby, avšak nebolo preukázané, že tieto služby daňový subjekt nadobudol od spoločnosti
Megsys.22. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že správca dane nemôže odoprieť daňovému subjektu právo na
odpočítanie dane z dôvodu nedostatkov vo formálnom vyhotovení sporných faktúr od spoločnosti
Megsys, žalovaný poukázal na to, že správca dane prijal záver, že zdaniteľné plnenie uvedené

na predloženej spornej faktúre od spoločnosti Megsys nebolo uskutočnené dodávateľom na nej
uvedeným. Žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na vznik a uplatnenie práva
odpočítať daň, uvedených v príslušnom právnom predpise, a teda dôvodom na neuznanie odpočítania
práva na odpočítanie dane neboli nedostatky v náležitostiach sporných faktúr. Záverom žalovaný
konštatoval, že sa stotožňuje so závermi správcu dane, že žalobca ako daňový subjekt hodnovernými

a nespochybniteľnými dôkazmi nepreukázal, že dodanie sporných služieb bolo realizované tak ako
deklaruje sporná faktúra, vystavená spoločnosťou Megsys, a preto správca dane nepriznal žalobcovi
právo na odpočítanie DPH.

II.
Žaloba

23. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 101937785/2022
zo dňa 08. júla 2022, ako aj prvostupňového rozhodnutia správcu dane č. 102552765/2021 zo dňa
13. decembra 2021 a vrátenia veci na ďalšie konanie. Správnu žalobu odôvodnil tým, že napadnuté
rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej

správy za základ napadnutých rozhodnutí, je v rozpore s obsahom spisového materiálu alebo v ňom
nemá oporu, napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov,
a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

24. Vo vzťahu k prvému okruhu žalobných námietok žalobca uviedol, že žalovaný v napadnutom
rozhodnutí nesprávne interpretoval právne normy, konal v rozpore s rozhodovacou praxou najvyšších
súdnych autorít a princípom daňovej neutrality, a preto zo skutkových záverov relevantných pre konanie
vyvodil nesprávne právne závery. Žalobca mal za to, že žalovaný nesprávne interpretoval § 49 ods.
1 a ods. 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v

znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). Žalobca uviedol, že vzhľadom na to, že mu
vznikla daňová povinnosť dňom dodania služby, vzniklo mu aj právo na odpočítanie DPH zo služieb
vyplývajúcich z faktúr vystavených osobou konajúcou v pozícii zdaniteľnej osoby – spoločnosti Megsys.
Uviedol, že za poskytnutie služieb preukázateľne zaplatil a dodané služby použil na zdaniteľné plnenia,
z ktorých odviedol DPH na výstupe. Z uvedených obchodov zároveň dosahoval zisk, takže obchodný

vzťah s dodávateľom – spoločnosťou Megsys bol pre neho aj vzhľadom na zmluvné vzťahy s jeho
zákazníkmi plne ekonomicky opodstatnený. K danému poukázal na judikatúru Najvyššieho správneho
súdu SR a vyvodil, že primárne materiálne podmienky boli v prípade poskytnutých služieb a faktúr od
dodávateľa – spoločnosti Megsys pre žalobcu splnené. Súčasne poukázal na rozhodnutie Súdneho
dvora Európskej únie vo veci Kemwater Prochemie a s odkazom na uvedené mal za to, že splnil

všetky podmienky na odpočítanie dane z prijatých faktúr od spoločnosti Megsys. Zároveň poukázal
aj na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo a zosumarizoval, že vzhľadom na
špecifikovanépodmienkyabstrahovanézjudikatúrySúdnehodvoraEÚsúúvahysprávcudaneohľadom
údajne nedostatočných materiálnych a personálnych kapacít dodávateľa Megsys nesprávne, a preto na
ne nie je možné prihliadať.

25. V rámci prvého okruhu žalobných námietok poukázal aj na nesprávnu interpretáciu § 24 a § 46 ods.
5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“). Mal za to, že v zmysle § 24 daňového
poriadku uniesol dôkazné bremeno, a to vzhľadom na obsah, objem a význam predložených dôkazov

a jeho iniciatívu počas daňovej kontroly. Súčasne uviedol, že zo strany správcu dane absentoval postup
podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku. Správca dane a žalovaný tak v rozpore s § 24 daňového poriadku
a judikatúrou najvyšších súdnych autorít nezákonným spôsobom rozširujú jeho dôkazné bremeno, čím
sú dané dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia.

26. K nesprávnemu hodnoteniu skutkového stavu poukázal na to, že žalovaný nesprávne vyhodnotil
personálne kapacity dodávateľa – spoločnosti Megsys, kedy bolo preukázané, že spoločnosť Megsys
disponovala dostatočným počtom kvalifikovaného personálu, žalovaný tiež nesprávne vyhodnotilevidenciu služieb (človekohodiny) v zmysle preberacích protokolov a uzatvorenej zmluvy medzi
žalobcom a spoločnosťou Megsys a nesprávne vyhodnotil obsah odpovedí odberateľov žalobcu.

27. Ďalej namietol nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok
dôvodov, keďže správca dane vykonal daňovú kontrolu en block za všetkých 25 zdaňovacích období,
avšak skutkový stav sa v jednotlivých obdobiach menil (postavenie B. C. ako zamestnanca len do
30. júna 2018, F. E. F. F. G. F.), čo správca dane ani žalovaný nevzali na zreteľ a s konkrétnymi
zmenami skutkového stavu sa žiadnym spôsobom nevysporiadali. Žalobca namietal nedostatok

dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ako aj napadnutého rozhodnutia, keď sa orgány verejnej správy
len povrchne zaoberali jeho argumentmi prednesenými v priebehu daňového konania, resp. daňovej
kontroly. Zdôraznil, že nedostatok dôvodov sa vzťahoval najmä na argumentáciu k personálnym
kapacitám spoločnosti Megsys, evidencii poskytnutých služieb (človekohodiny), povahe a špecifikácii
poskytnutých služieb, k výsluchom svedkov B. C. a E. F. a k odberateľom žalobcu. Správca dane
a žalovaný sa nevyjadrili k skutočnostiam namietaným žalobcom, ani nezdôvodnili, prečo ich nevzali

do úvahy, alebo prečo neboli pre vec relevantné. Uvedené argumenty mali nepochybný dopad na
vyhodnotenie služieb poskytnutých dodávateľov – spoločnosťou Megsys pre žalobcu.

28. K procesným pochybeniam orgánov verejnej správy v priebehu daňového konania namietal, že zo
strany správcu dane došlo ku konaniu v rozpore s § 46 ods. 5 daňového poriadku, čoho následkom bolo,

že žalobca bol pripravený o možnosť efektívne sa brániť voči pochybnostiam správcu dane, resp. tieto
pochybnosti efektívne odstrániť. Súčasne došlo k porušeniu § 3 ods. 2 daňového poriadku, pretože zo
strany žalovaného nedošlo k vybaveniu veci bez zbytočných prieťahov.

III.

Vyjadrenie žalovaného

29. Žalovaný sa k správnej žalobe písomne vyjadril v podaní zo dňa 28. novembra 2022, v ktorom
navrhol žalobu zamietnuť a žalobcovi nepriznať náhradu trov konania. K prvému okruhu žalobných
námietok uviedol, že počas daňovej kontroly, ako aj počas doplneného dokazovania bola hodnovernosť

spornej faktúry spochybnená. Mal za to, že výpovede svedkov síce formálne potvrdili dodanie sporných
služieb, tieto výpovede však neboli považované za jednoznačné a hodnoverné dôkazy o uskutočnení
zdaniteľného plnenia. Zotrval na tom, že žalobca nepredložil také dôkazy, ktorými by vzniknuté
rozpory medzi zisteným skutkovým stavom a medzi obsahom dokladov odstránil, neoznačil skutočného
dodávateľa a ani z dokazovania správcu dane existencia takéhoto iného platiteľa nevyplynula. Vyjadril

sa, že správca dane a žalovaný spochybnením skutočnej identity dodávateľa (spoločnosti Megsys)
spochybnili aj preukázanie hmotnoprávnej podmienky pre priznanie odpočtu dane – statusu platiteľa
dane skutočného dodávateľa. Bolo úlohou žalobcu ako toho, kto sa domáhal odpočítania dane, aby
preukázal splnenie podmienok na jeho priznanie, s tým, že v prípade kvalifikovaného spochybnenia
predloženej faktúry prešlo dôkazné bremeno na žalobcu.

30. Vo vzťahu k ďalšiemu okruhu žalobných námietok uviedol, že ako žalovaný, tak ani správca dane
dodanie služieb žalobcom odberateľom nespochybnili, avšak ani uvedené neznamená, že tieto služby
boli dodané v subdodávke práve spoločnosťou Megsys. Ďalej zopakoval argumentáciu, ktorú uviedol
v napadnutom rozhodnutí vo vzťahu k subdodávateľom žalobcu, k pánovi A. B. C. ako bývalému

konateľovi spoločnosti Megsys a zároveň aj k počtu zamestnancov, ktoré je potrebné mať na výkon
sporných služieb.

31. Zdôraznil, že správca dane postupoval pri výkone dokazovania v úzkej súčinnosti so žalobcom, ktorý
nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok pre uznanie ním uplatneného odpočítania dane. Mal

za to, že žalobcovi boli oznámené dôvodné pochybnosti o oprávnenosti uplatneného nároku a bol mu
vytvorený priestor, aby tieto pochybnosti odstránil. Z uvedených dôvodov považoval námietky žalobcu
týkajúce sa procesných pochybení za nedôvodné.

32. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril v replike zo dňa 08. februára 2023, v ktorej zotrval na

svojej žalobnej argumentácii.

33. Žalovaný následne nevyužil možnosť podať v súdom určenej lehote dupliku.IV.
Konanie na správnom súde

34. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z.z. prešiel výkon súdnictva od 01. júna 2023
z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského
súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu bol spis
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 20S/119/2022 vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn.

TT-20S/119/2022. Po zrušení rozsudku Správneho súdu v Bratislave č.k. TT-20S/119/2022-207 zo dňa
31. augusta 2023 kasačným súdom a vrátení veci správnemu súdu na ďalšie konanie bola tejto veci
pridelená sp. zn. 8Sf/46/2025.

35. O žalobcovej žalobe rozhodol Správny súd v Bratislave rozsudkom č.k.
TT-20S/119/2022-207 zo dňa 31. augusta 2023 tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného č. k.

101937785/2022 zo dňa 08. júla 2022 a rozhodnutie Daňového úradu Trnava, pobočky Dunajská Streda
č. 102552765/2021 zo dňa 13. decembra 2021 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň
žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podal
žalovaný kasačnú sťažnosť a Najvyšší správny súd SR rozsudkom sp. zn. 1Sfk/3/2024 zo dňa 26.
septembra 2025 rozsudok Správneho súdu v Bratislave č.k. TT-20S/119/2022-207 zo dňa 31. augusta

2023 zrušil a vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie.

V.

Pojednávanie

36. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa §
10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“) rozhodol na pojednávaní dňa 15. januára 2026 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v

prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a v neprítomnosti žalovaného. Žalovaný svoju neprítomnosť na
pojednávaní ospravedlnil a súhlasil, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. Správny súd preskúmal
napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane vrátane postupu,
ktorý prechádzal ich vydaniu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutie je
potrebné zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

37. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na podanej žalobe.

VI.
Relevantná právna úprava

38. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

39. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom

chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

40.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej

správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

41. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho
konaniabolarozhodnutímorgánuverejnejsprávyukrátenánasvojichprávachaleboprávomchránených

záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa
postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách.42. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

43. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,

ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
44. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

45. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje:

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

46. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku dokazovanie vedie správca dane, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

47. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

48. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

49. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň

z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov
3 a 7, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo
majú byť platiteľovi dodané.

50. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ

uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

51. Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný
platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.

VII.
Právne posúdenie

52. Predmetom správneho súdneho prieskumu v predmetnej veci bolo napadnuté rozhodnutie
žalovaného101937785/2022zodňa08.júla2022vspojenísprvostupňovýmrozhodnutímsprávcudane

102552765/2021 zo dňa 13. decembra 2021, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 6 450
eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2018. Úlohou správneho súdu tak bolo
na podklade žalobných bodov, pri viazanosti právnym názorom kasačného súdu vyhodnotiť, či orgány
finančnej správy postupovali v súlade so zákonom o DPH, ustálenou súdnou praxou, a či ich závery
týkajúce sa vyrubenia dane majú oporu v administratívnom spise.

53. Správny súd z vlastnej činnosti zistil, že kasačný súd už viackrát rozhodol vo veciach žalobcu –
iba v iných zdaňovacích obdobiach, pričom skutkový a právny stav veci bol v daných veciach obdobný
(napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Sfk/13/2024 zo dňa 21. júla 2025, sp. zn.
5Sfk/13/2024 zo dňa 30. januára 2025, sp. zn. 3Sfk/2/2024 zo dňa 27. marca 2025, sp. zn. 1Sfk/1/2024

zo dňa 25. apríla 2025, sp. zn. 2Sfk/4/2024 zo dňa 30. apríla 2025, sp. zn. 2Sfk/3/2024 zo dňa 30. apríla
2025, sp. zn. 2Sfk/11/2024 zo dňa 30. apríla 2025 a sp. zn. 1Sfk/2/2024 zo dňa 22. mája 2025). Správny
súd tak s odkazom na uvedené uvádza (s odkazom na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp.
zn. 8Sfk/13/2024 zo dňa 21. júla 2025) nasledovné:„41. Na úvod kasačný súd poukazuje na to, že v rámci daňového konania je potrebné rozlišovať
medzi požiadavkou na preukázanie (i) hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočítanie

DPH (alternatívne oslobodenia od dane), (ii) formálnych podmienok priznania práva na odpočítanie, (iii)
odopretím nároku na odpočítanie DPH alebo oslobodenie od dane z dôvodu daňového podvodu a (iv)
odopretím nároku na odpočítanie DPH alebo oslobodenia od dane z dôvodu zneužitia práva.

42. Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočet dane sú požiadavky, (i) aby daňový

subjekt nárokujúci si odpočet bol zdaniteľnou osobou, (ii) tovar alebo služby, na ktorých zakladá právo na
odpočítanie dane, musia byť dodané alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou a požiadavka, (iii) aby
zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných
plnení (čl. 168 písm. a) Smernice, ale aj rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Senatex
GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 28; vo veci C. H. I., C-610/19 zo dňa 3. septembra
2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 24).

Formálne podmienky priznania práva na odpočet zodpovedajú najmä náležitostiam faktúry (čl. 178 písm.
a) Smernice, rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa
15. septembra 2016, bod 29; vo veci C. H. I., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 43; vo veci
Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 24). Zatiaľ čo medzi materiálne
podmienky patrí postavenie (status) dodávateľa tovaru ako zdaniteľnej osoby, identita dodávateľa,

resp. jeho správne uvedenie na faktúre patrí medzi podmienky formálne (rozhodnutia Súdneho dvora
Európskej únie vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 25; vo
veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 26, 27).

43. Platí pritom, že zatiaľ čo nepreukázanie hmotnoprávnej (materiálnej) podmienky pre priznanie práva

na odpočet dane (oslobodenie od dane) je dôvodom pre odopretie tohto práva, v prípade nezrovnalostí
vo faktúre (ako formálnej podmienky) tomu tak bez ďalšieho nie je (rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo
veci Paper Consult z 19. októbra 2017, C-101/16, bod 41; vo veci Ferimet, bod 33; vo veci Senatex, bod
38; vo veci Kemwater ProChemie, bod 29).

44. Kasačný súd sa stotožnil so záverom správneho súdu, že žalobcom predložené dôkazy daňové
orgány dostatočne nevyhodnotili a bez bližšej úvahy a vysvetlenia dospeli k záveru o nemožnosti
poskytnutia fakturovaného rozsahu predmetných služieb v kontrolovanom zdaňovacom období
obchodnou spoločnosťou Megsys, s.r.o., a to z dôvodu nedostatočnej materiálnej a personálnej kapacity
dodávateľa. K týmto záverom kasačný súd dodáva, že spochybnenie personálnych kapacít dodávateľa

nepostačuje bez ďalšieho pre prijatie záveru o nesplnení hmotnoprávnych podmienok pre odpočet DPH.

45. Kasačný súd poukazuje aj na body 41 a 42 rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu sp. zn.
5Sfk/13/2024 z 30. januára 2025 vo veci totožných účastníkov (zdaňovacie obdobie február 2019),
s ktorými sa kasačný súd stotožňuje, a preto ich zacituje v plnom znení: „41. Uvedený právny

názor je pritom plne v súlade s aktuálnou rozhodovacou činnosťou Najvyššieho správneho súdu SR,
ktorá vychádza z rozhodovacej činnosti Súdneho dvora EÚ, ktorý ustálil, že okolnosťou spôsobilou
vyvolať dôvodné pochybnosti správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych podmienok, ktoré by
mohli viesť k následnému odmietnutiu práva na odpočet dane z pridanej hodnoty, nie je nedostatok
potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane dodávateľa či

subdodávateľov (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19
zo dňa 3. septembra 2020, bod 47, vo veci Maks Pen EOOD, C-18/13 zo dňa 13. februára 2014,
body 31, 32; vo veci J. E., C-324/11 zo dňa 6. septembra 2012, bod 49). 42. Sťažovateľ v kasačnej
sťažnosti opakovane uvádza argumentáciu známu z rozhodnutia žalovaného, pričom takto uvádza aj
dôvody, na základe ktorých nepriznal právo žalobcovi na odpočet DPH. Ako už kasačný súd načrtol,

nedostatok materiálnych a personálnych kapacít sám o sebe nemôže založiť dôvodnú pochybnosť
sťažovateľa o nesplnení hmotnoprávnych podmienok zo strany žalobcu. Rovnako argumentácia, že
odberatelia žalobcu nemali vedomosť o postúpení prístupových práv subdodávateľom nemá potenciál
založiť dôvodnú pochybnosť o nedodaní fakturovaných služieb spoločnosťou Megsys, s.r.o., keďže
prípadné porušenie zmluvných podmienok medzi žalobcom a odberateľmi je pri súdnom prieskume v

danej veci irelevantné. Obdobné stanovisko je možno zaujať pritom aj k nefakturovaniu dopravných
nákladov pri vybavovaní servisných zásahov.“46. Navyše kasačný súd uvádza, že samotné dokazovanie zamerané na odberateľov môže preukázať
existenciu služieb poskytnutých žalobcom jeho odberateľom, nie je však schopné bez ďalšieho
preukázať existenciu služieb medzi žalobcom a deklarovaným dodávateľom.

47. Aj podľa kasačného súdu tak rozhodnutie žalovaného nenapĺňa požiadavky na riadne odôvodnenie
rozhodnutia a neposkytuje ani odpovede na otázky majúce pre rozhodnutie zásadný význam. Žalovaný
sa v intenciách právneho názoru správneho súdu (ktorým je v ďalšom konaní viazaný) bude musieť
bližšie vysporiadať a jasne zodpovedať otázky ohľadne náležitostí faktúry, existencie materiálneho

plnenia a osoby dodávateľa – teda otázok, ktoré z rozhodnutia žalovaného vyznievali zmätočne.

48. V tomto smere správny súd špecificky a s ohľadom na preskúmavané zdaňovacie obdobie poukázal
na zistenie z administratívneho spisu, že preberací protokol z 31. augusta 2018 s rozpisom počtu hodín
výkonu na jednotlivé fakturované služby bol totožný s počtom človekohodín uvádzaných v prílohe,
žalobcom označenej ako 1B (obsahujúcej rozpis ID požiadaviek/úloh zadávaných klientami žalobcu).

Aj podľa kasačného súdu sťažovateľ uvedené dôkazy nijako v rozhodnutí nevyhodnotil, čo podporuje
vyššie uvedený záver o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia žalovaného s ohľadom na konkrétny
skutkový stav veci.

49. K námietke ohľadne vyhodnotenia otázok z výziev ako všeobecných (bod 84 citovaného rozhodnutia

v rámci bodu 48 napadnutého rozsudku) kasačný súd poukazuje na bod 45 už vyššie uvedeného
rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 5Sfk/13/2024 z 30. januára 2025, s ktorým sa
kasačný súd stotožňuje: „45. Ďalej sťažovateľ namietal konštatovanie správneho súdu, že dokazovanie
prostredníctvom výziev obsahovalo otázky, ktoré boli kladené všeobecne, bez ich zamerania na
preverenie aspoň vybraných druhov služieb, dodaných v kontrolovanom zdaňovacom období. Kasačný

súd dáva za pravdu sťažovateľovi, že otázky uvedené vo výzvach odberateľom žalobcu neboli
všeobecné a obsahovali aj zameranie na vybrané druhy služieb. Uvedené je zrejmé z rozhodnutia
žalovaného, ako aj z vlastného obsahu výziev, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu. Správca
dane v uvedených výzvach položil jednotlivým odberateľom žalobcu otázku, či im žalobca dodal
služby: konfigurácia, inštalácia, diagnostika, kontrola komunikácie, hot-line, spracovanie dokumentácie,

servisný zásah, analýza a meranie, teda služby, ktoré mali byť predmetom faktúry č. 1902001 vystavenej
dodávateľom Megsys, s.r.o. Je však potrebné podotknúť, že uvedená konštatácia správneho súdu nie
je zásadnou skutočnosťou, na ktorej založil správny súd svoje rozhodnutie, a teda nemá potenciál
spôsobovať nezákonnosť rozhodnutia tak, ako namieta sťažovateľ.“

50.Zatohtoskutkovéhostavusakasačnýsúdstotožnilsargumentáciousprávnehosúdu,žerozhodnutie
žalovaného neobsahuje také dôvody, ktoré by odôvodňovali neuznanie práva na odpočítanie dane
žalobcovi a sťažovateľ v konaní nepredložil takú relevantnú argumentáciu, na základe ktorej by
bolo možné spochybniť správnosť záveru správneho súdu. Uvedený záver kasačného súdu však
neznamená, že žalobcovi má byť v konečnom dôsledku právo na odpočet DPH priznané; je však úlohou

sťažovateľa, aby po zohľadnení vyššie uvedených záverov opätovne vyhodnotil či žalobca splnil/nesplnil
zákonné podmienky pre odpočítanie DPH.“

54. Žalobou napadnuté rozhodnutie tak vzhľadom na absenciu identifikácie jednoznačného záveru o
nenaplnení podmienok úspešného odpočítania dane a spôsobu jeho prijatia neposkytuje odpovede

na všetky otázky majúce pre rozhodnutie zásadný význam nenapĺňa požiadavky vyplývajúce pre
odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu z § 63 ods. 5 daňového poriadku, ktoré sa primerane
vzťahuje aj na rozhodnutie odvolacieho orgánu, a porušuje tak právo účastníka konania na riadne
odôvodnenie rozhodnutia, ktoré je súčasťou ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu.
Nedostatky rozhodnutia žalovaného tak odôvodňujú jeho zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP ako

nepreskúmateľného pre nedostatok dôvodov a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom
žalovaný po dôslednom vysporiadaní sa s celým rozsahom nie zjavne nerelevantnej argumentácie
žalobcu prijme vo vzťahu k otázke náležitostí faktúry a existencie materiálneho plnenia, ako aj k
osobe dodávateľa jednoznačný a dostatočne presvedčivo odôvodnený záver. Správny súd vzhľadom
na kompetencie žalovaného v rámci odvolacieho konania (§ 74 ods. 2 až 4 daňového poriadku)

nepovažoval za potrebné v záujme dosiahnutia účelu tohto súdneho konania zrušiť aj prvostupňové
rozhodnutie.
55. Na podklade vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru o dôvodnosti žaloby, a preto s odkazom
na § 191 ods. 1 písm. d/ SSP napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.V ďalšom konaní bude žalovaný povinný postupovať v súlade so závermi uvedenými v tomto rozsudku,
ako aj v súlade so závermi kasačného súdu a opätovne vyhodnotí, či žalobca splnil / nesplnil zákonné
podmienky pre odpočítanie DPH.

56. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v
zmysle § 191 ods. 6 SSP v ďalšom konaní viazaný. Pokiaľ by žalovaný v ďalšom konaní nepostupoval
v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd by opätovne zrušil jeho rozhodnutie
z tých istých dôvodov, môže mu správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť pokutu

podľa citovaného zákonného ustanovenia.

57. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému
žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o výške
ktorejrozhodnesprávnysúdpoprávoplatnostitohtorozsudkusamostatnýmuznesením,ktorévydávyšší
súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP.

58. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

8Sf/46/2025

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v
Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za

neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.