Rozsudok – Incidenčné spory ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. február 2026

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7Cbi/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124201434
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Havír
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2026:8124201434.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Ondrejom Havírom v spore žalobcu: Správcovská a konzultačná,
k.s., so sídlom Betliarska 16, 048 01 Rožňava, IČO: 53 089 570, správca úpadcu: iDrone s. r. o.
v konkurze, so sídlom Tatranská Lomnica 265, 059 60 Vysoké Tatry, IČO: 48 074 021, proti žalovanému:
EKOCLIM s.r.o. Poprad, so sídlom Partizánska 3711/95, 058 01 Poprad, IČO: 31 663 044, právne
zastúpený: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Nám. sv. Egídia č. 40/93, 058 01

Poprad, IČO: 44 250 029, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému súd p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Prešov domáhal, aby súd výrokom I. určil,

že právny úkon zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 29.04.2020 medzi žalovaným a spoločnosťou
iDrone s.r.o. v konkurze, so sídlom Tatranská Lomnica 265, 059 60 Vysoké Tatry, IČO: 48 074 021
(ďalej len „iDrone“ alebo „úpadca“) je voči veriteľom právne neúčinný. Výrokom II. žalobca navrhol
aby súd žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť úpadcovi iDrone s.r.o. sumu vo výške 20 000,-
Eur a aby súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že úpadca
uzatvoril so žalovaným dňa 29.04.2020 zmluvu o postúpení pohľadávky, predmetom ktorej bolo odplatné

postúpenie pohľadávok špecifikovaných v bode 2. článku I. zmluvy, konkrétne ide o pohľadávku
spoločnosti STAVUNION, s.r.o., so sídlom Tatranská Lomnica 265, 059 60 Tatranská Lomnica, IČO:
36 055 956 (ďalej len „STAVUNION“) vo výške 93 317,75 Eur, z ktorej časť vo výške 30 053,85
Eur je predmetom postúpenia podľa uvedenej zmluvy. Žalovaný je spriaznenou osobou úpadcu a
zároveň je podľa zmluvy postupcom pohľadávky voči spriaznenej spoločnosti úpadcu, z čoho žalobca
vyvodzuje jeho pasívnu vecnú legitimáciu. Žalovaný je teda spriaznenou osobou úpadcu podľa § 9
odsek 1 písmeno e/ v spojení s odsekom 3 zákona číslo 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a

o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“). Podstatou právneho úkonu, ktorý žalobca
odporuje, bolo nadobudnutie pohľadávky voči spoločnosti STAVUNION postúpením zo žalovaného na
úpadcu, pričom v čase uzavretia zmluvy išlo o právny úkon medzi spriaznenými osobami a dojednané
postúpenie pohľadávky bolo za odplatu vo výške nominálnej hodnoty postúpenej časti pohľadávky, čo je
jednoznačne možné zo strany úpadcu ako postupníka vyhodnotiť ako mrhanie majetkom. Spoločníkom
a konateľom spoločnosti STAVUNION, s.r.o. bol v čase vykonania právneho úkonu, ktorému žalobca

odporuje A. B. B., teda STAVUNION je rovnako spriaznenou osobou úpadcu. Konateľom úpadcu
aj konateľom spoločnosti STAVUNION je A. B. B., ktorému v čase uzavretia zmluvy musela byť
známa finančná situácia, ako aj stav majetku a záväzkov oboch spoločností. Nemožno opomenúťani skutočnosť, že spoločnosť STAVUNION je v konkurze a vzhľadom na spriaznenosť sa stala táto
pohľadávka pre úpadcu v zásade nevymožiteľnou. Predmetný právny úkon je z pohľadu úpadcu de
facto prevzatím záväzku spoločnosti STAVUNION, keďže ide o úkon, ktorý úpadca vykonal v prospech

spriaznenej osoby s úpadcom, úmysel úpadcu ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o
tomto úmysle sa predpokladá. Konkurzné konanie bolo začaté dňa 18.10.2022. Právny úkon, na základe
ktorého sa touto žalobou domáha žalobca určenia jeho odporovateľnosti je zmluva zo dňa 29.04.2020.
Ukracujúci úkon bol tak vykonaný počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania. Vzhľadom
na povahu odporovateľného právneho úkonu si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na peňažnú

náhradu v rozsahu peňažného plnenia poskytnutého úpadcom žalovanému titulom odplaty, keďže má
vedomosť, že žalovaný získal majetkový prospech len v časti dohodnutej odplaty, a to dňa 11.06.2020
vo výške 8 000,- Eur a dňa 17.06.2020 vo výške 12 000,- Eur.

2. K žalobe sa podaním zo dňa 04.03.2024 vyjadril žalovaný a uviedol, že nespochybňuje uzavretie
zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 29.04.2020. Zo zmluvy je zrejmé, že celkovo mal žalovaný

pohľadávku voči spoločnosti STAVUNION vo výške 93 317,75 Eur. Išlo o bežnú obchodnú
transakciu, ktorá vychádzala z dlhodobej spolupráce medzi spoločnosťou žalovaného a STAVUNION.
Dlžník iDrone s.r.o. nemal v čase uzavretia tohto právneho úkonu žiadne pohľadávky po lehote
splatnosti, o čom žalovaný predložil účtovnú závierku dlžníka za roky 2020 a 2021. Úkon, ktorý je
predmetom odporovania bol vykonaný dňa 29.04.2020, pričom v tom čase bolo účinné znenie § 60

odsek 1 až 3 ZKR bez ustanovenia odseku 2 v tomto (aktuálnom) znení. Termín mrhanie majetkom bol
do zákona o konkurze a reštrukturalizácii je zavedený až novelou vykonanou zákonom číslo 312/2020
Z.z., kde bola zavedená vyvrátiteľná domnienka o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľov a vedomosť druhej
strany odporovateľného úkonu aj pri takých právnych úkonoch, na základe ktorých dochádza k mrhaniu
s majetkom dlžníka. V tomto konaní toto ustanovenie nie je možné aplikovať. Žalovaný tvrdí, že dlžník

v čase vykonania tohto úkonu nemal žiadne dlhy, teda pohľadávky po lehote splatnosti. Na to, aby bolo
možné hovoriť o ukrátení dlžníka, musí existovať v čase vykonania úkonu aspoň jedna pohľadávka,
ktorá bola právnym úkonom dlžníka ukrátená. Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhol, aby boli
v konaní vypočutý štatutárny zástupca žalovaného ako aj štatutárny zástupca spoločnosti STAVUNION,
resp. aby bol preskúmaný stav záväzkov a pohľadávok v čase vykonania úkonu, ktorý je v tomto konaní

napádaný. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

3.Žalobcavpodanízodňa22.03.2024uviedol,žežalovanýopomína,žejespriaznenouosobouúpadcu.
Správca úpadcu jednoznačne identifikoval viacero právnych úkonov úpadcu, pri ktorých je zreteľne
rovnaký modus operandi a to, že úpadca nadobudol viacero pohľadávok voči svojim s priaznivým

osobám, navyše za nominálnu hodnotu tesne predtým, ako bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu na
tieto subjekty. U úpadcu sa takto akumulovali pohľadávky pôvodne iných veriteľov voči jeho spriazneným
osobám. Keďže dojednaná bola odplata vo výške nominálnej hodnoty postúpených pohľadávok, nie
je možné uvedený právny úkon považovať ani za výhodný obchod. Žalobca má za nepochybné, že
týmto konaním zvýrazneným skutočnosťou, že úpadca neuhradil časť odplaty za postúpené pohľadávky,

došlo k vyvolaniu úpadku spoločnosti iDrone, s.r.o., a teda k ukráteniu veriteľov tohto úpadcu. Žalobca
tiež poukázal na uznanie záväzku zo dňa 29.05.2020, kde zmluvné strany dojednali splatnosť odplaty
za postúpenie pohľadávky do 31.12.2021, resp. do 31.03.2022, ktorým formálne vytvorili dojem, že
predmetnýzáväzokniejesplatný,čomásamozrejmevplyvnaposúdenieúpadku.Zpripojenéhovýpisuz
účtukžalobejezrejmé,že k úhradenaozajdošlo11.06.2020a17.06.2020.Včasepodpisuuznania

záväzku nebola pohľadávka splatná ani čiastočne. Je preto nepochybné, že došlo k skresľovanie údajov
hospodárskej a obchodnej evidencie tým, že uznanie záväzku bolo zámerne datované spätne tak, aby
spoločnosť iDrone, s.r.o. nespĺňala definíciu subjektu v úpadku. Je teda zjavné, že žalovaný manipuloval
údajmi o dobrej finančnej a hospodárskej kondícii úpadcu tak, aby z evidencie nebolo možné zistiť,
že vznikla povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Rovnaký modus operandi použil úpadca pri

zmluve o postúpení pohľadávky so spoločnosťou REMOT SI, s.r.o., IČO: 31 670 466, ktorej predmetom
bolo odplatné postúpenie pohľadávky rovnako voči spoločnosti STAVUNION vo výške 250 000,- Eur. Na
vykreslenie situácie žalobca uviedol, že uvedené spoločnosti dodatočne uzavreli dňa 03.06.2020 zmluvu
o záložnom práve k nehnuteľnostiam úpadcu a následne dňa 24.06.2020 dodatok číslo 1 k zmluve o
záložnom práve k nehnuteľnostiam zo dňa 03.06.2020 na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa,

vyplývajúce zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 29.04.2020. Žalobca preto navrhol, aby súd
žalobe vyhovel.4. V podaní zo dňa 27.05.2024 žalovaný uviedol, že k právnemu úkonu, ktorého neúčinnosti sa žalobca
domáha došlo 29.04.2020. K vyhláseniu konkurzu na žalobcu došlo uznesením zo dňa 14.02.2023.
Žalovaný má zato, že v kontexte týchto časových rozdielov je potrebné vnímať celý sled udalostí, ktoré

sú podstatou pre posúdenie ich odporovateľnosti právnych úkonov. Žalovaný trvá na tom, že žalobca sa
domáha určenia neúčinnosti právneho úkonu podľa právnej úpravy, ktorá v čase vykonania tohto úkonu
nebola platná. Pri skúmaní podmienok odporovateľnosti je potrebné preukázať kumulatívne splnenie
troch podmienok, a to ukrátenie veriteľov, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, úmysel bol alebo
musel byť druhej strane známy. V čase, keď bol vykonaný napádaný právny úkon, žalobca nemal žiadne

dlhy, a preto nemožno z tohto konania vyvodiť ani jeho úmysel ukrátiť svojich veriteľov. Na to, aby bolo
možné hovoriť o ukrátení veriteľa, musí v čase vykonania napadnutého právneho úkonu existovať aspoň
jedna pohľadávka veriteľa, ktorá by bola právnym úkonom dlžníka ukrátená. Žalovaný navrhol, aby súd
žalobu zamietol.

5. Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 01.04.2025 pod číslom konania 7Cbi/1/2024 – 132 konanie na

dobu päť mesiacov prerušil, keďže strany konania zhodne navrhli odročiť termín pojednávania nariadený
na deň 02.04.2025 z dôvodu vedenia mimosúdnych rokovaní. Dňa 06.10.2025 bol zo strany žalobcu
doručený návrh na pokračovanie v konaní, preto súd uznesením zo dňa 07.10.2025 pod číslom konania
7Cbi/1/2024 – 142 rozhodol o pokračovaní v konaní. Predmetné konanie nadobudlo právoplatnosť dňa
08.10.2025

6. Dňa 11.02.2026 bolo vo veci nariadené pojednávanie, ktorého sa zúčastnil žalovaný a jeho
právny zástupca. Právna zástupkyňa žalobcu dňa 10.02.2026 doručila súdu ospravedlnenie neúčasti
na pojednávaní a zároveň odvolanie plnej moci žalobcom zo dňa 09.02.2026, súd preto prejednal
vec v neprítomnosti žalobcu. Právny zástupca žalovaného k podanej žalobe uviedol, že základnú

hmotnoprávnu podmienku odporovacej žaloby preukazuje žalobca a nedochádza k presunu dôkazného
bremena na žalovaného. Je nesprávne, ak žalobca bude poukazovať na uspokojenie pohľadávok
veriteľov len rozsahom majetku úpadcu pred uzavretím napadnutého právneho úkonu a porovnávaním
stavu majetku po účinnosti odporovateľného právneho úkonu vo väzbe existujúcej pohľadávky. Žalovaný
nemal vedomosť o tom, že v čase vykonania sporného právneho úkonu mal úpadca záväzky po lehote

splatnosti. Vlastné imanie úpadcu bolo kladné a neexistovala žiadna konkrétna pohľadávka veriteľa,
ktorá by mohla byť uvedeným právnym úkonom dotknutá alebo ukrátená. Žalobca nepredložil ani
znalecký posudok ani iný dôkaz, ktorý by preukázal nepravdivosť účtovných údajov a nezákonnosť
postupov úpadcu a žalovaného. Žalovaný ďalej uviedol, že na výsluchu svedka A. B. netrvá. Súd vypočul
na pojednávaní štatutárneho zástupcu žalovaného, ktorý k veci uviedol, že v čase uzavretia zmluvy

o postúpení pohľadávok ako konateľ spoločnosti ani samotná spoločnosť nemal informácie ohľadom
finančného stavu úpadcu. Pre spoločnosť STAVUNION vykonával viacero zákaziek, veľakrát však
žalovanému zaplatili faktúry oneskorene. Keď spoločnosť STAVUNION dlhovala žalovanému peniaze,
dochádzalo k trojzápočtom pohľadávok so spoločnosťou úpadcu. V čase uzavretia sporného právneho
úkonu nemal vedomosť o viacerých veriteľoch úpadcu.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav:
7. Žalobca tvrdí, že na majetok úpadcu bol vyhlásený konkurz, pričom následne v postavení
správcu zistil, že úpadca uzavrel so žalovaným zmluvu o postúpení pohľadávky voči spoločnosti
STAVUNION, ktorej predmetom bola pohľadávka na zaplatenie (pôvodnej sumy vo výške 93 317,75
Eur), z ktorej časť postúpil vo výške 30 053,85 Eur na úpadcu. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na

to, že za spoločnosť úpadcu, žalovaného aj STAVUNION v tom čase konala jediná osoba, a to A. B.,
preto ide o právny úkon medzi spriaznenými osobami. Takéto konanie navyše jednoznačne možno
považovať za mrhanie majetkom úpadcu, keďže bola dojednaná neprimeraná odplata za postúpenie
pohľadávky a súčasne na finančnú situáciu úpadcu v roku 2019. Žalovaný sa v konaní bráni tým, že
úpadca v čase vykonania sporného právneho úkonu nemal žiadne pohľadávky po lehote splatnosti, čo

vyplýva z účtovných závierok za roky 2021 a 2022, kde je zrejmé, že úpadca mal kladné vlastné imanie.
Okrem toho v čase učinenia sporných právnych úkonov nebolo účinné ustanovenie § 60 odsek 1 – 3
ZKR, ktoré upravuje mrhanie majetkom spoločnosti, preto sa úpadca tohto konania nemohol dopustiť.
Súd vyhodnotil v konaní ako nesporné skutkové tvrdenia uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávky zo
dňa 29.04.2020 medzi úpadcom a žalovaným a spriaznenosť osôb úpadcu a žalovaného. Naopak ako

sporné skutkové tvrdenia boli určené ukrátenie iných veriteľov úpadcu, nemajetnosť úpadcu a
mrhanie majetkom úpadcu.Zistený skutkový stav súd podriadil pod nasledovné zákonné ustanovenia:

8. Podľa § 9 odsek 3 ZKR, kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo
nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5 % na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích
právach v právnickej osobe alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý

je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto
zákona rozumie podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ
nepriameho podielu kvalifikovanú účasť.

9. Podľa § 57 odsek 1 ZKR, právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom
dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje.

Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane
lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.

10. Podľa § 57 odsek 2 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej
osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa

považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.

11. Podľa § 58 odsek 1 ZKR, právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je
bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol
alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia,

ktoré na jeho základe získal alebo má získať.

12. Podľa § 58 odsek 2 ZKR, dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o konkurz
podľa § 107a ods. 1 platí, že úpadok dlžníka spôsobilo spáchanie trestného činu, za ktorý bol dlžníkovi
uložený trest prepadnutia majetku. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej

s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

13. Podľa § 58 odsek 3 ZKR, ak odsek 4 neustanovuje inak, odporovať možno len tým právnym
úkonombezprimeranéhoprotiplnenia,ktoréboliurobenépočasjednéhorokapredzačatímkonkurzného
konania.Akideoprávnyúkonbezprimeranéhoprotiplneniaurobený vprospechosobyspriaznenej

s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom, ktoré boli urobené počas troch rokov pred
začatím konkurzného konania.

14. Podľa § 60 odsek 1 ZKR, odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil
svojich veriteľov (ďalej len „ukracujúci právny úkon“), ak bol urobený s úmyslom dlžníka

ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.

15. Podľa § 60 odsek 2 ZKR, ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom
alebo o mrhanie majetkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o
tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

16. Podľa § 62 odsek 1 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom
odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne
urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.

17. Podľa§ 62 odsek 5 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť
priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu
je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže
v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu.

Právne posúdenie veci:

18. V prvom rade sa súd zaoberal včasnosťou podania žaloby na súd. Konkurz na majetok úpadcu bol
vyhlásený dňa 07.02.2023 uznesením Okresného súdu Prešov pod spisovou značkou 2K/22/2022, ktorébolo zverejnené v Obchodnom vestníku číslo 31/2023 dňa 14.02.2023, a teda nadobudlo právoplatnosť
dňa 15.02.2023. Žalobca podal žalobu na súd dňa 14.02.2024, teda včas.

19. Žalobca tvrdí, že na majetok úpadcu bol vyhlásený konkurz, pričom následne v postavení
správcu zistil, že úpadca uzavrel so žalovaným zmluvu o postúpení pohľadávky voči spoločnosti
STAVUNION, ktorej predmetom bola pohľadávka na zaplatenie (pôvodnej sumy vo výške 93 317,75
Eur), z ktorej časť postúpil vo výške 30 053,85 Eur na úpadcu. Žalobca v tejto súvislosti poukázal
na to, že za spoločnosť úpadcu, žalovaného aj STAVUNION v tom čase konala jediná osoba, a to

A. B., preto ide o právny úkon medzi spriaznenými osobami. Pokiaľ ide o spriaznenosť osôb, túto
upravuje § 9 odsek 1 ZKR tak, že spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona
rozumie a/ štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen
dozornej rady právnickej osoby, b/ fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej
osobe kvalifikovanú účasť, c/ štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec,
prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b), d/ blízka osoba fyzickej

osobyuvedenejvpísmenácha)ažc),e/ináprávnickáosoba,vktorejmáprávnickáosobaaleboniektorá
z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť. Z výpisu z obchodného registra úpadcu,
žalovaného aj spoločnosti STAVUNION vyplýva, že osoba A. B. bol spoločníkom, resp. konateľom vo
všetkých uvedených spoločnostiach v čase vykonania sporného právneho úkonu. Súdu sa tak javí
preukázané tvrdenie žalobcu, že vo veci ide o spriaznenosť osôb ako ju upravuje § 9 odsek 1 písmeno

e/ v spojení s odsekom 3 ZKR.

20. Súd ďalej skúmal skutočnosť, či v čase učinenia sporných právnych úkonov evidoval úpadca voči
sebe viac veriteľov, ako to predpokladá ZKR. Žalovaný v konaní vypovedal, že bolo bežnou praxou
medzi ním, úpadcom a spoločnosťou STAVUNION uzatváranie trojdohôd o započítaní vzájomných

pohľadávok, pričom o viacerých veriteľoch úpadcu vedomosť v čase uzavretia sporného právneho
úkonu nemal. V konaní však nebolo preukázané zo strany žalobcu, že v čase učinenia sporného úkonu
úpadca evidoval viacero veriteľov. Súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 23.04.2002 pod spisovou značkou 4Obo 19/2002 (R (SR) 104/2002), kde
sa uvádza: „Dlžník je v úpadku, ak má viac veriteľov a nie je schopný 30 dní po lehote splatnosti

(v znení zákona účinnom pred 1. februárom 2001 „po dlhšiu dobu“) plniť svoje záväzky. V oboch
prípadoch ide o stav objektívny a pri skúmaní, či sú splnené podmienky na vyhlásenie konkurzu, je
bez významu dôvod a spôsob, akým sa dlžník do stavu úpadku dostal. Nie je pritom rozhodujúce, či
úpadok je dôsledkom činnosti úpadcu majúcom pôvod v jeho hospodárení, či je výsledkom viac-menej
objektívnych udalostí (situácia na trhu), alebo či k nemu viedla činnosť tretích osôb spočívajúca prípadne

aj v protiprávnom konaní.“ Z výpisu z registra úpadcov ďalej vyplýva, že voči úpadcovi je celkovo
evidovaných13pohľadávokviacerýchveriteľov,o.i.jejednýmzveriteľovžalovaný,Finančnériaditeľstvo
SR s viacerými pohľadávkami, spoločnosti PROPERTY DEVELOPMENT SLOVENSKO v.o.s., REMOT
SI s.r.o. a Slovenský plynárenský priemysel, a.s. Ani jeden z veriteľov však nedisponoval pohľadávkou
voči úpadcovi v čase učinenia sporného právneho úkonu, t. j. uzavretia zmluvy o postúpení

pohľadávky. Súd v tomto poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 26.04.2023 pod
spisovou značkou 8CoKR/6/2022, kde sa uvádza: „Súd prvej inštancie správne vychádzal z toho, že
žalobca v konaní označil ako pohľadávky, ktoré mali byť ukrátené žalovaným právnym úkonom úpadcu
(kúpna zmluva uzatvorená 22.03.2017) pohľadávky veriteľa Slovenská konsolidačná, a.s. v súhrnnej
výške3.629.846,34 eur, ktorých právnym dôvodom vzniku je nezaplatená daň z pridanej hodnoty za

jednotlivé zdaňovacie obdobia od januára 2012 do januára 2015. Na základe vykonaného dokazovania
podľa názoru odvolacieho súdu správne konštatoval, že v spore nebolo preukázané, že tieto
pohľadávky existovali v čase uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 22.03.2017 (príp.
v čase povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností). Predmetné pohľadávky
totiž predstavujú úpadcom nezaplatenú daň (§ 2 písm. b) Daňového poriadku), ktorá bola v zmysle

§ 68 ods. 4 Daňového poriadku vyrubená rozhodnutiami správcu dane vydanými v rokoch 2017-2019
(počínajúc dňom 08.03.2017). Tieto pohľadávky vznikli až dňom právoplatnosti príslušných rozhodnutí
Daňového úradu v Trenčíne, t.j. až v období po účinnosti predmetnej kúpnej zmluvy.“ V konaní tak nebolo
preukázané, že zo strany úpadcu došlo k ukráteniu iného veriteľa, keď v čase vykonania sporného úkonu
úpadca neevidoval iných veriteľov.

21. Súd je ďalej názoru (mimo vyššie uvedenej argumentácie), že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v
tom, že úpadca bol v čase učinenia sporného právneho úkonu v úpadku, keď samotná účtovná závierka
za rok 2019, t. j. ktorá predchádzala roku v ktorom došlo k uzavretiu sporného právneho úkonu, nie jepostačujúcim preukázaním predĺženia úpadcu, obzvlášť vo svetle účtovných závierok úpadcu za roky
2020 a 2021 predložených žalovaným. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 09.09.2020 pod spisovou značkou 1Obdo/70/2019, kde sa uvádza:

„Správca ako žalobca v konaní o neúčinnosť právneho úkonu musí preukázať splnenie základnej
hmotno-právnej podmienky vyplývajúcej z § 57 ods. 4 ZKR, a to ukrátenie uspokojenia prihlásenej
pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka realizáciou právnych úkonov.“ Súd zo strany žalobcu v tejto
súvislosti nemal splnenú hmotno-právnu podmienku vyplývajúcu z § 57 odsek 4 ZKR, teda ukrátenie
uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov úpadcu.

22. Súd na záver, pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu ohľadom mrhania majetkom úpadcu uvádza, že
sa stotožňuje s argumentáciou žalovaného, že k zavedeniu tohto inštitútu došlo do ZKR až novelizáciou
číslo 312/2020 Z.z. účinnou od 01.01.2021, pričom dovtedy ZKR tento inštitút neupravoval. Zároveň
je potrebné poukázať na § 206k ZKR, v zmysle ktorého sa konania začaté pred 01.01.2021 dokončia
podľa predpisov účinných do 31.12.2020. Daná úprava sa tak v tomto konaní nemôže aplikovať. V

zmysle vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu súd konštatuje, že
žalobca nepreukázal splnenie základnej hmotno-právnej podmienky, preukázanie ukrátenia niektorého
z veriteľov úpadcu sporným právnym úkonom, čím neuniesol dôkazné bremeno, preto súd žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

K nároku žalovaného na náhradu trov konania
23. Podľa § 255 odsek 1 zákona číslo 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“),
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa § 262 odsek 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25. Podľa § 262 odsek 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

26. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 odsek 1 v spojení s § 262 odsek
1 C.s.p. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto má právo na náhradu účelne vynaložených trov na
bránenie svojho práva titulom trov právneho zastúpenia v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania
rozhodne v zmysle § 262 odsek 2 C.s.p. vyšší súdny úradník v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto

rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Prešov v lehote 15 dní odo
dňa jeho doručenia. (§ 355 odsek 1 C.s.p.)

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje,

e) podpis,
f) spisová značka tohto konania (§ 127 odsek 1 C.s.p.)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

( § 365 odsek 1 C.s.p. ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.)

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami
tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie
odvolania na trovy toho, kto odvolanie podal.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 odsek 3 C.s.p.)

Pohľadávka určená právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci sa v určenom
rozsahu považuje za zistenú. (§ 32 odsek 18 ZKR)