Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. január 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: TT-14S/170/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2022200365

Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Machová, Ph.D.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:2022200365.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

TT-14S/170/2022

14

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D.
(spravodajkyne) a členov senátu JUDr. Lukáša Galla a JUDr. Natálie Stahovcovej, v právnej veci
žalobcu: Nemocnica Alexandra Wintera n.o., so sídlom Winterova ul. 66, 921 63 Piešťany, IČO:

36084221, zastúpeného: Advokátska kancelária MAJLING & NINČÁK, s.r.o., so sídlom Palárikova 14,
811 04 Bratislava, IČO: 35 960 728, proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,
so sídlom Žellova 2, 829 24 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k.: ZS
204/00018/2021/R, č. s. 5467/2022/204, č. z. 66740/2022 zo dňa 04.10.2022, takto

r o z h o d o l :

TT-14S/170/2022

14

I. Správny súd rozhodnutie žalovaného Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. k.: ZS
204/00018/2021/R, č. s. 5467/2022/204, č. z. 66740/2022 zo dňa 04.10.2022 z r u š u j e a vec v r
a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

TT-14S/170/2022

13

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia1. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trnava (ďalej len „prvostupňový orgán“)
vykonal u žalobcu dohľad nad správnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti pacientke na základe
jej podnetu, ktorá bola pacientke poskytnutá žalobcom ako poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v

dohliadanom období od 01.06.2019 do 28.12.2020.

2. Za účelom objektívneho posúdenia všetkých skutočností si prvostupňový orgán zaobstaral zdravotnú
dokumentáciu súvisiacu so zdravotnou starostlivosťou, ktorá bola poskytnutá pacientke žalobcom,
vrátane záznamov zobrazovacích vyšetrení. Súčasne si zaobstaral vyjadrenie účastníka konania

zo dňa 28.01.2021 (obsahujúce vyjadrenie primára ortopedického oddelenia zo dňa 27.01.2021 a
„Odborné stanovisko Prešetrenie stavu sťažnosti pacienta 16/2021“ lekára ortopedického oddelenia
A. B. C. zo dňa 21.01.2021), doplnené vyjadrením zo dňa 08.07.2021 (obsahujúcim vyjadrenie
ambulantnej neurologičky zo dňa 06.07.2021), aj výpis zo zdravotnej dokumentácie od pacientkinho
všeobecného lekára, ako aj vyjadrenie Univerzitnej nemocnice Bratislava zo dňa 02.03.2021 o tom, že
pacientke nebola v období od septembra 2019 v tejto nemocnici poskytovaná zdravotná starostlivosť.

V záujme náležitého objasnenia skutkového stavu veci a dôkladného posúdenia správnosti poskytnutej
zdravotnej starostlivosti pacientke sa na posudzovaní poskytnutej zdravotnej starostlivosti v rámci
výkonu dohľadu podieľali ako prizvané osoby podľa ustanovenia § 43 zákona č. 581/2004 Z. z. o
zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v relevantnom znení (ďalej len „zákon o zdravotných poisťovniach“) A. A. B., D., odborník

v špecializačnom odbore ortopédia - odborné stanovisko A. A. B., D. zo dňa 06.06.2021 a A. A. C.,
odborníčka v špecializačnom odbore neurológia - odborné stanovisko A. A. C. zo dňa 25.09.2021.
Pri výkone dohľadu žalovaný zistil nedostatky uvedené v protokole z 13.10.2021.

3. Prvostupňový orgán následne začal z vlastného podnetu na základe upovedomenia z 09.12.2021

správne konanie vo veci uloženia pokuty žalobcovi za porušenie ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č.
576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v relevantnom znení (ďalej len „zákon o zdravotnej
starostlivosti“), ktoré bolo zistené dňa 27.10.2021 ukončeným výkonom dohľadu nad správnym
poskytovaním zdravotnej starostlivosti pacientke.

4. Prvostupňový orgán rozhodnutím č. k. ZS 204/00018/2021, reg. č. s. ÚDZS-22541/2021/204, reg.
č. z. 108699/2021 zo dňa 28.12.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) uložil podľa § 50 ods.
2 písm. a) a § 64 ods. 2 písm. b) zákona o zdravotných poisťovniach žalobcovi ako poskytovateľovi
zdravotnej starostlivosti pokutu vo výške 1 800 Eur za „porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004

Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 576/2004 Z.
z.“), t. j. za porušenie povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne. Porušenie bolo zistené
dňa 27.10.2021 ukončeným výkonom dohľadu nad poskytnutím zdravotnej starostlivosti pani E. F.,
nar. XXXX, trvale bytom G. XXX/XX, XXX XX H., prechodne bytom D. I. XXX/XX, XXX XX H.

(ďalej len „pacientka“). Porušenie spočívalo v tom, že pacientke nebola pri poskytovaní zdravotnej
starostlivosti na ortopedickom oddelení a ortopedickej ambulancii v dohliadanom období od 01.06.2019
do 28.12.2020 poskytnutá zdravotná starostlivosť správne. Pri zavádzaní osteosyntetického materiálu
z posterolaterálneho prístupu na koleno dňa 03.07.2019 nebol vypreparovaný a izolovaný n. peroneus
communis tak, aby bol v priebehu celej operácie pod vizuálnou kontrolou, inak vzhľadom na jeho priebeh

hrozí jeho poranenie pri zjednávaní si prístupu k proximálnej tíbii, alebo zavedeným osteosyntetickým
materiálom, predvrtákom a vrtákom vrátane. Následne pri opakovaných pooperačných kontrolách na
ortopedickejambulanciiododňa24.07.2019sdôvodnýmpredpokladomiatrogénnehopoškodenianervu
nezabezpečil včasnú konzultáciu na neurochirurgickom pracovisku.“.

5. Na podklade žalobcom podaného rozkladu voči prvostupňovému rozhodnutiu rozhodoval
v rozkladovom konaní žalovaný a rozhodnutím č. k.: ZS 204/00018/2021/R, č. s. 5467/2022/204, č.
z. 66740/2022 zo dňa 04.10.2022, právoplatným dňa 18.10.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“
a spolu s prvostupňovým rozhodnutím aj ako „napadnuté rozhodnutia“), rozklad žalobcu zamietol
a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný konštatoval, že prvostupňový orgán vychádzal

z dostupnej zdravotnej dokumentácie pacientky, pričom žalobca nepredložil žiadne konkrétne dôkazy,
ktoré by vyvrátili zistenia uvedené v prvostupňovom rozhodnutí.6. Z hľadiska závažnosti zistených nedostatkov žalovaný hodnotil postup žalobcu za postup non lege
artis, teda v rozpore s poznatkami súčasnej lekárskej vedy, a to na základe zistenia, že pacientke
nebola pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti na ortopedickom oddelení a ortopedickej ambulancii

v dohliadanom období od 01.06.2019 do 28.12.2020 poskytnutá zdravotná starostlivosť správne.
Pri zavádzaní osteosyntetického materiálu z posterolaterálneho prístupu na koleno dňa 03.07.2019
nebol vypreparovaný a izolovaný n. peroneus communis tak, aby bol v priebehu celej operácie pod
vizuálnou kontrolou, inak vzhľadom na jeho priebeh hrozí jeho poranenie pri zjednávaní si prístupu
k proximálnej tíbii, alebo zavedeným osteosyntetickým materiálom, predvrtákom a vrtákom vrátane.

Následne účastník konania pri opakovaných pooperačných kontrolách na ortopedickej ambulancii
odo dňa 24.07.2019 s dôvodným predpokladom iatrogénneho poškodenia nervu nezabezpečil včasnú
konzultáciu na neurochirurgickom pracovisku.

7. Žalovaný ďalej konštatoval, že nielen prvostupňový správny orgán, ale zrejme ani žalobca nemal
pochybnosti o hodnovernosti, správnosti a dostatočnosti podkladov pre vydanie prvostupňového

rozhodnutia a o úplnosti zisteného skutkového stavu veci pred vydaním predmetného rozhodnutia,
keďže proti záverom vykonaného dohľadu uvedeným v protokole nenamietal a v začatom správnom
konaní zistený skutkový stav pred vydaním prvostupňového rozhodnutia nespochybnil, nespochybnil ani
podklady pre vydanie predmetného rozhodnutia, ani dôvody začatia správneho konania a nepredložil
žiadne nové dôkazy, svedčiace v jeho prospech. Naopak, žalobca oznámil prijatie nápravných opatrení,

v ktorých okrem iného uviedol, že s dotknutým operatérom bol rozviazaný pracovný pomer. Poukázal
na zásadu „vigilantibus iura scripta sunt" a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
9Szd/2/2013 z 27.05.2015, v ktorom je konštatované, že „nevyužitie práva účastníka správneho konania
v zákonom stanovenej lehote podať námietky ... malo za následok ukončenie dohľadu ... márnym
uplynutím lehoty určenej podľa § 45 ods. 2 písm. c) zákona č. 581/2004 Z. z. s výsledkom, že porušenie

§ 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti bolo zistené. Poskytovateľ zdravotnej
starostlivosti sa preto po márnom uplynutí lehoty na podanie námietok proti protokolu už nemôže účinne
brániť proti zisteniam porušenia jeho povinnosti. Zistenie porušenia povinnosti je právnym základom
pre rozhodnutie o uložení pokuty; v konaní o uložení pokuty sa preto správny orgán už nemusí, a ani
nemôže zaoberať oneskorenými námietkami účastníka voči záverom protokolu o vykonaní dohľadu.“

8. Žalovaný k námietkam žalobcu, že útlak n. peroneus (dôvod lézie n. peroneus) mohol byť spôsobený
ortézou alebo nesprávnym polohovaním, uviedol, že to je možné u pacientov v bezvedomí alebo
intenzívne tlmených, no u mobilných pacientov pri plnom vedomí, čo bol aj pacientkin prípad, je
táto etiológia prakticky vylúčená. Rovnako zdôraznil, že úrazová anamnéza poškodenia n. peroneus

je v danom prípade vylúčená, nakoľko v objektívnom náleze pri príjme pacientky po úraze bola
zadokumentovaná len bolestivosť ľavého kolena bez neurologického deficitu.

9. Žalovaný tiež uviedol, že priamo z § 43 ods. 5 zákona o zdravotných poisťovniach vyplýva, že
podkladom na výkon dohľadu a výkon kontroly správneho poskytovania zdravotnej starostlivosti je

zdravotná dokumentácia vedená podľa osobitného zákona, a teda priamo zákon presne definuje
podklad pre posudzovanie správnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Zároveň zdravotná
dokumentácia umožňuje verifikovať rozsah zdravotných výkonov realizovaných poskytovateľom
zdravotnej starostlivosti. Ďalej § 43 a nasl. zákona o zdravotných poisťovniach dávajú žalovanému
povinnosť prizvať do výkonu dohľadu odborníka z príslušného medicínskeho odboru na to, aby bola

splnená podmienka odbornej spôsobilosti najmenej jednej z osôb oprávnených na výkon dohľadu v tej
pracovnej činnosti, v ktorej sa vykonáva dohľad, teda v tej medicínskej oblasti, v ktorej bola poskytnutá
dohliadaná zdravotná starostlivosť. Mal, za to, že v dôkaznej rovine nemožno klásť na jednu úroveň
vyjadrenia účastníka konania, a to vyjadrenia ošetrujúceho zdravotníckeho personálu, ktorý poskytoval
zdravotnú starostlivosť a stanoviská úradom prizvaného odborníka, pretože vždy ide o vyjadrenia

zaťažené vysokou mierou pozitívnej zaujatosti k prípadu, naproti nezávislom odbornom pohľade
prizvaného odborníka. Podotkol, že žalobca proti prizvaniu odborníka A. A. B., D. nenamietal. Žalovaný
nesúhlasil s údajným preferovaním znaleckých posudkov, práve naopak mal za to, že zákon č. 71/1967
Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“)
dôkazné prostriedky vymenúva len demonštratívne a ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky,

ktorými možno zistiť a objasniť skutkový stav a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi, pričom zákon
neprikladá väčšiu dôkaznú silu znaleckému posudku v porovnaní so stanoviskom prizvaného odborníka,
ktoré je tiež spôsobilé byť v správnom konaní dostatočným dôkazom.10. K odbornému stanovisku A. J. C., predloženému žalobcom, žalovaný zhodnotil, že jeho obsahom
je medicínsky názor znalca, ktorý je súčasne zamestnancom ortopedického oddelenia účastníka
konania, ktoré pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke pochybilo a ktorý sa, okrem iných

medicínskych pracovníkov, tiež zúčastňoval na procese poskytovania zdravotnej starostlivosti pacientke
ako ošetrujúci lekár. Teda je u neho spochybniteľná možnosť byť objektívnym a nezávislým pri
vyhodnotenízdravotnejstarostlivostiposkytnutejpacientke,atozdôvodujehopriamejzainteresovanosti
na procese poskytovania zdravotnej starostlivosti pacientke, ako aj na zamestnanecký vzťah k
zadávateľovi (žalobcovi).

11. K neabsolvovaniu neurochirurgickej kontroly pacientkou, na ktorú poukazuje žalobca v rozklade,
žalovaný uviedol, že predmetom výkonu dohľadu je preverenie správnosti postupu poskytovateľa
zdravotnej starostlivosti pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi a predpokladom uloženia
pokuty je vyvodenie sankčnej zodpovednosti voči poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti. Predmetom
výkonu dohľadu nie je kontrola správnosti postupu pacienta a vyvodzovanie zodpovednosti voči

pacientovi. Žalovaný tiež uvádzal, že v danom prípade (podozrenia na závažnejšie poškodenie nervu)
mali neurochirurgickú konzultáciu zabezpečiť ortopédi, nie čakať až na neurologickú kontrolu a konanie
neurologičky.

12. Žalovaný považoval odborné stanoviská vypracované A. A. B., D., odborníkom v špecializačnom

odbore ortopédia a A. A. C., odborníčkou v špecializačnom odbore neurológia za dostačujúce z
hľadiska odbornosti pre posúdenie poskytnutej zdravotnej starostlivosti pacientke žalobcom. Mal za
to, že žalobca neuviedol žiadne skutočnosti ani dôkazy, ktoré by spochybnili alebo vyvrátili odborné
stanoviská prizvaných odborníkov a prvostupňovým orgánom zistený skutkový stav veci. Zároveň
uviedol, že prvostupňový orgán pri ukladaní pokuty v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia jasne

a v dostatočnom rozsahu uviedol, v čom vidí závažnosť nedostatkov a taktiež ich následky, a mal za
to, že uložená pokuta vo výške necelej jednej pätiny zákonnej možnosti uloženia sankcie pre právnickú
osobu spĺňa preventívnu, represívnu funkciu, a plní aj výchovnú úlohu. Zastal názor, že prvostupňové
rozhodnutie je jasné, zrozumiteľné a náležite odôvodnené.

II. Správna žaloba

13. Žalobca sa žalobou zo dňa 19.12.2022, doručenou Krajskému súdu v Trnave toho istého dňa,
domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutých rozhodnutí, vrátenia veci žalovanému
správnemu orgánu na ďalšie konanie, pričom nezákonnosť napadnutých rozhodnutí dôvodil nenáležite

zisteným skutkovým stavom, z ktorého boli vyvodené nesprávne závery, neodôvodnenosťou
a nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia.

14. S poukazom na § 3, § 32, § 34 správneho poriadku žalobca uviedol, že povinnosťou správneho
orgánu je zistiť všetky právne rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, v čí prospech svedčia, taktiež

je jeho povinnosťou zistiť úplný stav veci, čo je základným predpokladom zákonnosti a správnosti
rozhodnutia správneho orgánu. Uviedol, že dôkazy, ktoré sú základom správneho rozhodnutia musia
mať taký charakter, aby nebolo možné pochybovať o ich hodnovernosti a objektívnom posúdení
skutočného stavu veci. Podľa žalobcu je napadnuté rozhodnutie vecne nesprávne, a to pokiaľ ide
o zistenie skutkového stavu veci, ako aj zhodnotenie tohto zisteného skutkového stavu v záveroch

a odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Podľa žalobcu došlo v danom prípade z jeho strany k celkovo
správnemu poskytnutiu zdravotnej starostlivosti pacientke v súlade s platnými právnymi predpismi,
k čomu popísal jednotlivé dni návštevy a kontroly pacientky u žalobcu s tým, čo bolo zistené,
vykonané či odporučené. Podľa žalobcu zo strany vyšetrujúcich lekárov bolo vyvinuté maximálne
úsilie o poskytnutie starostlivosti v súlade s najlepším vedomím a svedomím a tiež podľa dostupnej

dokumentácie možno konštatovať, že pacientke bola poskytnutá adekvátna starostlivosť.

15. Z procesnoprávnej stránky veci považoval žalobca za nesprávne a nezákonné tvrdenie žalovaného,
že pre objektívne a správne zistenie skutkového stavu postačí vypracované odborné stanovisko A.
A. B., D. a nepovažoval za potrebné vykonať dôkaz prizvaním ďalšieho odborníka, resp. vykonať

znalecké dokazovanie. Žalobca namietal, že mu nie je zrejmé, či uvedený odborník predložil nález,
posudok alebo stanovisko, pričom ustálená judikatúra preferuje znalecký posudok, ktorého výsledok
môže potvrdiť alebo vyvrátiť poskytnutie zdravotnej starostlivosti lege artis.16. Žalobca uviedol, že pacientka nemala po operácii žiadne ťažkosti v zmysle výpadku citlivosti
alebo motorického deficitu. Dané poškodenie mohlo byť navodené buď útlakom ortézou, nesprávnym
polohovaním alebo opuchom končatiny. Pacientke bolo opakovane odporúčané EMG vyšetrenie,

ktoré nakoniec bolo zrealizované dosť neskoro a žalobcovi nie je známy záver, či sa jednalo len o
neuropraxiu alebo axonotmesiu, neurológ odporúčal konzervatívnu liečbu. Namietal tiež, že žalovaný
nevzal do úvahy skutočnosť, že napriek plánovanej kontrole na neurologickej ambulancii už pacientka
po 26.09.2019 vyšetrenie na neurologickej ambulancii neabsolvovala a taktiež ani neabsolvovala
neurochirurgickú konzultáciu, čo môže mať dopad na jej zdravotný stav. K výčitke žalovaného, že

žalobca nezabezpečil konzultácie na neurochirurgickom pracovisku, žalobca uviedol, že pacientka
bola sledovaná a ošetrovaná na neurologickej ambulancii žalobcu s plánovanou neurochirirgickou
konzultáciou, ktorú však neabsolvovala.

17. Ďalej uviedol, že predložil odborné stanovisko A. C., ktorý je zároveň znalcom a odborníkom v
danej oblasti, ktoré je v rozpore s odborným stanoviskom A. B., ktorého si prizval žalovaný pre výkon

dohľadu, pričom tieto rozpory žalovaný neodstránil – hoci to bolo jeho povinnosťou a správne orgány
v odôvodneniach svojich rozhodnutí len konštatujú údajnú zaujatosť A. C.. Rozpor medzi tvrdeniami
vyplývajúcimi zo stanovísk odborníkov v podstatných otázkach považoval za tak závažný, že jediným
možným vhodným postupom žalovaného bolo zabezpečiť vypracovanie znaleckého posudku, resp.
aspoň doplňujúce stanoviská odborníkov, pričom bez odstránenia týchto rozporov možno považovať

rozhodnutie žalovaného za neodôvodnené, vychádzajúce z nenáležite zisteného skutkového stavu a
preto za nezákonné.

18. Žalobca taktiež namietal záver žalovaného, že pri operácii, bolo bezpodmienečne nutné
vypreparovať a izolovať n. peroneus tak, aby bol v priebehu celej operácie pod kontrolou, inak hrozí

jeho poranenie. S týmto záverom žalovaného žalobca nesúhlasil, každý prípad je potrebné posudzovať
individuálne a aj názory odborníkov na takýto postup sa líšia, pretože práve naopak, takýto postup so
sebou nesie značnú dávku rizika poškodenia. Odpoveď na túto otázku je potrebné vziať zo širšieho
odborného hľadiska a bezpodmienečnú nutnosť takého postupu v danom konkrétnom prípade je
potrebné posúdiť odborníkmi, prostredníctvom znaleckého dokazovania. Uviedol, že žalovaný odkazuje

len na zahraničnú literatúru a odborné články, pričom slovenská odborná literatúra a odborné články
pripúšťajú a odporúčajú aj taký postup, aký zvolil žalobca. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS
SR sp. zn. 1Szd/2/2013 z 18.03.2014, rozhodnutie NS SR sp. zn. lSzd/3/2013 z 13.05.2014, ohľadom
potreby zistenia presného a úplného skutočného stavu veci a za tým účelom si obstarania potrebných
podkladov, vrátane napr. aj znaleckého posudku.

19. Uviedol, že konanie a samotné rozhodovanie oboch správnych orgánov je v rozpore s právnymi
predpismi v časti vykonávania a hodnotenia dôkazov, keď osobné konzultácie svojich pracovníkov s
erudovanými zamestnancami žalobcu zamieňajú s ústnym pojednávaním, na ktorom mali byť vypočutí
súčasne odborníci a lekári v liečebnom procese a nie lekári a zamestnanci prvostupňového orgánu.

20. Žalobca zotrval na tom, že v danom prípade z jeho strany došlo k poskytnutiu správnej zdravotnej
starostlivosti, pričom boli vykonané všetky zdravotné výkony pri zohľadnení súčasných poznatkov
lekárskej vedy. Zdravotná starostlivosť poskytnutá pacientke zodpovedala jej klinickému stavu, v konaní
nebol relevantným spôsobom preukázaný opak (teda neposkytnutie zdravotnej starostlivosti správne) a

správny orgán nevykonal náležité dokazovanie a znalecké posudzovanie.

III. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu

21. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe z 13.02.2023 zotrval na svojom napadnutom rozhodnutí,

argumentáciu z neho vo veľkej časti zopakoval a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že
so žalobnými námietkami sa vysporiadal už v napadnutom rozhodnutí, pretože boli totožné s námietkami
uvedenýmivrozklade.Ďalejzdôraznil,ženapooperačnomCTsúdetekovateľnézavedené2spongiózne
skrutky s podložkami z posterolaterálneho prístupu („prístup zozadu a zboku“) smerom anteromediálne
s presahovaním cez protiľahlú kortikalis, pri sledovaní priebehu n. peroneus sa tento stráca v oblasti

hlavičiek skrutiek, pričom trajektória priebehu n. peroneus presne križuje trajektóriu zavedenia skrutiek.
Indikácia k operačnému výkonu pri 2 mm kompresii bola otázna, respektíve hraničná. Keď už ale
bolo zo strany žalobcu pristúpené k operačnej liečbe, ktorá si vyžadovala zavedenie osteosyntetického
materiálu z posterolaterálneho prístupu na koleno, bolo nutné vypreparovať a izolovať n. peroneustak, aby bol v priebehu celej operáci pod kontrolou, inak vzhľadom na jeho priebeh hrozilo jeho
poranenie. Tiež uviedol, že v zmysle nálezov vyšetrenia na kontrole na ortopedickej ambulancii
dňa 24.07.2019 existovalo dôvodné podozrenie na poškodenie nervu počas operácie. V prípade

iatrogénneho poškodenia nervu je indikovaná operačná revízia s cieľom uvoľnenia, priamej sutury
alebo rekonštrukcie štepom. Konštatoval, že aj v prípade, ak symptomatológia ťažkej pooperačnej
lézie n. peroneus nebola žalobcom zachytená už počas hospitalizácie, bola potrebná konzultácia
neurochirurgom hneď po diagnostikovaní senzomotorického výpadku. Nestotožnil sa ani s námietkami
o nenáležite zistenom skutkovom stave, práve naopak skutkový stav považoval za spoľahlivo zistený

a všetky skutočnosti mal za dostatočne objasnené na to, aby mohol pristúpiť k uloženiu pokuty tak,
ako to predpokladá aj § 32 správneho poriadku, a nepovažoval za potrebné dopĺňať dovtedy obstarané
podklady pre rozhodnutie, ani dopĺňať dokazovanie.

22. Žalobca sa na výzvu súdu k vyjadreniu žalovaného nevyjadril replikou.

IV. Relevantná právna úprava

23. Podľa prechodného ustanovenia § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v platnom
a účinnom znení, „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v
znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“.

24. Podľa § 134 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023
(ďalej len „SSP“), „Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.“.

25. Podľa § 135 ods. 1 SSP, „Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti

rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.“.

26. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, „Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov.“

27. Podľa § 50 ods. 2 písm. a) zákona o zdravotných poisťovniach, podmienky na uloženie sankcií
a na podanie návrhu na uloženie sankcií, „Ak úrad pri výkone dohľadu nad poskytovaním zdravotnej
starostlivosti zistí, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne, podľa závažnosti zistených
nedostatkov a ich následkov môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti pokutu (§ 64 ods. 2).“

28. Podľa § 64 ods. 2 písm. b) zákona o zdravotných poisťovniach, pokuty za správne delikty, „Úrad
môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti za podmienok ustanovených v § 50 ods. 2 pokutu
až do výšky 9 958 eur, ak ide o právnickú osobu.“

29. Podľa § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti, „Poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú
starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné
výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia
osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy a v súlade so
štandardnými postupmi na výkon prevencie, štandardnými diagnostickými postupmi a štandardnými

terapeutickými postupmi pri zohľadnení individuálneho stavu pacienta.“

30. Podľa § 43 ods. 2 až 5 zákona o zdravotných poisťovniach, výkon dohľadu nad zdravotnou
starostlivosťou,
„(2) Dohľadom na diaľku sa rozumie získavanie a vyhodnocovanie informácií a dokumentov o

dohliadanomsubjekteinakakodohľadomnamieste,napríkladzískavanímavyhodnocovaníminformácií
a dokumentov predložených úradu na základe písomnej žiadosti úradu a vyhodnocovaním informácií a
dokumentov uvedených v hláseniach, výkazoch a iných podkladoch predkladaných úradu na základe
tohto zákona alebo osobitných zákonov; dohľadom na diaľku nie je získavanie a vyhodnocovanie
informácií a dokumentov na diaľku postupom úradu v konaní. Dohľad na diaľku vykonávajú zamestnanci

úradu. Zamestnanci úradu môžu dohľad na diaľku vykonať aj v súčinnosti s prizvanými osobami na
základe písomného poverenia úradu. Prizvanými osobami môžu byť zamestnanci iných právnických
osôb alebo iné fyzické osoby s ich súhlasom odborne spôsobilé pre daný špecializačný odbor.(3)Dohľadomnamiestesarozumiezískavanieinformáciíadokumentovpriamoudohliadanéhosubjektu
alebo od jeho zamestnancov a vyhodnocovanie takto získaných informácií a dokumentov.
(4) Dohľad na mieste vykonávajú zamestnanci úradu a prizvané osoby (ďalej len „osoba oprávnená na

výkon dohľadu”) na základe písomného poverenia úradu. Prizvanými osobami môžu byť zamestnanci
iných právnických osôb alebo iné fyzické osoby s ich súhlasom.
(5) Podkladom na výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou a na výkon kontroly správneho
poskytovania zdravotnej starostlivosti je zdravotná dokumentácia vedená podľa osobitného
zákona.61aa) Podkladom na výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou a podkladom na

výkon kontroly správneho poskytovania zdravotnej starostlivosti je aj vyhodnocovanie elektronických
zdravotných záznamov v elektronickej zdravotnej knižke osobou oprávnenou na výkon dohľadu v
rozsahu ustanovenom osobitným predpisom;61ab) osoba oprávnená na výkon dohľadu pristupuje
k elektronickým zdravotným záznamom prostredníctvom elektronického preukazu zdravotníckeho
pracovníka.61ac)“.

31. Podľa § 34 ods. 1 správneho poriadku, „Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými
možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.“

V. Právne posúdenie veci správnym súdom

32. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny
súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v
Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.
júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa

predchádzajúcej vety dňa 7. júna 2023 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do
senátu 6S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „súd“, príp. „správny súd“) a následne v súlade s
Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 v znení Dodatku č. 3 účinného od 01.07.2025
bola vec náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 10S správneho súdu.

33. Správny súd ako súd príslušný na konanie, po vyhodnotení, že správna žaloba je prípustná, bola
podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP, § 49 ods. 2 písm. b/ SSP),
obsahovala zákonom stanovené náležitosti (§ 57, § 182 SSP), po oboznámení sa s obsahom spisového
materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných
bodov napadnuté rozhodnutia, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu, zohľadňujúc § 195 SSP,

vychádzajúczostavuexistujúcehovčaseprávoplatnostirozhodnutia(§135ods.1SSP)azoskutkového
stavu zisteného orgánom verejnej správy (§ 197 SSP), za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods.
1 písm. a/ SSP) vec prejednal dňa 30.01.2026 na pojednávaní a po preskúmaní veci dospel k záveru,
že žaloba je dôvodná.

34. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preskúmať napadnuté rozhodnutie, ako aj postup
predchádzajúci jeho vydaniu, a to v medziach žalobných bodov, aj nad ich rámec v zmysle § 195
SSP, pričom žalobca namietal nesprávne zistenie skutkového stavu, a teda nesprávne vyvodenie
zodpovednosti za spáchanie správneho deliktu, nesprávne závery odborného stanoviska A. A. B., D.
prizvaného žalovaným a nedostatočné resp. žiadne vysporiadanie sa žalovaného s jeho námietkami

a so závermi žalobcom predloženého odborného stanoviska A. J. C. a to ohľadom konkrétnych
skutkových okolností postupu operácie a ošetrovania pacientky.

35. Súd prisvedčil žalobnej námietke ohľadom nezákonnosti a nesprávnosti záverov žalovaného,
že pre objektívne a správne zistenie skutkového stavu postačí vypracované odborné stanovisko A. A.

B., D. - prizvaného žalovaným, ďalej ohľadom toho, že s odborným stanoviskom znalca A. J. C. (ktorého
zadávateľom bol žalobca a znalec bol zároveň zamestnancom žalobcu) sa v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia vysporiadal len cez zaujatosť znalca k veci, pričom neodstránil rozpory medzi tvrdeniami
vyplývajúcimi z uvedených stanovísk dvoch odborníkov.

36. Súd dáva do pozornosti, že skutočnosť, že žalovaný v súlade s § 43 a nasl. zákona o zdravotných
poisťovniach prizval na výkon dohľadu odborníka z príslušného medicínskeho odboru na to, aby bola
splnená podmienka odbornej spôsobilosti, neznamená, že závery tohto odborníka sú pre žalovaného
jedinésmerodajnéaúčastníkkonaniabyichnemoholnijakonapadnúť/znegovať.Právenaopak,žalobcatieto závery mohol namietať a aj namietal, a to aj predložením iného odborného stanoviska (v rámci
výkonu dohľadu aj v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu), a v takom prípade je správny orgán
povinný sa v rámci hodnotenia dôkazov zaoberať všetkými predloženými dôkazmi, ale aj reagovať

na námietky samotného účastníka konania. V rámci hodnotenia dôkazov nestačí, keď žalovaný uvedie
k odbornému stanovisku predloženému účastníkom konania, že toto je zaťažené vysokou mierou
pozitívnej zaujatosti k prípadu, pretože to automaticky nediskvalifikuje takéto odborné vyjadrenie, a tiež
preto, že žalobca sa môže aj sám vyjadrovať k jednotlivým záverom správneho orgánu či odborníkov
a žalovaný je povinný na jeho podstatné námietky reagovať. Okrem toho odborné stanovisko bolo

vypracované znalcom A. B. C. zapísaným v zozname znalcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti
Slovenskej republiky, ktorý je v zmysle príslušných právnych predpisov povinný vykonávať znaleckú
činnosť nestranne, čo je tiež istou garanciou odbornosti a nestrannosti názorov znalca.

37. Navyše aj keby toto odborné stanovisko predložené žalobcom malo byť vnímané zo strany
žalovaného len ako argumentácia žalobcu, aj s takouto podstatnou argumentáciou žalobcu sa má

správny orgán vysporiadať v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia. Z napadnutého rozhodnutia
vyplýva, že žalovaný sa s odborným stanoviskom predloženým žalobcom vysporiadal v tom zmysle,
že nemožno klásť na jednu úroveň vyjadrenie účastníka konania - ošetrujúceho zdravotníckeho
personálu a stanoviská úradom prizvaného odborníka, keďže v prvom prípade ide o osoby priamo
zainteresované a kontrolované, ktorých cieľom je obhájiť správnosť postupu a vyviniť sa z prípadnej

zodpovednosti za zistené nedostatky. Ďalej žalovaný uviedol, že v prípade úradom prizvaného
odborníka, tento je absolútne nezávislý na úrade a jeho zamestnancoch a predstavuje v každom
jednotlivom prípade vlastný odborný pohľad na vec, nie pohľad účastníka konania alebo úradu. Žalovaný
taktiež uviedol, že obsahom odborného stanoviska A. B. C. je medicínsky názor znalca, ktorý je
súčasnezamestnancomortopedickéhooddeleniažalobcu,ktorépriposkytovanízdravotnejstarostlivosti

pacientke pochybilo a ktorý sa, okrem iných medicínskych pracovníkov, tiež zúčastňoval na procese
poskytovania zdravotnej starostlivosti pacientke ako ošetrujúci lekár; a teda u ktorého je spochybniteľná
možnosť byť objektívnym a nezávislým pri vyhodnotení zdravotnej starostlivosti poskytnutej pacientke
z dôvodu jeho priamej zainteresovanosti na procese poskytovania zdravotnej starostlivosti pacientke,
ako aj na zamestnanecký vzťah k zadávateľovi – žalobcovi.

38. Žalovaný sa teda vôbec nevyjadril k tvrdeniam žalobcu, ako ani k záverom ním predloženého
odborného stanoviska, a to že vyjadril nesúhlas s názorom, že pri operácii bolo bezpodmienečne nutné
vypreparovať a izolovať n. peroneus tak, aby bol v priebehu celej operácie pod kontrolou, inak hrozí jeho
poranenie (čo tvorí aj skutkovú vetu konštatujúcu porušenie zákona vo výroku napadnutých rozhodnutí),

pretože podľa žalobcu a ním predloženého názoru odborníka každý prípad je potrebné posudzovať
individuálne a názory odborníkov na takýto postup sa líšia, pričom práveže naopak, postup uvádzaný
žalovaným so sebou nesie značnú dávku rizika poškodenia. Žalovaný sa teda nijako nevysporiadal
skľúčovounámietkoužalobcu,resp.sinýmnázoromodborníkanapodstatnúvec,týkajúcimisaspôsobu
vykonania operácie, t. j. že rizikové by bolo práve vypreparovanie a izolovanie n. peroneus, t. j. to, čo

za jednoznačný spôsob stanovil žalovaný, pričom dané konanie tvorí skutkovú vetu správneho deliktu
– zákon porušujúce konanie žalobcu (objektívnu stránku).

39. V tejto súvislosti dáva súd do pozornosti, že v danom prípade ide o vec správneho trestania, na ktorú
sa v zmysle § 195 SSP vzťahujú zásady trestného konania aj zásady ukladania trestov, pričom jednou

zo základných zásad je zásada prezumpcie neviny, ohľadom čoho súd poukazuje na zhrnuté závery
z rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Stk/2/2024 zo dňa 31.03.2025,
priliehavé aj na prejednávanú vec:

„23. Na úvod považuje kasačný súd za potrebné uviesť, že správne trestanie vo všeobecnosti podlieha

ochrane zaručenej v článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (právo na
spravodlivé súdne konanie), článku 7 (zákaz trestu bez zákona) a článku 13 (právo na účinné opravné
prostriedky), ďalej ochrane zakotvenej v článku 2 a 4 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (odškodnenie za nezákonné odsúdenie a právo nebyť súdený alebo trestaný
dvakrát). Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ako aj ust. § 195 písm. c) SSP vyplýva,
že v oblasti správneho trestania je nutné aplikovať zásady trestného práva, pričom priestupok spadá do
pojmu „trestných obvinení“ v zmysle článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(č. 209/1992 Zb.), a preto osobe obvinenej z priestupku prináležia procesné práva obdobné tým, aképožíva obvinený z trestného činu. Obdobne i Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol, že „Konanie o
priestupkoch treba v podstate považovať za trestné konanie s aplikáciou tých základných zásad, ktoré
sú pre trestné konanie neopomenuteľné. Ide najmä o zásadu prezumpcie neviny, ako aj o právo stíhanej

osoby slobodne sa rozhodnúť o tom, akým spôsobom sa bude počas konania, resp. v tom-ktorom
štádiu konania obhajovať.“ (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 133/2013 z
14.02.2013).

24. Na to, aby mohol orgán verejnej správy (sťažovateľ - žalovaný) prejednávajúci priestupok

jednoznačne vysloviť záver o spáchaní priestupku, musí mať za preukázané kumulatívne naplnenie
tak formálnych znakov ako aj materiálneho znaku daného priestupku, vychádzajúc pri jeho vymedzení
zo všeobecných znakov a z pozitívnej právnej úpravy obsiahnutej v zákone o priestupkoch ako i
v osobitných zákonoch. V prípade, keby čo i len jeden znak skutkovej podstaty nebol objasnený
(náležite preukázaný), nemožno hovoriť o priestupku. Ak pri niektorej časti skutkovej podstaty existujú
pochybnosti o jej existencii a nebola preukázaná nado všetku pochybnosť, je potrebné uplatniť procesné

pravidloindubioproreoúzkosúvisiacesozásadouprezumpcieneviny,ktorejrealizáciavpriestupkovom
konaní znamená, že správny orgán je povinný dokázať vinu obvineného z priestupku, a v prípade, že
sú o nej pochybnosti, musí rozhodnúť v prospech obvineného (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 6Sžo/34/2007 z 27.11.2007).

25. Z uvedeného vyplýva, že procesné pravidlo in dubio pro reo ako súčasť zásady prezumpcie neviny
má byť zohľadňované v prípade, ak existujú určité pochybnosti, pričom spravidla pôjde o jav označovaný
ako dôkazná núdza. Aplikáciu uvedenej zásady treba vnímať čo možno najextenzívnejšie, avšak popri
takomto vnímaní je nevyhnutné zachovávať tiež určitú racionalitu, aby sa zadosťučinilo jej skutočnému
účeluaabysanestalaprostriedkomprejejtendenčnézneužívanie.Kasačnýsúdpoukazujeinaobdobné

závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý uviedol, že: „Na objasnenie a sankcionovanie
priestupku musia byť obligatórne naplnené a zistené všetky štyri znaky skutkovej podstaty priestupku -
subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka (kumulatívne). V prípade, že by čo i len jeden
znak skutkovej podstaty nebol objasnený, nemožno hovoriť o priestupku. Ak pri niektorej časti skutkovej
podstaty existujú pochybnosti o jej existencii a nebola preukázaná nad všetku pochybnosť, uplatní

sa zásada in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obvineného).“ (rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžo/70/2016 z 25.01.2018).

26. Ústavný súd Slovenskej republiky aplikáciu zásady prezumcie neviny a procesného pravidla in dubio
pro reo vysvetlil nasledovne: „Zo zásady prezumpcie neviny sa vo vzťahu k skutkovým otázkam odvíja

procesné pravidlo in dubio pro reo (m. m. napr. I. ÚS 23/2019), ktorému podľa platných zákonných
predpisov zodpovedá dôvod oslobodenia spod obžaloby podľa § 285 písm. a) a c) Trestného poriadku.
V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že ak existujú interpretačne rovnocenne stojace alternatívy, je
potrebné v súlade s procesným pravidlom in dubio pro reo voliť tú pre obvineného najprijateľnejšiu (m. m.
napr. III. ÚS 455/2020). Ak teda možno v trestnom konaní na základe vykonaného dokazovania dospieť

k niekoľkým približne rovnako pravdepodobným skutkovým verziám a všeobecný súd sa prikloní k verzii,
ktorá je pre obvineného nepriaznivá, porušuje procesný princíp rozhodovania in dubio pro reo, a tým i
zásadu prezumpcie neviny (m. m. napr. nálezy Ústavného súdu ČR č. k. III. ÚS 2042/08 z 26. novembra
2009 alebo č. k. III. ÚS 3579/17 z 3. apríla 2018)“ (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
III. ÚS 216/2023 z 18.08.2023). Citovaný nález sa síce vzťahuje na trestné konanie, ale analogicky je

aplikovateľný aj v konaní o priestupkoch.

27. Vyššie uvedené všeobecné východiská je možné pre účely prejednávanej veci zhrnúť tak, že
(1) v konaní o priestupkoch je potrebné aplikovať i základné zásady trestného konania,
(2) procesné pravidlo in dubio pro reo úzko vychádza zo zásady prezumpcie neviny, ktorá je podľa §

2 ods. 4 Trestného poriadku jednou zo základných zásad trestného konania aplikovateľnou i v konaní
o priestupkoch,
(3) správny orgán je povinný dokázať vinu obvineného z priestupku tak, že preukáže všetky znaky
skutkovej podstaty priestupku, a
(4) v prípade, že existujú o splnení všetkých znakov skutkovej podstaty priestupku pochybnosti (napr.

ak možno dospieť k niekoľkým približne rovnako pravdepodobným skutkovým verziám), je s ohľadom
na procesné pravidlo in dubio pro reo vychádzajúce zo zásady prezumpcie neviny potrebné sa prikloniť
k verzii, ktorá je pre obvineného priaznivejšia.“40. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný sa jednak nevysporiadal s tým, či existovalo viacero možností
vykonania danej operácie, resp. viacero odborných názorov na spôsob jej vykonania, aké riziká z nich
vyplývali, či v danom prípade bola možnosť menej rizikového (alebo bezrizikového) postupu, resp. prečo

boli iné spôsoby vylúčené, resp. s tým, či je možné takto jednoznačne stanoviť konkrétne konanie
spočívajúce práve v nevypreparovaní a neizolovaní n. peroneus pri operácii ako zákon porušujúce
konanie (§ 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti) v rámci skutkovej podstaty správneho deliktu
a zároveň sa bez tohto vyhodnotenia bez ďalšieho priklonil k tzv. verzii nepriaznivej pre obvineného,
čo nemožno považovať v správnom trestaní za právne udržateľné ani súladné so zásadami správneho

trestania - dokázanie viny alebo objasnenie/preukázanie skutkovej podstaty nad všetky rozumné
pochybnosti, prezumpcia neviny.

41. Pre úplnosť súd uvádza, že žalobca tiež namietal, že slovenská odborná literatúra a odborné články
pripúšťajú a odporúčajú aj taký postup, aký zvolil žalobca, avšak žalovaný odkazoval len na zahraničnú
literatúru a odborné články, čo súvisí s vyššie uvedeným a k čomu sa žalovaný bližšie nevyjadril.

Taktiež sa žalovaný vecne nevysporiadal s tvrdením žalobcu, či na zdravotný stav pacientky mohlo mať
dopadneabsolvovanieplánovanejkontrolynaneurologickejambulanciipo26.09.2019aneabsolvovanie
ani neurochirurgickej konzultácie, s čím by sa mal pri vyvodzovaní zodpovednosti za správny delikt aj
pri ukladaní pokuty v súlade aj s § 50 ods. 2 písm. a) zákona o zdravotných poisťovniach vysporiadať.

42. Zároveň správny súd poznamenáva, že nestačí vybaviť námietky žalobcu ani s odôvodnením, že ide
o (pochopiteľný) nesúhlas žalobcu so závermi žalovaného, ako viackrát uvádzal žalovaný, ale treba
aj vecne odôvodniť prečo sú tieto námietky nedôvodné, prípadne nesprávne.

43. Žalovaný taktiež uvádzal, že nakoľko žalobca nenamietal proti záverom vykonaného dohľadu

uvedeným v protokole, teda nemal pochybnosti o dostatočnosti podkladov pre vydanie rozhodnutia
ani o úplnosti zisteného skutkového stavu veci, ale naopak oznámil prijatie nápravných opatrení
s uvedením, že s dotknutým operátorom bol rozviazaný pracovný pomer, došlo k ukončeniu dohľadu
márnym uplynutím lehoty podľa § 45 ods. 2 písm. c) zákona o zdravotných poisťovniach s výsledkom
o porušení § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti tak, ako to bolo zistené, čo je právnym

základom pre rozhodnutie o uložení pokuty a v konaní o uložení pokuty sa správny orgán nemusí a
nemôže zaoberať oneskorenými námietkami účastníka voči záverom protokolu o vykonaní dohľadu.
Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že hoci takýto protokol je alebo môže byť podkladom pre uloženie
pokuty, sankčné konanie začína až po výkone dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou s poukazom
na § 50 ods. 2 písm. a) zákona o zdravotných poisťovniach a toto zahŕňa nielen uloženie pokuty,

ale aj stanovenie/vymedzenie skutkovej podstaty (často sa môže stať, že nie všetky porušenia sú aj
sankcionovateľné či sankcionované), čo aj žalovaný správne v napadnutých rozhodnutiach urobil –
keďže v nich vymedzil a odôvodnil aj skutkovú podstatu správneho deliktu aj uloženie pokuty. Výkon
dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou a správne trestanie s tým súvisiace teda prebieha v tzv. dvoch
krokoch, dvoch konaniach (čo je v správnych konaniach vo viacerých oblastiach správneho práva

bežné), v prvej fáze ide o zisťovanie a konštatovanie porušenia zákona – tzv. všeobecné správne
konanie, avšak správne trestanie nastupuje až v druhej fáze - v konaní o uložení pokuty a vyvodení
zodpovednosti za správny delikt, ktoré v sebe zahŕňa všetky záruky práv pre obvinených v správnom
trestaní, a preto žalobca musí mať možnosť sa plnohodnotne brániť voči vyvodeniu zodpovednosti
za správny delikt a proti ukladaniu pokuty práve v sankčnom konaní (napokon v rámci výkonu dohľadu

účastník konania nevie, či mu za dané zistenia bude uložená nejaká sankcia). Žalobca tak aj urobil,
využil svoje právo brániť sa voči vyvodeniu zodpovednosti za správny delikt, keď jednak už v rámci
výkonu dohľadu zaslal svoje vyjadrenie s odborným stanoviskom A. J. C. a tiež v rámci konania
o uložení pokuty uviedol/zopakoval svoje námietky v odvolaní, s ktorým bol povinný sa žalovaný náležite
zaoberať. Zároveň ani zákon nezakazuje účastníkovi brániť sa voči zodpovednosti za správny delikt

v konaní o uložení sankcie. Argumentácia žalovaného o nenapadnutí záverov protokolu žalobcom teda
neobstojí v následnom konaní týkajúcom sa správneho trestania vo veci správneho deliktu pri zistení
porušenia základných zásad trestného konania (v zmysle § 195 písm. c/ SSP, čo je dôvodom na zrušenie
rozhodnutia aj bez toho, aby to žalobca v žalobe namietal) ani ako dôvodné vysvetlenie toho, prečo sa
žalovaný nezaoberal vecne námietkami žalobcu proti záverom prvostupňového rozhodnutia o uložení

sankcie a nenaplnení znakov skutkovej podstaty správneho deliktu.

44. Pre úplnosť súd uvádza, že sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že by mala z ustálenej judikatúry
vo veciach týkajúcich sa poskytovania zdravotnej starostlivosti vyplývať potreba výlučne znaleckéhodokazovania, pretože na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť
skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi, a nikde nie je predpísaná konkrétna forma,
či to musí byť znalecký posudok, odborné vyjadrenie, listina, výsluchy osôb.

45. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného vysporiadať sa so závermi odborného stanoviska
predloženého žalobcom, rozpory medzi dvomi odbornými stanoviskami ortopédov vysvetliť a zdôvodniť,
respektíve za tým účelom v prípade potreby tieto rozpory odstrániť vykonaním náležitého dokazovania
(výsluchom odborníkov / požiadaním o doplnenia odborných stanovísk / prizvaním ďalšieho odborníka

s vyjadrením / znalecké dokazovanie za účelom odstránenia rozporov dvoch odborníkov a pod.).
Následne žalovaný po vyhodnotení dôkazov svoje skutkové a právne závery zrozumiteľne a jasne
odôvodní za dodržania zásady prezumpcie neviny a preukázania skutkovej podstaty správneho deliktu
nad všetky rozumné pochybnosti, a vysporiada sa so všetkými podstatnými námietkami žalobcu a ním
predloženého odborného stanoviska.

46. Správny súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti s poukazom na § 191 ods. 1 písm. d)
SSP napadnuté rozhodnutie pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatočné odôvodnenie spáchania
správneho deliktu žalobcom toto zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný
vysloveným právnym názorom správneho súdu. Súd vzhľadom na kompetencie žalovaného v rámci
odvolacieho konania nepovažoval za potrebné v záujme dosiahnutia účelu tohto súdneho konania zrušiť

aj prvostupňové rozhodnutie.

47. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a v zmysle zásady úspechu v
konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

48. Tento rozsudok prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

TT-14S/170/2022

2

Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia na
Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a)

označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP,
ak bolo rozhodnuté v ich neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnostizastúpenýadvokátomvzmysle§449ods.1SSP.Kasačnásťažnosťainépodaniasťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a)
má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,

vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo b) ide o konania o správnej žalobe podľa §
6 ods. 2 písm. c) a d) SSP, alebo c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.